Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 18, 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219204040
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4219204040.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XXX/X, D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o., Pohraničná 4, Komárno,
IČO: 36 721 123, proti žalovaným: v rade 1./ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. E. G. XXX, občan
SR, zastúpený: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., Galvaniho 7/D, Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 36 866 687, v rade 2./ B. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, predtým podnikajúci pod
obchodnýmmenomB.A.B.–Stavavrade3./KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.,ViennaInsuranceGroup,
Štefanovičova4,Bratislava,IČO:00585441,zastúpený:JUDr.DanušeTichás.r.o.,Nám.MartinaBenku
6, Bratislava, IČO: 52 058 310, o náhradu škody vo výške 1 554,92 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. až 3. rade sú, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, povinní zaplatiť
žalobcovi sumu 1 554,92 eura spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 554,92 eura
od 24.10.2019 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v zaplatenom rozsahu
povinnosť plnenia ostatných žalovaných.

II. Žalobca má proti žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 14.11.2019 doručil súdu žalobu o zaplatenie sumy 1554,92 Eur a to titulom náhrady
škody voči žalovaným z toho dôvodu, že dňa 07.12.2018 došlo v obci H. ku škodovej udalosti, pri ktorej

bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu zn. BMW X5 s EČ: ZH664052, kedy bola poškodená predná
kapota, čelné sklo a predné svetlomety. Podľa záznamu o dopravnej nehode, nehodu zavinilo motorové
vozidlo zn. MAN s EČ: C., ktorého držiteľom je žalovaný 2./ a ktoré viedol vodič - žalovaný 1./. Voči
žalovanému v rade 1./ si uplatňuje nárok v zmysle § 420 Obč. zák., voči žalovanému v rade 2./ si
uplatňuje nárok v zmysle § 427 ods. 2 Obč. zák. a voči žalovanému v rade 3./ si uplatňuje nárok v zmysle
§ 795 a nasl. Obč. zák. Podľa záznamu policajného zboru sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodovú
udalosť. Účastníkovi škodovej udalosti, žalovanému 1./ bola uložená bloková pokuta za priestupok podľa

§ 22 zák. č. 372/70 Z. z. za porušenie § 51 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. Podľa kalkulácie spoločnosti
Dunauto DS s. r. o. náklady na opravu po zľave činia 1.865,90 Eur s DPH (bez DPH 1.554,92 Eur).
Žalovaných vyzval na úhradu tejto sumy, avšak bezvýsledne.

2. Žalovaný v rade 1. uviedol, že je toho názoru, že nie je pasívne legitimovaný a preto žiadal žalobu
voči nemu zamietnuť. Nebolo jednoznačne preukázané, že by z dôvodu nesprávneho zakrytia nákladu
spôsobovalo odletenie nákladu na vozovku a poškodenie vozidla žalobcu. Túto skutočnosť žalobca

nepreukázal. Dodal, že v spätnom zrkadle videl, že sa na neho lepí nejaké vozidlo, potom ho predbehlo
a zastavilo ho. Žalobca mu ukázal akési „ďobky“ na čelnom skle a hovoril, že spod korby začali vyletúvať
kamienky. On si nebol vedomý čo sa deje, nevidí dozadu pod auto. Prišli policajti, ktorých volal žalobca,poznalich,tykalisi.Policajtobhliadolauto,nenašielničtakéodkiaľbyvypadávalštrk,aledalimublokovú
pokutu vo výške 10,- Eur, za to, že nemal plachtu.

3. Žalovaný v rade 2. uviedol, že sa nevie vyjadriť, nebol na mieste nehody. Žalovaný 1. bol jeho
zamestnancom. Spísalo sa tlačivo o nehode, on potom vec nahlásil na poisťovňu a uviedol, že žalobca
požadovalajveci,ktorévprvotnomtlačiveuvedenéneboli.Poisťovniuviedol,žesatoneohlotakstaťako
uvádzal žalobca, pretože žalovaný 1. niesol už len pozostatky kameňa frakcie 4/8, čo je úplne miniatúrny
kameň, pretože sa už vracal z vykládky, ktorá bola v Komárne.

4. Žalovaný v rade 3. uviedol, že žalobca nepreukázal výšku škody a ani to aká (domnelá) škoda - v akej
výške mu vznikla. Predloženie kalkulácie opravy nepreukazuje, že mu skutočne takáto škoda vznikla.
Žiadal žalobu zamietnuť, pretože tvrdený nárok žalobca nepreukázal.

5. Žalobca výpoveďou dňa 10.09.2020 uviedol: „ Išiel som smerom do Nových Zámkov a bolo predo

mnou nákladné auto. Zrazu som počul niečo, najprv som nevedel, o čo sa jedná. Nákladné auto som
nevedel predbehnúť, tak som pribrzdil, ale stále tam ten buchot bol. Stále som ho nevedel predbehnúť,
tak som sa musel priblížiť a zase vzdialiť, keď som prišiel bližšie, tak to bolo silnejšie, myslel som si,
že som vošiel do nejakého roju hmyzu, lebo raz sa mi to už stalo, keď som išiel do Švajčiarska v
noci, ale nič som nemal na čelnom skle, žiadny hmyz. Potom sa mi nejako podarilo to nákladné auto

