Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, May 19, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/74/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221202927
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1221202927.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová, a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová (spravodajkyňa), v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnychvecíarodinyBratislava,sosídlom:Vazovova7/A,Bratislava,dieťarodičov-matka:C.B.,nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomD.XX,E.,zastúpenásplnomocnenkyňou:JUDr.DanielaJežová,LL.M.PhD.,

advokátka, so sídlom Javorinská 13, Bratislava, a otec: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, E.,
zastúpený splnomocnenkyňou: NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO:
36866008, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a
otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11P/84/2021 – 1317 zo dňa 19.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výške výživného a zročnom
výživnom ( výroky IV. a V. ) p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletým
A. a v závislom výroku o trovách konania ( výroky VI. a X. ) z r u š u j ea v
zrušenom rozsahu vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí protinávrhu matky vo
zvyšku ( výrok VIII. ) z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti úpravy práv a
povinností rodičov k maloletému H., výrokom II. maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matky,
výrokom III. určil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok, výrokom IV. otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 330,-
eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 28.05.2021, výrokom
V. určil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné v sume 3 043,22 eur na maloletého za obdobie od
28.05.2021 do 31.12.2022 k rukám matky do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, výrokom VI. určil,

že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16.00
hod. do nasledujúceho pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 8.00
hod. do piatka do 8.00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov, - počas vianočných sviatkov každý párny
kalendárny rok v čase od 24.12. od 15.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a v nepárnom kalendárnom
roku v čase od 25.12. od 15.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia
maloletého je školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a v prípade neprítomnosti maloletého v

školskom zariadení je miestom prevzatie a odovzdania maloletého bydlisko matky, matka je povinná
maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, výrokom VII. zamietol návrh otca, výrokom VIII. vo zvyškuzamietol protinávrh matky, výrokom IX. zamietol návrh na predbežnú vykonateľnosť rozsudku a výrokom
X. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Čl. 1, § 18, § 19, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1 až
4, § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 6, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ), § 2 ods. 1, § 52, § 92 veta prvá, § 93, § 94, § 100
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“ ).

3. Vecne dôvodil tým, že vzhľadom na potrebu upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti k
maloletému A., ktorého rodičia spolu nežijú, sa priklonil k argumentácii matky v tom smere, že v prípade
maloletého ide o dieťa útleho veku, kedy je prirodzene užšie naviazané na matku, ktorá s ním žila od jeho
narodenia až doteraz v spoločnej domácnosti, pričom rodičia nikdy neviedli spoločnú domácnosť. Naviac
ide o dieťa so špecifickými zdravotnými problémami (atopický ekzém, astma, inhalačná polyalergia,
potravinová alergia) s pomerne vysokou náročnosťou osobnej starostlivosti (príprava osobitnej stravy,

pravidelné podávanie liekov, celodenná starostlivosť o pokožku a hygienu), ktorú od narodenia dieťaťa
v prevažnej miere zabezpečovala matka. Ani v rámci opakovaných šetrení neboli v starostlivosti matky
o maloletého zistené nedostatky.

4. O zastupovaní a správe majetku maloletého súd prvej inštancie rozhodol tak, že zastupovať dieťa

a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho
majetok sú obaja rodičia, pokiaľ nebolo súdnym rozhodnutím zasiahnuté do ich spôsobilosti na právne
úkony, resp. do výkonu ich rodičovských práv. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča
obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo rovnako patrí obom rodičom.

5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec má oproti matke lepšie majetkové pomery (vlastní byt
s garážovým státím a stavebný pozemok, ako aj nový automobil v obstarávacej cene cca 27 000,- eur).
Okrem toho podniká, v podnikaní sa mu zjavne darí, o čom svedčí aj kontinuálny rast výnosov z jeho
hospodárskej činnosti v priebehu uplynulých rokov. Otec samotný na pojednávaní deklaroval príjem cca
2 000 eur mesačne netto. Popritom vyčíslil svoje mesačné výdavky celkovo na sumu 1 384,90 eur a

naviac úhradu splátky hypoúveru v sume 485,29 eur mesačne, ktorú majú za neho hradiť jeho rodičia,
čo však nijako nepreukázal.

6. Matka nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, počas konania poberala rodičovský
príspevok a detské prídavky. Od 09.05.2022 do 25.08.2022 bola zamestnaná na čiastočný úväzok so

základnou mzdou 485 eur a za obdobie od júla 2022 do novembra 2022 dosiahla priemerný mesačný
príjem vo výške 821,04 eur mesačne, vrátane daňových bonusov na obe deti. Býva spolu so svojimi
rodičmi a oboma synmi v rodinnom dome s nákladom na bývanie cca 293,31 eur. Je faktom, že príjem
by si mohla zvýšiť poberaním výživného (prípadne aj náhradného výživného) na syna H., dosiaľ však
nepodala ani len návrh na určenie otcovstva k nemu.

7. Pokiaľ ide o pomery maloletého, súd prvej inštancie ustálil jeho výdavky nasledovne: 60,- eur -
pomerná časť výdavku na bývanie, cca 250,- eur strava ( 5 balení mlieka Nutrilon po 18,20 eur, bežné
potraviny ako aj špeciálne položky napr.: ryžové mlieko, delaktózové maslo, ryžové rezance, bezlepková
zmes na pečenie chleba, náhrada vajec a pod. ), cca 60,- eur - lieky ( vrátane doplatkov a poplatkov

u lekárov ), cca 70,- eur - lekárska kozmetika, cca 70,- eur - oblečenie a obuv, cca 70,- eur - hygiena
a drogéria ( plienky 4 balenia á 13,95 eur, vlhčené obrúsky 1 x 5,99 eur, prací prášok 9,90 eur, vatové
tyčinky 1,30 eur, zubná pasta 1,50 eur, zubná kefka 1,50 eur ), čo predstavuje sumu cca 600,- eur
mesačne, a po odrátaní detského prídavku 60,- eur mesačne sumu 540,- eur. Ak pomer otca a matky
na nákladoch na dieťa by mal byť 1:2, tak podiel otca predstavuje sumu 360,- eur mesačne. Súd prvej

inštancie však do budúcna zohľadňoval aj zvýšený daňový bonus na dieťa v sume až do 140,- eur
namiesto doterajších 70,- eur. Pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti otcom spätne - t.j. od podania
návrhuaždo31.12.2022–súdprvejinštanciepriurčenívýškyvýživnéhozohľadniltúskutočnosť,žeotec
matke prispieval aj v podobe naturálnych plnení ( o.i. nákupy 4 x mesačne, vrátane nákupov v lekárni ),
čo matka nesporovala. Naviac hradil maloletému jasle v sume cca 430,- eur mesačne, kde sa maloletý

