Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120209364
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4120209364.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX, XXX XX C., zast.: JUDr. Ivana Kochanská, advokátka, so sídlom Farská 33, Nitra,
proti žalovanej v 1. rade: Prvá stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829
48 Bratislava, zast.: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6,
Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, žalovanému v 2. rade: EOS KSI Slovensko so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, zast.: Advokátska kancelária REMEDIUM LEGAL, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie, že záložné právo na nehnuteľnostiach nie je (neviazne) takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že záložné právo na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec

Jelenec, zapísaných v katastri nehnuteľností Okresný úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX
ako byt č. X na 2. p. vo vchode o č. 0 bytového domu súp. č. XXX postavenom na pozemku par. č.
1800/31 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č.
XXX o veľkosti 9463/39041 k celku, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1 k celku nie je (neviazne).

II. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade vo výške 100 %
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Súd žalobu voči žalovanej v l. rade zamieta.

IV. Súd priznáva žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 25.08.2020 domáhala určenia neplatnosti záložnej zmluvy.

Žalobu odôvodnila tým, že v októbri 2015 uzavrela kúpno-predajnú zmluvu s pánom D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX. Cena bola dohodnutá vo výške 40.000 eur. K podpísaniu a
zavkladovaniu zmluvy došlo zrýchleným spôsobom. Následne žalobkyni mal pán D. pri podpise vyplatiť
sumu 40.000 eur prevodom na jej bankový účet. Napriek viacerým urgenciám ústnych i písomných, k
vyplateniu sumy 40.000 eur nikdy nedošlo. Od kúpnej zmluvy odstúpila, následne bola nehnuteľnosť
zapísaná ako jej vlastníctvo, avšak bola ponechaná ťarcha úveru na jej nehnuteľnosť.

2. Súd uznesením 18C/72/2020-142, zo dňa 12.01.2022 pripustil zmenu petitu žaloby tak, aby súd určil,
že záložné právo na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec C., zapísaných
v katastri nehnuteľností Okresný úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako byt č. X na 2. p. vo
vchode o č. 0 bytového domu súp. č. XXX postavenom na pozemku par. č. XXXX/XX a podiel priestoruna spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.č. XXX o veľkosti 9463/39041 k
celku, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1 k celku nie je (neviazne).

3. Súd rozhodol rozsudkom č.k.18C/72/2020-190, zo dňa 07.04.2022 tak, súd žalobu žalobkyne
zamietol. Zároveň priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.
Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
18C/72/2020-238 zo dňa 09.11.2022 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Na pojednávaní dňa 29.06.2023 právny zástupca žalobkyne navrhol, aby súd rozhodol o pristúpení
ďalšieho účastníka na strane žalovaného a to spoločnosti EOS KSI Slovensko so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5.

5. Súd uznesením č. k. 18C/72/2020-313 zo dňa 18.07.2023 pripustil, aby do konania na strane
žalovanéhopristúpilakožalovanýv2.radeEOSKSISlovenskos.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava.

6. Na pojednávanie sa nedostavili žalovaní, súd podľa § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že bolo preukázané, že dňa 05.10.2015 bola
uzatvorená kúpna zmluva. K odstúpeniu od kúpnej zmluvy prišlo dňa 09.07.2017, odstúpenie je platné.

Poukázal na § 48 ods. 1,2 Obč. zákonníka, pričom pri odstúpení ide o jednostranný právny úkon.
Keďže zmluva od samého začiatku neexistuje, tak v tomto smere odkázal na rozhodnutie NS SR zo
dňa 20.07.2011 6Sžo 229/2010 ako aj R 81/2014. Došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, bolo navrátené
vlastnícke právo žalobkyni. V tomto smere odkázal na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona a keďže kúpna
zmluva od začiatku neexistovala, tak mal za to, že následne tento vzťah ako keby ani nebol vznikol. S

poukazom na uvedené navrhol, aby súd žalobe vyhovel tak ako bola pripustená zmena žaloby.

