Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Viera Kandriková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/71/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202806
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8720202806.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/X, XXX XX C. D. E., zastúpenej JUDr. Martinom Lopuchom, PhD., advokátom so sídlom
Námestie Slobody 7, 071 01 Michalovce, proti žalovanej: F. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX
XX G., zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058
01 Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie predmetu dedičstva s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad č.k. 17C/38/2020-231 zo dňa 20.09.2023, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalobkyni povinnosť
nahradiťžalovanejtrovykonaniavrozsahu20%stým,žeovýšketrovkonaniasúdrozhodneuznesením
po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dospel k názoru, že strany sporu nepoukazovali
na žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd v zmysle § 257 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Nepoukázali na žiadne majetkové pomery strán sporu odôvodňujúce takéto rozhodnutie ani osobitnú
procesnú situáciu.
3. Dospel k záveru, že je potrebné a spravodlivé o trovách konania rozhodnúť podľa miery úspechu v
konaní. V tomto smere sa stotožnil s návrhom žalovanej a posúdil, že je spravodlivé priznať žalovanej
náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 20 %. Predmetom konania bolo päť návrhov na určenie,
ževecpatrídodedičstva.Vovzťahukdvomnárokombolaúspešnážalobkyňa,vovzťahuktromnárokom
bola žalobkyňa neúspešná. Žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 40 %, žalovaná v rozsahu 60 %, rozdiel
medzi úspechom a neúspechom predstavuje 20 % v prospech žalovanej. Vzhľadom k tomu, že ide o
konanie, o určenie, že vec patrí do dedičstva, nemožno pomerne počítať úspech a neúspech podľa
výšky majetkových hodnôt daných vecí. Predmetný rozsudok zabezpečí prejednanie tej-ktorej veci v
dedičskom konaní, nie priznanie sumy stranám sporu. Dodal, že sa nestotožnil s návrhom žalobkyne na
priznanie žalobkyni náhrady trov konania v rozsahu 100 %, keď v danej veci rozhodnutie nezáviselo od
úvahy súdu, nešlo o žalobu napr. o priznanie nemajetkovej ujmy. Takéto rozhodnutia pripadajú do úvahy
iba v niektorých druhoch žalôb na plnenie, nikdy nie pri žalobách o určenie.
4. V zákonom stanovenej lehote podala proti tomuto uzneseniu odvolanie prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalobkyňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd pre
neznalosť obsahu základných pojmov, aplikuje síce správnu normu - § 255 ods. 2 CSP, avšak pre zlú
interpretáciu na konkrétny skutkový stav v konečnom dôsledku vyvodzuje nesprávne závery o povinnosti
procesných strán nahradiť trovy konania. Podľa žalobkyne predmet konania je ekvivalentom pojmužalobný nárok, resp. nárok, a v tomto konaní je len jeden – určenie predmetu dedičstva. Celý predmet
konania má preto hodnotu 27.299,03 eura (13.580 + 8.578,03 + 131 + 640 + 520 + 3.700 + 150). Nárok
žalobkyne totiž vyplýva z jedného právneho dôvodu spočívajúcom na jednom skutkovom základe –
nezaradenia sporného majetku do dedičstva a z toho vyplývajúceho práva žalovať žalovanú podľa §
212 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporoveho poriadku v spojení s § 137 c) CSP. O viac
nárokov by sa podľa žalobkyne jednalo – a v danom prípade o tzv. objektívnu kumuláciu nárokov - ak
popri určení predmetu dedičstva by sa žalobkyňa jednou žalobou napr. domáhala i zaplatenia peňazí
z dôvodu neplnenia zo zmluvy, alebo vydanie vypožičanej veci. Žalobný návrh, teda žaloba, je tiež
len jedna, ktorá obsahuje jeden nárok. To, že žaloba obsahuje viac výrokov je pre posúdenie miery
úspechuaneúspechubezpredmetné.Žalobkyňataktosvojnárokuplatňovalalenzdôvoduprehľadnosti.
Žalobkyňa považovala za prinajmenšom nerozumné prijať argumentáciu súdu prvej inštancie, že ak
by uplatnený nárok bol formulovaný v petite jednou vetou - výrokom, potom by „návrh“ bol len jeden.
Poukázala na to, že existuje mnoho rozhodnutí NS SR, z ktorých jasne vyplýva, že súd nie je
viazaný formuláciou petitu. Súd si totiž výrok rozsudku formuluje sám (napr. NS SR 7Cdo/268/2019).
