Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/179/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318203856
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1318203856.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. X, E., zastúpená: Advokáti Heinrich, s. r. o., so sídlom Skautská 12, Nitra, a otec – F. G.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, F., v súčasnosti bytom I. XX, E., o návrhu navrhovateľov/
starých rodičov maloletého: navrhovateľka - A. B., G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, F.,
zastúpená: JUDr. Jana Viktória Žvachová, advokátka, so sídlom Včelárska 21, Bratislava a navrhovateľ -

A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, o úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca
a navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 18. mája 2023 č. k. 37P/150/2018-699,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zamietnutia návrhu navrhovateľky
a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvejinštanciezastavilkonanieonávrhunavrhovateľa,návrh

navrhovateľky zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Zastavenie konania o návrhu navrhovateľa súd právne odôvodnil použitím ust. § 7 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 a 2 CMP, ako aj § 61, § 63 ods. 1 a § 161 ods. 1 a 2 CSP, keď
navrhovateľ počas konania zomrel, následkom čoho došlo k strate jeho spôsobilosti byť účastníkom
konania, pričom išlo o taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nebolo možné v konaní o návrhu

navrhovateľa pokračovať.

3. Zamietnutie návrhu navrhovateľky súd právne odôvodnil použitím ust. čl. 5, § 24 ods. 4, § 25 ods.
1 až 5, § 36 ods. 1 a § 43 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 38 ods. 1 a 2 CMP, keď uviedol, že
právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami ako prvoradé hľadisko rešpektuje záujem
dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové
väzby, pričom tieto osoby mohli pomáhať pri výchove už od malička a dieťa na nich citovo naviazané,

aprerušeniestykovsnimibymohlonarušiťstabilituvýchovnéhoprostredia,jehoduševnýacitovýrozvoj.
Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine
majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným
presvedčením. Súd musí tiež so zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť maloletého dieťaťa prihliadaťna názor dieťaťa. Záujem dieťaťa však pri úprave styku s blízkymi osobami nie je jediným kritériom, keď
druhou podstatnou podmienkou je, že tento styk vyžadujú pomery v rodine, pričom je potrebné zohľadniť
individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Maloletý sa k veci vyjadril na pohovore, ktorý súd vykonal vo

veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému (konanie vedené pod sp. zn.
39P/164/2017), na ktorom zisťoval názor maloletého tak vo vzťahu k otcovi, ako aj k starým rodičom.
Maloletý ohľadom starých rodičov výslovne uviedol, že sa s nimi nechce stretávať. V konaní vo veci sp.
zn. 39P/164/2017 bolo aj pre objektívne posúdenie, či nedochádza k manipulácii maloletého a za účelom
zistenia názoru maloletého, odborníkom nariadené znalecké dokazovanie, ktorého sa mohli zúčastniť

aj starí rodičia, ktorí sa na znalecké dokazovanie nedostavili. V konaní bol vypracovaný znalecký
posudok, ktorým nebolo preukázané manipulatívne správanie matky maloletého vo vzťahu k otcovi, ani
k starým rodičom. Takéto správanie nebolo konštatované ani opatrovníkom, mediátormi, psychiatričkou
maloletého, a ani odbornými pracovníkmi CPPPaP. Maloletý opakovane komunikoval aj pred znalcom
odmietavý postoj k starým rodičom, uviedol, že sa s otcom a so starými rodičmi stretávať nechce. Je
nepochybné, že v zmysle zákonnej úpravy je stará matka blízkou osobou maloletého, keďže je matkou

otca maloletého. Maloletý sa však dlhodobo odmieta stretávať nielen so svojim otcom, dlhodobo prežíva
stresyapsychiatričkamaloletéhopoukázalanapotrebuochranymaloletého,pričommaloletýsaodmieta
stretávať aj so starou matkou, otcovou matkou. Súd nariadil výchovné opatrenie, do ktorého boli podľa
plánu CPPPaP zahrnutí aj starí rodičia a ďalší príbuzní maloletého vzhľadom na situáciu v rodine.
Centrum apelovalo na okamžité zastavenie všetkých prejavov násilia a nátlaku v rodine. S poukazom

