Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717202190
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8717202190.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu Ing. V. M., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho v A. E., na ul. Z. č. XXX/XA, právne zastúpeného JUDr. Monikou Mattovou,
advokátkou, so sídlom v Košiciach, na ul. Zvonárskej č. 8, IČO: 35 550 139, proti žalovanej Ing. M. C. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v O., na ul. Y. č. XXX/X, o vyporiadanie zaniknutého BSM s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 10.07.2023, č.k. 12C/9/2017 - 1362, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že z vecí, ktoré mali strany v BSM pripadá žalobcovi
rodinný dom, súpisné č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. A. E.. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť
dlh v A. zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 21.10.2011 v znení jej
dodatkov a dlh v A. A., a.s., K. zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.07.2012. Na
vyrovnanie zaniknutého BSM bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť žalovanej sumu 12.495 eur do
90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán náhrada trov konania priznaná nebola.

2. Vo veci už prvoinštančný súd raz rozhodol, a to rozsudkom zo dňa 03.02.2022 č.k. 12C 9/2017 -
1064. V ňom prvoinštančný súd určil, že z vecí, ktoré mali strany v BSM, pripadá žalobcovi rodinný
dom, súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. A. E.. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť dlh v A. v
čiastke 94.829,65 eur podľa Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a dlh v A. v čiastke 12.117,20 eur podľa
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Na vyrovnanie zaniknutého BSM bola žalobcovi uložená povinnosť
uhradiť žalovanej sumu 22.626,57 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán náhrada
trov konania priznaná nebola.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa
31.10.2016, vydaným vo veci 7Pc/1/2016, bolo rozvedené manželstvo žalobcu a žalovanej, pričom
maloletá A. bola zverená do starostlivosti žalovanej a žalobca bol zaviazaný povinnosťou uhrádzať na
dieťa výživné sumou 150 eur. Zároveň bol upravený styk žalobcu s maloletým dieťaťom. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2016.

4. Po rozvode manželstva strany neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, a preto bolo vykonané
vyporiadanie na návrh žalobcu podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní
sa vychádzalo z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Zásada rovnosti podielov je základnou
zásadou vyporiadania BSM. Platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnommajetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. Z tejto zásady súdna prax pripúšťa výnimky. V konaní
neboli zistené okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu výnimky a zmenu podielov v prospech niektorej
zo strán. Aj keď vyporiadanie BSM môže byť vykonané so značným časovým odstupom od zániku

BSM, vykonáva sa zásadne ex tunc, t.j. k okamžiku zániku. Dokončené vyporiadanie má retroaktívny
účinok. Pri stanovení výšky vyrovnávacích podielov nie je možné hodnotu vnosu odpočítať od čiastky,
ktorú by mal účastník druhému zaplatiť na vyporiadací podiel. Pri zohľadnení vnosu je nutné určiť výšku
celkového majetku tvoriaceho súčasť BSM a výšku vnosu, respektíve vnosov. Výsledná hodnota je
určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielov pre každú stranu. Pri rovnosti podielov je to polovica

uvedenej sumy. K takto zistenému podielu účastníka je nutné pripočítať výšku ním prevedeného vnosu.
Súčet oboch podielov i so započítaním vnosu musí dať vo svojom súhrne celkovú hodnotu aktív
spoločného majetku manželov.

5. Strany po oznámení súdu, že časť spoločného majetku (hnuteľné veci, auto, časť aktív), vyporiadali
mimosúdne, deklarovali, že žiadajú vyporiadať ostatný spoločný majetok a to nehnuteľnosť - rodinný

dom v hodnote 152.200 eur, a dlhy - nesplatené pôžičky poskytnuté A. Žalobca zároveň žiadal, aby
súd pri vyporiadaní zohľadnil vnos - dar poskytnutý žalobcovi rodičmi, predstavujúci postavené základy
rodinného domu v hodnote 15.000 eur a ním vyplatené peňažné prostriedky na úroky dlhov voči banke
od rozvodu manželstva do 27.01.2022 vo výške 7.903,56 eur. Žalovaná žiadala do pasív BSM zahrnúť
ďalšiu pôžičku vo výške 12.000 eur poskytnutú jej matkou, zohľadniť financie z BSM vyčíslené vo výške

3.452 eur vynaložené na štúdium žalobcu, teda iba v jeho prospech a náklady vynaložené žalovanou
výlučne z jej vlastných prostriedkov na samostatné bývanie odo dňa 01.09.2016, kedy opustila spoločnú
domácnosť do rozhodnutia súdu, spolu vo výške 27.497,80 eur, spočívajúce v úhrade mesačného nájmu
za byt vo výške 300 eur, nákladov na úhradu SIPO (poplatky za energie s príslušenstvom) vo výške
160 eur mesačne.