Nič nebránilo súdu celý uplatnený nárok pojať v rozsudku do jedného vyhovujúceho výroku. Vzhľadom
k tomu, že celý predmet konania (uplatnený nárok) má hodnotu 27.299,03 eura, na výsledok tohto
sporu je preto potrebné správne aplikovať ustanovenie § 255 ods. 1, 2 tak, že sa určí pomer úspechu a
neúspechu. Keďže žalobkyňa mala úspech v prevažnej časti 27.299,- eur k 22.289,- eur, teda v pomere
82 % úspech a 18 % neúspech, má mať nárok na 64 % trov konania. Navrhla preto, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie takto, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu
64 % vzniknutých trov konania.
5. Zároveň osobitným podaním podala odvolanie aj samotná žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd
zmenil výrok o trovách konania tak, že žalobkyni prizná proti žalovanej náhradu trov konania podľa miery
úspechu. V odvolaní okrem iného uviedla, že na výsledok sporu bolo potrebné aplikovať ustanovenie
§ 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyňa mala úspech v prevažnej časti (82 %) a neúspech (18
%). Napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania
iniciovaného žalobou žalobkyne o určenie, že konkrétne finančné prostriedky na termínovanom účte
a vkladnej knižke patria do dedičstva po nebohej, došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne
konanie garantovaného prostredníctvom čl. 6 ods. 1 dohovoru. Žalobkyňa nevidí dôvod na nepriznanie
trov konania. Postupovala podľa práva. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
nespravodlivé a majúce negatívny dopad na jej život. Vo vzťahu k tomu, že po rokoch sa domohla
vlastníckeho práva po mame a napravili sa krivdy minulosti, je nespravodlivé, aby bola zaviazaná hradiť
trovy konania a ešte v takej výške, ktoré na jej osobu majú existenčné následky. Podľa CSP treba
prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba
vziať do úvahy nie len pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale aj dopad takéhoto rozhodnutia
na majetkové pomery účastníka. Uviedla, že je v dôchodkovom veku, má XX rokov, má zdravotné
problémy a jej majetkové a finančné možnosti a schopnosti neumožňujú uhradiť trovy konania právnemu
zástupcovi žalovanej titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Pochádza H. C. Slovenska, z C. D.
E., hladovej doliny a za každodenným chlebom cestuje 365 km na H. Slovensko. Z tohto dôvodu má
značné náklady na cestovné a ubytovanie. Ak by súd priznal, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej
trovy konania v rozsahu 20 %, došlo by k značnému úbytku v materiálnej sfére, nakoľko ako žalobkyňa
sa podanou žalobou o určenie dedičstva dožadovala svojho práva na spravodlivé určenie predmetu
dedičstva. Poukázala na to, že už za života mamky sa žalovaná domáhala ju z celého dedičstva vyňať.
Za tým účelom iniciovala nekalé praktiky, v rozpore s dobrými mravmi, navádzala mamku na zlé konania
proti jej vôli, voči jej osobe, čo spočiatku si mamka ako starší človek neuvedomovala, ale keď to mamke
vysvetlila a aj pani G., (sestra mamky, svedkyňa) mamka pochopila, že je to nesprávne konanie a potom
zlé usmerňovanie zo strany žalovanej neakceptovala.
6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá sa v plnom rozsahu stotožnila s vecnou
správnosťou rozhodnutia súdu prvej inštancie. Poukázala na to, že žaloba podaná žalobkyňou nie je
žalobou na plnenie, ale určovacou žalobou. Preto v tomto prípade nie je smerodajná hodnota sporu,
resp. hodnota jednotlivých žalovaných vecí, ale určenie, či tieto patria alebo nepatria do dedičstva
po poručiteľke. Skutočnosť, že určenie hodnoty sporu nemá na dané konanie žiaden význam, vyplýva
napríklad aj z uznesenia o vyrubení súdneho poplatku, kedy konajúci súd vychádzal z položky 1b
Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi. Podľa žalovanej pre
posúdenie pomeru úspechu vo veci je potrebné posudzovať každý výrok samostatne a nie mechanicky
po sčítaní súm, ktoré majú patriť do dedičstva po poručiteľke. V tejto súvislosti žalovaná poukázala nauznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2011, podľa ktorého v prípade, ak
sa prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade
trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. Podľa žalovanej tak žalobkyňa bola úspešná iba
v dvoch výrokoch a žalovaná bola úspešná v troch výrokoch. To znamená, že aj otázku úspechu
a neúspechu v konaní toho-ktorého účastníka treba vyhodnotiť vo vzťahu ku každému uplatnenému
nároku samostatne. Žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 40 % a žalovaná v rozsahu 60 %. A teda
žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 20 %.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom
na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v spore. Plný
úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci
samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy,
ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci
samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v celom rozsahu.
