Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/86/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202628
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8716202628.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: MKM Invest spol. s r. o., IČO: 31 708
307 so sídlom Kukučínova 4730, 058 01 Poprad, zastúpeného JUDr. Karolom Pudlákom, advokátom
so sídlom v Poprade, Štefánikova 98/70, IČO: 43631797, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, zastúpenému

Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, IČO: 31819796, o
zaplatenie 1.103,63 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
16Cb/80/2016-151 z 2.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 53,88 eur s prísl. zastavil. Zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.049,75 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,26 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu, predmetom
ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla, ktorá skutočnosť nebola žalovaným

rozporovaná, aj keď v rámci listinných dôkazov nebola predložená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX.
Táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola sporná. Na vozidle, ktoré bolo predmetom poistenia
vznikla škoda a právny predchodca žalobcu poistnú udalosť poisťovni riadne oznámil. Po vykonaní
opravy autoservis vystavil faktúru č. 3672014 na sumu 1.634,28 eur, ktorú poškodená s ostatnými
dokladmi odoslala poisťovni k likvidácii. Dňa 22.10.2014 poisťovňa zaslala právnemu predchodcovi
žalobcu oznámenie o poistnom plnení, kde uvádzala, že 21.10.2014 ukončili šetrenie poistnej udalosti.

Pri výpočte poistného plnenia boli priznané fakturované alternatívne náhradné diely primerané náklady
na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- eur/Nh s DPH a primerané náklady na lakovací
materiál - výška lakovacej konštanty 100 %. Bola odpočítaná amortizácia 95,62 eur. Na účet spoločnosti
žalobcu bola poukázaná suma 476,77 eur. Dňa 29.10.2014 uzavrela A. H. ako postupca a žalobca ako
postupník zmluvu o postúpení pohľadávky z titulu nároku na poistné plnenie za poškodenie motorového
vozidla Opel Meriva, EČV: S. z havarijnej poistky vo výške 1.157,51 eur. Z uvedenej zmluvy o postúpení

pohľadávky žalobca odvodzoval aj aktívnu legitimácia žalobcu v tomto konaní. Podľa znaleckého
posudku P.. Ž. z 31.1.2018, úlohou ktorého bolo určiť výšku skutočnej škody na MV Opel Meriva EČ:
S., ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 27.9.2014, a to podľa
zápisu o obhliadke z 1.10.2014 a zápisu o doobhliadke z 9.10.2014 a pri zohľadnení výšky nákladov na
opravu v neautorizovanom servise bola konštatovaná výška skutočnej škody pri uvažovaní originálnych
náhradných dielov vo výške 1.185,74 eur s DPH. Pri uvažovaní použitých náhradných dielov táto

výška bola určená sumou 831,67 eur s DPH a pri uvažovaní alternatívnych náhradných dielov výška
bola stanovená sumou 786,14 eur s DPH, pričom pod alternatívnym dielom sa rozumie neoriginálny azároveň nový (nepoužívaný) náhradný diel. K znaleckému posudku sa vyjadril žalovaný prostredníctvom
písomného vyjadrenia likvidátora, v ktorom bolo uvedené, že po doobhliadke MV po oprave bol z
poistného plnenia vylúčený kryt podbehu, ktorý nebol vymenený. V znaleckom posudku je uvádzaná

lakovacia konštanta 130 % a vo faktúre žalobcu je táto uvedená 110 %. Cena za normohodinu prác
stanovená znalcom bola 24,- eur bez DPH, servis účtoval 23,- eur bez DPH a zároveň metodika použitá
v čase výpočtu kalkulácie žalovaným, ako aj servisom bola spred dňa 1.10.2015, kedy k tomu dňu bola
zmenená, kalkuláciu znalec vypočítaval už podľa novej metodiky.

3. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď zmluvu o postúpení pohľadávky
považoval za absolútne neplatnú z dôvodu jej neurčitosti. Na to, aby niekto sa stal sporovou stranou
netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu, v
tom prípade bude vystupovať na strane žalobcu a ak je žaloba podaná proti nemu, tak vystupuje na
strane žalovanej. Skutočnosť, či žalobca v spore úspešný bude závisí však od toho, či je účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej

legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len
subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či účastníkom
objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia
o ktoré v konaní ide (viď rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/192/2004). Žalobca svoju aktívnu vecnú