6. Z vecí, ktoré mali strany v bezpodielovom spoluvlastníctve, žalobcovi bol prikázaný rodinný dom v
hodnote 152.200 eur. Zároveň mu bola uložená povinnosť splatiť zostávajúcu časť nesplatených úverov
poskytnutých stranám počas trvania manželstva A. vychádzajúc zo zostatku dlhu ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva vo výške 94.829,65 eur a 12.117,20 eur. Zároveň bolo žalobcovi

uložené na vyrovnanie podielov uhradiť žalovanej sumu 22.626,57 eur (152.200 eur - 94.829,65 eur -
12.117,20 eur : 2).

7. Do pasív nebola zahrnutá pôžička, ktorú mali žalovanej poskytnúť rodičia na základe zmluvy zo dňa
12.11.2012. Pôžička z uvedeného dňa je jediný dokument podpísaný zmluvnými stranami a to rodičmi

žalovanej ako veriteľmi a žalovanou ako dlžníkom. Ďalší dokument predložený žalovanou - zmluva o
pôžičke zo dňa 08.01.2016 veriteľa L. G. a dlžníka V. M., predmetom ktorej malo byť požičanie peňazí
vo výške 6.610,92 eur, nie je podpísaná dlžníkom, a preto daný právny úkon uzavretý nebol. Žalobca
sám uzavretie takejto pôžičky poprel. Ak každý z účastníkov vynaložil na spoločný majetok peňažné
prostriedky z pôžičiek uzavretých každým z nich samostatne, je potrebné ich vyporiadať ako vnos

vynaložený každým z nich na spoločný majetok. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka stanovuje,
že každý z manželov je pri vyporiadaní oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok. Ak išlo o vnosy, nie je pre ich vyporiadanie významné, či dlhy z pôžičiek
boli po rozvode manželstva každým z manželov uhradené, respektíve či by mohlo ísť o dlhy premlčané.
Preto tvrdená pôžička bez ohľadu na jej platnosť, nebola zahrnutá do pasív, ale posudzovala sa ako

vnos žalovanej do spoločného majetku.

8. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo čo
zo svojho vynaložil na spoločný majetok, čo v konkrétnom prípade má predstavovať vnos finančných
prostriedkov vo výške 15.000 eur (dar), respektíve vnos vo forme veci - základy stavby, ktoré mu mali byť

darované jeho rodičmi v danej hodnote. Žalobca nepreukázal, aby mu darcovia odovzdali sumu 15.000
eurvhotovostiakodar,ktoréfinančnéprostriedkybyvložilakovnosnaspoločnýmajetok-nehnuteľnosť,
prípadne darovali vec, ktorá bola následne zapracovaná do spoločnej veci.

9. Nárok na úhradu toho, čo bolo vynaložené na spoločný majetok, je založený v okamihu, kedy bol

oddelený majetok jedného z manželov takto vynaložený, aj keď je ho možné uplatniť až po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva v súvislosti s jeho vyporiadaním. Ak má tento vnos oddeleného majetku
podobu finančného plnenia, dochádza k nemu už v okamžiku kúpy veci a pri stanovení náhrady podľa
§ 150 Občianskeho zákonníka sa vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej čiastky. Naproti tomuku vnosu, ktorý nemá finančný charakter, ale charakter vecného bremena (typicky práve zabudovanie
veci náležiacej jednému z manželov do spoločnej stavby), nedochádza v dobe, kedy sa tento manžel
stal vlastníkom veci, ktorá bola následne vynaložená na spoločný majetok, ale až v okamihu, kedy sa

tak skutočne stane, teda vždy neskôr, veľakrát so značným časovým odstupom. Až vynaložením takejto
veci na spoločný majetok stráca tento manžel svoje vlastnícke právo v nej a tak pre stanovenie výšky
náhrady je podstatná hodnota vynaloženej veci práve v tomto okamžiku. Ak boli na vybudovanie stavby,
ktorá je v BSM, použité stavebné materiály z oddeleného majetku jedného z manželov, je pre stanovenie
výšky úhrady za tento materiál pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozhodujúca jeho cena

v dobe zabudovania, v žiadnom prípade nie cena, za ktorú bol nadobudnutý. V danom prípade išlo o
postavenie nového rodinného domu, ktorého stavebníkmi boli podľa predloženého projektu stavby a
rozhodnutí v stavebnom konaní obaja manželia a stavba bola za trvania manželstva dokončená. Preto
do BSM patrí nehnuteľnosť v celej svojej hodnote ku dňu zániku BSM bez ohľadu na účasť iných osôb
pri výstavbe (R42/72).

