Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624200574
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1624200574.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov – matka: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. E. XXX, zastúpená: LOVÁSZ LEGAL s.r.o., AK so sídlom Železničiarska 18, Bratislava, IČO: 54 626

048aotec:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.G.D.E.,t.č.H.XX,I.,onávrhunaúpravurodičovskýchpráv
a povinností k maloletému a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu
Okresného súdu Malacky zo dňa 19.03.2024, č.k. 34P/21/2024-64, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. v časti, v ktorej zamietol návrh matky na dočasné
zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, p o t
v r d z u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. v časti, v ktorej zamietol návrh matky na uloženie
povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere m e n í tak, že do vykonateľnosti rozhodnutia súdu
o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti týkajúcej
sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, je otec povinný prispievať na výživu maloletého

A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne, ktorú je povinný zasielať k rukám matky maloletého,
vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 19.03.2024.

Vo zvyšku sa návrh matky v tejto časti z a m i e t a .

III. Výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie sa z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatreniaapodľa§52zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalej„C.m.p.“)deklaroval,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1,
§ 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), § 2 ods. 1, § 361, §

363, § 366 C.m.p. konštatujúc, že matka sa v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu domáhala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne zverí maloleté dieťa do jej
osobnej starostlivosti, otca od 01.03.2024 zaviaže prispievať na dieťa výživným vo výške 150 eur
mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám a upraví styk otca s maloletým na každú
nepárnu sobotu a každú párnu nedeľu vo vymedzených časoch. Matka podaný návrh odôvodnila tým,
že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2023, otec sa stýka s maloletým len

sporadicky, podľa vlastného uváženia, styku otca s maloletým nebráni, naopak uvítala by, keby styk otca
smaloletýmbolpravidelnýapredvídateľný.Matkeniesúznámebytovépomeryotca,ktorýmáprihlásenýpobyt na obecnom úrade, po prešetrení jeho bytových podmienok nebráni ani občasnému prespávaniu
maloletého u otca. Cieľom matky je zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti so zabezpečením
pravidelnosti styku otca s maloletým, aby nemusela meniť svoj program a rovnako, aby mala istotu

v tom, kedy sa maloletý po realizácii styku s otcom vráti. Vzhľadom na nepravidelnosť/sporadickosť
prispievania otca na výživu maloletého, matka žiadala upraviť aj výšku výživného a uložiť povinnosť
otcovi prispievať na výživu do času, kým príslušný súd nerozhodne o návrhu na úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému vo veci samej. V tejto súvislosti uviedla, že jej príjem pozostáva z
nárokov v súvislosti s čerpaním rodičovskej dovolenky, pričom o príjmoch otca nemá vedomosť.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom a na základe vykonaného dokazovania v rozsahu
nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení dospel k záveru o nedôvodnosti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nemal za osvedčenú naliehavosť bezodkladnej
úpravy pomerov, ani bezprostrednú ujmu hroziacu maloletému, odôvodňujúcu okamžitý zásah súdu
prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rodičia

nemajú doposiaľ upravený výkon rodičovských práv a povinností, v spoločnej domácnosti už nežijú.
Matka maloletého sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností s osobitným dôrazom
na vymedzenie pravidelnosti a predvídateľnosti styku otca s maloletým, a to najmä s poukazom na
zoptimalizovanie svojho zvyšného času, ako aj denného režimu maloletého. Otec, podľa tvrdení matky,
o maloletého prejavuje záujem sporadicky a hlavne podľa času, ktorý vyhovuje otcovi, častokrát aj

na úkor doby spánku maloletého. Podľa názoru súdu prvej inštancie však nosné dôvody uvádzané
matkou, pre ktoré žiada neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletým, resp. upraviť výkon
rodičovských práv a povinností, neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery maloletého, kedy
by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Maloletému totiž v súčasnosti nehrozí žiadna vážna ujma,
čo do zabezpečovania jeho starostlivosti. Tvrdenia matky o potrebe úpravy styku druhého rodiča

