Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 28, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 39Ek/1106/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120343717
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120343717.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova
11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, práv. zast.: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, so sídlom Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti povinnému: Y. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. S. S.
XXX/XXXX, XXX XX N., na vymoženie pohľadávky vo výške X XXX,XX eura a iných trov exekúcie, o

sťažnosti oprávneného proti uzneseniu E. súdu W. W. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. septembra
XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/1106/2020
zo dňa 21. septembra 2020, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu,

domáhal od povinného vymoženia sumy X XXX,XX eura a iných trov exekúcie. Ako exekučný titul pripojil
rozsudok Okresného súdu N. sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie podal podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“, príp. „ZoUNEK“).

2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.

39Ek/1106/2020zodňa21.septembra2020rozhodol,žesúdnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie
v časti vymoženia trov súdneho a exekučného konania vo výške XXX,XX eura zamieta. Uplatnenie
nároku zo strany oprávneného v uvedenej časti považoval za nedôvodné a v rozpore so zákonom.

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka právny zástupca oprávneného v zákonom stanovenej
lehote podal sťažnosť, ktorej tvrdil, že mu nepriznané trovy prináležia v zmysle zákona č. 586/2003 Z.z.

o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) v spojení vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Zároveň dal do
pozornosti Dôvodovú správu k zákonu 233/2019 Z. z., kde sa uvádza: „V prípade podania opätovného
návrhu na vykonanie exekúcie (na vykonanie exekúcie zastavenej podľa tohto návrhu zákona)sa „nové“

exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na
začatie exekúcie, pričom oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku za návrh. Oprávnený
nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie;
oprávnený môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením
pohľadávky." Taktiež poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. II. ÚS
211/2020, ktoré uvádza: „Ústavný súd tak v závere konštatuje, že neexistuje relevantná súvislosť medzi

označenými právami hmotnej povahy a napadnutými upovedomeniami súdneho exekútora ani v tejto
argumentačnej rovine. Navyše, je potrebné dodať, že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrhyna vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorých si môže uplatniť aj
náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“

4. Sudca k veci udáva nasledovné:

5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) na exekučné konania sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch

procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu
súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred
zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych
trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych
trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu
iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

10. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

11. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

12. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený

nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

13. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca dospel
k záveru, že táto bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Skutkový stav vo veci bol
vyšší súdnym úradníkom zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny

právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie
obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti
oprávneného.

14. Správne vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že oprávnený nedisponuje exekučným titulom
na vymáhanie trov starej exekúcie 42 eur a trov právneho zastúpenia za pôvodne podaný návrh
na vykonanie exekúcie vo výške 543,77 eur. Uvedené nároky si oprávnený nemôže pri opätovnom
podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému uplatňovať nielen podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK,
t.j. zo zákona, ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. ako

príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým s poukazom
na ustanovenia § 45 a § 61r Exekučného poriadku, keďže jednou zo základných zásad exekučného
konania je, že exekúciu možno viesť zásadne iba v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu,
uvedených v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. Oprávnený totiž nedisponuje exekučným
titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným

titulom súdneho exekútora voči oprávnenému a nie oprávneného voči povinnému. Oprávnený tak
nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych trov
oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučnéhotitulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z
exekučného titulu (z oprávneného na povinného).

15. V danej problematike nie je možné v celom rozsahu vychádzať ani z dôvodovej správy. Táto nie je
právne záväzným výkladom právnych noriem, ktoré podáva jedine súd. Možno sa síce domnievať, že
dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu, no v danom prípade možno o uvedenom výrazným
spôsobom polemizovať, keď zákon č. 233/2019 Z.z. bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami, aj
pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy (vo

vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nezodpovedá prijatému normatívnemu textu zákona,
a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa dôvodovej správy k § 5 zákona č. 233/2019 Z.z.,
cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej
pohľadávkeatrováchstarejexekúcie“,pričompodľa§5ods.2zákonač.233/2019Z.z.niejepodstatnou
náležitosťou výška vymáhaného nároku. Taktiež podľa dôvodovej správy k § 6 zákona č. 233/2019 Z.z.,
cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej

hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa § 6 ods. 1
zákona č. 233/2019 Z.z. sa samozrejme zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak
je platiteľom tejto dane súdny exekútor a nie advokát oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej
správy k § 9 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená

konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. sa návrh podáva podľa
Exekučného poriadku, ktorého § 48 ods. 6 vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka
z uvedeného pravidla sa v zákone č. 233/2019 Z.z. (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza.
Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona,
iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením zákona č. 233/2019 Z.z.

a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Už len z uvedeného
považuje súd za potrebné odmietnuť výklad, ktorý sa má mať oporu v dôvodovej správe k uvedenému
právnemu predpisu.

