Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší Správny súd

Judgement was issued by JUDr. Katarína Benczová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200176
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200176.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) KOMTERM Slovensko,
a.s., so sídlom Na stanicu 22, Žilina, IČO 35 792 604, právne zastúpený Mgr. Soňa Grošaftová,
advokátka, so sídlom Puškinova č. 58, Modra, proti žalovanému Obec Nižná, so sídlom Nová Doba
č. 506, Nižná v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka, konajúc o kasačnej sťažnosti
sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/69/2021-60 zo 16. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/69/2021-60 zo 16. novembra 2021 sa zrušuje a vec sa
vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy a správnym súdom

1. Krajský súd v Žiline uznesením odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal doručenia rozhodnutia

žalovaného č. OCU-S2018/00727-2 z 05.04.2018. Rozhodnutím žalovaný rozhodol o žiadosti o vydanie
záväzného stanoviska o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou
rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky podľa § 31 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike. v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. 05.04.2018. V uznesení
správny súd konštatoval, že neboli splnené podmienky v zmysle § 12 ods. 4 tohto zákona, a teda
žalobca nebol aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby. Ako podstatnú podmienku správny súd

považoval existenciu konkrétneho odberateľsko-dodávateľského vzťahu medzi žalobcom a žiadateľom
o vydanie záväzného stanoviska obce. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej
rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa kasačného súdu v konaní o vydávaní záväzného
stanoviska obce nie je účelom skúmať vplyv výstavby tepelných zariadení na zmluvné vzťahy medzi
dodávateľom a odberateľom. Naopak, posudzovanie vplyvu výstavby obcou sleduje verejný záujem
na ochrane životného prostredia a hospodárnosti pre spotrebiteľov na vymedzenom území. Najvyšší

súd preto vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého pre posúdenie vzniku účastníctva v súlade s §
12 ods. 4 cit. zák. postačuje posúdenie otázky, či pozemky v konaní o vydaní záväzného stanoviska
obce spadajú do vymedzeného územia dodávateľa tepla, a to bez ohľadu na existenciu dodávateľsko-
odberateľského vzťahu. Vzhľadom na to, že správny súd túto otázku dostatočne neposudzoval, kasačný
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
2. Správny súd následne znova konal o podanej správnej žalobe, ktorú uznesením odmietol. V

odôvodnení uznesenia uviedol, že na základe žalobcom predloženého povolenia nemožno ustáliť, ako
je aktuálne vymedzené územie žalobcu. Žalobca totiž dodal mapu vymedzeného územia (príloha č.
2 povolenia č. 2005T0076) v znení druhej zmeny z 29. januára 2007, avšak nepredložil jeho znenie
zodpovedajúce 17. zmene zo 14. januára 2016. Navyše, podľa správneho súdu ani na základe prílohy
č. 2 v znení z 29. januára 2007 nemožno určiť, či nehnuteľnosť nachádzajúca sa na parcele č. C-KN
XXX v katastrálnom území Q., spadá do vymedzeného územia žalobcu.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej3. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa riadne a včas,
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1
písm. g) Správneho súdneho poriadku. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd uznesenie zmenil tak, že

žalovaný je povinný doručiť rozhodnutie OCU-S2018/00727-2 žalobcovi.
4. Sťažovateľ namietal nesprávne posúdenie dôkazov preukazujúcich vymedzené územie v zmysle
prílohy č. 2 k povoleniu č. 2005T0076. S poukazom na vydané povolenie uviedol, že vykonávanými
zmenami nedošlo k zmene vymedzeného územia v prílohe č. 2. Zmeny sa vzťahujú len na technické
zariadenie, na ktoré držiteľ preukázal technické predpoklady na vykonávanie povolenej činnosti.

Následnými zmenami tak dochádzalo iba k zmene prílohy č. 1, a nie prílohy č. 2. Skutočnosť, že nedošlo
k zmene vymedzeného územia je negatívna skutočnosť, ktorú sťažovateľ nevie preukázať. Podľa
sťažovateľa mal správny súd preukázané vymedzené územie, ako aj to, že bytový dom nachádzajúci
sa na parcele č. C-KN XXX v katastrálnom území Q. spadá do vymedzeného územia.
5. Žalovaný sa stotožnil s názorom vysloveným v uznesení správneho súdu a navrhol žalobu zamietnuť.
III. Konanie na kasačnom súde

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP), ako aj predchádzajúce konanie pred správnym súdom
bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil záväzný právny názor,
podľa ktorého by malo byť pre posúdenie vzniku účastníctva v súlade s § 12 ods. 4 zákona o

tepelnej energetike postačujúcim len posúdenie otázky, či pozemky, na ktorých je plánovaná výstavba
tepelných zariadení žiadateľky o vydanie záväzného stanoviska obce, spadajú do vymedzeného územia
dodávateľa tepla z centrálneho zdroja tepla. Správny súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru,
že žalobcovi neprináleží postavenie účastníka v konaní vedenom žalovaným. Uvedenú skutočnosť
odôvodniltým,žežalobcadostatočnenepreukázalvymedzenéúzemievovzťahukvydanémupovoleniu.

