Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815211620
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8815211620.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, B. D. XX, právne zastúpený JUDr. Ján Slovinský, advokát, Štefánikovo námestie 13,
052 01 Spišská nová Ves, proti žalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. F. XXX, právne
zastúpený JUDr. Jozef Chmura, advokát, Zvonárska 8, 040 01 Košice, o zriadenie vecného bremena,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/469/2015 – 346 zo
dňa 27.10.2022, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

„I. Súd z r i a ď u j ev prospech vlastníka rodinného domu, súp. č. XX, zapísané na LV č. XXX, k. ú.
B. D., obec B. D., G. H. I. J., vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok K.
parc. č. XXX/X a K. parc. č. XXX/X, zapísané na LV č. XX, k. ú. B. D., obec B. D., G. H. I. J. v rozsahu
stanovenom Geometrickým plánom vyhotoveným L. A. M. - geodet, zo dňa 23.09.2021, autorizačne
overeným dňa 23.09.2021 L. A. M., úradne overeným Okresným úradom H. I. J., katastrálny odbor, L.
N. D. dňa 27.09.2021 za jednorázovú odplatu 20,65,- euro, ktorú je žalobkyňa p o v i n n á uhradiť

žalovanému do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré trovy je p o
v i n n ý zaplatiť žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 151n ods. 1, 2, 3, § 151o ods. 3 O.z., § 137 písm. c/ CSP.

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania a z predložených dôkazov
vyplynulo, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčku nehnuteľnosti - rodinného domu č. XX, zap. na LV č.
XXX, k. ú. B. D., ktorý je postavený na parc. č. XXX/X, ktorá je zap. na LV č. XX, k. ú. B. D., ktorá je
výlučným vlastníkom žalovaného. Za nespornú skutočnosť súd prvej inštancie považoval, že žalobkyňa
a žalovaný sú právni nástupcovia po pôvodných vlastníkoch, (vnuk a vnučka). Pokiaľ sa týka parc. č.

XXX/X, tak táto je nezastavaná plocha, ktorú účastníci tohto konania zhodne využívajú a nazývajú ako
spoločný dvor s tým, že žalobkyňa nie je vlastníčkou pozemku, na ktorom je postavený jej rodinný dom
č. XX. Pôvodnými vlastníkmi pozemku, na ktorých stojí rodinný dom č. XX žalobkyne, ako aj v zadnejčasti rodinný dom žalovaného, tak bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností boli starí rodičia
žalobkyne a žalovaného.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným existujú
dlhšiu dobu susedské spory, ktoré zapríčiňujú stav právnej neistoty. V súvislosti s vykonanou ohliadkou
na mieste samom bolo preukázané, že súčasný stav znemožňuje žalobkyni riadny prístup ku vchodu
rodinného domu č. XX, ktorý je v jej vlastníctve. Je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Obce B. D.
zo dňa 08.10.2015, ktorým bolo prerušené konanie stavebného úradu vo vzťahu k žiadosti žalovaného

umiestniť oplotenie na parc. č. XXX/X. Toto konanie bolo prerušené práve z toho dôvodu, že existujú
spory medzi vlastníkmi, t.j. vlastníčkou rodinného domu, teda žalobkyňou a vlastníkom pozemku, teda
žalovaným, na ktorom stojí rodinný dom žalobkyne. V danom prípade mal súd za preukázané, že
neexistuje iný prístup k rodinnému domu žalobkyne č. 98 tak, aby žalobkyňa mohla tento rodinný dom
riadne užívať bez akýchkoľvek obáv ako vlastníčka.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, vykonané a doplnené dokazovanie súd prvej
inštancie rozhodol tak, ako je to vo výroku tohto rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodol súd
v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade žalobkyňa mala v konaní plný úspech,
preto jej súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal odvolacie
dôvody, ktoré uvádzal podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. Namietal predovšetkým naliehavý právny
záujem, nakoľko žalobkyni nikto nebráni v prechode v celej šírke chodníka prejsť k svojej nehnuteľnosti

po nehnuteľnosti, ktorá patrí žalovanému, na čo poukazoval v priebehu celého konania pri určovaní
výšky hodnoty, či už zriadeného vecného bremena alebo nájmu, nebráni sa dohode, ale samozrejme
za trhovú cenu. Neexistuje žiaden právny, ale ani logický dôvod pre zriadenie vecného bremena v šírke
3 metrov, keďže zriadiť vecné bremeno je možné aj prostredníctvom súdu, ale len v nevyhnutnej
miere. Zriadením cesty v žalobkyňou požadovanej šírke, by bolo znemožnené žalovanému na vlastnom

