Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 5, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/77/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123307062

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123307062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

– 1 – 41Cob/77/2024

41Cob/77/2024-160

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej
veci žalobcu Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 866 555, správca konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Klenovec „v konkurze“, so

sídlom ul. 1.mája 566, 980 55 Klenovec, IČO: 00 201 839, právne zastúpeného GALEA Iuris, s. r. o., so
sídlom Jančova 15, 811 02 Bratislava, IČO: 46 727 108, proti žalovanému GEMILK družstvo, so sídlom
Bottovo 171, 980 41 Bottovo, IČO: 36 660 884, právne zastúpenému Advokátska kancelária GABE -
BB, s.r.o., so sídlom Profesora Sáru 3873/44, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, o zaplatenie
51.908,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 63Cb/62/2023 zo dňa 16. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

– 13 – 41Cob/77/2024

41Cob/77/2024-160

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKYI. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/62/2023 zo dňa 16. novembra 2023
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

– 10 – 41Cob/77/2024

41Cob/77/2024-160

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou
výrokovou vetou priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od
žalovaného zaplatenia istiny 51.908,93 Eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa 31.08.2022 zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 172/2022 dňa 07.09.2022 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Roľnícke družstvo

Klenovec a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil žalobcu. Ešte v mesiaci február 2021
dodal úpadca na základe potvrdeného dodacieho listu č. 009/21 žalovanému kravské mlieko, na
základe ktorej skutočnosti žalovanému dňa 03.03.2021 vystavil faktúru č. 2021/UC/OFT/0000210080
na sumu 51.908,93 Eur, splatnú dňa 31.03.2021, ktorú podľa tvrdenia žalobcu žalovaný neuhradil.
Dodávka kravského mlieka žalovanému ani vystavenie faktúry č. 2021/UC/OFT/0000210080 v sume

51.908,93 Eur s dátumom splatnosti 31.03.2021 podľa dodacieho listu č. 009/21 neboli medzi stranami
konania sporné. Žalovaný v priebehu konania rozporoval len tú skutočnosť, že uvedená pohľadávka
žalobcu zanikla z dôvodu jednostranného započítania učineného žalovaným listom zo dňa 04.03.2021,
ktorého prevzatie žalobca potvrdil, čo žalovaný preukázal predložením predmetného listu s vyznačeným
dátumom prevzatia a podpisom. Žalovaný pohľadávku žalobcu započítal na základe jednostranného

právneho úkonu zo dňa 04.03.2021 s faktúrami žalovaného vystavenými úpadcovi, a to s faktúrou
č. 2011131 splatnou dňa 30.11.2020 v časti 13.534,49 Eur, s faktúrou č. 2011132 splatnou dňa
30.11.2020 v časti 6.355,44 Eur, s faktúrou č. 2011090 splatnou dňa 28.11.2020 v časti 22.960,-- Eur,
s faktúrou č. 2011046 splatnou dňa 14.03.2020 v časti 1.955,-- Eur a s faktúrou č. 2011037 splatnou
dňa 24.03.2020 v časti 7.104,-- Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom započítania boli

vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného, pričom všetky pohľadávky žalovaného v danom prípade
boli splatné a pohľadávka žalobcu bola splatná až dňa 31.03.2021, teda v čase učinenia daného
právneho úkonu žalovaným bola pohľadávkou nesplatnou.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že podľa žalobcu je takýto jednostranný

zápočet urobený žalovaným absolútne neplatným právnym úkonom, preto nedošlo k právnym účinkom
započítania, čím zostala jeho pohľadávka zo strany žalovaného neuhradená. Žalobca namietal, že
žalovaný pri jednostrannom zápočte započítal svoje splatné pohľadávky s nesplatnou pohľadávkou
žalobcu, čo je v rozpore s platnými právnymi predpismi, a to s ustanovením § 581 ods. 2 druhá veta
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) a ustanovením