10. Vnos deklaroval žalobca tiež ako vec - základy rodinného domu v hodnote 15.000 eur darované
mu rodičmi darovacou zmluvou zo dňa 15.07.2011, na ktorých bola následne postavená ostatná časť
nehnuteľnosti. Podľa obsahu darovacej zmluvy, ktorá mala byť žalobcom uzavretá v čase trvania
manželstva strán a platnosť ktorej žalovaná strana poprela, darca je výlučným vlastníkom prostriedkov
vo výške 15.000 eur. Podľa článku 2 darca touto darovacou zmluvou daruje do výlučného vlastníctva

obdarovaného základy rodinného domu v hodnote 15.000 eur, ktoré sú postavené na parcele č. XXX/
X, k.ú. A. E., zapísanej na LV č. XXXX podľa výkresu, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie
rodinného domu a tvorí prílohu č. X tejto darovacej zmluvy a obdarovaný dar od darcu s vďakou prijíma.
Prílohou darovacej zmluvy bol projekt rodinného domu v časti pozdĺžny rez základov.

11. V priebehu konania bolo preukázané, že výstavba základov prebiehala tak, že rodičia žalobcu
poskytovali stranám v bližšie nešpecifikovanej výške postupne finančné prostriedky na materiál,
prípadne sami realizovali úhrady stavebného materiálu na vybudovanie základov rodinného domu,
vyplácali práce vykonané dodávateľským spôsobom firmami a živnostníkmi. Realizácia základov sa
vykonávala v zásade svojpomocne. Takto sa vyjadril žalobca ako obdarovaný, jeho otec Ing. V. M.,

ktorý mal byť jedným z darcov. Tento ako svedok vypovedal, že od obce spolu s manželkou zakúpili
stavebný pozemok, ktorý darovali žalobcovi. Bolo to asi v roku 2011. Druhý syn dostal záhradu. V tom
čase žalobca bol už ženatý. Aby mladí dostali hypotéku finančne im pomohli vybudovať základy, čo
spočívalo v tom, že tieto základy vybudovali svojpomocne. Vyplanírovali pozemok, vytýčili základy, tieto
vykopali, zabezpečili dovoz kamenia, zaliali ich a vykonali ďalšie práce do prvej platne. Následne tieto

základy darovali synovi na základe písomnej darovacej zmluvy. Pozemok daroval synovi asi v mesiaci
marec - apríl 2011, a základy asi v polovici júla 2011. Predmetom daru bola hodnota asi 15.000 eur. Z
výpovede uvedeného svedka je zrejmé, že synovi daroval pozemok na výstavbu rodinného domu, čo nie
je sporným. Stranám následne pomohol vybudovať základy a popísal ako prebiehali stavebné práce. Ak
finančne pomáhal obom stranám pri vybudovaní základov, nie je možné konštatovať, aby sám, prípadne

s manželkou nadobudol do vlastníctva vec, ktorú následne daroval, prípadne aby finančné prostriedky
daroval žalobcovi, ktoré by žalobca realizoval ako vnos - finančné plnenie na spoločnú vec. Z darovacej
zmluvyďalejvôbecniejezrejménazákladečohomáhodnotadarupredstavovaťprávesumu15.000eur.
Za danej dôkaznej situácie súd darovaciu zmluvu vyhodnotil ako právny úkon neurčitý, nezrozumiteľný,
teda absolútne neplatný. Výška vynaloženej sumy je spochybnená tiež znaleckým posudkom Ing. M.

W., ktorý pri stanovení hodnoty prvého nadzemného podlažia - základov vyčíslil ich hodnotu pre čas
podania posudku sumou 8.810 eur. Výstavbu rodinného domu začali realizovať strany ako manželia,
rodičiažalobcustranámposkytlipomocprivýstavbezákladovazadanýchokolností,danéhoskutkového
stavu nie je možné konštatovať, aby finančný príspevok deklarovaný ako dar, ktorého výška nebola ani
ustálená, mal predstavovať vnos žalobcu na spoločný majetok.

12. Súd vyporiadanie BSM vykonáva zásadne ex tunc, t.j. k okamžiku zániku. Dokončené vyporiadanie
má retroaktívny účinok. Ak žalobca podľa dohody strán uhrádzal oba úvery poskytnuté bankou aj
po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva z vlastných finančných prostriedkov a súd uložil
povinnosť žalobcovi uhradiť dlhy v A. v čiastke zostatku vyčísleného bankou ku dňu právoplatnosti

rozhodnutia o rozvode manželstva, uhradené finančné prostriedky nezohľadnil pri vyčíslení podielu
strán.13. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno tvrdia, že je oprávnená požadovať, aby sa jej uhradilo, čo
zo svojho vynaložila na spoločný majetok, čo v konkrétnom prípade predstavoval vnos finančných
prostriedkov vo výške 12.000 eur z pôžičky od rodičov žalovanej. Aj keď žalovaná predložila zmluvu

o pôžičke z 12.11.2012, ktorá mala slúžiť na pokrytie výdavkov súvisiacich s výstavbou rodinného
domu, podľa ktorej na základe vzájomnej dohody účastníkov sa dlžníci zaväzujú dlžnú sumu uhradiť
bezúročne v hotovosti v prospech veriteľov v lehote do 31.12.2016, žalovanej neboli odovzdané finančné
prostriedky v uvedenej výške, čo potvrdili strany aj vypočutý svedok. K jej uzavretiu preto platne nedošlo.
Podľa výpovede svedkyne K. O. peniaze boli poskytované stranám priebežne v nižších čiastkach a

použité tak na kúpu materiálov na stavbu, štúdium žalobcu, veci do domácnosti, úhradu nákladov
spojených s kolaudáciou domu a iné. Súd sa len môže domnievať, že doklad bol vyhotovený dodatočne
ako kvitancia o poskytnutých finančných prostriedkov stranám. Vyporiadanie BSM medzi manželmi
nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM. Tým
zostávajú zachované všetky práva a námietky (R6/1972).

