Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123435642
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6123435642.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/X, XXX XX A., zastúpeného JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom Hlavná
11, 080 01 Prešov, IČO: 42 077 915, proti žalovanému: RIAVA CORPORATION, s. r. o., so sídlom
Krásno nad Kysucou 1682, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 45 289 506, zastúpený JUDr. Marcelom

Šmehýlom, advokátom so sídlom Daniela Dlabača 978/2, 010 01 Žilina, IČO: 42 218 959, o zaplatenie
sumy 3.285,70 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č. k. 11C/4/2024-88 zo dňa 8. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 11C/4/2024-88 zo dňa 8. apríla 2024 vo výroku II. potvrdzuje.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 11C/4/2024-88 zo dňa 8. apríla 2024 vo výroku I. zostáva
nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie (výtok I.)
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté

vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením v lehote 60 dní po právoplatnosti uznesenia (výrok
II.).
2. Na odôvodnenie uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou pôvodne podanou na Okresnom
súde Banská Bystrica dňa 30.01.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške
3.285,70 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.285,70 eur od 17.11.2021 do zaplatenia
a náhrady trov konania, a to na tom skutkovom základe, že obvinený D. E. (zamestnanec žalovaného)

dňa 16.11.2021 spôsobil pri dopravnej nehode z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví žalobcovi a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, čím
spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa ust. § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
ust. § 138 písm. h) Trestného zákona. Náhrada poškodeného za bolesť bola reprezentovaná úhrnnou
sumou 3.285,70 eur. S poukazom na plynutie premlčacích lehôt bol žalobca nútený svoj žalobný návrh
uplatniť súdnou cestou.

3. Dňa 29.02.2024 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie, v ktorom žalobca uviedol, že dňa
12.02.2024 bolo jeho zástupcovi doručené vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti z poistnej
zmluvy od KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group s tým, že istina vo výške 3.285,70
eur bola dňa 26.01.2024 poukázaná na účet žalobcovi. Je zrejmé, že žalovaný ako poistený mal v
čase vzniku škodovej udalosti uzavretú poistnú zmluvu s uvedenou poisťovňou v súlade s právnou
úpravou obsiahnutou v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.Nazáklade
uvedené vzal žalobca žalobcu späť v časti o zaplatenie sumy 3.285,70 eur a žiadal konanie zastaviť.Zároveň žalobca uviedol, že procesné zavinenie zastavenia konania má za následok náhradu trov
konania v prospech protistrany. V predmetnej veci bol žalobný návrh podaný dôvodne, o čom svedčí
i samotné plnenie zo strany poisťovne. Teda zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny vo výške

3.285,70 eur zavinil jednoznačne žalovaný, ktorý svoj dlh splnil (resp. bolo splnené za neho) po začatí
sporu, čím vyvolal u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.
4. Následne žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.03.2024 vzal žalobu späť aj v časti
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3285,70 eur od 17.11.2021 do zaplatenia.
5. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ďalej uviedol, že žalobca využil svoje dispozičné právo disponovať
so žalobou a žalobu vzal v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. K späťvzatiu žaloby zo
strany žalobcu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa ust. § 168 CSP alebo
pojednávanie, súhlas žalovaného so späťvzatím tak nebol potrebný, a preto súd prvej inštancie konanie
zastavil.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 CSP

v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP. Ust. § 256 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto
procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené, pričom zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z
procesného hľadiska, t. j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. Žalobca vzal žalobu v
celom rozsahu späť. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo tvrdenie, že dňa 12.02.2024 bolo jeho zástupcovi
doručené vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti z poistnej zmluvy od poisťovne s tým, že istina

