Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/227/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7523202777
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7523202777.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: VH TRADE, s.r.o.
Košice, sídlo: Mudroňova 31, 040 01 Košice, IČO: 31 729 002, zastúpený advokátskou kanceláriou:
ŠIMČÁK, advokátska kancelária s.r.o., sídlo: Františkánska 5, 040 01 Košice – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 52 082 709, proti žalovanému: Alternet, s.r.o., sídlo: Popradská 12, 040 01 Košice, IČO:

36 576 204, zastúpený advokátom: JUDr. František Buhla, sídlo: Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO:
45 006 300, o odstránenie zariadení, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.
k. K3-11Cb/6/2023 – 88 zo dňa 30.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie Mestského súdu Košice č. k. K3-11Cb/6/2023 – 88 zo dňa 30.08.2023 v napadnutom
II. výroku tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením č. k. K3-11Cb/6/2023 – 88 zo dňa 30.08.2023
(ďalejaj„uznesenie“)rozhodoltak,žekonaniezastavuje(výrokI.)ažalobcovipriznávanároknanáhradu
trov konania vo výške 100 % (výrok II.).

2. Výrok I. uznesenia súd prvej inštancie s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) odôvodnil
späťvzatím žaloby v celom rozsahu zo strany žalobcu. Výrok II. uznesenia odôvodnil rozhodnutím
podľa § 256 ods. 1 CSP, pričom uviedol, že súd pri rozhodovaní o trovách konania skúmal procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Poukázal na to, že k splneniu
povinnosti, ktorej splnenia sa žalobca v žalobe domáhal, došlo zo strany žalovaného dobrovoľne dňa

26.05.2023, t.j. v čase po podaní žaloby a teda uzavrel, že ten, kto svojím konaním zavinil zastavenie
konania je žalovaný. Ďalej uviedol, že reflektuje argumentáciu žalovaného, že mu zo strany žalobcu bol
umožnený vstup do nehnuteľnosti žalobcu až na základe výkonu neodkladného opatrenia tunajšieho
súdu vydaného v konaní pod sp. zn. 17Cb/13/2022 zo dňa 31.05.2022 v rámci exekučného konania.
K tomuto, však vzal do úvahy, že výkonom tohto neodkladného opatrenia žalovaný vykonal svoje
právo vstupu do nehnuteľnosti za účelom vykonávania opravy, údržby a prevádzky zariadení tvoriacich

súčasť verejnej elektronickej komunikačnej siete Alternet nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti žalobcu.
Následné konanie žalovaného spočívajúce v demontáži a odnesení svojich zariadení z nehnuteľnosti
žalobcu, preto považoval za jeho dobrovoľné konanie, ktorým splnil žalobcom uplatňovanú povinnosť,
a tak predmet sporu odpadol.

3. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti výroku II. uznesenia, ktoré oprel

o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne skutkové zistenia na základe
vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci). Navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodolv zmysle § 376 CSP o zmene v napadnutej časti uznesenia, alebo aby odvolací súd uznesenie
v napadnutom výroku zmenil tak, že neprizná nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán. Konkrétne
dôvody podaného odvolania žalovaného sú bližšie uvedené v nasledovných odsekoch 3.1. až 3.3..

3.1. Podľa žalovaného súd pochybil, keď pri rozhodovaní o trovách konania skúmal iba procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Ďalej dôvodil, že nie je správne
skutkové zistenie súdu, ktorý v odôvodnení uviedol, že „... a teda späťvzatie žaloby ako aj zastavenie
konania zapríčinil svojím konaním žalovaný.“ Podľa žalovaného súd vôbec neriešil, či bola samotná

žaloba podaná dôvodne, čo nebola, pretože v prospech žalovaného existuje stále vykonateľné
neodkladné opatrenie, ako aj zákonné vecné bremeno v zmysle príslušných ustanovení zákona o
elektronických komunikáciách. Tiež uviedol, že žalobca žalovanému napriek vydanému neodkladnému
opatreniu neumožňoval vstúpiť na nehnuteľnosť a teda ani odstrániť zariadenia tvoriace vecné bremeno
z nehnuteľnosti a umožnil to až po tom, čo podal žalobu na odstránenie zariadení.