12. V prejednávanom spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že do dedičstva po
poručiteľke A. G., nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX patria:
- majetková hodnota 13.580,- eur, ktorá sa k 26.10.2015 nachádzala na termínovanom účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX (IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v G. J. I. K.,
- majetková hodnota 8.578,03 eur a 131,- eur, ktorá sa k 26.10.2015 nachádzala na vkladnej knižke č.
XXXXXXXX/XXXX (IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v G. J. K.,
- suma 640,- eur a 520,- eur vybratá žalovanou z účtu poručiteľky v G. J. K. č. ú.: XXXXXX-
XXXXXXXXXX,
- suma 3.700,- eur ako peňažná hotovosť poručiteľky,
- krištáľový rustikálny luster,
13. O tejto žalobe súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 17C/38/2020-130 z 17.09.2021, a to tak,
že
„I. U r č u j e , že do dedičstva po poručiteľke A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 26.10.2015 patria:
1.) majetková hodnota 13.580,-- eur, ktorá sa k 26.10.2015 nachádzala na termínovanom účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX (IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v G. J. I. K.
2.) majetková hodnota 8.578,03 eur a 131,- eur, ktoré sa k 26.10.2015 nachádzali na vkladnej knižke č.
XXXXXXXX/XXXX (IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v G. J. K..
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“
14.Nazákladepodanéhoodvolaniaodvolacísúdrozsudkomč.k.22Co/4/2022-209z29.06.2023potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. a zrušil rozsudok vo výroku III. o trovách konania
avrozsahuzrušeniavrátilmuvecnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Súdprvejinštancienapadnutým
uznesením priznal žalobkyni voči žalovanej trovy konania v rozsahu 20 %.
15. Odvolateľka v odvolaní namietala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o priznaní náhrady
trov konania žalobkyni v rozsahu 20 % s poukazom na zlú interpretáciu predmetu konania vo vzťahu
k úspešnosti strán tohto sporu. Podľa žalobkyne jej nárok vyplýva z jedného právneho dôvoduspočívajúcom na jednom skutkovom základe - nezaradenia sporného majetku do dedičstva, a nie
z piatych nárokov na určenie, že vec patrí do dedičstva.
16. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko
samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie
náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Trovy, ktoré strana sporu súčasne vynaložila na
viac spoločne prejednávaných nárokov, je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov
(t.j. podľa toho, ako sa tá-ktorá vec zo spoločne prejednávaných vecí podieľala na vzniku týchto
trov). Napríklad, ak žalobca žaluje o vydanie veci a súčasne o náhradu škody, pričom je so svojím
nárokom na vydanie veci plne úspešný a s nárokom na náhradu škody čiastočne úspešný, možno mu
priznať plnú náhradu trov konania za plný úspech s nárokom na vydanie veci a čiastočnú (pomernú)
náhradu trov konania za čiastočný úspech s nárokom na náhradu škody. Súd teda aj o nároku na
náhradu trov konania rozhodne dvoma samostatnými výrokmi. Ak sa teda žalobou uplatňujú viaceré
práva (objektívna kumulácia), potom sú obsahom žaloby viaceré procesné nároky a každý procesný
nárok je v prípade objektívnej kumulácie vymedzený samostatným petitom a na neho sa vzťahujúcimi
rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu však v tomto spore nejde o tento prípad, ale práve o opačný. V tomto
spore neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o trovách konania osobitne ohľadne každého uplatneného
nároku, pretože v prejednávanom spore nešlo o uplatnenie viacerých nárokov zo samostatným
skutkovým základom jednou žalobou (objektívna kumulácia), ale o nároky, ktoré mali rovnaký skutkový
základ spočívajúci v tom, že žalobkyňou päť požadovaných položiek – majetkové hodnoty a hnuteľné
vecipatrilikudňusmrtidodedičstvaporučiteľky.Žalobkyňamánaliehavýprávnyzáujem,abydomajetku
poručiteľky bol zahrnutý celý skutočný majetok, teda vrátane ďalších aktív, ktoré ku dňu smrti vlastnila.
18. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
c) CSP uznesenie súd prvej inštancie o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
19. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania, keď zohľadní
skutkový základ podanej žaloby o určenie, že veci patria do dedičstva vo vyššie uvedených intenciách.
Súd prvej inštancie nové rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.