16. S poukazom oprávneného na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS

211/2020 zo dňa 12. 05. 2020 súd uvádza, že rozhodnutia súdov nie sú uznané za formálne pramene
práva, nakoľko v súdnom spore ide vždy o individuálne posúdenie skutkového stavu, ktorý súd právne
posudzuje. Aj s prihliadnutím na čl. 2 ods. 3 CSP je potrebné uviesť, že dôležité je predovšetkým
dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít a nie povýšenie rozhodnutí súdov na formálny prameň práva. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje

oprávnený je rozhodnutím, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť ako zjavne neopodstatnená a
podstatná a najrozsiahlejšia argumentácia sťažovateľky smerovala k námietke protiústavnosti samotnej
úpravy zákona č. 233/2019 Z.z. najmä v časti úpravy povinnosti oprávneného hradiť paušálne trovy
starej exekúcie v prípade jej zastavenia. Exekučný súd vo všeobecnosti uvádza, že je predovšetkým
sporné, či uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 211/2020-18 zo

dňa 12. 05. 2020 je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít,
pokiaľ išlo o rozhodnutie, ktorým bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená a ktorej
predmetom bolo posúdenie Upovedomení o zastavení starých exekúcií vydaných súdnym exekútorom
a nie prieskum nároku oprávneného na náhradu uhradených trov starej exekúcie (ktorý je predmetom
sťažnosti oprávneného). Z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia uvedenej vety v rozhodnutí je

následne sťažená (ak nie priamo nemožná) pozícia exekučného súdu dôkladne odôvodniť odklon od
uvedenej vety. Súd sa preto okrem vyššie uvedeného obmedzil na konštatovanie, že podľa jeho názoru
nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keď uvedená otázka nebola predmetom
prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, z dôvodu absencie
exekučného titulu na vymáhanie uvedeného nároku, z dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej

exekúcii zo zákona, z dôvodu výslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., podľa
ktorého oprávnený má nárok iba na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh, dospel súd
k záveru, že v novom exekučnom konaní nemá oprávnený nárok na vymoženie náhrady iných trov vo
výške 42 eur od povinného, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi na základe Upovedomenia o zastavení
starej exekúcie, čo ale neznamená, že si ich nemôže v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie

uplatniť.

17. Pokiaľ mieni oprávnený uplatnené (napadnutým uznesením zamietnuté) nároky uplatniť v exekúcii
akotrovypôvodnejexekúcieresp.nákladyspojenésuplatnenímpohľadávky,potomabsentujespôsobilýexekučný titul na jeho uplatnenie, nakoľko pôvodné poverenie na vykonanie exekúcie nie je exekučným
titulom, rovnako tak ako nie je exekučným titulom ani Upovedomenie o začatí exekúcie/Upovedomenie
o zastavení exekúcie, v ktorom sú tieto trovy pôvodnej exekúcie uvedené. Z ustanovenia § 3 ods.

2 ZoUNEK vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého
vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie
(kam zaradzujeme nielen trovy súdneho exekútora ale aj trovy oprávneného - trovy oprávneného pri
exekúcii zahŕňajúce súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia), a preto aj náklady, ktoré s tým
oprávnenému vznikli či už v pôvodnej alebo novej exekúcii (okrem súdneho poplatku za nový návrh na

vykonanieexekúcie),všakznášasámoprávnený,nakoľkovovýsledkubolspodanímpredchádzajúceho
návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Pokiaľ oprávnený argumentuje, že v prípade ak je niekto
nemajetný, nie je možné automaticky vyvodiť, že exekúcia je zatiaľ neúspešná, súd konštatuje, že
nemajetnosť povinného a s tým súvisiaci neúspech oprávneného v exekúcii je zadefinovaný aj v
Exekučnom poriadku v § 61n ods. 1 písm. c) a d) pre exekúcie začaté po 01.04.2017, a teda v
zmysle týchto ustanovení sú exekúcie zastavené súdnym exekútorom pričom v rámci Upovedomenia o

zastavení exekúcie si súdny exekútor vyčísli trovy exekúcie, na ktorých náhradu je zaviazaný oprávnený.
To či a v akom rozsahu súd priznal oprávnenému trovy exekúcie oprávneného v poverení na vykonanie
exekúcie v tomto smere nie je rozhodujúci, oprávnený stráca nárok na ich náhradu v rámci exekúcie,
nakoľko nemajetnosťou povinného bola exekúcia zastavená. Úmyslom zákonodarcu v súvislosti so
ZoUNEK bolo nastavenie obdobného režimu aj na staré exekúcie, avšak oprávneným sa umožnilo

opätovne si podať návrhy na vykonanie exekúcie.

18. Z vyššie uvedených dôvodov, sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1
Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
39Ek/1106/2020 zo dňa 21. septembra 2020 vydaného vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa

stotožnil so záverom, že návrh na vykonanie exekúcie je v časti 222,64 eura, nedôvodný.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.