Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 29, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217202581
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2217202581.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvalo
bytom C. D., C. E. XX/X, zastúpeného splnomocnenkyňou: A. F. G., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D.
H., G. D. XXX, adresa na doručovanie: I. X, XXX XX J., proti žalovanému: A. G., nar. XX. XXXXXXXXX
XXXX, trvalo bytom A., o zaplatenie 14.215,40 eur a mesačnej renty 380,64 eur, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 28. októbra 2022 č. k. 16C/10/2017-177, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu voči I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu a v časti
náhrady trov konania (II. a III. výrok) r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi8.082,98
eur, do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol; napokon rozhodol,
že III. žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
420 ods. 1, § 444, § 445, § 446, § 447, § 449 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“); § 132, § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a poukazom na zákon č. 437/2004 Z.z. o

náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikovýchaobčianskychzdravotnýchpoisťovnívzneníneskoršíchpredpisov;anazákonč.461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Vecne dôvodil, že žalobou doručenou mu 14.2.2017, zmenenou 12.6.2017, sa žalobca domáhal voči

žalovanému zaplatenia sumy 14.215,40 eur, z čoho:
- 857,92 eur je strata na zárobku (po odpočítaní odstupného a vyplatení pomernej časti dovolenky),
- 4.303,68 eur je renta (rozdiel medzi priemernou mesačnou mzdou a invalidným dôchodkom) do
podania žaloby,
- 7.636,20 eur je bolestné za rok 2016,
- 3.517,80 eur je náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

- 1.279,80 eur je náhrada hotových výdavkov (z toho 471,28 eur cestovné, 499,54 výdavky na okuliare
a lieky, 308,98 eur poplatok za vyhotovenie posudku),
pričom uplatnená suma už zohľadňuje vyplatené poistné plnenie vo výške 3.380 eur. Tiež sa domáhal
uloženia povinnosti žalovanému platiť mu mesačnú rentu vo výške 380,64 eur a nahradiť mu trovy
konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný sa voči nemu dopustil trestného činu, ktorým mu ublížil na

zdraví. Z tohto dôvodu žalobca už nie je schopný vykonávať doterajšiu prácu, jeho pracovný pomer
bol skončený dohodou k 18.7.2016, pričom zamestnávateľ mu vyplatil odstupné vo výške 1.386,57 eura náhradu pomernej časti dovolenky. Od 19.7.2016 je žalobca vedený v evidencii nezamestnaných,
pričom za obdobie do 18.1.2017 mu bola vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 2.205 eur. V
dôsledku trestného činu žalovaného klesla schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %; bol

mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 126,90 eur mesačne, ktorý bol následne zvýšený na 131,90
eur mesačne. Okrem fyzických následkov spočívajúcich vo vážnom poškodení zdravia má žalobca aj
psychické následky, ktoré vyžadujú liečenie. Žalobca je tak výrazne obmedzený vo všetkých sférach
osobného a spoločenského života.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na prvom pojednávaní jeho pôvodný právny zástupca

(zastúpenie následne zaniklo) poukázal na skutočnosť, že bolestné sa neuplatňuje za jednotlivé roky a
že po zmene žaloby si žalobca uplatňuje bolestné na základe vyššieho bodového hodnotenia ako pred
ňou (pôvodne 245 bodov, po zmene 445 bodov), pričom bodovanie sa v niektorých položkách kryje, s
čím sa treba vysporiadať. Bodové hodnotenie 105 bodov sa navyše netýka bolestného, ale sťaženia
spoločenského uplatnenia. Pri ostatných nárokoch, vrátane mesačnej renty, nie je vôbec zrejmé, akým
spôsobom ich žalobca vyčíslil. Rukou písané doklady výšku nárokov nepreukazujú. Žalobu navrhol ako

nedostatočne špecifikovanú zamietnuť.
Uznesením z 20.9.2017, právoplatným 12.10.2017, súd konanie prerušil do skončenia súvisiaceho
trestného konania, vedeného proti žalovanému. Uznesením z 19.6.2020 súd rozhodol o pokračovaní
v konaní a následne vo veci nariadil niekoľko pojednávaní, ktoré boli odročené na žiadosť zástupkyne
žalobcu za účelom ďalšej zmeny (rozšírenia) žaloby a doplnenia dokladov do spisu, k čomu však

nedošlo. Žalovaný sa okrem prvého pojednávania žiadneho ďalšieho nezúčastnil a v konaní zostal
pasívny.Súdprvejinštancievykonalvovecidokazovanielenlistinnýmidôkazmi(žiadneďalšienavrhnuté
neboli) predloženými do 28.10.2022; návrh zástupkyne žalobcu na ďalšie dokazovanie zamietol s
ohľadom na jej doterajší postup v konaní. Žalobca do spisu založil súdne rozhodnutia v súvisiacej
trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 1T/108/2015, znalecké posudky ohľadne svojho zdravotného stavu,

lekárske správy, doklady súvisiace s trvaním a skončením svojho posledného pracovného pomeru
pred podaním žaloby, rozhodnutia Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach a invalidnom dôchodku,
doklady o vyplatenom poistnom plnení z komerčného poistenia, doklady o výdavkoch vynaložených v
súvislosti s uplatnenými nárokmi.
Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