8. Žalobkyňa uviedla, že bola si vedomá toho, že predáva byt svedkovi D., bola si vedomá toho, že
stráca vlastnícke právo k predmetnému bytu, vedela o tom, že svedok si berie úver zo strany žalovanej a
vedela o tom, že predmetom zálohu je byt číslo 3. Svedok kúpnu zmluvu nepodpísal, ale o kúpnej zmluve

vedel. So svedkom nežila v partnerskom vzťahu. Keď sa do bytu číslo 3 presťahovala, pán svedok sa
ku nej mal, pomáhal jej. Je pravdou, že pracovala v jeho firme, avšak výplatu jej nedával. Svedok mal
dlhy vo firme, nemal zaplatené faktúry, nájom. Zvažovala v tomto období, že byt predá a vtedy sa jej
pán D. ponúkol, že on tento byt odkúpi. Je pravdou, že v tomto období potrebovala peniaze, pán D.
išiel od úveru k úveru. Vedela o tom, že bral úver od žalovanej, avšak sčasti poskytnutých finančných

prostriedkov boli vyplatené jeho ďalšie úvery a následne potom byt číslo 2 predal svojmu synovi. Chcela
sa so žalovanou dohodnúť, resp. danú vec konzultovať a to v tom smere, že akým spôsobom by sa
dalo v takomto prípade postupovať. Nemá vyplatenú kúpnu cenu, ani ju nemala. Peniaze vôbec neboli
použité na kotolňu, z finančných prostriedkov nevidela ani euro.
9. Právny zástupca žalovanej v l. rade na pojednávaní žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú

a priznal žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Mal za to, že žalovaná
nie je pasívne vecne legitimovaná, odkázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo/192/2004. Zároveň uviedol, že
došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť EOS KSI od 08.12.2021. Žalobkyňa opiera svoju žalobu
o nemožnosť postúpenia pohľadávky, on však poukázal na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
bolo žalovanej zakázané nakladať s nehnuteľnosťou, poukázal na komentár k § 325 CSP, čo je obsahom

neodkladného opatrenia, pričom žalovaná nemá dispozičné právo k nehnuteľnosti. Mal za to, že mohlo
prísť k postúpeniu pohľadávky. Ako vyplýva z výpisu LV číslo XXXX Okresný úrad Nitra akceptoval
postúpenie pohľadávky, vyhodnotil, že k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade s vydaným neodkladným
opatrením a na LV zapísal ako záložného veriteľa spoločnosť EOS KSI Slovensko. Neodkladným
opatrením bolo žalovanej uložená povinnosť len nenakladať s nehnuteľnosťou, nebolo jej však uložené,

že by nemohlo prísť k postúpeniu pohľadávky. Žalobkyňa uviedla, že k situácii došlo omylom pána D.
D., tak v tom prípade mal za to, že na strane žalovanej mal vystupovať aj pán D. D. a odkázal na
obdobnú vec rozhodnutie NS SR 2Cdo/311/2008. Žalobkyňa mala postupovať v zmysle § 457 Obč.
zákonníka a domáhať sa svojho prípadného nároku voči D. D.. Žalobkyňa mala vedomosť o prevode
nehnuteľnosti, musela si byť vedomá aj určitých rizík, ktoré s uvedeným súvisia, nepostupovala s

dostatočnou opatrnosťou, čo však nemôže byť vyhodnotené negatívne vo vzťahu k žalovanej. Žalovaná
postupovala v zmysle zákona, dodržala všetky zákonné podmienky ako aj v zmysle § 70 kat. zákona.10. Právny zástupca žalovaného v 2.rade mal za to, že žaloba je nedôvodná, odkázal na ich vyjadrenie,
nad rámec uvedeného poukázal na rozhodnutie ÚS ČR II. ÚS/77/2000 z 23.02.2001, kde sa ústavný
súd vyjadruje k totožnej otázke aká je predmetom tohto sporu, keď účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy

nemajú vplyv na záložného veriteľa, ktorý sa stal záložným veriteľom legitímnym zákonným spôsobom.
Navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania.

11. Svedok D. D. na pojednávaní uviedol, že žalobkyňu pozná, nakoľko voľakedy boli partneri. Partnermi
boli asi tri roky do roku 2016. Mal vedomosť, že žalobkyňa dobrovoľne, nie pod nátlakom súhlasila, aby

si zobral úver a aby sa založil byt. Čo sa týka bytu číslo X, nezaplatil kúpnu cenu žalobkyni, nakoľko
žalobkyňa mala problémy so svojím manželom po finančnej stránke, mala nejaké exekúcie a preto
nechcela, aby poukázal finančné prostriedky na jej bežný účet. Zobral si úver, nakoľko žalobkyňu chcel
vyplatiť, peniaze sa spotrebovali na rekonštrukciu kotolne. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby jej ich ani
dal osobne do ruky, pretože v tomto období spolu hospodárili a peniaze sa minuli. Byt číslo 2 predal
svojmu synovi, pretože žalobkyňa mu narobila veľké problémy vo firme. Narobila mu dlhy. Po finančnej

