Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoPs/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620201671
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5620201671.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. A. XXX, D. E. F., zastúpeného procesným opatrovníkom A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. G. XXX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, so sídlom v E. F., F.
G. XXX/X, o návrhu Okresnej prokuratúry, so sídlom v E. F., H. X, na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony a ustanovenie opatrovníka, za účasti obce Uhorská Ves, so sídlom Uhorská Ves 53,
IČO: 00 315 818, o odvolaní A. B., nar. XX.XX.XXXX proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom
Mikuláši č.k. 1Ps/10/2020-467 zo dňa 31. októbra 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného

súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 1Ps/10/2020-500 zo dňa 24. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (v poradí druhým) Okresný súd Liptovský
Mikuláš obmedzil A. B., nar. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony tak, že tento nie je
spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, uzatvárať zmluvy zaväzujúce ho k plneniu
materiálnych alebo finančných záväzkov, čerpať pôžičky, kupovať nehnuteľnosti, odplatne alebo

bezodplatne prevádzať, prenajímať a zaťažovať nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, preberať na
seba ručiteľské alebo iné zabezpečovacie záväzky, byť držiteľom oprávnenia viesť motorové vozidlá,
uzatvárať zmluvné vzťahy, ktorých obsahom by bola akákoľvek možnosť disponovať s finančnými
prostriedkami alebo inými majetkovými právami a aktívami v jeho vlastníctve, s výnimkou nakladania
s majetkovými hodnotami a s finančnou hotovosťou v hodnote nad 10,- Eur jednorazovo a max. 40,-
Eur mesačne, nie je spôsobilý vykonávať akékoľvek právne úkony súvisiace s vybavovaním úradných
záležitostí v konaní pred subjektami poskytujúcimi služby spojené s užívaním nehnuteľností, jednať

so správnymi a štátnymi orgánmi, finančnými inštitúciami, bankami, poisťovňou, poštou, zdravotnými
poisťovňami, Sociálnou poisťovňou, doručovateľskými subjektami alebo inými subjektmi v súvislosti
s obmedzeniami uvedenými v tomto rozhodnutí, preberať zásielky doručované v rozsahu obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony a reagovať na tieto zásielky, zabezpečovať svoju zdravotnú starostlivosť
a rozhodovať o zdravotnej starostlivosti, o liečbe, vybavovať a spravovať dôchodok, akékoľvek štátne
a sociálne dávky a rozhodovať o zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb, vrátane umiestnenia
v zariadení sociálnych služieb a v mieste svojho trvalého a prechodného pobytu. Zároveň mu ustanovil

opatrovníka – obec Uhorská Ves, so sídlom Uhorská Ves 53, IČO: 00 315 818, ktorá je oprávnená
a povinná rozhodovať o jeho záležitostiach a zastupovať ho v rozsahu obmedzenia jeho spôsobilosti na
právne úkony. Opatrovník je povinný podávať Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši dvakrát ročne,vždy k 31.01. a k 31.07. správu o výkone funkcie opatrovníka a o majetku A. B., nar. XX.XX.XXXX. Štátu
ani účastníkom konania nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 231

a nasl. Civilného mimosporového poriadku, keď na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že
A. B. nie je schopný v primeranej miere riešiť závažné otázky súvisiace nielen s potrebou dodržiavania
systematickej a pravidelnej odbornej psychiatrickej liečby, ale súčasne má narušenú i schopnosť
chápania vplyvu užívania návykových látok, najmä alkoholu, na zhoršenie jeho zdravotného stavu.
Má narušenú schopnosť chápania situácie a dôsledkov svojho konania a predvídania udalostí. Nie je

schopný v primeranej miere sa starať o svoj majetok a hospodáriť a vo výraznej miere je potrebný
dohľad nad riešením jeho osobných záležitostí, zdravotnej a sociálnej starostlivosti aj praktických
otázok jeho života. Obmedzením spôsobilosti na právne úkony v intenciách výroku rozsudku súd
prvej inštancie sledoval zásadný cieľ, ktorým je v prvom rade ochrana záujmov A. B., rešpektujúc
súčasne i prirodzené ľudské práva a slobody. Rozsah obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony
korešponduje so závermi znalkyne o jeho schopnostiach a možnostiach, vyhodnocovanie a riešenie