3.2. Žalovaný poukázal nato, že v čase odstránenia zariadení z nehnuteľnosti žalobcu mal existujúce
zákonné vecné bremeno – právo užívať cudziu nehnuteľnosť, ktoré je potvrdené vykonateľným
neodkladným opatrením nariadeným Okresným súdom Košice – okolie sp. zn. 17Cb/13/2022 zo dňa
31.05.2022 a preto je podľa neho pri rozhodovaní o trovách konania potrebné zohľadniť aj hmotno-
právnu rovinu vzťahu žalobcu a žalovaného. Dodal, že ďalšie ponechanie jednotlivých zariadení EKS na

nehnuteľnostižalobcupostupnestrácalovýznamstým,akodochádzalokukončovaniuzmlúvužívateľov,
ktorým boli pôvodne poskytované služby prostredníctvom týchto zariadení. Žalovaný zariadenia pri
prvej možnej príležitosti odstránil, ale nie z dôvodu resp. pod hrozbou podanej žaloby, ale výlučne
z dôvodu, že už ďalšie umiestnenie EKS na nehnuteľnosti nebolo viac nevyhnutné, a že zároveň
žalobca konečne umožnil žalovanému vstúpiť na nehnuteľnosť. Nevyhnutnosť umiestnenia zariadení

pritom podľa žalovaného pominula tým, že žalobca dlhodobo nerešpektoval nariadené neodkladné
opatrenie súdu a napriek nariadenému neodkladnému opatreniu neumožňoval žalovanému vstúpiť na
nehnuteľnosť a vykonávať prevádzku, opravu a údržbu EKS žalovaného na nehnuteľnosti, čím žalovaný
stratil klientov, ktorým boli poskytované služby cez zariadenia umiestnené na nehnuteľnosti žalobcu,
a tým už viac nebolo nevyhnutné tieto zariadenia na nehnuteľnosti prevádzkovať. Podľa žalovaného

je súčasťou zákona aj podmienka, že právo vyplývajúce z § 66 môže žalovaný vykonávať iba v
nevyhnutnom rozsahu, z čoho pre žalovaného vyplýva, že má zariadenia tvoriace EKS z nehnuteľnosti
odstrániť, keď už ich umiestnenie na nehnuteľnosti nie je nevyhnutné. Preto za daných okolností
nebol viac dôvod požadovať, aby žalobca ďalej umiestnenie takýchto zariadení na svojej nehnuteľnosti
strpel, z uvedeného dôvodu žalovaný v zmysle naplnenia zákona chcel pristúpiť k odstráneniu už

viac nepotrebných vecí z nehnuteľnosti žalobcu. Žalobca však neumožnil odstránenie zariadení, a
to opakovane. Následne žalobca podal žalobu na odstránenie, a až potom vstup na nehnuteľnosť a
odstránenie zariadení umožnil, čím došlo k situácii, že procesne zastavenie konania „zavinil“ žalovaný.
Samotná žaloba však bola podaná bezdôvodne, a to v kontexte, keď žalobca neplnil povinnosti v
zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, neumožnil vstup na nehnuteľnosť a tým ani demontáž

už nepotrebných zariadení, pričom až následne po podaní žaloby žalovaného na nehnuteľnosť vpustil
a demontáž mu umožnil. Zastavenie konania teda v konečnom dôsledku zapríčinil žalobca tým, že
zásadne zmenil svoje správanie oproti stavu pred podaním žaloby, umožnil žalovanému vstúpiť na
nehnuteľnosť a vykonať predmet žaloby - odstránenie zariadení, pričom pred podaním žaloby toto
žalobca odmietal umožniť.