legitimáciu odvodzoval v tomto konaní od zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola podpísaná medzi
poškodenou ako postupcom a spoločnosťou MKM Invest spol. s r. o. dňa 29.10.2014. V zmysle bodu
II bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávok postupník postupuje pohľadávky uvedené v bode 1 článku I
tejto zmluvy za dohodnutú odplatu vo výške 1.157,51 eur, ktorá je splatná dňom úhrady postúpenej
pohľadávky uvedenej v bode 1 článku I tejto zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že k úhrade odplaty

malo dôjsť na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností
poškodeného. Uvedené má význam iba čo sa týka určenia aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.
Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným nespôsobuje zánik pohľadávky,
nakoľko zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na opravu voči žalovanému zostáva
zachovaný, zmenila sa len osoba, ktorá je aktívne vecne legitimovaná k uplatneniu predmetného

nároku. Je potrebné rozlišovať nárok žalobcu voči poškodenému na zaplatenie ceny za opravu a
nárok poškodeného voči žalovanému na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti.
Námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a postúpenia neexistujúcej pohľadávky súd považuje
za neopodstatnenú, keďže existencia predmetnej pohľadávky, ako aj príčinná súvislosť medzi udalosťou
vyvolanouosobitnoupovahouprevádzkymotorovéhovozidlaasamotnýmvznikomškodyjenepochybne

daná. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je vyhotovená v písomnej forme nepochybne vyplýva
kto komu postupuje pohľadávku, v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Súd
prvej inštancie nepovažuje námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka
na vymáhanie predmetnej pohľadávky za dôvodnú. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 22.10.2014 vyplýva, že skutočnosti, ktoré žalovaný namietal nemôžu byť sporné, keďže

ich sám žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie už raz potvrdil a žalobcovi na základe toho poskytol
čiastočné poistné plnenie. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v žalobe boli žalovanému
riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady
pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia. Rovnaké podklady boli predložené aj súdu ako príloha
k podanej žalobe. Súd prvej inštancie túto zmluvu nevyhodnotil ako neplatnú, kedy nemá za to, aby

článok 2 bol neurčitý tak ako to uvádzal žalovaný a ani skutočnosť, že bola postúpená vyššia suma ako
je žalobou uplatňovaná nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy. Súd prvej inštancie preto otázku aktívnej
vecnej legitimácie vyriešil tak, že táto je daná na strane žalobcu.

4. Žalovaný sa bráni doplatiť rozdiel vo fakturácii s poukazom na to, že podľa článku 12 ods. 4 VPP po

vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenia
motorového vozidla po posúdení účelne vynaložených nákladov na náhradné diely a materiál, účtované
podľa opravcu, sa posudzuje tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu,
prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom.
Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy. V nákladoch

na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku
v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny
náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV. O krátení
poistnéhoplneniapojednávačl.10bod16VPP,žepoistenýjepovinnýnapožiadaniepoisťovnepredložiťhodnoverné doklady na opravu motorového vozidla. V prípade, že poisťovni nebudú predložené
hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového
vozidla,poisťovňabudepoistnéplnenieprimeranekrátiťvzmysleustanovenia§799ods.3Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ motorové vozidlo bude odpredané v havarovanom stave, táto povinnosť nevzniká.
Žalovaný využil toto ustanovenie na krátenie poistného plnenia, pretože žalobca nepreukázal originalitu
ním dodaných náhradných dielov boli priznané alternatívne diely, žalovaný spochybnil kúpnu zmluvu zo
6.10.2014 uzavretou žalobcom ako kupujúcim a Q. F. ako predávajúcim. Z obsahu kúpnej zmluvy medzi
žalobcom a Q. F. vyplýva, že žalobca tieto náhradné diely nadobudol za isté ceny, avšak v kalkulácii

opravy z 10.10.2014 je zrejmé, že pri týchto náhradných dieloch si žalobca uplatňoval vyššie sumy než
za ktoré tieto náhradné diely nadobudol. Zároveň sa jedná nie o originálne diely a chýba tam označenie
týchto dielov výrobným číslom.

5. Daňovýdokladpredloženýžalovanémuodopravovnespĺňapredpokladyriadnehodaňovéhodokladu.
Krátenie poistného plnenia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. Zo

žiadneho ustanovenia ZD nevyplýva povinnosť dokladovať originalitu použitých náhradných dielov a ani
žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti prostredníctvom svojho likvidátora alebo prostredníctvom inej
oprávnenej osoby nikdy nevyzval žalobcu, aby zdokladoval originalitu použitých náhradných dielov na
túto opravu. Iba v oznámení o poistnom plnení žalovaný uvádza, že v prípade predloženia nadobúdacích
daňových dokladov o kúpe originálnych dielov pristúpi k prehodnoteniu zníženia poistného plnenia.