stránke toto nesledoval a keďže mu narobila pozdĺžnosť vo výške 25.000 eur, ďalší úver si už nemohol
zobrať, pretože mal už úver aj na byt, tak to vyriešili tak, že úver si zobral jeho syn, ktorý úver vyplatil
a byt prešiel na jeho syna. Teraz je zamestnaný, chcel ísť robiť do Bratislavy aj robil, aby mal vyšší
príjem, aby to mohol zaplatiť, ale potom mu tento flek ušiel a peniaze nezarobil tak ako si predstavoval.
Vedel aký mala žalobkyňa majetok, finančné prostriedky, že jej vždy chýbali peniaze. Žalobkyňa mala

vedomosť, že uzatvoril Zmluvu s E. a doslovne ho v tomto podporovala. Žalobkyni kúpnu cenu nevyplatil,
pretože peniaze sa minuli, mali byť použité na rekonštrukciu kotolne. Keď sa rozišli, chcela žalobkyňa
byt naspäť z dôvodu, že jej nevyplatil kúpnu cenu, potom sa dohodli ich právnici. Byt sa žalobkyni vrátil,
ale žalobkyňu upozorňoval, že je tam záložné právo, ona si bola toho vedomá, povedal jej, že tam je
úver, ktorý nechcela riešiť, povedala mu, že je to jeho problém. Žalobkyňa odrazu byt prepísala na neho

ani nevie ako, bol tam zrýchlený vklad. Zmluvu nepodpisoval, podpísala to žalobkyňa za neho. Bolo
to v čase, keď žili spolu. Myslel si, že žalobkyňa prepísala byt na neho z dôvodu, že mala exekúciu.
Kúpnu zmluvu si čítal, oboznámil sa s ňou, k článku 5 sa vyjadriť nevedel, ani ku kúpnej zmluve. Došla
s hotovou vecou, že má byt na mene, bolo to bez jeho vedomia. V čase, keď uzatváral zmluvy zo
žalovanou bol a cítil sa ako vlastník bytu, byt však užívala žalobkyňa a bol si vedomý toho, že predmetný

byt je predmetom záložnej zmluvy, ktorý je v jeho vlastníctve. Svedkovi bola daná k nahliadnutiu kúpna
zmluva, ktorá je súčasťou spisu na čl. 7-9, pričom svedok uviedol, že podpis na čl. 9 nie je jeho.
12. Súd sa oboznámil s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností, zápisnicou napísanou na
Okresnej prokuratúre Nitra zo dňa 06.03.2019, Kúpnou zmluvou, výpisom LV č. XXXX, oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, oznámením o začatí výkonu záložného práva, fotokópiou

doručenky, listom žalobkyne, rozhodnutím OÚ Nitra katastrálny odbor, výzvou na zaplatenie kúpnej
ceny, odstúpením od kúpnej zmluvy, zmluvou o zriadení záložného práva, fotokópiami spisom z F. G.
H. I. XXXX/XX, I. XXXXX/XX, I. XXXX/XX, zmluvou o postúpení pohľadávok, špecifikáciou zálohu -
nehnuteľnosti a zistil nasledovný skutkový stav:
13. Dňa 05.10.2015 bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako predávajúcou a D. D. ako kupujúcim Kúpna

zmluva podľa ust. § 588 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Na základe predmetnej zmluvy žalobkyňa ako
predávajúca predala D. D. ako kupujúcemu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C.,
zapísanú v katastri nehnuteľností Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, nehnuteľnosť zapísanú na
LV č. XXXX, byt č.X na 2. p. vo vchode o.č.0, bytového domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/
XX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. 580 o

veľkosti 9463/39041. Zároveň z kúpnej zmluvy vyplýva, že na LV č.XXXX je v časti C, ťarchy zapísané
právo užívať parcelu č. XXXX/XX v prospech vlastníkov v J. H./XX. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu
vo výške 40.000 eur, ktorá mala byť uhradená kupujúcim predávajúcej pri podpise Kúpnej zmluvy v deň
podpisu Kúpnej zmluvy prevodom na účet predávajúcej.
14. Z rozhodnutia F. G. odbor katastrálny V 8040/15, zo dňa 07.10.2015 vyplýva, že bol povolený vklad

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na byt číslo X, X. E., súpisné číslo stavby 570 na pozemku registra
C KN 1800/31 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9463/39041 na spoločných častiach a spoločných
zriadeniach domu v prospech D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXX na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXX a D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H.
XXX.

15. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 30.11.2015 je zrejmé, že
zmluva bola uzatvorená medzi žalovanou v 1.rade ako záložným veriteľom a D. D. ako záložcom, pričom
predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstvavzniknutejzúveruposkytnutéhonazákladezmluvyoúvereč.2110723209a2110723110.Výškaúveru
poskytnutého predstavuje 33.200 eur. Záložca prehlásil, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX, kat. úz. C., byt č.X na 2. p. vo vchode o.č.0, bytového domu na Slnečnej ulici v C. s podielom

priestoru 9463/39041na spoločných častiach, zariadeniach domu, bez pozemku.

16. Z podania zo dňa 09.03.2017 vyplýva, že žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
05.10.2015 v zmysle § 517 ods. l Obč. zákonníka. Žalobkyňa požiadala o zmenu zápisu do katastra
nehnuteľností na základe odstúpenia od Kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2017. Žalobkyňa bola zapísaná

ako vlastník nehnuteľností, pričom v ťarchách podľa LV č. XXXX je stále vedené záložné právo v
prospech Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, P. O. BOX 48, 829 48
Bratislava, podľa I. zo dňa 09.12.2015.

17. Z rozhodnutia OÚ Nitra odbor katastrálny V 4642/2017, zo dňa 02.06.2017 je zrejmé, že bol povolený
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na byt číslo 2, číslo vchodu 1.p, súpisné číslo stavby 580 na

pozemku registra C KN 1800/31 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9979/39041 na spoločných častiach
a spoločných zriadeniach domu v prospech K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXX na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXX a K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. H. XXX.

18. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 24.07.2020 je nesporné, že dlžník D. D.
nevysporiadal dlh voči žalovanej v 1.rade na základe Zmluvy o úvere. Zároveň je uvedené, že výkon
záložného práva sa uskutoční predajom nehnuteľností založených v prospech žalovanej v 1.rade.
Predmetom zálohu je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, okres Nitra, kat. úz. C., vlastníkom je
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., L. XXX. Žalovaná v 1. rade listom zo dňa 01.07.2020 oznámila

žalobkyni, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č.
2110723 2 09 zo dňa 27.11.2015. Žalobkyni bolo zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 15.04.2020, ktoré bolo adresované D. D. s upozornením, že ak D. D. ako dlžník celý dlh v
stanovenej lehote neuhradí, žalovaná v 1.rade pristúpi k výkonu záložného práva k nehnuteľnosti formou
dobrovoľnej dražby. Žalovaná v 1. rade listom zo dňa 24.07.2020 oznámila žalobkyni začatie výkonu

záložného práva.

19. Podľa § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu,alebourčeníprávnejskutočnosti,

ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

22. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

23. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

24. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné
právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môžezáloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 151h ods. 2 Občianskeho zákonníka na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné
právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o
zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť
výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.

27. Podľa § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu,
ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné
právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri
vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak
je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je
dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

28. Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej
pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo
vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné
právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca

previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase
prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný,
že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení
záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným
právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z

osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

29. Podľa § 70 ods.1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

30. Po zrušení veci Krajským súdom v Nitre sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovanej
v 1. rade a to s poukazom na postúpenie pohľadávky. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z podstatných otázok, ktoré si

súd musí vyriešiť. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán
konania nenamieta. Vecnú legitimáciu má len tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto
je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti
(pasívna vecná legitimácia). Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč. zák. zakladá nový záväzok
medzi postupníkom a postupcom, obsahom ktorého je prechod pohľadávky z postupcu na postupníka.

K platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je potrebný súhlas dlžníka (§ 524 ods. 1 Obč. zák.),
avšak nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú,
identifikovateľnú a existujúcu.

31. Súd žalobu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zamietol. V danom spore bolo nariadené neodkladné

opatrenie, ktorým bolo žalovanej v 1. rade uložené zákaz nakladať s nehnuteľnosťou a zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností. Žalovanej v 1. rade nebol neodkladným opatrením
uloženýzákaz,žebynemohla pohľadávkupostúpiť.Spoukazomnauvedenésúdmalzato,žežalovaná
v1.radepopostúpenípohľadávokavšetkýchprávsnimispojených(Zmluvaopostúpenípohľadávokzo
dňa 08.12.2021), nie je vecne pasívne legitimovaným subjektom, keďže nie je nositeľom práv, nakoľko

došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na
nového záložného veriteľa.