predbehnúť, potom som zastavil, pozrel som čo to mám na čelnom skle, vtedy som volal policajtov,
žalovaný 1/ ma zase predbehol, policajti mi do telefónu povedali, že nech ho skúsim predbehnúť, že
posielajú hliadku, pýtali sa ma, že odkiaľ kam idem. Potom sa mi podarilo žalovaného 1/ zastaviť, on
sa bál stáť na tom mieste, povedal, nech ideme do najbližšej dediny, ja som povedal, že v poriadku,
tak sme išli do Hurbanova a tam sme čakali na políciu. Prišla polícia, všetko sa povedalo čo ako bolo,

ešte samozrejme ako tam mal ten náklaďák, tak tam bolo vidieť to miesto, odkiaľ vypadávali kamienky.
Zadok korby je tvorený z dvoch častí, ako sa spájajú tie dve časti, tak cez tú skulinku dole vypadávalo
milión kamienkov. Žalovaný s niekým telefonoval, zrejme šéfovi, že mu to musí povedať. Žalovaný 1/
so všetkým súhlasil, všetko podpísal. Polícia neprešetrovala škodovú udalosť preto, lebo žalovanú sa
sám priznal. Keby sa nepriznal, keby to popieral, automaticky by to musela riešiť polícia. Žalovaný dostal

blokovú pokutu kvôli tomu nákladu, nie kvôli prekročeniu rýchlosti, ale kvôli konkrétnej veci. Samozrejme
to asi na blok nepíšu, kvôli čomu ju dostal. V H. som vyplnil to tlačivo, čo treba pri poistnej udalosti
vyplniť, boli tam aj policajti, žalovaný so všetkým súhlasil. Potom som sa ozval Kooperatíve, išiel som tu v
Komárne, tam mi povedali, že musia ísť obhliadnuť moje vozidlo. Pán, ktorý obhliadol vozidlo so všetkým
súhlasil,vypísalnejaképapiere,pýtalsaakosatostaloanemalžiadnenámietky,žebysatotaknemohlo

stať. Potom si Kooperatíva každý mesiac vypýtala nejaké potvrdenie, nejaké papiere, na tretí mesiac ma
to už nahnevalo, lebo mi napísali, že po troch mesiacoch zistili, že tam bola prítomná aj polícia. Na tom
základe som im napísal papier, že okamžite žiadam o ukončenie poistnej udalosti, nakoľko to už veľmi
dlho trvá. Potom mi volali z Kooperatívy, že nebudem mať uhradenú tú sumu, tak som im povedal, že sa
už s nimi nemám o čom baviť a budeme sa baviť na súde. Na to mi o 2 – 3 dni prišiel doporučený list, že

mi likvidáciu škodovej udalosti zamietli. Nechápem, na čo majú toho obhliadača, podrývajú jeho autoritu,
on sa v tom vyzná, on vie, čo sa mohlo alebo nemohlo stať. Vozidlo sa obhliadalo tu v Komárne, tuším,
že pri predajni Škoda. Pri obhliadke bol prítomný zamestnanec žalovaného 3/, ale neviem povedať,
ako sa volal. On spísal kompletne zápisnicu o tom, že čo je poškodené, myslím, že jednu mi vydal a
on to tuším takisto posielal potom do Kooperatívy, alebo som to ja potom posielal do Kooperatívy, ja

už teraz neviem, sú to už dva roky. Teda ten obhliadač uznal škodu, ináč by mi neurobil ten papier a
nevyčíslil by mi škodu. Škodu vyčíslil na asi 850 - 950 eur svojpomocne, teda keď si ju odstránim sám,
túto sumu som vlastne žiadal, nech mi rýchlo poisťovňa vyplatí a až následne som si škodu dal naceniť
v BMW-čku. Auto som si zatiaľ nedal opraviť, lebo je to vysoká suma a ja nemám financie. Policajti sú
tolerantný, lebo obhliadač mi tam urobil veľké „K“, ako Kooperatíva, čiže keby s tým nesúhlasili, že sa

stala tá poistná udalosť tak, ako sa stala, tak by si on nedovolil urobiť mi na čelné sklo veľké „K“, že
to má ísť na výmenu. Takisto som ešte nepochopil, prečo pán majiteľ napísal do Kooperatívy, že podľa
neho sa tá škodová udalosť nemohla stať tak, ako som to opisoval ja.“

6. Žalovaný v 1. rade výpoveďou z 10.09.2020 uviedol: „Išiel som nákladným autom MAN, bolo to z

Komárna smerom na H. a všimol som si v spätnom zrkadle, že sa na mňa lepí auto, potom ma predbehlo,
zrazu ma zastavilo, to som už vedel, že sa niečo deje. Keďže to bolo na takej frekventovanej ceste,
tak som žalobcovi povedal, nech ideme ďalej buď do dediny alebo do Hurbanova, že tam to nejako
vyriešime. Vtedy mi žalobca aj ukázal, čo sa presne stalo, mal na aute nejaké dá sa povedať ďobky načelnom skle a hovoril mi, že spod korby mi začali vyletúvať kamienky, mal som tam kamienky frakcie 4/8.
Ja som si toho nebol vedomý, lebo ja nevidím dozadu pod auto, že čo sa tam deje. Vtedy mi žalobca
povedal, že už volal aj policajtov, ktorí došli na miesto za nejakých 10 minút, policajt to aj kontroloval, ale