14. Je nepochybné, že aj rodičia žalovanej stranám finančne prispievali pri výstavbe nehnuteľnosti,
aj počas trvania ich manželstva, najmä v počiatočnej fáze výstavby rodinného domu. Žalovaná
nepreukázala sumu, ktorú by mal predstavovať vnos na spoločnú vec. Z vykonaného dokazovania,
najmä z výpovede samotnej žalovanej a svedkyne K. O. vyplynulo, že časť z poskytnutých prostriedkov
bola spotrebovaná. Žalovaná netvrdila, aby poskytnuté prostriedky boli darom, aj keď ich vrátenia vo

vzťahu k nej sa rodičia nedomáhali.

15. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nie je možné domáhať náhrady toho,
čo bolo vynaložené na získanie veci, ktoré slúžia bežnej osobnej potrebe jedného z manželov alebo k
úhrade jeho bežných povinností, prípadne k úhrade povinností, ktoré vyplývajú zo zákona. Nie je preto

možné s odkazom na ust. § 150 Občianskeho zákonníka domáhať sa náhrady nákladov vynaložených
z BSM na školné súvisiace so štúdiom žalobcu, pretože vzdelanie nie je možné kvalifikovať ako
ostatný majetok, prípadne vec. Vynaložené náklady naviac neboli zrejmé neprimerané a ani ich výška
nezodpovedá výpočtu žalovanej. Žalobca preukázal, že časť nákladov nemohla byť uhradená ani zo
spoločných prostriedkov, pretože štúdium započal pred uzavretím manželstva v roku 2010.

16. Rovnako je nedôvodný nárok žalovanej na úhradu nákladov na bývanie od 01.09.2016. Žalovaná
prestala viesť spoločnú domácnosť a spoločnú nehnuteľnosť užívať pre hlboké nezhody z vlastného
rozhodnutia. Preto úhrady nájmu a zálohových platieb za prenajatý byt od jej rodičov nie je možné
považovať za úhrady, ktorý by zo svojho vynaložila na spoločný majetok, a ktoré by mal súd zohľadniť

v rámci vyporiadania. Úhrady do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode poukazovala zo spoločného
majetku.

17. Námietky premlčania vznesené stranami uznané neboli. Námietka uplatnená žalovanou ku
vnosu čiastky 15.000 eur je nedôvodná, pretože strana si môže takéto právo uplatniť až po zániku

bezpodielového spoluvlastníctva v súvislosti s jeho vyporiadaním. Námietka premlčania vznesená z
opatrnosti žalobcom ako dlžníkom k oprávneniu veriteľa na vrátenie pôžičku je rovnako nedôvodná,
pretože veriteľ nebol účastníkom konania v ktorom bola námietka vznesená.

18. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 2 a § 262 C.s.p.

19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že v konaní sa nedostatočne
zistil skutkový stav, a na základe takýchto skutkových zistení vec nebola správne posúdená, ak bolo
opomenuté vyporiadať BSM v širšom zmysle vrátane spoločných dlhov s príslušenstvom a vnosov

žalobcu do BSM. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil
napadnuté výroky rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé akými úvahami
sa súd riadil pri hodnotení dôkazov, tiež nie je zrejmé prečo sa pri rozhodovaní odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe. Tiež nedostatočne odôvodnil akým spôsobom dospel k rozhodnutiu vo veci samej
a prečo na niektoré dôkazy pri rozhodovaní nebral ohľad.

20. Žalobca v konaní, v rámci vymedzenia predmetu vyporiadania, okrem vyporiadania masy BSM
zahrnul do širšieho vyporiadania BSM aj spoločné dlhy - úvery poskytnuté A. na základe zmlúv o úvere.
Počas konania žalobca tiež navrhol, aby pri vyporiadaní BSM bol zohľadnený dar od jeho rodičov(výlučnežalobcovi),ktoréhohodnotanetvorilasúčasťBSM.Kuvedenýmtvrdeniamdarovaniavypovedal
žalobca ako aj žalovaná. Žalobca tiež predložil súdu listinné dôkazy a v konaní boli vypočutí viacerí
svedkovia, ktorí vypovedali k otázke darovania. Vykonané dokazovanie týkajúce sa tohto darovania

bolo podstatne širšie. Vyplynulo z neho viacero skutočností, aj rozporuplných, ktoré súd úplne opomína,
nevyjadruje sa ako ich vyhodnotil a ani prečo si niektoré z nich, respektíve časti z nich osvojil a pojal
do odôvodnenia rozhodnutia.

