Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-18C/853/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517220066
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Benková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7517220066.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou v spore žalobcov: 1., A. A., nar. X.X.XXXX,

bytom B. XXX/XX, XXX XX C., 2., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C., žalobcovia
v 1. a 2. rade právne zast.: JUDr. Andrea Tkáčová, advokátka so sídlom F. X, XXX XX G., 3., H. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom I. C. XXX/XX, F., 4., F. H. J., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, F., 5., K. E.,
nar. X.XX.XXXX, bytom I. C. XXX/XX F., 6., L. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XXX/XX F. proti
žalovanému: D. E., C. so sídlom C. I. F. XX, XXX XX, IČO: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Pavlom
Piovarčím ml., advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice o určenie nehnuteľností do dedičstva

r o z h o d o l :

U r č u j e, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, okres Košice – okolie, obec C., k.ú.

C. ako parcela registra E číslo XXXX/X orná pôda o výmere 5250 m2 patrí do dedičstva po nebohej N.
E., K. E., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej 20.05.2007, naposledy bytom C. XXX.

Náhradu trov konania žalobcom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ a právny predchodca žalobcov 3/-6/ sa žalobou doručenou súdu dňa 11.9.2017
domáhali voči žalovaným O. K., B. G. a F. G. určenia vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam
evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. 1661/1 na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. 876/3 a
876/4 v k.ú. C. v prospech žalobcov.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú zákonnými dedičmi po nebohej N. E. nar. XX.X.XXXX
a zomrelej 20.5.2007. Dedičské konanie po nebohej N. E. bolo vedené pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX, B.
XX/XXXX. Nebohá N. E. získala uvedené nehnuteľnosti prehlásením L. L. a jeho manželky P. E., ktorí
prehlásili, že od roku 1926 ich užíva a dali povolenie na zápis vlastníckeho práva na jej meno. Žalobcovia
nepretržite najmenej 10 rokov boli v pokojnej a dobromyseľnej držbe, že nadobudli spoluvlastnícke
práva k sporným nehnuteľnostiam. V roku 2017 zistili, že na nehnuteľnostiach na LV č. XXXX sa stavia

rodinný dom a že ich žalovaná O. K. predala pôvodným žalovaným G.. Uviedli, že uplynutím desaťročnej
pokojnej nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudli k predmetným nehnuteľnostiam spoluvlastnícke
právo vydržaním. K žalobe pripojili výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., čiastočný výpis z listu
vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., prehlásenie Q. L. L. a P. E. z 22. 11.1948, pozemkovoknižnú vložku č. XXX,
k.ú. C., osvedčenie o dedičstve po N. E. sp. zn. 13D/425/2007 z 22.5.2008.

3. Žalovaná O. K. prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyjadrení k žalobe uviedla, že podľa jej

zistení R. J. (J.) K. E., nar. X.XX.XXXX, matka žalovanej, darované nehnuteľností parc.č. XXX/XX –
roľa o výmere 5984 m2, parc.č. XXX/X – lúka o výmere 3031 m2, parc.č. XXX/XX – roľa o výmere
6979 m2 v pozemkovej vložke č. XXX v k.ú. C. prehlásením L. L. a manželky P. K. E. z 24.11.1948,
vzhľadom na nedostatky právneho úkonu usporiadala tak, že sa domáhala určovacou žalobou určeniavlastníckeho práva k nim a Okresný súd Košice – vidiek jej rozsudkom sp. zn. 5C/233/92 z 23.7.1993,
ktorý nadobudol právoplatnosť 10.9.1993 vyhovel a stala sa ich výlučnou vlastníčkou. Pri prejednaní
dedičstvapoporučiteľkeR.J.zomrelejXX.X.XXXXnotáromJUDr.SvenomVargovčíkomdoOsvedčenia

o dedičstve sp. zn. D 690/1996 D not 75/1998 z 24.9. 1998 bola omylom – chybou v písaní napísaná
aj štvrtá parcela z PKV XXX – parc.č. XXX/XXX – roľa o výmere 4952 m2, ktorú prehlásením L. L. a P.
E. darovali N. E., právnej predchodkyni žalobcov. Tento omyl zistila na základe žaloby žalobcov. Keďže
túto nehnuteľnosť už darovala darovacou zmluvou 19.9.2017 vnučke I. A., táto jej nehnuteľnosť vrátila
Dohodouovrátenídaruz19.9.2019.Tátoparcelajevsúčasnostizapísanáakoparcelareg.„H.“S.XXXX