Žalovaný bol rozsudkom súdu prvej inštancie z 23.11.2016 č. k. 1T/108/2015-779, právoplatným
9.4.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/100/2018, uznaný vinným zo
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil 17.2.2015 voči
žalobcovi, pričom mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky. Poškodený
(žalobca) bol so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaný na civilné sporové konanie. Žalovaný

sa trestnému konaniu i nástupu výkonu trestu vyhýbal a doposiaľ sa zdržiava na neznámom mieste.
V uvedenom trestnom konaní bol dňa 26.4.2015 vypracovaný znalecký posudok (MUDr. Milan Zbořil,
znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvia chirurgia, traumatológia), z ktorého vyplýva, že žalobcovi
bola týmto trestným činom spôsobená ťažká ujma na zdraví s dobou liečenia asi 12 týždňov pre
fyzické poranenia; bodové hodnotenie jednotlivých poranení posudok neobsahuje. Dňa 18.8.2016

- ešte počas trvania liečenia žalobcu - bol v zdravotníckom zariadení (UNB, Nemocnica Ružinov)
vypracovaný znalecký posudok, ktorým boli bodovo hodnotené len niektoré poranenia žalobcu, a to
2 x tržná rana celkom 20 bodmi a 1 x „fractura zygomatikomaxilárneho komplexu l. sin.“ s nutnosťou
operačného zákroku celkom 120 bodmi; spolu 140 bodov. Rovnako počas trvania liečby žalobcu bol v
inom zdravotníckom zariadení (NsP Dunajská Streda) vyhotovený znalecký posudok (bez dátumu) o

sťažení spoločenského uplatnenia, ktorým boli tiež bodovo hodnotené len niektoré zranenia žalobcu,
a to porucha úchopovej funkcie ukazováka 65 bodmi a obmedzenie pohybu ramenného kĺbu ľahkého
stupňa 40 bodmi; spolu 105 bodov. Dňa 5.4.2017 bol vyhotovený znalecký posudok MUDr. Igora
Vargu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, traumatológia, pričom v rámci
bolestného znalec hodnotil aj vyššie uvedené poranenia; 2 x tržnú ranu hodnotil rovnako 20 bodmi a

„fracturu zygomatikomaxilárneho komplexu l. sin.“ 130 bodmi (zvýšenie o 10 bodov). Celkové bolestné
hodnotil 445 bodmi, čo zodpovedá sume 7.636,20 eur (§ 5 zákona č. 437/2004 Z.z.; pri hodnote
1 bodu 17,16 eur), pričom podľa znalca je bolestné napriek doposiaľ neukončenej liečbe konečné
(všetko str. 9 posudku). Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, znalec hodnotil poruchu
úchopovej funkcie ukazováka 65 bodmi a obmedzenie pohybu ramenného kĺbu ľahkého stupňa 40

bodmi, t. j. rovnako ako boli hodnotené predtým; okrem toho hodnotil keloidné jazvy 100 bodmi. Celkové
sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené 205 bodmi, čo zodpovedá sume 3.517,80 eur,
pričom znalec ohľadne ďalšieho hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia poukázal na potrebu
stanoviska ďalších odborných lekárov (str. 10, 11 posudku). Za vypracovanie uvedeného znaleckéhoposudku žalobca zaplatil 308,98 eur (faktúra na č.l. 89 spisu). Podľa predložených lekárskych správ
bol žalobca ošetrovaný a liečený vo viacerých odborných ambulanciách. Z ostatných dokladov vyplýva,
že pracovný pomer žalobcu, trvajúci v čase trestného činu, bol skončený dohodou (č.l. 33 spisu) k

18.7.2016 z dôvodu, že žalobca naďalej nebol schopný vykonávať dojednanú prácu (lekársky posudok
z 18.7.2016, č.l. 34 spisu). Žalobcovi bolo vyplatené odstupné vo výške 1.386,57 eur (výplatná páska za
júl 2016, č.l. 45 spisu). Žalobca súdu predložil i potvrdenie o výške príjmu za obdobie 4/2014 - 1/2015
(priemerne 508,54 eur mesačne, č.l. 36 spisu), potvrdenie o výplate nemocenského za obdobie 2/2015
- 2/2016 (celkom 4.6.13,20 eur, č.l. 39 spisu), potvrdenie o výplate dávok v nezamestnanosti za obdobie