21. Spôsob odôvodnenia rozsudku evokuje dojem, že súd namiesto toho, aby rozhodoval na základe

vykonaných dôkazov a zohľadnil pritom návrhy strán konania, rozhodoval na podklade vlastných
vnútorných pocitov, respektíve niektorými právne významnými skutočnosťami sa nijako nezaoberal.
Napadnuté rozhodnutie postráda základné obsahové náležitosti rozhodnutia ako takého, ktoré sú
bližšie vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vyjadrené v § 220 ods. 2 C.s.p. Ústavne
konformným výkladom ust. § 220 ods. 2 C.s.p. je nutné dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom
uvedenými je v rozpore aj také rozhodnutie súdu, ktoré bez jasného, zrozumiteľného a logického

vysvetlenia nedáva jednoznačnú odpoveď na to, ako súd dospel k záverečnému zisteniu. Inými slovami,
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka konania na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Porušením uvedeného práva účastníka na
jednej strane, a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníme možnosť náležite
skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných

prostriedkov, a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.

22. Žalobca v konaní postupoval v zmysle predbežného právneho posúdenia súdu, ktoré súd opakovane
poskytol, a to, že všetko čo tvorí masu BSM bude posudzované a ocenené k dátumu právoplatnosti
rozvodu manželstva strán konania. Na základe takto vyjadreného právneho stanoviska súdu, predložil

žalobca súdu dôkazy preukazujúce existenciu úverov a ich príslušenstva v banke v čase rozvodu
manželstva, výšku zostatku istín úverov k právoplatnosti rozvodu manželstva, ako aj výpisy z účtov,
ktoré preukazovali, že úvery spolu s príslušenstvom uhrádzal po rozvode manželstva len žalobca.
Banka ako veriteľ môže presne určiť do budúcna len zostatok istiny, nie výšku príslušenstva istiny. V
potvrdení z banky bolo možné určiť k presnému času len zostatok istiny, a preto žalobca v konaní navrhol

vyporiadať celý dlh voči banke vyplývajúci z úverov a vyčíslil istinu a úroky, ktoré boli na spoločnom
dlhu uhradené výlučne žalobcom. Inými slovami žalobca sám platil spoločný dlh strán konania banke zo
svojho výlučného majetku, a to od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do súčasnosti. Súd
príslušenstvo na spoločných dlhoch žiadnym spôsobom nezohľadnil, a teda ani nevyporiadal, a to ani do
budúcna, ani ako nárok, ktorý žalobcovi vznikol úhradou spoločného dlhu z jeho výlučných prostriedkov.

V zmysle platnej judikatúry, ak sa niektorý z manželov po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
podieľal na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu podľa
§150druhávetaObčianskehozákonníka.Vprípadespoločnýchdlhovapohľadávok,ktorénebolikudňu
vyporiadania uhradené, sa vo výroku o vyporiadaní premietne ich výška v dobe, kedy ku vyporiadaniu
dochádza, pri súčasnom zohľadnení toho čo, ktorý z manželov na sporný dlh zaplatil, prípadne čo

na spoločnej pohľadávke získal a zohľadniť bude treba aj dosiaľ neplatené spoločné príslušenstvo
vyporiadanej čiastky. Ak ku dňu vyporiadania nie je spoločný dlh manželov uhradený, vyporiada sa
nielen splatná časť dlhu, ale aj príslušenstvo, ktoré k dlhu prirastie (Najvyšší súd Českej republiky sp.zn.
22Cdo/14/2006).

23. Žalobca a žalovaná ako manželia v čase pred uskutočnením stavby rodinného domu, ktorý bol
súčasťou BSM, nemali finančné prostriedky na začatie stavby ani v takom rozsahu, aby im mohol byť
poskytnutý úver bankou. Podľa súhlasných výpovedí strán sporu banka poskytla úver na výstavbu
rodinného domu výlučne po splnení podmienky, že na pozemku, na ktorom rodinný dom dnes aktuálne
stojí,budúpostavenéminimálnezákladystavbyrodinnéhodomu.Žalobcaažalovanápotvrdili,žestavba

základov bola uskutočnená z finančných prostriedkov od rodičov žalobcu. Rozpor v ich výpovediach
spočíval v tvrdení žalovanej, že išlo o pôžičku a táto bola údajne vrátená rodičom a bratom žalobcu.
Rovnaký záver o tom, že stavba základov bola uskutočnená z finančných prostriedkov od rodičov
žalobcu vyplýva zo svedeckých výpovedí svedka Ing. V. M., svedka V. M., svedka Ing. Y. M., svedka
M. C..

24. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.25. Krajský súd v Prešove v dôsledku odvolania podaného zo strany žalobcu uznesením zo dňa
15.12.2022 č.k. 2Co 33/2022 - 1128 rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 03.02.2022 č.k. 12C
9/2017-1064 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštančnému súdu bolo

uložené zaoberať sa argumentáciou žalobcu, podľa ktorej výška dlhu zo zmlúv o úvere mala byť
vyporiadaná ku dňu rozhodnutia o vyporiadaní BSM. V tejto súvislosti sa poukázalo na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.02.2020 vydané vo veci 7Cdo 308/2019, v
ktorom dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v
nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu (ako

výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného odvolania
v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací súd sa v odôvodnení
vôbec nezaoberal odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď a ktorá
mohla mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní namietal, že zostatok
spoločného dlhu manželov vzniknutý z nesplateného hypotekárneho úveru mal byť vyporiadaný ku dňu
rozhodnutia o vyporiadaní BSM a to tak vo vzťahu k dlžnej istine, ako aj vo vzťahu k príslušenstvu tejto

pohľadávky. Táto otázka bola podľa názoru dovolacieho súdu vzhľadom na okolnosti daného prípadu
pre posúdenie veci podstatná a pre nedostatok jej riešenia v rozhodnutí prvoinštančného i odvolacieho
súdu ju nemohol posudzovať dovolací súd.

26. Po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom, súd prvej

inštancie po doplnení dokazovania s prihliadnutím k vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu
mal za preukázané, že žaloba je dôvodná. V tejto súvislosti odkázal na odôvodnenie pôvodného
rozhodnutia čo do ustálenia okruhu aktív a pasív BSM, na rozdelenie majetku v BSM čo do užšieho aj
širšieho vyporiadania. Rovnako poukázal na dôvody, pre ktoré do vyporiadania nezahrnul ďalšie položky
deklarované stranami (vnosy, dary, pôžičky, náklady na štúdium, náklady za nájom). V tejto časti žiadna

zo strán nenavrhla vykonanie ďalšieho dokazovania a súd nemal dôvod korigovať svoje skutkové a
právne závery.

27. Za dôvodnú sa považovala iba námietka žalobcu ohľadne výšky dlhu v čase právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva vo vyššej sume ako ju ustálil súd, čo ovplyvnilo výšku stanoveného

podielu na vyrovnanie patriaceho žalovanej. Žalobca pôvodne žiadal zohľadniť výšku ním uhradených
úrokov z úveru zaplatených po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva k ním stanovenému
dňu. Po zrušení rozhodnutia tieto platby zohľadnil do vyčíslenej výšky dlhu ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva s prihliadnutím k splátkovému kalendáru vystaveného bankou
počínajúc dňom 24.03.2022. Žalobca preukázal, že pri úvere XXXXXXXXXX poskytnutého vo výške

97.700 eur predstavovala ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva podľa potvrdenia banky
nesplatená istina sumu 94.703,77 eur. Od mesiaca november 2016 žalobca uhradil mimo istiny tiež
úrok z úveru v 65 -tich splátkach do 16.04.2022 vo vyčíslenej výške 6.950,62 eur. Nesplatené úroky z
úveru od 17.04.2022 do konečnej splatnosti úveru 17.09.2041 podľa splátkového kalendára (č.l. 1148
spisu) vystaveného bankou sú vyčíslené na 10.782,05 eur. Spolu mali strany z čerpaného úveru podľa

dohodnutej lehoty splatnosti zaplatiť na úrokoch od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode 17.732,67
eur a s nesplatenou istinou celkom 112.436,40 eur. Pasívum z uvedeného úveru predstavuje uvedenú
výšku. Pasívum z úveru č. XXXXXXXXXX čerpaného stranami vo výške 13.000 eur žalobca ustálil k
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva ako istinu nesplateného úveru a úroku za daný mesiac
12.117,20 eur. Podľa potvrdenia banky a jeho vyčíslenia ním uhradené úroky z úveru do 16.04.2022

predstavovali výšku 1.147,13 eur a úrok z úveru vyčíslený bankou v splátkovom kalendári (č.l. 1145
spisu) od 17.04.2022 do splatenia úveru dňom 17.07.2042 predstavuje výšku 1.509,25 eur. Spolu
pasívum z uvedeného úveru k rozvodu manželstva činí 14.773,58 eur.

28. Pri zohľadnení aktív vo výške 152.200 eur a pasív v celkovej výške 127.210 eur predstavuje podiel

na vyporiadanie sumu 24.990 eur a podiel na vyporiadanie v prospech žalovanej 1/2, teda 12.495 eur.