32. Medzi základné náležitosti každého právneho úkonu (teda aj kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je
prevod vlastníckeho práva k bytu), ktoré sú nevyhnutné na to, aby bol právny úkon platný, patrí najmä:

urobenie právneho úkonu slobodne a vážne, v určitej a zrozumiteľnej forme; predmet plnenia právneho
úkonu je možný; osoba, ktorá právny úkon robí, má spôsobilosť na právne úkony a nerobí ho v duševnej
poruche;nejdeoúžeru;právnyúkonjeurobenývpredpísanejforme;právnyúkonsvojímobsahomalebo
účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho a ani sa neprieči dobrým mravom. Ak nemá právny úkonjednu z uvedených základných náležitostí, ide o právny úkon absolútne neplatný, ktorý je neplatným od
samého začiatku.

33. Súd po vykonanom doplnenom dokazovaní, predovšetkým s poukazom na výsluch svedka D. D.
mal za to, že bolo potrebné vyhodnotiť, či uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobkyňou a svedkom D.
D. je platným právnym úkonom. Súd predmetnú kúpnu zmluvu preskúmal, či táto obsahuje všetky či už
všeobecné alebo osobitné náležitosti zákonom predpísané pre tento typ zmluvy a dospel k záveru, že
zmluva síce obsahuje všetky náležitosti tak ako to pre platnosť právneho úkonu predpokladá Občiansky

zákonník, avšak napriek uvedenému zmluva trpí vadou, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.
Keďže kúpna zmluva sa týkala prevodu nehnuteľností, musí byť splnená podmienka a to v tom smere,
aby písomný právny úkon bol platný, musí byť podpísaný konajúcou osobou. Súd v tomto smere
poukazuje na výpoveď svedka D. D., ktorý uviedol, že kúpnu zmluvu nepodpísal, uvedené potvrdil i
po oboznámení sa s kúpnou zmluvou založenou v spise, pričom žalobkyňa potvrdila, že svedok kúpnu
zmluvu nepodpísal, ale o kúpnej zmluve vedel. Keďže nedošlo k riadnemu podpísaniu kúpnej zmluvy

zo strany kupujúceho D. D., kúpna zmluva je absolútnym neplatným právnym úkonom, ktorý nemá
od začiatku žiadne právne následky a hľadí sa naň akoby neexistoval. Absolútne neplatný právny
úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o
vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na uvedené nebolo možné odstúpiť
od neplatnej kúpnej zmluvy, nakoľko neplatnosťou je postihnuté aj odstúpenie od kúpnej zmluvy. Je

nesporné, že základe Zmluvy o úvere č. 2110723209 zo dňa 20.11.2015, uzatvorenej medzi žalovanou v
1. rade a D. D. bol D. D. poskytnutý medziúver v sume 33.200 eur. Poskytnutý úver mal byť zabezpečený
zriadenímzáložnéhoprávanazákladeZmluvyozriadenízáložnéhoprávananehnuteľnýmajetokzodňa
30.11.2015 uzatvorenej medzi žalovanou v 1. rade ako záložným veriteľom a D. D. ako záložcom. V čase
uzatvorenia záložnej zmluvy však záložca nebol vlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko vlastnícke právo

na základe neplatnej kúpnej zmluvy neprešlo na D. D. ako kupujúceho, keďže na základe absolútne
neplatného právneho úkonu nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Aj keď žalovaná
v1. rade udávala, že pri uzatváraní zmluvy vychádzala z údajov katastra, súd však poukazuje, že
údaje katastra sú hodnoverné len, ak sa nepreukáže opak (§ 70 katastrálneho zákona). Vykonaným
dokazovaním údaje uvedené v katastri nehnuteľnosti nemožno považovať ako údaje hodnoverné. D.

D. nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti v čase uzatvorenia záložnej zmluvy a teda nemohli nastať
právne skutočnosti vyžadované zákonom pre vznik záložného práva. S poukazom na uvedené na
nehnuteľnosti žalobkyne záložné právo neviazne a preto súd žalobe žalobkyne vyhovel.

34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

( ďalej len "CSP") súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Vzhľadom úspechu žalobkyni v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalovanému v 2. rade,
pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP zistené u strán sporu
ani v okolnostiach veci zistené neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto

rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).
38. Keďže súd žalobu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zamietol, súd o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej v 1. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% vo
vzťahu k žalobkyni, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP
zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.