Žalobca riadne zdokladoval výšku škody a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov. V konaní
nebolo nijako preukázané a ani to žalovaný netvrdil, žeby si v čase, keď si žalobca uplatňoval nárok
na poistné plnenie od neho žalovaný žiadal nejaké doklady, naviac poistné šetrenie ukončil žalovaný
na základe dokladov, ktoré mu žalobca predložil a dokonca z nich aj vychádzal, keď poskytol žalobcovi
čiastočné plnenie. V poistných podmienkach žalovaného nie je presne stanovené, aké konkrétne

doklady, ktoré by boli pre žalovaného hodnoverné, má predložiť poistený, pričom samotný žalovaný
dokladypredloženéžalobcompovažovalzahodnoverné,keďženazákladenichukončilšetreniepoistnej
udalosti, pričom keby tomu nebolo tak, vyzval by žalobcu na predloženie ďalších dokladov, na základe
ktorých by mohol ukončiť šetrenie poistnej udalosti. V konaní nebolo preukázané a ani to žalovaný
netvrdil, že došlo k vedomému porušeniu povinností žalobcom dohodnutých v poistných podmienkach,

ktoré by malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, pre ktoré by bol žalovaný ako poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho,
aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

6.ŽalovanývyužilustanovenieVPPčl.12ods.4nakráteniepoistnéhoplnenia,pretožezostranyžalobcu

neboli doložené doklady o použití originálnych náhradných dielov pri oprave motorového vozidla v
servise.PrávnypredchodcažalobcusizmluvnezabezpečilopravuMVvautoservise,ktorýmuvykonanie
opravy doložil fakturáciou s predloženou kalkuláciou opravy, kde sa hovorí o použitých náhradných
dieloch, mzde za prácu a o nákladoch na lakovanie. Poisťovni majú byť predložené hodnoverné doklady
o oprave, ale nie doklady o pôvode použitých náhradných dielov. Žalobca resp. právny predchodca

žalobcu by bol povinný predložiť dôkazy o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV v
prípade, ak by si túto opravu realizoval napr. sám. Nakoľko opravu realizoval autoservis, postačuje na
preukázanie opraviteľnosti poistného plnenia ako hodnoverný doklad o oprave vozidla faktúra. Podľa
§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinnosti uvedených v odseku 1 a
2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti,

je poisťovateľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na
rozsah jeho povinnosti plniť. Podľa ods. 1 § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovať povinnosti,
ktoré boli dohodnuté, alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené a
odseku 2 hovorí o tom, že kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a

predložiť potrebné doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie
povinnosti. Ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka definuje podmienky, za ktorých je poistiteľ
oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť, ale len pod podmienkou, že došlo k vedomému porušeniu
povinnosti uvedenému v § 799 ods. 1, 2 OZ. Nebolo preukázané, aby právny predchodca žalobcu ako
poistený bez zbytočného odkladu neoznámil poisťovni, že nastala poistná udalosť, o poistnej udalosti

dal pravdivé vysvetlenie a poistenec poskytol doklady týkajúce sa opravy motorového vozidla. Vo VPP
nie je nikde uvedená povinnosť žalobcu predkladať doklady o originalite použitých náhradných dielov na
opravu motorového vozidla, pretože článok 10 bod 16 hovorí o tom, že majú byť doložené hodnoverné
doklady za opravu, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla. Právnypredchodca žalobcu si zmluvne zabezpečil opravu motorového vozidla v autoservise, ktorý nebol
zmluvným autoservisom žalovaného a ktorý vykonanie opravy doložil fakturáciou spolu s kalkuláciou
opravy, v ktorej sú špecifikované použité náhradné diely, lakovací materiál a cena za normohodinu pri

jednotlivých prácach. Z § 799 ods. 3 OZ nevyplýva právo žalovaného krátiť poistné plnenie, pretože
to je viazané na vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2 v § 799 OZ, čo nie je práve
tento sporný prípad. V rozhodnutí NS SR sp.zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.1.2011sa uvádza: „Záväzné
východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a
vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje

ustanovenie § 799 ods. 3 OZ, ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu
poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak
porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. zväčšenie
rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu
na vznik poistnej udalosti, respektíve jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé
porušenie povinností nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti krátenie poistného je vylúčené.“