– orná pôda o výmere 5250 m2 na LV č. XXXX v k.ú. C.. Zároveň pripravuje žiadosť o opravu chyby
v písaní a inú zrejmú nesprávnosť podľa § 224 CSP v osvedčení o dedičstve. Žalobcovia si neusporiadali
svoje vlastnícke práva k darovaným nehnuteľnostiam, čomu nasvedčuje aj LV č. XXXX, pôvodne PKV
XXX. Ohľadom parciel na LV č. XXXX uviedla, že tieto nikdy nepatrili právnym predchodcom žalobcov.
K vyjadreniu pripojila rozsudok Okresného súdu Košice – vidiek sp. zn. 5C/233/92-20 z 23.7.1993,
osvedčenie o dedičstve po poručiteľke R. J., rod Hardovej sp. zn. D 690/96, LV č. XXXX, k.ú. C., návrh

na záznam z 19.9.2018.

4. Žalovaní Kvochovci vo vyjadrení k žalobe uviedli, že so žalobou nesúhlasia, pozemok č. 876/3 v k.ú.
C. kúpili od p. K., išlo o oplotenú zanedbanú záhradu. Túto vyčistili, zveľadili a geometrickým plánom
oddelili parc.č. XXX/X za účelom stavby rodinného domu.

5. Počas konania zomrel žalobca K. E., nar. XX.X.XXXX, súd uznesením z 2.3.2023 pokračoval v konaní
s jeho dedičmi – žalobcami 3/ až 6/. Zároveň súd na návrh žalobcov pripustil do konania žalovaného
D. E., C., ktorý počas konania nadobudol pozemok parc. reg. „H.“ S. XXXX/X, ktorý je predmetom
konania a nepripustil do konania Q. L. a P. I. – L., nakoľko tieto osoby nemali hmotnoprávnu ani procesnú

subjektivitu.

6. Uznesením z 24.3.2023 na návrh žalobcov konanie proti žalovaným B. G. a F. G. zastavil a pripustil
zmenu žaloby tak, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, okres Košice – okolie, obec
C., k.ú. C. ako parcela registra E číslo XXXX/X orná pôda o výmere 5250 m2 patrí do dedičstva po

nebohej N. E., K. E., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej 20.05.2007, naposledy bytom C. XXX.

7. Právna zástupkyňa žalovanej O. K. na pojednávaní 9.5.2023 namietala pasívnu vecnú legitimáciu
žalovanej, uviedla, že parcelu už nevlastní a predtým patrila jej. Súd na návrh žalobcov konanie proti
žalovanej O. K. uznesením z 6.7.2023 zastavil.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň: A. A., H. E., stanoviskom žalovaného, výsluchom
svedkov: F. R., P. M., D. A. a O. K., oboznámením listinných dôkazov a pripojených spisov Okresného
súdu Košice – okolie sp. zn. 7C/59/2019 a D/690/96 a zistil nasledujúci skutkový stav veci.

9. Žalovaný D. E., C. prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nadobudol sporú parcelu v roku
2021, kedy vychádzal z aktuálneho listu vlastníctva a nemal pochybnosti o tom, že vlastníkom je p.
O. K., na nehnuteľnosti neviazla žiadna ťarcha a nebolo mu oznámené, že nehnuteľnosť je zaťažená
spornosťou. Keďže po p. J. dedila p. K. majetkovú podstatu, ku ktorej nesvedčilo dedičské právo, treba
na ňu nahliadať ako na nepravého dediča. Dedičia po p. N. E. mali tiež možnosť ozvať sa v dedičskom

konaní a riešiť, prečo predmetom dedičstva nie je sporná parcela. Žalobcovia mali možnosť domáhať
sa svojho práva podľa § 485 OZ a premlčacia lehota už uplynula.