19.7.2016 do 18.1.2017 (celkom 2.205 eur, č.l. 50 spisu), rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku
vo výške 127,90 eur mesačne (č.l. 47 spisu) a jeho zvýšení na 131,90 eur mesačne (č.l. 46 spisu), avšak
neuviedol, akú vzájomnú súvislosť majú priznané, resp. vyplatené sumy s ním uplatnenými nárokmi a
akým spôsobom výšku svojich nárokov vyčíslil. Žalobcovi boli na základe poistného vzťahu s UNIQA
poisťovňou, a.s. (IČO 00 653 501) vyplatené poistné plnenia vo výške 2.280 eur (list z 10.10.2016, č.l.
55 spisu ) a 1.100 eur (list z 8.11.2015, č.l. 58 spisu); spolu 3.380 eur. Podľa zástupkyne žalobcu išlo o

plnenia z poistenia, ktorého predmetom bolo o.i. krytie trvalých následkov poškodenia zdravia. Poistná
zmluva súdu predložená nebola.
S poukazom na § 132 CSP dôvodil, že nepripojenie dôkazov nie je vadou žaloby; nesplnenie povinnosti
tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, však odôvodňuje
jej zamietnutie po prejednaní veci. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne

uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Aby strana konania mohla splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy (§ 132 ods. 1 C.s.p.), musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich
skutočností. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o
tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie.

Žalobca si v konaní uplatnil niekoľko nárokov; súd však po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že jeho výsledky odôvodňujú priznanie iba časti z nich. Za preukázané nároky možno totiž považovať
iba nárok na priznanie náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle znaleckého
posudku MUDr. Vargu z 5.4.2017, a tiež náhradu časti hotových výdavkov. Podľa uvedeného posudku
predstavujenáhradabolestnéhosumu7.636,20euranáhradasťaženiaspoločenskéhouplatneniasumu

3.517,80eur,pričombolestnéjepodľaznalcakonečné.Argumentpredchádzajúcehoprávnehozástupcu
žalovaného, že bodovanie sa v niektorých položkách kryje, súd nepovažoval za správny. Z posudku je
totiž zrejmé, že znalec Varga hodnotil konečné bolestné a čiastočné (v rámci jeho odbornosti) sťaženie
spoločenského uplatnenia, do ktorých skoršie hodnotenia len zahrnul, pričom ich pri troch položkách
prevzal a pri jednej zvýšil o 10 bodov. Jeho posudok tak hodnotil rovnaké poranenia ako posudky

predchádzajúce,navyševypracovanépredukončenímliečby.Žalobcamaluzavretékomerčnépoistenie,
pokrývajúce trvalé následky poškodenia zdravia, pričom v žalobe uviedol, že poistné plnenia z tohto
poistenia od svojich nárokov odpočítal. Túto skutočnosť však nepreukázal, preto ju súd nezohľadnil.
Keďže žalobcovi bolo titulom poistného plnenia vyplatená suma 3.380 eur, súd túto sumu započítal
voči nároku na bolestné, ktoré je v bezprostrednej súvislosti s poškodením zdravia žalobcu a bolo

znalcomurčenéakodefinitívne.Pozapočítanípredstavujezostatoknárokunanáhradubolestnéhosumu
4.256,20 eur (7.636,20 - 3.380), ktorá žalobcovi patrí, rovnako ako posudkom preukázaný a vyčíslený
nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.517,80 eur (§ 444 O.z.). Okrem toho
žalobcovi patrí i náhrada nákladov za vyhotovenie tohto znaleckého posudku vo výške 308,98 eur, ktoré
sú účelne vynaloženými nákladmi. Žalobca teda preukázal dôvodnosť svojich nárokov v celkovej výške

8.082,98 eur, ktorú mu súd v konaní priznal. Vo zvyšku žalobu zamietol, nakoľko ohľadne svojich ďalších
čiastkových nárokov si žalobca v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností (§
150 ods. 1 CSP) - keďže vôbec neuviedol, akým spôsobom tieto nároky vyčíslil, ani dôkaznú povinnosť
(§ 132 CSP) - keďže súdu nepredložil dôkazy preukazujúce výšku týchto nárokov. Vo vzťahu k nim tak
neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
z dôvodu porovnateľného úspechu strán vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho I. a II. výroku podal včas odvolanie žalobca, a návrhom na
jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol odvolacie

dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Dôvodil, že prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne
na pojednávaní dňa 28.10.2022, navrhol doplnenie dokazovanie v súvislosti s ďalšími nárokmi žalobcu v
súvislosti s jeho súčasným zamestnaním, kde pracuje na dohodu popri priznanom invalidnom dôchodku.
Výška dôchodku je aktuálne 150,90 eur mesačne. Tento návrh súd uznesením zamietol a ukončildokazovanie. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie najmä v tom smere, že podaný návrh
znížil na sumu 8.082,98 eur preto, že žalobca neosvedčil svoje ďalšie nároky, čo však nezodpovedá
reálnej skutočnosti. V súdnom spise sa nachádzajú ďalšie doklady (dôkazy) do výšky podaného