29. Pri rozhodovaní o splatnosti pohľadávky sa zohľadnili pomery sporových strán. Do úvahy sa zobrali
argumenty žalobcu, pre ktoré sú dané podmienky, aby v súlade s ust. § 232 ods. 3 C.s.p. sa rozhodlo
o odlišnom termíne splatnosti pohľadávky. Hľadiskom pre úvahy súdu bola skutočnosť, že žalobcovi sa

uložila povinnosť uhradiť oba úvery čerpané na výstavbu nehnuteľnosti a rovnako sumu na vyporiadanie
podielu, ktorá je v pomerne vysokej čiastke.30. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádzalo zo základných zásad pre
vyporiadanie stanovených zákonom, ako aj z rozhodovacej praxe súdnych autorít pri zohľadnení
právneho názoru vysloveného odvolacím súdom.

31. Vo veci sa akcentovala argumentácia žalovanej spočívajúca v zohľadnení hodnoty aktív -
nehnuteľností pre vyporiadanie v čase vyporiadania BSM súdom. Žiadna zo strán však v konaní
nepreukázala hodnotu nehnuteľností v inej výške ako bola stanovená v znaleckom posudku v mesiaci
august 2020. Z tejto hodnoty, ktorej výška nebola medzi stranami sporná, sa vychádzalo.

32. Pri pasívach ku dňu 14.11.2016 sa vychádzalo z nesplatenej časti dlhu podľa potvrdenia banky
o výške nesplatenej istiny, úroku a vyčíslenia uhradeného úroku žalobcom do mesiaca marec 2022.
Ak banka v pôvodných správach konštatovala inú výšku dlhu, po doplnení správ vyčíslená výška
nesplatenej istiny a úrokov predstavovala celkovú výšku dlhu, ak by oba úvery boli splatené dňa
14.11.2016. Z podmienok zmluvy takáto splatnosť úverov nevyplývala a dlžníci boli povinní úvery

uhrádzať podľa dohodnutých zmluvných podmienok. Preto sa vychádzalo z dohodnutých podmienok
splatnosti a žalobcovi uložená povinnosť uhradiť dlhy voči banke.

33. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 2 a § 262 C.s.p. Ani jedna zo strán nebola v konaní
plne úspešnou, čo sa prejavilo hlavne pri vyčíslení vyrovnávajúceho podielu a výšky vyrovnávacieho

podielu podľa poslednej úpravy žaloby žalobcom. V takomto prípade bolo možné náhradu trov pomerne
rozdeliť, resp. vysloviť, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

34. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu majúcu za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V rozhodnutí bol
aktualizovaný stav pasív ku dňu rozhodnutia v spore, t.j. ku dňu 10.07.2023, avšak hodnota aktív, najmä

hodnota rodinného domu bola ustálená ku dňu zrušenia BSM, teda k roku 2016. Hodnota rodinného
domu je ku dňu rozhodovania vo veci určená znaleckým posudkom znalca Ing. B. J. zo dňa 09.08.2023,
v ktorom znalec určil hodnotu aktív na sumu 162.311 eur, teda na hodnotu o 10.000 eur vyššiu, než z
akej vychádzal súd prvej inštancie. Žalobca zámerne podhodnotil hodnotu domu a menil údaje týkajúce
sa zostatku úverov ku dňu zániku BSM. V žalobe bol reálne vyčíslený zostatok nesplatených úverov ku

dňu zániku BSM pri hypotéke vo výške 93.939,23 eur a pri úvere vo výške 12.009,88 eur. Rovnako suma
uplatnená žalobcom vo výške 15.000 eur nemôže byť súčasťou vyporiadania BSM. V žalobe takéto
pasívum neexistovalo a vzniklo až v priebehu konania, keď žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že
žalobca vo svojej žalobe nesprávne a neúplne určil hodnotu rodinného domu, keď nezarátal súčasť
stavby a to základov. Až keď sa zistilo a poukázalo na tento rozpor v znaleckom posudku, začali vznikať

akési doklady, najskôr o darovaní základov a potom začali vznikať prehlásenia o darovaní finančnej
sumy 15.000 eur.

35. Do pasív BSM patrí ešte pôžička vo výške 12.000 eur poskytnutá matkou žalovanej, ktorú predložili
a preukázali zmluvou o pôžičke, výpismi z banky, ako aj výsluchom svedkov. Žalovaná sa domáhala

aj vyplatenia nákladov na štúdium žalobcu spolu vyčíslených na sumu 3.452 eur. Tieto výdaje boli
vynaložené nad rámec zo spoločného majetku výslovne v prospech žalobcu. Žalovaná má za to, že BSM
je potrebné, tak v časti aktív, ako aj pasív, vyporiadavať ku dňu zániku BSM, teda ku dňu nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku o rozvode. Nie je možné aktíva ohodnocovať a vyporiadavať k roku 2016 a
pasíva dopĺňať a neustále navyšovať s požiadavkou vyporiadania tejto položky ku dňu rozhodovania

súdu.