Podľa názoru správneho súdu žalobca nepredložil aktuálne znenie prílohy č. 2 (vymedzené územie) k
povoleniu, keďže toto predložil v znení 2. zmeny na rozdiel od prílohy č. 1, ktorú predložil v znení 17.
zmeny.
8. Kasačný súd sa s uvedeným nestotožnil. V súvislosti s dokazovaním je potrebné poukázať na tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu známu už v rímskom práve, podľa ktorej nemožno od nikoho požadovať,

aby preukazoval neexistenciu určitej skutočnosti. Tak ako uviedol žalobca, jednotlivé zmeny viedli iba
k zmene prílohy č. 1, pričom samotná príloha č. 2 zostávala nezmenená. Neobstojí ani konštatovanie
súdu, že žalobca nepredložil ďalšie dôkazy ohľadom vymedzeného územia, a to ani napriek výzve súdu
z 18. mája 2021 na predloženie prípadných nových dôkazov. Je potrebné poukázať na to, že žalovaný
na žiadnom mieste nespochybnil aktuálnosť prílohy č. 2 a rovnako ani správny súd v rámci konanie

nepoukázal na to, že ju považuje za spornú. Za situácie, keď nedošlo k spochybneniu uvedeného
dôkazu, nemal žalobca dôvod predkladať nové dôkazy ohľadom vymedzeného územia žalobcu a nebolo
to od neho možné ani spravodlivo požadovať. Na dôvažok je potrebné uviesť aj to, že správny súd
spochybňuje aktuálnosť prílohy č. 2 za stavu, kedy sú všetky zmeny povolenia verejne dostupné na
internetovej stránke Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

9. Kasačný súd upriamuje pozornosť aj na konštatovanie správneho súdu, v zmysle ktorého ani z prílohy
č.2,ktorúsprávnysúdpovažovalzaneaktuálnu,nemožnodovodiť,žeparcelač.C-KNXXXsanachádza
vovymedzenomúzemížalobcu.Niejezjavné,akýmspôsobomsprávnysúddospelkuvedenémuzáveru
a tento záver ani nepodporil žiadnou právne relevantnou argumentáciou. Uvedené závery správneho
súdu tak treba považovať za nedostatočne zdôvodnené.

10. Najvyšší súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí tiež dal do pozornosti skutočnosť, že správny súd
považoval otázku, či novovybudované tepelné zariadenia spadajú do vymedzeného územia žalobcu,
za podružnú, a preto sa ňou dostatočne nezaoberal. V zmysle uvedeného záveru najvyššieho súdu,
kasačný súd poukazuje na to, že odôvodnenie zrušeného uznesenia a uznesenia napadnutého v tomto
konaní, je takmer identické. Správny súd tak nerešpektoval záväzný právny názor najvyššieho súdu a

predmetnou otázkou sa znova nedostatočne zaoberal. Uvedené tak v konečnom dôsledku znova viedlo
k tomu, že rozhodnutie trpí rovnakými vadami ako pôvodne zrušené rozhodnutie. Kasačný súd tak na
základe všetkých horeuvedených skutočností dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná
v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
IV. Záver

11. Vzhľadom na podmienky kasačného režimu, postupom podľa § 462 ods. 1 SSP kasačný súd
uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia, keď kasačnú sťažnosť sťažovateľa vyhodnotil ako dôvodnú.12.Vtejtosúvislostikasačnýsúddopĺňa,žeikeďnapadnutéuznesenievovecivydalKrajskýsúdvŽiline,
vzhľadom na inštitucionálne zmeny v rámci výkonu správneho súdnictva v podmienkach Slovenskej
republikysúčinnosťouod1.júna2023vecvracia(pozrušenínapadnutéhouznesenia)naďalšiekonanie

Správnemu súdu v Banskej Bystrica, podľa § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov.
13. O trovách konania kasačného konania rozhodne podľa ustanovenia § 467 ods. 3 SSP krajský súd
v súlade s § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 167 SSP samostatným uznesením.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 139 ods. 4 SSP, § 147 ods. 2 SSP).
Podľa tzv. negatívnej dôkaznej teórie od nikoho požadovať, aby preukazoval neexistenciu určitej
skutočnosti. Za situácie, keď nedošlo k spochybneniu uvedeného dôkazu, nemal žalobca dôvod
predkladať nové dôkazy ohľadom vymedzeného územia žalobcu a nebolo to od neho možné ani
spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.