10. Žalobkyňa A. A. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že je dcérou N. E., pamätá si spornú
nehnuteľnosť, užívali ju, sadili tam zemiaky, cukrovú repu, mak a pod. Na poli pracovali rodičia a oni ako

deti sa tam hrali. Pozemky mali svoje mená po maďarsky: G., I., R.. Pozemok je situovaný neďaleko
železničných koľajníc. Jej matka N. a sestra R. J. mali sestru P. A. O., táto zanechala im dvom pozemky.
Svedčí o tom prehlásenie z konzulátu z O.. R. J. s rodinou pracovali na svojich nehnuteľnostiach a ich
rodina na svojich, boli v dobrom vzťahu.

11. Žalobkyňa H. E. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že jej manželom bol K. E. (pôvodný žalobca).
Pravidelne chodili do Slanca pomáhať pri prácach na poli, sadili, zbierali úrodu, chodili s nimi aj ich
deti, hlavne syn K., ktorý otcovi aj pomáhal na poli. Ide o pozemok ku koľajniciam. Pestovali tam repu,
kukuricu a plodiny pre zvieratá. Mali aj iné pozemky.12. Svedok F. R. vo svedeckej výpovedi uviedol, že pozná pozemok pri koľajniciach, chodil tam pomáhať
E., lebo on mal traktor - vari systém na obsypovanie a vyorávanie zemiakov. Bol rodinný známy, chodil

im pomáhať od roku 1973 do roku 2000, pestovali tam repu, kukuricu a zemiaky. Bolo to pole a okolo
bolo krovie. O. K. na tomto pozemku nikdy nevidel.

13. Svedkyňa P. M. vo svedeckej výpovedi uviedla, že pochádza zo C. a vie, že E. mali pozemky aj
za záhradami aj ku železničnej trati, blízko železničného mosta. E. chodili na svoje pozemky okolo ich

pozemkov, tak ich vídali. Obrábali ich rodičia A. A. a jej brat D.. Pestovali tam zemiaky, kukuricu a plodiny
pre domácnosť. Sestra N. E., R., nechodila okolo nich na svoje polia, ale iným smerom.

14. Svedok D. A. vo svedeckej výpovedi uviedol, že je synom žalobkyne A. A.. Na spornom pozemku
vyrastal, chodil tam pomáhať starým rodičom. Chodili pracovať na tento aj na iné pozemky. Tento
pozemokbolneďalekoželezničnejtrate,bolotopoleanejakékríky,pestovalikukuricuazemiaky.Vzťahy

medzi sestrami N. a R. boli dobré, nepamätá sa, žeby rodina R. chodila na ich pozemky.

15. Svedkyňa O. K. vo svedeckej výpovedi uviedla, že bývala v Slanci keď za ňou prišli z D. E., že
chcú odkúpiť pozemok, tento patril jej mame, už ho neobhospodarovali, nepotrebovali ho, tak súhlasila.
Povedali jej, že pozemok je na mene jej otca T.. Predať ho mohla, lebo jej súrodenci už nežili. Pozemok

bol neďaleko štátnych majetkov. Predtým ho darovala vnučke I., ktorá ho asi nechcela, tak jej ho vrátila.
Na mapke svedkyňa identifikovala sporný pozemok.

16. Písomným prehlásením z 22.11.1948 Q. L. L. a jeho manželka P. E. spísaným v U., na ktorom
pravosťichpodpisovbolaoverenáČeskoslovenskýmgenerálnymkonzulátomvI.V.XX.XX.XXXXvečne

a neodvolateľne prehlásili, že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej zápisnici obce C. S. XXX S.
XXX/XXX, L. S. XXX mpč. XXX/X, L. č. 756 mpč. XXX/XX, XXX/XXX užíva ich švagriná a sestra N.
E., K. E. ako vlastníctvo od roku 1926, a preto povoľujú, aby vlastnícke právo bolo na meno užívateľky
pozemnoknižne vtelené. Taktiež prehlásili, že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej zápisnici T.
C. S. XXX S. XXX/XX, XXX/X, XXX/XX užíva vlastníckym právom R. J., K. E. od roku 1926 a preto

povoľujú, aby vlastnícke právo bolo na meno užívateľky pozemnoknižne vtelené.

