Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/169/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119326800
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6119326800.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Adriany
Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov: 1. A. B., bytom v C., D. E. X, 2. F. B., bytom
v C., B. E. XX/X, 3. F. B., bytom v E., G. E. XX, 4. H. A., bytom v C., I. E. X, 5. F. C., bytom v E., G. E.
XXX/XX, 6. F. F., bytom v C., F. E. XX, 7. J. K., bytom v C., L. E. X, 8. F. M., bytom v C., N. E. XX, 9. A.
M., bytom v C., O. P. E. XXXX/XX, 10. F. M., bytom v C., D. E. X, zastúpení Advokátskou kanceláriou

JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 28 proti žalovanému:
Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, o zaplatenie 11.702,49 eura s prísl., o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 2.5.2022 č.k. 37C/71/2019-262 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo

na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom bezdôvodného
obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX,
XXXXX, XXXXX, XXXXX kat. územia Q. F., obec Košice-Sever. Ďalej vychádzal zo zistenia, že na
uvedenýchpozemkochsanachádzaParkAnička–verejnázeleň,ktoráprešladovlastníctvažalovaného
podľa zákona č. 138/1991 Zb. Žalobcovia si pôvodne nárok uplatnili titulom náhrady za zákonné vecné
bremeno, avšak v priebehu konania zmenili právny dôvod uplatneného nároku, ktorý žiadali titulom
vydania bezdôvodného obohatenia.

4. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania žalobcami uplatneného nároku.

5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcov
je premlčaný, a preto nie je dôvodný.

6. Súd žalobcami uplatnený nárok posúdil podľa zákona č. 66/2009 Z.z. ako nárok na náhradu za
zákonné vecné bremeno. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcov, že právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vzniklo iba pozemkom pod stavbami. Bol toho názoru, že pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z.
sú rozhodujúce dve podmienky, a to stavba vo vlastníctve obce nachádzajúca sa na pozemku a spôsob
nadobudnutia stavby – delimitáciou zo štátu na obec. Vychádzajúc z ust. § 43a ods. 1 a ods. 3 písm.
p/ Stavebného zákona mal za to, že plochy verejnej zelene – sady, parky sú tiež stavby, teda pozemky

pod nimi sú už zahrnuté v § 1 ods. 1. Ďalej uviedol, že stavby sadov a parkov sú inžinierske stavby,
ktoré sú vo svojej podstate plochami zelene s rôznymi prvkami, napr. parkovej architektúry, mobiliáruatď. Z uvedeného vyvodil, že ak sa na pozemku žalobcov nachádza Park Anička, stavba v zmysle §
43a ods. 1, 3 písm. p/ Stavebného zákona prešla do vlastníctva žalovaného, a teda sú v danom prípade
splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z.

7. Pre posúdenie uplatneného nároku považoval súd za potrebné ustáliť tiež charakter náhrady za vecné
bremeno vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, teda či svojou povahou sa jedná
o jednorazovú alebo opakovanú náhradu.

8. Pri riešení uvedenej otázky vychádzal z názoru dovolacieho súdu vysloveného v rozhodnutí

2Cdo/194/2018, nakoľko obdobnú „dovolaciu otázku“ už najvyšší súd riešil v rozsudku 7Cdo/26/2014
a v rozsudku sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré sa týkali priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného
bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.. V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd vyslovil,
že tam vyslovený právny názor je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej náhrady
za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. Aplikujúc právne závery vyplývajúce
z uvedených rozhodnutí považoval nárok uplatnený žalobcami na zaplatenie náhrady za vecné bremeno

za obdobie od 18.6.2016 do 18.6.2019 za premlčaný.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na to, že
žalobcovia v konaní úspešní neboli a žalovanému žiadne preukázateľne trovy v konaní nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. V odvolaní uviedli, že súd posúdil skutkový stav podľa zákona č. 66/2009 Z.z. napriek tomu, že
na pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania sa vecne bremeno nevzťahuje. Majú za to, že súd

nesprávne právne posúdil vec a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Sú toho názoru, že zákon č. 66/2009 Z.z. nemožno v tomto konaní aplikovať, nakoľko vecné
bremeno podľa § 4 uvedeného zákona na žalovaných pozemkoch nikdy nevzniklo. V zmysle § 46
zákona č. 66/2009 Z.z. je zrejmé, že vecné bremeno zákonodarca zriadil len pozemkom pod stavbou,
avšak predmetom konania sú parcely, na ktorých je verejná zeleň a nie stavby, teda vecné bremeno na

