Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/194/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214409
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5118214409.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne S. S., narodenej B. zastúpenej spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., Bytča, Sidónie Sakalovej 190, IČO: 47256591, proti
žalovaným 1/ S. H., narodenému B. narodenej B. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 32C/22/2018, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 23. septembra 2021 sp. zn. 9Co/134/2020, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") rozsudkom z 20. februára
2020 č. k. 32C/22/2018-155 zamietol žalobu žalobkyne (I.), ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho

práva k bytu č. XX na X.p., vchod 3, v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku v KÚ L.,
zapísaného na LV č. B.; a žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (II.).
1.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že z kúpnej zmluvy zo 07. 04. 2017 s úradným osvedčením pravosti
podpisu žalobkyne, uzatvorenej medzi ňou ako predávajúcou a H. ako kupujúcou, mal súd zistené, že
ňou previedla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na H. s tým, že dohodnuté podmienky

zaplatenia kúpnej ceny korešpondujú so skutočnosťami, ktoré uviedla žalobkyňa v žalobe. Z čestného
prehlásenia z 09. 06. 2017 s úradným osvedčením pravosti podpisu žalobkyne ďalej zistil, že v ňom
uviedla, že plne súhlasí s rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu v prospech H. K., a
že podľa kúpnej zmluvy došlo k plnej úhrade kúpnej ceny, na základe čoho došlo aj k výmazu záložného
práva k nehnuteľnosti, ktoré bolo zriadené v prospech S. P. s tým, že si je vedomá toho, čo znamená
toto čestné prehlásenie a odovzdáva ho na základe toho, že celý priebeh prevodu vlastníckych práv bol

v súlade s kúpnou zmluvou. Z preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 07. 04. 2017 vyplýva aj protokolárne prevzatie bytu kupujúcou H. K. od žalobkyne, ktorý
bol taktiež obidvomi podpísaný. Z dokladu označeného ako „Potvrdenie a akceptovanie o spôsobe
úhrady kúpnej ceny" z 12. 04. 2017 vyplýva, že žalobkyňa ním H. K. potvrdila, okrem iného, i prijatie prvej
časti kúpnej ceny, pričom uvedenú listinu napísala vlastnoručne žalobkyňa, čo potvrdila aj pri výpovedi
na pojednávaní. Z čestného prehlásenia žalobkyne zo 07. 04. 2017 s úradným osvedčením pravosti

jej podpisu vyplýva, že plne súhlasila s úhradou druhej a tretej časti kúpnej ceny na číslo účtu, ktoré
je vyznačené v kúpnej zmluve, a to za účelom vyplatenia a následného zrušenia záložného práva k
nehnuteľnostiam v prospech S. P., pričom v ňom prehlásila, že si je vedomá toho, čo znamená toto
čestné prehlásenie. Z dokladu označeného ako „Potvrdenie a akceptovanie o forme úhrady záložného
práva" z 12. 04. 2017 vyplýva, že žalobkyňa týmto dokladom S. P. potvrdila, okrem iného, i prijatie
druhej a tretej časti kúpnej ceny z uvedenej kúpnej zmluvy, pričom skutočnosť, že uvedenú listinu

napísala vlastnoručne žalobkyňa, potvrdila aj pri svojej výpovedi. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností zo 07. 04. 2017, doručenému Okresnému úradu Žilina, taktiež vyplýva, žetento bol podpísaný žalobkyňou ako predávajúcou a H. K. ako kupujúcou. Vychádzajúc z uvedeného,
tak tvrdenia žalobkyne ohľadne neplatnosti právneho úkonu, t. j. kúpnej zmluvy z ňou uvádzaných
dôvodov, neboli potvrdené listinnými dôkazmi. Na uvádzaných listinných dôkazoch sa nachádza podpis

žalobkyne, čo táto v konaní nerozporovala, niektoré žalobkyňa vlastnoručne napísala a podpísala a na
niektorých sa nachádza aj úradné osvedčenie pravosti jej podpisu, resp. jej syna G. S. na zmluvách o
pôžičke uzatvorených s S. P., pričom z príjmových pokladničných dokladov vyplýva aj potvrdenie prijatia
požičaných súm jej synom, ktoré taktiež podpísal. Hoci žalobkyňa uviedla, že žiadne peniaze nedostala,
v jednej z listín vlastnoručne napísala „potvrdzujem prijatie prvej časti kúpnej ceny z kúpnej zmluvy" a

