Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421201743
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4421201743.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C., D. XXXX/X, zast. Mgr. Elena Szabóová, advokát, Nové Zámky, Hlavné námestie
7, IČO: 44 285 884, proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. XX, 2. G. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., D. X, 3. F. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 4. E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom

C., D. X, 5. A. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 6. K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 7. I. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 8. L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 9. M. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., I. H. XX, 10. G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 11. G. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., D. X, 12. E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 13. N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.,
D. X, 14. D. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 15. I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 16.
C. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. XX, 17. K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. XX, 18. D. F.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. XX, 19. F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. XX, 20. A. O., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C., D. X, 21. G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 22. P. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., J. XX, 23. P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., J. XX, 24. G. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C., D. X, 25. Q. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, C., 26. G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Dolný Ohaj,
Hlavná 13, 27. N. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. XX, 28. N. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D.
X, 29. I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 30. H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 31. R.

F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 32. F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 33. T. U., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C., D. X, 34. P. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 35. G. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., D. X, 36. U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 37. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.,
D. X, 38. G. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., R. V. XXX, 39. U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., O. XX,
40. N. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 41. U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 42. U. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 43. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 44. I. P., nar. XX.

XX. XXXX, bytom C., D. X, 45. G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 46. I. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., D. X, 47. U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 48. Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.,
D. X, 49. N. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 50. H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, -
zast. žalovaným v 56. rade, 51. Občianske bytové družstvo, Šurany, MDŽ 1, IČO: 34 122 729, 52. W.
B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 53. W. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 54. I. U., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C., D. X, 55. E. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 56. H. Q., nar. XX. XX. XXXX,

bytom C., D. X, 57. L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, zast. žalovaným v 56. rade, 58. P. Q., nar.
XX. XX. XXXX, C., B. XX, 59. D. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 60. S. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B., C. H. X, 61. H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 62. C. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.,
D. X, 63. I. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, - zast. žalovaným v 62. rade, 64. A. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., C. X, 65. D. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. XX, 66. Občianske bytové družstvo,
Šurany, MDŽ 1, IČO: 34 122 729, 67. G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 68. G. E., nar. XX. XX.

XXXX, bytom C., D. X, 69. W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 70. U. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., D. X, 71. L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 72. G. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.,
D. X, 73. I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 74. R. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 75. I.
A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 76. I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. X, 77. P. J., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C., G. X, 78. A. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 79. I. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., D. X, 80. G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 81. I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D.

X, 82. K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 83. G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. R. V. XX, 84. G.
T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Dolný Ohaj č. 70, 85. D. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, 86. T. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. X, - zast. žalovanou v 87. rade, 87. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C., D. X, 88. I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. XX, 89. H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, C., 90.I. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, C., 91. B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, C., žalovaní v 1., 3.,
6.-11., 13., 14., 16., 17., 20.-23., 34., 38.-41., 64. a 85. rade zastúpení žalovaným v 2. rade a zostávajúci
žalovaní zastúpení žalovaným v 66. rade, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. septembra 2022 č. k. 13C/21/2021-1160 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,

že žalovaným v 1. - 91. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie
po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 14a ods. 8, § 9 ods. 5 písm. d/ zák. č. 182/1993 Zb., §
137 CSP a § 34 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa sa svojou pôvodnou žalobou vo veci
samej voči žalovaným domáhala neplatnosti 4 písomných hlasovaní vlastníkov bytového domu na ulici
D. X, X, X U. X A. C. ( o nesúhlase s poskytnutím výpisu finančných prostriedkov žalovanej, o zvolení

zástupcovvlastníkovbytov,ovyúčtovanídodávkyteplanaÚKzarok2019a2020aopotvrdenínájomnej
zmluvy z 30. 12. 2013) a ich určenia za neplatné, keď tvrdila, že správu bytového domu na ulici D. X,
X, X, X A. C. vykonáva R. C. na základe neschválených verzií zmlúv o výkone správy, pričom v dňoch
05. 03. 2017 - 07. 03. 2021 prebehli hlasovania vlastníkov bytov o uvedených otázkach, avšak bez
toho, aby oznámenie o ich konaní bolo 7 dní vopred oznámené a nebola zverejnená zápisnica z tohto