pozemku parkovať motorové vozidlo, tak aby mohol bežným spôsobom používať auto pri otvorených
dverách. Z pohľadu žalovaného neboli splnené aj podmienky, ktoré stanovuje zákon pri zriadení práva
vecného bremena vo forme práva cesty, kde je nutné, aby boli splnené základné hmotnoprávne
podmienky, a to je že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje
prístup k stavbe – táto je splnená, ale nie je splnená podmienka, že prístup vlastníka k stavbe

nemožno zabezpečiť inak. Vlastník priľahlého pozemku, teda žalovaný totiž ponúkol vlastníkovi stavby,
t.j. žalobkyni, že časť pozemku, ktorá má slúžiť ako cesta mu predá, alebo že mu zriadi vecné bremeno
cesty zmluvou, a to za cenu obvyklú. Inak by bolo spravodlivé, aby teda rozsah vecného bremena
bol stanovený len na nevyhnutnú mieru. Bez náhrady nie je možné takto zriadiť vecné bremeno,
a tu chce upozorniť žalovaný odvolací súd, že súd prvej inštancie sám ustanovil znalca bez návrhu,

a tak úplne popiera ustanovenia CSP. V predmetnej veci na pojednávaní zo dňa 23.10.2019 ukončil
súd prvej inštancie dokazovanie, keďže žiadna zo strán nemala návrhy na doplnenie dokazovania.
Odcitoval ustanovenia CSP, počnúc § 185 ods. 2, § 205, § 206, § 207 CSP, a namietal, že hoci zo
zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorý rozhodoval o tejto veci už prvýkrát vyplývalo,
žezriadenievecnéhobremenavprospechžalobkynenemôžebyťbezodplaty,pozrušujúcomrozhodnutí

žalobkyňa nevykonala žiadne kroky ani nepredložila dôkazy na to, aby bolo možné určiť odplatu za
zriadenie vecného bremena. Túto iniciatívu prevzal súd prvej inštancie napriek tomu, že mal za to, že
už je dokazovanie skončené a dôkaz, ktorý bol zabezpečený je v rozpore so zákonom. Poukázal na
rozhodnutia Ústavného súdu SR a Ústavy SR, v súvislosti so súdnym konaním, vykonávaním dôkazu
v civilnom sporovom konaní a nahliadaním na aktivity konajúceho súdu. Záverom teda navrhuje, aby

vec bola rozhodnutá odvolacím súdom tak, že zmení rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietne,
respektíve zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti na ďalšie konanie.

7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutočnosti,ktoré boli dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových
a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

11. Podľa § 151 n. ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľností v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecnému bremenu sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľností
alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností, prechádzajú s
vlastníctvom vecí na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady
na jej zachovanie a opravy, ak však vec užíva aj je vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

12. Podľa § 151 o. ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup

vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

13. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému
zriadenia vecného bremena v spočívajúcom v práve cesty cez priľahlý pozemok v šírke 3 metre, ktoré

vecné bremeno žiadala zriadiť v prospech vlastníka rodinného domu, súp. č. XX, zapísaného na LV č.
XXX, k. ú. B. D. s tým, že vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok žalovaného parc. č.
XXX/X, zapísaná na LV č. XX k. ú. B. D. by malo byť zriadené ako právo prechodu a prejazdu v šírke 3
metre. V písomnej žalobe žalobkyňa uviedla, že nadobudla rodinný dom č. XX v B. D. kúpnou zmluvou.
Tento rodinný dom stojí na pozemku parc. XXX/X vo vlastníctve žalovaného. K budove rodinného domu