ja si nepamätám, či našiel poškodenie, ale myslím si, že keď obhliadal auto, tak nenašiel nič. Pokuta,
ktorú som dostal, bola za plachtu, lebo auto nebolo zaplachtované a náklad má byť chránený zvrchu. Ja
som navrchu vôbec nemal plachtu. Keď prišli policajti, žalobca sa s nimi asi poznal, keďže si s nimi tykal,
ale to možno s týmto nemá žiadny súvis. Policajt obhliadol auto a nenašiel nič také, odkiaľ by vypadával
ten štrk, potom to policajti nejako spísali a povedali, že mi musia dať aspoň za niečo tú pokutu, tak

mi dali za to, že som nemal zabezpečený náklad plachtou. Dostal som pokutu 10,-eur. Ešte sa tam
vtedy vypisoval aj ten papier do poisťovne a tam sa napísalo to čelné sklo a predná kapota. Keď mi
bola uložená tá bloková pokuta, bolo mi povedané, že to je za nezabezpečenie nákladu zvrchu, keďže
tam chýbala plachta. Žalovaný 2/ bol v čase udalosti mojim zamestnávateľom, pracoval som u neho
na základe pracovnej zmluvy a v ten deň som bol vyslaný do Komárna na nejaké dokončovacie práce,
prepravoval som do Komárna materiál – kameň frakcie 4/8, čo sú také malé kamienky, ktoré väčšinou

používajú aj cestári na posyp ciest. Mňa osobne poisťovňa žiadnym spôsobom nekontaktovala. Ten
telefonát na mieste udalosti, čo spomínal žalobca, to som telefonoval zamestnávateľovi, povedal som
mu, čo sa stalo a ako sa to stalo, že budeme vypisovať papiere pre poisťovňu - záznam o nehode. Ja
som iné papiere nevypisoval, ani som neasistoval pri vypĺňaní žiadnych iných papierov, bol som iba pri
tom zázname o nehode.“

7. Žalovaný v 2. rade výpoveďou z 10.09.2020 uviedol: „Ja som nebol pri tej udalosti, takže ju neviem
popísať, viem len, že žalovaný 1/ bol v tom čase môj zamestnanec, vtedy mi presne opísal, ako sa to
stalo, že ho prebehlo auto, zastavilo, že mu poškodilo čelné sklo, kapotu, tak som povedal, že nech sám
zavolá policajtov, nech to spíšu a na to mi povedal, že policajti sú už na ceste, tak sa vyplnilo tlačivo a

tým pádom viac menej to pre mňa ako sa povie zhaslo. Ja som to nahlasoval na poisťovňu, potom z
poisťovne ma ešte raz vyzvali, keď sa im asi žalobca ozval, či to tak mohlo byť alebo nemohlo. Na margo
toho, čo žalobca povedal, že ja som udal na poisťovňu, že to tak nemohlo byť, udávam, že ja som nič
také neudal, ja som len povedal môj názor, že pri tom rozsahu, čo žalobca potom žiadal už mimo toho
tlačiva, teda svetlá a neviem čo ešte, tak som povedal, že podľa mňa sa to nemohlo v takom rozsahu

stať, nakoľko žalovaný 1/ niesol už len pozostatky tej frakcie 4/8, čo je úplne miniatúrny kameň, ktorý
používajú cestári a ktorého sú plné cesty. V tom čase už bola prakticky prázdna korba, to už bolo ozaj
nič, lebo sa to minulo v Komárne na stavbe, kde bola vykonaná vykládka toho auta. V čase udalosti
už bola auto na ceste naspäť a keď žalobca tvrdí, že tam boli milióny kameňov, tak v tom prípade by
sa musela plná korbu na neho vysypať. Čo sa týka nahlasovania poistnej udalosti, mne doručil môj

zamestnanec - žalovaný 1/ vyplnené tlačivo o nehode, ja som to tlačivo zobral sem do poisťovne, kde
sa to nahlasovalo, teda ja som nahlásil poistnú udalosť. Potom mi už len chodili nejaké listy od žalobcu,
viac menej vymáhanie škody tých 1.550,-eur a to isté pokiaľ mám vedomosť prišlo aj žalovanému 1/
a takisto aj na poisťovňu. Ja som už potom neriešil nič, lebo to už všetko riešila poisťovňa za mňa.“
Žalovaný v 2. rade po tom ako nazrel do dotazníka na č. l. 46 spisu uviedol, že ide o jeho podpis a

tlačivo na základe údajov, ktoré on uviedol, vypĺňala pani, ktorá mu rieši všetky poistky. Žalovaný v 2.
rade ohľadom ďalšieho tlačiva - oznámenie škodovej udalosti poisteným zo dňa 23.2.2019, uviedol,
že pravdepodobne ide o jeho podpis a asi ide o prvotné tlačivo, ktorým oznamoval škodovú udalosť
poisťovni, pričom toto tlačivo vypĺňala jeho poisťovacia agentka.

8. Svedok A. B. I. výpoveďou z 03.06.2021 uviedol: „Veľa si toho z tejto udalosti nepamätám, pretože to
bolo približne pred 1,5 rokom. Operačný dôstojník nás vyslal niekde na začiatok H., kde v tom čase stálo
už motorové vozidlo - čierne BMW X5 a jedno nákladné vozidlo. Spýtali sme sa účastníkov škodovej
udalosti, čo sa vlastne stalo, vodič motorového vozidla BMW X5 nám povedal, že išiel za nákladným
vozidlom, z ktorého sa sypali drobné kamienky alebo štrk. My sme túto skutočnosť preverili, prezreli