hlasovania, pričom hlasovacie lístky boli iba pre vlastníkov z vchodov 5 a 7 a tiež jej nebolo umožnené
nahliadnuť do dokladov o spoločnom fonde prevádzky a údržby domu, čo je v rozpore s § 14a ods. 2,
§ 9 ods. 5 písm. d) a § 11 ods. 6 zákona č. 182/1993 Zb. a správca podľa nej tiež koná v rozpore s
§ 14 ods. 5 písm. f a § 14a ods. 4 tohto zákona. Uviedla, že hlasovanie o voľbe zástupcov vlastníkov
považujezanadbytočné,pretožefunkciapredchádzajúcichzástupcovnezanikla.Pokiaľideohlasovanie

o rozúčtovaní tepla na ÚK za roky 2019 a 2020, uviedla, že nespĺňa náležitosti podľa § 14a ods. 2
zákona č. 182/1993 Zb., namietala tiež správnosť zrátaných hlasov a nemožnosť overenia správnosti
výpočtu vyúčtovania a tvrdila, že rozpočítanie vykonané správcom je v rozpore s vyhláškou č. 240/2016
Zb. a pokiaľ ide o hlasovanie o nájomnej zmluve, tvrdila, že sa ňou zrejme mala dodatočne schváliť už
uzavretá zmluva a tvrdila, že príjem z nájmu nemohol byť príjmom len do fondu prevádzky a údržby a

opráv vchodového domu 7 a poukázala na ďalšie podľa nej rozporné konanie správcu so zákonom a
uviedla, že považuje tieto hlasovania za neplatné.

1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu bez skúmania jej dôvodnosti z pohľadu hmotného práva
bolo nutné zamietnuť z procesných dôvodov. Je tomu tak preto, že žalobkyňa zvolila nesprávny spôsob

ochrany svojich práv. Žaloba podľa § 137 písm. d) CSP neprichádza do úvahy, a to z dôvodu, že v
prípade hlasovania vlastníkov bytov nejde o právnu skutočnosť. Uznesenie prijaté väčšinou hlasujúcich
vlastníkov bytov nie je právnym úkonom, nedochádza totiž ku vzniku, zmene alebo zániku práv alebo
povinností vlastníkov bytov, nejde o právny úkon, ktorého neplatnosti by bolo možné sa domáhať na
súde. S poukazom na uvedené, táto žaloba podľa uvedeného ustanovenia nie je prípustná. Žalobkyňa

tvrdila, že v prípade jej žaloby ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP. Súd prvej inštancie však mal za to,
žežalobaourčenieneplatnostiuvedenýchhlasovaníniejeprípustná,pretožesúdbyvprípadeurčovania
neplatnosti niektorého hlasovania rozhodoval spôsobom, ktorý odporuje vo svojej podstate zásade,
že súd má určiť aktuálny právny stav. Žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na takejto určovacej
žalobe, a to z dôvodu, že ochrana jej práv je možná iným (zákonom povoleným) spôsobom, ktorý by

(pokiaľ by ho bola žalobkyňa využila) na jej návrh súdnou cestou bez ďalšieho definitívne napravil podľa
žalobkyne porušené jej práva. Ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Zb. neupravuje možnosť
vlastníkov domáhať sa neplatnosti hlasovania, ale v zmysle uvedeného ustanovenia má vlastník právo
obrátiť sa na súd, aby vo veci spornej medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom
rozhodol, výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie nahradzujúce konkrétny výsledok

hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie sa týka všetkých vlastníkov. V
zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súdu nebolo potom potrebné sazaoberať otázkou splnenia podmienok hlasovania, ani otázkou naliehavého právneho záujmu a meritom
veci a vykonávať ďalšie dokazovanie. Podľa názoru súdu nie je takáto určovacia žaloba spôsobom
ako dosiahnuť rozhodnutie nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, ale naopak, v jej prípade by

súd nerozhodoval o súčasnom stave, ale iba o tom čo bolo a takáto žaloba nie je procesne vhodným
nástrojom, ktorý tento spor rieši, pretože neodstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania a nevytvára
pevný základ pre zákonné usporiadanie vzťahov subjektov, ktorých sa vec týka.