na správu centra však nariadené výchovné opatrenie nesplnilo účel. Súd mal preukázané, že stará
matka sa stretávala s maloletým v prítomnosti otca, s maloletým však nikdy nestrávila dlhší čas sama
a maloletý u nej nikdy neprespal. Stará matka (navrhovateľka) s matkou dieťaťa neudržiava blízke
vzťahy, matke so starostlivosťou o maloletého a jeho výchovou osobitne nepomáha, od 09/2018 sa
s maloletým nestretáva, maloletému neposiela blahoželanie k sviatkom, nekupuje mu darčeky. Podľa

názoru súdu musí byť úprava styku maloletého dieťaťa s blízkou osobu na prospech maloletého dieťaťa,
ktoré samo styk vníma ako pre neho prospešný, nemá obavu, resp. strach zo stretnutí, nemá žiadne
psychosomatické prejavy, ale na stretnutie s blízkou osobou sa teší, pretože k nej má blízky citový vzťah.
Podľa názoru súdu nemôže byť maloleté dieťa nútené proti svojej vôli stretávať sa s blízkymi osobami
len preto, že ide o výkon ich práva. V danom prípade maloletý dlhodobo styk so starou matkou odmieta

a rovnako odmieta aj telefonický, resp. audiovizuálny kontakt. Súd mal za to, že je potrebné prihliadať
na názor maloletého, ako i na závery odborníkov. Nútenie maloletého k styku s osobou, s ktorou sa
maloleté dieťa odmieta stretávať, môže byť kontraproduktívne, keď maloleté dieťa potrebuje pocit pokoja
a bezpečia. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je v záujme maloletého,
abybolstykstarejmatkysmaloletýmupravenýautoritatívnymsúdnymrozhodnutímtakvčastiosobného

styku, ako aj audiovizuálneho styku a návrh v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ otec a navrhovateľka
poukazovali na možnosť postupného nastavenia styku od asistovaného styku v prítomnosti odborného
pracovníka odborného zariadenia za účelom obnovy vzťahu maloletého a starej matky, súd uviedol, že
v konaní o úpravu styku maloletého dieťaťa so starým rodičom súd súdnym rozhodnutím upravuje styk
maloletého dieťaťa so starým rodičom v prípadoch, keď ide o blízky citový vzťah maloletého dieťaťa

k blízkej osobe, ktorý vzťah bol násilne pretrhnutý konaním rodiča, v ktorého starostlivosti je maloleté
dieťa a maloleté dieťa sa samo styku s blízkou osobou dožaduje, avšak styku mu zo strany rodiča nie
je umožňovaný, čo však nie je daný prípad, keď maloletý opakovane komunikoval odmietavý postoj
k stretnutiam so starou matkou.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý namietol
časovú proporcionalitu pojednávaní vo veci, vylúčenie verejnosti, jeho diskrimináciu ako účastníka

konania a nadržiavanie súdu matke. Poukázal na to, že súd nesprávnym procesným postupom mu
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, nakoľko súd zamietol navrhnuté dôkazy. Podľa jeho názoru rozhodovala vylúčená
sudkyňa, ktorá sa v minulosti vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu sama snažila
vylúčiť pre zaujatosť, no bývalý predseda súdu ju nevylúčil. Ďalej odvolanie odôvodnil tým, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sú
diametrálne odlišné od skutočnej reality. Uviedol, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Ďalej uviedol, že podrobné odôvodnenieodvolania následne doručí, keďže rozsudok je obsiahly a z 98% argumentujúci tvrdeniami matky
a pseudoodborníkmi usvedčenými z klamstva.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí návrhu na úpravu styku podala
v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť jej
návrhu na úpravu styku s maloletým. Odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávne a neúplne zistil
skutočný stav a súčasne vec nesprávne právne posúdil. V čase, keď sa s dieťaťom stretával jeho
otec, nebolo potrebné upravovať styk dieťaťa so starými rodičmi, keďže logicky prebiehal v čase

súdom vyčlenenom na styk otca s dieťaťom. V okamihu, keď sa vzťahy medzi rodičmi maloletého
narušili, prejavilo sa to aj vo vzťahu maloletého a starých rodičov tým, že už nebol priestor na spoločné
stretávanie. Pokiaľ sa súd odvoláva na závery znaleckého posudku z iného konania, jedným zo záverov
znalca je aj to, že matka neakceptuje úlohu druhého rodiča. Túto skutočnosť však súd ani nespomenul,
a ani neriešil. V minulosti maloletému kupovali hračky, avšak matka dieťaťa ich nepovažovala za vhodné
a hračky sa vždy niekde „stratili“. Súd jej vyčítal, že maloletému nepíše k narodeninám, k čomu uviedla,

