Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/24/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010386

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824010386.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 21.
mája 2024 v trestnej veci obžalovaného A. B. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. X.XX.XXXX v C., okres Prievidza, trvale bytom mesto Prievidza, toho času vo
väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a v Ústave na výkon väzby Ilava,

je vinný, že

dňa 27.12.2023 v čase okolo 22:10 hod. v meste Nováky, okres Prievidza, v kuchyni bytu,
nachádzajúcom sa na štvrtom poschodí bytového domu popisné číslo X/X, sa pod vplyvom alkoholu
vyhrážal usmrtením svojej matke B. D., pretože nevedel nájsť v kuchyni bytu nabíjačku na mobilný

telefón, opakovane jej viackrát povedal, že ak mu do päť minút nenájde tú nabíjačku, tak ju zabije,
vulgárnym spôsobom jej nadával, povedal jej, aby zdochla do rána, že ak nie, tak on sa o to postará, že ju
podreže v spánku, že ju rozpára odspodu až dovrchu celú, že on si to potom odsedí, ale bude spokojný,
následne poškodená B. D. telefonicky privolala políciu, vyšla z bytu von pred bytový dom a zotrvala tam
až do príchodu hliadky polície, následne za prítomnosti hliadky polície jej opakovane vulgárne nadával,
že mu schovala nabíjačku, že ju zabije, pričom sa rukami zaháňal voči nej, avšak nijako ju nezasiahol
a nespôsobil jej žiadne zranenie, ale toto konanie vzbudilo u poškodenej B. D. dôvodnú obavu o svoj
život a zdravie,

teda

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú
obavu, pričom čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, matke,

tým spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,

a za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § § 360 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)

Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona „per
analogiam“ k trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá
ochranné psychiatrické – addiktologické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
A. B. (ďalej len „obžalovaný“) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe sp. zn. 2Pv 463/23/3307,

doručenej súdu dňa 25.4.2024, a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku
nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, ochranného opatrenia.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, ktorý sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, jej
spáchanie oľutoval. Ako ďalej uviedol, celá jeho trestná činnosť súvisí aj s požívaním návykových látok,

je ochotný a i chce sa podrobiť navrhovanému ochrannému liečeniu. Matka mu odpustila, aj vo väzbe
vzájomne komunikujú, bola za ním aj dvakrát na návšteve.

Súd sa so súhlasom obžalovaného a prokurátora v zmysle § 268 ods. 1 Trestného poriadku oboznámil
so znaleckým posudkom č. 51/2024 (č.l. 74-86), z ktorého jednoznačne vyplynulo, že obvinený netrpí

žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Jedná sa u neho o závažnú zmiešanú,
prakticky od narodenia rozvíjajúcu sa, poruchu osobnosti psychopatiu z kastra B (narcizmus, histrio,
anticociál), manifestujúcu najmä pod vplyvom alkoholu alebo nealkoholovej drogy, ktoré škodlivo
užíva. V čase spáchania trestného činu mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania v zmenšenej
miere, rovnako v zmenšenej miere mohol svoje konanie ovládať, čo bolo výlučne v dôsledku veľmi

suspektne zmiešanej intoxikácie alkoholovej a nealkoholovej, ktorú si z nedbanlivosti privodil sám. Pobyt
obvineného na slobode je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska, znalec odporučuje,
aby súd u obžalovaného nariadil ochranné psychiatrické liečenie, nakoľko u tak narušenej osobnostnej
štruktúry samotné protitoxikomanické liečenie nemôže splniť svoj účel bez patričnej edukačnej –
psychoterapeutickej starostlivosti. Znalec preto navrhol uložiť obžalovanému ochranné psychiatricko-

addiktologické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely Trestného zákona rozumie príbuzný
v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá

právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 127 ods. 5 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa §
189, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 2, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, nebezpečného elektronického obťažovania
podľa § 360b alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý
druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako
aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

S poukazom na uznanie viny obžalovaného, vyššie uvedené skutočnosti, mal súd bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že obžalovaný inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, pričom čin spáchal na chránenej osobe, čím tak po
stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c)

