Uznesenie – Ochrana osobnosti – Pracovné… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8CdoPr/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201756
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8720201756.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: U. D., narodenej XX. I. XXXX, T., J.W. XXX/XX,
zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Szőllőssym, Košice, Mlynská 28, proti žalovanému: EUROPAM
PJ s.r.o., Bardejov, Priemyselná 3846, IČO: 46 311 432, zastúpený JUDr. Martinom Staroňom,
advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov o určenie miery zodpovednosti za škodu pri pracovnom
úraze s prísl., o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. apríla 2023 č. k.

7CoPr/4/2022-281, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok

Okresného súdu Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ ) z 08. marca 2022, č.k. 20Cpr/10/2020-201,
ktorým súd určil, že žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá za pracovný úraz zamestnanca C. D., nar.
XX.X.XXXX, naposledy bytom J. Č.. XXX/XX, T., ktorý mu vznikol dňa 16.6.2018 v rozsahu 100% a
priznal žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd priznal
žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.

2.Súdprvejinštancievykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,že manželžalobkyneC.uzavreldňa
14. apríla 2018 so žalovaným dohodu o vykonaní práce v zmysle ust. § 226 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.
z.Zákonníkapráce(ďalejlen„ZP“),navykonaniepomocnýchstavebnýchprácvrozsahumaximálne350
hodín ročne v období od 14. apríla 2018 do 31. decembra 2018. Podľa žaloby dňa 16. júna 2018 manžel
žalobkyne pracoval na rekonštrukcii stavby polyfunkčného apartmánového domu vo Vysokých Tatrách
v Starom Smokovci, kde mal pri búracích prácach pomocou ručného elektrického zbíjacieho kladiva

vyzbíjať výplňový betón, aby sa odhalili oceľové výstuhy v celom priereze stropného prievlaku, ktorý sa
potom mal autožeriavom bezpečne preniesť a pripraviť na odvoz zo staveniska. Manžel žalobkyne s
kolegom E. P. pomocou ručného elektrického kladiva vo vyznačenom mieste obvodovej steny budovy
rozbíjali betón na prievlaku, pričom postupovali zhora smerom dole a pri práci s elektrickým kladivom sa
striedali. Po rozbití niekoľkých centimetroch betónu do hĺbky sa objavili železné strmienka a vrchné prúty
výstuže. Nakoľko im tieto železné prúty pri práci s elektrickým kladivom sťažovali rozbíjanie betónu, E.

P. sa rozhodol výstuž odrezať uhlovou brúskou. Po vyrezaní výstuže pokračovali v rozbíjaní prievlaku.
Následne si spravili prestávku na oddych a zdržiavali sa v blízkosti zaparkovaného mini bagra na strope
chodby. V tom okamihu došlo k ulomeniu prievlaku v tej časti, na ktorej práve pracovali, pravá časť
prievlaku o dĺžke 2,1 m sa kyvadlovým pohybom zviezla dole, zrazila a zlomila jednu stojku podpernej
konštrukcie, čo malo za následok zborenie celého podperného systému. Následkom toho došlo k pádu
zvyšnej časti prievlaku a stropnej dosky na podlahu. Ľavá časť prievlaku ostala visieť na strope nad

nosným stĺpom. Prievlak bol v ľavej časti len voľne uložený na klznom spoji na stropnom paneli v mieste
nosného stĺpa. Pri páde prievlaku došlo k nadvihnutiu jeho ľavého konca o dĺžke cca 1,4 m, na ktorompráve v tom čase stál mini bager. Prievlak spolu so stropnou doskou vytvorili po páde naklonenú rovinu.
Žalobca sa po šikmej ploche prievlaku a stropnej dosky zošmykol dole na podlahu, pričom ho zasiahlo
množstvo stavebnej sutiny zo stropu a taktiež ho privalil mini bager, ktorý sa zosunul po tejto ploche, čím

mu bolo spôsobené polytraumatické poranenie tela. Manžel žalobkyne sa následne podroboval náročnej
liečbe a dňa 26. augusta 2019 v NsP sv. Jakuba v Bardejove po septických komplikáciách zomrel.

3. Z rozsudku Okresného súdu Poprad zo 06. mája 2021 sp. zn. 8T 45/2020 vyplýva, že E. P. bol uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z.