K obdobnému záveru dospel vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Bratislave sp. zn. 4Co/136/2010
z 29.9.2010, sp.zn. 4Cob/2/2016, ako aj Krajský súd v Prešove napr. v rozhodnutí 6Cob/77/2018 z
12.2.2019, ako aj 7Cob/18/2020 z 28.5.2020. Poisťovňa naviac podľa článku 12 bod 4 VPP pre havarijné
poistenie je oprávnená hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla
porovnaním účelne vynaložených nákladov na nákladné diely a materiál, s tým, že porovnávajú s

kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a
časových noriem na práce udávaných výrobcom. Podľa článku 12 bod 7 VPP, poisťovňa si vyhradzuje
právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej
poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Poisťovňa
mala kalkulačný program nákladov na opravu, resp. mohla si porovnať účtované náklady servisných

služieb pre žalobcu s nákladmi na opravu so servisom, prípadne určeným poisťovňou. Poisťovňa
zaťažila poisteného povinnosťou, ktorá nevyplýva zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie,
t. j. dokladovať originalitu použitých náhradných dielov. Ak však právny predchodca žalobcu riadne
zdokladoval výšku škody doložením fakturácie od servisu a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných
dielov a poisťovňa nevyužila právo určiť opravovňu, v ktorej sa má vozidlo opraviť, len poskytla zoznam

zmluvných opravovaní, potom žalovaný nemohol krátiť poistné plnenie s odkazom na § 799 ods. 3
Občianskeho zákonníka s použitím článku 10 bod 16 VPP pre havarijné poistenie žalovaného. Právny
predchodca žalobcu zveril opravu motorového vozidla spoločnosti, ktorá vykonáva opravy motorových
vozidiel, hoci nie je zmluvným autoservisom žalovaného. Žalobca predložil žalovanému spolu s faktúrou
za vykonanú opravu a kalkuláciou opravy.

7. Žalovaný krátil poistné plnenie aj z dôvodu údajnej amortizácie náhradných dielov pri oprave
poškodenia. Uplatnenie amortizácie však predstavuje porušenie zásady neminem la edare - nikoho
nepoškodzovať. Nemožno prenášať povinnosť úhrady nákladov na uvedenie vozidla do pôvodného
stavu v ich plnej výške na poškodeného a znevýhodňovať ho tak na úkor škodcu. Poškodenému

by bolo „zhodnotenie vozidla“ protiprávnym konaním osoby, ktorá dopravnú nehodu zavinila, vnútené
pretože pokiaľ by k dopravnej nehode nedošlo nemusel by vozidlo opravovať. Ocitol sa poškodený
v situácii, keď zo svojich prostriedkov by musel vynaložiť istú časť na to, aby vozidlo mohol vôbec
používať a to za situácie, že on žiadne dopravné predpisy neporušil. Ak sa nedá vozidlo opraviť rovnako
opotrebiteľnými dielmi, čo je v praxi nemožné, v rámci svojej povinnosti navrátiť vozidlo do pôvodného

stavu musí škodca uhradiť aj nové diely. Súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/200/2011
z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní otázky amortizácie je potrebné uvažovať o celkovej cene
poškodenej veci po oprave, nielen o cene jednotlivých dielov, ktoré boli namontované v rámci opravy,
resp. použité na jej opravu. Poškodením súčasti veci sa poškodzuje celá vec v právnom slova zmysle,
preto separácia poškodených vecí a ich oddelené ohodnocovanie je nelogické a v rozpore s princípom

ochrany vlastníckeho práva. Uvedená oprava nemala za následok zlepšenie technických parametrov ani
jazdných vlastností motorového vozidla, ale boli len obnovené pôvodné parametre motorového vozidla
pred nehodovou udalosťou. Judikatúra tak slovenských ako aj českých súdov je v súčasnej dobe už
jednotnáaskoršiajudikatúravsúvislostisamortizácioujeužneaktuálnaaprekonaná.Nazákladevyššie
uvedeného možno konštatovať, že amortizácia vo výške 95,62 eur nebola dôvodná.