jeho zásadných životných potrieb pri súčasnej snahe eliminovať možné ohrozujúce zásahy do jeho práv
a právom chránených záujmov. Rozsah obmedzenia zároveň mu umožňuje viesť primerane dôstojný
život zabezpečujúc mu adekvátne poskytovanie psychiatrickej liečby so snahou o čo najvyššiu mieru
stabilizovania jeho psychického stavu, aby nedochádzalo ku dekompenzácii ochorenia s relapsom
príznakov ochorenia a k potrebe ďalších hospitalizácii. Podľa záverov znaleckého posudku A. B. nie

je schopný trvale sa zamestnať, podávať kontinuálny výkon tak, aby bol sociálne a pracovne v plnej
miere funkčný. Duševné ochorenie vo vzťahu k perspektívnosti má nepriaznivú prognózu, pretože
vedie k regresu osobnosti, avšak v chránených podmienkach s dodržiavaním liečby môže stráviť život
v primerane dôstojných podmienkach tak, aby bol schopný dodržiavať určitý denný režim, jednoduchú
prácu a aby neboli nutné opätovné návraty do zdravotníckych zariadení zameraných na psychiatrickú

liečbu. Rešpektujúc právny názor nadriadeného odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoP/11/2023-344 zo dňa 30.05.2023, súd prvej
inštancie konkrétne až kauzisticky vymedzil právne úkony, na ktoré A. B. nie je spôsobilý, pričom aj
v tomto prípade prihliadol v prvom rade na závery znaleckého dokazovania. Vzhľadom k tomu, že
ani jeden z príbuzných blízkych osôb A. B. neprejavil záujem o ustanovenie za opatrovníka, súd mu

na výkon tejto funkcie ustanovil obec Uhorskú Novú Ves, ktorá výkon tejto funkcie v zmysle zákona
akceptuje. Opatrovník je povinný vykonávať funkciu opatrovníka v rozsahu vyplývajúcom z výroku
rozsudku a súčasne je povinný podávať súdu dvakrát ročne správu o výkone funkcie a účet o správe
majetku A. B.. V tomto štádiu konania je významné, aby opatrovník vybavoval záležitosti týkajúce sa
zdravotnej a sociálnej starostlivosti u menovaného.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 52 CMP a nepriznal
žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, pričom konštatoval, že trovy
konania v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania znáša štát, t.j. ani štátu nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote A. B., nar. XX.XX.XXXX
ako osoba, o spôsobilosti ktorej súd prvej inštancie konal. Mal za to, že tak návrh Okresnej
prokuratúry v Liptovskom Mikuláši ako i samotné rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z ničím
nepodložených skutočností, a preto ani neexistoval dôvod na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne
úkony. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa jeho názoru nepreskúmateľné, nerešpektuje názor

odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, keď doslova niektoré odseky
napadnutého rozsudku sa zhodujú s pôvodným rozsudkom a súd prvej inštancie mechanicky opakuje
úvahy odvolacieho súdu bez vlastného hodnotenia veci. Namietal aj právne hodnotenie vykonaných
dôkazov prvostupňovým súdom, pričom súd nerešpektoval jeho návrh na vykonanie nového znaleckého
vyšetrenia, keď znalkyňa, z ktorej posudku súd vychádzal, ho celkovo vyšetrovala asi päť minút

a takýto postup nemôže postačovať na vyvodenie zodpovedajúcich záverov v tak citlivej otázke, ako
je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru ani nevykonal
žiadne dôkazy, ktoré by mali viesť k záveru, že nie je schopný sa primerane starať o svoj majetok
a primerane s ním hospodáriť. Je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nepredal, nezmenšil tým svoj majetok,
naopak, stará sa o ňu a nemá žiadne dlhy ani v bankách ani v nebankových spoločnostiach. Samotný