3.3. Po nezákonnom konaní žalobcu, ktorý nerešpektoval neodkladné opatrenie, bol napokon žalovaný
nútený dokonca podať návrh na vykonanie exekúcie a až po začatí exekúcie a po následnom podaní
žaloby žalobca žalovanému umožnil vykonať jeho existujúce právo. Podľa žalovaného mal súd pri
rozhodnutí o trovách konania súčasne zohľadniť § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Podanie žaloby o

vypratanie nehnuteľnosti považuje žalovaný s ohľadom na vyššie uvedené konanie žalobcu za konanie
hraničiacesozneužívanímpráva.ŽalovanýtiežpoukázalnaZmluvuoumiestnenízariadeníaprevádzke
zariadení verejnej elektronickej komunikačnej siete uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa
01.10.2019 a Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.10.2019, v zmysle ktorých sa
poskytovateľ zaviazal „umožniť užívateľovi prístup do miesta inštalácie a k zariadeniu za účelom

inštalácie, údržby a zabezpečenia prevádzky zariadenia, a to v bežných prípadoch v čase podľa dohody
s poskytovateľom, v urgentných prípadoch kedykoľvek 24 hodín denne po celý rok“.4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.10.2023.
Uviedol, že späťvzatie žaloby skutočne zapríčinil žalovaný a uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že
pred tým, než žalobca podal žalobu, bola žalovanému doručená Výzva na odstránenie zariadení

z dňa 25.04.2023, na ktorú žalovaný nijakým spôsobom nereagoval. Ak by bol žalovaný zavčasu
žalobcu upovedomil o zámere odstrániť zariadenia z nehnuteľnosti, odstránenie zariadení by mu bolo
samozrejme umožnené a žalobca by žalobu nepodával. Napadnutý výrok považuje za správny.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril a uviedol, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé. Predložil

videozáznam a jeho prepis z pokusu o vstup na nehnuteľnosť a demontáž zariadení zo dňa 10.3.2023,
teda viac ako dva mesiace pred podaním žaloby. Predložený prepis a videozáznam podľa neho bez
akýchkoľvek pochýb preukazuje, že žalovaný sa usiloval o demontáž zariadení ešte pred podaním
žaloby o vypratanie, dokonca pred zaslaním Výzvy žalobcu na odstránenie zariadení zo dňa 25.04.2023.
T.j. bol to práve žalobca, ktorý prístup na nehnuteľnosť, v rozpore s výzvou a žalobou, neumožnil.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré
bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie

je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti nebolo vecne správne (nebolo ho
možné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť), preto ho odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov podľa §
388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

7. Podľa § 365 (Odvolacie dôvody) ods. 1 písm. f) a h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Žalovaný vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP,

pričom s ohľadom na nižšie uvedené je potrebné konštatovať, že tieto odvolacie dôvody sú dané.

11. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu voči žalovanému
o odstránenie zariadení (rádiový uzol „Ruskov silo, VH TRADE s.r.o.“) z nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu (budovy so súpisným číslom XXX A. B. „C.“ D. XXX, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. E.) doručenej

Okresnému súdu Košice – okolie dňa 15.05.2023. Žalobca tvrdil, že žalovaný neoprávnene a dlhodobo
zasahuje do jeho vlastníckeho práva a to tým, že bez právneho titulu umiestnil na nehnuteľnosti žalobcu
svoje zariadenia. Žalobou sa domáhal z citovanej nehnuteľnosti odstránenia zariadení žalovaného,
ktoré tvorili súčasť verejnej elektronickej komunikačnej siete a ktorej súčasťou boli rádiové a káblové
zariadenianaprenosdát,napájaciezdroje,anténnestožiareakonštrukcie,antény,kábleakáblovétrasy,

