Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoEk/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8406201746
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8406201746.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v exekučnej veci oprávneného A., B., B. B. A. XX,
XXX XX C., D.: XX XXX XXX proti povinnému E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX
G., o udelenie poverenia – zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok č. k. 5Er/325/2006 – 32 zo dňa 13.07.2022 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného

súdu Poprad č. k. KK-5Er/325/52006-65 zo dňa 13.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol

(cit.):
„I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Radoslavom Kešeľakom pod sp. zn. EX 781/06R
sa vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Radoslavom Kešeľakom pod sp.. zn. EX 781/06R
sa zastavuje.“
2. Na základe pokynu odvolacieho súdu doplňacím uznesením rozhodol (cit.):

„III. O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia samostatným rozhodnutím.“
3. Uznesenie právne odôvodnil ust. § 2 ods. 1 písm. a) a 2 písm. f), § 5 ods. 3 , § 8 ods. 2 zákona
č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov
(ďalej len „ZoUNEK“), § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1
a ods. 5, § 203 ods. 1 a § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 22 ods. 2, § 23, § 31 ods.1 a §

39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Dopĺňacie uznesenie
právne odôvodnil ust. § 2 bod 22 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o sídlach a obvodoch súdov“), § 9a ods. 1, § 234 ods. 2 a 243h ods. 1 Exekučný
poriadok, § 225 ods. 1 a ods. 2 a 234 ods. 2 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“).

4. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal dňa 28.03.2006 na exekútorský úrad súdneho exekútora
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1 500,36 eur
s príslušenstvom a s trovami exekúcie priznanej exekučným titulom – notárskou zápisnicou spísanou
notárom F. H. I., J. K. XXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX L. M. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor bol poverený
vykonaním exekúcie dňa XX.XX.XXXX. Následne súd preskúmal exekučný titul, ktorým bola notárska

zápisnica spísaná notárom F. H. I., ktorej neoddeliteľnou súčasťou je Zmluva o úvere J. XXXXXXX.
Uvedenú zmluvu o úvere uzatvoril povinný v právnom postavení dlžníka a oprávnený v právnompostavení veriteľa. Z tejto zmluvy vyplýva, že jej súčasťou bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný
splnomocnil advokáta, Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Z notárskej zápisnice je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci na základe

splnomocnenia uvedeného v zmluve o úvere, v mene povinného, požiadal o spísanie notárskej
zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou
podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Z obsahu zápisnice vyplýva, že za povinného vyhlásil, že
uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 30 000 Sk,
pričom Mgr Tomáš Kušnír za povinného uznal dlh v celom rozsahu. Taktiež za povinného vyhlásil, že

uvedený dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 08.08.2005 do zaplatenia splatí
do 30.11.2005.

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nakoľko dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č.
233/2019 Z.z., súd výzvou zo dňa 20.04.2021 vyzval súdneho exekútora na oznámenie skutočnosti,
či v predmetnom exekučnom konaní došlo ku dňu 01.01.2020 k splneniu podmienok pre zastavenie

starej exekúcie podľa ust. § 2 ods. 1 spomínaného zákona. Z odpovede súdneho exekútora doručenej
dňa 25.08.2021 vyplýva, že v exekučnom konaní neboli splnené podmienky na vydanie upovedomenia
o zastavení starej exekúcie. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle výkladového
usmernenia k ZoUNEK, ak pred účinnosťou predmetného zákona existoval dôvod pre zastavenie
starej exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017

a po nadobudnutí ZoUNEK neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie zo zákona podľa ust.
§ 2 ods. 1 spomínaného zákona, stará exekúcia má byť zastavená podľa ustanovení Exekučného
poriadku. Následne sa súd prvej inštancie zameral na preskúmanie exekučného titulu, ktorým v tomto
prípade bola notárska zápisnica. Uviedol, že jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako
exekučného titulu je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou. Poukázal na to, že notárska zápisnica,

ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom,
a teda na jej základ nemôže byť nariadená exekúcia, a ak nariadená bola musí byť zastavená.
V tejto súvislosti uviedol, že skutkovým a právnym základom notárskej zápisnice je zmluva o úvere
spísaná medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Zmluva o úvere bola spísaná na
formulárovom tlačive, ktorého súčasťou bolo aj splnomocnenie obsahujúce meno vyššie spomínaného

advokáta. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej
zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, nakoľko za povinnú osobu uznala záväzok osoba,
ktorej záujmy sú v priamom rozpore so záujmami zastupovanej osoby. Táto skutočnosť vyplýva najmä
z toho, že oprávnený predformuloval meno splnomocneného zástupcu vo formulárovej zmluve, čím
došlo k znemožneniu slobodnej voľby právneho zástupcu zo strany povinného. Súd prvej inštancie

mal za to, že v danom prípade sa jedná o neplatné splnomocnenie a oprávneným zvolený právny
zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom. Poukázal na to, že v danom prípade došlo k rozporu
záujmov povinného a splnomocneného, pričom uviedol, že z praxe súdov je zrejmé vyššie spomínaný
právny zástupca vystupoval vo viacerých súdnych konaniach ako zástupca oprávneného. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že notársku zápisnicu nemožno považovať

za spôsobilý exekučný titul, nakoľko v nej absentuje podstatná náležitosť, a to prejav vôle dlžníka
v podobe súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. Splnomocnenie ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi
Kušnírovi je neplatným právnym úkonom, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
v podobe uznania dlhu vykonaného na základe takto udeleného plnomocenstva. V závere odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia odkázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešov, a taktiež aj na Uznesenie

Ústavného súdu SR zo dňa 12.05.2011 č.k. IV. ÚS 183/11-16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhlásil
exekúciu za neprípustnú v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a tú zastavil. O trovách
konania rozhodol v zmysle zodpovednosti za zavinenie, pričom dospel k záveru, že k zastaveniu
exekučného konania došlo zavinením oprávneného. Podľa ust.§ 200 ods. 5 Exekučného poriadku,
rozhodol tak že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po vyčíslení súdnym

exekútorom a po právoplatnosti napadnutého uznesenia.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal tvrdenia súdu o vadnosti plnomocenstva udeleného právnemu
zástupcovi na spísanie notárskej zápisnice. Mal za to, že v danom prípade sa jedná o hmotnoprávne

zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 v spojení s ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že povinný mohol udelené plnomocenstvo kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v zmysle
ust. § 33b Občianskeho zákonníka odvolať. Podľa názoru oprávneného udeleným plnomocenstvom
povinný rozšíril možnosť uznania záväzku zo svojej osoby na osobu splnomocniteľa. Ďalej oprávnenýnamietal právne posúdenie súdu, ktorým dospel k záveru o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Mal za to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Kušnírovi je platné a nie je možné ho
považovať za absolútne neplatný právny úkon. Udelené plnomocenstvo podľa názoru oprávneného

spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že plnomocenstvo bolo súčasťou zmluvy o úvere, pričom bolo dojednané jasne, určito a zrozumiteľne.
Zároveň zdôraznil, že povinný predmetné plnomocenstvo na znak súhlasu podpísal. Mal za to, že
splnomocnenec neprekročil svojím konaním rozsah udeleného plnomocenstva, pričom poukázal na to,
že jeho konanie nemožno považovať za konanie v rozpore so záujmami povinného. Uviedol, že povinný

dlhodobo ignoroval výzvy oprávneného a neplnil si svoje záväzky plynúce zo zmluvy o úvere, následkom
čoho bolo to že sa dostal do omeškania. Namietal, že ak by nedošlo k uznaniu záväzku a tento stav
by pretrvával, pohľadávka povinného by sa v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania zvýšila ešte viac.
Konanie povinného považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal na jednu zo
zásad záväzkového práva, ktorou je zásada „favor contractus“. Zároveň uviedol, že právne úkony treba
vykladať aj podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Z plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi

bolo zrejmé kto ho udelil a akého konania sa týka. Mal za to, že bolo určité a zrozumiteľné, pričom bolo
riadne podpísané navrhovateľom aj zvoleným zástupcom. Zdôraznil, že právny poriadok pre platnosť
právneho úkonu vyžaduje vôľu, ktorá musí spĺňať náležitosti v zmysle právneho poriadku. Na podporu
svojich tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/343/2013, pričom uviedol,
že v danom prípade nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane povinného. Uviedol, že

tento bol pri uzatváraní Zmluvy dobre informovaný o následkoch udeleného plnomocenstva, avšak bol
ľahostajný. Postup súdu, ktorým dospel k závere o absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva
považoval za postup, ktorým došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva „pacta sunt
servanda“. Zároveň uviedol, že notárska zápisnica bola predmetom prieskumu súdu už pri udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, kedy súd uznal exekučný titul za súladný a následne poverenie na

vykonanieexekúciesúdnemuexekútorovivydal. Vzhľadomnauvedenéskutočnostižiadal,abyodvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Dopĺňacie uznesenie opravným
prostriedkom napadnuté nebolo.

7. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nesprávnym skutkovým
zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne keď v zmysle zákona č. 233/2019

Z.z. posudzoval predmetnú exekúciu, a nakoľko zistil, že nie sú dôvody stanovené pre zastavenie
starej exekúcie v zmysle ust. § 2 ods. 1 spomínaného zákona, pristúpil ku skúmaniu, či exekúciu
možno zastaviť podľa Exekučného poriadku. Nakoľko v danom prípade bolo exekučné konanie začaté
pred 1. aprílom 2017 bolo potrebné ho posudzovať podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Keďže
po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK neexistuje dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 2 ods. 1

spomínaného zákona, a pred nadobudnutím účinnosti existoval dôvod pre zastavenie starej exekúcie
podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, bolo exekúciu potrebné
zastaviť podľa Exekučného poriadku.12. Podaným odvolaním oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom
keď notársku zápisnicu nepovažoval za spôsobilý exekučný titul, nakoľko táto neobsahovala podstatnú
náležitosť, a to prejav vôle dlžníka v podobe súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. Namietal, že

udelené plnomocenstvo v predmetnom prípade je platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne
neplatný právny úkon. Mal za to, že predmetné plnomocenstvo je právnym úkonom, ktorý spĺňa všetky
náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že
konanie právneho zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie v rozpore so záujmami povinného.
Povinný mohol odmietnuť uzavrieť Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bolo spomínané plnomocenstvo,

pričom uviedol, že súd sa prieskumom spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu zaoberal
už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi.

13. V predmetnom prípade bola notárska zápisnica označená ako exekučný titul, na základe ktorej
vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny
inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva

o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatou
náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na
exekúciu (porov uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2010, sp. zn. 3Cdo
63/2009).

14. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá bola spísaná na formulárovom
tlačive. Súčasťou tejto zmluvy vo forme predtlače bol uvedený text o splnomocnení Mgr. Tomáša
Kušníra zo strany povinného na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako
exekučného titulu tak aby sa táto stala vykonateľným exekučným titulom. Takto udelené splnomocnenie

nemožno považovať za platný právny úkon. Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť
uznanie záväzku z uvedenej úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene
povinného,atoprerozporzáujmovsplnomocnenéhozástupcuazastúpenéhopodľaust.§22ods.2ods.
2 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade došlo k zjavnému porušeniu zákona, nakoľko za povinnú
osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, t.j. so záujmami

povinného(§39Občianskehozákonníka).Akosúdprvejinštanciesprávnekonštatoval,vdanomprípade
možno tento rozpor vzhliadnuť v tom, že meno advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý mal povinného
zastupovať pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice, bolo súčasťou predtlače zmluvy, a tento bol
vybratý zo strany oprávneného. Takto udelené plnomocenstvo malo za následok, že povinný si nemohol
slobodne zvoliť právneho zástupcu.

15. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č.
7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.

16. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že povinný mohol udelené splnomocnenie kedykoľvek odvolať,

odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o neplatné splnomocnenie, potom povinný nemohol plnomocenstvo
odvolať. Neplatný právny úkon sa nedovoláva, pretože nemá žiadne účinky.

17. K odvolaciemu dôvodu oprávneného, ktorým namietal, že notárska zápisnica ako exekučný titul
bola už raz predmetom skúmania zo strany súdu, a to pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu

exekútorovi, odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je oprávnený a povinný preskúmavať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti
s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. (pozri uznesenie Ústavného súdu, č.k. II. ÚS 545/2010-15
zo dňa 9.10.2010)

18. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP vo
výroku I. až II. ako vecne správne potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Povinnému a súdnemu exekútorovi preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
im priznané neboli20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).