Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, June 30, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/193/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124224350
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124224350.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokát, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190,
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie 1.052,98 eur
s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

52Ek/193/2024 zo dňa 14.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/193/2024 zo
dňa 14.05.2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.01.2024 domáhal od povinného
vymoženia pohľadávky vo výške 1.052,98 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu

Rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 18886/09 zo dňa 19.11.2009, právoplatný dňa 04.01.2010
a vykonateľný dňa 07.01.2010, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len
„rozhodcovský rozsudok“).

2. Uznesením sp zn. 52Ek/193/2024 zo dňa 14.05.2024 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie

v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie
súd odôvodnil tým, z predloženej ZoÚ vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 600,00
Eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť opravnému spolu s poplatkom vo výške 576,00 Eur v 12 mesačných
splátkach po 98,00 Eur. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto ZoÚ, súd posúdil predmetný zmluvný
vzťah ako spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený pri uzatváraní
tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s

povinným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (povinný je označený identifikačnými znakmi
typickými pre fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). V
tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných vnútroštátnych
i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva/
doložka, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej
zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a
to preukázateľne. Z obsahu priložených príloh k návrhu zo dňa 03.07.2021, nevyplýva, že by v rámci
kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené
poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve/doložke uvedenej v bode 18. - Rozhodcovská doložka

VOP, exekučný súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania.
Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Súd mal za to, že rozhodcovská zmluva/doložka uvedená v bode 18. VOP, nebola dohodnutá riadne respektíve individuálne so spotrebiteľom
vyjednaná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad

( čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ). Exekučný
súd poukázal na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
i prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej

rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj
bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej podmienky zmluvnej podmienky
( t.j. v tomto prípade zamietne návrh na vykonanie exekúcie ). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv
v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.
februára2011sp.zn.IV.ÚS55/2011).Predmetnýexekučnýtitulzodňa19.11.2009,vydanýustanoveným

rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy/doložky uvedenej v bode 18. VOP, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za
spôsobilýexekučnýtitulpodľaustanovenia§45ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku.Zároveňexekučný
súd poukázal na skutočnosť, že k uzatvoreniu samotnej rozhodcovskej zmluvy/doložky uvedenej v bode
18. VOP došlo v ten istý deň ako došlo k uzatvoreniu ZoÚ. Skutočnosť, že obidve zmluvy boli uzatvorené

v ten istý deň rovnako preukazuje fakt, že oprávnený už na začiatku zmluvného vzťahu využil postavenie
spotrebiteľa (povinného), ktorý sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom (oprávneným),
nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom (oprávneným)
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, respektíve poznať ich zmysel. Aj v

tejto súvislosti súd uviedol, že takýto spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy/doložky uvedenej v
bode 18. VOP nebol prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa dohodnúť sa na spotrebiteľskom riešení
prípadných sporov ale jeho prvotným záujmom bolo uzatvorenie ZoÚ. V predmetnom prípade povinný
nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy/doložky uvedenej
v bode. 18. VOP ovplyvniť. Povaha ZoÚ a aj rozhodcovskej zmluvy/doložky uvedenej v bode 18.

VOP je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť.
Obsah rozhodcovskej zmluvy/doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Výkladovým pravidlom pre
posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku
aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia,
ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok

práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde
teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie
výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a
nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom
právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň

ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej zmluvy uvedenej v časti č.
10. Riešenie sporov a rozhodcovská doložka bod 10.2.2. VOP súd oprel aj o stanovisko Súdneho
dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod

40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky

podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej zmluvy
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred určený dodávateľom
na zmluvnom formulári. S poukazom na vyššie spomenutú európsku judikatúru, uvedená právna úprava

ochrany spotrebiteľa pred nekalými podmienkami je obsiahnutá aj v ustálenej rozhodovacej praxi súdov
Slovenskej republiky (t.j. viď najmä - uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra
2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri aj sp. zn. 3Cdo 122/2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011, uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp.zn. IV. ÚS 55/2011). Vychádzajúcz ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd skonštatoval, že exekučný súd je
oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky

súdyvexekučnomkonanínepreskúmavajúvecnúsprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,alelenrealizujú
svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
(v aktuálnom znení podľa ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku), t. j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul
vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne

účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva/
doložka (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Takúto interpretáciu ustanovenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v aktuálnom znení podľa ust.
§ 53 Exekučného poriadku), vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch
na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto
účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou
zmluvou ku škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp.
zn.: 6Cdo 105/2011, pozri aj sp. zn. 3Cdo 122/2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011). Bolo podľa názoru súdu
namieste si uvedomiť aj okolnosť, že význam rozhodcovskej zmluvy je osobitný, pretože v krízových
situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom

procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci.
Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné
moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc
tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat

si svűj osud". K materiálnej preskúmateľnosti exekučného titulu v danom konaní rozhodcovského
rozsudku zo dňa 19.11.2009, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, exekučný súd uviedol, že v danom
exekučnom konaní pri preskúmaní exekučného titulu akceptoval na jednej strane dôležitý záujem štátu
na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné,
zpohľaduprincípovdeterminujúcichprávnyštát(princípprávnejistotyprameniacizkonečnéhosúdneho

rozhodnutia ) a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred
nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej
únie. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľa a
postarať sa aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali ( čl.6 ods.1 smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „ smernica 93/13 “). Súdny

dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM č. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice
93/13 treba považovať za kogentné ustanovenie. Každý zmluvný štát vo svojom právnom poriadku
upravuje, akým spôsobom sa požiadavky uvedené vyššie zabezpečia. Nekalá zmluvná podmienka -
rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania
zo strany Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok ASTURCOM). Slovenský právny poriadok priamo

ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského
rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a
že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd na základe uvedených
skutočností a s poukazom na uvedenú európsku a slovenskú judikatúru dospel k záveru, že návrh na
vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku je potrebné zamietnuť,

nakoľko skonštatoval, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa
od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský
rozsudok zo dňa 19.11.2009, vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie
a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy/doložky uvedenej v bode 18. VOP je nulitným

právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods.2
písm. d) Exekučného poriadku.3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
sťažnosť,vktorejuviedol,žerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Oprávnený
v postavení veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 10.02.2009 zmluvu o úvere č. 6830131,

na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 600 eur. Zmluva bola
uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka
má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je
možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným s prihliadnutím na charakter zmluvy nie

je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie
právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na
základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. K danému prípadu došlo
v predmetom spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli
na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila

v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný
zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Obchodný zákonník uvádza, že explicitne uvedené zmluvy sa
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť,
keďže ide o kogentné ustanovenie: a) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§6 73), zmluvy o otvorení akreditívu
(§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte
(§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá
medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo

súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s
oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v
čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho
uzavretí. Dôležité teda je to, či doložka v čase jej dojednania sama osebe umožňuje alebo neumožňuje
spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité,

čo sa môže stať v budúcnosti. Povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Priamo na prednej strane
zmluvyoúveresauvádza,žedlžníkvyhlasuje,žesúhlasísoVšeobecnýmipodmienkamipreposkytnutie
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej

strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné
údaje zodpovedajú skutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich
materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera,
resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere

jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy
o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ, neprichádza do
úvahy. Oprávnený si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú
povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy
o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom

z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom
pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná
výlučnosťrozhodcovskéhosúduapovinnýsamámožnosťvprípadenespokojnostiobrátiťnavšeobecný
súd. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa
nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či

ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Každému účastníkovi rozhodcovského konania
sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. V prípade, že sa

účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu
rozhodcovskému súdu, v zásade platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu. Podľa § 14 ods. 2
ZoRK upravujúceho náležitosti rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd postupuje v ňom neupravených
otázkach podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnaké postavenie účastníkov konaniasa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského
rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej
žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej

strany. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry
a odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola
priznaná rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom
tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného

súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky.
Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného
prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o. i. aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové
zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz" www.profipravo.cz.
Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka
bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje
rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju
nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010,

sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo
1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky
vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v
systéme D." D.. Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa,
pričom oprávnený odkazuje na: E., F. - G., B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia

sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue, 2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a
189 a nasl.; Nový, Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a
nasl.. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka
bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného má teda

za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil
výlučne rozhodcovskému konaniu.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že rozhodcovskou doložkou

bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom
rozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd podľa ust. § 250 CSP napadnuté
uznesenie zrušil.

5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa
tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

12. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a

rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 30.06.2009
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je

dôvodná. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne a skutkový stav
veci bol rovnako správne zistený. Sudca rozhodujúci o sťažnosti sa stotožnil s rozhodnutím vyššieho
súdnehoúradníkavovýrokovejčastiavčastiskutkovýchzisteníanazdôrazneniesprávnostisťažnosťou
napadnutého uznesenia uvádza dôvody, pre ktoré nebolo možné návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie vyhovieť z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvodenej od neplatnej

rozhodcovskej doložky.