zároveň boli súdu predložené listiny, z ktorých vyplýva, že bola zaplatená aj druhá a tretia časť kúpnej
ceny. Z uvedeného dôvodu neobstojí jej tvrdenie, že nevedela, čo podpisuje, že si myslela, že sú jej
pánom P. predkladané na podpis faktúry, príp. listiny spojené s rekonštrukciou bytu. Je nelogické a málo
pravdepodobné, aby si žalobkyňa myslela, že podpisuje doklady o rekonštrukcii bytu, keďže preberanie
faktúr (nakoľko žalobkyňa nemohla byť ich vystaviteľkou) a ani iné doklady spojené s rekonštrukciou
bytu si nevyžadujú úradné osvedčenie pravosti jej podpisu. I keby pripustil, že podpisovanie mimo

notárskej kancelárie by mohlo prebiehať tak, že pán P. jej predložil na podpis len narýchlo listiny,
ktoré ona z dôvery voči jeho osobe nečítala, len ich podpísala, konštatoval, že prevažná väčšina listín
bola podpísaná pred notárom, resp. pred pracovníkom notárskeho úradu, kedy už je predpoklad, že
podpisujúca osoba si uvedomuje závažnosť vykonania podpisu na listinách a vie, čo podpisuje. Zároveň
dodal, že už minimálne z vizuálnej stránky faktúry vyzerajú úplne inak ako zmluvy. V nadväznosti na

uvedené skutočnosti mal zato, že tvrdenia žalobkyne o tom, že kúpna cena nikdy nebola zaplatená, sú
vyvrátené práve listinnými dôkazmi - vlastnoručne napísanými potvrdeniami o prijatí všetkých troch častí
kúpnej ceny. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že bola zo strany S. P. uvedená do omylu, že nikdy nemala úmysel
podpísať kúpnu zmluvu, ktorou by chcela previesť vlastnícke právo k bytu, v tejto súvislosti vyhodnotil
listinné dôkazy a dospel k záveru, že jej tvrdenia neobstoja z dôvodu, že žalobkyňa napriek tomu, že

popiera podpis kúpnej zmluvy, podpísala aj dodatok č. 1 k tejto kúpnej zmluve a v zmysle tohto dodatku
vyzvala H. K., aby zaplatila kúpnu cenu tak, ako bola dohodnutá a zároveň boli tieto listiny opatrené
úradne osvedčeným podpisom. Z uvedených dôvodov nezistil žiadny dôvod, na základe ktorého by
bolo možné považovať prevod vlastníckeho práva zo žalobkyne na H. K. za absolútne neplatný, to
znamená, na základe čoho by aj prevod z H. K. na žalovaných bol neplatný a teda, že žalobkyňa je stále

vlastníčkou predmetného bytu. Čo sa týka odstúpenia žalobkyne od kúpnej zmluvy o prevode bytu zo
žalobkyne na H. K. mal zato, že neboli splnené podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy z dôvodu,
že nebolo ňou preukázané, že by dohodnutá kúpna ceny nebola riadne zaplatená. Súčasne mal zato,
že ak sa má zasiahnuť do vlastníckeho práva žalovaných ako osôb, ktoré nadobudli vlastnícke právo
k bytu, ešte predtým ako žalobkyňa doručila H. K. odstúpenie od kúpnej zmluvy, musí byť tento zásah

náležite odôvodnený. Pri žalovaných sa pritom predpokladá, že ide o osoby, u ktorých sa má zato, že
svoje vlastnícke právo nadobudli dobromyseľne. Preto akýkoľvek zásah do ich vlastníckeho práva musí
byť odôvodnený náležitými skutkovými okolnosťami, ktorými sa preukáže neexistencia dobrej viery na
ich strane, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu a táto ho neuniesla. Vzhľadom na uvedené
listinné dôkazy dospel k záveru, že z dôvodu hospodárnosti nie je potrebné vykonať výsluch svedkov, a

to manžela a syna žalobkyne a pripojenie vyšetrovacieho spisu, keďže mu bolo predložené uznesenie
o odmietnutí trestného oznámenia a návrh na vykonanie týchto dôkazov zamietol.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd"), na odvolanie žalobkyne, rozsudkom
z 23. septembra 2021 sp. zn. 9Co/134/2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; a žalovaným 1/, 2/

proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2.1. Odvolacísúddôvodil,ževkontradiktórnomsúdnomkonanímástranapovinnosťtvrdeniaadôkaznú
povinnosť.Zobsahuspisupritomjednoznačnevyplýva,žežalobkyňasícetvrdilaskutočnosti,vdôsledku
ktorých má byť naďalej vlastníčkou predmetných nehnuteľností, t. j., že kúpnu zmluvu uzatvárala v
omyle, že podpisuje faktúry na rekonštrukciu predmetného bytu, predkladané jej S. P., ktorý tento

omyl vyvolal, a preto sa domáhala neplatnosti tohto právneho úkonu, t. j. kúpnej zmluvy (§ 40a, §
49a) ako aj, že kúpna cena jej H. vyplatená nebola, na základe čoho od zmluvy odstúpila, v dôsledku
čoho sa od začiatku zrušila, avšak v súdnom konaní z predložených listinných dôkazov žalobkyňou
podpísaných, vrátane overenia jej podpisu notárom, jednoznačne vyplynul opak, t. j., že predmetnú
kúpnu zmluvu uzatvorila a kúpna cena jej vyplatená bola. Vychádzajúc z uvedeného, žalobkyňa síce

svoju povinnosť tvrdenia splnila, avšak v spore neuniesla dôkazné bremeno, a preto súd prvej inštancie
správne jej žalobu v celom rozsahu zamietol. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
a k odvolacím námietkam žalobkyne krajský súd ďalej doplnil, že podľa § 193 CSP súd je viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal, pričom zuznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania ČVS:
R. z 09. 05. 2018 jednoznačne vyplýva, že trestné oznámenie žalobkyne pre podozrenie zo spáchania
zločinu podvodu, ktorého sa mal na rovnakom skutkovom základe, aký bol uvádzaný v žalobe dopustiť

S. P., bola podľa § 179 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutá, nakoľko nebol zistený dôvod na
začatie trestného stíhania, pričom v rámci trestného konania boli predložené tie isté doklady, ktoré boli
predmetom posudzovania zo strany súdu aj v tomto spore. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
správne nevykonal navrhované výsluchy svedkov, a to jej manžela, ktorý mohol potvrdiť len konanie S.
P. k jeho osobe a nie vo vzťahu k žalobkyni, keďže pri ňom, aj podľa výpovede samotnej žalobkyne,

nikdy, tak isto ako aj jej syn, nebol, pričom aj keby boli voči S. P. vedené na polícii iné konania v iných
veciach, nebolo by z nich možné preukázať jeho konkrétne konania voči žalobkyni, prihliadnuc aj k tej
skutočnosti, že v spore boli predložené listinné dôkazy, podpísané synom žalobkyne, s jeho overeným
podpisom, z ktorých vyplýva, že pôžičku od S. P. prevzal.
2.2. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobkyne,
či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov odvolacieho
konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní plne úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal,
keďže si ho neuplatnili.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka") dovolanie podľa § 420
písm. f) CSP.
3.1. Dovolateľka uvádza, že súd prvej inštancie mal v záujme hľadania pravdy vykonať všetky dôkazy,
ktoré navrhovala. Na ich základe by bolo rozhodnutie objektívnejšie a nevyvolávalo by pochybnosti,
ktoré tu momentálne podľa jej názoru sú. Súd neuveril jej tvrdeniam a spoľahol sa len na obsah listinných

dôkazov, ktoré dovolateľka vyslovene poprela. Na základe dôkaznej situácie, z ktorej súd prvej inštancie
vychádzal, je rozhodnutie nesprávne a predčasné. Súd síce na jednej strane konštatuje, že dovolateľka
neuniesla dôkazné bremeno, ale na strane druhej jej odoprel právo vykonať dôkazy, ktoré už pri podaní
žaloby navrhla. Ak boli ňou uvádzané skutočnosti v rozpore s tým, čo vyplývalo z listinných dôkazov,
súd prvej inštancie sa mal v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať s tým, prečo považoval listinné

dôkazy za hodnovernejšie, ako skutočnosti vyplývajúce z jej výsluchu. Tým, že odvolací súd a súd prvej
inštancie odmietli vykonať ňou navrhované dôkazy, došlo k porušeniu jej procesných práv, a tým aj k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľka žiada, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu a rozsudok okresného súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a aby
dovolateľke priznal aj nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania

a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je treba odmietnuť, a to z
nasledujúcich dôvodov:

5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu

odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Podporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

8. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,
bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá
rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na
právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi
v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia

dôkazov a pod.).