žalobkyne č. XX je prístup iba cez pozemky vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný zamýšľa realizovať
stavbu na parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XX k. ú. B. D. a to betónové oplotenie vo vzdialenosti
iba 1,205 m od múru rodinného domu, čo by však znemožnilo riadny prístup k vchodu rodinného
domu žalobkyne. Keďže v stavebnom konaní nedošlo k dohode, obec B. D. prerušila konanie svojim
rozhodnutím č. XXXX/XXXXX zo dňa 08.10.2015 a odkázala vlastníka rodinného domu č. XX na konanie

pred súdom.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Nie je pravdou tvrdenie
žalobkyne, že oplotenie, ktoré chce postaviť by znemožňovalo jej prístup k vchodu rodinného domu, k
vodovodnej prípojke, kanalizačnej prípojke ako aj k údržbe rodinného domu. Ďalej žalovaný poukázal na

to, že chce postaviť múr plota tak, aby kopíroval dnešný stav. Žalobkyni nebráni a neznemožňuje prístup
k jej rodinnému domu. Žalobkyni dovolil užívať svoj pozemok bezodplatne. Nič nebráni tomu, aby celú
situáciu vyriešili mimosúdne a nie je mu úplne jasné na základe čoho žalobkyňa sa domáha zriadenia
vecného bremena bezodplatne. Žalovaný ďalej predložil súdu aj písomné odpovede a komunikáciu so
žalobkyňou, nakoľko už v minulosti mu žalobkyňa predkladala návrhy na zriadenie vecného bremena.

15. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07.11.2019 ustanovil na podanie odborného vyjadrenia
súdneho znalca L. A. G. s tým, aby tento uviedol vyhláškovú cenu pozemkov, nehnuteľností a tiež trhovú
cenu pozemkov, na ktorých sa má zriadiť vecné bremeno. Znalec L. A. G. vyhotovil znalecký posudok č.
X/XXXXvktoromuviedol,ževecnébremeno,pokiaľsatýkajehozriadenianaparc.č.XXX/Xpredstavuje

výmeru 24 m2 a náhrada, resp. výška vypočítaného vecného bremena predstavuje sumu 20,65,- euro.

16. Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu písomným podaním zo dňa 11.10.2021 predložila do
spisu vyjadrenie spolu aj s geometrickým plánom L. A. M. zo dňa 27.09.2021 s tým že žiadala, aby súdzriadil v prospech vlastníka rodinného domu č. XX, zap. na LV č. XXX, k. ú. B. D. právo prechodu a
prejazdu cez pozemok tak, ako to vyznačil znalec v znaleckom posudku.

17. V zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
„Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.“ V kontexte civilných sporov teda poznáme tzv. určovacie žaloby, ktorej podstatou
je domáhanie sa buď určenia toho, že právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo naopak určenia

toho, že právo neexistuje (negatívna určovacia žaloba). Vzhľadom na to, že zákonná dikcia § 137 písm.
c) CSP vyžaduje na podanie určovacej žaloby naliehavý právny záujem ako špecifikum, môže ju podať
aj ten, komu tvrdené právo nepatrí. Nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby je práve
preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu, k čomu sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení zo dňa 06.10.2017, pod sp.zn: II. ÚS 590/2017, pričom uvádza že „Ak všeobecné
súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli

k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu
ochranu ďalšieho účastníka konania.“

18. Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu
žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať

ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý
je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.
Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že
žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama osebe naliehavý právny
záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať.

Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu,
ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2008 pod sp. zn. 5 Obdo 10/2008).

19. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi

navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.“ Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 5 Cdo 31/2011 ďalej „ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa
ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom

bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/49/2003).

20. Z uvedeného môžeme zhrnúť, že na naplnenie predpokladu naliehavého právneho záujmu:

1. musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi sporovými stranami;
2. byť určovacia žaloba účinným a správne zvoleným nástrojom ochrany žalobcovho práva.

21. Od začiatku konania žalovaný namieta nedôvodnosť podanej žaloby z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zriadení vecného bremena. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, že žalobkyňa navrhla aj mimosúdnu dohodu s poukazom na to, že ako výlučná
vlastníčka rodinného domu č. XX, nemá s domov spojené vlastníctvo k pozemku na rozdiel od
žalovaného, ktorý vlastní celý pozemok, teda aj pri rodinnom dome žalobkyne, a z tohto dôvodu
s poukazom na konkrétne životné situácie bola nútená podať túto žalobu s poukazom na ust. § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z vyššie citovaných ustanovení § 137c CSP a citovaných rozhodnutí NS