Trestného zákona (ďalej len „TZ“), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
s podmienečným odkladom výkonu uloženého trestu na skúšobnú dobu 20 mesiacov. Popis skutku
v rozsudku uvádza, že dňa 16. júna 2018 v čase okolo 10:45 hod. v objekte stavby polyfunkčného
apartmánového domu vo Vysokých Tatrách, v Starom Smokovci, pri búracích prácach ako pomocný
stavebný robotník vykonával činnosť v rozpore s technologickým postupom tým, že vo výške 3,3
metra na stropnej konštrukcii, po rozbití betónu elektrickým kladivom, oddelil uhlovou brúskou železné

strmienka - prúty, čím došlo ku zníženiu prierezovej plochy nosníka, vzniku medzného stavu únosnosti
a následne k porušeniu celistvosti prievlaku, strate stability aj celej podpornej konštrukcie, kde na to sa
ulomila stropná doska, na ktorej sa nachádzal aj pracovník C. D.L., zamestnaný ako pomocný stavebný
robotník a stavebný stroj - minibager. C. D. a minibager spadli dole na zem spolu so stavebnou suťou,
kde stavebný stroj pritlačil poškodeného pracovníka C. D., ktorý utrpel ťažké poranenia, v dôsledku toho,

že obvinený E. P. porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 12 ods.
2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na bod 7 Postup prác,
šiesta odrážka Technologického postupu búracích prác na stavbe Polyfunkčný apartmánový dom Starý
Smokovec-VysokéTatry,vydanýzamestnávateľomdňa17.mája2018,keďvykonávalpracovnúčinnosť
v rozpore s pokynmi nadriadeného pracovníka, bezpečnými pracovnými postupmi a svojvoľne prerezal

elektrickou uhlovou brúskou železné výstuže, ktoré boli v hornej časti prievlaku, prerezal a odstránil časť
strmeňov, ktoré zabezpečovali pevnosť a stabilitu prievlaku a teda nepostupoval podľa technologického
postupu búracích prác, keď oddeliť železné výstuže mohol až po pokyne nadriadeného, keď by bola
demontovaná časť prievlaku zaistená pomocou viazacích prostriedkov proti pádu autožeriavom.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že napriek tomu, že manžel žalobkyne pri práci nepoužil predpísané
osobné ochranné prostriedky proti pádu - t.j. bezpečnostný postroj, lano, skobu a karabínku, vzhľadom
na skutočnosť, že došlo k preukázateľnému porušeniu pracovných povinností ďalšieho zamestnanca
žalovaného a naopak nebolo preukázané splnenie povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý
mal dbať na to, aby sa dodržal technologický postup prác, nemožno určiť žiadnu mieru zodpovednosti

samotného poškodeného C. D.. Zhodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že k poškodeniu
zdravia manžela žalobkyne došlo pri plnení pracovných úloh a za vzniknutú škodu zodpovedá v určenom
rozsahu žalovaný ako jeho zamestnávateľ. Na tejto skutočnosti nič nemení ani uznanie viny u E. P.,
ktorý bol zamestnancom žalovaného a vykonával prácu v mene žalovaného na pracovisku označenom
žalovaným.Inšpektorprácekonštatoval,žezostranypoškodenéhoC.D.nedošlokžiadnymporušeniam

zásad bezpečnosti práce a naopak problematické bolo umiestnenie minibagra, pričom aj v tomto prípade
možno konštatovať zodpovednosť žalovaného. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie nepreukázal žiaden
liberačný dôvod v zmysle § 196 ZP.

5. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením súdu prvej inštancie. Podľa neho

je nesporné, že v danej veci išlo o pracovný úraz podľa § 195 ods. 2 ZP. Vo svojom odôvodnení sa
zaoberal, či na strane žalovaného existujú okolnosti umožňujúce mu zbavenie sa zodpovednosti za
škodu v celom rozsahu. Podľa jeho názoru osobou, ktorá vykonávala pracovnú činnosť v rozpore s
pokynmi nadriadeného pracovníka, bezpečnými pracovnými postupmi a v rozpore s technologickým
postupom búracích prác, bol E. P., čo priamo vyplýva z protokolu Inšpektorátu práce Prešov o vyšetrení

príčinvznikupracovnéhoúrazuzodňa19.novembra2018.BoltopráveE.P.,ktorýpribúraníbetónového
prievlaku prerezal uhlovou brúskou železné výstuže, ktoré boli v hornej časti prievlaku a prerezal a
odstránil aj časť strmeňov, ktoré v čase úrazu zabezpečovali prievlak voči ťahovým silám v mieste
delenia. Túto činnosť pritom mohol vykonať až po uviazaní delenej časti prievlaku pomocou viazacích
prostriedkov na autožeriav. O tom bol oboznámený majstrom v ranných hodinách pri prideľovaní práce.