9. Dovolateľka namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, ako aj nesprávne vyhodnotenie
dôkazov. Najmä poukazovala na to, že súd neuveril jej tvrdeniam a spoľahol sa len na obsah listinných
dôkazov, ktoré však vyslovene poprela. Na základe dôkaznej situácie, z ktorej súd prvej inštancie

vychádzal, je rozhodnutie nesprávne a predčasné.

10. Dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, lebo je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

11. Dovolací súd k tejto námietke dovolateľky uvádza, že dokazovaním je časť civilného konania, v
rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej
sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú
potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom
súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať

všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania (viď tiež
uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/2012/2012, 4Cdo/125/2012,
5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011). Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne)
nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností,

nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení
účastníka konania (viď R 125/1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce
skutkové okolnosti (čo v konečnom dôsledku môže viesť dokonca až k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia), táto nesprávnosť ale v zmysle už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá
vadu zmätočnosti (k tomu viď R 37/1993 a rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/219/2013, 3Cdo/888/2015,

4Cdo/34/2011, 5Cdo/149/2010, 6Cdo/134/2010, 6Cdo/60/2012, 7Cdo/86/2012 a 7Cdo/36/2011).

12. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré dovolateľka naznačuje v dovolaní, nie je v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania.
Súdna prax sa ustálila na názore, že ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov,

môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá
prípustnosť dovolania (viď R 42/1993, ale aj rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/85/2010, 1Cdo/18/2011,
3Cdo/268/2012, 4Cdo/314/2012, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/104/2010, 7Cdo/248/2012).

13. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani v zmysle novšej právnej úpravy civilného sporového

konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
podľa § 420 písm. f) CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017,
4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej
republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru

o jeho ústavnej neudržateľnosti.

14. Konanie odvolacieho súdu v prejednávanej veci však takéto vady nevykazuje. Z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, z ktorých dôkazovvychádzali a ako ich vyhodnotili, pričom podľa názoru dovolacieho súdu zistené skutkové závery
odvolacieho súdu nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý (riadny) proces.

14.1. Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ dovolateľka namietala nevykonanie
navrhnutýchdôkazov,súdprvejinštancievbode38svojhorozhodnutiajasneuviedol,žezamietolnávrhy
na vykonanie dokazovania zo strany žalobkyne - výsluch svedkov - S. S. (manžel) a G. S. (syn) a
pripojenie vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiline ČVS: R. nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že žalobkyňa podpísala všetky listiny, ktoré súd skúmal a zároveň text niektorých z nich

písala vlastnou rukou. Tieto listiny žalobkyňa aj podpísala a prejavila v nich svoju vôľu. Jedná sa napr.
o listinu (č. l. 129), kde uviedla, že potvrdzuje prijatie prvej časti kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa
07. 04. 2017. Zároveň v tomto vlastnoručne písanom dokumente uviedla, že forma úhrady druhej a
tretej časti kúpnej ceny z kúpnej zmluvy je „s mojou slobodnou a vážnou vôľou". Keďže žalobkyňa v
konaní ani raz neuviedla, že by bol na ňu zo strany p. S. vyvíjaný akýkoľvek nátlak, súd vychádzal z
toho, že žalobkyňou vlastnoručne napísané „Potvrdenia a akceptovanie o spôsobe úhrady kúpne ceny"

je v súlade s jej slobodnou vôľou, a teda, že žalobkyňa vie, čo podpisovala. Obdobný prejav slobodnej
vôle žalobkyne vyplýva aj z listiny nachádzajúcej sa na č. l. 132, kde žalobkyňa vlastnou rukou napísala
text, v ktorom potvrdila úhradu druhej a tretej časti kúpnej ceny. Vzhľadom na uvedené listinné dôkazy,
v súvislosti s ostatnými listinnými dôkazmi, súd dospel k záveru, že z dôvodu hospodárnosti nie je
potrebné vykonať výsluch svedkov a pripojenie vyšetrovacieho spisu (súdu okrem toho bolo predložené

uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia) a návrh na vykonanie týchto dôkazov zamietol. Rovnako
odvolací súd vo svojom rozhodnutí v bode 9 uviedol. že podľa § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal, pričom z uznesenia
Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania ČVS: R. z 09.
05. 2018 jednoznačne vyplýva, že trestné oznámenie žalobkyne pre podozrenie zo spáchania zločinu

podvodu, ktorého sa mal na rovnakom skutkovom základe, aký bol uvádzaný v žalobe dopustiť S.
P., bola podľa § 179 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutá, nakoľko nebol zistený dôvod na
začatie trestného stíhania, pričom v rámci trestného konania boli predložené tie isté doklady, ktoré boli
predmetom posudzovania zo strany súdu aj v tomto spore. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
správne nevykonal navrhované výsluchy svedkov, a to jej manžela, ktorý mohol potvrdiť len konanie