žalobného návrhu o zaplatenie istiny 14.215,40 eur a mesačnej renty 380,64 eur. Do tejto výšky súd
prvej inštancie pripojené doklady a dôkazy vôbec nevzal do úvahy. Tiež unesením zamietol predloženie
ďalších nárokov žalobcu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Okrem objektívnej prípustnosti odvolania (t. j. existencia rozhodnutia, proti ktorému zákon pripúšťa
odvolanie), musí existovať aj subjektívna prípustnosť odvolania. Tzn. že odvolanie musí podať tá strana,
v neprospech ktorej bolo vydané rozhodnutie (§ 359 CSP), resp. ten subjekt, ktorý má právo podať
odvolanie (§ 360 a § 361 CSP). Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá prijatie

záveru o oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej).
Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až §
361 CSP. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Ak odvolanie nepodala strana sporu alebo za splnenia zákonných podmienok
intervenient alebo prokurátor, odvolací súd odvolanie odmietne. Ak odvolanie podala sporová strana, je

povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech.
V predmetnej veci ide o rozsudok, ktorým súd prvej inštancie (reprezentovaný sudkyňou) rozhodol
o žalobe tak, že jej čiastočne vyhovel a čiastočne ju zamietol, odvolanie proti tomuto rozsudku je
objektívne prípustné (§ 355 ods. 1 CSP). Žalobca odvolaním napadol vyhovujúcu i zamietajúcu časť
rozsudku súdu prvej inštancie, hoci vyhovujúcou časťou bolo rozhodnuté v jeho prospech, teda vo

vyhovujúcej časti nebolo jeho odvolanie subjektívne prípustné.
Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
Odvolací súd preto podľa § 386 písm. b/ CSP odmietol odvolanie žalobcu voči rozsudku súdu prvej

inštancie vo vyhovujúcej časti veci samej ako podané neoprávnenou osobou (postupom podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario bez pojednávania).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (s výnimkou I. výroku rozsudku

ako je vyššie uvedené, § 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP), preskúmal rozhodnutie v účinne napadnutej časti /II. výrok a závislý III. výrok/ v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné

vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho II. a III. výroku je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. V žalobe zo dňa 13.2.2017, doručenej súdu prvej inštancie dňa 14.2.2017, žalobca uviedol, že
si ňou uplatňuje stratu na zárobku (rozdiel medzi priemernou mesačnou mzdou a nemocenským
plnením Sociálnou poisťovňou) v sume 857,92 eur (ako výslednú sumu po odpočítaní odstupného ako
i vyplatenej pomernej časti dovolenky), rentu (rozdiel medzi priemernou mesačnou mzdou a invalidným

dôchodkom) v sume 4.303,68 eur do podania žaloby, bolestné za rok 2016 v sume 4.326,70 eur
(245x17,66) bez zohľadnenia posudku, ktorý je v procese vypracovania, sťaženie spoločenského
uplatnenia – v procese vypracovania znaleckého posudku, výsledná suma bude upravená v zmysle
predloženého znaleckého posudku, hotové výdavky ako dôsledok vzniku škody (cestovné, okuliare,
výdavky na lieky) v sume 1.000 eur s tým, že doklady a bločky v origináloch predloží na pojednávaní,

nakoľko pre opotrebenie nie sú kopírovateľné. Uviedol, že požiadal o vypracovanie znaleckého posudku
(ďalej aj len „ZP“) ohľadom stanovenia bolestného a miery sťaženia spoločenského uplatnenia znalca
MUDr. Igora Vargu, ktorý však v dôsledku časovej tiesne vie dodať posudok až po podaní žaloby,
ktorú skutočnosť upraví žalobca zmenou petitu žaloby vo veci samej. V roku 2016 bol vyhotovený ZPMUDr. Štefanom Zmekom, na bolestné v tom čase zrejmých ochorení a diagnóz, s celkovým počtom
bodov 140 a MUDr. Igorom Vargom s celkovým počtom bodov v roku 2016 105 bodov, pričom v roku
2016 jeden bod predstavoval 17,66 eur, bolestné preto vypočítal vo výške 4.326,70 eur (245x17,66).