SR možno súhlasiť s rozhodnutím súdu prvej inštancie vtom rozsahu, že naliehavosť právneho záujmu
možno akceptovať v prípade, ak usporiadanie vzťahov strán sporu vyplýva priamo z právneho predpisu,
čo je uvedené v § 151o ods. 3 O.z., a z vykonaného dokazovania vrátane obhliadky na mieste samom,
iné skutočnosti, možnosti a rozsahu obmedzenia žalovaného ani nevyplynuli. Inak povedané vlastníčka
rodinného domu v prednej časti pozemku, teda žalobkyňa, iným spôsobom nevedela usporiadať vzťahy

so žalovaným, ktorý síce akceptoval vlastníctvo k jej rodinnému domu, ale namietal jej požiadavku na
zriadenie vecného bremena v obmedzenom rozsahu pre potreby Vlastníkov žijúcich v rodinnom dome,
v prednej časti týchto pozemkov. Strany sporu sú v príbuzenskom vzťahu, a ich vlastníctvo sa odvíja od
ichprávnychpredchodcov-starýchrodičov,ktorívlastnevlastnilicelýpozemok,rodinnýdomumiestnenýv prednej časti tohto pozemku, ale aj nový rodinný dom umiestnený v zadnej časti pozemku. Táto
okolnosť bola takisto mimoriadne dôležitá pri posúdení veci, pretože žalobkyňa nesporne mala neisté
postavenie ako vlastníčka rodinného domu vo vzťahu k vlastníctvu, k pozemku, a žalovaný vymedzil

potrebnú časť pozemku pre vstup do rodinného domu žalobkyne sám, podľa vlastnej úvahy na šírku
rozsahu 1,3 metra, po dĺžke tohto rodinného domu, a svoje rozhodnutie deklaroval aj tým, že osadil
oplotenie rodinného domu. Na mieste samom sa o tom presvedčil aj súd prvej inštancie pri obhliadke.
Vykonané boli aj fotografické zábery a celú situáciu dokumentuje aj geometrický plán, podľa ktorého
v závere konania žalobkyňa špecifikovala rozsah nároku tak, ako bol vyznačený geometrickým plánom.

Neobstojí teda odvolacia námietka žalovaného, že neexistuje naliehavý právny záujem žalobkyne na
takomto určení, a rovnako ani tá okolnosť, že v podstate žalobkyni nijakým spôsobom nebráni vo vstupe,
a časť pozemku, ktorý patrí do jeho vlastníctva a ktorý vymedzil, ako obslužný priestor potrebný pre
život v rodinnom dome č. 98 je dostačujúci. Naopak z konania vyplýva, že tým, že žalovaný mieni
doterajšie oplotenie nahradiť pevným plotom murovaným, ktorý by definitívne stanovil rozsah možností
žalobkyne užívať pozemok pri vstupe, ale aj pri iných praktických činnostiach do svojho rodinného domu,

a toto konanie na stavebnom úrade je prerušené, práve svedčí o tom, že je potrebné ustáliť vzťahy
medzi žalobkyňou a žalovaným a práve predmetná žaloba a prebiehajúce konanie boli prostriedkom,
ktorý definitívne vyrieši vzťahy medzi stranami sporu, a na základe toho budú ustálené oprávnenia
žalobkyne a obmedzenia žalovaného. Z týchto dôvodov odvolací súd námietku nedostatku naliehavého
právneho záujmu, či už z pohľadu toho, že sa nepreukázalo tvrdenie žalovaného, že nečiní žiadne

kroky také, ktoré by obmedzovali žalobkyňu pri užívaní jej rodinného domu, ale aj to, že priamo zákon
umožňuje vlastníkovi nehnuteľnosti, podľa § 151o ods. 3 O.z., postupovať spôsobom naznačeným
v žalobe a v tomto konaní považoval tieto odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné.

22. Žalovaný namietal ďalej aj tú okolnosť, že súd prvej inštancie vykonal dôkaz po tom, čo bolo

vyhlásené dokazovanie za skončené, bez návrhu žalobkyne z úradnej moci, a to dôkaz týkajúci sa
ocenenia hodnoty vecného bremena, ktoré zriadil na pozemku žalovaného.

