Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/127/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6322010282
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6322010282.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA
a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, v trestnej veci obžalovaného A. B.
C., stíhaného pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a), d) Tr. zák., s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e), f) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 07. 12. 2023, konajúc o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sp. zn. BR-6T/80/2020

zo dňa 28. 09. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.
BR-6T/80/2022 zo dňa 28.09.2023 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sp. zn. BR-6T/80/2020 zo dňa 28. 09.
2023, bol obž. A. B. C. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný
ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a), d) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e),
f) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
od presne nezisteného času, v obci D., E. XXX, začal potom ako sa zoznámil s D. F., nar. XX.XX.XXXX

(zomrelom dňa 12.03.2018), naposledy bytom D., E. XXX/XX, ktorý trpel chorobou a závislosťou na
alkohole, súčasne navštevovať aj jeho matku G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXX/XX, s
ktorou žili v jednej domácnosti, a ktorá bola ležiacou pacientkou po opakovaných mozgových príhodách,
nosil jej nákupy a prejavoval jej vzhľadom k tomu, že sa jednalo o cudziu osobu nezvyčajnú starostlivosť,
čím jej zlý mentálny a zdravotný stav a vysoký fyzický vek zneužil na vybudovanie dôvery k svojej
osobe, ktorú následne zneužil na to, aby mu G. F. dňa 11.05.2017 darovacou zmluvou a zmluvou o

zriadení vecného bremena za prítomnosti matrikárky Obecného úradu Predajná, ktorá osvedčovala
podpis darcu na zmluve, darovala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX okres Brezno, obec D.,
k.ú. D. na parcele číslo 335/1, druh pozemku záhrada o výmere 659 m2 a parcele číslo XXX/X,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 666 mi na ktorej je postavený rodinný dom
súpisné číslo XXX, pričom vedel, že darkyňa nemôže rozpoznať a pochopiť význam tohto právneho
úkonu, následne na základe podpísanej darovacej zmluvy bol pracovníkmi Okresného úradu Brezno,

Katastrálny odbor povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v jeho prospech, pričom
ak by mali pracovníci Okresného úradu Brezno, Katastrálny odbor vedomosť o okolnostiach darovania
predmetných nehnuteľností a o zdravotnom stave darkyne, tak by vklad vlastníckeho práva povolený
nebol, pričom jej sľúbil, že v dome bude môcť ostať bývať aj spolu s jej synmi D. F. a H. F., napriek tomu
následne dňa 21.07.2017 uzatvoril s G. F., ako osobou oprávnenou z vecného bremena Zmluvu o zániku
vecného bremena doživotného užívania zmienených nehnuteľností v jeho prospech ako povinného z

vecnéhobremenapričomprávoužívaťzmienenénehnuteľnostipreG.F.ajejsynovD.F.aH.F.vyplývalo
už len z nájomnej zmluvy zo dňa 01.12.2017, a zmienené nehnuteľnosti následne na základe kúpnejzmluvy zo dňa 19.01.2018 previedol na tretie osoby, teda záujem o G. F. a jej syna D. F. len predstieral
a jeho skutočným záujmom bol len majetok poškodenej, čím G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX,
D., t.č. Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb I., C. XXX/XX, J., K., spôsobil škodu vo výške

87 500,- Eur,
nakoľko nebolo preukázané, že daný skutok je trestný čin.

Svoje rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prvostupňový súd odôvodnil tým, že súd
síce súhlasí s obžalobou, že darovanie predmetnej nehnuteľnosti a následné zrušenie práva vecného

bremena neboli v prospech poškodenej, nakoľko jej z toho neplynul žiadny prospech a preto ani nemala
dôvod, ak by bola plne lucidna, takéto zmluvy uzatvárať, ale napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebolo
preukázané, aké konkrétne, aktívne konanie obžalovaného malo smerovať k podvodu.

Obdarovaný prijal dar, a teda akceptoval prejavenú vôľu darcu, potvrdenú viacerými svedkami.
Poškodená v čase darovania domu trpela duševnou poruchou postihujúcou jej kognitívne poznávacie

funkcie, pričom takmer z každého vykonaného dôkazu vyplýva, že poškodená bola v tomto období
prakticky závislá od starostlivosti svojho syna D., ktorému vo veľkej miere dôverovala a zároveň bola
ľahko manipulovateľná a ovplyvniteľná. Z vykonaného dokazovania mal teda za to, že k darovaniu
poškodenúpravdepodobnepresvedčilPeter,tedabolatojehoidea,pričomjehomotívniejesúduznámy,
pričom ani ohľadne jeho motívu a zamýšľaného následku nie je a nebolo možné ho vypočuť, pretože