Ďalej uviedol, že z celkovej výslednej sumy (857,92+4.303,68+4.326,70+1.000=10.488,30) je potrebné
odpočítať sumu plnenia od poisťovne UNIQUA, a.s., v ktorej bol poistený a ktorá plnila spolu vo výške
3.380 eur (1.100+2.280). Žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške
7.108,30 eur ako náhradu škody spôsobenej trestným činom.
V podaní zo dňa 12.6.2017 zn. Úprava petitu žaloby a upresnenie jednotlivých položiek celkovej škody

podľa aktuálneho znaleckého posudku, žalobca uviedol, že po obdržaní ZP č. 03/2017 MUDr. Igora
Vargu a po dokladovaní hotových výdavkov, upravuje jednotlivé položky týkajúce sa celkovej výslednej
sumy škody nasledovne:
-stratu na zárobku (rozdiel medzi priemernou mesačnou mzdou a nemocenským plnením Sociálnou
poisťovňou)vsume857,92eur(akovýslednúsumupoodpočítaníodstupnéhoakoivyplatenejpomernej
časti dovolenky),

-rentu (rozdiel medzi priemernou mesačnou mzdou a invalidným dôchodkom) v sume 4.303,68 eur do
podania žaloby,
-bolestné za rok 2016 v sume 7.636,20 eur (445x17,16)
-sťaženie spoločenského uplatnenia – suma vo výške 3.517,80 eur,
- hotové výdavky v sume 1.279,80 eur vzniknuté v dôsledku škody: cestovné (471,28 eur podľa

priloženého rozpisu jednotlivých ciest), okuliare, výdavky na lieky (499,54 eur), poplatok za vyhotovenie
posudku, spolu v sume 308,98 eur (všetky bločky a doklady predloží súdu na pojednávaní v origináloch,
nakoľko nie sú vzhľadom na ich opotrebovanosť spôsobilé na kopírovanie).
Ďalej uviedol, že z celkovej výslednej sumy škody žalobcu
(857,92+4.303,68+7.636,20+3.517,80+1.279,80=17.595,40 eur) je potrebné odpočítať sumu plnenia

od poisťovne UNIQUA, a.s., v ktorej bol žalobca poistený a ktorá plnila spolu vo výške 3.380 eur
(1.100+2.280). Žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 14.215,40 eur
ako náhradu škody spôsobenej trestným činom, a sumu 380,64 eur mesačne ako rentu.
Na pojednávaní dňa 16.6.2017 (ktorého sa zúčastnili strany i ich právni zástupcovia) súd vyhlásil
uznesenie, ktorým uložil žalobcovi, aby v lehote 15 dní doplnil žalobu o riadne skutkové tvrdenia týkajúce

sa straty na zárobku a renty t. j. riadne vyčíslil z akého priemerného mesačného zárobku vychádza, akú
výšku od tohto odpočítava a akú výšku si uplatňuje ako rozdiel a prečo, ďalej mu uložil, aby v rovnakej
lehote doplnil žalobu o prejav na ktoré nároky sa má započítať poistné plnenie poisťovne UNIQUA, inak
sa na tieto dodatočné skutkové tvrdenia nemusí prihliadať, resp. zmena žaloby môže byť odmietnutá
pre rozpor s § 132 CSP.

Uznesením z 20.9.2017 č. k. 16C/10/2017-117 súd prvej inštancie I. pripustil zmenu žaloby v zmysle
podaniažalobcuz12.júna2017(č.l.80a81spisu)-rozšíreniežalobyna14.215,40euramesačnúrentu
380,64 eur; II. konanie prerušil do právoplatného skončenia trestného konania vedeného súdom prvej
inštancie pod sp. zn. 1 T 108/20001115 (t. č. pred Krajským súdom v Trnave sp. zn. 6To/38/2017). V časti
o pripustení zmeny žaloby rozhodnutie odôvodnil tak, že pripustením zmeny nedôjde k znehodnoteniu

doterajších výsledkov konania, ktoré zatiaľ nevstúpilo do fázy dokazovania, zmenu žaloby pripustil podľa
§ 142 a 143 CSP (R 45/1996). Súd po uvážení obsahu žaloby dospel k záveru, že nemá natoľko zásadné
vady, aby kvôli nimi nebolo možné v konaní pokračovať (§ 129 ods. 3 CSP). Zo zmenenej žaloby je
zrejmé, akých nárokov sa žalobca domáha a z čoho ich vyvodzuje, teda skutkový základ žaloby i žalobný
návrh (petit) je dostatočne určitý. Či žalované nároky sú dostatočne dokázané, nie je vecou náležitostí

