Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 3, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523010131
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8523010131.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M, MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.
júla 2024, v trestnej veci obž. A. B. C. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.
zn. 8T/25/2023 zo dňa 08. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/25/2023 zo dňa 08. decembra 2023 bol
obžalovaný A. B. C. podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúryStaráĽubovňapodč.Pv314/22/7710-48preskutokprávnekvalifikovanýakoprečinmarenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 01.10.2022 v čase okolo 12:50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, ev. číslo D.
republiky: 7AP8064 po ceste I/68 v obci E. v smere do mesta B. E., kde bol 20 metrov za autobusovou
stanicou z dôvodu oznámenia na linku 158 o jeho protiprávnej činnosti o vedení vozidla bez vodičského
oprávnenia zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Ľubotín, pričom motorové
vozidlo viedol aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T 32/15

zo dňa 21.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2015, uznaný za vinného zo spáchania
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, ktorý bol zrušený vo
výroku o treste rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 74/12 zo dňa 11.08.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 2To 39/15 zo dňa
06.05.2015, kde okrem iného mu bol uložený súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na

šesť rokov, ktorý obvinenému uplynie 23.08.2023, a aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 5T/134/12 zo dňa 11.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2016, uznaný za
vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona v súbehu s prečinom marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a prečinom neposkytnutia pomoci
podľa § 178 Tr. zákona, ktorým mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
na šesť rokov a jeden mesiac, ktorý uplynie dňa 23.09.2029,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení prokurátor odvolanie. V neskoršie predložených
písomných dôvodoch okrem iného namieta, že s zdôvodnením súdu, na základe ktorého bolo
rozhodnuté o oslobodení obžalovaného sa nemôže stotožniť, nakoľko hodnotenie výsledkov

vykonaného dokazovania v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. poriadku nebolo vykonané v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Relevantnými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný A.B. C. dňa 01.10.2022 viedol osobné motorové vozidlo, čo obvinený sám priznal a naviac je z toho
usvedčovaný aj výpoveďami svedkov F. B. a G. H. I.. Zároveň z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného,
ako aj zo zabezpečených rozsudkov vyplýva, že obžalovanému bol rozsudkom Okresného súdu Prešov

č. k. 6T/74/12 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 2To/39/2015 zo dňa 12.11.2015 okrem
iného uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 6 rokov, pričom Krajský
súd Prešov uvedeným rozsudkom zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Prešov
sp. zn. 33T/32/2015 z 21.04.2015 (právoplatný 23.04.2015), ktorým bol obžalovanému uložený trest
zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel na 6 rokov. Zároveň je preukázané, že

rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/134/2012 zo dňa 11.08.2016, právoplatným 11.08.2016
okresný súd podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona, keďže
trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/74/2012 zo dňa 07.05.2015 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/39/2015 zo dňa 12.11.2015, ktorým bol
obžalovanému uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
na 6 rokov, považoval za postačujúci na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti a zároveň druhým

výrokom obžalovanému uložil trest zákazu činnosti v trvaní 73 mesiacov, pričom výkon tohto mal začať
23.08.2023 a skončiť 23.09.2029. Možno teda konštatovať, že rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 5T/134/2012 bolo na jednej strane upustené od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr.
zákona a zároveň bol obžalovanému osobitným výrokom uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkého druhu na 6 rokov a 1 mesiac, pričom podstatné je, že uvedený rozsudok nadobudol

právoplatnosť a doposiaľ nebol zrušený žiadnymi príslušnými zákonnými prostriedkami, osobitne vo
výroku o uložení trestu zákazu činnosti. Vychádzajúc zo zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje",
v kontexte znenia uvedeného rozsudku, nemožno akceptovať to, že obžalovaný si plynutie trestu
zákazu činnosti vykladal podľa svojich domnienok, či podľa odôvodnenia, ktoré bolo obžalovanému
dané konajúcim samosudcom po vyhlásení rozsudku, osobitne z dôvodu, že pri vyhlásení rozsudku

a jeho odôvodnení bol prítomný aj obhajca obžalovaného. Práve výroková časť rozsudku, ktorou bol
obžalovanému uložený trest zákazu činnosti, ako aj obsah písomného vyhotovenia bol dôvodom, aby
obžalovaný využil všetky do úvahy prichádzajúce právne kroky na nápravu vzniknutého stavu a až do
prípadného zrušenia výroku okresného súdu pri uložení trestu zákazu činnosti bol obžalovaný povinný
uložený trest zákazu činnosti náležíte dodržiavať. Je nesporné, že rozsudkom sp. zn. 5T/134/2012

bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti v rozpore s upustením od uloženia súhrnného trestu,
keďže je zjavné, že ak súd upúšťal od uloženia súhrnného trestu, nemal zároveň rozhodnúť o uložení
ďalšieho trestu zákazu činnosti, ktorý bol naviac v čase vyhlásenia rozsudku uložený v rozpore s
ustanovením § 43 Tr. zákona, keďže bol uložený vo výmere, ktorá spolu s dovtedy nevykonanou časťou
trestu zákazu činnosti uloženého obvinenému vo veci sp. zn. 6T/74/2012 jednoznačne prevyšoval

najvyššiu výmeru uvedeného druhu trestu dovolenú Trestným zákonom, a to hranicu 10 rokov. V
dôsledku uvedeného rozsudok nepochybne vykazuje znaky nezákonnosti, avšak je nesporné, že ide
o právoplatné rozhodnutie, ktoré bol obžalovaný až do jeho zrušenia príslušným zákonným spôsobom
povinný rešpektovať a uložený trest zákazu činnosti dodržiavať. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo
relevantne a bez akýchkoľvek pochybnosti vylúčiť, že vo vzťahu k obžalovanému bolo zo strany

samosudcukonajúcehovovecisp.zn.5T/134/2012prezentovanéurčitéodôvodnenie,vysvetleniaalebo
usmernenia, ktoré mohli u obžalovaného založiť domnienku, že trest zákazu činnosti uložený vo veci
Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/134/2012 bol navýšený o 1 mesiac a bude vykonaný uplynutím 6
rokov a 1 mesiaca od právoplatnosti tam vyhláseného rozsudku, avšak z výrokovej časti rozsudku je
zjavné, že obžalovanému bol uložený ďalší - nový trest zákazu činnosti. Trest zákazu činnosti uložený

vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/74/2012 obžalovaný reálne vykonával do dňa 11.03.2022 a
dňom 12.03.2022 začal plynúť trest zákazu činnosti uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.
5T/134/2012vtrvaní6rokova1mesiac.Taktouloženýtrestboluloženývrozporesustanovením§43Tr.
zákona, keďže presiahol dobu 10 rokov, avšak nakoľko ku dňu spáchania skutku obžalovaný vykonal len
7 mesiacov z trestu zákazu činnosti uloženého rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/134/2012,

teda obžalovaný v čase spáchania skutku nevykonával časť trestu zákazu činnosti, ktorá by prevyšovala
najvyššiu výmeru uvedeného druhu trestu dovolenú Trestným zákonom, a to hranicu 10 rokov. Z
pohľadu prokuratúry teda konanie obžalovaného naplnilo všetky pojmové znaky skutkovej podstaty
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, či už z hľadiska
subjektu, subjektívnej stránky, objektu, ako aj objektívnej stránky trestného činu. Z hľadiska subjektu

je preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska veku a
príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky bolo z pohľadu prokuratúry preukázané, že obžalovaný bol
prítomný tak pri vyhlásení rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 74/12 zo dňa 06.05.2015, ktorý
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To39/15 zo dňa 06.05.2015, ako aj pri vyhlásení rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/134/12 zo
dňa 11.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2016, teda je nepochybné, že obžalovaný bol
uzrozumený s tým, aký druh trestu a v akej výmere mu bol uložený. Na naplnení subjektívnej stránky

nič nemení ani fakt, že vo vzťahu k obžalovanému bolo zo strany samosudcu konajúceho vo veci
5T/134/2012 prezentované určité odôvodnenie, resp. vysvetlenia, ktoré mohlo u obžalovaného založiť
domnienku, že trest zákazu činnosti uložený vo veci Okresného súdu Prešov 5T/134/2012 bol „len“
navýšený o 1 mesiac a bude vykonaný uplynutím 6 rokov a 1 mesiaca od právoplatnosti vyhláseného
rozsudku, keďže z výrokovej časti rozsudku je zjavné, že obžalovanému bol uložený ďalší - nový trest