(otca) s dieťaťom nespochybnil, zvlášť v prípade, ak rodičia, ktorí spolu nežijú, komunikujú nevhodne
aj v prítomnosti maloletého a nedokážu si sami nastaviť režim stretávania s maloletým, ktorý by
vyhovoval samotným rodičom a predovšetkým maloletému. Poznamenal však, že prostredníctvom
vydania neodkladného opatrenia sa riešia také situácie, kedy by bez vydania neodkladného opatrenia
nastala nepriaznivá zmena pomerov, ktorej neskoršie riešenie by už nebolo možné alebo bolo značne

sťažené. V prípade maloletého nejde o tento prípad, práve naopak, je potrebné starostlivo prešetriť aj
pomery otca, ktoré sa do času vydania neodkladného opatrenia súdu nepodarilo preskúmať, rovnako
je potrebné posúdiť, ktorý spôsob zverenia je pre maloletého najvhodnejší, spôsob navrhovaný matkou
alebo spôsob navrhovaný otcom. Zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia nemožno využívať s
cieľom dosiahnuť rozhodovanie v kratšom čase oproti štandardnému postupu, keby súd rozhodoval

po riadne vykonanom dokazovaní a po ústnom pojednávaní. Keďže súd nezistil z dokazovania, ktoré
vykonal v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, potrebu okamžitého zásahu
súdu, návrh matky zamietol, vrátane návrhu na úpravu predbežného výživného, nakoľko nebol
preukázaný ani úmysel otca vyhýbať sa plneniu dobrovoľnej vyživovacej povinnosti na maloletého,
keď otec v roku 2024 meškal z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Otca zároveň upozornil,

že plnenie výživného na maloleté dieťa má prednosť pred jeho akýmikoľvek inými výdavkami a otec
je povinný ho plniť i keď mu to aktuálne finančne nevychádza, pretože ide o povinnosť ustanovenú
zákonom. Do pozornosti otca dal, že v záujme maloletého je, aby sa s matkou na stretávaní s maloletým
dohodol, tieto dohody rešpektoval, pretože spôsob, akým záujem o stretávanie realizuje doposiaľ, a to
„hocikedy matke zavolám“, prirodzene spôsobuje vyhrotené situácie medzi rodičmi. Od matky nemožno

očakávať, aby dieťa na styk s otcom pripravila z hodiny na hodinu, rovnako zvlášť v útlom veku
dieťaťa,nedokážematkapredvídaťspánkovýrežimdieťaťa,keďžetentomôžečastozávisieťodrôznych
okolností, ktoré sa v priebehu dňa a noci u maloletého objavia. Pokiaľ matka poukázala na užívanie
omamných látok otcom (ktoré otec dokonca výslovne potvrdil), uvedené súd prvej inštancie posúdil
ako nežiadúci jav, ktorý by mohol mať nepriaznivý vplyv na výchovné nastavanie otca voči maloletému.

Za ďalší nežiadúci jav posúdil však aj spôsob, ktorým si matka, podľa dôkazov predkladaných otcom,
privyrába na živobytie. Na rodičov dôrazne apeloval, aby sa sústredili na rozvíjanie svojich rodičovských
zručností, pretože už sú v prvom rade rodičmi, ich dieťa potrebuje vyrastať v pokojnom láskyplnom
prostredí, ktoré má predstavovať i záruku vhodnej výchovy.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení.
Názor súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby bezodkladne upraviť pomery maloletého označila za
nesprávny zdôrazňujúc, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má maťmiesto tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú
záujmy,starostlivosť,výchova,výživa,čidokoncaživotalebozdraviemaloletéhoreálnevážneohrozené.
Súdu prvej inštancie vytkla ignorovanie najlepšieho záujmu dieťaťa, kedy bez nariadenia neodkladného

opatrenia existuje nebezpečenstvo, že dieťa si zvykne na usporiadanie vytvorených vzťahov a tieto
bude komplikované zmeniť do budúcnosti? bez nariadenia neodkladného opatrenia by namiesto súdu
vo veci potom de facto rozhodoval čas. Nariadenie neodkladného opatrenia je nutné z dôvodu, aby
medzi rodičmi nedochádzalo k nedorozumeniam a konfliktom, ktoré by boli na ujmu maloletého. Pokiaľ
ide o styk, účelom neodkladného opatrenia malo byť zabezpečiť pravidelný a nerušený styk otca s

maloletým, čo súd prvej inštancie odmietol vyhodnotiť a nepostupoval tým v najlepšom záujme dieťaťa.
K hroziacej ujme na výžive matka uviedla, že do rozpočtu prispieva jej matka, bez ktorej finančnej
pomoci by nedokázala pokryť potreby dieťaťa. Na túto skutočnosť súd neprihliadol a v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že nebol preukázaný úmysel otca vyhýbať sa plneniu dobrovoľnej vyživovacej
povinnosti maloletého, a že otec v roku 2024 meškal z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Matka zdôraznila, že existuje dôvodná obava o ohrozenie výživy dieťaťa, nakoľko bez pomoci vlastnej