1.3. V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by

došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v rámci tohto hlasovania (Ústavný súd SR IV. ÚS 194/201217). Došlo by k tomu, že by o otázkach,
o ktorých vlastníci hlasovali, museli hlasovať opätovne. Uvedenému je však možné sa vyhnúť, pokiaľ
by žalobkyňa zvolila iný spôsob právnej ochrany ako takúto určovaciu žalobu. Podľa názoru súdu
prvej inštancie mohla žalobkyňa podať žalobu, ktorej jednoznačne formulovaný petit by odstránil spor o
platnosti uvedených hlasovaní a vyriešil by spor v súčasnosti, nie v minulosti.

1.4. Osobitne, pokiaľ ide o bod I. petitu žaloby, platí, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem
na určení, že hlasovanie vlastníkov bytov o nesúhlase s tým, aby správca poskytol žalobkyni výpis
finančných prostriedkov do fondu opráv, je neplatné. Podľa § 9 ods. 5 písm. d) zákona č. 182/1993
Zb. je totiž správca povinný umožniť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome na požiadanie

nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv,
robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie. Preto právo žalobkyne nahliadať (oboznamovať sa) s uvedenými
dokladmivyplývazozákona,nemôžebyťobmedzenéhlasovanímspoluvlastníkovaajbeztakejtožaloby
toto právo žalobkyni svedčí, inými slovami ide v tejto časti žaloby o nadbytočnú žalobu, na určení ktorej
žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem.

1.5. Pokiaľ ide o bod II. petitu žaloby (o zvolení N. U. V., H. Q. a K. P. za zástupcov vlastníkov bytov
vchodu č. 3, 5 a 7), je treba uviesť, že súdy rozhodujú aj o žalobách prehlasovaného vlastníka, pokiaľ
ide o také rozhodnutie, ktoré po obsahovej stránke predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv
prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Zvolenie ktorejkoľvek inej osoby za zástupcu

vlastníkov nemožno považovať za neprimeraný zásah do práv žalobkyne. Pokiaľ ide o bod III. petitu
žaloby (vyúčtovaní dodávok tepla na ústredné kúrenie za rok 2019 a 2020 a nasledujúce obdobie bolo
v pomere 40% na plochu a 60% na dieliky PRVN - teda rovnako ako bolo schválené v marci 2019),
platí, že taktiež by išlo o rozhodnutie, ktoré by spôsobilo, že by bolo otázne (až do ďalšieho hlasovania
vlastníkov, ktoré by sa navyše nutne muselo uskutočniť), aké pravidlá ohľadom vyúčtovaní platia, čomu

možno predísť žalobou s inou formuláciou petitu. Pokiaľ ide o bod IV. petitu jej žaloby (o potvrdení
nájomnej zmluvy), súd prvej inštancie poukázal na § 14b ods. 1, písm. p) zákona č. 182/93 Zb., podľa
ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o nájme a výpožičke
spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva.

Je zrejmé, že uvedená zmluva bola uzavretá v roku 2013, nie je naopak zrejmé, o aké potvrdenie zmluvy
väčšinou vlastníkov v tomto prípade malo ísť, určenie takéhoto hlasovania za neplatné by s konečnou
platnosťou nevyriešilo spor medzi žalobkyňou a správcom. Nebolo by ani po prípadnom rozhodnutí súdu
o neplatnosti takého hlasovania zrejmé, či predmetná nájomná zmluva platí i na ďalšie obdobie, resp. na
ktoré obdobie je platne uzavretá. Žalobkyňa v danom prípade podľa názoru súdu mohla (s výnimkou I.

časti svojho petitu, v ktorej nemá dôvod podávať na súde žalobu) podať takú žalobu, ktorá by s konečnou
platnosťou definitívne a jednoznačne vyriešila (v prípade, že naozaj bol porušený zákon). Žalobkyňa
mohla žalovať určenie, kto je zástupcom vlastníkov bytov (v tom ktorom vchode, prípadne zástupcom
vlastníkov bytov v dome, určení, aké platia pravidlá pre vyúčtovanie dodávok tepla a či a za akých
podmienok platí nájomná zmluva). Tu by nepochybne naliehavý právny záujem mala, nakoľko rozsudok