zákazu činnosti. Naviac o naplnení subjektívnej stránky z pohľadu prokuratúry svedčí aj skutočnosť, že
obžalovaný dňa 01.10.2022 počas toho, ako viedol motorové vozidlo mal fyzicky pri sebe aj konkrétny
rozsudok, čo s prihliadnutím na dátum vydania rozsudku a jeho právoplatnosť (rok 2015) je postup
minimálne neštandardný a je viac ako otázne, čo jeho dispozíciou chcel obžalovaný preukazovať. Z
hľadiska objektívnej stránky je z pohľadu prokuratúry preukázané jednak to, že obžalovaný A. B. C.
dňa 01.10.2022 viedol osobné motorové vozidlo, ako aj to, že toto motorové vozidlo viedol v čase

výkonu trestu zákazu činnosti uloženého rozsudkom Okresného súdu Prešov 5T/134/2012 v trvaní 6
rokov a 1 mesiac, ktorý začal plynúť dňom 12.03.2022 a naviac ku dňu spáchania skutku, teda ku dňu
01.10.2022, vykonával len cca 7 mesiac uloženého trestu zákazu činnosti, čo svedčí o tom, že v čase
spáchania skutku nevykonával trest zákazu činnosti, ktorý by prevyšoval najvyššiu výmeru uvedeného
druhu trestu dovolenú Trestným zákonom, a to hranicu 10 rokov. Z pohľadu prokuratúry konajúci súd

nie je oprávnený spochybňovať, resp. rozhodnúť o tom, či trest zákazu činnosti uložený rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/134/2012 je alebo nie je platný a z tohto dôvodu bol okresný súd
povinný na rozsudok sp. zn. 5T/134/2012 prihliadať. Na uvedených záveroch nič nemení ani nesprávne
odôvodnenie, resp. usmernenie zo strany samosudcu vo veci 5T/134/2012 dané po vyhlásení rozsudku,
nakoľko uložený trest zákazu činnosti bol obžalovaný povinný dodržiavať a rešpektovať. Odhliadnuc od

uvedeného mohol vo veci konajúci súd objektivizované nedostatky v konaní Okresného súdu Prešov
v konaní sp. zn. 5T/134/2012 zohľadniť pri samotnom určení druhu a výške ukladaného trestu, ako aj
spôsobe jeho výkonu, resp. pri ukladaní trestu podľa § 39 Tr. zákona, či prípadnom postupe podľa §
40 Tr. zákona, avšak nebol oprávnený nesprávny postup Okresného súdu Prešov vo veci vedenej pod
sp. zn. 5T/134/2012 aplikovať a použiť pri rozhodovaní o vine obžalovaného. S poukazom na vyššie

uvedené skutočnosti strana obžaloby navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Z vyjadrenia obhajcu obžalovaného k dôvodom odvolania prokurátora je zrejmé, že sa s ním
nestotožňuje. Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu považuje za správny a je plne vyhodnotený v
súlade so zisteným skutkovým stavom, ako je aj správne právne posúdený. Prvostupňový súd, v súlade

so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, správne vyhodnotil, že skutok obsiahnutý v obžalobe nie je
trestným činom, nakoľko konaním obžalovaného nedošlo k naplneniu všetkých podstatných znakov
skutkovejpodstatyprečinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d/Tr.zákona.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2023 a dňa 08.12.2023 bolo
preukázané, že subjektívna stránka žalovaného prečinu nebola naplnená. Uvedené vyplýva jednak z

výpovede obžalovaného, výpovede svedka F. B., výpovede z prípravného konania svedka G. H. I., z
listinných dôkazov zabezpečených v spise, ako aj zo zvukového záznamu vyhotoveného z hlavného
pojednávania Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/134/2012 zo dňa 11.08.2016. To, že obžalovaný viedol
osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus dňa 01.10.2022 v obci E. v smere na B. E. je nespornou
skutočnosťou, ku ktorej sa priznal aj sám obžalovaný. Pri zhodnotení jednotlivých dôkazov, však

prvostupňový súd správne vyhodnotil, že obžalovaný pri vedení motorového vozidla nekonal vo forme
priameho alebo nepriameho úmyslu vo vzťahu k mareniu výkonu úradného rozhodnutia. Absenciu
úmyslu jasne a úplne súd odôvodnil v bode 16., 17. a 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V prvom
rade obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/134/2012 zo dňa
11.08.2016 oboznámený s odôvodnením rozsudku v predmetnej trestnej veci, kde samosudca jasne