sme nákladné vozidlo a skutočne pri dverách ešte aj v tom čase padali drobné kamene, náklad sa sypal
z toho auta. Túto skutočnosť videl aj vodič nákladného vozidla. Vodič BMW X5 tvrdil, že tieto kamienky
mu poškodil auto. Vodič nákladného vozidla pripustil, že sa mohlo stať, že z týchto kamienkov, ktoré
sa z jeho auta sypali mohol mať vodič motorového vozidla BMW X5 poškodené motorové vozidlo, čo
vodič BMW X5 sám aj tvrdil, preto sme vodičovi nákladného vozidla uložili na mieste blokovú pokutu,

ktorej výšku si nepamätám. My sme potom prezreli ešte vozidlo BMW X5, pamätám si, že tam boli malé
bodky – bol poškodený lak vozidla, toto poškodenie mohli spôsobiť padajúce kamienky z nákladného
vozidla, ale poškodenie vozidla mohlo byť už aj predtým. Keďže nie som znalec, k tomuto sa neviem
vyjadriť.Presnýrozsahpoškodeniamotorovéhovozidlasinepamätám,keďžeriešimemnohoškodovýchudalostí. Potom sme vyplnili tlačivo - záznam o preverení škodovej udalosti, poučili sme účastníkov
škodovej udalosti o ďalšom postupe vo vzťahu k poisťovni a odišli sme preč. Na mieste škodovej udalosti
bolbuďžalobcaalebožalovaný1/,jedenznichtambolažalovaný2/tamboltiež,alenespomínamsi,kto

zo žalobcu a žalovaného 1/ tam bol. Informácie o tom, o akej škodovej udalosti budem vypovedať mám
odtiaľ, že mi došlo predvolanie na pojednávanie, ale neviem či to tam bolo konkrétne uvedené. Neviem
presne odpovedať na túto otázku. Náklad vypadával z motorového vozidla pri tých dvierkach, kde bola
tuším taká medzera. Bolo to buď v strede alebo na ľavej strane. Z vozidla vypadával sypký náklad a
boli v ňom aj kamene. Keď vozidlo stálo vypadávalo malé množstvo materiálu, ale dalo sa vidieť, že

sa materiál sype. Na mieste som videl, že sa náklad sype, preto bolo zrejmé, že náklad nebol dobre
zabezpečený, materiál sa nemôže sypať, pretože by mohol poškodiť buď vozovku, alebo iné vozidlá.“

9. Svedok J. K. L. výpoveďou zo 04.05.2022 uviedol: „Presne si nepamätám na dátum, ale boli sme
predvolaníakohliadka,išlidvevozidlázasebouatododávkaazaňouX5-ka,keďsmeprišliboliodstavní
v Hurbanove pri čerpacej stanici Jurki, zistilo sa, že z dodávky sa sypalo štrk, bol nezabezpečený, vodič

dostal blokovú pokutu, vyplatil ju a potom sme odišli. Vyslal nás tam náš operačný dôstojník na základe
telefonátu poškodeného. Netuším, koľko sa toho vysypalo. Popísané nám to bolo poškodeným tak,
že keď dodávka išla tak sa to sypalo. Videl som jemne poškodenú kapotu, chcem uviesť, že vozidlo
nemalo náklad zabezpečený, nemal plachtu, malo b y to tak byť, keď má kamene alebo štrk, a to, že
bola poškodená kapota uvádzal poškodený, že sa to stalo tak, že sa sypal štrk, vodič uviedol, že sa to

mohlo tak stať. My sme potom po vyplatení blokovej pokuty odišli z miesta. Bol som tam s kolegom I..
Bola to bežná vec, nebolo tam nič nezvyklé. Žalobcu poznám, tykám si s ním. Z predvolania, kde boli
uvedené strany sporu som vedel čo bude predmetom konania, viac krát bolo toto konanie odročené a
s kolegom sme to predpokladali o akú vec ide. Keď auto stálo nevšimol som si, že by sa z auta sypalo
niečo alebo padalo. Ja som si na zemi nevšimol nejaké pozostatky štrku. Náklad presahoval bočnice,

nebolo to rovnomerne. Veľkosti nákladu som nevenoval pozornosť.“

10. Svedok A. H. výpoveďou zo 04.05.2022 uviedol: „Denne som urobil okolo 7-8 obhliadok, mesačne
okolo 150 cca. Keď je uvedené v zápise, že čelné sklo je poškodené tak to bolo iste vtedy. Čo sa týka
obhliadky to sa stáva málokedy, že by sa vykonala v deň škodovej udalosti, pretože škoda sa nahlási na

dispečing,totoidedoSlovexperta,tampodľaregiónovsatorozdelí,sútamuvedenékontaktyanásledne
sa dohodne dátum obhliadky. Musí byť uvedený dátum obhliadky ako aj dátum nehody. Čo sa týka
záznamu o dopravnej nehode a následne zápisu o poškodení mot. vozidla svetlomet je uvedený preto,
že sa to mohlo stať pri tejto konkrétnej škodovej udalosti, keď som to dal do zápisu. Keď spraví zápis o
poškodenímot.vozidlaavýpočetvšetkoajsdokumentáciouidedoSlovexpretyakontrolórtoskontroluje

a keď s tým súhlasí, postúpi to na likvidačné oddelenie tej ktorej poisťovne. Od drobných kameňov sa
poškodí lak. Ja riešim len či sa to mohlo stať. Keď som ja označil čelné sklo, tak to tam muselo byť
poškodené vzhľadom na výmenu. Mojou úlohou je po zadaní „zákazky“ obvolať poškodeného, keď je
známy vinník aj vinníka, dohodnem si stretnutie skontrolujem aj VIN číslo ŠPZ a potom si urobím výpočet
nákladov spolu so zápisom a odošlem v Slovexperte na ďalšie konanie. Ja to určujem k času zápisu –