výrok napadnutého rozhodnutia je zmätočný a vnútorne nelogický, nakoľko sa domnieval, že kupovať
nehnuteľnosti sa bezodplatne nedá a formulácia výroku týkajúca sa hodnôt hotovosti je nelogická
vo vzťahu k hodnotám hotovosti, s ktorou nie je podľa názoru súdu spôsobilý nakladať. Mal za to,
že rozsudok súdu prvej inštancie mu mal byť doručený do vlastných rúk aj napriek tomu, že bolv konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý ho s rozsudkom oboznámil, pričom napadnutý rozsudok
obsahuje rovnaký dátum vyhotovenia, ako v poradí prvý rozsudok, čo taktiež podľa jeho názoru svedčí
omechanickomkopírovanínielenuvedenýchčastí,aleajformálnychnáležitostípôvodnéhorozhodnutia.

V doplňujúcom podaní, ktoré označil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, poukazoval na
to, že mu nie je známe, z akého dôvodu súd prvej inštancie v konaní ustanovil za opatrovníka A. B. I.,
nar. XX.XX.XXXX, keď za opatrovníčku – dôverníčku žiadal ustanoviť matku J. B..

3. Okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť. Odvolanie A. B. považovala za účelové a obštrukčné s tým, že tento venuje pozornosť
vo vzťahu k meritu veci irelevantným skutočnostiam, kedy rozsudku súdu prvej inštancie vytýka obsah
a charakter jeho odôvodnenia a opomína objektívne relevantné skutočnosti preukázané vykonaným
dokazovaním, kedy v jeho prípade ide nepochybne a preukázateľne o osobu trpiacu závažnými
psychiatrickými diagnózami, a to paranoidnou schizofréniou s postprocesuálnymi zmenami osobnosti,
poruchami psychiky a správania zapríčinenými užívaním alkoholu v rámci aktívnej závislosti, s laxným

prístupom k liečbe umožňujúcim opakovanú a de facto pravidelnú dekompenzáciu jeho zdravotného
stavu, podporovanú rovnako v dokazovaní v preukázanom opakovanom nadužívaní alkoholu, neskôr
dokonca rozšírenú o užívanie iných zakázaných psychoaktívnych látok, pod kombináciou ktorých
rovnako opakovane a istou mierou pravidelnosti sa dopúšťa protiprávnych konaní kumulatívne
napĺňajúcich znaky skutkovej podstaty konkrétnych trestných činov. Len sama okresná prokuratúra

eviduje aktuálne spolu 25 trestných vecí, v ktorých A. B. vystupuje v procesnom postavení podozrivého
alebo obvineného. Čo sa týka samotných dôvodov odvolania, poukázala na to, že je neúčelné
a nehospodárne meniť tie časti zrušeného súdneho meritórneho rozhodnutia, ktoré neboli zo strany
odvolacieho súdu vytýkané a nestali sa následne predmetom ďalšieho dokazovania, a teda de facto
i de iure existujú bez akejkoľvek relevantnej zmeny aj naďalej. Súd prvej inštancie pritom preukázateľne

reflektoval na požiadavky nadriadeného odvolacieho súdu, dokazovanie v primeranej miere doplnil
a následne v nemalej miere v porovnaní s predchádzajúcim svojím rozhodnutím vo veci samej
konkretizoval výrok uvádzaný pod bodom I. rozsudku. Prokuratúre nie je zrejmé, aké dôkazy mal súd
prvej inštancie vykonať vo vzťahu k schopnosti odvolateľa nakladať so svojím majetkom a riadne
s ním hospodáriť. U menovaného boli diagnostikované aj poruchy psychiky a správania zapríčinené

užívaním alkoholu s tým, že vysporiadať sa s aktívnou závislosťou na alkohole už nie je v moci
a schopnostiach odvolateľa, čo v konečnom dôsledku konštatovalo aj viacero znalcov. Predmetom
znaleckého dokazovania pritom nebola aj možná iná závislosť A. B. na zakázaných psychoaktívnych
látkach, nakoľko táto bola ustálená dodatočne po tom, čo vo veci bol podaný písomný znalecký posudok.
Znalkyňa podávajúca posudok v predmetnej právnej veci pritom tvrdenia odvolateľa, čo sa týka dĺžky