17. Z pozemkovoknižnej vložky č. XXX, k.ú. C. súd zistil, že Q. L. a P. K. E. boli podielovými
spoluvlastníkmi pozemkov KNE, parciel č. XXX/XX – roľa o výmere 5984 m2, XXX/XXX– roľa o výmere
4952 m2, XXX/X– lúka o výmere 3031 m2, XXX/XX– roľa o výmere 6979 m2, každý v spoluvlastníckom

podiele 1/2 k celku, titulom S. XXXX W. X. XXXXXXX XXXX.

18. Podľa identifikácie vydanej Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom z 9.11.2021
parcele č. XXXX/X, vedenej na LV č. XXXX zodpovedá parcela č. 662/123 z PKV 790.

19. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/425/2007, Dnot 75/2007 z 22.5.2007 vydaného P. C.
D., notárom ako súdnym komisárom po poručiteľke N. E., nar. XX.X.XXXX, zomrelej 20.5.2007, táto
zomrela ako vdova a dedičmi poručiteľky sú jej deti: D. E. nar. XX.XX.XXXX, K. E., nar. XX.X.XXXX,
A. A., nar. X.X.XXXX.

20. Podľa uznesenia Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13D/355/020, Dnot 63/2020 z 29.7.2020
po poručiteľovi K. E., nar. XX.X.XXXX, zomrelom 20.3.2020, sú jeho dedičmi manželka H. E., nar.
XX.X.XXXX a jeho deti: K. E., nar. X.XX.XXXX, F. H. J., nar. X.XX.XXXX a M. E., nar. XX.XX.XXXX.

21. Z rozsudku Okresného súdu Košice – vidiek z 23.7.1993 sp. zn. XX/XXX/XX právoplatného

10.9.1993 bolo zistené, že súd určil vlastníctvo R. J. K. E., nar. X.XX.XXXX ako výlučnej vlastníčky
parciel č. XXX/XX – roľa o výmere 5984 m2, XXX/X– lúka o výmere 3031 m2, XXX/XX– roľa o výmere
6979 m2, vedených v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. C. titulom vydržania, pričom titulom vstupu
do oprávnenej držby bolo prehlásenie sestry P. E. a jej manžela Q. L. L. z 22.11.1948, ktoré učinili v USA,
ktorým predmetné nehnuteľnosti R. J. darovali a táto ich odvtedy užívala nerušene ako svoje vlastníctvo.

22. Z dedičského spisu po poručiteľke R. J. K. E., nar. X.XX.XXXX, zomrelej 26.3.1996 sp. zn. D/690/96
súd zistil, že notár JUDr. Sven Vargovčík ako súdny komisár vydal T. T. B. B. XX.X.XXXX, kde dedičia
uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva a nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 790, k.ú. C. parc.č. 662/123roľa o výmere 4952 m2 podľa LV č. XXX nadobudla dedička O. K. nar. XX.X.XXXX. Súčasťou spisu
sú aj list vlastníctva č. XXX k.ú. C. (tzv, hluchý) kde ako vlastník je uvedená R. C., nar. X.XX.XXXX
titulom nadobudnutia X X. XXX/XX a v poznámke je uvedené vložka č. 790, mpč. XXX/XX, XXX/X, XXX/

XX a identifikácia parciel, podľa ktorej stav podľa pozemkovej knihy č. vložky XXX, parc.č. XXX/XX,
XXX/XXX, XXX/X, XXX/XX, pričom pri týchto parcelách okrem parcely č. XXX/XXX je uvedené E. XXX.
Z uvedeného dedičského spisu tiež vyplýva, že O. K. ako dedička podala dňa 27.9.2018 na Okresný
súd Košice – okolie návrh na opravu Osvedčenia o dedičstve z dôvodu, že do súpisu aktív a pasív
bola medzi aktíva zahrnutá aj nehnuteľnosť zapísaná na L. S. XXX, k.ú. C. a to parc.č. XXX/XXX – roľa

o výmere 4952 m2 v celosti, čo je v rozpore s rozsudkom Okresného súdi Košice – vidiek sp. zn. XX/
XXX/XXXX. Okresný súd Košice – okolie uznesením vydaným povereným notárom P. C. A. sp. zn. D
690/96 z 3.4.2019 návrh na opravu osvedčenia o dedičstve zamietol. Voči tomuto uzneseniu sa odvolala
p. O. K. a okrem iného uviedla, že parcela č. 662/123 bola darovaná N. E. a nikdy nepatrila do vlastníctva
poručiteľky, o čom svedčia aj dôkazy v dedičskom spise. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
9CoD/1/2020 z 24.6.2020 zrušil uznesenie Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. D 690/96 z 3.4.2019.