E. P. ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v prerokovanom protokole dňa 20.
novembra 2018 vyjadril súhlas, čo potvrdil aj svojim podpisom.6. K rozsudku Okresného súdu Poprad zo 06. mája 2021 sp. zn. 8T 45/2020 odvolací súd uviedol, že E.
P. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní počas konfrontácie medzi ním a svedkom D. T., ako aj
na hlavnom pojednávaní trval na tom, že jeho konaním nebola naplnená subjektívna stránka trestného

činu, teda zavinenie. V kritickej situácii odrezal výstuž na priamu výzvu nadriadeného majstra a keďže
bol zamestnancom, bol povinný realizovať jeho pokyny v pracovnom čase. Voči tomuto rozsudku, E. P.
podal odvolanie, avšak v priebehu odvolacieho konania zomrel dňa 28. decembra 2021. Krajský súd v
Prešove preto uznesením z 01. februára 2022 č.k. 9To 18/2021-779 uvedený rozsudok v celom rozsahu
zrušil a podľa § 281 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len „TP“) z dôvodov

uvedených v § 9 ods. 1 písm. d) TP zastavil trestné stíhanie vedené proti obžalovanému E. P..

7. Keďže žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal existenciu čo i len čiastočného zbavenia sa
zodpovednosti za škodu na zdraví pri pracovnom úraze manžela žalobkyne C. D., keďže táto bola
spôsobená porušením povinnosti zo strany iného zamestnanca žalovaného, podľa záveru odvolacieho
súdu žalovaný zodpovedá za pracovný úraz zamestnanca C. D. v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas dovolanie z dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1
písm. b) CSP. Úvodom zopakoval priebeh doterajšieho konania vrátane ním uplatnených námietok v
odvolacom konaní. Podľa neho boli v tomto prípade splnené všetky zákonné dôvody na úplnú liberáciu
zamestnávateľa tým, že preukázal, že C. D. svojim zavinením porušil právne predpisy na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nepoužil predpísané ochranné osobné prostriedky proti pádu.
Bolopreukázané,žeakozamestnávateľznalosťBOZPsústavnevyžadovalakontroloval.Zodôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že zamestnanci pri práci použili vlastný postup namiesto
prepísaného,atedaporušilipokynyzamestnávateľa.Ztohtodôvodujepresvedčený,žeuniesoldôkazné
bremeno, že obaja poškodení zamestnanci konali v rozpore s BOZP a pokynmi zamestnávateľa a

bez istenia. Súd prvej inštancie nepripustil výsluch svedka p. T., ktorý bol nadriadený poškodeným
zamestnancom, ktorý by vypovedal o jeho pokynoch a upozorneniach poškodeným. Tento výsluch však
súd prvej inštancie nepripustil a následne konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Postup
poškodených v rozpore s pokynmi nadriadeného pracovníka, stavebnými a technologickými postupmi, s
ktorými boli preukázateľne oboznámení, preukazuje Protokol Inšpektorátu práce Prešov z 19. novembra

2018. Okrem toho bol zamestnanec E. P. právoplatne odsúdený za trestný čin ublížení na zdraví, čo
však súdy nebrali do úvahy.

9. Následne dovolateľ uviedol tri otázky, od vyriešenia ktorých podľa neho záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu a to vrátane ním navrhnutých odpovedí: 1. Je osobou, ktorá vykonávala pracovnú

činnosť v rozpore s pokynmi nadriadeného pracovníka, bezpečnými pracovnými postupmi a v rozpore
s technologickým postupom búracích prác, len zamestnanec, ktorý bol za svoj skutok právoplatne
odsúdený v trestnom konaní, alebo aj ďalší zamestnanec, ktorý sa rovnakým dielom podieľal na výkone
tej istej pracovnej činnosti v rozpore s pokynmi nadriadeného pracovníka, bezpečnými pracovnými
postupmi a v rozpore s technologickým postupom búracích prác a spôsobil tak pracovný úraz? 2.

Zodpovedá zamestnávateľ za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom, ak osobou, ktorá
vykonávala pracovnú činnosť v rozpore s pokynmi nadriadeného pracovníka, bezpečnými pracovnými
postupmi a v rozpore s technologickým postupom búracích prác, nebol len zamestnanec, ktorý bol
za svoj skutok právoplatne odsúdený v trestnom konaní, ale bol aj ďalší zamestnanec - samotný
poškodený (manžel žalobkyne), ktorý sa rovnakým dielom podieľal na výkone tej istej pracovnej činnosti

v rozpore? 3. Ak zodpovedá zamestnávateľ za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom, ak
osobu, ktorá vykonávala pracovnú činnosť v rozpore s pokynmi nadriadeného pracovníka, bezpečnými
pracovnými postupmi a v rozpore s technologickým postupom búracích prác, nebol zamestnanec,
ktorý bol za svoj skutok právoplatne odsúdený v trestnom konaní, ale bol aj ďalší zamestnanec -
samotný poškodený (manžel žalobkyne), ktorý sa rovnakým dielom podieľal na výkone tej istej pracovnej