uviedol, že považuje trest zákazu činnosti vo výmere 6 rokov za dostatočný s tým, že obžalovanému
pridal k pôvodnému trestu naviac len 1 mesiac trestu zákazu činnosti, čo bolo zo strany samosudcu ešte
opätovne jasne vysvetlené obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi, dokonca aj mimo zvukový záznam
po skončení hlavného pojednávania. Záverom samosudca konštatoval, že celkový trest zákazu činnosti
obžalovaného bude v trvaní 6 rokov a 1 mesiac. Obžalovaný sa spravoval vyjadrením samosudcu a

rovnako bol rozsudok opätovne objasnený obžalovanému aj zo strany jeho obhajcu. Zo získaných
dôkazov je evidentné, že obžalovaný sa spravoval vyjadrením samosudcu a zároveň sa spravoval
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/134/2012 zo dňa 11.08.2016, ktorý
chápal tak, že samotný trest zákazu činnosti mu uplynie dňa 11.09.2022. Nezákonnosť vydanéhorozsudku nemožno dávať na ťarchu obžalovanému. V danom prípade neobstojí ani argument Okresnej
prokuratúry Stará Ľubovňa, že obžalovaný o nezákonnosti a protiprávnosti konania mal vedieť, keďže
platí zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Obžalovaný sa spravoval vyjadrením sudcu, ktorý

samotný rozsudok vydal a nemal žiadnu vedomosť o tom, že vydaný rozsudok je vydaný nesprávne,
resp. nezákonne. Obžalovaný po celý čas, od vydania rozsudku Okresného súdu Prešov, až po samotný
skutok žil v presvedčení, že jeho trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá uplynie 11.09.2022.
Obhajoba má za to, že bolo preukázané, že obžalovaný nemal žiaden úmysel dopustiť sa prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia. Obžalovaný v čase skutku nebol ani uzrozumený s tým, že by

sa vedením motorového vozidla dopúšťal protiprávneho konania. Obhajoba má jednoznačne za to, že
úmyselné zavinenie zo strany obžalovaného pri predmetnom skutku úplne absentuje. Ak by však aj
konajúce súdy mali za to, že zo získaných dôkazov vyplýva pochybnosť, či existuje alebo neexistuje v
danom prípade úmyselné zavinenie, je nevyhnutné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ a rozhodnúť v
prospechobvineného.Uvedenéopätovneprvostupňovýsúdvyhodnotilsprávnevbode10.napadnutého
rozsudku, kde uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných

pochybností preukázané naplnenie všetkých pojmových znakov prečinu kladeného obžalovanému za
vinu. K absencii objektívnej stránky sa plne stotožňuje s odôvodnením nachádzajúcim sa v bode 19.
napadnutého rozsudku, kde samosudca správne vyhodnotil, že trest zákazu činnosti uložený rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/134/2012 zo dňa 11.08.2016, je potrebné vykladať spôsobom
skutočného úmyslu sudcu, t. j. úmysel len predĺžiť pôvodný trest zákazu činnosti o jeden mesiac na

celkovú dĺžku 6 rokov a jeden mesiac. Z uvedeného vyplýva, že v takom prípade, v čase skutku trest
zákazu činnosti neplynul, následkom čoho obžalovaný ani nenaplnil objektívnu stránku prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené má obhajoba za to, že skutok obsiahnutý v
obžalobe nie je trestným činom. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove odvolanie prokurátora v zmysle §
319 Tr. poriadku zamietol ako nedôvodné.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

Úvodom je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vykonal cele do úvahy
prichádzajúcedokazovanietýkajúcesaskutkuuvedenéhovobžalobeokresnéhoprokurátora.Vovzťahu
k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového
stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade

so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku
sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje podrobné a logické odôvodnenie, v ktorom je vyložené,
ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila
vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala
v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.