vykonania obhliadky. Ja sa musím vyjadriť či sa tak mohlo stať a aj obhliadku vinníka. Mali by chodiť
naraz, ale väčšinou príde skôr poškodený kvôli oprave a potom aj vinník. V zápise o poškodení mot.
vozidla nie je uvedené či sa to mohlo tak stať, ale v objednávke vybavenia to tam je uvedené. Čo sa týka
poznámky, že vozidlo bolo bez dokladov, ja ohliadku vykonám tak či tak a potom to rieši Slovexprerta.
Viem posúdiť len to, že ak napr. išlo auto za nákladiakom tak mohli tam byť aj viaceré poškodenia od

kamienkov, ale napr. keby auto stálo tak sa to tak stať nemohlo. Ak išlo o štrk s frakciou 4/8 sú rôzne
faktory na to, či sa to mohlo stať napr. rýchlosťou vozidla aj vzdialenosť. Na to, či sa to mohlo stať alebo
nie je tlačidlo v elektrickej podobe. Mám to v Slovexperta.“

11. Rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 10C/56/2019 – 322, ktorým súd žalobu zamietol, bol

uznesením Krajského súdu č. k. 9Co/120/2022 – 387 zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Svedkyňa D. B. výpoveďou z 18.09.2023 uviedla: „Žalobca je môj bývalý manžel. Žalovaných
nepoznám. Viem v akej veci som bol predvolaná, budem svedčiť vo veci žalobcu ako poškodeného vo

veci poškodenia jeho osobného motorového vozidla. Viem, že žalobcovi poškodili auto, lebo mi vtedy
hneď volal, bol nervózny, že mu kamienky padali celú cestu na auto z nejakého nákladiaku, ktorý nevedel
predbehnúť, že mu to poškodilo kapotu, zavolal policajtov a čakal na nich. Viac neviem, nebola som pri
tom. Auto som videla každé ráno, pretože som všetky naše autá kontrolovala každé ráno pred odchodomdo práce z dôvodu, že mi pred tým z auta ukradli ŠPZ. Naše autá parkovali vždy vedľa seba alebo blízko
pri sebe, a preto som ich bola schopná prezrieť a ak by boli poškodené hneď by som volala policajtov.
Motorové vozidlá som kontrolovala vizuálne z dôvodu, že mne ale aj iným susedom z nášho vchodu

ukradli ŠPZ. Pozerala som na všetkých autách predné aj zadné ŠPZ, a preto som videla vždy celé autá.
Toto som robila každé ráno. Autá sme mali odparkované pred našim bytovým domom, kde sme nemali
vyhradené parkovacie miesta, ale je ich tam dosť na to, aby sme vedeli parkovať vedľa seba alebo
blízko pri sebe. Autá som kontrolovala vždy pred odchodom do práce, ale presné poradie áut v akom
som ich kontrolovala, uviesť neviem. Od spornej škodovej udalosti sa raz stalo, že som našla na aute

poškodené spätné zrkadlo a hneď som volala policajtov. To bolo asi pred 2 rokmi. Vozidlo BMW X 5,
ktoré je predmetom tohto sporu som pred nehodou používala aj ja. Myslím si, že po škodovej udalosti
som BMW X 5 videla ešte v ten deň poobede, pretože manžel šiel v ten deň do Zámkov a myslím si, že
sa v ten deň aj vrátil, ale nie som si istá. Videla som, že bolo poškodené sklo, že boli na kapote malé
ďobky od kamienčekov. Vady na svetlometoch som si nevšimla, lebo som ich nekontrolovala. Na skle
som videla aj nakreslené písmeno K, avšak to nebolo hneď po nehode. Pred výpoveďou som sa s nikým

neradila ako mám vypovedať.“

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v 1. a 2. rade a svedkov A. B. I., J.
K.L.,A.H.aD.B..Vrámcilistinnýchdôkazovsúdvykonaltieto:záznamoprevereníškodovejudalostizo
7.12.2018, záznam o dopravnej nehode zo 7.12.2018, posudok/kalkulácia č. 9566642900 z 21.5.2019,

výzva na poistné plnenie z 18.10.2019 a listy žalovaných 1/ a 2/ z 18.10.2019, oznámenie o riešení
škodovej udalosti z 10.4.2019, poistka č. 6600094183, vyrozumenie z 7.5.2019, dotazník pre poisteného
z 3.4.2019, dotazník pre poškodeného z 1.4.2019, čestné prehlásenie k dotazníku, uplatnenie nároku
zo 4.2.2019, oznámenie o škodovej udalosti z 23.2.2019, odborné vyjadrenie znalca M. N. J., zápis
o poškodení motorového vozidla č. 9566642900, technický preukaz k vozidlu, kalkulácia nákladov na

opravu rozpočtom zo 7.12.2018 a fotodokumentáciu z priloženého CD nosiča, pričom na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

14. Súd po vykonanom dokazovaní mal nesporne preukázané, že vlastníkom vozidla zn. BMW X5, SPZ:
D. ( pred tým EČ:ZH664052) bol žalobca (dátum prvej evidencie v SR 12.12.2018) a že žalovaný v 2.