zásuvky, rozvádzače, ako aj prípojky k iným sieťam. Žalobca poukázal tiež na uznesenie Okresného
súdu Košice – okolie, sp. zn. 17Cb/13/2022 zo dňa 31.05.2022 (ktorého kópiu k žalobe priložil), ktorým
bolo žalobcovi na základe návrhu žalovaného nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola žalobcovi
uložená povinnosť zdržať sa konania, ktorým by žalovanému bránil vo vstupe do vyššie uvedenej
nehnuteľnosti a konania, ktorým by žalovanému bránil vykonávať opravy, údržbu a prevádzku vyššie

uvedených zariadení. Podľa žalobcu boli zmluvy, na ktoré žalovaný v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia poukazoval, absolútne neplatné, nakoľko podľa neho neboli podpísané oprávnenou osobou.
Existenciu zákonného vecného bremena podľa § 66 zákona č. 351/2011 Z. z. považoval žalobca zo
strany žalovaného za nepreukázanú (nepreukázaný verejný záujem, ako ani vykonanie oprávnení len
v nevyhnutnom rozsahu).

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.06.2023 a navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Konkrétne dôvody nesúhlasu žalovaného s podanou žalobou sú uvedené v nasledovných
odsekoch 12.1. a 12.2..12.1.Žalovanýje„podnikom“podľa§3písm.a)zákonač.452/2021Z.z.oelektronickýchkomunikáciách
(ďalej aj „ZEK“), t.j. osobou, ktorá poskytuje siete alebo služby na základe všeobecného povolenia na

poskytovanie sietí alebo služieb podľa § 8, § 34, § 35 a § 55 ZEK. Dôvodil, že od iného poskytovateľa
uvedených služieb nadobudol do vlastníctva elektronickú komunikačnú sieť, ktorej zariadenia sa
nachádzali na nehnuteľnosti žalobcu. Medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o umiestnení
zariadení a prevádzke zariadení verejnej elektronickej komunikačnej siete (ďalej aj „Zmluva“) zo dňa
01.10.2019 a Zmluva o poskytovaní verejných služieb – pripojenie k internetu č. 551 792 649 dňa

10.10.2019, pričom v zmysle Zmluvy sa žalobca zaviazal „umožniť užívateľovi (žalovanému) prístup do
miestainštalácieakzariadeniuzaúčelominštalácie,údržbyazabezpečeniaprevádzkyzariadenia,atov
bežnýchprípadochvčasepodľadohodysposkytovateľom,vurgentnýchprípadochkedykoľvek24hodín
denne po celý rok“. Poukázal nato, že v priebehu roka 2021 začal účelovo označovať uzavreté zmluvy za
neplatné, pretože boli za žalobcu podpísané nie konateľom, ale vedúcim prevádzky (skladu) VH TRADE
v obci Ruskov. Podľa žalovaného však uvedená osoba pri podpise zmlúv konala v súlade s ustanovením

§ 15 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Ak by hoc aj teoreticky mala byť akceptovaná
argumentácia žalobcu o neplatnosti Zmluvy z dôvodu, že ju nepodpísal konateľ žalobcu, ale iná osoba
(s čím žalovaný nesúhlasí), žalovaný mal a stále má zákonné vecné bremeno v zmysle ustanovenia §
66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Hoci bol zákon č. 351/2011 Z. z. zrušený a od 01.02.2022 nahradený
novým zákonom o elektronických komunikáciách č. 452/2021 Z. z., je potrebné akcentovať § 131 ods.

6 zákona č. 452/2021 Z. z., podľa ktorého „Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia
ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté“.

12.2. Podľa žalovaného teda žalobca bez právneho dôvodu znemožňoval žalovanému výkon jeho
zmluvného oprávnenia a súčasne aj zákonného vecného bremena. Žalobca napriek nariadeniu

neodkladného opatrenia, tvrdošijne odmietal splniť svoju povinnosť zdržať sa konania, ktorým by
žalovanému bránil vo vstupe do nehnuteľnosti, ale to mu nebránilo nelogicky požadovať, aby žalovaný
z jeho nehnuteľnosti zariadenia odstránil. Ako to mal žalovaný urobiť, teda nie je jasné. Výzvou zo dňa
27.02.2023 oslovil žalovaný právneho zástupcu žalobcu s výzvou na dobrovoľné splnenie povinnosti z
nariadeného neodkladného opatrenia s tým, že ak žalobca dobrovoľne svoju povinnosť nesplní, bude