Prvostupňový súd svoj záver o oslobodení obžalovaného spod obžaloby ustálil predovšetkým na tom,
že v danom prípade bolo nepochybné, že obžalovaný dňa 01.10.2022 viedol motorové vozidlo z C.
smerom na B. E., kde bol v čase okolo 12.50 hod. kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ
Ľubotín. Takisto mal okresný súd preukázané jednotlivé odsúdenia obžalovaného v konaniach vedených

na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33T/32/2015, 6T/74/2012 a 5T/134/2012 a tresty ukladané v
týchto konaniach. Vykonaným dokazovaním však nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných
pochybností preukázané naplnenie všetkých pojmových znakov prečinu kladeného obžalovanému za
vinu. Objektívna stránka prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia spočíva vo vykonávaní činnosti,
ktorej výkon bol obžalovanému zakázaný rozhodnutím nejakého štátneho orgánu. Objekt chránený

týmto ustanovením je záujem na rešpektovaní a dodržiavaní rozhodnutí štátnych orgánov. Z pohľadu
subjektívnej stránky sa pri tomto prečine vyžaduje úmysel. Subjektom tohto prečinu môže byť ktokoľvek,
kto má uložený zákaz určitej činnosti rozhodnutím štátneho orgánu a kto je plne trestne zodpovedný.
Podstatným pre posúdenie naplnenia znakov uvedeného prečinu v danom prípade bolo, či obžalovanýmal vedomosť a bol uzrozumený s tým, že takýto zákaz sa na neho stále vzťahuje a prípadne, či zákaz
činnosti v čase vedenia motorového vozidla obžalovaným ešte stále trval alebo už uplynula doba, na
ktorú bol uložený.

Z prehratého záznamu z hlavného pojednávania z 11.08.2016 vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn.
5T/134/2012 vyplýva, že rozsudok bol vyhlásený tak, ako je to v zápisnici, pričom sudca odôvodnil výrok
o treste tým, že považuje 6 ročný zákaz činnosti za dostatočný s tým, že pridal obžalovanému k tomuto
trestu ešte 1 mesiac, teda celkový zákaz činnosti bude trvať 6 rokov a 1 mesiac. Skutočnosti, že celkovú

dĺžku zákazu činnosti v zmysle odôvodnenia konajúceho sudcu takto pochopili aj prokurátor, obžalovaný
a jeho obhajca nasvedčuje aj fakt, že všetci menovaní sa vzdali práva podať odvolanie. Vyhlásený
rozsudok však nezodpovedá tomuto zámeru sudcu, keďže na jednej strane bolo upustené od uloženia
súhrnného trestu, ale zároveň bol uložený trest zákazu činnosti, avšak bez toho, aby bolo zrušené
predchádzajúce rozhodnutie súdu o treste, ktorý chcel sudca nahradiť. Je teda zrejmé, že vo veci
vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5T/134/2012 došlo k zrejmej zmätočnosti a nezákonnosti

pokiaľ ide o výrok o treste uvedeného rozsudku, keďže napriek upusteniu od uloženia súhrnného trestu
bol uložený samostatný trest zákazu činnosti. Je pravdou, že tento rozsudok doposiaľ nebol zrušený
žiadnym riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom (o ktoré sa síce obžalovaný pokúsil, ale
bezúspešne, ktorými vyčerpal možnosti o zmenu tohto rozsudku mimoriadnymi opravnými prostriedkami
v rámci všeobecného súdnictva). Na druhej strane, ak by okresný súd vychádzal z toho, že obžalovaný

mal uložený trest zákazu činnosti 6 rokov a potom ďalší samostatný trest zákazu činnosti na 6 rokov
a 1 mesiac, vzhľadom na uvedené skutočnosti ohľadne výkonu tohto trestu a jeho prerušenia počas
výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, by takto uložené tresty zákazu činnosti vo svojom
súčte presahovali aj maximálnu možnú hranicu pre tento druh trestu stanovenú Trestným zákonom (t.j.
10 rokov). Aj keď teda rozsudok vo veci 5T/134/2012 je stále formálne právoplatný, súd prvého stupňa

vychádzal z úmyslu konajúceho sudcu v tejto veci, aj keď vyhlásený rozsudok tomu nezodpovedá.
Odôvodnenie tohto rozsudku sudcom konajúcim v danej veci na Okresnom súde Prešov má z pohľadu
okresného súdu vplyv minimálne na subjektívnu stránku prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia,
kedy prvostupňový súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že obžalovaný nevedel o tom, že
marí výkon úradného rozhodnutia, ale žil v presvedčení, že tento mu už uplynul v zmysle toho, ako mu to