pred začatím trestného stíhania zomrel. Zároveň mal súd za to, že obžalovaný si objednal ocenenie
predmetnej nehnuteľnosti krátko po tom, ako nadobudol vlastnícke práva k nej. Táto skutočnosť, ako aj
skutočnosti k nemu nadväzujúce a iné vykonané dôkazy, týkajúce sa obdobia po darovaní predmetnej
nehnuteľnosti však nemajú vplyv na to, aby bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný konal
tak, ako je to uvedené v obžalobe.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam okresný súd konštatoval, že pokiaľ ide o kvality skutkových zistení,
skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí
iba zistenie pravdepodobnosti, založené iba na hypotézach a domnienkach. Pokiaľ ostatnú po vykonaní
všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto

pochybnosti sa týkajúc skutkových zistení, musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obžalovaného.
Z tohto dôvodu okresný súd potom v zmysle zásady in dubio pro reo musel obžalovaného spod obžaloby
oslobodiť podľa § 285 písm. b) Tr. por.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor a to

v neprospech obžalovaného a to tak do viny a trestu. V písomných dôvodoch okresný prokurátor
uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že omyl poškodenej spočíval práve v aktívnom konaní
obžalovaného, ktorý predstieral záujem o jej osobu a osobu jej syna, pričom v skutočnosti mal záujem
len o jej majetok.

Súd mal za preukázané, že obžalovaný bol v dlhodobejšom kontakte s poškodenou a jej synom,
navštevoval ich a zabezpečoval im istú starostlivosť, čo však skončilo vzápätí potom, ako dosiahol
darovanie predmetnej nehnuteľnosti vo svoj prospech a následnom zrušení vecného bremena
v prospech poškodenej. Avšak konkrétne konanie obžalovaného, ktorý konal premysleným spôsobom,
podľa prokurátora spočívalo v tom, že predstieraným záujmom o poškodenú a jej syna D. F., ktorý

bol jej obľúbencom, si získal jej dôveru, čo mu uľahčil jej zdravotný stav, vysoký vek a túto dôveru
následne spolu s jej nepriaznivým duševným a somatickým stavom a vysokým vekom využil tak, že
dosiahol darovanie zmienených nehnuteľností v jej vlastníctve. U poškodenej navodil dojem, že v dome
bude môcť bývať zriadením vecného bremena v jej prospech, avšak bezprostredne po zavkladovaní
darovacejzmluvyspoškodenoupodpísalďalšiu zmluvu,nazákladektorejbolovecnébremenozrušené.

Je zrejmé, že argumentácia obžalovaného, že mohli prísť o dom, vyznieva účelovo aj preto, že sama
poškodená žiadne exekúcie nemala a len ona bola výlučnou vlastníčkou domu. Argument pre darovanie
predmetných nehnuteľností obžalovanému vzhľadom na vykonané dokazovanie neobstojí, nakoľko je
zrejmé, že podstatne viac starostlivosti a pozornosti ako obžalovaný poskytoval poškodenej a jej synovi
D. jej syn H. F., či susedia B. L. a D. C. a to na rozdiel od obžalovaného, u ktorého sa jednalo len

o návštevy a drobné nákupy. Okresný prokurátor okrem ďalších skutkových zistení poukázal najmä
na to, že k uzavretiu zmluvy o zániku vecného bremena došlo už 21.07.2017, pričom kataster povolil
výmaz vecného bremena dňa 18.08.2017. Z toho je zrejmé, že obžalovaný a svedok M. už v uvedenom
období rokovali o predaji predmetného domu. Teda obžalovaný už bezprostredne po darovaní domupoškodenou riešil jeho predaj s cieľom získať majetkový prospech pre seba. Zároveň obžalovaný
objednal ocenenie predmetnej nehnuteľnosti krátko po tom, ako nadobudol vlastnícke právo k nej, a to
10.07.2017. Argumentácia, že obžalovaný tak spravil na žiadosť syna D. F., vzhľadom k tomu, že tomuto

už nesvedčilo vlastníctvo, vyznieva nelogicky a zároveň nebolo v súlade s vôľou poškodenej.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného

ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa

spravovalprihodnotenívykonanýchdôkazov,najmäaksivzájomneodporovali.Zodôvodneniarozsudku
je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.

Po vyhodnotení dokazovania na hlavnom pojednávaní krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd

nevenoval vyhodnoteniu dôkazov dostatočnú pozornosť a to najmä z hľadiska posúdenia konania
obžalovaného v rámci dejovej, aj časovej línie.

Je zrejmé, že odvolanie prokurátora tak, ako bolo podané, poukazuje na konanie obžalovaného jednak
v čase pred darovaním, zároveň na konanie obžalovaného v čase darovania, ako aj po tomto darovaní.

Je zrejmé, že obžalovaný len v prípade, ak sa vyhodnotia jednotlivé dôkazy vo vzájomnej súvislosti a tým
aj konanie obžalovaného vo vzájomnej súvislosti môže viesť k uznaniu vinu v predmetnej veci.