15. Z návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie
podaný v zmysle § 9 ZoUNEK. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“
exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu

na začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ust. § 53 Exekučného poriadku,
pričom je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový návrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou
posudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s podaným návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK).
Exekučný súd je v zmysle § 53 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či
možno exekúciu na podklade návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie

súdnemu exekútorovi). Aj keď zákonodarca dal možnosť oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu
starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky prostredníctvom opätovného návrhu,
samotný ZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie
automaticky vydané poverenie na vykonanie exekúcie len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je
vyjadrené v ust. § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora,

ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii).

16. Materiálnympredpokladomexekúciejeexekučnýtitul.Súdjepovinnývpriebehuceléhoexekučného
konania, teda aj konania začatého na základe opätovného návrhu oprávneného ex offo skúmať, či

sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj
relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2011 zo dňa 20.04.2011). Oprávnenie preskúmať
rozhodnutie z pohľadu, či sa jedná o spôsobilý exekučný titul, má v zmysle Exekučného poriadku jedine
exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 8/2012 zo dňa

26.02.2013). Rozhodnutie znejúce na peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie
exekúcie, musí byť formálne vykonateľné už v dobe zahájenia exekučného konania. Súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (obdobne uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republikysp.zn.III.ÚS384/2009zodňa09.12.2019asp.zn.I.ÚS456/2011zodňa23.11.2011).Jednou
z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc orgánu, ktorý exekučný
titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 78/2011-17 zo dňa 17.03.2011,
č. k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010, č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010, č. k. III. ÚS125/2011-17 zo dňa 29.03.2011, č. k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011, č. k. I. ÚS 379/2012-19 zo
dňa 22.08.2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.1997, sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009, sp. zn.

5 Cdo 109/2010 zo dňa 13.09.2010, sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23.06.2011, sp. zn. 1 MCdo 15/2012
zo dňa 22.05.2013). Rovnako tak z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva,
že predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Ide o predpoklad, na
ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto

právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby
neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie
exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

17. S poukazom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít možno
jednoznačne konštatovať, že ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.
Rozhodcovský rozsudok je totiž explicitne normovaný ako predmet prieskumu zo strany exekučného

súdu (§ 53 ods. 3 písm. f) body 1 - 4 Exekučného poriadku) a za nevykonateľný sa považuje aj
rozhodcovský rozsudok vychádzajúci z neplatnej (vrátane neprijateľnej) rozhodcovskej zmluvy, pričom
samotná rozhodcovská zmluva má byť pritom predmetom prieskumu (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 1
Exekučného poriadku). Súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatuje, že vyšší
súdny úradník náležite vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorý predložený exekučný

titul vydal a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych
autorít, v súlade s ktorou vyšší súdny úradník dospel správne k právnemu záveru, že rozhodcovská
doložka, od ktorej právomoc odvodzoval rozhodcovský súd, nebola platne uzatvorená tak, ako to bolo
judikované už v mnohých obdobných rozhodnutiach, čoho si musí byť vedomý aj sám oprávnený.

18. K námietke oprávneného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia charakteru zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 10.02.2009, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinným, súd uvádza,
že nemá žiadne pochybnosti o tom, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom
spotrebiteľským a zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Povinný bol v zmluve identifikovaný
menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu.

Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy pritom
vyšší súdny úradník správne vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku
dňu podpísania zmluvy, ktorý upravoval, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zo zmluvy ďalej nepochybne vyplýva, že
oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval
spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súčasne je sťažnostnému
súdu z rozhodovacej praxe známe, že oprávnený fakticky poskytoval takéto úvery pravidelne Uvedené
tak sťažnostný súd s poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka doviedlo k záveru, že zo

strany oprávneného bol povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.
Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú. Právny
názor oprávneného, že v prípade dotknutej zmluvy o úvere nešlo o zmluvu spotrebiteľskú, pretože
zmluva o úvere sa spravuje len ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemá oporu v Občianskom
zákonníku, ani v ustálenej rozhodovacej praxi. Súd nepopiera charakter zmluvy o úvere ako absolútneho