vo výške 3.285,70 eur bola dňa 26.01.2024 poukázaná na účet žalobcovi. Uvedené zostalo však len v
rovine tvrdení. Žalobca k svojmu tvrdeniu nepredložil žiaden dôkaz, hoc ho v tomto smere zaťažovalo
nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno dôkazné. Čo do nároku na zaplatenie úroku z omeškania vzal
žalobu späť bez udania dôvodu. Žalobca teda procesne zavinil zastavenie konania. Žalovanému preto
ako úspešnej strane sporu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po
právoplatnosti uznesenia.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, pričom
navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zmenil, a to tak, že
mu prizná proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobca odôvodnil odvolanie s poukazom na to, že konaniu prebiehajúcemu na súde prvej inštancie
predchádzalo konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 39Up/1772/2023, keď
otázkou dôvodnosti samotného žalobného návrhu sa upomínací súd zaoberal v rámci konania o vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní, proti ktorému žalovaný podal odpor. K odporu žalovaného
zaujalstanoviskopodanímzodňa26.01.2024,vrámciktoréhopoukázalnadikciuust.§193CSPapodľa

ust. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol
pokračovať v konaní na vecne a miestne príslušnom súde. Následne poisťovňa na základe zmluvno-
záväzkového právneho vzťahu uzavretého so žalovaným mu listom zo dňa 07.02.2024 oznámila, že
nárok na bolestné mu bol uhradený (v plnom rozsahu) s tým, že plnenie bolo poukázané dňa 26.01.2024
na účet poškodeného a ňou vyplatená suma sa zhoduje so sumou uvedenou v platobnom rozkaze.

Len a len z uvedeného dôvodu, práve poukazujúc na uvedený list poisťovne, ktorý bol prílohou jeho
podania zo dňa 29.02.2024, vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 3.285,70 eur a konanie žiadal
zastaviť. Zároveň žiadal priznať trovy konania poukazujúc na dikciu ust. § 251 a § 256 ods. 2 CSP.
Pretojeabsolútnenepochopiteľnéodôvodnenienapadnutéhouznesenia,keďpodľasúduprvejinštancie
uvedené skutočnosti zostali len v rovine tvrdení, a na strane druhej samotný žalobca jednoznačne

špecifikovaldôvodspäťvzatiažalobyakooznámenieškodovejudalostizpoistnejzmluvyodpoisťovne.S
poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP mal žalobca za to, že len postupom žalovaného spočívajúcim v jeho
pasivite smerom k úhrade žalovanej sumy došlo k vzniku trov predmetného konania, pričom priznanie
nároku na náhradu v rozsahu 100 % práve žalovanému má tak podľa žalobcu priam arbitrárny charakter.
Žaloba bola podaná dôvodne, pričom k jej späťvzatiu došlo v dôsledku plnenia poisťovne za žalovaného,

a to v plnom rozsahu. Zastavenie predmetného konania tak zavinil žalovaný, a preto v zmysle ustálenej
súdnej praxe práve ten má byť zaviazaný k náhrade trov konania žalobcovi.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu
súdu prvej inštancie vo výroku II. bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom –

žalobcom, proti ktorému bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania, teda bolo rozhodnuté
v jeho neprospech (§ 359 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný
prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojenís § 357 písm. m) CSP], preskúmal odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v rozsahu výroku II. a viazaný odvolacími dôvodmi podľa
ust. § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej

inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti, t. j. vo výroku II. ako vecne správne potvrdil.
Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výroku I. zostalo uznesenie súdu prvej inštancie týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
11. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný

prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
vzmysleust.§365CSPdôvodomnapodanieodvolania,prihliadaťnemôže,ajkeďbytakétopochybenia
zistil. Nedostatky v splnení procesných podmienok odvolací súd nezistil.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie

v napadnutom výroku II. založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre rozhodnutie o náhrade trov konania, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu
prvejinštancie,ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní.Vdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutia
súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom

rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
14. Odvolací súd sa tak v ďalšom považoval za potrebné vysporiadať sa s odvolacími námietkami
žalobcov obsiahnutými v ich opravnom prostriedku.
15. Primárne považuje za potrebné odvolací súd uviesť, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov
konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady

zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných
dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu
späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky
náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska

zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku
sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie
bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom

nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo
vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania
žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle
spočívajúci v späťvzatí žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7 M Cdo 4/2010 zo dňa
14.09.2011, tiež nález Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.10.2009). Pretože nárok na

náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo
o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu
výsledkuchovaniažalovanéhokpožiadavkámžalobcu.Idetedaoto,čisažalobcadomoholuplatneného
nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie
(uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7 M Cdo 1/2014 zo dňa 29.04.2014). Aj keď uvedené zásady