okrem iného aj stravoval a počas jeho pobytu v jasliach ( kde ho nosil a aj vyzdvihoval aj
otec ) sa znížila potreba osobnej starostlivosti matky o maloletého.8. Matka deklarovala výdavky na zdravotnú starostlivosť ( lieky ) pre maloletého v sume až 149,-
eur mesačne, obdobne aj náklady na lekársku kozmetiku v sume 148,- eur mesačne. Z podkladov
predložených matkou dňa 15.08.2022 ( čl. 469-611 súdneho spisu ), ktoré majú preukazovať rozsah

výdavkov na maloletého, však súd prvej inštancie zistil, že matka vynaložila na nákupy v lekárni ( lieky,
zdravotnícke potreby ) v priemere 40,- eur mesačne. Z podkladov predložených dňa 14.12.2022 matkou
súd prvej inštancie zistil, že matka vynaložila na nákupy v lekárni ( lieky, zdravotnícke potreby ) v
priemere 52,30 eur mesačne a tiež platbu 14,99 eur za objednávku termínu na kontrolné vyšetrenie
v imunologickej ambulancii. Mnohé z maloletému naordinovaných liekov sú bez doplatku alebo s

minimálnym doplatkom. Z prehľadu predloženého matkou vyplýva, že maloletý by mal mesačne užívať
dva druhy probiotík, 2 balenia á 100 kusov vitamínu D zn. Jamieson s odporúčaným dávkovaním
maximálne 2 tablety denne, čo zjavne nemôže zodpovedať realite. Súd prvej inštancie preto považoval
matkou deklarované výdavky na lieky pre maloletého za nadhodnotené, obdobne aj výdavky na lekársku
kozmetiku. Z prehľadu založeného do spisu matkou na čl. 1129 súdneho spisu vyplýva, že maloletý by
mal mesačne použiť celé balenie šampónu „Babé“, aj šampónu A - Derma Exomega, pričom podľa

lekárskych správ dermatologičky má ísť o alternatívne použitie uvedených prípravkov. Naviac matka
zahrnula do pravidelných mesačných výdavkov aj jedno celé balenie opaľovacieho krému bez ohľadu na
ročné obdobie; podľa lekárskych správ na čl. 102-104 súdneho spisu je tiež zrejmé, že ordinácie daných
prípravkov sa menili a matka nepreukázala ich stále zaobstarávanie v rovnakom rozsahu; za zmienku
stojí, že napríklad na čl. 104 sú ponúkané lekárkou aj lacnejšie alternatívne prípravky ( biela vazelína,

infadolan ). Pokiaľ ide o výdavky na voľný čas, hračky, domácnosť, tak súd prvej inštancie konštatoval,
že tieto výdavky vynakladajú obaja rodičia ( minimálne pri príležitosti narodenín, menín a sviatkov ) a
v neposlednom rade je namieste - čo sa týka nákupu hračiek - viesť odmalička dieťa k skromnosti,
nehovoriac o ekologických dôsledkoch nadmernej spotreby. Sporenie súd prvej inštancie taktiež neuznal
ako odôvodnený výdavok na maloletého.

9. Zročné výživné súd prvej inštancie určil za obdobie od podania návrhu, t.j. za 4 dni mesiaca máj
2021 a za mesiace jún 2021 až december 2022 zohľadniac pritom platby v sume 150,- eur mesačne od
podania návrhu až do apríla 2022 ( vrátane ) a v sume 200,- eur mesačne od mája 2022, ktoré boli za
uvedené obdobie titulom výživného uhrádzané otcom k rukám matky ( doplatok 180,- eur mesačne za

11 mesiacov, t.j. 1 980,- eur, a 130,- eur mesačne za 8 mesiacov, t.j. 1 040,- eur, plus doplatok za 4 dni
mesiaca máj 2021 v sume 23,22 eur ). Otec k rukám matky do mája 2022 hradil výživné na A. v sume
150,- eur mesačne. Do zročného výživného súd prvej inštancie nezapočítal ani otcom preukazované
plnenia nad rámec výživného ( nákupy potravín, hračiek, drogérie, oblečenia, hygienických potrieb a
pod. ). Z predložených dokladov totiž nie je možné určiť v akom rozsahu boli ním vykladané prostriedky

určené na uspokojovanie potrieb maloletého A., maloletého H., prípadne aj jeho samotného, či matky.
Otec totiž jednotlivé ním zaobstarané položky v tomto smere nešpecifikoval. Z dôvodu, že výdavky
dokladované otcom neboli podrobnejšie špecifikované z hľadiska ich určenia ako aj z dôvodu, že nešlo
o finančné plnenia do rúk matky, ale o plnenia nad rámec výživného, súd prvej inštancie ich nezohľadnil
vo výške zročného výživného, boli však zohľadnené v samotnej výške výživného za uplynulé obdobie.

Rovnako súd prvej inštancie vo výške výživného zohľadnil aj úhrady otca za jasle maloletého v období
od septembra 2021 až do decembra 2022, ktoré v priemere mesačne predstavovali 432,20 eur. Je totiž
zrejmé, že časť bežných nákladov na maloletého ( strava, energie, hygiena ), ako aj osobná starostlivosť
matky bola ( resp. od septembra 2022 – decembra 2022 mohla byť, ak by matka bola syna do otcom
uhradených jaslí nosila ) sanovaná v rámci pobytu maloletého v jasliach.

10. Pri úprave styku otca s maloletým súd prvej inštancie vychádzal z návrhu procesného opatrovníka,
ktorý v rámci šetrenia pomerov u otca nezistil žiadne nedostatky. Otec síce spočiatku - na pojednávaní
dňa 17.03.2022 – neprejavil dostatočnú sebadôveru, že sa zvládne o maloletého postarať na rovnakej
úrovni ako matka, neskôr v priebehu konania ( na pojednávaniach dňa 20.09.2022 a 19.12.2022 ) však

vyjadril odhodlanie plnohodnotne sa o syna postarať, pričom poukázal aj na tú skutočnosť, že ( na
žiadosť samotnej matky ) v júli 2022 u neho strávil syn štyri dni s prespatím. Matka síce spochybňovala
starostlivosť otca o maloletého v minulosti ( mal kŕmiť syna nevhodnou stravou, nosiť ho do domácnosti
so psom, nechávať ho pred spaním vyplakať, nezvládať zdravotnú starostlivosť o neho, mal pre neho
chodiť pod vplyvom alkoholu ), avšak tvrdenia matky v tomto smere otec výslovne poprel a matka

nepreukázala. Podozrenie matky, že otec prišiel pre syna pod vplyvom alkoholu, boli napokon dňa
24.09.2022 aj preverované privolanou policajnou hliadkou, pričom sa nepotvrdilo.11. Matka na pojednávaní dňa 20.09.2022 uviedla, že styk si vie až do piatich rokov veku dieťaťa
predstaviť len v režime dohodnutom na pojednávaní dňa 17.03.2022, nevie si predstaviť, že by sa
pokúsila, aby syn u otca prespal, pričom jedine ona ako matka vie, čo je pre dieťa najlepšie. Úprava styku

dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, v rozsahu minimálne dvoch
víkendov v mesiaci aj s prespatím, je základným štandardom. Maloleté dieťa a otec majú právo na to,
aby spolu trávili čo najviac času, a to nielen v modeli víkend - zábava, ale aby si spoločne zažili celý deň
počas pracovného týždňa, vrátane hry, ukladania k spánku a nasledujúcich ranných povinností. Výhrady
voči otcovi, ktoré od matky v konaní zazneli, neboli presvedčivé, resp. vzbudzovali dojem, že matka si v

plnej miere neuvedomuje dôležitosť role otca v živote maloletého. Maloletý by sa mal stretávať s otcom
čo najčastejšie, a to aj počas každého pracovného týždňa, aby sa otec mohol všestranne podieľať na
starostlivosti o neho, hoc aj nie tak „ukážkovo“ ako matka. Je zrejmé, že muž sa svoju otcovskú rolu musí
„naučiť“ a treba mu na to vytvoriť príležitosť a dostatočný priestor, zvlášť ak sa sám na rozšírení podielu
svojejstarostlivostiodieťadomáha.Pokiaľotec–apodľasúduprvejinštanciedôveryhodne–deklaroval,
že na starostlivosť o maloletého si v plnej miere trúfa, pričom neboli preukázané žiadne nedostatky

v starostlivosti o maloletého počas styku s ním, tak nič nebráni tomu, aby sa styk primerane rozšíril
aj na prespatie počas víkendu a na ďalšie dni počas pracovného týždňa. A to zvlášť za situácie, keď
matka nenosí maloletého do jaslí ( kde maloletý zvládal aj poobedňajší spánok bez nej ) a počas svojej
pracovnej doby ho necháva v starostlivosti svojich rodičov v pomerne vysokom veku a so zdravotnými
obmedzeniami, prípadne ho nosí do svojej práce, čo rozhodne nie je optimálne z hľadiska denného

režimu dieťaťa. Pokiaľ matka bude ochotná maloletého na styk s otcom – vrátane prespatia – vhodne
emočne pripraviť, tak maloletý by mal – aj vzhľadom na jeho dobrú adaptáciu v jasliach – cca. po dva
dni každý týždeň bez matky zvládnuť. V neposlednom rade súd konštatuje, že maloletý už pred podaním
návrhu býval v starostlivosti otca ( s pomocou jeho matky, čo je v rodinách bežné ) aj na dlhší čas,
pričom v decembri 2021 bol otec so synom aj na hospitalizácii v nemocnici. Matka dokonca v marci

2021 ponúkla syna otcovi, keď mu zaslala dohodu o zverení syna do jeho starostlivosti, pričom súd prvej
inštancie popretie tejto skutočnosti matkou až po 1,5 roku trvania konania považoval za nedôveryhodné.
Styk – tak ako je časovo rozvrhnutý – má po plánovanom nástupe maloletého do škôlky – prebiehať v
zásade s odovzdávaním dieťaťa v predškolskom zariadení, čoho cieľom je eliminácia kontaktu a tým
aj konfliktu rodičov.

12. Čo sa týka návrhu matky, tento v priebehu konania upravila tak, že žiadala priznať výživné 550 eur
mesačne, čomu súd prvej inštancie v plnom rozsahu nevyhovel. Preto výrokom VIII. tohto rozsudku
zamietol jej protinávrh v prevyšujúcej časti, ako aj v časti týkajúcej styku otca s maloletým, nakoľko
upravil styk odlišne od návrhu matky.

13. Výrokom IX. súd prvej inštancie zamietol návrh na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, nakoľko
neboli naplnené predpoklady na jej vyslovenie, t.j. nebola preukázaná hrozba značnej ujmy maloletému,
a to naviac za tých okolností, že na súde je pod sp. zn. 11P/187/2022 vedené a dosiaľ neskončené
konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdenia otca o bránení styku matkou boli

ňou na pojednávaní dňa 19.12.2022 sporované, do spisu matka dokladala čestné vyhlásenie susedov
o tom, že styk otca s maloletým sa realizuje. Súd prvej inštancie za danej situácie nepovažoval za
hospodárne a súladné so záujmom maloletého odročovať pojednávanie, na ktorom inak boli splnené
podmienky na vydanie meritórneho rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému, a to
len za účelom ustálenia skutkového stavu v tom smere, či a prípadne z akých dôvodov sa nerealizovali

stretnutia otca s maloletým v období od 27.09.2022 do 17.12.2022, t.j. či došlo v danom období k
bezdôvodnému bráneniu styku otca s maloletým matkou.

14. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého proti
výrokom IV., V., VI. a VIII. podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a § 365 ods. 1 písm. d), f),
h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „Civilného sporového poriadku“ ).

Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku IV., V., VI. a VIII. zmenil tak, že otec je povinný
prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 550,- eur k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom 28.05.2021 ( výrok IV. ), zročné výživné na maloletého za obdobie
od 28.05.2021 do 31.12.2022 je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 mesiacov od právoplatnostirozsudku ( výrok V. ), otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny týždeň v utorok a
vo štvrtok od 16.00 hod do 18.30 hod a v každú párnu sobotu a nedeľu od 9.00 hod do 18.00 hod s
tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého je bydlisko matky, in eventum otec je oprávnený

stretávať sa s maloletým každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod do 18.30 hod a
v každú párnu sobotu a nedeľu od 9.00 hod do 18.00 hod s tým, že miestom prevzatia a odovzdania
maloletého je bydlisko matky, po zrealizovaní 12 víkendových kontaktov je otec oprávnený stretávať sa
s maloletým každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod do 18.30 hod a v každý párny
víkend od soboty od 9.00 hod do nedele 16.00 hod s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého

je bydlisko matky ( výrok VI. ), výrok VIII. sa zrušuje.

16. Otec uvádzal, že jeho príjem je asi 2 000,- eur mesačne netto na pojednávaní dňa 17.03.2022.
Otec počas konania prispieval na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne plus zakupoval veci
v priemernej hodnote 450,- eur mesačne ( keď matka ešte nepracovala ) plus hradil materskú škôlku
vo výške 500,- eur mesačne. Celkovo podľa tvrdení otca hradil mesačne na maloletého 1 150,- eur

mesačne. Svoje vlastné výdavky vyčíslil na cca. 1 400,- eur. Celkovo iba podľa výdavkov otca je zrejmé,
že jeho príjmy sú vyššie ako uvádzal. Iba výdavky otca predstavujú sumu 2 650,- eur mesačne. Otec
si nedávno jednak nakúpil či už hnuteľné alebo nehnuteľné veci značnej hodnoty ako nový osobný
automobil za 27 000,- eur a pozemok na stavbu rodinného domu. Iba zvýšené náklady na maloletého z
tituluzdravotnéhostavupredstavujúmesačnesumu360,-eur,stravavrátanenutrilonu250,-eur,bývanie

65,32 eur, lieky vrátane doplatkov u lekárov 148,- eur, lekárska kozmetika 149,- eur, oblečenie 35,- eur,
obuv 35,- eur, hračky, vzdelávacie pomôcky 30,- eur, domácnosť 20,- eur mesačne, Drogéria – plienky,
utierky, prací prášok 144,- eur, voľný čas, vstupné na predstavenia, detský kútik 30,- eur, zubár 10,- eur,
sporenie 30,- eur, strih 9,- eur, celkom 955,20 eur.