matky nie je schopná zabezpečiť všetky odôvodnené potreby maloletého, pričom aj ona potrebuje
mať istotu, ktorá v poslednom období absentovala a spôsobovalo jej to výrazné problémy. Vyživovaciu
povinnosť na maloletého neodkladným opatrením žiadala určiť vo výške 150 eur mesačne, keďže otec
je takéto výživné schopný platiť (čo potvrdzuje vlastným vyjadrením). Obsahom spisu je osvedčené,
že výživné otec pravidelne nehradí, v roku 2024 zaplatil výživné iba raz v hotovosti. Pokiaľ ide o

zverenie maloletého do jej starostlivosti, matka poukázala na dlhodobo nevhodné správanie sa otca,
ktorého verbálne prejavy neposkytujú žiadnu materiálnu garanciu vhodného výchovného prostredia
maloletého dieťa. Otec v písomných správach naznačuje, že jej dieťa po styku nevráti, čo opodstatňuje
zverenie dieťaťa do starostlivosti neodkladným opatrením. Nevhodné správanie sa otca vyvrcholilo dňa
30.03.2024, kedy prišiel v sobotu poobede neohlásene za účelom styku a v čase obvyklého spánku

dieťaťa, maloletého si vypýtal k sebe na pár dní, s čím matka nesúhlasila, otec zavolal na ňu policajtov,
že mu neumožňuje styk a následne boli spoločne s maloletým na detskom ihrisku. Vo vzťahu k hroziacej
ujme pri zabezpečení starostlivosti o maloletého poukázala matka ďalej na to, že otec sám priznal
užívanie omamných látok. V nadväznosti na to, že pozná povahu otca a sama mala možnosť zažiť jeho
agresívne správanie (o ktorom svedčí napríklad aj fotografia zničenej skrine) vyslovila dôvodné obavy

aj o zdravie a život maloletého, v ktorého prípade pri realizácii styku s otcom je otázne, či otec bude
schopný zabezpečovať dostatočnú starostlivosť o dieťa.

5. Kolízny opatrovník a otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a po oboznámení sa s
obsahom spisu dospel k záveru o tom, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

7. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Vo vzťahu k odvolaniu matky a k doplneniu procesných predpokladov pre možné nariadenie
neodkladného opatrenia, uvedených v ods. 17 a 18 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie

naviac zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranuich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy

medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na
záujemdieťaťa,ktorýmámaťprednosťpredzáujmomrodiča,resp.osoboublízkouaneumožňujevynútiť
si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne
nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného
opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie

splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má
za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je
možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v
zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité
záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie
procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o

nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

13. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,

ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

14. V posudzovanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o neosvedčení
potreby nevyhnutnej a okamžitej ingerencie súdu v otázke osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a ani v

otázke styku otca s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti odkazuje na osvedčené okolnosti danej veci
(ktoré správne zohľadňoval súd prvej inštancie) z ktorých vyplýva, že od rozpadu spoločnej domácnosti
rodičov maloletého dieťaťa (jún 2023) zabezpečuje faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa
výlučne matka, ktorú starostlivosť otec doposiaľ rešpektuje a i to, že v konaní nebol osvedčený stav,
dôsledkomktoréhobybolaúvaha,ževzáujmemaloletéhodieťaťajeokamžite upraviť jehostyksotcom,

ktorý sa sporadicky realizuje. Tieto skutočnosti samy osebe indikujú stav vedúci k úvahe o neosvedčení
procesných predpokladov pre okamžité nariadenie dočasnej úpravy súdu týkajúcej sa osobnej
starostlivosti matky o maloleté dieťa a aj styku otca s maloletým dieťaťom. Ako podstatnú okolnosť je
treba zdôrazniť ďalej to, že za splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
týkajúceho sa okamžitého zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a okamžitej

úpravy styku otca s maloletým dieťaťom nie je možné posúdiť ani argumentáciu matky, že „dieťa si
bez takejto úpravy zvykne na usporiadanie vytvorených vzťahov a tieto bude komplikované zmeniť
do budúcnosti, pričom bez nariadenia neodkladného opatrenia by namiesto súdu vo veci potom de
facto rozhodoval čas“. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd v tomto rozhodnutí ďalej nezaoberal
medzi rodičmi spornými tvrdeniami, týkajúcimi sa schopností rodičov sa o maloleté dieťa riadne postarať

(tvrdená závislosť otca od návykových látok, ktorú sám otec pred kolíznym opatrovníkom potvrdil,
spôsob obživy matky, nejasné bytové pomery na strane otca, brániace sa mu postarať o maloleté
dieťa v noci a pod.), ktorými sa bude súd zaoberať v konaní o veci samej. S poukazom na uvedené
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh matky na dočasné zverenie
maloletého do jej osobnej starostlivosti a na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, podľa § 387 ods.