rade mal na vozidlo uzavretú u žalovaného v 3. rade poistku č. 6600094183. Dňa 07.12.2018 bol spísaný
záznam o nehode, kde boli uvedené viditeľné poškodenia: predná kapota, čelné sklo. Účastníkom
nehody bol žalobca a žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade oznámil dňa 23.02.2019 škodovú udalosť
žalovanémuv3.radetak,žespodkolesamuodletelidrobnékamienkynaceste,čosanedaloovplyvniťa
na poškodenom aute bola „ďobka“ na čelnom skle. Podľa odborného vyjadrenia M. N. J. je z technického

hľadiska možné, že poškodenie na vozidle vzniklo pri deklarovanom priebehu udalosti v uvedenom čase
a výška skutočnej škody je 1 923,00 eur s DPH. Zo zápisu o poškodení vozidla vyplýva, že predné sklo
tón je dielom na výmenu a opraviť je potrebné prednú kapotu a oba svetlomety. Z kalkulácie Dunauto
DS, s. r. o. vyplýva, že celková čiastka na opravu je 1 865,90 eura s DPH.

15. Podľa čl. 8 CSP (Civilný sporový poriadok), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

17. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

19. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.20. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť

konania.

21. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

22.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

23. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. Podľa § 420 ods. 1,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

25. Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

27.Podľa§795ods.1Občianskehozákonníka,povinnosťpoistiteľaplniťajehoprávonapoistnévznikne
prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.

28. Podľa § 797 ods. 1,2,4 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Ak poistiteľ odmietol

plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné
dodatočne meniť.

29. V prvom rade súd uvádza, že vzhľadom na to, že v priebehu sporu žalovaný v 2. rade ukončil
podnikateľskú činnosť, súd ho v záhlaví označil ako osobu predtým podnikajúcu pod obchodným

menom, pričom však civilný sporový poriadok nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom
a nepodnikateľom a aj preto žalovaného v 2. rade v záhlaví rozhodnutia označil ako fyzickú osobu, ktorej
údaje mal potvrdené lustráciou v registri obyvateľov. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že nie je
viazaný doslovným znením žalobného návrhu a preto za účelom jasného, presného a vykonateľného
znenia rozhodnutia, doplnil do výroku rozsudku sumu, z ktorej si žalobca žiadal zaplatiť úroky

z omeškania, pretože z obsahu žaloby a celkového nároku, ktorý si žalobca uplatňuje je jednoznačné,
že ide práve o túto sumu, čo potvrdil aj žalobca na poslednom pojednávaní (čo je zachytené na zvukovej
nahrávke z pojednávania) a súd preto ani nevyzýval žalobcu na opravu alebo doplnenie žalobného
návrhu, ktoré považoval za nehospodárne.

30. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, táto je v spore daná vo vzťahu ku každému žalovanému,
napokon jej existenciu v spore nespochybnil ani odvolací súd, pričom na tomto mieste súd iba dopĺňa
argumentáciu Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí 1Obdo/26/2015 zo 16. februára 2016, ktorý uviedol,
že zodpovednosť prevádzkovateľa, ktorá je aj v tomto prípade daná na základe samotnej existencie
kvalifikovanej škodovej udalosti majúcej svoj pôvod v prevádzke, však nevylučuje zodpovednosť vodiča

dopravného prostriedku, ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej
povinnosti podľa § 420 ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o vzťah prevádzkovateľa a vodiča ako odlišných subjektov,
ustanovenie § 427 a nasl. OZ upravujúce osobitnú zodpovednosť nie je vo vzťahu k všeobecnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľaseba. Poškodený tak môže uplatňovať právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi dopravného
prostriedku podľa § 427 OZ na základe objektívneho princípu rovnako ako voči vodičovi dopravného
prostriedku podľa § 420 OZ na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Žalovaný

v 3. rade pasívne vecne legitimovaný s poukazom na § 795 OZ.

31. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
základným predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je existencia protiprávneho úkonu
škodcu, ktorý spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej

povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli
objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým,
akokonaťmala,abysplnilapovinnostijejuloženéprávnympredpisomaleboinouprávnouskutočnosťou.
Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom - teda žalobcovi, keďže
protiprávnosť zákon nepredpokladá. Druhou podmienkou je vznik škody. Škoda sa v právnom zmysle
definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného. Ide o ujmu na majetku ako dôsledok

protiprávneho konania inej osoby (škodcu). Škoda ako majetková ujma, ktorú je možné vyjadriť v
peňažnom ekvivalente, môže mať podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku (§ 442 ods. 1 OZ) a
predstavuje v zásade väčšinu vyčísliteľných majetkových ujm. Existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou je tretím nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za
škodu. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom porušenia právnej povinnosti

škodcu či právom kvalifikovanej udalosti, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny
a následku, a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu (škodovej udalosti), ku škode by
nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne; príčinou
škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodový následok nevznikol. Vznik škody a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musia byť poškodeným preukázané

takisto ako porušenie právnej povinnosti. Štvrtou nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu
je zavinenie škodcu, ktoré možno charakterizovať ako psychický vzťah škodcu k jeho vlastnému
protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následok tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je teda
subjektívna kategória, je založené na prvku vedomia (predvídateľnosť vzniku škody) a prvku vôle
(chcenie niečoho alebo uzrozumenie s určitým následkom určitého konania alebo opomenutia). Ak

poškodený preukáže porušenie povinnosti zo strany škodcu, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, zavinenie škodcu sa predpokladá. To znamená, že
dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním škodcu, spočíva na škodcovi, ktorý sa
môže v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti zbaviť (exkulpovať) preukázaním
toho, že škodu nezavinil. Vyššie uvedené podmienky musia byť kumulatívne splnené. Z toho teda

jednoznačne vyplýva, že ak čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok nie je splnená, nemožno
hovoriť o vzniku zodpovednosti za škodu.

32. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí č. k. 9Co/120/2022 – 387 vytkol prvostupňovému súdu, že
nevyhodnotil záznam o dopravnej nehode, z ktorého vyplýva, že žalovaný v 1. rade zavinil nehodu,

nezohľadniť oznámenie o škodovej udalosti žalovaným v 2. rade, z ktorého vyplýva, že poistený
považoval nárok za oprávnený, tiež sa nezaoberal ani odborným vyjadrením, z ktorého vyplýva, že nie
je možné vylúčiť, že poškodenia vznikli pri deklarovanom priebehu udalosti v uvedenom čase a výška
skutočnej škody k 07.12.2018 je 1 923,00 eur a rovnako nevyhodnotil zápis o poškodení vozidla z
11.12.2018, kde bolo uvedené na výmenu predné sklo a oprava prednej kapoty a svetlometu.

33. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že vodič najskôr 07.12.2018 podpísal záznam o
dopravnej nehode, v ktorom bolo uvedené, že došlo k poškodeniu prednej kapoty a čelného skla.
Následne 03.04.2019, avšak už žalovaný v 2. rade, v dotazníku uviedol, že ide o vymyslenú nehodu, že
na čelnom skle bolo 3 - 6 ďobiek, ale že sklo a kapota boli poškodené vplyvom času a vodič niesol štrk

frakcie 4/8, ktorý nemohol spôsobiť poškodenie takého rozsahu. Zároveň žalovaný v 2. rade oznámil dňa
23.02.2019 škodovú udalosť žalovanému v 3. rade tak, že spod kolesa mu odleteli drobné kamienky na
ceste, čo sa nedalo ovplyvniť a na poškodenom aute bola ďobka na čelnom skle. Z odborného vyjadrenia
vyplýva, že je z technického hľadiska možné, že k poškodenia na vozidle vznikli pri deklarovanom
priebehu udalosti v uvedenom čase a výška skutočnej škody je 1 923,00 eur s DPH. Svedok A. B. I.

výsluchom uviedol, že prezreli nákladné vozidlo a skutočne pri dverách ešte aj v tom čase padali drobné
kamene, náklad sa sypal z toho auta, pričom toto videl aj vodič nákladného vozidla, ktorý pripustil,
že z nich mohol mať žalobca poškodené auto a preto mu uložili blokovú pokutu. Uviedol ďalej, že
náklad vypadával pri dvierkach v strede alebo na ľavej strane, kde bola asi medzera, náklad bol sypkýa boli v ňom kamene. Na mieste videl, že náklad sa sype a bolo preto zrejmé, že náklad nebol dobre
zabezpečený, keďže materiál sa nemôže sypať. Z dokazovania tiež vyplýva, že žalobca poznal iba
jedného z policajtov a svedkov, a to J. K. L., ktorý tiež priznal, že sa so žalobcom poznajú a nie je

preto zrejmé, prečo by mal byť druhý svedok A. B. I. nedôveryhodný tak, ako to namietal žalovaný v 3.
rade. Svedok J. K. L. vypovedal, že zistili, že z dodávky sa sypal štrk, bol nezabezpečený a vodič dostal
blokovú pokutu. Poškodený uviedol, že sa mu tým poškodila kapota a vodič nákladiaku povedal, že sa
to tak mohlo stať. Uviedol tiež, že keď nákladiak stál, nevšimol si, že by sa z auta niečo sypalo alebo
padalo, ani si na zemi nevšimol pozostatky štrku, ale náklad presahoval bočnice a nebolo to rovnomerné.

Svedok A. H., ktorý vykonal obhliadku vozidla vypovedal, že ak šlo o štrk s frakciou 4/8 sú rôzne faktory,
či sa to mohlo stať ako rýchlosť a vzdialenosť. Svedkyňa D. B. uviedla, že ráno pred nehodou nebolo
auto nijakým spôsobom poškodené, pričom autá kontrolovala každé ráno.

34. S poukazom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že žalovaný v 1. rade sa jednoznačne a zavinene
dopustil protiprávneho konania, čo potvrdzuje samotná bloková pokuta, ktorú na mieste dostal pre

nedostatočné zabezpečenie nákladu, pričom z výsluchov svedkov – policajtov nevyplýva, že pokuta
bola udelená výlučne preto, že nemal prekrytý náklad ale z dôvodu, že jeho náklad vypadávaním
a nedostatočným zabezpečením ohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky a žalobcovi spôsobil
škodu na vozidle, čo vodič na mieste priznal minimálne v rozsahu kapoty a čelného skla. To, že sa
výpovede svedkov – policajtov rôznili svedok J. L. si podľa všetkého nesprávne pamätal, že náklad

presahoval bočnice, možno pripísať dobe, ktorá od škodovej udalosti uplynula, pričom podľa názoru
súdu dojem nevierohodnosti by mohli výpovede policajtov budiť skôr v prípade, ak by sa od seba ani
v detailoch nelíšili. Súd mal ďalej obhliadkou vozidla za preukázané všetky škody vrátane svetlometov,
ktoré na vozidle vznikli, pričom z výpovede svedka A. H., ako aj vychádzajúc z odborného vyjadrenia
nebolo vylúčené, že tieto škody vznikli v priebehu nehodového deja tak, ako tvrdí žalobca. Tieto dôkazy

podporuje aj výpoveď svedkyne D. B., ktorej vyjadrenia spochybnené neboli.