že mu ku každému sviatku píše. Súd do kontextu rozhodnutia nezaradil izoláciu maloletého od sveta,
ktorú okolo neho vytvorila jeho matka tým, že mu zariadila individuálne vzdelávanie a neustále je pri
ňom, a tak mu znemožňuje akékoľvek interakcie s tretími osobami bez jej dohľadu. V záujme udržania
vzťahu s maloletým bola pripravená zapojiť sa do výchovného opatrenia, avšak výchovné opatrenie
sa nedokončilo. Psychológ z CPPPaP komunikoval s ňou len samostatne a k rodinnému stretnutiu

nikdy neprišlo, a teda výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel. Podľa jej názoru investovala veľmi veľa
času a energie do toho, aby mohla tráviť čas so svojim vnukom a nerozumie, z akého dôvodu sa súd
v rozhodnutí snaží naznačiť opak. S vnukom mala pekný vzťah a nemyslí si, že by dala zámienku na
jeho „zničenie“. Podľa jej názoru v tomto prípade súd až prehnane akcentuje na názor dieťaťa, avšak bez
toho, aby si všímal, akým spôsobom a za akých okolností tento názor vzniká. Súd by mal teda pri svojom

rozhodovaní zvážiť, či je štandardné a pre dieťa vhodné, aby dlhodobo nekomunikovalo s rodinou zo
strany otca.

7. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá poukázala na to, že otec
maloletého nie je oprávnenou osobou podať odvolanie voči druhému výroku rozsudku, ktorým bol návrh

navrhovateľky zamietnutý, a teda jeho odvolanie by malo byť odmietnuté. Otec vo svojom odvolaní len
všeobecne uviedol dôvody podaného odvolania, pričom uviedol všetky dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
a) až h) CSP a podľa § 62 ods. 1 CMP, pričom tieto dôvody nijako nekonkretizoval a nešpecifikoval
ich na dané súdne konanie. Uviedla, že právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami
plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým

rodičom silné citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa na
nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho
duševný a citový vývoj. Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30
ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať
dieťa v zhode s vlastným presvedčením. Záujem dieťaťa však pri úprave styku s blízkymi osobami nie

je jediným kritériom, keď druhou podstatnou podmienkou je, že tento styk vyžadujú pomery v rodine.
Vykonanédokazovaniepreukázalo,ženiesúdanéžiadnedôvody,abyboliobmedzenérodičovsképráva
a povinnosti matky tak, aby sa maloletý stretával s navrhovateľkou. Neexistujú také silné citové vzťahy
maloletého k navrhovateľke, že by navrhovateľka pomáhala pri výchove maloletého už od malička
a maloletý by bol na ňu citovo naviazaný, a že by prerušenie stykov s ňou mohlo narušiť stabilitu

výchovného prostredia, duševný a citový vývoj maloletého. Naopak, bolo preukázané, že zo strany
navrhovateľky nejde o reálny záujem o maloletého, pričom neexistujú medzi nimi citové väzby, ktoré
navrhovateľka chce v rámci navrhovaného styku s maloletým len „vytvárať“. Zo strany navrhovateľky
smerom k matke ide o prejav dešpektu, urážok, neúcty, zrejmých zlých vzťahov, pričom takéto prostredie
nemôže obohatiť vývoj a už vôbec nie citový vývoj maloletého, takže nútene „vkladať“ maloletého do

takéhoto prostredia, hoci aj bezkontaktným prístupom, nemôže byť v záujme maloletého.

8. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla napadnutý
rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Navrhovateľka vo svojom odvolaní uvádza, že mala
s maloletým pekný vzťah, pričom toto tvrdenie však ničím nepreukazuje. Z vykonaného dokazovania

bolo preukázané, že navrhovateľka sa stýkala s maloletým do obdobia 08/2018 len príležitostne,
a to v časoch styku otca s maloletým, keď pricestovala do E. z F., kde býva. Frekvencia takýchto
návštev nebola veľká, ale len príležitostná. Navrhovateľka s maloletým nikdy netrávila dlhší čas, nikdy
nebola s maloletým sama (vždy s otcom), nikdy nedošlo k prespaniu. Maloletý nikdy nebol v bydliskunavrhovateľky v F.. Medzi maloletým a navrhovateľkou nie sú citové väzby, tobôž nie silné citové väzby,
maloleté nie je nijako citovo naviazaný na navrhovateľku. Vzťah medzi maloletým a navrhovateľkou
by sa musel vytvoriť úplne od začiatku, pričom k takomto vytvoreniu vzájomného vzťahu od začiatku