bolo odôvodnené pri vyhlásení rozsudku. Nevedomosť o tejto skutočnosti vylučuje úmysel (či už priamy
alebo nepriamy) na strane obžalovaného. Aj absencia jedného znaku pojmovej podstaty trestného činu
má za následok, že nemožno hovoriť o naplnení niektorého trestného činu. Na tomto závere z pohľadu
okresného súdu nič nemenia ani názory súdov konajúcich a rozhodujúcich o podanom návrhu na vzatie
obžalovaného do väzby v prípravnom konaní ohľadne naplnenia pojmových znakov prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia (ako na nich poukazoval prokurátor v záverečnej reči), keďže jednak súdy
rozhodujúce o väzbe vyslovovali svoj názor v začiatočnom štádiu konania a jednak (a najmä) o vine
a treste, teda aj o naplnení či nenaplnení všetkých pojmových znakov niektorého trestného činu, sa
rozhoduje až po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní, nie v prípravnom konaní.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku prečinu kladeného obžalovanému za vinu, prvostupňový súd k nej
poznamenal, že ak by vychádzal z doslovného znenia jednotlivých rozsudkov, ktorým boli obžalovanému
ukladané tresty zákazu činnosti, tak formálne by mal skutočne obžalovaný najprv vykonať trest zákazu
činnosti 6 rokov (vo veci 6T/74/2012) a potom trest vo výmere 6 rokov a 1 mesiac. Takto určená
dĺžka tohto trestu by jednak presiahla maximálnu hranicu trestnej sadzby pre tento druh trestu (aj keď

okresný súd zohľadní vykonanú časť trestu zákazu činnosti do rozhodnutia vo veci 5T/134/2012 zo
dňa 11.08.2016) a jednak takýto výklad nezodpovedá tomu, aký trest chcel uložiť konajúci sudca vo
veci 5T/134/2012. Keďže uvedenú nesprávnosť už nie je možné napraviť mimoriadnymi opravnými
prostriedkami, súd prvého stupňa sa priklonil k potrebe výkladu tohto trestu v zmysle toho, aký trest
zákazu činnosti chcel uložiť sudca konajúci vo veci 5T/134/2012. Pri takomto výklade by potom nebola

naplnená ani objektívna stránka prečinu kladeného obžalovanému za vinu. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a úvahy súdu prvého stupňa dospel k záveru, že nie sú naplnené všetky pojmové
znaky prečinu kladeného obžalovanému za vinu, preto rozhodol o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku.

Poukazujúc na hore uvedené skutočnosti a ich hodnotenie odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so
záverom okresného súdu, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali konanie obžalovaného
(najmä jeho subjektívnu stránku), ako mu to kládla obžaloba za vinu. Krajský súd považoval rozhodnutie
prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku zazákonné a správne. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria
jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a
právne závery súdu prvého stupňa.

Ani krajský súd po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe
výsledkovvykonanéhodokazovanianemôžespoľahlivo(tedabezrozumnýchadôvodnýchpochybností)
uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, je trestným činom. Zásada prezumpcie neviny
vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. V prípade existencie

akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak.
Nie je totiž povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu. Vykonané dôkazy musia jednoznačne
a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje
skutočnú hrozbu pre spoločnosť a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila.
Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Odvolací
súd je preto toho názoru, že bolo na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach

v prospech obvineného).

K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené právne
úvahy okresného súdu, s ktorými sa stotožnil pri preskúmavaní jednotlivých výrokov napadnutého
rozsudku.Pokiaľideosamotnéhodnoteniedôkazov,odvolacísúdnazákladepreskúmaniaodôvodnenia

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými
okolnosťamivýznamnýmiprejehorozhodnutie.Žiadnymzvykonanýchdôkazovnebolabezakýchkoľvek
pochybností preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu na strane obžalovaného. Táto v
zmysle ustálenej judikatúry predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý

nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní,
ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Tvorí obligatórnu zložku subjektívnej stránky
trestného činu. Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada,
že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Záver o zavinení páchateľa sa musí vždy preukázať
výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť, pričom zavinenie v zmysle Trestného zákona

a v akej forme, je právnym záverom. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa
však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako
ako záver o objektívnych znakoch trestného činu. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre
záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale
zavinenie a jeho formu treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin

spáchaný, a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska vrátane priznania obvineného, pokiaľ
existuje. Na preukázanie viny obžalovaného musí pritom súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť
logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného,
ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Okresný súd dospel pritom k správnemu záveru o nenaplnení subjektívnej stránky súdeného prečinu
ztamuvádzanýchdôvodov,pričomajkrajskýsúdmalzato,žetátoabsentovalanastraneobžalovaného,
ktorý sa v podstate riadil zdôvodnením daným mu konajúcim sudcom pri vyhlasovaní rozsudku vo veci
Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/134/2012, kedy mu tento sudca doslova uviedol, že mu navyšuje