17. Vo vzťahu ku kozmetike, ktorú maloletý používa, súd prvej inštancie disponuje lekárskymi správami,
kdejeuvedenýpresnýrozpiskozmetikyavoľnopredajnýchprípravkov,ktorémámaloletýpoužívať.Ceny
týchto prípravkov sa nachádzajú na internete ako bežne voľne dostupné. Matka nemá povinnosť a nie je
možné ani od nej spravodlivo požadovať, aby preukázala každý jeden výdavok formou bločku. Náklady
na doplatky liekov maloletého sú 148,46 eur mesačne. Náklady na lekársku kozmetiku maloletého sú

149,16 eur mesačne. Maloletý má osobitné stravovacie potreby a potrebu nákupu bezlepkovej stravy
a bezlaktózovej stravy plus obmedzenia podľa lekárskych správ. Mesačný nákup stravy pre maloletého
vyjde na 250,- eur, kde je potreba používania ryžového mlieka v cene 3,75 eur spotreba mesačne 7-8
balení, delaktózového masla, ryžové rezance, bezplepková zmes na pečenie chleba, taktiež je potrebné
používať náhradu vajec, bezlaktózovú smotanu, atď. Suma 330,- eur, ktorú súd prvej inštancie určil

ako výživné otcovi nezodpovedá pomerom otca a ani potrebám maloletého, ktorý má zásadne zvýšené
náklady z titulu zhoršeného zdravotného stavu. Pokiaľ otec dobrovoľne prispieval na maloletého, nemal
problém hradiť takmer 1 000,- eur na potreby maloletého. Aktuálne podľa rozhodnutia súdu prvej
inštancie má hradiť len 1 zo sumy, ktorú si sám otec určil. Suma 350,- eur pokrýva stravu maloletého
a ubytovanie. Uspokojenie všetkých ostatných potrieb súd prvej inštancie ponechal na matku, ktorá

pracuje ako upratovačka, a nie je v jej schopnostiach a možnostiach zabezpečiť potreby maloletého.

18. Súd prvej inštancie akoby nad rámec ustálenej súdnej praxe požadoval dokladovať všetky výdavky.
Matka nemá archivačnú povinnosť bločkov a potrebu preukázať každý jeden výdavok bločkom. Súd
prvej inštancie disponuje lekárskymi správami, kde sú uvedené presne lieky a maste, šampóny, ktoré

musí maloletý používať a matka zakupovať. Nemožno maloletému uprieť potrebu lekárskych pomôcok
len preto, že matka neodkladá bločky z lekárne. Javí sa prehnané komentovanie každej jednej položky
najmä v oblasti zdravotných obmedzení maloletého. Jedná sa priam o určitú nadprácu súdu, kedy
dokonca sám hľadá lacnejšie krémy, ktoré by mala matka použiť a tieto uznáva bez akejkoľvek odbornej
konzultácie s ošetrujúcim lekárom maloletého ( bod 53 ). Otec výdavky do takejto miery nesporil a

nespochybňoval. Vo vzťahu k zročnému výživnému matka namietala zohľadnenie platieb otca na jasle
maloletého.

19. Matka tiež namietala určený rozsah styku otca s maloletým. Samotný súd prvej inštancie uvádza,
že ide o dieťa so špecifickými zdravotnými problémami s pomerne vysokou náročnosťou osobnej

starostlivosti. Matka nijakým spôsobom nebráni otcovi v styku s maloletým, žiaľ v tomto prípade sa
stretáva s extrémnymi klamstvami na strane otca. Zdravotný stav maloletého a skutočnosť, že sa o neho
otec nevie plnohodnotne a zodpovedne postarať, bráni tomu, aby maloletý u otca prespával bez toho,
aby sa to následne neodrazilo na jeho zdravotnom stave. Kontakty medzi otcom a maloletým riadneprebiehajú a to každý utorok, štvrtok a sobotu; počas utorka a štvrtka sú poobedné približne od 16:00 do
18:00 a v soboty sú celodenné s prestávkou na obedný spánok, čiže približne od 09:00 do 11:30 a potom
znova od 15:00 do 18:00. Kontakty sa realizujú stále s výnimkou času choroby maloletého a času, kedy

sa otec nedostaví. Matka svojvoľne nezrušila ešte žiadny kontakt.

20. Matka si nevie predstaviť, že by maloletý u otca prespával súvisle 3 noci každý týždeň podľa
úpravy styku súdu prvého stupňa. Otec mal v starostlivosti dieťa jediný raz počas troch nocí v júni 2022
na „skúšku“. Nielenže nedodržal zdravotné obmedzenia maloletého, ale k maloletému pristupoval aj

necitlivo. Znakom toho je aj to, že následne maloletý odmietal po dobu 3 mesiacov kontakty s otcom
osamote, a vyžadoval si prítomnosť matky. Taktiež otec odmieta matke poskytovať akékoľvek informácie
z pobytov u otca (čo dieťa jedlo a kde s ním bol), aj keď je to za cenu ohrozenia zdravia dieťaťa. Dieťa
od otca chodí často s rôznymi poraneniami, alergickými reakciami. Matka má zato, že otec sa nevie
dlhodobo o dieťa postarať, zľahčuje zdravotný stav svojho dieťaťa, snaží sa zneužiť súdny systém.
Vzhľadom na to, ako maloletý reagoval na pobyt u otca v trvaní troch nocí a aké nebezpečenstvá vo

vzťahu k zdravotnému stavu maloletému hrozia, nie je vhodné určiť styk otca s maloletým s prespatím
cez noc.

21. Maloletý má zjavne narušenú imunitu a jeho zdravotný stav je postihnutý viacerými autoimunitnými
ochoreniami chronického charakteru. Prechod z kontaktov realizovaných v rozsahu 2 hodín poobede

a poldňových kontaktov cez víkendové dni na kontakty od piatka do pondelka, t.j. 3 noci a v nepárny
týždeň od stredy do piatka, ďalšie tri noci sa javí v rozpore so záujmom maloletého. Súd prvej nielenže
ohrozil život a zdravie maloletého, ale spravil pre dieťa tzv. šokovú terapiu, kedy má 3-ročné dieťa
prejsť z režimu kontaktov 2x2 hodiny poobede za týždeň a každý druhý víkend po 4 hodiny v sobotu na
režim 3 súvislé dni a noci s otcom a to každý týždeň. Je potrebné pokračovať v postupnosti krokov pri

rozširovaní kontaktov medzi otcom a maloletým nielen z dôvodu veku maloletého, ale hlavne z dôvodu
zdravotného stavu maloletého a s tým súvisiacich obmedzení v živote maloletého. Otec nikdy ešte dané
obmedzenie nezabezpečoval, nerealizoval. Podľa vlastných tvrdení to ani nevie. Namieta aj súdom prvej
inštancie určené miesto odovzdania, keďže bolo preukázané, že maloleté žiadne školské zariadenia,
ani predškolské zariadenie nenavštevuje.