vydaný na základe takého petitu žaloby by riešil aktuálny právny stav v súčasnosti, nie v minulosti.
Takýto petit žaloby by na rozdiel od žalobkyňou formulovanej žaloby určil aktuálny právny stav, bolo by z
neho zrejmé kto je platným zástupcom vlastníkov bytov, aké pravidlá pre vyúčtovanie dodávok tepla na
ústredné kúrenie za rok 2019 a 2020 platia a či nájomná zmluva z 31. 12. 2013 platí a na aké obdobie.
Súd mal za to, že len týmto spôsobom je možné definitívne odstrániť pochybnosti o týchto otázkach,

a naopak, že žaloba s petitom, ktorý zvolila žalobkyňa, tieto otázky definitívne nerieši, iba ich presúva
na ďalšie hlasovanie vlastníkov bytov, čo evidentne nebolo zámerom ustanovenia 14a ods. 8 zákona č.
182/1993 Zb. Uvedené platí aj v prípade, že by (ako to žalobkyňa v konaní tvrdila) bola neplatnou zmluva
o výkone správy, na základe ktorej žalovaný v 66. rade vykonáva správu bytového domu. O trováchkonania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. - 91. rade v konaní plne úspešným
priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, udávajúc, že poukazuje
na právny názor Najvyššieho súdu SR publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
7/2021, bod 80, sp. zn. 1Cdo/60/2019, ktorého právna veta znie: Otázku platnosti rozhodnutí prijatých
zhromaždením vlastníkov nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 14 ods. 4 zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení do 30. 09. 2014, a to ani ako

otázku predbežnú. Preto tvrdí, že žaloba bola podaná dôvodne, a v súlade s právnym názorom najvyššej
súdnej autority. Zákon nepredpisuje presnú formu žalobného návrhu. Žalobca si preto môže vybrať,
akého konkrétneho nároku sa bude na súde domáhať. Môže to byť napríklad určenie, či rozhodnutie bolo
prijaté, alebo nebolo prijaté, či výsledok hlasovania zaväzuje vlastníkov, alebo nezaväzuje vlastníkov
alebo či je rozhodnutie platné alebo neplatné. Súdy skúmajú, či boli dodržané zákonné a zmluvné
podmienky hlasovania a konkrétneho napadnutého rozhodnutia.

Nedodržiavanie alebo obchádzanie formálnych podmienok hlasovania ustanovené v zákone alebo v
zmluve predstavuje formálne alebo procesné nedostatky hlasovania. Tvrdí, že práve zákon 182/1993
Z. z. je osobitným predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie vlastníka (prehlasovaného vlastníka)
domáhať sa neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov. Ustanovenie § 14a ods. 8 zákona 182/1993
Z. z. neurčuje výslovne druh žaloby. Preto je v zmysle čl. 2 ods. 2, ods. 3 Ústavy SR súd viazaný

zákonom pri aplikácii práva, a žalobkyňa môže využiť prostriedok, ktorý jej zákon zaručuje, bez
nadmerne formálneho, resp. prísneho obmedzenia formy. Napokon, za právnu kvalifikáciu nezodpovedá
žalobca, ale právna kvalifikácia je povinnosťou súdu. Ona nežiadala „nahradiť“ výsledok hlasovania,
tvrdí, že hlasovanie je neplatné pre rozpor so zákonom a jeho obchádzanie, a to neplatné absolútne.
Preto oponuje tvrdeniu súdu, že by sa vyhovením žalobe „rušila vôľa vlastníkov“, alebo že by sa

neodstránila neistota vzťahu k účastníkom konania. Zákon 182/1993 Z. z., ani procesný predpis, ani iné
hmotnoprávne či zmiešané (hmotno-procesné) právne predpisy neustanovujú presnú formu žaloby –
len oprávnený subjekt (subjekt s aktívnou legitimáciou), súvislosť s výsledkami hlasovania a lehotu na
podanie žaloby. Preto právne posúdenie, ako ho vykonal súd, nemá oporu v zákone, resp. je nesprávnou
aplikáciou predpisu hmotného práva (14a ods. 8 z. 182/1993 Z. z.), a predpisu procesného (CSP).