trvaniavlastnéhovyšetreniapoprelaajepodľanázoruprokuratúryvýlučnenaznalkyni,abyakovzdelaná
osoba s príslušnou kvalifikáciou vykonala vyšetrenie v takom rozsahu, ktorý jej umožňuje odpovedať na
rozhodujúce otázky potrebné pre posúdenie zdravotného stavu toho ktorého pacienta. Už zo samotných
podaní odvolateľa je zrejmé, že tento bagatelizuje vlastný zdravotný stav, svoj postoj k liečbe a vyvíjaniu
snáh na udržanie kompenzovaného zdravotného stavu absolútne nereflektujúc na viac ako dve desiatky

protiprávnych konaní inak spôsobilých založiť trestno-právnu zodpovednosť ich páchateľa.

4. Odvolateľ ako osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vo svojom vyjadrení k vyjadreniu okresnej
prokuratúry zotrval na svojom písomne podanom odvolaní, ako aj dôvodov v ňom uvedených, keď
opätovne poukazoval na vykonštruované skutočnosti zo strany okresnej prokuratúry. V minulosti sa

dopustil omylov v správaní, čo si aj uvedomuje a priznal to aj v priebehu konania, ale nie zločinov
a trestných skutkov, ktoré príslušníci policajného zboru zapísali tak, ako im to vyhovovalo, aby z neho
urobili zločinca. Okresná prokuratúra je v zákone ustanovený orgán v podstate nadriadený príslušníkom
policajného zboru, ktorý si naňho zasadli a bezdôvodne ho obviňujú.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci,

v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať, keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu
odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie vo
svojom odôvodnení (§ 387 ods. 2 CSP).7. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vychádzal, i to, akými úvahami sa riadil, keď prihliadol i na predchádzajúce

zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu – Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoP/11/2023-344 zo dňa
31.05.2023 a podrobne vyšpecifikoval úkony, na ktoré A. B. nie je spôsobilý. Zároveň prihliadol i na názor
odvolacieho súdu vyslovený v citovanom zrušujúcom rozhodnutí týkajúci sa disponovania finančnou
hotovosťou, keď odvolací súd vzhľadom na konštatovanie alkoholickej závislosti u odvolateľa považoval
disponovanie s hotovosťou v rozsahu 150,- Eur za neprimerane vysokú umožňujúcu zabezpečenie

dostatočného množstva i alkoholických nápojov.

8. Ako vyplynulo zo Znaleckého posudku znalkyne F. K. L. vypracovaného pod č. 65/2021 zo dňa
12.09.2021 a zároveň i z jej výsluchu pred prvoinštančným súdom na pojednávaní dňa 24.06.2022,
odvolateľ je psychiatricky dispenzarizovaný spočiatku pre schizoafektívnu poruchu, manický typ so
sekundárnym nadužívaním alkoholu v zmysle rozvoja závislosti, neskôr preklasifikovaný na paranoidnú

schizofréniu z postprocesuálnymi zmenami osobnosti. V anamnéze má opakované hospitalizácie na
psychiatrickom oddelení E. nemocnice s poliklinikou za asistencie policajných hliadok pre výraznú
heteroagresivitu voči okoliu. Od 13.12.2019 bol opätovne hospitalizovaný v Psychiatrickej liečebni v I.,
kde vykonával ústavné psychiatrické liečenie. Samotný vývoj od roku 2003 nasvedčuje tomu, že nemá
ochorenie pod kontrolou, vynecháva lieky a kontinuálnu liečbu v kombinácii s nekontrolovateľným

prísunom alkoholu a opakovane sa dopúšťa protiprávneho konania. Viackrát mal nariadenú ochrannú
psychiatrickú ústavnú liečbu v J., ale vývoj ukazuje, že ani táto forma opatrení nesplnila účel, pretože
ani od poslednej ochrannej ústavnej liečby nedodržiaval liečebný plán. Pod vplyvom opakovaných ebriet
sa dopúšťal trestnej činnosti a všetky uvedené opatrenia sa ukazujú ako nedostatočné, resp. nesplnili
svoj účel. Znalkyňa pri posudzovaní zdravotného stavu preštudovala celú zdravotnú dokumentáciu