22. Procesný opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec maloletého proti

výrokom IV. a V. podľa § 362 ods. 1, § 365 ods. 1 pís. f), h) Civilného sporového poriadku a § 62
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti po doplnení dokazovania zmenil v časti výživného na sumu 280,- eur mesačne
(výrok IV.) a v časti zročného výživného tak, že zohľadní uhrádzané poplatky za návštevu predškolského
zariadeniamaloletýmvsúdomprvejinštancieurčenejvýške432,20eurmesačnevobdobíodseptembra

2021 do septembra 2022, v celkovej výške 6 915,20 eur, v dôsledku čoho v časti o zročnom výživnom
skonštatuje, že zročné výživné za rozhodné obdobie nevzniklo.

24. Styk s maloletým aktuálne neprebieha ani len podľa dočasnej rodičovskej dohody, ktorú ako
rodičia uzavreli pred súdom prvej inštancie na pojednávaní s tým, že obaja sa zaviazali takýto rozsah

dohodnutého styku dobrovoľne dodržiavať. Matka mu naďalej v styku so synom aktívne a cieľavedome
bráni, resp. tento všemožne znemožňuje. Matka ho nedostatočne a niekedy vôbec neinformuje o
zdravotnom stave syna a ku každému odovzdaniu a prevzatiu si vynucuje asistenciu policajnej hliadky,
ktorá má dokumentovať, že syna mu matka odovzdala alebo neodovzdala. Matka pre celodennú
starostlivosť o syna využíva svojich rodičov, ktorí sú už vo vyššom veku. Napriek pôvodnej možnosti ním

hradených poplatkov, dieťa z rozhodnutia matky nenavštevuje predškolské zariadenie, ktoré pôvodne
navštevovalo, a v ňom prosperovalo, avšak z ktorého ho matka svojvoľne odhlásila.

25. Nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nezohľadnil ním poskytované finančné aj vecné
plnenia, ktoré poskytoval a uhrádzal nielen pre potreby maloletého A., ale aj pre potreby maloletého

H., ktorého rovnako považoval za svojho syna, uznal k nemu otcovstvo a netušil, že matka v snahe
získať finančné výhody, ho v tejto súvislosti dlhodobo klamala a zneužívala jeho dobrotu a starostlivosť.
Matka svoje mesačné výdavky vyčíslila na sumu 461,- eur, výdavky na maloletého H. nevyčíslila vôbec,
pričom výdavky na maloletého ku dňu 10.03.2022 vyčíslila na sumu 1 208, 27 eur a tieto neskôr vpodaní zo dňa 14.12.2022 upravila na sumu 955,20 eur. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že z
čoho matka reálne tieto výdavky hradila, matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému H. a jej
rodičia sú na dôchodku. Matkou predložené výdavky na mal. A. sú nereálne, sú vysoko nadhodnotené,

deklarované pravdepodobne v snahe matky vyargumentovať ňou pôvodne požadované výživné na
mal. A.. Napriek konštatácii súdu prvej inštancie, že maloletý má diagnostikované špecifické zdravotné
problémy a matkou založené naordinované lieky sú buď bez doplatku, alebo s minimálnym doplatkom
a pri iných prípravkoch sú dostupné a lekárkou odporúčané aj lacnejšie alternatívy, súd prvej inštancie
túto skutočnosť nedostatočne reflektoval v sume určeného výživného.

26. Súdom prvej inštancie stanovené výživné považuje za neprimerané aj s prihliadnutím na skutočnosť,
žespribúdajúcimvekomdieťaťajehovýdavkybudúrásťavzniknedôvodnápotrebazvýšeniavýživného.
Od mesiaca február 2023, t.j. od nadobudnutia vykonateľnosti citovaného rozsudku riadne uhrádza k
rukám matky výživné v sume 330,- eur mesačne.

27. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že kontakty medzi otcom a maloletým sa realizujú,
otec klame ohľadom ich nerealizácie. Otec celý čas namieta, že o maloletého sa starajú rodičia matky
v čase, keď je matka v práci, pričom nie je zrejmé, kto sa bude starať o maloletého počas pracovných
dní, keď bude otec v práci. Otcovi rodičia sú starší ako rodičia matky, majú v domácnosti psa, na ktorého
je maloletý alergický. Otec nemal problém prispievať na maloletého sumou 1 000,- eur, ale teraz má

problém hradiť súdom prvej inštancie určené výživné vo výške 330,- eur. Zvýšené náklady na maloletého
z titulu zdravotného stavu predstavujú mesačne sumu 360,- eur, celkové výdavky na maloletého sú vo
výške 955,20 eur mesačne. Sám otec do konania zakladal bločky, ktoré hradil, a už len z nich vyplýva, že
výdavky na maloletého vôbec nie sú nadhodnotené. Zdravotný stav maloletého nedovoľuje, aby matka
experimentovala so skúšaním nových, lacnejších alternatív, čo by mu mohlo spôsobiť alergické reakcie

a ďalšie zhoršenia jeho stavov. Podľa daňových dokladov otcov príjem z obchodnej spoločnosti F. I., J.,
kde je jediným spoločníkom a konateľom, za rok 2022 predstavoval sumu 151 210,- eur, čo predstavuje
nárast o 178% oproti predchádzajúcemu roku. V prepočte na mesiace sa jedná o 12 600,- eur. Vo vzťahu
k zročnému výživnému matka namieta zohľadnenie platieb otca na jasle maloletého.

28. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k odvolaniu otca uviedol, že jeho kontakt s maloletým sa
realizuje výhradne občasne, dieťa má príležitosť vidieť približne 1x za 2 týždne, aj to iba vidieť. Matka
dieťa začala manipulovať, psychicky ho ovláda. Keď sa dostaví na styk s úmyslom dieťa prevziať, matka
si dieťa postaví za seba a oznámi mu, že dieťa s ním odmieta odísť. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej
inštancie mu matka oznámila, že môže realizovať styk podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo sa

však vôbec nerealizovalo. Keď matku žiadal, aby mal možnosť kontaktovať sa s dieťaťom a realizovať
styk v rozsahu podľa pôvodnej dohody rodičov, zaprotokolovanej do zápisnice súdu prvej inštancie, ani
v tomto mu matka nevyhovela a dieťa mu neodovzdáva. Matka dieťa na styk nepripravuje a on syna
prakticky nevidí. Jediné, čoho sa matka pri príležitosti jeho návštev domáha, sú peniaze. Za posledné
obdobie mal príležitosť vidieť syna iba počas návštevy lekára. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie sa

jeho možnosť realizovať styk s maloletým výrazne zredukovala z dôvodu prekážok kladených matkou.
Maloletý je aktuálne vo veku, kedy je pre neho mimoriadne dôležité tráviť často a čo najviac času s
otcom, aby sa ich vzájomné väzby upevňovali a mal možnosť na syna výchovne vplývať a poznať jeho
denný režim, stravovacie návyky a aktuálne potreby. Svoje pracovné povinnosti vie zariadiť tak, aby
trávil s maloletým čas a riadne sa vedel o neho postarať.