činnosti v rozpore s pokynmi nadriadeného pracovníka, bezpečnými pracovnými postupmi a v rozpore
s technologickým postupom búracích prác a spôsobil tak pracovný úraz, je miera zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze 100% alebo nižšia?“ Záverom navrhol, aby dovolací súd
zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalobkyňa zastáva názor, že žalovaným položené otázky predpokladajú skutkový záver, že
poškodený C. D. sa dopustil protiprávneho konania, ktoré malo byť príčinou pracovného úrazu. K tomuto
záveru však odvolací súd podľa nej nedošiel. Jediná osoba, ktorá vykonala pracovnú činnosť v rozpore
s pokynmi nadriadeného pracovníka, bezpečnými pracovnými postupmi a technologickým postupom bolE. P., čo sám potvrdil svojim podpisom v protokole. U C. D. nebolo zistené protiprávne konanie, ktoré by
bolo príčinou pracovného úrazu. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Zo strany 4
Protokolu Inšpektorátu práce Prešov z 19. novembra 2018 podľa nej vyplýva, že zo strany poškodeného

C. D. neboli zistené žiadne nedostatky. Žalovaný prostredníctvom svojho konateľa H. D. súhlasil so
závermivyplývajúcimizuvedenéhoprotokolu.Tentopostojúčelovozmenilažvsúdnomkonanízdôvodu
zbavenia sa zodpovednosti za pracovný úraz. Otázky položené žalovaným rozporujú zistený skutkový
stav, keďže predpokladajú protiprávne konanie poškodeného, ktoré odvolací súd nezistil. Preto navrhla,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dovolanie podľa § 447 písm. f) odmietol.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas
strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§
443 CSP), preskúmal vec a dovolanie odmietol podľa § 447, písm. f) CSP, pretože nebolo odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia
dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

12. Podľa § 421 ods. 1, písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dovolanie je prípustné
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
13. Žalovaný položil dovolaciemu súdu nasledujúce otázky: 1. Je osobou, ktorá vykonávala pracovnú

činnosť v rozpore s pokynmi nadriadeného pracovníka, bezpečnými pracovnými postupmi a v rozpore
s technologickým postupom búracích prác, len zamestnanec, ktorý bol za svoj skutok právoplatne
odsúdený v trestnom konaní, alebo aj ďalší zamestnanec, ktorý sa rovnakým dielom podieľal na výkone
tej istej pracovnej činnosti v rozpore s pokynmi nadriadeného pracovníka, bezpečnými pracovnými
postupmi a v rozpore s technologickým postupom búracích prác a spôsobil tak pracovný úraz? 2.

Zodpovedá zamestnávateľ za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom, ak osobou, ktorá
vykonávala pracovnú činnosť v rozpore s pokynmi nadriadeného pracovníka, bezpečnými pracovnými
postupmi a v rozpore s technologickým postupom búracích prác, nebol len zamestnanec, ktorý bol
za svoj skutok právoplatne odsúdený v trestnom konaní, ale bol aj ďalší zamestnanec - samotný
poškodený (manžel žalobkyne), ktorý sa rovnakým dielom podieľal na výkone tej istej pracovnej činnosti

v rozpore? 3. Ak zodpovedá zamestnávateľ za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom, ak
osobu, ktorá vykonávala pracovnú činnosť v rozpore s pokynmi nadriadeného pracovníka, bezpečnými
pracovnými postupmi a v rozpore s technologickým postupom búracích prác, nebol zamestnanec,
ktorý bol za svoj skutok právoplatne odsúdený v trestnom konaní, ale bol aj ďalší zamestnanec -
samotný poškodený (manžel žalobkyne), ktorý sa rovnakým dielom podieľal na výkone tej istej pracovnej

činnosti v rozpore s pokynmi nadriadeného pracovníka, bezpečnými pracovnými postupmi a v rozpore
s technologickým postupom búracích prác a spôsobil tak pracovný úraz, je miera zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze 100% alebo nižšia?“

14. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti

dovolací súd neprejednáva (ex officio) dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní
uplatneným dovolacím dôvodom. V neposlednom rade je dovolací súd viazaný aj skutkovým stavom
tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