a vývoj ochorenia odvolateľa, z čoho jednoznačne vyplynulo, že sa jedná o trvalé duševné ochorenie
s nedodržiavaním liečby a s pridruženou závislosťou na alkohole, čo komplikuje celý vývoj, celú
liečbu a spôsobuje to bizarné poruchy správania u menovaného. Zohľadnila vývoj ochorenia, charakter
choroby a počínajúce postprocesuálne zmeny osobnosti. Odvolateľ trpí trvalým duševným ochorením zo
schizofrénneho okruhu a na základe vývoja (okolo 20 rokov) s opakovanými recidívami už aj s defektom

osobnosti. Vývoj potvrdzuje, že nemá kontrolu nad ochorením, nevie spravovať svoju liečbu, nevie sa
zdržať a dodržiavať abstinenciu, čo celý obraz duševnej poruchy zhoršuje.

9. Vychádzajúc z týchto skutočností, prihliadajúc i na ďalšie listinné dôkazy svedčiace o častom
protiprávnom konaní odvolateľa tak, ako ich vyhodnotil súd prvej inštancie v odsekoch 15. až 21., 30., 31.

odôvodnenia napadnutého rozsudku, dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že obmedzenie spôsobilosti
odvolateľa v rozsahu tak, ako ho vymedzil súd prvej inštancie vo výrokovej časti rozsudku (výrok I.), je
v záujme samotného odvolateľa, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v tejto časti
potvrdil.

10. Správne postupoval súd prvej inštancie i v tom, keď následne rozhodoval o ustanovení opatrovníka
pre odvolateľa a vychádzajúc zo skutočností, keď nikto z blízkych osôb neprejavil záujem o funkciu
opatrovníka, ustanovil mu za opatrovníka obec Uhorskú Ves, ktorej následne uložil povinnosť pravidelne
dvakrát do roka podať súdu správu o výkone funkcie a o majetku odvolateľa. Takéto rozhodnutie
zabezpečuje dostatočnú kontrolu nad výkonom funkcie opatrovníka zo strany obce, a preto odvolací súd

aj v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ak vecne správny potvrdil.

11. Ako ďalej vyplynulo z obsahu spisu, súd prvej inštancie dňa 24.06.2022 vzhliadol A. B., vypočul jeho
názor a postoje, pričom spôsob komunikácie prispôsobil jeho zdravotnému stavu. Primerane ho poučil
o oprávneniach v súlade s ust. § 241 a nasl. CMP a uznesením zo dňa 14. júna 2021 mu ustanovil

procesného opatrovníka v osobe jeho otca A. B. I.. Na žiadosť odvolateľa umožnil, aby sa konania
zúčastňovali jeho dôverníčky, a to matka J. B., ktorá zároveň splnomocnila advokáta JUDr. Martina
Cibuľu na zastupovanie odvolateľa v konaní a M. B.. Postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ust. § 239
až 243 CMP, nemožno konštatovať, že by postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu procesných
práv odvolateľa, a preto ani odvolací súd na jeho námietku v tomto smere, neprihliadol.

12. Pokiaľ odvolateľ opätovne namietal postup znalkyne pri vypracovaní znaleckého posudku
(nedostatočnú dĺžku trvania vyšetrenia),týmito námietkami sa odvolací súd zaoberal už
v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, keď ich považoval za nedôvodné. Znalkyňa pri podaníznaleckého posudku vychádzala nielen z vyšetrenia odvolateľa, ale oboznámila sa s jeho celou
zdravotnou dokumentáciou, čo ozrejmila i pri výsluchu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie,
a preto odvolací súd na tieto námietky neprihliadol. Tak ako to napokon správne konštatuje i okresná

prokuratúra vo svojom vyjadrení, rozsah samotného vyšetrenia a zabezpečenie podkladov pre
vypracovanie znaleckého posudku je plne v kompetencii znalca, ako odborne spôsobilej osoby.

13. Súd prvej inštancie postupoval správne i v tom, keď napadnutý rozsudok doručoval právnemu
zástupcovi odvolateľa, čo je v súlade s ust. § 110 ods. 1 CSP.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. §
52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).