35. Čo sa týka príčinnej súvislosti, podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5
Cdo 126/2009 sa v právnej teórii vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba
javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O

vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením právnej povinnosti a škodou vzťah príčiny a
následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú
je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a
konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie
je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha

priposudzovanívecnejsúvislosti(porovnajR21/1992).Vpostupnomsledejavovjekaždápríčinaniečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

36.„Vslovenskejačeskejrepublikeplatívýchodisko,žepreukázanieskutočnostívrámcidokazovania,a

to aj príčinnej súvislosti, musí byť preukázaním s určitosťou (napr. NS ČR 25Cdo/4758/2008) a nemožno
pripustiť pravdepodobnostnú úvahu len preto, že ide o jav, ktorý sa v objektívnej realite objavuje s
vysokou frekvenciou. Takáto tendencia vyplýva predovšetkým z doktríny, osobitne je odôvodniteľná
pre oblasť trestného práva, v rámci ktorého požiadavka na istotu zistenia skutkového aspektu (s
určitosťou) podstatne atribút autority práva zvyšuje. Domnievame sa, s ohľadom na uvedené, že

odvetvie trestného práva je také špecifické, že rozsudok o vyslovení viny opierajúci svoje závery
v rámci argumentácie o pravdepodobnostné úvahy nemá dostatočnú morálnu hodnotu a takýto
nemôže byť vnímaný ako akt spravodlivosti. Práve s ohľadom na nedokonalosť ľudského poznania
a poznávania, na neistotu s tým spojenú, sme vedení k väčšej kritickosti, čo sa odráža aj do sférydokazovania a náležitého skúmania všetkých relevantných skutkových okolností. Domnievame sa, že
takýto argument sám o sebe nepredstavuje kritérium, ktoré by odôvodňovalo (osobitne pre rovinu
trestnoprávnu) znižovanie požiadaviek kladených na proces preukazovania príčinnej súvislosti (a iných

skutkových okolností tvoriacich základ právneho rozhodnutia) do miery pravdepodobnostnej. Zároveň
sú však v dostupnej literatúre uvedené úvahy sprevádzané tým dôvetkom, že rôzne oblasti práva
môžu odôvodňovať v súvislosti s takýmto skúmaním modifikované prístupy čím získava nastavená
schémaskúmaniasurčitosťourozdielnynaturel.Osobitnejeuvedené„uvoľňovanie“nastavenýchschém
spojené s oblasťou civilného práva, nie však mylne s ohľadom na určovanie rozsahu škody, prípadne so

stanovením toho, či škoda vôbec nastala alebo kým bola zavinená, dané oblasti sa musia nevyhnutne
opierať o zistenia bez pripustenia miery pravdepodobnosti. Takéto „odklony“ musíme totiž považovať za
neprípustné všade tam, kde pripustenie pravdepodobnosti mohlo smerovať k poškodeniu postavenia
jednej zo strán, spravidla by sa to, pochopiteľne dotklo „slabšej strany“. V rámci sféry civilného práva
nájdeme názor Knappa, že pokiaľ nie je možné preukázať určitú okolnosť s istotou, je potrebné
vychádzať z jej maximálne možnej pravdepodobnostnej podoby a túto vnímať ako pravdu.“ (Mihálik, S.

Príčinná súvislosť v práve a v trestnom práve. Bratislava : C. H. Beck, 2021 s. 155 – 156)

37. Aj s poukazom na vyššie uvedené, príčinná súvislosť musí byť daná, to však neznamená,
že musí ísť o pradepodobnostnú hodnotu nie nižšiu ako 100 %. Odborná právnická komunita
pracuje dokonca s pojmom takzvanej „praktickej istoty“, pod ktorou sa skrýva „expertná epistemická

pravdepodobnosť – ako presvedčenie sudcu, ktoré nie je spochybňované žiadnymi racionálnymi
objektívnymi pochybnosťami (a na neracionálne a neobjektívne/subjektívne pochybnosti sa neprihliada),
a je teda výsledkom „starostlivého uváženia“, ako „objektívna istota“. (O., L., Laclavíková, M. Štandardy
pravdy a istoty v procesnom práve (právno-filozofické a právnohistorické pozadie problému), Vedecký
odborný článok, Právnické listy 2/2022, s. 21). Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že táto miera

istotypríčinnejsúvislostidanáje.Napokonkdosiaľvykonanýmdôkazomsapridalaajvýpoveďsvedkyňa
D. B., ktorá uviedla, že na predmetnom vozidle nebolo žiadne poškodenie a táto výpoveď spochybnená
nebola. Súd samozrejme, nezakladá svoje rozhodnutie iba na výpovedi bývalej manželky žalobcu ale
na sume dôkazov, ktoré nielen v súhrne, ale niektoré aj iba jednotlivo (najmä priznanie viny vodiča na
miesteajehopodpisnazáznameodopravnejnehode,uloženáblokovápokutaavýpovedezasahujúcich

policajtov)preukazujúnárokžalobcu.Spoukazomnavyššieuvedenépretorozhodoltak,akojeuvedené
vo výrokovej časti rozsudku a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške nároku na náhradu

trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.