8. Vozidlo Opel bolo poškodené pri dopravnej nehode dňa 29.7.2014, pričom bola poškodená ľavá
predná časť vozidla. Obhliadku poškodeného vozidla vykonal pracovník spoločnosti Slovexperta
1.10.2014 a konštatoval zlomenie predného nárazníka vľavo a odporučil jeho výmenu, ľavého blatníkapredného opravu a ľavého predného podblatníka výmenu. Zároveň odporučil výmenu predného ľavého
svetla a kontrolu chladiča. Pri doobhliadke 9.10.2014 odporučil výmenu držiaka predného nárazníka
ľavého a výmenu chladiča. Znalec v znaleckom posudku pri výpočte skutočnej škody za situácie použitia

na opravu používaných dielov k čomu podľa názoru súdu aj došlo (viď kúpna zmluva zo 6.10.2014)
stanovil touto sumou 831,67 eur s DPH. Pri výpočte výšky škody vzniknutej na MV však pri nákladoch
na opravu poškodeného vozidla znalec nepočítal s výmenou predného blatníka, keď aj v znaleckom
posudku je uvádzané na strane 15, že predný nárazník bol poškodený v strednej časti pri inej poistnej
udalosti a pri poistnej udalosti 27.9.2014 bol poškodený - zlomený len v ľavej časti. V kalkulácii nákladov

na opravu započítal len náklady na lakovanie predného nárazníka a nie na jeho výmenu, napriek
tomu, že likvidátorom bola výmena predného nárazníka doporučená. Z uvedeného vyplýva, že predný
nárazník neuviedol v znaleckom posudku na strane 16 v nákladoch na materiál a obdobne v nákladoch
na lakovanie a lakovací materiál boli započítané len náklady na lakovanie predného nárazníka, teda
inak, ako v prípade jeho výmeny. Žalovaný namietal skutočnosť, že kryt podbehu nebol vymenený a
z uvedeného dôvodu žalobca nemá nárok na cenu tohto náhradného dielu, avšak uvedené tvrdenie

žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, len to tvrdil, pričom ak sa oboznámime s obsahom zápisu
o doobhliadke nikde nie je záznam, že po vykonanej obhliadke po oprave má byť táto položka z
poistného plnenia vylúčená z dôvodu, že kryt podbehu nebol vymenený. Pokiaľ ide o vyššiu cenu za
normohodinu prác v znaleckom posudku túto znalec uviedol vo výške 24,- eur bez DPH. V kalkulácii
žalobcu, ktorá bola súčasťou faktúry však bola uplatnená cena za normohodinu prác vo výške 23,-

eur bez DPH. Znalec vychádzal pri určení ceny za normohodinu z priemeru cien v danom regióne pre
neautorizovaný servis. Tak ako je uvádzané aj v rozhodnutí KS Prešov vo veci 7Cob/18/2020 servis pri
opravemotorovéhovozidlanemôžerobiťprieskumnajlacnejšíchnáhradnýchdielovanaopravujedného
vozidla objednávať diely od množstva ďalších dodávateľov, keď žalovaný pri výpočte poistného plnenia
používa náhradné diely za najnižšie ceny od rôznych dodávateľov. Servis môže na opravu použiť aj

náhradné diely od výrobcov/dodávateľov, ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze a to nemôže byť
v neprospech poisteného, resp. žalobcu. Taktiež je bezpredmetné za akú cenu našiel náhradné diely
žalovaný, pretože servis vystupuje ako podnikateľský subjekt a ceny za ktoré nadobudne náhradné diely
sa nemusia stotožňovať s cenou uvedenou na faktúre (v tomto konkrétnom prípade na kúpnej zmluve).
Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku čo je v súlade s právom slobodne

podnikať a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov nájdených
poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej skutočnej
škode na MV.

9. Servis po oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z

technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava
bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom
bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritéria ako
pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Žalovaný je povinný uhradiť škodu, ktorá vznikla poškodením
motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy,

ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Poškodený nemôže doplácať na neschopnosť
škodcu opraviť vozidlo rovnako opotrebovanými dielmi. Pri oprave sa použijú buď originálne diely,
alebo môže ísť o diely opotrebované, ale takéto zhodnotenie neprinieslo poškodenému na jeho vozidle
zlepšenie úžitkových vlastností ani zvýšenie jeho všeobecnej ceny. Použitie daných náhradných dielov
bolo zadokumentované a predložené žalovanému tým došlo k riadnemu preukázaniu a žalovaný

nemá žiaden dôvod spochybňovať náhradné diely použité servisom. Povinnosť servisu, resp. žalobcu
vydať poškodenému nadobúdacie doklady k náhradným dielom nemá oporu v zákone. Ak by sa
prijalo stanovisko žalovaného potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od servisu by servis mal
ďalej žiadať doklady od svojho dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu, aby bolo
možné zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis

dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a
náplní nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp.
spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Na preukázanie
oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Súd prvej
inštancie priznal žalobcovi sumu 1.049,75 eur, a to z dôvodov vyššie uvedených.