O návrhu O. K. na opravu osvedčenia o dedičstve doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo.

23. Z rozsudku Okresného súdu Košice – okolie z 14.6.2022 sp. zn. 7C/59/2019 právoplatného
8.10.2022 bolo zistené, že súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C.,
a to parcela KNE č. XXXX/X, S. XXXX/XX patria do dedičstva po nebohej N. E., zomrelej XX.X.XXXX,

pričom pôvodne boli vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX ako mpč. XXX/XX O. XXX/XXX, k.ú. C.,
titulom vydržania, pričom titulom vstupu do oprávnenej držby bolo prehlásenie sestry P. E. a jej manžela
Q. L. L. z XX.XX.XXXX, ktoré učinili v USA, ktorým predmetné nehnuteľnosti N. E. darovali a táto ich
odvtedy užívala nerušene ako svoje vlastníctvo. Súd uvedený dôkaz vykonal podľa § 185 ods. 3 CSP
z dôvodu, aby zistil, či nejde o prekážku res iudicata a zistil, že nejde o totožný predmet konania.

24. Podľa LV č. XXXX k.ú. C. z 10.7.2017 vlastníčkou parcely reg. E č. XXXX/X orná pôda o výmere
5250 m2 bola O. K. K. J., nar. XX.X.XXXX, titulom dedenia D 690/96.

25. Podľa návrhu na záznam z 19.9.2018, doručený Okresnému úradu Košice – okolie, katastrálnemu

odboru 21.9.2018 O. K. a I. A., predložili Dohodu o vrátení daru a žiadali záznam vlastníckeho práva k
parcely reg. E č. XXXX/X orná pôda o výmere 5250 m2, vedenej na LV č. XXXX k.ú. C. v prospech O. K..

26. Podľa LV č. XXXX k.ú. C. z 13.5.2019 vlastníčkou parcely reg. E č. XXXX/X orná pôda o výmere
5250 m2 bola O. K. K. J., nar. XX.X.XXXX, titulom dohody o vrátení daru z 21.9.2018.

27. Podľa LV č. XXXX k.ú. C. z 18.10.2021 vlastníkom parcely reg. E č. XXXX/X orná pôda o výmere
5250 m2 bola D. E., C., titulom kúpnej zmluvy z 1.7.2021.

28. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

29. Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj

nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

30. Do 31.12.1950 platilo na Slovensku obyčajové uhorské právo. Vlastnícke právo k nehnuteľnej
veci zapísanej v pozemkovej knihe sa nadobúdalo zápisom prevodu vlastníctva do pozemkovej knihy
( konštitutívny charakter zápisov do pozemkovej knihy). Vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo možné

nadobudnúť aj vydržaním a uvedeným titulom vlastníctvo nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu
32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Dobromyseľnosť sa vyžadovala pri nastúpení do držby. Podmienkou
nadobudnutiavlastníctvavydržanímboladržobnáspôsobilosťnadobúdateľa,nehnuteľnosťspôsobilána
vydržanie, dobromyseľnosť, uchopenie sa držby a nepretržitosť držby v trvaní vyžadovanom zákonom.

31. V období od 1.1.1951 do 31.3.1964 upravoval inštitút vydržania zákon č. 141/1950 Z. z. Občiansky
zákonník (ďalej aj „ Stredný Občiansky zákonník“).32. Podľa § 115 Stredného Občianskeho zákonníka, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo,
ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

33. Podľa § 116 ods. 1 Stredného Občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne,
kto ju drží oprávnene ( § 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba
desaťročná.

34. Podľa § 117 Stredného Občianskeho zákonníka, o behu vydržacej doby platia primerane tie isté

zásady, aké platia o behu premlčacej doby.