podaný návrh na vykonanie exekúcie. Keďže napriek opakovaným výzvam žalobca dobrovoľne svoju
povinnosť nesplnil, dňa 14.03.2023 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Po začatí exekučného
konania bola žalovanému doručená výzva právneho zástupcu žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti
– odstránenie zariadení siete oprávneného. Až v dôsledku začatia exekučného konania žalobca dňa
26.05.2023 splnil povinnosť nariadenú neodkladným opatrením a umožnil prístup na nehnuteľnosť

k zariadeniam a vedeniam žalovaného. Nakoľko tieto zariadenia boli dlhodobo (13 mesiacov) mimo
prevádzky, a všetky pripojenia a služby, ktoré boli touto cestou poskytované, už boli medzičasom úplne
ukončené alebo trvalo preložené na iné zariadenia (mimo objektu VH TRADE), obnovenie prevádzky
týchto zariadení už nebolo potrebné ani účelné a preto boli odnesené z objektu.

13. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.07.2023 žalobca zobral žalobu späť. Potvrdil, že
dňa 26.05.2023 bolo zariadenie odstránené z nehnuteľnosti, čím odpadol dôvod konania.

14. V prejednávanom spore žalobca vzal bez pochybností žalobu voči žalovanému späť, nakoľko
po podaní žaloby bola žalovaným splnená povinnosť, ktorej sa žalobca žalobou domáhal. Súd prvej

inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania poukazujúc na § 256 ods. 1 CSP, pričom žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Mal pritom za to, že zastavenie konania
zavinil žalovaný, keď splnil žalobou uplatnenú povinnosť v čase po podaní žaloby. Súd zohľadnil, že
k umožneniu vstupu na pozemok žalobcu došlo až v rámci exekučného konania, v rámci výkonu súdom
nariadeného neodkladného opatrenia. Súd však mal zjavne za to, že povinnosť umožniť vstup uvedená

v neodkladnom opatrení sa týkala len vstupu za účelom vykonávania opravy, údržby a prevádzky
zariadení žalovaného. K odstráneniu (demontáž a odnesenie) zariadení však žalovaný pristúpil po
umožnení vstupu dobrovoľne. Žalobou uplatňovanú povinnosť teda žalovaný splnil dobrovoľne po
podaní žaloby.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Vychádzajúc z obsahu § 256 ods. 1 CSP platí vo všeobecnosti zásada, že pokiaľ niektorá zo strán
sporu zaviní zastavenie konania, tak súd voči nej prizná právo na náhradu trov konania protistrane.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení
konania na oboch procesných stranách, tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom

uznesení. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad
v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne
zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby
išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému,
znáša trovy žalovaného žalobca. V prejednávanom prípade sa mohlo javiť, že zastavenie konania
zavinil žalovaný, nakoľko po podaní žaloby odstránil zariadenia, ktorých odstránenia sa žalobca žalobou

domáhal. Zohľadniť však bolo potrebné podľa odvolacieho súdu aj všetky ostatné súvislosti, ktoré
k odstráneniu zariadení viedli. Vyššie uvedená zásada uvedená v § 256 ods. 1 CSP neplatí iba
vo výnimočných prípadoch, kedy súd neprizná právo na nahradenie trov konania a to konkrétne za
situácie, keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). V prejednávanom prípade podľa
názoru odvolacieho súdu boli dané takéto výnimočné dôvody, nakoľko zohľadnením všetkých zo spisu

vyplývajúcich skutočností bolo zrejmé, že odstránenie zariadení žalovaným úzko súviselo so správaním
samotného žalobcu. Striktný postup podľa § 256 ods. 1 CSP by nezodpovedal základným princípom
CSP na spravodlivý proces.