29. Nevyhnutnosť vynakladania matkou deklarovaných výdavkov na mal. A. nevyplýva ani z jednej
aktuálnej lekárskej správy predloženej matkou. V žiadnej lekárskej správe sa neuvádza, že stav
maloletého A. nie je priaznivý, a preto nemôže navštevovať predškolské zariadenie. Z emailu zo dňa
01.03.2023 z ambulancie K. L. vyplýva, že maloletému sú predpísané 3 doplnkové prípravky. Pri

všetkých lekárom označených doplnkových prípravkoch je však zdôraznené, že konkrétne tieto nie sú
nevyhnutné, sú ako podporná liečba a existujú lacnejšie alternatívy týchto prípravkov.

30. Procesný opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že na pojednávaní dňa 19.12.2022 navrhol dieťa
zveriť matke s tým, že obaja rodičia by boli oprávnení ho zastupovať a spravovať jeho majetok, styk by

bol cez víkendy od piatku od 16:00 hod. do pondelka 08:00 hod., každý druhý týždeň a ďalší v utorok
od 08:00 hod. do štvrtka 08:00 hod. s tým, že miestom prevzatia by bolo bydlisko matky, alebo školské
zariadenie. Zároveň navrhol predbežnú vykonateľnosť rozsudku, aby sa situácia zastabilizovala, čo jev záujme dieťaťa, a bol upravený styk, aby si dieťa mohlo budovať vzťah s druhým rodičom. Výživné
navrhol určiť vo výške 300 – 320 eur pri tejto úprave styku.

31. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku), po
zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), oprávnenými osobami, matkou a otcom maloletého (§ 359 Civilného sporového poriadku
a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie otca a matky má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), a že použili zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),postupom

tak, že na úradnej tabuli odvolacieho súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219
ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie matky a otca nie je dôvodné
v časti výšky určeného výživného, zročného výživného, rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutom rozsahu ( výroky IV., V. ) potvrdiť ako vecne správny ( § 387 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku ), pričom vychádzal zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie bez

potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 Civilného sporového poriadku). Zároveň
však odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým ( výrok
VI. ) vecne správny nie je, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zrušenie (§ 389 ods. 1
písm. b/ a c/ Civilného sporového poriadku) a vrátenie veci súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

32. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11P/84/2021 bola pôvodne
úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. a A.. Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II, č.k. 28Pc/26/2021-144 zo dňa 18.10.2022, bolo určené, že F. G., nar. XX.XX.XXXX, nie
je otcom mal. dieťaťa H. B., nar. XX.XX.XXXX, z matky C. B., nar. XX.XX.XXXX. Preto súd prvej

inštancie konanie v tejto časti zastavil na základe späťvzatia návrhu otcom so súhlasom účastníkov
konania. Predmetom konania zostala úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A..
Napadnutýmrozsudkomsúduprvejinštanciebolmaloletýzverenýdoosobnejstarostlivostimatky(výrok
II. ), obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok ( výrok III. ),
otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 330,- eur mesačne

počnúc dňom 28.05.2021 ( výrok IV. ), otcovi bola určená povinnosť uhradiť zročné výživné v sume
3 043,22 eur na maloletého za obdobie od 28.05.2021 do 31.12.2022 k rukám matky do 3 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku ( výrok V. ), otec je oprávnený stretávať sa s maloletým - každý párny
kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny
kalendárny týždeň od stredy od 8.00 hod. do piatka do 8.00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov, -

počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od 24.12. od 15.00 hod. do 25.12. do
18.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku v čase od 25.12. od 15.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod.
( výrok VI. ), bol zamietnutý návrh otca ( výrok VII. ) a vo zvyšku protinávrh matky ( výrok VIII. ), tiež
zamietnutý návrh na predbežnú vykonateľnosť rozsudku ( výrok IX. ) a žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov konania nepriznal ( výrok X. ).

33. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu z dôvodu podaného odvolania matkou a otcom je
posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku o výživnom a zročnom výživnom
( výroky IV. a V. ). Z dôvodu odvolania podaného matkou je súčasne predmetom odvolacieho prieskumu
v časti výroku o úprave styku otca s maloletým ( výrok VI. a VIII. ).

34. Odvolací súd v prvom rade posudzoval správnosť napadnutého rozsudku v časti výživného
a zročného výživného. Odvolací súd v tejto časti napadnutého rozsudku v plnom rozsahu preberá súdom
prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, ako aj
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov výživné a zročné

výživné. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec
aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a preto
sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom výroku o určení výživného a vo výroku o výške
zročného výživného. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolacísúd konštatuje správnosť dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku v danej časti. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať preto za pravdu

odvolateľom – matke a otcovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada
dodať už len nasledovné:

35. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

36. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

37. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni rodičov (2).

38. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

39. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného.

Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak
potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného
stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby

nepatrialenpravidelnémesačnévýdavky,aleajnáhodnévýdavky,ktorénapríkladsúvisiasozdravotným
stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady.

40. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť

o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

41. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových
pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel
k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom otca, ako i odôvodneným potrebám maloletého, zohľadniac i osobnú starostlivosť
matky o maloletého. Pokiaľ ide o určenú výšku výživného otca pre maloletého vo výške 330,- eur

mesačne, rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správny a určené výživné zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanoveniach § 62 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.42. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie o výživnom. V danom prípade vzhľadom na kontinuálny rast výnosov z podnikateľskej činnosti
otca v spoločnosti F. I., J., ktorej je jediným spoločníkom, vek a dobrý zdravotný stav otca, je možné v

zhode so súdom prvej inštancie ustáliť, že otec disponuje možnosťami a schopnosťami dostatočnými
pre plnenie určenej výšky výživného pre maloletého. V porovnaní s matkou maloletého má otec zároveň
priaznivejšie majetkové pomery, pretože vlastní byt s garážovým státím a stavebný pozemok, ako aj
automobil v obstarávacej cene cca 27 000,- eur. Odôvodnenosť výšky výživného 330,- eur mesačne
súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil v preskúmavanom rozsudku (ods. 50., 52., 54. rozsudku súdu

prvej inštancie), s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje bez potreby ich opakovať. Rovnako
náležitým bolo i zistenie pravidelných mesačných výdavkov rodičov a maloletého (ods. 33., 34., 35.
rozsudku súdu prvej inštancie), ktoré správne ustálil súd prvej inštancie vychádzajúc najmä z výpovede
rodičov a z predložených listinných dôkazov, pričom i odvolací súd považuje (súdom prvej inštancie
zistené a v preskúmavanom rozsudku rozpísané a podrobne zdôvodnené) výdavky maloletého za
primerané jeho veku a potrebám a v tomto smere opäť odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného

rozsudku (ods. 52., 53. rozsudku súdu prvej inštancie).

43. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle súdnej praxe pokiaľ ide o dieťa od jeho narodenia až po jeho
nástup na základnú školu, môže výživné predstavovať približne 20% z čistého mesačného príjmu
výživou povinného rodiča, čo však neznamená, že v každom jednotlivom prípade bude táto výška vždy

predstavovať 20% z čistého mesačného príjmu výživou povinného rodiča. Pokiaľ súd prvej inštancie
určil výživné vo výške 16,5% z príjmu otca s ohľadom na okolnosti prípadu ( aj vek maloletého ), výživné
na maloletého určené súdom prvej inštancie zodpovedá polovici odôvodnených mesačných výdavkov
na maloletého. Výška súdom prvej inštancie určeného výživného takto pokrýva zodpovedajúcu časť
oprávnených potrieb maloletého, keď je nutné s ohľadom na jeho vek počítať do budúcna aj s jej

korekciou s prihliadnutím na zmenu pomerov, ktorým minimálne nástup do základnej školy je.

44. Matka maloletého v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nad rámec ustálenej súdnej praxe
požadoval dokladovať všetky výdavky a vôbec neuznal výdavky na lekársku kozmetiku maloletého.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa

súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie
skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, a ktorú musí splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a
aktivity účastníkov konania (§ 35 a § 36 Civilného mimosporového poriadku). Súd je v takomto konaní
povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu
veci. Preukázaný zhoršený zdravotný stav maloletého si nepochybne vyžaduje zvýšené výdavky na

zabezpečenie jeho starostlivosti, presahujúce rámec bežných výdavkov. Keďže matka deklarovala
zvýšenú spotrebu lekárskych a kozmetických prípravkov pre maloletého ( na zdravotnú starostlivosť -
lieky pre maloletého v sume 149,- eur mesačne a na lekársku kozmetiku v sume 148,- eur mesačne),
t.j. výdavky presahujúce rámec bežných výdavkov, bolo jej povinnosťou vynaloženie týchto výdavkov aj
preukázať minimálne za určité, kontinuálne obdobie, napr. opaľovací krém, vitamíny, dermatokozmetika.

Toto matka nesplnila, čo konštatoval aj súd prvej inštancie uvádzajúc, že ordinácie daných prípravkov
sa menili a matka nepreukázala ich stále zaobstarávanie v rovnakom rozsahu.

45. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky, že súd prvej inštancie vykonal nadprácu, kedy dokonca sám
hľadal lacnejšie krémy, ktoré by mala matka použiť, a tieto uznal bez akejkoľvek odbornej konzultácie s

ošetrujúcim lekárom maloletého, odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú, nakoľko súd prvej
inštancie v ods. 53 odôvodnenia iba správne poukázal na lekársku správu ( čl. 104 ), z ktorej vyplynulo,
že lekárkou sú ponúkané aj lacnejšie alternatívne prípravky ( biela vazelína, infadolan ). Odvolací súd
z obsahu spisu nezistil nevyhnutnosť vynakladania matkou deklarovaných výdavkov na maloletého na
konkrétnu dermatokozmetiku, keď ide o doplnkové prípravky, ktoré slúžia ako podporná liečba. Preto

odvolacísúddospelkzhodnémuzáveruakosúdprvejinštancieohľadomvýškyodôvodnenýchvýdavkov
na lekárske a kozmetické prípravky ustálenej súdom prvej inštancie v ods. 35. a 53. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

46. Pri odvolacej námietke matky, že pri zročnom výživnom súd prvej inštancie zohľadnil platby otca na

jasle maloletého, odvolací súd upriamuje pozornosť matky na záver odôvodnenia ods. 54 napadnutého
rozsudku, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie dotknuté platby zohľadnil pri určení výšky výživného,
nie pri určení zročného výživného, s čím naopak v odvolaní nesúhlasil otec a žiadal zohľadnenieuvedených platieb pri výpočte dlhu na zročnom výživnom. Táto matkou namietaná skutočnosť ani
nevyplýva zo súdom prvej inštancie vykonaného výpočtu výšky zročného výživné.

47. Otec v odvolaní proti výroku o výživnom namietal nezapočítanie platieb vo výške 432,20 eur
mesačne ako poplatok za návštevu predškolského zariadenia pri výpočte zročného výživného. Súd prvej
inštancie tieto úhrady otca zohľadnil už vo výške výživného, čo vyplýva z ods. 54 odôvodnenia, s ktorým
sa odvolací súd stotožňuje, pretože išlo o súčasť bežných nákladov na zabezpečenie starostlivosti
o maloletého. Otec namietal aj nezohľadnenie ním poskytovaných finančných a vecných plnení, ktoré

poskytoval a uhrádzal nielen pre potreby maloletého A.. S uvedeným sa tiež v ods. 54 odôvodnenia
správne vysporiadal súd prvej inštancie, na ktoré odvolací súd poukazuje stotožňujúc sa s ním. Preto
odvolací súd súhlasí aj so súdom prvej inštancie vypočítanou výškou dlhu na zročnom výživnom na
maloletého 3 043,22 eur za obdobie od 28.05.2021 do 31.12.2022, ktorého splatenie súd prvej inštancie
správne povolil vzhľadom na jeho výšku, príjmové a majetkové pomery otca do troch mesiacov.

48. Odvolací súd vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku IV. a V. o výživnom a zročnom výživnom potvrdil ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

49. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku

otca s maloletým.

50. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

51. Je nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s nerezidentným rodičom, ktorému
nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Pokiaľ súd v konaní zistí, že medzi dieťaťom a takýmto
rodičom sú dobré citové väzby, mal by dostatočne širokou úpravou styku vytvoriť adekvátny priestor na
utužovanie a prehlbovanie ich vzťahu a súčasne i na uplatňovanie výchovného pôsobenia rodiča na

svoje dieťa.

52. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým vyplynulo, že rozsah
styku minimálne dvoch víkendov v mesiaci aj s prespatím je základným štandardom, maloletý by sa mal
stretávať s otcom čo najčastejšie počas každého pracovného týždňa spolu s prespatím počas víkendu.