obchodu,ktorýsaspravujeustanoveniamiObchodnéhozákonníka.AplikáciaObchodnéhozákonníkaby
všakznamenalaspochybnenierežimuochranyprávspotrebiteľaobsiahnutéhovObčianskomzákonníku
(§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému
zákonníku osobitnou prednostne použiteľnou právnou úpravou (lex specialis).19. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Podľa ustanovení ZoRK platného v čase
jej uzavretia musela mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak bola zákonodarcom sankcionovaná
ako neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V danom prípade medzi účastníkmi vznikol
záväzkový vzťah, a to na základe písomnej Zmluvy o úvere č. 6830131 uzavretej dňa 10.02.2009, ktorá
neobsahovala informáciu o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť v rozhodcovskom konaní a odkazovala
len na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Preto sťažnostný súd považoval za
správnyprávnyzávervyššiehosúdnehoúradníka,žerozhodcovskádoložkajeneplatnáprenedodržanie

písomnej formy, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie, keďže z predložených VPPÚ,
ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je zrejmé, že tento dokument nebol zmluvnými stranami
podpísaný. Úprava obsiahnutá v ZoRK o forme rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako
vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených VPPÚ, je zrejmé, že nespĺňajú náležitosti, ktoré

vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených VPPÚ obidvoma zmluvnými stranami, čím
by založili rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov zmluvných strán na VPPÚ obsahujúcich
rozhodcovskúdoložkumátakzanásledok,žezVPPÚnemožnovyvodiťjednoznačnýzáver,žeobsahujú
nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VPPÚ. Nie je
preto možné dospieť k záveru, že rozhodcovskú doložku (ktorá má povahu samostatného úkonu, teda

jej uzavretie sa posudzuje oddelene od uzavretia zmluvy o úvere) zmluvné strany písomne uzavreli.
Uvedené nenahrádza ani vyhlásenie povinného v zmluve o úvere o tom, že sa s obsahom VPPÚ
oboznámil a súhlasí s nimi, pretože toto vyhlásenie povinného je uvedené v texte zmluvy nevýrazne,
čo vzbudzuje pochybnosti o tom, či si povinný bol skutočne vedomý toho, čo je obsahom VPPÚ.
Vzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v tom, že rozhodcovská doložka je údajne

prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to bez skutočného preukázania existencie
vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou viazaní. Na základe uvedeného potom
možno dospieť k záveru, že nedošlo k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZoRK účinného v tom čase. Následné tvrdenia oprávneného o
tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky už vzhľadom k posúdeniu, že rozhodcovská doložka nebola

uzavretá, nemali pre rozhodnutie význam, preto sa nimi sťažnostný súd nezaoberal.

20. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko
táto bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej rozhodcovskej doložky. Predpokladom právomoci

rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Práve
preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale súkromnoprávny orgán, platia pre
nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami zákona, právomoc je odvodená od
rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Len tak môže
byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie vydal orgán,

ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia, návrh na vykonanie exekúcie
zamietne. V prejednávanej veci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
zistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na základe nespôsobilého
exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR18886/09
zo dňa 19.11.2009, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v

zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý
nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc
na jeho vydanie, totiž považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné -
paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak,
akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku

(vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku), a preto návrhu na
vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného
titulu, nebolo možné vyhovieť a sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.21. Pokiaľ oprávnený v sťažnosti poukazoval na viaceré české rozhodnutia, sťažnostný súd
predovšetkým zdôrazňuje, že týmito rozhodnutiami nie je v žiadnom prípade viazaný. Podľa čl. 144 ods.
1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným

zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené
pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného
súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto
vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom
Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125

ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v
konkrétnej veci. Súčasne je potrebné uviesť, že sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho
úradníka vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá je nielen rozhodovacou
praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj a legislatíve zmeny aj rozhodovacou praxou stabilnou. Inými
slovami povedané, záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VPPÚ, na ktorých
absentuje podpis zmluvných strán, a teda jednoznačne deklarovaný (práve podpisom) prejav ich vôle

byť danou rozhodcovskou doložkou viazaný, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími
súdnymi autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti.

22. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04 zo dňa

19.04.2007, sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. II. ÚS 200/09 zo dňa 19.05.2009
a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno
považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

23. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/497/2024 zo dňa 03.06.2024 zamietol.

24.Otrováchkonaniavčastirozhodovaniaopodanejsťažnostioprávnenéhosúdnerozhodoval,nakoľko
v zmysle ust. § 35 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania výlučne oprávnený, pričom tento si nárok na náhradu trov v konaní o podanej sťažnosti ani

neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).