23. Podľa platnej právnej úpravy súd, ktorý koná vo veci nie je viazaný len dôkazmi, ktoré navrhli
účastníci konania, teda strany sporu, ale výnimočne môže vykonať aj iný dôkaz, ktorý je nevyhnutný pre

rozhodnutie vo veci samej. Takto postupuje súd za účelom zistenia splnenia procesných podmienok,
aby navrhnuté rozhodnutie bolo vykonateľné a bolo definitívne. Odvolací súd už vo svojom prvom
rozhodnutí zo dňa 13.02.2019 uviedol, že žaloba žalobkyne je dôvodná, ale takéto zriadenie vecného
bremena na pozemku žalovaného je možné realizovať len za odplatu. K tejto náležitosti rozhodnutia
súdu vykonal dôkazy súd prvej inštancie, kde pribral znalca, ktorý vychádzal z aktuálnych pomerov

a parametrov, ktoré bolo potrebné vyhodnotiť pri stanovení hodnoty vecného bremena. V tomto prípade
však je potrebné konštatovať aj to, že žalovaný, ktorý od počiatku so žalobou nesúhlasil mal na to svoje
dôvody, ktoré súdu predniesol vo svojej výpovedí, ale aj potom v písomných podaniach, ktoré potom
v priebehu konania realizoval, neponúkol súdu žiadne dôkazy opaku, tzn. aby ak teda bude zriadené
vecné bremeno v rozsahu, v akom požaduje žalobkyňa, by malo mať inú hodnotu ako tá, ktorá vyplynula

zo znaleckého dokazovania.
24. Civilné sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia, a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a jej
zodpovedajúcej potrebe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednávacej zásady potom
následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať

skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana
domáhajúca sa v týchto právnych následkoch nesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet, teda
neobjasneného určité skutkového stavu alebo skutočnosti, teda procesných následkov toho, ako keby
boli zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorých účinkov sa
domáhala, nedošlo. (Nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020).

25. Práve dôkazná situácia v posudzovanej právnej veci vyplynulo v konečnom dôsledku v prospech
žalobkyne vtom, že preukázala v konaní neistotu svojho právneho postavenia, potrebu upraviť a zriadiť
vecné bremeno v nevyhnutnom rozsahu a to za odplatu na ktorú existoval len jediný dôkaz, a to znalecký
posudok L. G.. Inými slovami povedané každú procesnú stranu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne

skutkových predpokladov pre ňu priaznivej právnej normy. To znamená strana sporu musí preukázať to,
čo je pre konkrétnu stranu prospešné. V tomto smere v priebehu konania svoju povinnosť splnila aj za
prispenia súdu prvej inštancie žalobkyňa. Naopak žalovaný okrem teda stanoviska, ktoré prezentovalv priebehu konania neponúkol dôkazy tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolaciemu súdu, na ktoré by
bolo možné v konaní reagovať.

26. Úplne na záver odvolací súd poukazuje aj na tú okolnosť, že medzi žalobcom a žalovanou je
pomerne blízky príbuzenský vzťah, a že ich vlastníctvo sa odvíja od vlastníctva starých rodičov, ktorí
sa zaslúžili o existenciu nehnuteľností ku ktorým teraz sú obaja vlastníkmi, a cez § 3 ods. 1 O.z..
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Práve

princíp dobrých mravov pri uporiadaní vzťahov medzi blízkymi príbuznými, ktorí sú aj bezprostrední
susedia v nehnuteľnostiach, ktoré majú životnosť do budúcna, presahujúci akékoľvek dočasné riešenie
bolo potrebné natrvalo zastabilizovať tieto vzťahy tak, aby bolo možné nehnuteľnosti užívať na účely,
na ktoré majú slúžiť. Naviac rozsah vecného bremena sa v podstate obmedzil skutočne len na ten
najpotrebnejší rozsah, najpotrebnejšiu možnú mieru, by oproti pôvodne požadovanej šírke 3 metrov od
rodinného domu. Po znaleckom posudku L. G. bol vypracovaný aj geometrický plán, ktorý určil rozsah

vecného bremena a ktorý zodpovedá rozsahu na šírku 2 metrov, čiže o 70 centimetrov viac, ako „vydelil“
žalovaný žalobkyni na účely prechodu, prejazdu a prípadnej manipulácie okolo jej rodinného domu.

27. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

28. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre

vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z
09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania,
nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,

teda úspech v konaní mala žalobkyňa. Vzhľadom na hlavnú zásadu náhrady trov konania v CSP, že
nárok na náhradu trov konania má vždy úspešná strana, touto bola strana žalobkyne, keďže žalobkyňa
nereagovala na odvolanie žalovaného žiadnym spôsobom, v odvolacom konaní žalobkyni trovy konania
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže žalobkyni ako úspešnej strane trovy konania nevznikli, a žalovanému ako

neúspešnému v tomto odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).