To, ako má byť správne formulovaný petit žaloby v zmysle ustanovenia § 14 odsek 4 ZoVBNP, z
hmotnoprávnej úpravy nevyplýva (zákon hovorí iba o možnosti obrátiť sa na súd). Nedostatok právnej
úpravy v tomto smere však nemôže pozbaviť dotknutého vlastníka možnosti domáhať sa ochrany
svojich práv súdnou cestou (inak by došlo k tzv. odňatiu spravodlivosti) a § 14a ods. 8 ZoVBNP by
sa stal obsolentnou právnou normou, čo by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmto zákonným

ustanovením. Z povahy ustanovenia § 14a ods. 8 ZoVBNP vyplýva, že výsledkom súdneho konania
z pohľadu žalobcu by malo byť dosiahnutie stavu, že nenastanú právne účinky zamýšľané prijatým
rozhodnutím na schôdzi vlastníkov bytov. Žalobkyňa poukázala i na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 110/2011-40. Osobitne oponuje názoru súdu, že ohľadom petitu I nemá naliehavý právny záujem
na určení, že hlasovanie vlastníkov bytov o nesúhlase s tým, aby správca poskytol žalobkyni výpis

finančných prostriedkov fondu opráv, je neplatné. V konaní preukázala listinnými dôkazmi, že práve v
takomto smere hlasovanie prebehlo (výsledkom je zákaz sprístupniť jej doklady), a preto jej zákonné
právorešpektovanénebolo.Pritomvyužilavšetkyprostriedky,ktorémaladostupnépredpodanímžaloby,
a až po ich vyčerpaní sa obrátila na súd, so žalobou na ochranu práva, ktoré jej vyplýva zo zákona.
Ani súd neuvádza, akým spôsobom sa má domôcť nápravy – možnosti využitia svojho zákonného

oprávnenia, ak proti zásahu do tohto jej práva jej neposkytne ochranu. Pri „neochote“ osoby povinnej
plniť v žiadnom prípade nepostačuje na realizáciou oprávnenia oprávnenej osoby, že povinnosť a
právo je „zakotvené v zákone“. V prípade, že nedôjde k dobrovoľnému plneniu, je to práve súd, na
ktorý sa môže oprávnená osoba obrátiť, a práve súd, ktorý povinnosť plniť „zákonnú“, teda zo zákona
vyplývajúcu povinnosť, povinnej osobe uloží. K odôvodneniu bodu II petitu žaloby uviedla, že každý

protiprávny zásah je zároveň zásahom, ktorý predstavuje neprimeraný zásah do jej vlastníckych práv
ako prehlasovaného vlastníka. Nejde pritom o to, že by za zástupcu vlastníkov mala byť zvolená ona.
Ide o to, že zástupcovia vlastníkov bytov neboli zvolení v súlade so zákonom (na spoločnej schôdzi
celého bytového domu) a zákonom predpísanou procedúrou. K bodu III petitu žaloby tiež oponuje
odôvodneniu rozsudku v tom, že zrušenie rozhodnutia by nespôsobilo „otáznosť“, ale zostali by platné

pravidlá, podľa ktorých sa vykonávalo vyúčtovanie dodávok tepla pred uznesením, ktoré sa žiada zrušiť,
a podľa ktorého mal správca bytového domu postupovať do prijatia uznesenia, ktoré sa žiada zrušiť.
Ani súd nevysvetlil, v čom ním tvrdená „nejasnosť“ či „otáznosť“ má podklad. Vo vzťahu k volenému
zástupcovi aj vyúčtovaniu tepla by bolo potrebné nové hlasovanie len a výhradne v prípade, že byvlastníkmi bytov nebol akceptovaný stav po zrušení rozhodnutí, zrušenie rozhodnutí súdom by teda
automaticky nenavodilo „povinnosť nového rozhodnutia“. K bodu IV petitu, zrušenie uznesenia ohľadom
nájomnej zmluvy je odôvodnené už jeho nejasnosťou, teda neurčitosťou. Formulácia uznesenia však

jednoznačne určitá nie je. Vzhľadom na striktnú právnu úpravu hlasovania v zákone č. 182/1993 Z. z.
sa všetkých štyroch bodov petitu vytýka chybná procedúra: nejasnosť formulovanej otázky, odlišnosť
otázky na hlasovacom lístku s oznámeným „výsledkom hlasovania“, nedodržaním zákonom určených
lehôt (o oznámení, kedy sa bude konať písomné hlasovanie), nezvolenie overovateľov, nepodpísanie
hlasovacích lístkov overovateľmi s uvedením ich mena a priezviska a súčasne s hlasujúcim, a pod.