15. Dovolací súd zistil, že odvolací súd v bode 6 odôvodnenia uviedol, že : „ Z protokolu Inšpektorátu

práce Prešov zo dňa 19.11.2018 ( Protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu“) bolo zistené, že
zo strany poškodeného C. D. neboli zistené nedostatky a rovnako neboli zistené nedostatky zo strany
žalovaného. Boli zistené nedostatky zo strany E. P., ktorý porušil povinnosti zamestnanca podľa § 12
ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z., a to napriek tomu, že s predpísaným technologickým postupom
bol preukázateľne oboznámený. E. P. s obsahom protokolu súhlasil a žalovaný obsah protokolu vzal

na vedomie“. Tomuto skutkovému zisteniu zodpovedá záver odvolacieho súdu v bode 35, kde uviedol,
že : „... žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal existenciu čo i len čiastočného zbavenia sa
zodpovednosti za škodu na zdraví pri pracovnom úraze manžela žalobkyne C. D., nakoľko táto bola
spôsobená porušením povinnosti zo strany iného zamestnanca žalovaného....“. Z uvedeného vyplýva,že skutkové závery súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu vychádzajú z toho, že u poškodeného C.
D. pri výkone práce neboli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Táto
skutočnosťjevýslovnekonštatovanávprotokoleInšpektorátuprácePrešovč.protokoluIPV-092-39-2.2/

P-J2-18, číslo úradu:012/18/IPV/B2 zo dňa 18.11.2018 na s. 4, bod G, písm. a). Dovolací súd preto z
tohtozáveruvychádzalakonštatuje,žežalovanýmpoloženéotázkyvosvojejformuláciipriamoobsahujú
( predkladajú dovolaciemu súdu ) tvrdenie, že poškodený C. D. porušil povinnosti zamestnanca. Z tohto
dôvodu položené otázky nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu a dovolací súd ich hodnotil ako
hypotetické, bez základu vo vykonanom dokazovaní. Dovolací súd súčasne poukazuje na to, že otázka

zavinenia pracovníkov na vzniknutom pracovnom úraze bola odborne vyšetrovaná v rámci pracovného
úraz s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods.4, písm. a) zákona č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti
a o ochrane zdravia pri práci inšpektorom práce .

16. Podľa § 196 ods.1, písm. a) zákona č. 311/2011 Zz. Zákonník práce v znení účinnom ku dňa
16.06.2018 zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola

skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne
predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený
a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.

17. Podstatnou skutkovou okolnosťou je , že pracovný úraz vznikol v dôsledku výlučného zavinenia
iného zamestnanca E. P., ktorý podľa zistení inšpektora práce : „pri búraní betónového prievlaku prerezal
uhlovou brúskou železné výstuže, ktoré boli v hornej časti prievlaku ako aj prerezal a odstránil časť
strmeňov, ktoré v čase úrazu zabezpečovali prievlak voči ťahovým silám v mieste delenia“. Keďže
rozhodujúca príčina vzniku škody spočívala v konaní pracovníka E. P., je tým vylúčené, že by jedinou

príčinou škody v zmysle § 196 ods.1, písm. a) Zákonníka práce bolo konanie poškodeného C. D..

XX. Dovolací súd konštatuje, že zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pri pracovnom
úraze podľa § 195 Zákonníka práce je objektívna. V dôsledku toho zamestnávateľ objektívne
zodpovedá za skutočnosť, že došlo u zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej

súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz). Podľa § 195
ods.6 Zákonníka práce Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z
osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa
zodpovednosti nezbaví podľa § 196 . V danom prípade nebolo preukázané, že by sa na vzniku závažného pracovného

úrazu podieľal poškodený C. D..

XX. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna , ktorá má svoj základ
v zistenom skutkovom stave. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia
mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska

namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), museli by byť (najskôr)
splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej
otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho
konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi
a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 38/2019, 4

Cdo 32/2018, 6 Cdo 113/2017, 7 Cdo 25/2018, 8 Cdo 100/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania
(či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže
dovolacísúdpristúpiťlenaksúsplnenéuvedenépredpoklady(poprijatízáveruoprípustnostidovolania).
Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava,
dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

20. Dovolací súd konštatuje,že žalovaným položené otázky vo vyznačených častiach obsahujú skutkový
predpoklad,žeC.D.Z.spôsobilvznikpracovnéhoúrazu,ktorýnevyplývazoskutkovéhostavu.Dovolacie
dôvody preto neboli vymedzené v súlade s § 432 ods.1 CSP.

21. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP
tak, že úspešnej žalobkyni v dovolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
(§ 255 ods. 1 CSP).22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.