10. Pokiaľ ide o vznik nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s § 18 ods. 8 zák. č.
381/20001 Z. z. v nadväznosti na splnenie povinnosti podľa § 11 ods. 6 toho istého zákona súd uvádza,
že žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia právneho predchodcu žalobcu o škodovej udalostisplnil listom z 2.2.2016 podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. Žalovanému preto
nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8. Povinnosť žalovaného plniť vzniká
až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, pričom do omeškania by sa žalovaný mohol dostať až v prípade

nesplnenia si povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi výšku priznanej sumy.
Sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na
to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom
konaní rozhodnuté. Nie je pri tom rozhodné ako poisťovňa mala, či mohla poistnú udalosť vybaviť. Z
obsahu spisu je zrejmé, že v konkrétnom prípade si žalovaný povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č.

381/2001 Z. z. splnil a poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol, resp. krátil
časť poistného plnenia.

11. V rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22. 11. 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017) sa konštatuje, že peňažná
sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na
nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z. z.,

účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná,
aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného,
nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že
nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania. Z

vyššie uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu na priznanie úrokov z omeškania zamietol.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP s tým, že so zreteľom na výsledok
konania mal žalobca vo veci úspech vo výške 76,13 % a žalovaný vo výške 23,87 %, a preto má žalobca
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,26 %.

13. Zastavenie konania o zaplatenie sumy 53,88 eur odôvodnil čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom
v zmysle § 144, § 145 ods. 2 CSP.

14. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok

zmenil a žalobu zamietol, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1
písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

16. Poukázal na to, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, č. návrhu XXXXXXXXXX, nebola uzatvorená
medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu - poškodeným, predmetom poistenia z tejto poistnej
zmluvy nie je motorové vozidlo značky Opel Meriva a obsahom tejto poistnej zmluvy nie je havarijné
poistenie motorového vozidla. Žalovaný poskytol plnenie z povinného zmluvného poistenia na základe
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, kde poisteným je P.. S. Š. - B.. Žalobca teda vo svojej žalobe uviedol

nepravdivé tvrdenia ohľadne právneho titulu svojho nároku a zavádzajúco predkladal všeobecné poistné
podmienky, ktoré žiadnym spôsobom nesúviseli s prejednávanou právnou vecou.

17. Pokiaľ žalobca označil ako prílohu svojej žaloby číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, treba
konštatovať, že pod týmto číslom návrhu žalovaný eviduje poistnú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX,

predmetom ktorej je havarijné poistenie motorového vozidla a prípojného vozidla značky B. B. G.: S. a
zjavne takto táto poistná zmluva nesúvisí s prejednávanou právnou vecou.

18. Za týchto okolností bez akýchkoľvek pochýb je zrejmé, že zo strany žalobcu sa jedná o nárok na
náhradu škody z povinného zmluvného poistenia.

19. Faktúra za opravu vozidla Opel Meriva č. XXXXXX (ktoré v skutočnosti pri predmetnej poistnej
udalosti bolo poškodené) nepredstavuje skutočnú výšku škody. Žalovaný poukázal na to, že táto faktúranebola zo strany právneho predchodcu žalobcu uhradená, teda nedošlo k žiadnemu zmenšeniu jeho
majetkového stavu. Túto okolnosť však súd nevzal do úvahy.

20. Znalec určil výšku škody na opravu poškodeného motorového vozidla rozdielne v závislosti od
druhu dielov, ktoré mohli byť na opravu tohto vozidla použité. Ako relevantné sa javilo vyčíslenie škody
znalcom vo výške 786,14 eur, keďže vozidlo značky Opel Meriva bolo opravené pri použití alternatívnych
náhradných dielov. Súd však túto skutočnosť a plnenie zo strany žalovaného v sume 476,77 eur nevzal
do úvahy.

21. Súd sa žiadnym spôsobom nevyjadril k obsahu stanoviska likvidátora Z. F., ktorý sa vyjadril k obsahu
a záverom znaleckého posudku č. 1/2018, pričom súd nevykonal dokazovanie na základe návrhu
žalovaného, aby bol vypracovaný dodatok k predmetnému znaleckému posudku. Súd neakceptoval
návrh žalovaného, aby bol znalec predvolaný na pojednávanie.