žalovanýchparceláchnikdynevznikloaanivzniknúťnemohlo.Katastrálnyúradneevidujenažalovaných
pozemkoch žiadne stavby. Navyše uviedli, že žalovaný v priebehu konania nepredložil žiadne stavebné
povolenie ani územné rozhodnutia týkajúce sa Parku Anička, teda dôkaz o tom, že Park Anička bol
zriadený v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný nepredložil nič, preto majú za to, že Park Anička
nespĺňa podmienku povolenia podľa právnych predpisov. Ak by aj odvolací súd dospel k záveru, že

Park Anička je stavbou, jednoznačne nie je povolená podľa právnych predpisov. Žalovaný, ak tvrdí,
že na žalovaných pozemkoch sa nachádzajú stavby povolené podľa právnych predpisov, mal predložiť
stavebné povolenie a tiež kolaudačné rozhodnutia. Zastávali názor, že vecné bremeno podľa § 4 zákona
č. 66/2009 Z.z. na verejnej zeleni nikdy nevzniklo. Z ust. § 4 je zrejmé, že zákonodarca zriadil vecné
bremeno len pozemkom pod stavbou, ktorá spĺňa ďalšie zákonom stanovené kritéria. Zákonodarca v §

1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vymedzil pojmové spojenie, čo je to pozemok pod stavbou, a to tak, že
za taký treba považovať iba pozemok, na ktorom stojí stavba, ktorá prešla do vlastníctva obce podľa
osobitného predpisu. Za stavbu zákonodarca nepovažuje cintorín, športový areál alebo verejnú zeleň,
nakoľko o týchto pojednáva ust. § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. V zákone je tak upravený rozdiel medzi
stavbami uvedený v § 1 ods. 1 zákona a verejnou zeleňou, športovým areálom a cintorínmi uvedený

v § 1 ods. 2 zákona.

12. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. teda vzniklo
iba pozemkom pod stavbami a nie k takým pozemkom, na ktorých sa nachádza cintorín, športový
areál alebo verejná zeleň uvedené v § 1 ods. 2 zákona. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009,

tento sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je
umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, ak prešli do vlastníctva obce podľa osobitného
predpisu, pričom zákonodarca tieto veci nenazýva stavbami. Tento zákon sa iba primerane vzťahuje
na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom. Primerane je nutné vykladať nie rovnako alebo
vhodne, teda neidenticky ale vhodne aj v primeranom rozsahu. Pod usporiadaním vlastníckych vzťahov

zákonodarca nezahŕňa zriadenie vecného bremena, teda skutočnosť explicitne vyplýva zo zákona.
Zákonodarca tak explicitne predpokladá obmedzenú aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. na verejnú
zeleň, športový areál a cintorín. Vzhľadom na uvedené sú toho názoru, že majú nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, teda že vecné bremeno na základe zákona č. 66/2009 Z.z. na parcelách,ktorésúpredmetomtohtokonanianikdynevzniklo,apretoajnemožnovtomtokonaníaplikovaťuvedený
zákon. Rozhodnutia, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie sa týkajú parciel, na ktorých sa nachádzajú
stavby – miestne komunikácie a nie verejná zeleň. V súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia vo

vzťahu k verejnej zelene poukazujú na rozhodnutia najvyššieho súdu 4Cdo/52/2009. Rovnako poukázali
na rozhodnutie Ústavného súdu SR v problematike odplaty za vecné bremeno, v ktorom ústavný
súd uviedol, že vydanie uznesenia najvyšším súdom v konaní 8Cdo/17/2009 ešte neznamená, že ide
o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (IV. ÚS 430/2021). Poukázali na ustálenú rozhodovaciu
prax,žeodplatazavecnébremenopodľa§4zákonač.66/2009Z.z.jeopakujúcasa.Podalipretožalobu

a mali legitímne očakávania, že ak súd bude aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z. a v ich spore rozhodne
tak ako rozhodol v nimi uvedených sporoch.

13. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre

zmenu napadnutého rozhodnutia.

14. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno
považovať za správne, ak súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia sa nezaoberal
podstatnými vyjadreniami žalobcov v konaní prezentovanými na pojednávaní prostredníctvom právneho

zástupcu a najmä v ich písomnom podaní zo dňa 27.4.2022 (č.l. 235).

15. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu
SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Povinnosťou súdov ako štátnych orgánov je dbať o to, aby
ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržiavané. Tým sa zároveň zabezpečuje
plnenie ústavnej úlohy súdov vykonávať súdnictvo.

17. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, ktorou súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých
dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu
práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní
prípadných opravných prostriedkov. Kým vo výroku rozsudku súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia

musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Povinnosťou súdu v odôvodnení rozsudku je vždy vyrovnať sa
s argumentami sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolností veci dať odpoveď na rozhodujúce argumenty.
To znamená, že z odôvodnenia sa má strany dozvedieť o dôvodoch prijatia, či odmietnutia svojho
argumentu. Samotné konštatovanie, že uplatnený argument je irelevantný, nezodpovedá požiadavke

riadneho odôvodnenia. Z práva na spravodlivé súdne konanie teda vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať
sa učinenými námietkami, argumentami a návrhmi strán, (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie.

18. Z citovaného zákonného ust. § 220 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že súd prvej inštancie v odôvodnení

rozhodnutia má povinnosť jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, nakoľko nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia
má nepochybne za následok porušenie práva na spravodlivý proces strán sporu. Povinnosť súdu
rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane

a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať
protirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je teda porušením práva na spravodlivé súdne
konanie.

19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá zákonným požiadavkám uvedeným v citovanom
ust. § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcov, a tak rozhodnutie súdu prvej inštancie treba považovať
za predčasné, a teda aj nesprávne z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

20. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobcovia uplatnili vo vzťahu k žalovanému peňažný
nárok titulom náhrady za zákonné vecné bremeno, pričom v priebehu konania zmenili právny dôvod
uplatneného nároku a peňažný nárok žiadali priznať titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie ich
pozemkov žalovaným.

21.Vzhľadomnato,žesúdniejeviazanýprávnymposúdenímuplatnenéhonároku,žalobcamiuplatnený

nárok posúdil ako nárok na náhradu za zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z.

22. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia iba uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcov
ohľadnom právneho dôvodu uplatneného nároku ako nároku na bezdôvodné obohatenie a žalobcami
uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu za zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009

Z.z.

23. V súvislosti s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie súd vychádzal z názoru, že plochy
verejnej zelene – sady, parky sú tiež stavby, teda pozemky pod nimi sú zahrnuté v ust. § 1 ods. 1
zákona č. 66/2009 Z.z., vychádzajúc z ust. § 43a ods. 3 písm. p/ Stavebného zákona. V tejto súvislosti

je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal riadne s právnou argumentáciou žalobcov,
najmä v ich písomnom podaní zo dňa 27.4.2022 uvedenou najmä v bodoch 7. až 15. tohto podania.
Z odôvodnenia rozhodnutia teda nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie za nesprávnu považoval právnu
argumentáciu žalobcov ohľadom ich tvrdenia, že verejnú zeleň nemožno považovať za stavbu.

24. Súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z.
sú v zmysle § 1 ods. 1 rozhodujúce dve podmienky, a to stavba vo vlastníctve obce nachádzajúca sa
na pozemku a spôsob nadobudnutia stavby – delimitáciou zo štátu na obec. Z dôvodoch napadnutého
rozhodnutia však nie je zrejmé, či žalovaný nadobudol prípadnú stavbu delimitáciou zo štátu, preto
rozhodnutie aj v tejto časti je nepreskúmateľné, ohľadom splnenia podmienok v ust. § 1 ods. 1 zákona

č. 66/2009 Z.z.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie ohľadom právnych argumentoch žalovaného má za následok, že napadnuté rozhodnutie
nespĺňa požiadavky stanovené ust. § 220 ods. 2 C.s.p. na riadne odôvodnenie rozsudku. Z uvedeného

dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prejednať žalobcami uplatnený peňažný nárok a za tým
účelom sa vyporiada s ich právnou argumentáciou, najmä v podaní zo dňa 27.4.2022, pričom prihliadne

aj na podstatné námietky žalobcov o odvolaní a následne vo veci rozhodne a rozhodnutie odôvodní
v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné odvolacím súdom.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

28. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).