(zmeny) žaloby v zmysle § 132 CSP, ale otázka dôkazného bremena a meritórneho rozhodnutia.
Uznesením z 19.6.2020 č. k. 16C/10/2017-136 súd prvej inštancie rozhodol, že pokračuje v konaní.
Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením z 20.9.2017 č. k. 16C/10/2017-117, právoplatným
12.10.2017, prerušil konanie podľa § 164 CSP až do právoplatného skončenia súvisiaceho trestného
konania vedeného pod sp. zn. 1T/108/2015 s odôvodnením, že jeho výsledky sú s ohľadom na rozsah

potrebného dokazovania významné aj pre toto konanie. Súvisiace konanie, predstavujúce prekážku
pokračovania v tomto konaní, bolo 9.4.2019 právoplatne skončené, preto rozhodol o pokračovaní v
konaní.
Na pojednávaní dňa 21.8.2020 právna zástupkyňa žalobcu o.i. uviedla, že predkladá dodatok
k pracovnej zmluve žalobcu a potvrdenie o jeho príjme do mája 2020 s tým, že bude navrhnutá

zmena petitu ohľadne renty, navrhla odročiť pojednávanie s tým, že do mesiaca zašle súdu zmenu
žaloby. Nakoľko zmena žaloby nebola súdu doručená, súd prvej inštancie výzvou zo dňa 25.2.2022
vyzval priamo žalobcu, aby oznámil súdu, či má záujem pokračovať v konaní a či trvá jeho zastúpenie
splnomocnenkyňou. Oznámením z 8.4.2022 žalobca (v zastúpení splnomocnenkyňou) oznámil, žeje naďalej zastúpený splnomocnenkyňou, žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste a je po ňom
vyhlásené celoštátne pátranie, k zmene žaloby neprišlo z toho dôvodu, že sa medzičasom zmenili
pomery žalobcu, zmenil zamestnávateľa, a preto príde aj k zmene výšky mesačnej renty, má záujem

pokračovať napriek týmto skutočnostiam v konaní a po doručení posledných dokladov o výške príjmu
priloží doplnenie k návrhu v lehote 30 dní.
Na pojednávaní dňa 28.10.2022 splnomocnenkyňa žalobcu uviedla, že má k dispozícii niektoré
z dokladov súvisiacich so žalobou, pôvodný spis sa však pri sťahovaní kancelárie stratil a preto časť
dokladov chýba. Súd konštatoval, že od podania žaloby uplynulo viac ako 5 rokov, pričom už na

pojednávaní v júni 2017 mala vedomosť o tom, že je potrebné špecifikovať nárok a čiastkové nároky
vyčísliť a podložiť potrebnými dôkazmi, preto súd nebude akceptovať žiadne ďalšie žiadosti o doplnenie
týchto skutočností a dôkazov, ani prípadné návrhy na zmenu žaloby, ale bude vychádzať s obsahu spisu.
Predmetom konania je teda žaloba v znení pripustenom uznesením súdu na čl. 117. Splnomocnenkyňa
žalobcu uviedla, že trvá na žalobe v znení ako je vyššie uvedené, má k dispozícii nároky k jednotlivým
čiastkovým nárokom, avšak výpočty resp. vyčíslenie k dispozícii nemá, nakoľko zostali v spise, ktorý sa

zapatrošil pri sťahovaní kancelárie v jeseni minulého roka. Žalobca mal uzavreté komerčné poistenie
pokrývajúce aj úrazy, z tohto titulu mu bolo poskytnuté plnenie v celkovej výške 3.380 eur, ktoré zo
žalobných nárokov odrátal. Súd konštatoval, že žalobca k úprave petitu z 12.6.2017 predložil doklady,
avšak bez dopočítania jednotlivých nárokov, jediným preukázaným nárokom je nárok na bolestné
a SSU na základe znaleckého posudku MUDr. Vargu na čl. 103 a náhrada hotových výdavkov v sume

308.98 eur na základe faktúry za tento znalecký posudok (čl. 89), ohľadne súm čiastkových nárokov
doposiaľ neboli tieto preukázateľne vypočítané, tak aby súd mohol overiť správnosť týchto výpočtov
a teda dôvodnosť nárokov. Na otázku súdu, či splnomocnenkyňa dokáže na pojednávaní tieto nároky
vyčísliť, táto uviedla, že nie je schopná tak urobiť, a to ani na základe dokladov, ktoré chcela predložiť
na dnešnom pojednávaní. Navrhla doplniť dokazovanie dokladmi, ktoré si na pojednávanie pripravila,

pričom ide o ďalšie nároky žalobcu súvisiace s jeho súčasným zamestnaním, kde pracuje na dohodu
popri invalidnom dôchodku, výška invalidného dôchodku je aktuálne 150,90 eur mesačne, na získanie
ďalších dokladov a vyčíslenie nároku sa potrebuje dostať k pôvodnému spisu ako sa uvádza vyššie.
Následne súd prvej inštancie uznesením návrhy na ďalšie dokazovanie zamietol, ukončil dokazovanie
a vyhlásil napadnutý rozsudok.

Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a vo zvyšku ju zamietol s odôvodnením, že žalobca
si v konaní uplatnil niekoľko nárokov, súd však po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že jeho
výsledky odôvodňujú priznanie iba časti z nich. Za preukázané nároky považoval iba nároky na priznanie
náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (v zmysle znaleckého posudku MUDr. Vargu
z 5.4.2017) a tiež náhradu časti hotových výdavkov. Podľa uvedeného posudku predstavuje náhrada

bolestného sumu 7.636,20 eur a náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 3.517,80 eur,
pričom bolestné je podľa znalca konečné. Žalobca mal uzavreté komerčné poistenie, pokrývajúce trvalé
následky poškodenia zdravia, pričom v žalobe uviedol, že poistné plnenia z tohto poistenia od svojich
nárokov odpočítal, túto skutočnosť však nepreukázal, preto ju súd nezohľadnil. Keďže žalobcovi bola
titulom poistného plnenia vyplatená suma 3.380 eur, súd túto sumu započítal voči nároku na bolestné,

ktoré je v bezprostrednej súvislosti s poškodením zdravia žalobcu a bolo znalcom určené ako definitívne.
Po započítaní predstavuje zostatok nároku na náhradu bolestného sumu 4.256,20 eur (7.636,20 -
3.380), ktorá žalobcovi patrí, rovnako ako posudkom preukázaný a vyčíslený nárok na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 3.517,80 eur (§ 444 O.z.). Okrem toho žalobcovi patrí i náhrada
nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 308,98 eur, ktoré sú účelne vynaloženými

nákladmi. Žalobca teda preukázal dôvodnosť svojich nárokov v celkovej výške 8.082,98 eur, ktorú mu
súd v konaní priznal. Vo zvyšku žalobu zamietol, nakoľko podľa jeho názoru ohľadne svojich ďalších
čiastkových nárokov si žalobca v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností (§
150 ods. 1 CSP) - keďže vôbec neuviedol, akým spôsobom tieto nároky vyčíslil, ani dôkaznú povinnosť
(§ 132 CSP) - keďže súdu nepredložil dôkazy preukazujúce výšku týchto nárokov. Vo vzťahu k nim tak

neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno.
S poukazom na odmietnutie odvolania žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej
časti veci samej (voči I. výroku rozsudku), viď 4. bod tohto uznesenia odvolacieho súdu, bol predmetom
preskúmania odvolacím súdom rozsudok v jeho časti zvyškovo zamietajúcej žalobu (II. výrok rozsudku),
týkajúci sa nárokov na

-stratu na zárobku (rozdiel medzi priemernou mesačnou mzdou a nemocenským plnením Sociálnou
poisťovňou)vsume857,92eur(akovýslednúsumupoodpočítaníodstupnéhoakoivyplatenejpomernej
časti dovolenky),-rentu (rozdiel medzi priemernou mesačnou mzdou a invalidným dôchodkom) v sume 4.303,68 eur do
podania žaloby,
-hotovévýdavkyvsume970,82eurvzniknutévdôsledkuškody:cestovné(471,28eurpodľapriloženého

rozpisu jednotlivých ciest), okuliare, výdavky na lieky (499,54 eur),
- renta 380,64 eur mesačne.
Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a strane
umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov

bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na
nastolenú problematiku v rovine dohadov.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho

rozhodnutiamusídbaťtiežnajehocelkovúpresvedčivosť,abyjehozáverybolizrozumiteľné,spravodlivé
a presvedčivé. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj
právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).
Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho

správnosti v konaní o riadnom či mimoriadnom opravnom prostriedku.
Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, ako i strán sporu (vrátane osôb zúčastnených na konaní)
pri prejednávaní a rozhodovaní sporov (§ 1 CSP). Strany konania sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany (ktorými sú aj návrhy na vykonanie dôkazov, pričom za dôkaz
môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom

z dôkazných prostriedkov, § 149 CSP a § 187 ods. 1, 2 CSP).
Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe
vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných
skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého
vychádza v meritórnom rozhodnutí. Podľa právnej domnienky v ust. § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové

tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila)
alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Popretie skutkových tvrdení žalovanými je prostriedok
procesnej obrany. Z ust. § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu potom zaťažuje procesné bremeno popretia
skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za
podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu

popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150
ods. 1 CSP). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované
(povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórií označuje ako povinnosť
substancovanetvrdiť,resp.povinnosťuviesťsubstancovanétvrdenia;pojemsubstancovanézvýrazňuje,že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva). Následkom porušenia povinnosti žalovaného
substancovane tvrdiť je, že súd bez toho aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu.
Súd potom nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno

popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že
skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,
574 s.).
Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Bez predloženia iného skutkového tvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach je popretie neúčinné. Účelom právnej úpravy ust. § 151 ods. 2
je vylúčiť neželanú situáciu, a to aby nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení protistrany en bloc,
teda čisto formálne, napr. vyhlásením, že nič z toho čo tvrdí protistrana, nie je pravda (porov. Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok,
Veľké komentáre, Nakladatelství C. H. Beck, 2016, s. 574).
Odvolací súd je názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti zvyškovo zamietajúcej žalobu

týmito 2 vetami: „ 27. Vo zvyšku žalobu zamietol, nakoľko ohľadne svojich ďalších čiastkových nárokov si
žalobca v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností (§ 150 ods. 1 C.s.p.) - keďže
vôbec neuviedol, akým spôsobom tieto nároky vyčíslil, ani dôkaznú povinnosť (§ 132 C.s.p.) - keďže
súdu nepredložil dôkazy preukazujúce výšku týchto nárokov. Vo vzťahu k nim tak neuniesol bremeno
tvrdenia ani dôkazné bremeno.“ nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Vo

vzťahu k nárokom žalobcu na stratu na zárobku, rentu a hotové výdavky (ktorých výšku žalobca uviedol)
súd prvej inštancie neuviedol aké prostriedky procesného útoku žalobca použil, uviedol síce ako sa
vo veci vyjadril žalovaný (žalovaný uviedol, že pri ostatných nárokoch, vrátane mesačnej renty, nie je
vôbec zrejmé, akým spôsobom ich žalobca vyčíslil, rukou písané doklady výšku nárokov nepreukazujú,
žalobu navrhol ako nedostatočne špecifikovanú zamietnuť), ale neuviedol či a aké prostriedky procesnej

obrany použil, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva ktoré skutkové tvrdenia strán súd
považoval za nesporné, ktoré za sporné, či žalovaný poprel a ktoré skutkové tvrdenia žalobcu a či
išlo o účinné popretie. Neuviedol ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Na jednej strane uzavrel,

že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, keďže súdu nepredložil dôkazy preukazujúce výšku týchto
nárokov, na druhej strane v 14. bode odôvodnenia uvádza viaceré žalobcom predložené dôkazy, čím
si protirečí. Žalobca si napr. uplatňuje rentu 4.303,68 eur ako rozdiel medzi priemernou mesačnou
mzdou a invalidným dôchodkom do podania žaloby a predložil potvrdenie o priemernej mesačnej mzde
a rozhodnutia o priznaní a zvýšení invalidného dôchodku, potom sa javí ako zmätočný záver súdu, že

nesplnil dôkaznú povinnosť preukázať výšku tohto nároku. Na č.l. 90-95 sa v spise sa nachádza spôsob
výpočtu cestovného a na č.l. 83-87 ceny pohonných hmôt, nemožno sa tak stotožniť so záverom súdu
prvej inštancie, že v tejto časti žalobca neuviedol akým spôsobom tento nárok vyčíslil, odôvodnenie
napadnutého rozsudku nedáva v tomto smere odpoveď. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku dostatočne neodôvodnil prečo a aké návrhy na ďalšie dokazovanie zamietol na ostatnom

pojednávaní, nepostačujúci a nepreskúmateľný bol odkaz v odôvodnení rozsudku na „doterajší postup
v konaní“ právnej zástupkyne žalobcu.
Pokiaľ si súd prvej inštancie neurobil jasno v týchto zásadných otázkach, nemohol jednoznačne
rozhodnúť ani o tom, že žalobu vo zvyšku zamietne, jeho rozhodnutie (napadnutým rozsudkom)
o zvyškovom zamietnutí žaloby bolo preto predčasné, nesprávnym procesným postupom súd

prvej inštancie znemožnil stranám konania, aby uskutočnili svoje procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pre nedostatok argumentačného základu odvolací súd
rozhodnutie v účinne napadnutej časti nemohol preskúmať a za opísanej situácie mu neostalo iné, než
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ a § 391 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zvyškovo zamietajúcej žalobu a v časti náhrady trov konania (II. a III. výrok) zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

7. Povinnosťou súdu prvej inštancie (viazaného právnym názorom odvolacieho súdu) tak bude v prípade
ak zotrvá na názore, že žalobca predložil nedostatočne substancované tvrdenia, vyzvať ho na doplnenie
tvrdení výzvou primerane konkretizovanou (§ 150 ods. 2 CSP), prejednať vec, vyhodnotiť dôkazy každý

jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadať na všetko čo vyšlo počas konania
najavo. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady
kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu.Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konania, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,

III. ÚS 198/07).
Pripísomnomvyhotovení súdnehorozhodnutiabudesúdprvejinštancie, vintenciáchvyššieuvedeného
právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným
spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

8. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
V novom rozhodnutí o veci (v zostávajúcej časti) rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto
odvolacieho konania.

9. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)