22. Znalec postupoval správne, keď do škody nezahrnul výmenu predmetného nárazníka, keďže tento
bol poškodený už pri inej poistnej udalosti, teda absentuje príčinná súvislosť medzi jeho škodovou
udalosťou a týmto poškodením, ktoré malo na tomto diely vzniknúť. Znalec teda správne priznal len
náklady na lakovanie predného nárazníka. Predchádzajúce poškodenie predného nárazníka nebolo
medzi stranami sporné.

23. Výška škody bola určená znaleckým posudkom, avšak súd túto výšku škody pri vydaní rozsudku
žiadnym spôsobom nezohľadnil. Súd dospel k záveru o výške nároku žalobcu v rozpore s výsledkami
znaleckého dokazovania.

24. Naviac rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepresvedčivé, pretože nie je náležite odôvodnené.
Takéto odôvodnenie rozhodnutia nemôže spĺňať zákonné podmienky pre odôvodnenie rozsudku v
zmysle § 220 ods. 2 CSP. Pri posúdení nároku žalobcu súd vychádzal z poistnej zmluvy pod č.
XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX), ktorá však nevyplýva zo žiadneho podkladu.

25. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj nárok na náhradu trov konania pokiaľ stanovil úspech
žalobcu a žalovaného daným percentuálnym podielom, pretože v skutočnosti bol žalobca úspešný v
rozsahu 73,12 % a žalovaný v rozsahu 26,88 %, a teda úspech žalobcu predstavuje 46,24 % a nie 52,26
%, ako to stanovil súd prvej inštancie.

26. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

27. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

28. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci
výrokotrováchkonania,apretovýrokrozsudkuozastaveníkonaniaaozamietnutížalobyvprevyšujúcej
časti, ktoré odvolaním žalovaného napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako
také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

29. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, ktorého odôvodnenie nedáva odpovede na
základné otázky nastolené žalovaným v tomto konaní a ako také je nepreskúmateľné, pričom táto
nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v
danom prípade žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.

30. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá

s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.31.Podľa§788ods.3OZ,súčasťoupoistnejzmluvysúvšeobecnépoistnépodmienkypoistiteľa(poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

32. Podľa § 797 ods. 1 až 3 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť

(poistná udalosť).
Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

33. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté, alebo ktoré sú v tomto zákone, alebo v poistných podmienkach ustanovené.

34. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej

následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

35. Podľa § 799 ods. 3 OZ ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti je poistiteľ

oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť.

36. V prejednávanej veci žalovaný jednoznačne poukázal na to, že nároky, ktoré si uplatňuje žalobca
v tomto konaní na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 29.10.2014 (č.l. 12 spisu), sa netýkajú

havarijného poistenia, pretože zmluva o havarijnom poistení pod č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX
uvedená v žalobe sa netýka právnej predchodkyne žalobcu t.j. poškodenej A. H.. Dokazuje to doklad z
23.10.2014 (č.l. 21 spisu), ktorý bol zaslaný skutočnému poistenému v organizácii žalovaného P.. S. Š.
- B., týkajúci sa oznámenia o poistnom plnení, v ktorom zamestnanec žalovaného Z. F. oznámil tomuto
poistenému, že šetrenie predmetnej poistnej udalosti bolo ukončené, pričom pri likvidácii tejto poistnej

udalosti uvažuje poisťovňa s amortizáciou vo výške 95,62 eur, primerané náklady na cenu práce pre
neautorizovaný servis boli stanovené a priznané na sumu 20,- eur za normohodinu s DPH a primerané
náklady na lakovací materiál v zmysle výšky lakovacej konštanty boli stanovené na 100 %, pričom v
závislosti od toho postupom podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka bola priznaná suma náhrady
škody vo výške 476,77 eur.

37. Ide teda o sumu, ktorá je spochybnená žalovaným aj v odvolaní, ako suma, ktorá už mala byť v
prospech poisteného plnená.

38. Týmito okolnosťami sa však súd prvej inštancie nezaoberal a vzal za preukázané, že medzi

právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva o havarijnom poistení
motorového vozidla pod č. XXXXXXXXXX, z ktorej bola vyvodená zodpovednosť žalovanej za
poškodenie motorového vozidla právnej predchodkyne žalobcu, ktorá v konaní predložená nebola, ale
jej existencia je medzi stranami nesporná.