boli formulované ešte pred zmenou procesného poriadku (rozumej za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok; § 146 ods. 2) súdna prax, ako aj právna veda z týchto naďalej vychádza
aj pri posudzovaní procesného zavinenia na zastavení konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Rozvinúc
opísané, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za daný výsledok sporu na oboch

procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Rozhodujúcou z hľadiska
procesného zavinenia zastavenia konania pri späťvzatí žaloby je pritom len skutočnosť, že/či žalovaný
plnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť.16. Vzhľadom na doposiaľ uvedené potom bola bez akéhokoľvek významu časť odvolacej argumentácie
žalobcu, že Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vyhovel jeho návrhu na vydanie
platobného rozkazu, z čoho žalobca v odvolaní vyvodzoval dôvodnosť jeho žaloby. Napokon sám

žalobca v odvolaní poukázal na to, že žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor. Z obsahu odporu
žalovaného vyplýva, že žalovaný rozporoval žalovaný nárok s tým, že poukazoval na spoluzavinenie
žalobcu na škode spôsobenej mu na zdraví, pričom do preukázania skutočnosti ohľadom miery
zavinenia zo strany žalobcu žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
17. Zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 3.285,70 eur

(podanie žalobcu zo dňa 29.02.2024) vyplýva, že dôvodom späťvzatia žaloby v tejto jej časti, malo byť
plnenie poisťovne zo zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Treba zdôrazniť, že stranu v spore zaťažuje nielen bremeno tvrdenia ale aj dôkazné bremeno,
tedastranamusísvojetvrdeniapodoprieťdôkazmi(čl.8CSP).Možnokonštatovať,žežalobcakpodaniu
zodňa29.02.2024nepripojilaanineoznačilžiadendôkaz(ktomuviďelektronicképodaniežalobcunač.
l.69spisu,ktorémalojedinúprílohu,atoprepistohtopodanianač.l.70spisu,označenúako „Späťvzatie

časti žaloby“. Odhliadnuc od uvedené ani z textu tohto podania nevyplýva, že jeho prílohou mal byť list
poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group zo dňa 07.02.2024, ktorý mal byť
zástupcovi žalobcu doručený dňa 12.02.2024. Možno tak konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje
tvrdenie o dôvode späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 3.285,70 eur, a preto súd prvej inštancie
správne uzavrel, že žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, z ktorých vyvodzoval procesné

zavinenie žalovaného na zastavení konania.
18. Ak potom žalobca v odvolacom konaní spolu s odvolaním predložil uvedený list poisťovne zo dňa
07.02.2024, ako aj detail transakcie na jeho bankovom účte zo dňa 26.01.2024, ktorými preukazoval
uvedený dôvod späťvzatia časti žaloby, nebolo možné na tieto jeho prostriedky procesného útoku
prihliadať, keďže neboli uplatnené včas (§ 154 CSP) a ani nebolo možné na ne prihliadať ako na novoty

v odvolacom konaní podľa ust. § 366 písm. d) CSP. Súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie
dňa 08.04.2024, a teda je zrejmé, že žalobca disponoval uvedenými listinami ešte počas konania na
súde prvej inštancie, už v deň späťvzatia žaloby (29.02.2024). Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti,
ktoré by odôvodnili záver, že uvedené prostriedky procesného útoku bez svojej viny nemohol uplatniť
včas v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň bez najmenších pochybností sa uvedené prostriedky

procesného útoku netýkali procesných podmienok, ani vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia
súdu a ani nimi nemalo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 366 písm. a) až c) CSP]. Preto na tieto dôkazy produkované žalobcom
v odvolacom konaní odvolací súd neprihliadal.
19. Odhliadnuc od doposiaľ uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že vychádzajúc zo skutkových

tvrdení žalobcu uvedených v späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 3.285,70 eur vyplynulo,
že dôvodom späťvzatia žaloby v tejto jej časti, malo byť plnenie subjektu (poisťovne) odlišného od
žalovaného.Jetedazjavné,žežalovanýsanezachovalvzmysležalobnejpožiadavkyaneplnilžalobcovi
žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 3.285,70 eur. Preto z určujúceho hľadiska, ktorým je (práve
a len) procesné zavinenie, nemožno žalovaného (ani) brať na zodpovednosť za zastavenie konania.

