Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010546
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6723010546.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného
A. B., stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm. f) Tr.
zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.06.2024 konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/102/2023 zo dňa 07.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/102/2023 zo dňa 07.02.2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm. f) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
aj napriek tomu, že dňa 03.03.2023 vlastnoručne podpísal doručenku súdneho doručovateľa Okresného

súdu vo Zvolene a osobne prevzal výzvu Okresného súdu vo Zvolene na nastúpenie ústavného
ochranného liečenia, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/174/2021
zo dňa 26.01.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/21/2022 zo dňa
24.03.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.03.2022, ktorým bol odsúdený na
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou

na ktoré mal nastúpiť do Psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya, ul. ČSA 234/1369 v Kremnici v
dopoludňajších hodinách dňa 08.03.2023, túto výzvu nerešpektoval a na ústavné ochranné liečenie
vuvedenomtermínenenastúpilaždodňa04.04.2023,kedyboldovýkonutrestuodňatiaslobodydodaný
príslušníkmi PZ, na základe príkazu sudcu Okresného súdu Zvolen a v súčasnej dobe je umiestnený
v ÚVTOS Dubnica nad Váhom.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. a s použitím § 37 písm. m), § 38 ods.
4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil najmä tým, že okolnosti, ktorými sa bránil obžalovaný,
že sa nemal ako dostaviť na výkon liečenia pre absenciu finančných prostriedkov súd nepovažoval za
relevantné, nakoľko obžalovanému nič nebránilo obrátiť sa osobne alebo prostredníctvom Mestského
úradu Hriňová, resp. príslušníkov OO PZ Hriňová so žiadosťou o spoluprácu pri realizácii výkonu
ochranného liečenia. Pokiaľ by bol obžalovaný takéto možnosti vyčerpal, bol by súd hodnotil jeho
postoj ako snahu podrobiť sa výkonu ochranného liečenia a konštatoval by neexistenciu úmyselného

konania obžalovaného. Obžalovaný však tak neurobil, resp. neurobil žiadne úkony smerujúce k výkonu
ochranného liečenia, pričom si bol vedomý, že marí účel ochranného liečenia resp. výkon takýchtorozhodnutí podstatne sťažuje a preto je trestne zodpovedný, aj keď medzičasom už ochranné liečenie
vykonal.

Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho v zákonnej lehote napadol obžalovaný,
ktorý priamo do zápisnice o vyhlásení rozsudku zahlásil odvolanie.

Vo svojom odvolaní konštatoval, že už keď bol vyzvaný na nastúpenie ochranného liečenia do
nemocnice v Kremnici, informoval políciu, že je bezdomovec a že je bez akéhokoľvek príjmu, a preto

nemôže nastúpiť na ústavnú liečbu, nakoľko nemá prostriedky na dopravu z Hriňovej do Kremnice,
pričom ho nikto nebol ochotný zaviesť. Vzhľadom na vzdialenosť z Hriňovej do Kremnice nie je možné
požadovať od odsúdeného, aby sa na liečbu dostavil pešo. Mal záujem podriadiť sa rozhodnutiu súdu
a nemal záujem sa mu vyhýbať.

Na základe podaného odvolania nariadil krajský súd vo veci termín verejného zasadnutia, na ktorý sa

riadne a včas dostavil obhajca, ako aj krajský prokurátor, avšak obžalovaný sa bez ospravedlnenia
nedostavil napriek tomu, že v dostatočnej lehote prevzal predvolanie na verejné zasadnutie. Vzhľadom
k tomu, že bol v predvolaní upovedomený o možnosti konať bez jeho prítomnosti a nejednalo sa o žiadny
dôvod, pre ktorý by nemohlo byť konané v jeho neprítomnosti, krajský súd rozhodol uznesením o konaní
v neprítomnosti obžalovaného.

Krajský prokurátora v konečnom návrhu pred krajským súdom uviedol, že rozsudok okresného súdu
považuje v celom rozsahu za zákonný a preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné.

Obhajca obžalovaného trval na písomných dôvodoch podaného odvolania a nesúhlasil s rozsudkom,
najmä v časti, kde je tvrdené, že obžalovaný mal požiadať orgány samosprávy o zabezpečenie odvozu
na liečenie, pričom okresný súd nesprávne tvrdil, že tak neurobil. Preto navrhol odvolaniu vyhovieť
a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle
citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 a 6 podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od

toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Krajský súd mal za to, že so všetkými týmito zásadami sa okresný súd pri rozhodovaní o vine dôsledne
riadil a v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom v ňom uviedol, ktoré
skutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahamisaspravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží
mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd konštatuje, že bolo jednoznačne preukázané, že
obžalovaný A. B. sa trestnej činnosti dopustil a preto sa krajský súd stotožnil s rozhodnutím okresného
súdu ohľadne dokazovania viny. Krajský súd konštatuje, že z obsahu spisového materiálu je zrejmé,
že dňa 03.03.2023 A. B. prevzal výzvu na nástup na ústavné ochranné liečenie, pričom do výkonu
liečenia bol dodaný až 04.04.2023. To znamená, že nenastúpil na výkon ústavného ochranného liečenia

dobrovoľne, ale až dodaním, preto je zrejmé, že nenastúpil na výkon liečenia dobrovoľne.

Zároveň krajský súd preskúmal aj uložený trest zo strany okresného súdu, pričom je zrejmé, že tento
postupoval v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák., keď nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda odsúdenie v minulosti, kde pri prevahe

priťažujúcichokolnostípodľa§38ods.4Tr.zák.ukladaltrestvrámcizvýšenejtrestnejsadzbyvovýmere
8 mesiacov až 2 roky, a to na dolnej hranici trestnej sadzby vo výške 8 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že
obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu, správne zaradil obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Argumentácia obžalovaného o nenastúpení do výkonu ochranného liečenia je vzhľadom na jeho
opakované odsúdenie, ako aj na jeho tresty irelevantná, vzhľadom k tomu, že si musel byť vedomý, čo
v jeho prípade znamená nenastúpenie na základe výzvy, ktorá mu bola riadne a včas doručená. Zároveň
aj argumentácia, že od 03.03.2024 do 04.04.2024 sa nemal ako dostaviť, je konfabuláciou dôvodov
z jeho strany.

Z uvedených dôvodov preto Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.