Podanou žalobou napádala aj absolútnu neplatnosť uvedených uznesení a napádala ju jediným
procesným prostriedkom, ktorý jej právny poriadok umožňuje, žalobou prehlasovaného vlastníka podľa
§ 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. Tiež poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR: sp. zn.
3 Cdo 73/2009 zo dňa 25. novembra 2010 a sp. zn. 4 Obo 20/2007 zo dňa 18. februára 2008. Súd
jej neadresoval žiadnu písomnosť, ktorou by ju vyzval na odstránenie vád žaloby podľa § 129 CSP.
Záverom uviedla, že výpočet žalôb v § 137 CSP je demonštratívny, nie taxatívny, preto jej nemožno

uprieť právo domáhať sa svojho práva, vyplývajúceho jej ako vlastníčke bytu v bytovom dome, podľa
ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., vrátane práva poukázať na absolútnu neplatnosť, len
z dôvodu nadmerného formalizmu. Hoci v odôvodnení rozhodnutia súd uvádza, že „žalovaní v 1., 2., 3.,
6.-11., 13., 14., 16., 17., 20.- 23., 34., 38.-41., 64. a 85. rade so žalobou svojím konečným stanoviskom
súhlasili“, v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s týmto procesným uznaním, aj keď len

v intenciách, že vyjadrenia žalovaných potvrdzujú skutočnosti ňou tvrdené. Vytkla súdu prvej inštancie,
že nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to jednak, odkážuc ju na to, že
zákonom zaručenému právu, ktoré bolo neplatným hlasovaním „zakázané“, neposkytne súdnu ochranu,
jednak z dôvodov prílišného formalizmu, jednak z nedostatočného odôvodnenia až nepreskúmateľnosti,

a rozporu rozsudku s judikatúrou, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, s vyslovením záväzného právneho názoru.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní
veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa podala na súd prvej inštancie žalobu,
ktorou sa domáhala určenia neplatnosti štyroch rozhodnutí písomného hlasovania vlastníkov bytového
domu na ulici D. X, X, X U. X A. C. v dňoch 05. 03. 2021 do 07. 03. 2021 z dôvodov, ktoré sú zrejmé tak

zo žaloby, ako i jej následných podaní žalobkyne, keď namietala tak formálne, ako i vecné (obsahové)
nedostatky hlasovania schválených rozhodnutí písomného hlasovania.

5. Prejednávajúc podané odvolanie žalobkyne z hľadiska ňou vymedzených odvolacích dôvodov,
dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie, v ktorom súd prvej inštancie prijal nesprávne právne závery, je potrebné zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Právna norma obsiahnutá v ustanovení § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. predstavuje jediný
zákonnýprostriedokprávnejochranyprevlastníkov,ktoríboliprivýkonesvojichhlasovacíchprávvrámci

rozhodovania o určitej otázke prehlasovaní alebo sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť, prípadne
ak sa nedosiahla potrebná väčšina hlasov na prijatie konkrétneho rozhodnutia. NS SR vo svojom
rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod R 80/2021 judikoval, že otázku
platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov nemôže súd posudzovať v inom konaní než v
konaní podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

do 30. 09. 2014, a to ani ako otázku predbežnú. Toto zákonné ustanovenie, počnúc od 01. 10. 2012 bolo
nahradenéodsekom8novelizovanéhoustanovenia,pričomnovelouúčinnouod01.11.2018boloznenie
ustanovenia prevzaté do nového ustanovenia § 14a ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Z uvedeného rozhodnutia NS SR okrem iného vyplýva i to, že rozhodnutia zhromaždenia(schôdze) vlastníkov treba považovať za právne úkony sui generis. Zákon v ustanovení § 14a ods. 8
zákona č. 182/1993 Z. z. tak legitimuje vlastníka obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol, pričom skladbu
a formuláciu petitu žaloby ponecháva na vôli žalobcu, aby podľa povahy konkrétnej situácie formuloval

žalobný petit, čo samozrejme nevylučuje ani právo podať žalobu na určenie neplatnosti rozhodnutia
schôdze alebo zhromaždenia vlastníkov. Rozhodnutia vlastníkov sa potom stávajú neplatnými až na
základe právoplatného rozhodnutia súdu s účinkami ex tunc, pričom ide o prípad konštitutívneho
rozhodnutia súdu so spätnými účinkami.

7. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a/ splnení povinnosti
b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu
c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu

d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8. Vzhľadom na obsah žalobkyňou podanej žaloby, ktorou sa domáhala vyslovenia neplatnosti
rozhodnutí hlasovania vlastníkov bytového domu, bolo úlohou súdu prvej inštancie primárne sa zaoberať
prípustnosťou podanej určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 137 CSP. Súd prvej inštancie takýmto

spôsobom i postupoval, avšak ním prijaté závery sú nesprávne a zmätočné.

9. Primárne odvolací súd, poukazujúc pritom na ním vyššie uvedené, udáva, že rozhodnutia
zhromaždenia vlastníkov treba považovať za právne úkony sui generis, a teda žaloba o určenie
ich neplatnosti je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ CSP

(napr. R 1/2023), keď zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú podľa §
2 ods. 1 Občianskeho zákonníka právnymi skutočnosťami. U žalôb na určenie právnej skutočnosti
podmienila právna úprava CSP možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti
vyplýva z osobitného predpisu, a to na rozdiel od žalôb na určenie práva, kde právna úprava CSP
zotrvala (v kontexte predošlej právnej úpravy OSP) na preukázaní naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení.

10. Súdprvejinštancievosvojomrozhodnutíprocesnúprípustnosťpodanejurčovacejžalobyzmätočne
posudzoval tak podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, ako i § 137 písm. d/ CSP, pričom takýto jeho
postup bol zjavne nesprávny, pretože určitý typ podanej žaloby so striktne definovaným predmetom

konania a vymedzeným žalobným návrhom nemožno súčasne považovať za žalobu o určenie práva,
akoi zažalobuourčenieprávnejskutočnosti.Nauvedenomničnemeníanito,akoprávnezadefinujetyp
určovanej žaloby samotná žalobkyňa, keď uvedené zadefinovanie typu určovacej žaloby a vyhodnotenie
podmienok jej prípustnosti v zmysle ustanovenia § 137 CSP je vecou konajúceho súdu. Z obsahu
žaloby, ako i celého spisu je jednoznačné, že žalobkyňa žaluje o určenie neplatnosti právnych úkonov,

teda podala žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť bolo potrebné posúdiť v zmysle
ustanovenia § 137 písm. d/ CSP bez toho, že by bolo akokoľvek dôvodné podrobiť túto žalobu prieskumu
v zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ CSP a nedôvodne skúmať danosť naliehavého právneho záujmu.
V kontexte uvedeného treba uviesť i to, že súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že rozhodnutie
vlastníkov bytov nie je právnym úkonom, pretože tak ako už odvolací súd uviedol, o právny úkon sa

jedná. Potom závery súdu prvej inštancie, že žaloba žalobkyne podľa ustanovenia § 137 písm. d/ CSP
neprichádza do úvahy, nie sú správne, pretože sa jedná o typ určovacej žaloby, na ktorú sa vzťahuje
ustanovenie § 137 písm. d/ CSP. Úlohou súdu prvej inštancie potom z hľadiska podmienky prípustnosti
takejto žaloby bolo skúmať len to, či určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu, teda
či osobitný predpis upravuje prípustnosť určenia neplatnosti rozhodnutí hlasovania vlastníkov bytov

bytového domu. Treba pritom uviesť, že týmto ustanovením je jednoznačne ustanovenie § 14a ods. 8
zákona č. 182/1993 Z. z. , ktoré ustanovenie je potrebné považovať za také ustanovenie osobitného
predpisu, z ktorého vyplýva procesná prípustnosť žaloby v zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ CSP.
Tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, zákonodarca jednoznačne s možnosťou podania takejto žaloby
v uvedenom ustanovení počíta.

11. Potom uvedené nesprávne právne nazeranie súdu prvej inštancie na procesnú prípustnosť podanej
žaloby žalobkyne viedlo odvolací súd k postupu v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP
a zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a novérozhodnutie, keď súd prvej inštancie v tomto ohľadne vec nesprávne právne posúdil a nevychádzal
z aktuálnej koncepcie právnej úpravy CSP o prípustnosti podaných žalôb. Súd prvej inštancie, viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, tak vec opätovne (vecne) prejedná, vo veci opätovne rozhodne

a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).