§ 359 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“) .Žalobca v priebehu konania poukázal na to, že právna teória sa v názoroch na možnosti jednostranného
započítania splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej rozchádza. V predmetnej otázke sa
priklonil k názoru uznávaného autora prof. Dr. JUDr. Karla Eliáša, ktorý vychádzajúc predovšetkým

z gramatického, logického a systematického výkladu zákonnej úpravy započítania vylučuje možnosť
jednostranného zápočtu splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej. Žalobca bol toho názoru, že
podľa ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka je nevyhnutné, aby sa pohľadávky spôsobilé
na započítanie stretli. Tieto sa stretnú v okamihu, keď sú obe splatné a kompenzačný prejav je možné
urobiť až potom, čo sa obe pohľadávky stretli, t. j. v okamihu, keď sa stala splatnou pohľadávka

s neskoršou splatnosťou. Výnimku z uvedeného pravidla pripúšťajú len dve ustanovenia, a to § 359 a §
360 ObZ, keď veriteľ môže svoju aj nesplatnú pohľadávku započítať voči splatnej pohľadávke dlžníka.
Na pojednávaní vo veci samej žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 M Cdo/11/2008 zo dňa 26.05.2010, na základe ktorého mal za to, že žaloba je v celom
rozsahu podaná z jeho strany dôvodne. Žalovaný na margo argumentácie žalobcu uviedol, že žalobcom
prezentované právne názory sú osamotené a sú v priamom rozpore s ustálenou súdnou praxou

najvyšších súdnych autorít. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Odo/33/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/1143/2004 a sp.
zn. 23Cdo/4093/2007. Pretože predmetom jednostranného zápočtu bolo započítanie jeho splatných
pohľadávok voči nesplatnej pohľadávke žalobcu, mal žalovaný za to, že z ustanovenia § 359 ObZ
nevyplýva neprípustnosť takéhoto jednostranného započítania splatnej pohľadávky proti nesplatnej

pohľadávke.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že započítanie je spôsobom
zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, pričom je potrebné rozlišovať jednostranné
započítanie a dohodu o započítaní (§ 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Zánik pohľadávok všeobecne

nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky
natopotrebné.Podmienkamipreplatnézapočítanieje,žeideodvazáväzkymedzitýmiistýmisubjektmi,
keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a naopak. Táto podmienka bola
medzi stranami v zmysle jednostranného započítania učineného žalovaným dňa 04.03.2021 splnená.
Ďalšou podmienkou je, že musí ísť o plnenie rovnakého druhu. I v tomto prípade daná podmienka

napĺňala tento predpoklad platného zápočtu, keďže išlo o pohľadávky oboch subjektov na peňažné
plnenie. Podmienkou platného zápočtu je, aby tieto pohľadávky boli spôsobilé na započítanie, pritom
započítať nemožno pohľadávky, pri ktorých je to vylúčené zo zákona (§ 581 OZ) alebo dohodou
účastníkov. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa
pohľadávky stretli, ale vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkovo-právneho

vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka
a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Pri jednostrannom započítaní
ide o právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti
jeho vôli.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
Konštatoval, že obe strany poukazovali na ustanovenia o započítaní podľa Občianskeho zákonníka
(§ 580 a § 581 OZ), ktorý je doplnený ustanoveniami o započítaní v Obchodnom zákonníku (§
359 a § 360 ObZ), kde v ustanovení § 581 ods. 2 druhej vete OZ sa uvádza, že proti splatnej
pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná a v zmysle § 581 ods. 3 OZ

dohodou účastníkov možno započítať aj také pohľadávky, ktoré zákon nepripúšťa. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/33/2010 zo
dňa 27.09.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil
s tvrdením odvolateľa, že právny úkon jednostranného započítania odporcu je neplatný z dôvodu
započítania jeho splatnej pohľadávky s nesplatnou pohľadávkou navrhovateľa, pretože zákon v zásade