uložený trest zákazu činnosti vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 6T/74/2012 len
o jeden mesiac, teda na 6 rokov a jeden mesiac. Tento rozsudok pritom neobsahoval odôvodnenie,
pretože sa všetky oprávnené procesné strany vzdali ihneď podať odvolanie. Je potom pochopiteľné
a logické, ak sa obžalovaný spravoval týmto poučením a zdôvodnením, čo aj vysvetľuje, prečo mal
obžalovaný práve tento rozsudok pri sebe v motorovom vozidle. Na základe takto zisteného skutkového

stavu potom nebolo možné konštatovať, že obžalovaný spáchal skutok popísaný v skutkovej vete
obžaloby bez akýchkoľvek pochybností, keďže nemožno nepochybne preukázať, že obžalovaný vedel,
že riadi motorové vozidlo v čase uloženého trestu zákazu činností. Mimochodom k tomu je ešte
potrebné uviesť, že v zmienenej veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/134/2012 nemal byť vôbec
ukladaný súhrnný trest, resp. upúšťané od jeho ukladania, keďže tam súdený skutok obžalovaný

spáchal 23.08.2011, pričom doručením trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica sp.
zn. 1T/89/2011 zo dňa 20.09.2011, ktorý obžalovaný osobne prevzal dňa 08.10.2011 (skutku sa tam
dopustil dňa 01.06.2011), došlo k prerušeniu zbiehajúcej sa trestnej činnosti. Keďže ale odsúdenie
trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/89/2011 zo dňa 20.09.2011 bolov čase vyhlasovania rozsudku vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/134/2012 dňa 11.08.2016 už
zahladené a na páchateľa sa hľadelo, akoby nebol odsúdený, mal v danom prípade Okresný súd Prešov
ukladať samostatný trest.

Ak strana obžaloby namieta, že pri vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení bol prítomný aj obhajca
obžalovaného, je potrebné uviesť, že takisto tam bol prítomný aj prokurátor, ktorý ako „strážca
zákonnosti“ bol minimálne oprávnený (ak nie povinný) podať odvolanie a to aj v prospech obžalovaného
práve z dôvodu nezákonného výroku o treste zákazu činnosti vo veci Okresného súdu Prešov sp.

zn. 5T/134/2012. Napokon aj vo svojom vyjadrení k dovolaniu obžalovaného v tejto veci dával kladné
stanovisko. Vo vzťahu k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa je potrebné uviesť, že jeho
právnym rámcom je ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku, ktoré je súdnou praxou, aj právnou teóriou
interpretované - v spojitosti aj s obsahom úpravy ustanovenia § 285 Tr. poriadku - tak, že pri hodnotení
dôkazov sa uplatní princíp "in dubio pro reo", t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Podstatou
podaného odvolania je totiž snaha prokurátora dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy

a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky strany obžaloby dospel k odlišným skutkovým
záverom, než aké urobili prvostupňový súd. Je ale potrebné konštatovať, že skutkový stav bol okresným
súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a následne bolo vo veci aj zákonne
rozhodnuté.

Záverom ale krajský súd dáva do pozornosti obžalovaného, že rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 5T/134/2012 zo dňa 11.08.2016, ktorým mu bolo síce upustené od uloženia súhrnného trestu ale
súčasne uložený aj trest zákazu činností viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 6 rokov a 1
mesiaca, je stále právoplatný a vykonateľný a je teda povinný ho rešpektovať a dodržiavať. V prípade,
ak by obžalovaný znova viedol motorové vozidlo v čase naďalej platne uloženého trestu zákazu činnosti

a vyššie uvedený rozsudok by nebol z dôvodu vykazovania jeho nezákonnosti zrušený na to povolaným
súdnym orgánom, nebude sa už môcť obžalovaný znova vyvinovať a žiadať o oslobodenie z dôvodu
nenaplnenia subjektívnej stránky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, keďže bol
jednak zo strany ako okresného súdu tak aj krajského súdu na právoplatnosť a vykonateľnosť hore
uvedeného rozsudku upozornený a má teda už priamu vedomosť o tom, že uložený trest zákazu činností

je aj v súčasnosti stále platný a účinný.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako
nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.