39. Nemožno zistiť, na základe čoho súd prvej inštancie takýto záver vyvodil, najmä za situácie, že
žalobca vychádza z údaju o poistnej zmluve, ktorá sa nepochybne v zmysle dokladu na č.l. 21 z
23.10.2014 týka inej osoby ako právnej predchodkyne žalobcu, teda P.. S. Š. - B..

40. Za týchto okolností nemožno prijať záver, že právna predchodkyňa žalobcu preukázateľne bola

poistená havarijným poistením u žalovaného a že z tejto jej poistnej zmluvy možno vyvodzovať
oprávnenosť nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní na základe predmetnej zmluvy o
postúpení pohľadávky. Ako už bolo naznačené a z predložených dokladov je nepochybné, táto poistná
zmluva havarijného poistenia sa týka úplne inej osoby ako právnej predchodkyne žalobcu, a to vskutočnosti škodcu, ktorý spôsobil poškodenie predmetného motorového vozidla patriaceho právnej
predchodkyni žalobcu, teda P.. S. Š. tak, ako to vyplýva z dokladu na č.l. 23 spisu - uplatnenie nároku
na náhradu škody z 13.10.2014, z ktorého jednoznačne vyplýva, že poškodeným bolo motorové vozidlo

patriace právnej predchodkyni žalobcu A. H. značky Opel Meriva a vinníkom dopravnej nehody bol P..
S. Š. - B..

41. Za týchto okolností sú údaje o charaktere právneho vzťahu medzi sporovými stranami už od počiatku
v zmysle údajov uvedených v žalobe nesprávne a nemožno k nim prihliadať. Poistná zmluva uvedená

v žalobe sa právnej predchodkyne žalobcu netýka a záver súdu prvej inštancie o tom, že v skutočnosti
bola uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným iná poistná zmluva na základe týchto
okolností je nepreskúmateľný, pretože takáto zmluva obsahom spisu nie je.

42. Všetky tieto okolnosti sa týkajú posudzovania aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, ako
aj právneho posúdenia prejednávanej veci (či ide o nároky uplatňované titulom zmluvy o havarijnom

poistení motorového vozidla alebo o nároky vyplývajúce zo zákonného poistenie zodpovednosti za
škodu pri prevádzke motorového vozidla upravenej zákonom č. 381/2001 Z.z.), s ktorými sa však
súd prvej inštancie jednoznačne nevyporiadal a spôsobil tak nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia v
zmysle vyššie uvedeného.

43. Preto toto rozhodnutie v napadnutej časti muselo byť odvolacím súdom zrušené v zmysle § 389 ods.
1 písm. b) CSP a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

44. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v súčinnosti so žalobcom bude jednoznačne ustáliť, na
základe akého právneho režimu sú uplatňované nároky v tomto konaní, t.j. či ide o nároky vyplývajúce z

havarijného poistenia právnej predchodkyne žalobcu (A. H.) alebo o nároky vyplývajúce zo zákonného
poistenia zodpovednosti za škodu iného poisteného (P.. S. Š. - B.), pričom právne zdôvodnenie
uplatňovaných nárokov musí byť nepochybné zo strany žalobcu, ako aj zo strany súdu prvej inštancie.
Na preukázanie týchto nárokov bude povinnosťou žalobcu predložiť príslušné doklady, teda poistnú
zmluvu, ktorá by svedčila o havarijnom poistení právnej predchodkyne žalobcu u žalovaného, alebo

poistnú zmluvu týkajúcu sa škodcu, t.j. P.. S. Š.V. - B.. V prípade, že bude ustálené, že nároky sú
uplatňované titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle
zákona č. 381/2001 Z.z., bude povinnosťou žalovaného túto zmluvu predložiť, nakoľko argumentácia
žalovaného smeruje k tomu, že v skutočnosti právnym základom nárokov, ktoré sú uplatnené v
tomto konaní by malo byť zákonné poistenie tohto subjektu. Na základe predložených dokladov súd

potom zváži skutočné právne posúdenie nárokov uplatňovaných v tomto konaní a ich dôvodnosť,
pretože vyvodzovanie zodpovednosti žalovaného za predmetné nároky na základe poistnej zmluvy
XXXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX sa javí ako nedôvodné so zreteľom na v súčasnosti zistený skutkový
stav a predložené dôkazy. Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci
zákonne rozhodnúť.

45. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).