nesplatné pohľadávky z tohto spôsobu zániku záväzku nevylučuje, a ako z ust. § 580 veta druhá
Občianskeho zákonníka a ani z ustanovenia § 581 ods. 2 veta druhá Obč. zák., resp. ust. § 359 Obch.
zák. neprípustnosť takéhoto zápočtu nevyplýva.“ Najvyšší súd SR v odôvodnení citovaného ustanovenia
ďalej konštatuje, že v prípade započítania pohľadávky splatnej proti pohľadávke nesplatnej momentom
stretu, a tým i momentom ich zániku, je účinnosť právneho úkonu smerujúceho k započítaniu.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že tvrdenia žalobcu o dôvodnosti podanej žaloby a neprípustnosti
zápočtuučinenéhozostranyžalovanéhonevyplývajúznímpredloženéhorozhodnutiaNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo/11/2008, v ktorom sa uvádza, že predmetom zápočtu boli splatnépohľadávky, pričom jedna z nich nebola judikovaná, čo nie je daný prípad. Súd prvej inštancie preto
uzavrel, že v prejednávanej veci žalovaný započítaval predmetným právnym úkonom zo dňa 04.03.2021
jeho nesplatnú pohľadávku so splatnou pohľadávkou žalobcu, pričom uvedený zápočet bol rovnakým

dňom prevzatý i protistranou, k zániku vzájomných pohľadávok došlo momentom účinnosti právneho
úkonu smerujúceho k započítaniu, t. j. jeho doručením žalobcovi dňa 04.03.2021. Keďže žalobca sa
až žalobou doručenou súdu dňa 05.05.2023 domáhal úhrady pohľadávky, ktorá bola predmetom
zápočtu učineného žalovaným dňa 04.03.2021, domáhal sa pohľadávky, ktorá už zanikla, žalobca teda
nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby. Súd prvej inštancie preto žalobu vzhľadom aj na judikatúru

súdov ako nedôvodnú zamietol.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č.
160/20115 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že
žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo
výške 100 %.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol
rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalobca navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu v rozpore
s ustanovením § 358 ObZ, ako aj so všeobecnou právnou úpravou, ktorá je obsiahnutá v ustanovení
§ 580 a § 581 OZ. Poukázal na to, že právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných

pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú. Občiansky zákonník presne
špecifikuje,ženazapočítanieniesúspôsobiléokrempremlčanýchpohľadávokajpohľadávky,ktorýchsa
nemožno domáhať na súde. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka žalobcu v čase započítania nebola
spôsobilá na započítanie, nakoľko v čase započítania by nemohla byť predmetom súdneho konania
a žalobca by sa jej nemohol domáhať na súde, nakoľko v čase započítania nebola splatná. Podľa

žalobcu započítanie je typickým jednostranným právnym úkonom a predstavuje prejav vôle veriteľa
započítať pohľadávku, ktorú má voči svojmu dlžníkovi proti pohľadávke tej osoby, ktorú má ona ako
veriteľ voči nemu. K zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú. Pohľadávky sa
stretnú vtedy, keď sú splatné. V čase započítania, t. j. 04.03.2021 nebola pohľadávka žalobcu splatná,
nakoľko splatnosť pohľadávky nastala až dňa 31.03.2021. Žalobca poukázal na nezhodu názorov o tom,

čijemožnézapočítaťprotinesplatnejpohľadávkesplatnúpohľadávku.Zdôraznil,žezákontakýtopostup
síce nezakazuje, ale ho ani neumožňuje. Skutočnosť, že zákon to výslovne nezakazuje, neznamená,
že subjekty môžu takýmto svojvoľným výkladom obchádzať zákon. Žalobca tiež nesúhlasil s názorom
súdu prvej inštancie, že k zániku vzájomných pohľadávok došlo momentom účinnosti právneho úkonu
smerujúceho k započítaniu, t. j. jeho doručením žalobcovi dňa 04.03.2021. Žalobca mal za to, že

v celom rozsahu preukázal, že predmetný jednostranný zápočet (oznámenie o jednostrannom zápočte
pohľadávok) je absolútne neplatný. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nerozhodol v súlade so zákonmi
Slovenskej republiky, keď absolútne opomenul ten fakt, že zákon vyžaduje na zákonné započítanie
pohľadávok naplnenie ich podmienky splatnosti. Existuje len jedna forma, kedy zápočet splatných
pohľadávok voči nesplatným pohľadávkam by bol zákonný, a to vtedy ak by žalobca a žalovaný uzatvorili

dohodu o započítaní, ktorá by predstavovala dvojstranný právny úkon a bola by jasne predostretá vôľa
obidvoch účastníkov konania. Takáto dohoda uzavretá nebola.

10. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 05.02.2024,
pričom uviedol, že medzi stranami je sporná v podstate jediná otázka, a to, či je možné započítať splatnú

pohľadávku žalovaného oproti nesplatnej pohľadávke žalobcu, a teda či je s ohľadom na vyriešenie
tejto právnej otázky jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 04.03.2021 platný právny úkon, alebo
či ide o neplatný právny úkon. Podľa žalovaného súd prvej inštancie uvedenú právnu otázku správne
vyriešil ako predbežnú otázku tak, že ide o platný zápočet, nakoľko neprípustnosť takéhoto zápočtunevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uviedol, že z odvolania žalobcu žiadnym spôsobom
nevyplýva nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým mal súd znemožniť strane,

aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
keďže žalobca neuviedol, aké konkrétne práva patriace žalobcovi boli procesným postupom súdu
žalobcovi znemožnené. Všeobecný poukaz žalobcu na odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. b) CSP nemôže nahradiť konkrétne tvrdenia žalobcu v odvolaní. Nakoľko takéto konkrétne
tvrdenia žalobcu v odvolaní absentujú, mal žalovaný za to, že uvedený odvolací dôvod je v celom

rozsahu nedôvodný. Rovnako v súvislosti aj s ďalším odvolacím dôvodom, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovaný poukázal na to, že
z odvolania žalobcu žiadnym spôsobom nevyplýva, o aké konkrétne vykonané dôkazy má ísť a ani v čom
malo spočívať údajné nesprávne zistenie skutkového stavu. V odvolaní absentujú konkrétne tvrdenia
žalobcu, preto žalovaný aj tento odvolací dôvod považoval v celom rozsahu za nedôvodný. K námietke
žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k platnosti jednostranného

zápočtu splatnej pohľadávky oproti pohľadávke nesplatnej žalovaný uviedol, že jednoznačné judikatórne
závery súdov pripúšťajú zápočet pohľadávok splatných oproti pohľadávkam nesplatným. Zotrvával na
svojom tvrdení uvádzanom už v konaní pred súdom prvej inštancie, že názor A. B. C. D. E. prezentovaný
v článku z roku 2003 je jednak názorom osamoteným a taktiež aj názorom, ktorý je v priamom
rozpore s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít. To znamená, že predmetná otázka už nie

je žiadnym spôsobom sporná, už nie je žiadnym spôsobom diskutovaná alebo prinášajúca akékoľvek
pochybnosti o správnosti riešenia, keďže bola definitívne vyriešená Najvyšším súdom SR a podporne
s rovnakými právnymi závermi aj Najvyšším súdom ČR. Žalovaný sa preto nestotožnil s názorom
žalobcu, že v zmysle ustanovenia § 581 ods. 2 OZ je vylúčené započítanie pohľadávok, ktorých sa
nemožno domáhať na súde a že žalobca za takéto pohľadávky považuje aj nesplatné pohľadávky.

Za pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, je možné považovať naturálne obligácie, a to
napríkladvýhryzostávokahier,prípadnepohľadávkyzpôžičiekposkytnutýchnatentoúčel.Pohľadávka
žalobcu proti žalovanému nie je naturálnou obligáciou a z uvedeného dôvodu sa jej možno domáhať
na súde, preto je aj v celom rozsahu započítateľná. Rovnako sa žalovaný nestotožnil s argumentáciou
žalobcu,žezákonnoupodmienkouzapočítaniajesplatnosťobidvochzapočítanýchpohľadávok,nakoľko

uvedené zo zákona žiadnym spôsobom nevyplýva. Mal za to, že v prípade, ak bola započítavaná
splatná pohľadávka oproti nesplatnej pohľadávke, k stretu pohľadávok, a teda aj k ich zániku došlo
s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR účinnosťou právneho úkonu
smerujúceho k započítaniu, t. j. dôjdením jednostranného právneho úkonu do dispozičnej sféry adresáta
takéhoto úkonu. Vzhľadom na uvedené žalovaný považujúc odvolanie žalobcu za nedôvodné navrhol,

aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a aby
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalobca v podaní doručenom okresnému súdu dňa 29.02.2024 zotrval na svojej predchádzajúcej
právnej argumentácii, že pohľadávka žalobcu v čase započítania nespĺňala podmienku spôsobilosti

uplatnenia pohľadávky na súde, nakoľko v čase započítania nebola pohľadávkou splatnou a dlžník
nebol v omeškaní s úhradou tejto pohľadávky. Uviedol, že veriteľ by reálne nemohol predmetnú
pohľadávku uplatniť na súde, pretože v čase započítania nebola táto pohľadávka po lehote splatnosti
a ako je všeobecne zrejmé, uplatniť možno na súde len pohľadávky, ktoré sú po lehote splatnosti.
Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že k stretu pohľadávok, a teda aj k ich zániku by došlo

účinnosťou právneho úkonu smerujúceho k započítaniu, t. j. dôjdením jednostranného právneho úkonu
do dispozičnej sféry adresáta takéhoto úkonu. Žalobca opätovne poukázal na článok A. B. C. D. E.,
ktorý k svojmu písomnému vyjadreniu pripojil. Okrem uvedeného článku žalobca poukázal aj na neskorší
judikát Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXXXX/XX/XXXX, v zmysle ktorého kompenzačný prejav je možné
urobiť až potom, čo sa obidve pohľadávky stretli, t. j. v okamžiku, keď sa stala splatnou pohľadávka

s neskoršou splatnosťou. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že započítavané pohľadávky musia byť
splatné, inak kompenzačný prejav nie je možné urobiť. Uvedené rozhodnutie je zo všetkých judikátov,
ktoré boli predkladané do tohto súdneho konania najaktuálnejšie.

12. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 02.04.2024 uviedol,

že žalobca doložil do súdneho spisu ako dôkaz článok A. B. C. D. E. z roku 2003 až v odvolacom
konaní, a to až po uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 366 CSP), preto na takýto dôkaz by
odvolací súd nemal prihliadať z dôvodu, že nebol uplatnený včas. V danom prípade neboli splnené
ani podmienky na aplikáciu ustanovenia § 366 CSP o tzv. novotách v odvolacom konaní, nakoľkožalobca žiadne skutočnosti, pre ktoré bez svojej viny nemohol takéto prostriedky procesného útoku
uplatniť pred súdom prvej inštancie, neuviedol. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že zákonnou
podmienkou započítania je splatnosť obidvoch započítavaných pohľadávok. Zo zákona vyplýva len tá

skutočnosť, že pohľadávky zaniknú okamihom, kedy sa takéto pohľadávky stretnú. Okamih stretu však
zákon žiadnym bližším spôsobom nešpecifikuje. V prípade, ak boli obidve pohľadávky splatné, bol by
okamihom stretu okamih splatnosti najneskôr splatnej zo započítavaných pohľadávok, a v prípade, ak
bola započítavaná splatná pohľadávka oproti nesplatnej, k stretu pohľadávok, a teda aj k ich zániku,
došlo účinnosťou právneho úkonu smerujúceho k započítaniu. Na rozdiel od žalobcu žalovaný za

najaktuálnejšie považoval ním predložené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX
a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX a XXXXX/XXXX/XXXX.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 ods. 1 CSP prejednal
odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

14. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti napadnutého výroku I.

rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol a výroku II., ktorým súd prvej inštancie priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

15. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
platnosť jednostranného právneho úkonu, ktorým žalovaný započítal svoje splatné pohľadávky proti

nesplatnej pohľadávke žalobcu, keď podľa žalobcu pohľadávka žalobcu nemohla byť v čase započítania
predmetom súdneho konania, nakoľko v čase započítania nebola splatná a spôsobilá na započítanie.
Zároveň podľa žalobcu je nesprávny i právny názor súdu prvej inštancie, že k zániku vzájomných
pohľadávok došlo momentom účinnosti právneho úkonu smerujúceho k započítaniu, teda jeho
doručením žalobcovi dňa 04.03.2021.