1 C.s.p. ako vo výroku vecne a právne správne potvrdil.

15. Pokiaľ ide o návrh matky na uloženie povinnosti otcovi platiť do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej výživné na maloleté dieťa vo výške 150 eur mesačne, ktorý súd prvej inštancie v napadnutomrozhodnutí zamietol zdôrazňuje, že povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 C.m.p.
je možné uložiť rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom
rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená;

povinnosť platiť výživné je možné nariadiť len v nevyhnutnej miere tak, aby výživa dieťaťa nebola
žiadnym spôsobom ohrozená. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z
pomerovrodičovamaloletéhodieťaťazisťovanýchvzmyslehmotnoprávnehopredpisu(Zákonorodine),
čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp.
jehopríloh.Celkovépomery,ktorédeterminujúspôsobilosťprimárnehorodičaposkytovaťdieťaťuvýživu,

sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Súčasťou toho, že
výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj to, že počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň
vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení.

16. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie, pri zamietnutí návrhu matky v tejto časti zohľadňoval,
že „nebol preukázaný úmysel otca vyhýbať sa dobrovoľnému plneniu vyživovacej povinnosti, keď

v roku 2024 meškal z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov“. S týmto záverom sa však odvolací
súd nemôže stotožniť, keď skutočnosť nepreukázania sa úmyslu otca vyhýbať sa plneniu vyživovacej
povinnosti, nemôže byť sama osebe považovaná za dôvod pre zamietnutie návrhu matky v tejto časti.
Odvolacísúdpri odvolacomprieskumenemoholobísťzisteniavyplývajúcezospisuotom,žeotecvroku
2024 okrem mesiaca február 2024 na výživu maloletého dieťaťa dobrovoľne finančne neprispieva a

má za to, že pri faktickej realizácii výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, sa vydanie
takéhoto rozhodnutia v čase rozhodovania odvolacieho súdu javí ako nanajvýš potrebné. Konštatuje,
že otec nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu matky, v ktorom matka o.i. poukázala aj na konanie
otca, ktorý v roku 2024 okrem jedného mesiaca ponechal celú ťarchu finančnej starostlivosti o maloleté
dieťa na ňu a pri rozhodovaní vychádzal z premisy osvedčenia tejto matkou tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ

ide o odvolacím súdom určenú výšku výživného v nevyhnutnej miere vo výške 120 eur mesačne, táto
svojim charakterom zodpovedá pomerom oboch rodičov osvedčeným obsahom spisu a aj pomerom
maloletého dieťaťa, so zohľadnením jeho veku, výšky nevyhnutných potrieb, a napokon aj tým, že
potreby maloletého dieťaťa sú aktuálne pokrývané aj sumou rodinných prídavkov vo výške 60 eur
mesačne. Obom rodičom dáva do pozornosti, že tvrdenia týkajúce sa ich majetkových, zárobkových

pomerov a ich schopností a možností dosahovať príjem, ktoré doposiaľ produkovali v konaní, bude súd
dôsledne vyhodnocovať v konaní o veci samej.

17. S poukazom na uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh matky
na uloženie povinnosti prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne podľa § 388 C.s.p.

zmenil tak, že do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému
dieťaťu, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 eur
mesačne, ktorú je povinný zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom 19.03.2024 a vo zvyšku návrh matky v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o zadefinovanie

obdobia, na aké je rozhodnutie o neodkladnom opatrení nariadené, nad návrh matky zohľadnil ust. §
44 C.m.p., podľa ktorého sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.

18. Vo vzťahu k výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania odvolací súd s poukazom
na § 58 C.m.p. dospel k záveru, že predmetný výrok bol vydaný predčasne, keďže v prejednávanej veci

matka podala aj návrh vo veci samej, a teda napadnuté rozhodnutie, ktorým bol v priebehu konania
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zamietnutý návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, v danom prípade nepredstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí. Na základe uvedeného odvolací súd výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov
konania podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil.

19. O trovách konania rozhodne súd v konaní o veci samej (§ 52, § 58 C.m.p.).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).