S. k jeho osobe a nie vo vzťahu k žalobkyni, keďže pri ňom, aj podľa výpovede samotnej žalobkyne,
nikdy, tak isto ako aj jej syn, nebol, pričom aj keby boli voči S. P. vedené na polícii iné konania v iných
veciach, nebolo by z nich možné preukázať jeho konkrétne konania voči žalobkyni, prihliadnuc aj k tej
skutočnosti, že v spore boli predložené listinné dôkazy, podpísané synom žalobkyne, s jeho overeným
podpisom, z ktorých vyplýva, že pôžičku od S. P. prevzal.

15. Doposiaľ vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje prijaté závery súdu prvej inštancie i súdu
odvolacieho. S poukazom na oba vykonané dokazovanie možno považovať ich skutkové závery i
hodnotenie dôkazov za dostatočné. Pokiaľ nepovažovali za potrebné nariadiť dokazovanie výsluchom
svedkov a pripojením trestného spisu, nezasiahli tým do práva žalobkyne na spravodlivý proces,

pretože jednak na zistenie skutkového stavu zabezpečili dostatočné množstvo dôkazných prostriedkov,
z ktorých vyvodili na rozhodnutie veci dostatočné a jednoznačné skutkové závery, návrhy na vykonanie
dokazovania ďalšími výsluchmi považovali za nadbytočné, túto nadbytočnosť dostatočne odôvodnili,
čím vyhoveli kritériám v zmysle vyššie citovanej judikatúry ústavného i najvyššieho súdu.

16. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania a z charakteru dovolacieho konania teda vyplýva,
že dokazovanie sa v ňom nevykonáva a dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy
vykonané v konaní na súdoch nižšej inštancie. To, akým spôsobom súd vykonáva a vyhodnocuje
jednotlivé dôkazy, na ktoré prihliadne a v akej miere, je vždy vecou konajúceho súdu. Dovolaním sa
nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi

vykonaného dokazovania. Žalobkyňou tvrdené nesprávne hodnotenie dôkazov nie je preto spôsobilé
založiť bez ďalšieho zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.

17. Dovolací súd rovnako uvádza, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval
ustanovenia, ktoré aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery; okrem iného uviedol dôvody,

so zreteľom na ktoré dospel k záveru o platnosti kúpnej zmluvy a o nesplnení zákonných podmienok
na platné odstúpenie od nej, čo bolo predmetom konania. S ohľadom aj na vyššie uvedené sa
dôsledne vyporiadal so skutkovými zisteniami a uviedol aj prečo ďalšie dôkazy už odmietol vykonať.
Rozhodnutie odvolacieho súdu a v tejto súvislosti aj súdu prvej inštancie nie je arbitrárne, ani ústavneneudržateľné, je dostatočne podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené. Samotné rozhodnutie
aj jeho odôvodnenie spoľahlivo odpovedajú na všetky podstatné otázky konania. Konajúce súdy sa
vyporiadali so všetkými podstatnými dôvodmi namietanými žalobkyne (nielen) v odvolaní a nie je dôvod

sa od ich právneho názoru odchyľovať. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno
považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

18. Pokiaľ námietka žalobkyne po obsahovej stránke smerovala tiež k samotným právnym záverom
súdov oboch inštancií, na ktorých založili svoje rozhodnutia, dovolací súd uvádza, že nesprávne právne

posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP a prípustnosť
dovolania podľa tohto ustanovenia (R 24/2017); tento právny záver považuje za ústavnoprávne
akceptovateľný i ústavný súd (I. ÚS 61/2019).

19. To, že dovolateľka so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia
odvolacieho súdu nesúhlasila a nestotožnila sa s nimi, nemôže samo osebe viesť k založeniu

prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03).

20. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd v konaní nepostupoval spôsobom,
ktorý by bol v rozpore s kogentnými procesnými ustanoveniami, a ktorým by došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľka neopodstatnene namieta nesprávny
procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jej procesných práv v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Dovolací súd preto
dovolanie žalobkyne ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.

21. Úspešnýmžalovanýmsúdpriznalnáhradutrovdovolaciehokonaniavočižalobkynivplnomrozsahu.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3
veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.