V prvom rade odvolací súd poznamenáva, že počas celého konania bolo medzi rodičmi sporné, či sa
styk otca s maloletým na základe ich predbežnej dohody rodičov uskutočňuje. Matka počas konania
pred súdom prvej inštancie, aj v rámci odvolania namietala, že otec sa pravidelne na styk s maloletým
nedostaví, prípadne, keď sa dostaví, maloletý pre správanie otca v minulosti s ním odmieta ísť, z príčin
na jej strane nikdy nedošlo neuskutočneniu styku otca s maloletým. Matka taktiež namietala, že otec

mal maloletého v starostlivosti jediný raz počas troch nocí v júni 2022, kedy neprihliadal na zdravotné
obmedzenia maloletého, ale k nemu pristupoval aj necitlivo. Uvedené tvrdenia otec poprel, namietal,
že styk s maloletým mu nie je umožňovaný z dôvodov na strane matky, ktorá dostatočne výchovne
na maloletého nevplýva. Súčasne otec k zabezpečeniu starostlivosti o maloletého spočiatku neprejavil
dostatočnúsebadôveru,vpriebehukonaniavyjadrilodhodlanieplnohodnotnesaosynapostarať,pričom

lete 2022 maloletý u neho strávil štyri dni aj s prespatím.

53. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval rozsudok v napadnutej časti úpravy styku
otca s maloletým za predčasný, ktorej skutočnosti si bol vedomý aj súd prvej inštancie, keď konštatoval
( ods. 61 odôvodnenia ), že nepovažoval za hospodárne a súladné so záujmom maloletého odročovať

pojednávanie, na ktorom inak boli splnené podmienky na vydanie meritórneho rozhodnutia o úprave
práv a povinností rodičov k maloletému, a to len za účelom ustálenia skutkového stavu v tom smere,
či a prípadne z akých dôvodov sa nerealizovali stretnutia otca s maloletým v období od 27.09.2022 do
17.12.2022, t.j. či došlo v danom období k bezdôvodnému bráneniu styku otca s maloletým matkou. Je
teda zrejmé, že súd prvej inštancie dôsledne nezisťoval či a za akých okolností sa uskutočňoval styk

otca s maloletým, a ak sa neuskutočnil, tak z akých dôvodov. Vzhľadom na povinnosť súdu prihliadať
na záujem maloletého dieťaťa mal súd prvej inštancie skúmať, či je v schopnostiach otca postarať
sa o maloletého počas víkendu nepretržite 3 dni bez toho, aby sa prípadné nedostatky neprejavili na
zhoršenízdravotnéhostavumaloletéhovzhľadomnanáročnosťzabezpečeniajehoriadnejstarostlivosti.Tu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie ( ods. 57. odôvodnenia ), že otec
síce spočiatku neprejavil dostatočnú sebadôveru, že sa zvládne o maloletého postarať na rovnakej
úrovni ako matka, neskôr v priebehu konania však vyjadril odhodlanie plnohodnotne sa o syna postarať.

Z uvedeného nie je možné zistiť, na základe akých skutkových zistení súd prvej inštancie dospel
k záveru, že náročnú starostlivosť o maloletého otec skutočne zvládne, keď v prípade jej nezvládnutia
môže dôjsť nielen k ohrozeniu zdravia maloletého, ale aj jeho života. Tiež z odôvodnenia súdu prvej
inštancie vyplýva, že maloletý už pred podaním návrhu býval v starostlivosti otca aj na dlhší čas, v
decembri 2021 bol otec so synom aj na hospitalizácii v nemocnici, matka dokonca v marci 2021 ponúkla

syna otcovi na prespatie. Zároveň je ale nesporné, že maloletý následne začal otca odmietať, pričom
súd prvej inštancie príčiny zmeny správania maloletého nezisťoval.

54. Pokiaľ za uvedeného stavu súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým každý párny kalendárny
týždeň od piatka od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň od stredy od 8.00 hod. do piatka do 8.00 hod., učinil tak bez vykonania potrebného dokazovania

v súlade s § 35 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie tak náležitým nezisťovaním
všetkých relevantných okolností potrebných pre posúdenie určenia správnosti rozsahu styku otca
s maloletým, nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, neposúdil všetky
do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie nie je
vecne správne. Z dôvodu rozsiahlosti potrebného dokazovania uvedený nedostatok nemožno napraviť

odvolacím súdom.

55. S poukazom na uvedené odvolací súd s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného
sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým
spolu so závislým výrokom o trovách konania ( výroky VI. a X. ) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

56. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu
doplniť dokazovanie za účelom zistenia aktuálneho priebehu styku otca s maloletým, v prípade
odmietania maloletým stýkať s otcom, spoľahlivo zistiť príčinu odmietania. Zároveň súd prvej inštancie

doplní dokazovanie za účelom zistenia, či je otec pripravený (hoc aj teoreticky) zvládnuť riadnu
starostlivosť o maloletého s prihliadnutím na jeho zhoršený zdravotný stav. Následne súd prvej inštancie
zhodnotí všetky relevantné okolnosti majúce vplyv na úpravu styku a svoje rozhodnutie po doplnení
dokazovania náležite odôvodní tak, aby spĺňalo kritéria riadneho a preskúmateľného rozhodnutia, aby
právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní, a aby jeho úvahy vedúce k

týmto záverom boli logické a presvedčivé (§ 220 Civilného sporového poriadku).

57. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V
novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

58. V závere sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie výrokom VIII. zamietol vo zvyšku protinávrh matky
v prevyšujúcej časti výživného, ako aj v časti týkajúcej sa styku otca s maloletým, nakoľko upravil styk
odlišne od návrhu matky. S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje z dôvodu, že konanie o výživnom

a o úprave styku možno začať na návrh a aj bez návrhu, ak zákon neustanovuje inak (§ 23 ods. 1 a 2
Civilného mimosporového poriadku). Ak je aj konanie začaté na základe návrhu, nie je súd viazaný tým,
čoho sa navrhovateľ domáha. V konaniach, ktoré je možné začať aj ex offo, je prelomená významná
procesná zásada ne ultra petitum partium (§ 40 Civilného mimosporového poriadku). Nebolo preto
dôvodné, aby súd prvej inštancie, ak protinávrhu matky vo veci výživného a úpravy styku nevyhovel v

celom rozsahu, tento vo zvyšku zamietol, keďže sa jedná o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu,
pričom v takýchto konaniach v zmysle Čl. 5 Civilného mimosporového poriadku je prelomená dispozičná
zásada, ktorou je ovládané sporové konanie. Platí teda, že v konaniach podľa Civilného mimosporového
poriadku, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom účastníkov, teda vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých nie je viazaný ani navrhovanou výškou výživného a rozsahom styku.

Výrok rozhodnutia preto nemá obsahovať zamietajúci výrok, keďže z neho samého je zrejmé, či súd
rozhodol odlišne od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania. Z uvedených dôvodov je napadnutý
výrok o zamietnutí protinávrhu matky vo zvyšku nadbytočný a odvolací súd ho zrušil podľa § 389 ods.
1 pís. a/ Civilného sporového poriadku.59. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvozmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).