18. Dôvody, ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nie sú špeciálne upravené a v

zásade je táto otázka ponechaná na voľnú úvahu súdu. Rozhodnutie súdu podľa § 257 predstavuje
určitý materiálny korektív aplikácie ustanovení § 255 a nasl. CSP a musí vychádzať z obsahu spisu a
priebehu konkrétneho sporu, prípadne aj z aktuálnej situácie strany sporu (majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú
síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že

sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré inak procesne úspešnej strane sporu náhradu trov
konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiach na strane strán sporu. Výklad súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania
považoval odvolací za príliš formalistický a nezohľadňujúci širšie súvislosti prípadu a správanie strán
sporu.

19.Zobsahuspisuvyplýva,ževýrokomI.uzneseniaOkresnéhosúduKošice–okolieč.k.17Cb/13/2022
– 26 bola žalobcovi uložená povinnosť zdržať sa a) konania, ktorým by žalovanému bránil vo vstupe
do nehnuteľnosti a b) konania, ktorým by žalovanému bránil vykonávať opravy, údržbu a prevádzku
zariadení. V prvom rade bolo teda žalobcovi súdom nariadené, aby sa zdržal konania, ktorým by

žalovanému bránil vo vstupe na určenú nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. Podľa názoru odvolacieho
súdu bolo už uvedené po nariadení neodkladného opatrenia dostatočným dôvodom na to, aby žalovaný
využil svoje oprávnenie vyplývajúce z citovaného uznesenia a domáhal sa vstupu na nehnuteľnosť
žalobcu. Nakoľko však žalobca preukázateľne súdom uloženú povinnosť nesplnil, bol žalovaný nútený
obrátiť sa na exekútora za účelom núteného výkonu rozhodnutia. Ak teda žalovaný napokon vstúpil

na nehnuteľnosť žalobcu (hoc aj za účelom demontáže zariadení), k čomu došlo po podaní žaloby
v prejednávanom prípade, nakoľko až v tom momente ho žalobca na nehnuteľnosť vpustil, nie je možné
v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania konštatovať, že demontáž zariadení bola jeho
dobrovoľným konaním (akoby konaním nesúvisiacim s neodkladným opatrením), ku ktorému dospel
až po podaní žaloby a v súvislosti so žalobou. V konaní bolo zrejmé, že žalovaný sa na predmetnú

nehnuteľnosť pokúšal vstúpiť už skôr a pred podaním žaloby.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v konaní dostatočne preukázané, že žalobca žalovanému bránil
vo vstupe na predmetnú nehnuteľnosť. Za takejto situácie bolo pre žalovaného v podstate nemožné
sa k svojim zariadeniam dostať a to za akýmkoľvek účelom (napr. oprava, údržba, prevádzkovanie).

Aj uvedenú skutočnosť preto mal súd prvej inštancie zohľadniť pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania. Odvolací súd tiež podotýka, že povinnosť uvedená v uznesení o nariadení neodkladného
opatrenia sa vzťahovala na zariadenia, ktoré tvorili súčasť verejnej elektronickej komunikačnej siete,
prostredníctvom ktorej žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť ako podnik podľa zákona č.452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách. Ani samotné pojmy „prevádzka zariadení“, resp.
„konanie, ktorým by bolo bránené v prevádzke zariadení“, uvedené v uznesení, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie, podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vykladať čisto formalisticky a to

tak, že by pod ne nebolo možné zahrnúť aj ukončenie prevádzky zariadenia, resp. konanie, ktorým by
žalovanému bolo bránené v ukončení prevádzky zariadenia. K potrebe demontáže mohlo napokon dôjsť
aj v rámci výkonu oprávnenia na opravu alebo údržbu zariadení.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého II. výroku uznesenia z hľadísk žalovaným uplatnených

odvolacích dôvodov preto podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti I. tohto uznesenia.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní, priznal odvolací súd
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov 3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).