36. Vzhľadom na rozdielny prístup pri vyhodnocovaní hodnoty aktív a pasív bola žalovaná nútená
zabezpečiť si ocenenie nehnuteľnosti - aktív v spore formou znaleckého posudku znalca Ing. B. J..
Predmetným znaleckým posudkom znalec stanovil hodnotu aktív na sumu 162.311 eur, teda hodnotu o

10.000 eur vyššiu, z akej vychádzal súd pri rozhodovaní vo veci samej.37. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovanej nie je opodstatnené.

38. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

39. Pokiaľ ide o námietky žalovanej o porušení jej práv na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie je
možné sa stotožniť.

40. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká

nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

41. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

42. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v

preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo

k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

43. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

44. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

45. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale

pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného

rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnurozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

46. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

47.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

48. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz

svojho opaku.

49. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

50. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, jedinými hodnoverne preukázanými pasívami
na strane žalobcu a žalovanej sú dlhy vzniknuté v A. na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere zo
dňa 21.10.2011 a zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 17.07.2012. Keďže povinnosťou uhradiť tieto

dlhy bol výlučne zaviazaný žalobca, prvoinštančný súd správne postupoval, ak dokazovanie zameral na
zistenie rozsahu týchto dlhov ku dňu vydania rozhodnutia o vyporiadaní BSM. Je pritom nepochybné,
že splatnosť týchto záväzkov ešte nenastala, a preto bolo nevyhnutné zistiť výšku týchto záväzkov za
predpokladu ich riadneho plnenia v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Nepochybnou je tiež
skutočnosť, podľa ktorej od rozvodu manželstva platby spojené s poskytnutými úvermi uhrádza výlučne

žalobca. V prípade dlhu vzniknutého zo Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 21.10.2011 celková výška
dlhu podľa potvrdenia banky ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva predstavovala sumu
112.436,40 eur, pričom táto čiastka pozostávala z istiny 94.703,77 eur a úrokov v sume 17.732,67 eur.
Pri zmluve o splátkovom úvere zo dňa 17.07.2012 dlh predstavoval sumu 14.773,58 eur pozostávajúcu
zo sumy 12.117,20 eur (istina nesplateného úveru ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva

spolusúrokomzadanýmesiac),zosumy1.147,13eur(úrokzúveruuhradenýžalobcomdo16.04.2022)
a zo sumy 1.509,25 eur (úrok z úveru vyčíslený bankou od 17.04.2022 do splatenia úveru dňom
17.07.2042). Celkovo tak pasíva dosahujú sumu 127.210 eur (112.436,40 eur + 14.773,58 eur).

51. Správne sa postupovalo i pri stanovení všeobecnej ceny nehnuteľnosti v znaleckom posudku č.

XX/XXXX vypracovanom znalcom Ing. M. W. dňa 20.08.2020. Úlohou znalca v zmysle uznesenia
Okresného súdu Poprad zo dňa 26.06.2020 č.k. 12C 9/2017 - 794 bolo určiť aktuálnu všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti a to podľa stavu nehnuteľnosti ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva.
So znalcom stanovenou všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti žalovaná vyslovila súhlas. Rovnako vpodaní zo dňa 28.06.2023 (č.l. 1320 a 1321 spisu) sa stotožnila s hodnotou nehnuteľnosti stanovenou
podľa znaleckého posudku na sumu 152.200 eur. Z tohto podania vychádzal vo svojej záverečnej reči
právnyzástupcažalovanejnapojednávaníkonanomdňa10.07.2023,pričomďalšienávrhynadoplnenie

dokazovania nemal.

52. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom Ing. B. J. dňa 09.08.2023 po
vyhlásení dokazovania za skončené, na tento nebolo možné prihliadať.

53. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné poukázať na ust. § 154 C.s.p. Podľa tohto ustanovenia,
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

54. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že sú koncentrované
vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V

materiálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené
pred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho, čiže
odvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany prípustné. Zákonná koncentrácia je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre
odvolacie sporové konanie. V tomto smere je potrebné dať do pozornosti zásadu platiacu už v rímskom

práve, podľa ktorej práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním
môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. To platí obdobne aj o využívaní

zákonných procesných ustanovení.

55. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.
Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,

je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky
použiť a boli súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania.

56. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú v zmysle § 149 C.s.p. najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ust. § 366 C.s.p. má základ v
koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 C.s.p. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej
inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 C.s.p., odvolací
súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 C.s.p. Opravný prostriedok s právom
novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je
aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,

ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak:
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv.
novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka
z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo

obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.57. V danom prípade, keďže nenastal ani jeden prípad umožňujúci aplikáciu ust. § 366 upravujúceho
novoty v odvolacom konaní na prejednávanú vec, na znalecký posudok predložený žalovanou po
vyhlásení dokazovania za skončené, nebolo možné prihliadnuť.

58. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

59. Zároveň žalobcovi majúcemu v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná i náhrada trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2
C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

60. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).