Trestného zákona.Súd sa oboznámil i s ďalšími listinnými dôkazmi, správami k osobe obžalovaného na č.l. 98-101, 115,
a odpisom registra trestov na č.l. 116, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol viackrát postihnutý za

priestupky aj proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého podstatou bolo čiastočne obdobné konanie
obžalovaného voči totožnej poškodenej, no na úrovni priestupku, na obžalovaného sa hľadí, akoby
bol jedenkrát súdne trestaný rozsudkom - Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/127/19, rozsudkom zo
dňa 19.11.2019, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, predmetný trest vykonal 11.6.2022, a bolo mu i uložené ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu zohľadnil osobu obžalovaného,
doterajší spôsob života, motív jeho konania, následok, zohľadňoval a priznal obžalovanému poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona – priznanie a oľutovanie, jednej priťažujúcej okolnosti
v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona – že už bol pred spáchaním trestnej činnosti odsúdený, teda

pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, použijúc pri ukladaní trestu
ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri ukladaní trestu prihliadnuc i na osobu obžalovaného,
jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac síce fakt, že ide osobu, ktorá súdne trestaná bola, dopustil
sa trestnej činnosti verbálneho charakteru, pri ktorej i použil násilie voči tej istej poškodenej, závery
znalca, fakt, že poškodená, pretože ho navštevuje vo výkone väzby, je s ním v kontakte, ako to vyplynulo

z výpovede obžalovaného, potom dospel k záveru, že u obžalovaného vyhlásením o uznaní viny, ktoré
súd prijal a tým súd predovšetkým však prokurátor na hlavnom pojednávaní nevykonával dokazovanie
k výroku o vine a vzhľadom na postoj obžalovaného a takýto postoj mal obžalovaný už i v prípravnom
konaní,kedytiežsvojuvinuuznávalažiadalprokurátoraokonaniedohodyouznanívinyauloženítrestu,
k takémuto konania vo veci 2Pv 463/23/3307 aj došlo, no nedošlo k uzavretiu dohody pre prokurátorom

navrhovaný trest, pri zohľadnení všetkých týchto okolností, potom dospel k záveru, že u obžalovaného
je namieste použiť „per analogiam“ ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona - o
mimoriadnom znížení trestu v rámci konania o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, a potom dospel k
záveru, že trest pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby - trest odňatia slobody 5 mesiacov, no už
aktuálne spojený s výkonom trestu, nepodmienečne, pre výkon ktorého zaradil obžalovaného do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože
bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, v dostatočnej miere bude plniť účel trestu z
pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie. Súd vzal do úvahy i závery oboznámeného znaleckého
posudku vo vzťahu k osobe obvineného, jeho existujúcej poruche osobnosti.

Takýto trest, podľa názoru súdu, v dostatočnej miere splní účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako
i generálnej prevencie, považoval ho súd za zákonný, dôvodný a spravodlivý. Nebol názoru, že pre
splnenie trestu je potrebné pôsobiť na obžalovaného trestom v prvej polovici trestnej sadzby, tak ako
to v záverečnej reči navrhoval prokurátor. Tu treba zdôrazniť, že ani prokurátor v svojej záverečnej reči
tento dôvod nijakým relevantným spôsobom súdu bližšie nezdôvodnil, nezdôvodnil, čím je podľa jeho

názoru nedôvodné nepoužiť u obžalovaného „per analogiam“ ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Trestného zákona - o mimoriadnom znížení trestu, a prečo potom takto uložený trest neplní účel trestu
u obžalovaného.

S poukazom na oboznámený znalecký posudok, jeho záver, súd vzhliadol ako dôvodné a potrebné

i ukladanie ochranného psychiatrického - addiktologického liečenia ambulantnou formou, a preto ho
i obžalovanému uložil. Ako znalec uviedol pobyt obvineného na slobode je pre spoločnosť nebezpečný
z psychiatrického hľadiska, znalec odporučuje, aby súd u obžalovaného nariadil ochranné psychiatrické
liečenie, nakoľko u tak narušenej osobnostnej štruktúry samotné protitoxikomanické liečenie nemôže
splniť svoj účel bez patričnej edukačnej – psychoterapeutickej starostlivosti. Je síce pravdou, že vo

veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/127/19 má obžalovaný uložené ochranné liečenie, ale ide o
protitoxikomanické liečenie, a toto svojou povahou, podľa znalca, nemôže v dostatočnej miere plniť účel
ochranného liečenia.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15(pätnásť)dníododňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.