nemôže slúžiť „nútený styk stanovený súdom“, a to ani formou videohovorov. Realizácia videohovorov, či
akýkoľvek vzdialený bezkontaktný prístup predpokladá ako základnú podmienku existenciu vzájomného
vzťahu medzi osobami, ktoré sa z opodstatnených dôvodov nemôžu osobne stretnúť, a preto obe
strany chcú byť aspoň v bezkontaktnom styku a úprimne, z vnútra svojej osoby, zdieľať svoje zážitky
s druhou osobou aspoň bezkontaktným spôsobom. Vo všeobecnosti maloleté deti ťažšie prijímajú

bezkontaktný styk, pretože im neumožňuje spontánne správanie. Vykonané dokazovanie preukázalo,
že nie sú dané žiadne dôvody, aby boli obmedzené rodičovské práva a povinnosti matky tak, aby sa
maloletý stretával s navrhovateľkou. Neexistujú také silné citové väzby maloletého k navrhovateľke,
že by navrhovateľka pomáhala pri výchove maloletého už od malička a maloletý by bol na ňu citovo
naviazaný, a že by prerušenie stykov s ňou mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, duševný
a citový vývoj maloletého. Nie sú preukázané ani tvrdenia navrhovateľky v odvolaní, že navrhovateľka

maloletému ku každému sviatku píše. Táto okolnosť bola predmetom dokazovania na pojednávaní,
avšak navrhovateľka k tomu nepredložila žiaden dôkaz. Zároveň je zrejmé, že navrhovateľka nemá
kladný vzťah k matke maloletého, opakovane sa o matke vyjadrovala s dešpektom, dokonca s urážkami,
a to aj pred maloletým. Takéto prostredie nemôže obohatiť vývoj a už vôbec nie citový vývoj maloletého.
Poukázala tiež na to, že navrhovatelia sa pojednávaní opakovane nezúčastňovali, dokonca oznámili,

že nemajú dôvod na pojednávanie chodiť, a ani chodiť nebudú, pričom z dôvodu ich neprítomnosti
musel súd opakovane pojednávanie odročiť. Nie je preto správne tvrdenie navrhovateľky v odvolaní, že
vynaložila veľa času a energie, aby mohla tráviť čas s maloletým. Navrhovatelia tiež neboli ochotní prísť
do E., aby sa mohli pokúsiť situáciu riešiť návrhom CPPPaP. Rovnako asistované stretnutie maloletého
so starými rodičmi dňa 30.05.2019 bolo zmarené prístupom navrhovateľky, po ktorom u maloletého

ostala ešte väčšia obava rozprávať sa s navrhovateľkou, nie to ešte odísť s ňou preč. Navrhovateľka
neprejavila akúkoľvek reálnu schopnosť, aby sa vedela s maloletým porozprávať, zaujať ho, preukázať
„veľmi dobré vzťahy“, ktoré uvádza, že údajne medzi ňou a maloletým existujú.

9. K odvolaniam sa písomne vyjadril ustanovený opatrovník, ktorý mal za to, že navrhovaný styk so

starou matkou by maloletý odmietal, nakoľko tento by mal prebiehať s prespatím v domácnosti starej
matky, v prostredí, ktoré maloletému nie je známe. V prípade záujmu starej matky by bolo potrebné
v spolupráci s odborníkmi pracovať na zlepšení vzťahu, komunikácie a posilnení citových väzieb, čo by
viedlo k vzájomnej dohode ohľadom starostlivosti o dieťa a po zhodnotení vykonaných opatrení navrhnúť
takú formu stretávania, ktorá bude v súlade s potrebami maloletého aj v jeho najlepšom záujme.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384
CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

11.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.37P/150/2018jeúpravastykumal.
A. s navrhovateľkou – starou matkou. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie
o návrhu navrhovateľa – starého otca zastavil, návrh navrhovateľky zamietol a rozhodol o nároku na
náhradu trov konania.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľky a v závislom výroku o nároku na náhradu trov
konania.

13. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že otec nie osobou oprávnenou na podanie
odvolania voči rozsudku v časti zamietnutia návrhu na úpravu styku starej matky s dieťaťom.

14. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.15. V prejednávanej veci ide o mimosporové konanie upravené Civilným mimosporovým poriadkom,
konkrétne konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 a nasl. CMP), pričom úprava styku

dieťaťa s blízkymi osobami celkom nepochybne zasahuje do práv a povinností rodičov dieťaťa, a teda
títo sú oprávnenými osobami na podanie odvolania.

16. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne

a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

17. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v
celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov

nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,
ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nebolo zistené žiadne odvolateľom vytýkané pochybenia
v postupe súdu, ktoré odvolateľ ani podrobnejšie nešpecifikoval. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
zodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, keď súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,

ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

18. V § 25 ods. 5 Zákona o rodine zákonodarca v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa zakotvil
možnosť úpravy styku dieťaťa aj s blízkymi osobami. Blízkou osobou podľa § 116 OZ sú okrem iných

aj príbuzní v priamom rade, t.j. predkovia, do ktorej kategórie spadá aj navrhovateľka, ktorá je starou
matkou maloletého. Hoci takáto úprava styku dieťaťa s blízkou osobou je teda podľa súčasnej právnej
úpravy prípustná, keď plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko a akceptuje, že dieťa môže
mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať
pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prípadné prerušenie stykov s

nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod., zároveň
však treba uviesť, že títo príbuzní (na rozdiel od rodičov dieťaťa) nemajú na styk s maloletým zákonné
právo. Súd totiž musí skúmať vždy okolnosti každého prípadu a zisťovať, či sú tu kumulatívne splnené
zákonné podmienky pre úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami, ktorými sú jednak pomery
v rodine vyžadujúce úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami, a jednak záujem maloletého

na takejto úprave. Citované ustanovenie § 25 ods. 5 Zákona o rodine zohľadňuje situácie, kedy maloleté
dieťa má silné citové väzby s blízkymi osobami, avšak kontakt a stretávanie s týmito osobami nie sú
prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a udržiavania ich vzťahov, ale sú obmedzované, resp.
minimalizované zásahom iných osôb, s ktorými dieťa žije. Aj keď tieto osoby nemajú zákonné právo na
styk s dieťaťom, v každom prípade musí súd skúmať, či takáto úprava je v záujme dieťaťa a či si to

vyžadujú pomery v konkrétnej rodine.

19. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle vyššie uvedených hľadísk a odvolací súd považuje jeho
závery za správne a zohľadňujúce okolnosti konkrétneho prípadu.

20. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

21. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a

slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o
veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého
dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.22. V zmysle citovaných ustanovení Zákon o rodine ukladá všetkým orgánom verejnej správy
venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť primeranú jeho veku a vyspelosti. Ustanovenie Civilného
mimosporového poriadku ukladá súdu ešte širšiu povinnosť, a to povinnosť prihliadnuť na názor dieťaťa

pri rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté dieťa je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť
svoj názor samostatne vyjadriť. Nie je však možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa
bez ďalšieho prevzali, a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí, a nie na starostlivom a
komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. c/a Fínsko z 9. mája 2006 č.
18249/02, body 57 - 59).

23. V posudzovanom prípade z odôvodnenia rozsudku prvej inštancie vyplýva, že rozhodnutie
neodôvodnil len názorom maloletého dieťaťa bez posúdenia ďalších okolností, ale svoje rozhodnutie
založil na odborných záveroch znalca PhDr. Karola Kleimana, PhD., detskej psychiatričky F. A. B..
Súd prvej inštancie podľa svojho uváženia prihliadol na prezentovaný názor maloletého, inter alia
prezentovaný aj pred znalcom, opatrovníkom a psychiatričkou, ktorý vyhodnotil vzhľadom na vek a

vyspelosť maloletého.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací považoval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za
vecne správny, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby
opakovania dôvodov v ňom obsiahnutých.

25. Odvolací súd už len na záver poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.
Neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie

vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť
podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s
procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS
3/97, I. ÚS 204/2010).

26. Napokon aj v zmysle judikatúry ústavného súdu platí, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané
a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/2004, IV. ÚS

329/2004, III. ÚS 32/2007). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý
proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného,
určitého a logicky odôvodneného rozsudku.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku

zamietnutia návrhu navrhovateľky, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa §
387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

29. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).