Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Michaela Brašková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56Cb/31/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723201540
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5723201540.1
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX A.,
proti žalovanému: E. F., G., G. G. C. XXX/X, XXX XX A., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený: A., G., G.
G. E. E. XXX/XX, XXX XX I., H.: XX XXX XXX, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto
r o z h o d o l :
Konanie z a s t a v u j e.
Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa písomnou žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal zrušenia jeho účasti ako
spoločníka v spoločnosti E. F., G., so sídlom C. XXX/X, XXX XX A., H.: XX XXX XXX a náhrady trov
konania.
2. Písomným podaním doručeným F. G. I. E. XX.XX.XXXX I. vzal žalobu v celom rozsahu späť. Na
odôvodnenie späťvzatia žaloby uviedol, že konateľ žalovaného sa účelovo vyhýbal pojednávaniam,
pričomopakovanežiadalichodročenie.Potom,čosažalovanýnechalvkonaníprávnezastúpiť,žalobca
veril, že svoje spory vyriešia mimosúdne, avšak z vyjadrení žalovaného pochopil, že tento uvedené
kroky robí účelovo. Vzhľadom na uvedené žalobca prehodnotil svoj postoj k otázke účasti v spoločnosti,
a to z dôvodu ochrany svojich majetkových práv, nakoľko konateľ a druhý spoločník žalovaného robí
také úkony, ktoré smerujú proti záujmom žalobcu, a to bez akéhokoľvek záujmu riešenia veci. Nakoľko
zo strany žalovaného nebol záujem na korektnom skončení účasti žalobcu v spoločnosti, žalobca je
nútenýzobraťžalobuvcelomrozsahuspäť,ktoráskutočnosťjevyslovenezapríčinenákonanímdruhého
spoločníkaakonateľažalovaného.Žalobcasúčasnenavrholkonaniezastaviťažiadnejzostránnárokna
náhradu trov konania nepriznať, a to s poukazom na postoj druhého spoločníka a konateľa žalovaného,
ako aj vzhľadom na skutočnosť, že uvedený stav nezapríčinil žalobca.
3. Podľa § 144 z. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom na dispozitívny procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr,
než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd na základe
ustanovenia § 145 ods. 1 CSP výrokom I. tohto uznesenia rozhodol o zastavení konania.7.Podľa§262ods.1,2CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
9. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého vyplýva, že na prejednaní
uplatneného nároku celkom alebo v určitej časti netrvá a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude
súdom v rozsahu späťvzatia meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie
žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť
trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pri zastavení sporového
konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno,
ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia
potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v
konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu /J. G. G., G. zn. X A. K. X/
XXXX, L. G. G., H. L. XXX/XX/.Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z
hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať
z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám
navrhovateľa(žalobcu).Idetedaoto,čisanavrhovateľdomoholkuplatnenémunárokualebonie,pričom
súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie /J. G. G., G. M. X A. K.
X/XXXX/.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. V prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v
dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu, ako aj
na strane žalovaného. V prejednávanej veci žalobca využil svoje procesné právo a v priebehu konania
doručil súdu písomné podanie (č.l. 93 spisu), ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť. Vzhľadom na
dôvody späťvzatia žaloby súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalobca.
Žalobcom uvádzané dôvody späťvzatia žaloby sú nepreukázané a ostávajú čisto v teoretickej rovine
založenej úvahou žalobcu. Súd konštatuje, že tak postoj žalovaného, ako aj jeho tvrdená neochota
riešiť veci mimosúdnou cestou, prípadne zmena postoja žalobcu k otázke jeho účasti v spoločnosti
zapríčinená záujmom ochrany svojich majetkových práv, nepredstavujú v procesnom ponímaní dôvod
majúci za následok zodpovednosť žalovanej strany za zastavenie konania. Pojem „procesné zavinenie“
sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a jeho zmyslom je sankčná náhrada trov konania bez
ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie sa posudzuje v príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle). Procesné zavinenie na zastavení konania tak možno
pričítať žalovanej strane za predpokladu, že k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby dôjde pre správanie
žalovaného. Za takéto správanie však nemožno považovať postoj žalovaného k otázke riešenia sporov
so žalobcom, ktorý vyvolal u žalobcu dôvody pre späťvzatie žaloby. Vzhľadom na uvedené súd priznal
nárok na náhradu trov konania žalovanému tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
11. O výške náhrady trov konania, ako aj o vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu žalobcovi,
rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, ods. 2 CSP), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka, ak ide o podanie
urobenévprebiehajúcomkonaní,uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.