16. Odvolací súd pri rozhodovaní s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie, kde súd prvej inštancie za nespornú považoval skutočnosť, že
Roľnícke družstvo Klenovec, IČO: 00 201 839 (t. j. úpadca) dodal žalovanému kravské mlieko podľa
potvrdeného dodacieho listu č. 009/21, za dodávku ktorého vystavil dňa 03.03.2021 faktúru č. 2021/UC/

OFT/0000210080 v sume 51.908,93 Eur, splatnú dňa 31.03.2021.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný následne dňa 04.03.2021 doručil úpadcovi písomné
oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok, ktorým zo strany žalovaného došlo v zmysle §
358 ObZ k započítaniu jednotlivo špecifikovaných pohľadávok žalovaného v celkovej výške 51.908,93

Eur, splatných dňa 14.06.2020, dňa 24. 03. 2020, dňa 28.11.2020 a dňa 30.11.2020 s nesplatnou
pohľadávkou úpadcu, ktorej splatnosť podľa vystavenej faktúry č. 2021/UC/OFT/0000210080 v sume
51.908,93 Eur mala nastať až dňa 31.03.2021, pričom žalobca nerozporoval, že predmetné oznámenie
úpadcu prevzal dňa 04.03.2021. V prejednávanej veci bola spornou len otázka, či pohľadávka žalobcu
na základe takto realizovaného jednostranného započítania zo strany žalovaného zanikla.

18. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

19. Podľa § 581 ods. 1 až 4 OZ, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody
spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.
Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako
aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je

splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.20. Podľa § 359 ObZ, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o
pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Po preskúmaní predloženej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne

zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec aj správne právne posúdil, a to z dôvodov
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP
v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať.

23. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval,
že predmetom započítania boli vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného, pričom pohľadávky

žalovaného boli v čase doručenia kompenzačného prejavu žalovaného splatné a pohľadávka úpadcu,
ktorý však zápočet nerealizoval, bola nesplatná, odvolací súd uvádza, že v občianskoprávnych vzťahoch
a v obchodnoprávnych vzťahoch možno úkon smerujúci k započítaniu (t. j. kompenzačný prejav) účinne
urobiť zásadne len vtedy, ak je pohľadávka osoby, ktorá taký úkon robí, v dobe, kedy kompenzačný
prejav dôjde adresátovi, už splatná. Odvolací súd konštatuje, že v § 581 ods. 2 druhej vete OZ je

upravený len zákaz započítania vlastnej dosiaľ nesplatnej pohľadávky proti splatnej pohľadávke. Z tohto
ustanovenia však nemožno automaticky vyvodiť, že by zákon zakazoval započítanie i v opačnej situácii,
a to započítanie splatnej pohľadávky dlžníka proti nesplatnej pohľadávke veriteľa.

24. V danom prípade žalovaný ako dlžník kompenzačným prejavom zo dňa 04.03.2021 započítal svoje

splatné pohľadávky z faktúr vystavených úpadcovi proti nesplatnej pohľadávke veriteľa (t. j. úpadcu),
ktorá sa mala stať splatnou až dňa 31.03.2021. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi
súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil, že takéto započítanie pohľadávok zákon nevylučuje.
Odvolací súd nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že predmetný jednostranný zápočet (oznámenie
o jednostrannom zápočte pohľadávok zo dňa 04.03.2021) je absolútne neplatným právnym úkon a

nestotožnil sa s názorom žalobcu, že na strane žalovaného došlo pre svojvoľný výklad zákona k
obchádzaniu zákona.

25. Odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorého z
ustanovenia § 580 druhej vety OZ ani z ustanovenia§ 581 ods. 2 druhej vety OZ, resp. z ustanovenia

§ 359 ObZ nevyplýva neprípustnosť jednostranného započítania splatnej pohľadávky proti pohľadávke
nesplatnej. Úkon smerujúci k takémuto započítaniu judikatúra považuje za platný právny úkon.
Konkrétne v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXXXX XXXX/XXXX zo dňa
31.01.2006, ktorý bol publikovaný v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. Rc 90/2006 dospel
Najvyšší súd ČR k záveru, že: „V občianskoprávnych záväzkových vzťahoch i v obchodnoprávnych

záväzkových vzťahoch je možné jednostranne započítať splatnú pohľadávku proti pohľadávke, ktorá
ešte nie je splatná. Zánik pohľadávok v takomto prípade nastane okamihom, kedy prejav vôle
smerujúci k započítaniu dôjde veriteľovi pohľadávky, ktorá ešte nie je splatná.“ Citované rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky síce pre rozhodovanie na území Slovenskej republiky záväzné nie
je, avšak za totožnej právnej úpravy rieši vo všeobecnosti otázku prípustnosti započítania splatnej

pohľadávky proti nesplatnej pohľadávke, kde súd dospel k záveru, že z ustanovenia § 580, vety
druhej OZ, ani z ustanovenia § 581 ods. 2, vety druhej OZ, resp. ustanovenia § 359 ObZ nevyplýva
neprípustnosť jednostranného započítania splatnej pohľadávky proti nesplatnej, a že v dôsledku toho
úkon kompenzujúceho smerujúci k takémuto zápočtu nie je neplatný podľa § 39 OZ pre rozpor s týmito
ustanoveniami.KrovnakémuprávnemunázorudospelajNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvrozhodnutí

sp. zn. XXXX XX/XXXX zo dňa 27.09.2011, na ktorý správne poukázal žalovaný, ako aj súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí. Judikatúra je teda jednotná v tom, že nie je neplatný právny
úkon jednostranného započítania dlžníka z dôvodu započítania jeho splatnej pohľadávky s nesplatnou
pohľadávkou veriteľa, pretože zákon v zásade nesplatné pohľadávky z tohto spôsobu zániku záväzku
nevylučuje, keď z právnych predpisov neprípustnosť takéhoto zápočtu nevyplýva.

26. Pokiaľ žalobca na podporu svojej argumentácie použil odborný článok A. B. C. D. E. s názvom „Lze
započíst splatnou pohledávku proti nesplatné aneb jak se pozná mistr“, (Právní rozhledy 12/2003), je
nutné uviesť, že verejne publikované právne názory v odborných článkoch a komentároch k zákonomnie sú pre rozhodovanie súdu záväzné a navyše uvedený článok publikovaný v roku 2003 z časového
hľadiska predchádza vyššie citované rozhodnutia najvyšších súdov. Na rozdielnosť názorov v odbornej
literatúre, ako aj na žalobcom prezentovaný článok A. B. C. D. E. poukazoval aj Najvyšší súdu ČR

v odôvodnení vyššie citovaného rozsudku (Rc 90/2006), preto odvolací súd v danom prípade vychádzal
z aktuálnejších súdnych rozhodnutí najvyšších súdnych autorít a konštatoval, že nesprávne právne
posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie nezistil.

27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie

správne aplikoval platnú právnu úpravu, vec právne posúdil podľa právnej normy, ktorá dopadá na daný
skutkový stav, túto správne vyložil a správne ju na daný skutkový stav aplikoval. Súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru, že k zániku vzájomných pohľadávok došlo momentom účinnosti právneho
úkonu smerujúceho k započítaniu, t. j. jeho doručením úpadcovi dňa 04.03.2021 a žaloba, ktorou si
žalobcauplatnilnároknazaplateniežalovanejsumy,jezdôvoduzánikupohľadávkyžalobcunedôvodná.

28. Odvolací súd nezistil, že by procesným postupom súdu prvej inštancie bolo žalobcovi znemožnené
uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektami
zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje
odpovede na všetky relevantné otázky v konaní vznesené a dokazovanie bolo vykonané plne v súlade

s procesnými zásadami, formulovanými v CSP.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

31. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

– 1 – 41Cob/77/2024

41Cob/77/2024-160

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).