Krajský súd má za to, že okresný súd v nedostatočnej miere vyhodnocoval pôsobenie syna poškodenej
D.F.tonajmäzpohľadujehospoluprácesobžalovaným.Vdanomprípadesaokresnýsúdnevysporiadal

s možnosťou, že syn poškodenej spolupracoval s obžalovaným či už vedome, alebo nevedome, za
účelom prevodu nehnuteľnosti na osobu obžalovaného. Súčasne nevyhodnotil ani skutočnosť, že bez
ohľadu na konanie syna mal obžalovaný z konania poškodenej prospech.

Zároveň má krajský súd za to, že tak ako uviedol okresný súd, svedok B. M. nedostatočne vysvetlil

rozpory vo svojej výpovedi, keď tvrdil, že s obžalovaným kúpu predmetného domu riešil len krátky čas,
avšak po poukázaní na to, že došlo k zrušeniu vecného bremena dňa 21.07.2017, uviedol, že on si to
pamätátak,akouviedol,alemohlosastať,žeobžalovanýmuzaslallistvlastníctva,naktorombolovecné
bremeno ešte evidované. Predmetnú svedeckú výpoveď bolo preto nutné posudzovať aj z hľadiska a vo
vzťahu ku konaniu obžalovaného.

Svoje rozhodnutie okresný súd ďalej odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania nebola jednoznačne
preukázaná trestná činnosť obžalovaného a to najmä z dôvodu, že nebol preukázaný úmysel
obžalovaného uviesť poškodenú do omylu a pokiaľ by okresný súd tvrdil, že uviedol do omylu aj syna D.,
resp. jeho omyl využil, jednalo by sa iba o domnienku, keďže túto skutočnosť nepreukazuje akýkoľvek

z vykonaných dôkazov.

Krajský súd však konštatuje, že bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní v potrebnom rozsahu
zopakovať vykonané dôkazy, resp. jednotlivé dôkazy hodnotiť nielen jednotlivo, ale opakovane aj vovzájomnej súvislosti. Pomoc, resp. spolukonanie D. F. vo vzťahu k obžalovanému vzhľadom na rozsah
podanej obžaloby, nie je podstatným faktom, vzhľadom k tomu, že v predmetnej trestnej veci sa
vyvodzuje zodpovednosť len voči konaniu obžalovaného. Je potrebné preto predmetné fakty zoradiť do

časovej súvislosti ako nasledovali a zároveň bude nepochybne potrebné tieto zosúladiť aj s jednotlivými
krokmi obžalovaného. Je zrejmé, že až na základe takto vyhodnotených dôkazov je možné rozhodnúť o
vine obžalovaného, čo však v prípade kedy budú tieto jeho kroky vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti s výpoveďami tak poškodenej ako aj svedkov, či už brata H. F., susedovcov, resp. D. M.. Až
takéto vyhodnotenie môže viesť k rozhodnutiu o prípadnej vine, resp. o nevine obžalovaného.

Krajský súd poukazuje a nesúhlasí s okresným súdom, že poškodená konala len pod vplyvom syna
D., keďže takéto tvrdenie rovnako možno považovať len ako domnienku zo strany okresného súdu,
a teda bez paralelného vyhodnotenia konania zo strany obžalovaného, aj vo vzťahu k tejto skutočnosti,
nemožno bez pochyby povedať, že obžalovaný nevyužil omyl či už len poškodenej alebo aj poškodenej
s jej synom D.. Je nutné povedať, že v danom čase, kedy došlo ku konaniu, toto konanie bolo vedené

voči osobe, ktorej svedčilo vlastníctvo a teda poškodenej. Zároveň bude nutné vyhodnotiť aj preukázané
konania obžalovaného voči synovi D. tak pred jeho smrťou, ako aj po jeho smrti, čím je možné podporne
vyhodnotiť jeho účelovosť konania.

Okresný súd zároveň vyhodnotil aj uzavretú nájomnú zmluvu z 1.11.2017 vo vzťahu k zmluve o zániku

vecného bremena z 21.07.2017 a to najmä jej článok III a súčasne vo vzťahu ku kúpno-predajnej zmluve
z 19.1.2018 a to článku IV bod 2. Súčasne bude potrebné tieto okolnosti vyhodnotiť aj v súvislosti
s dátumom smrti D. F. 12.3.2018, ako aj skutočnosti, že poškodená bola už od roku 2017 v DSS na
Donovaloch.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam krajský súd považuje argumentáciu okresného súdu za rozpornú, kde
na jednej strane uvádza, že nemá preukázané, že sa skutok stal tak, ako uvádza obžaloba a na druhej
strane argumentuje tým, že má pochybnosti o úmysle obžalovaného. Krajský súd má za to, že okresný
súd sa s týmito rozpormi sa bude musieť vysporiadať. Zároveň sa okresný súd bude musieť vysporiadať
aj s argumentami, ktoré uviedol prokurátor vo svojom odvolaní.

Preto krajský súd vzhľadom k týmto skutočnostiam rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.