35. Podľa § 143 Stredného Občianskeho zákonníka, držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

36.Podľa§145ods.1,2StrednéhoObčianskehozákonníka,akjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnosti

dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

37. Podľa § 566 ods. 1 pred bodkočiarkou a ods. 2 Stredného Občianskeho zákonníka, lehota, ktorá
začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie

uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951. To isté platí o vydržacej a premlčacej
dobe.

38. Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 142/1950 Sb. o konaní v občianskych právnych veciach účinného do
31.3.1964,lehotyurčenépodľatýždňov,mesiacovaleborokovsakončiauplynutímtohodňaposledného

týždňa alebo mesiaca, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením odpovedá dňu, ktorého sa
stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak tento deň v poslednom mesiaci lehoty chýba, končí sa lehota
uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

39. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti

ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto
dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom
ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok

nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu

vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej
držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou
ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť
teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo
nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného

presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno
hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou

mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.
Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej
znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia
právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva)
uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo

samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a
pripúšťa rôzny výklad. Ide o historický právny inštitút, ktorý prešiel viacerými zmenami a v rámci tohtovývoja možno rozlišovať na území Slovenska obdobia: do 31.12.1950, od 1.1.1951 do 31.3.1964, od
1.4.1964 do 31.3.1983, od 1.4.1983 do 31.12.1991 a od 1.1.1992 doposiaľ.

40. Predmetom vydržania podľa Stredného Občianskeho zákonníka teda mohli byť hnuteľné aj
nehnuteľné veci (§ 116 ods. 1), z vydržania boli vyňaté veci nachádzajúce sa v socialistickom vlastníctve
(§ 115). Dĺžka vydržacej doby bola pri nehnuteľnostiach stanovená na desať rokov. O behu vydržacej
doby platili primerane tie isté zásady, aké platili o behu premlčacej doby. Držiteľom bol ten, kto s
vecou nakladal ako so svojou, alebo kto vykonával právo pre seba. Ak bol držiteľ, so zreteľom na

všetky okolnosti, dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, bol držiteľom oprávneným. V
pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Dobromyseľnosť bola potrebná pri vstupe do
držby a po celú dobu držby.

41. Žalobcovia v konaní preukázali, že ich právna predchodkyňa N. E., nar. XX.X.XXXX vstúpila
do držby parcely č. XXX/XXX zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k. ú. C. na základe

písomného prehlásenia vlastníkov predmetných nehnuteľností, Q. L. a jeho manželky P. L. K. E. z
XX.XX.XXXX, ktorým jej predmetné nehnuteľnosti darovali, avšak prevod vlastníctva nebol zapísaný v
pozemkovej knihe. N. E. a jej rodinní príslušníci predmetnú parcelu a nerušene užívali v dobrej viere,
že vlastníctvo nadobudla N. E. darom od svojej sestry P. L. K. E. a jej manžela Q. L. žijúcich v USA.
Predmetné nehnuteľnosti boli spôsobilým predmetom vydržania a N. E. ich pokojne a nerušene užívala

v presvedčení, že je ich vlastníčkou až do svojej smrti. Uvedené mal súd okrem výpovedí žalobcov
preukázané aj uvedenými výpoveďami svedkov (F. R., P. M., D. A.). Totožné písomné prehlásenie P.
L. a Q. L. už bolo preskúmavané v dvoch súdnych konaniach (5C/233/1992 a 7C/59/2019) a v oboch
prípadoch súd hodnotil tento dôkaz ako listinu, na základe ktorej R. J. a N. E. vstúpili do držby tam
uvedených pozemkov. Spornú parcelu pôvodne pod S. XXX/XXX na základe Osvedčenia o dedičstve

po poručiteľke R. J. zdedila pôvodná žalovaná O. K.. Listiny, ktoré sú súčasťou dedičského spisu
(identifikácia parciel, LV č. XXX) nenasvedčovali tomu, že aj parcela S. XXX/XXX patrí do dedičstva po
poručiteľke, napriek tomu bola notárom zahrnutá do dedičstva a jej vlastníčkou sa stala O. K.. Po začatí
tohto konania pôvodná žalovaná O. K. podnikla právne kroky k náprave tohto omylu, ktoré však boli
neúčinné. Výslovne uviedla, že parcela č. 662/123 nikdy nepatrila R. J. a bola darovaná N. E. (odvolanie

proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na opravu osvedčenia o dedičstve). Následne však spornú parcelu
predala žalovanému a vo svedeckej výpovedi uviedla tvrdenia v rozpore s jej dovtedajšími úkonmi.
Nehnuteľnosť je aktuálne zapísaná na LV č. XXXX k. ú. C. ako parcela KNE č. 1661/1 a ako jej
vlastník je vedený žalovaný. Čo sa týka plynutia vydržacej doby, do oprávnenej držby nehnuteľností
N. E. vstúpila v novembri 1948, a s poukazom na zmenu zákonnej úpravy spočívajúcu v skrátení

vydržacej doby, jej táto kratšia 10-ročná vydržacia doba, plynúca od 1.1.1951, uplynula 1.1.1961, kedy
k predmetným pozemkom nadobudla vlastnícke právo vydržaním podľa vyššie citovaných ustanovení
Stredného Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

42. Obranu žalovaného s poukázaním na zákonné ustanovenia o ochrane oprávneného dediča (§

485 Občianskeho zákonníka) s námietkou premlčania nároku (§ 105 Občianskeho zákonníka) súd
vyhodnotil ako nerelevantnú, nakoľko žalobcovia nikdy neboli dedičmi po R. J., preto sa nemohli
podľa tohto ustanovenia domáhať svojho práva, teda ani sa im takéto právo nemohlo premlčať.
K tvrdeniu žalovaného, že O. K. už nadobudla nehnuteľnosť vydržaním po uplynutí vydržacej lehoty
od nadobudnutia nehnuteľnosti v dedičkom konaní po R. J. súd uvádza, že O. K. nikdy netvrdila, že

nehnuteľnosť nadobudla vydržaním, naopak výslovne uviedla, že jej nepatrí, preto ju nemožno hodnotiť
ako dobromyseľnú držiteľku, preto sa ani nemohla stať vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.

43. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

44. V konaní bol žalovaný neúspešnou stranou sporu v celom rozsahu, preto mu v súlade s § 255
ods. 1 CSP svedčí povinnosť k náhrade všetkých trov vzniknutých úspešným žalobcom. Aplikácia §
257 CSP znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp.
nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto nahradila protistrane.

Použitietohtoustanoveniapretonegatívnedopadánastranusporu,ktorábyinakmalaprávonanáhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvodyhodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné
okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú
(viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 M Cdo 46/2012),

podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo
vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, avšak nejedná sa o automatické

pravidlo, ale prvok individualizácie, keď ustanovenie § 257 CSP neslúži primárne ani na zmierňovanie
alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide
o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z
31.7.2017).

45. Ustanovenie § 257 CSP je teda procesnou normou umožňujúcou vziať do úvahy také okolností
prípadu, ktorých zohľadnenie je vylúčené pri aplikácii striktného pravidla o procesnej zodpovednosti
sporových strán za výsledok konania. Vyžaduje si to princíp spravodlivosti, ktorého zmyslom je zohľadniť
osobitosť každého jednotlivého súdneho sporu a mnohorakosť životných situácií nepostihnuteľných
generálne uplatniteľnou procesnou normou.

46. Súd preskúmal všetky vyššie spomínané aspekty, ktoré by odôvodňovali použitie § 257 CSP a
dospel k záveru, že v tejto veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa aj výnimočné okolnosti, pre
ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP v prospech žalovaného. Súd prihliadol na skutočnosti, že
žalobcovia a ich právni predchodcovia si od roku 1961 neusporiadali svoje vlastníctvo, čo bolo dôvodom

podania tejto žaloby. Súdu sa javí ako nespravodlivé, aby žalovaný znášal trovy konania, keď nadobudol
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v dobrej viere, bez vedomosti o prebiehajúcom súdnom spore,
pričom žalobcovia mali možnosť dať zapísať poznámku na list vlastníctva o prebiehajúcom súdnom
konaní o určenie vlastníctva. Z uvedených dôvodov súd žalobcom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia
(§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.