20. Bol to totiž žalobca, ktorý si zvolil, voči komu v spore uplatní svoj nárok – voči žalovanému či voči
jeho poisťovni postupom podľa ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., prípadne spoločne voči obom týmto
subjektom. Ak sa rozhodol žalovať žalovaného ako osobu zodpovedajúcu za škodu a následne vzal
späť žalobu z dôvodu úhrady žalovaného plnenia poisťovňou, potom zjavne absentuje príčinná súvislosť
medzi správaním žalovaného (nie on sa totiž v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalovanej

hmotnoprávnej požiadavky) a následkom v podobe zastavenia konania. Nadväzne je predmetná
absencia vzťahu príčinnosti dôvodom pre vylúčenie procesnej zodpovednosti žalovaného za výsledok
konania.
21. Poisťovňu síce zaťažuje (zmluvná) povinnosť nahradiť škodu za škodcu, táto prepojenosť daných
subjektov majúca svoj základ v hmotnom práve (§ 4 zákona č. 381/2001 Z. z.) však nie je relevantná

z pohľadu procesnej zodpovednosti za výsledok tohto konania.
22. Možno preto uzavrieť, že subjektom procesne zodpovedným za zastavenie konania v časti
o zaplatenie sumy 3.285,70 eur je žalobca, ktorý fakticky „výberom“ žalovaného subjektu sám spôsobil,
že žalobu následne musel vziať späť. Bolo jeho voľbou, či uplatní nárok voči žalovanému alebo voči
poisťovni; následok, ktorý nastal v aktuálnej veci preto zaťažuje (procesne) jeho, keďže k späťvzatiu

žaloby nedošlo pre správanie žalovaného (spočívajúce v plnení/akceptovaní žalobného nároku).
23. Na uvedených záveroch nič nemení ani skutkové tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že žalovaný
mu pred podaním žaloby na súd nesposkytol súčinnosť špecifikáciou poisťovateľa vozidla, ktorého
prevádzkou bola žalobcovi spôsobená škoda. Žalobca (ako poškodený) totižto disponoval oprávnenímv zmysle ust. § 25 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z. požadovať od Slovenskej kancelárie
poisťovateľov mimo iných údajov z registra vedeného Kanceláriou poisťovateľov aj údaj o obchodnom
mene a sídle poisťovateľa, u ktorého bolo uzavreté poistenie zodpovednosti za motorové vozidlo, ktorým

bola škoda spôsobená, ako aj číslo poistnej zmluvy týkajúcej sa poistenia zodpovednosti uzavretej
týmto poisťovateľom. Žalobca tak mal možnosť týmto spôsobom zistiť údaje o poisťovni žalovaného
a uplatniť si tak svoj nárok v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. priamo proti tejto poisťovni
(KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group).
24. Pokiaľ ide o časť konania o žalobe žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, odvolací súd

konštatuje, že žalobca netvrdil, že by mu bolo (kýmkoľvek) uhradené aj uplatnené príslušenstvo
žalovanej pohľadávky (úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.285,70 eur od 17.11.2021
do zaplatenia). Žalobca túto časť žaloby vzal späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, a preto bez
najmenších pochybností procesne zavinil zastavenie tejto časti konania.
25. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
II., konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, podľa ust. 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výroku I. zostalo uznesenie súdu prvej inštancie týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. §
396 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto má v zmysle
ust. § 255 ods. 1 CSP proti v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

Zobsahuspisovéhomateriáluvšakvyplynulo,žežalovanémuvodvolacomkonanípreukázateľnežiadne
trovy nevznikli. Práve to bol dôvod
(s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP), pre ktorý súd povolaný k vydaniu
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale
už aj o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania žalovanému (napriek tomu, že pri striktnom riadení

sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie
o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len
o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj
§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak
taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto

nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou
zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor
vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016 a spis.
zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov SR pod č. 72/2018).
27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].