Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 12, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/70/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406208285
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1406208285.43

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou A. B. C., v právnej veci žalobcov: 1. C. D., nar.: 19.03.1973,

E. XXX/XX, XXX XX A., 2. F. G. H. D., I., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX A., obaja zast.: Mgr.
Andrea Rusnáková, advokátka, Heydukova 16, 811 08 Bratislava, proti žalovaným: 1. J. K., nar.:
18.12.1949, E. XXX/XX, XXX XX A., 2. G. L. K., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX A., 3. M. N.,
nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX A., o odstránenie stavieb, vypratanie a určenie hranice medzi
pozemkami a o vzájomnej žalobe o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že hranica medzi pozemkami s parcelným číslom C-KN XXX/XX – záhrada o
výmere 24 m2 a s parcelným číslom C-KN XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2,

zapísanými na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie A., na jednej strane a pozemkom
s parcelným číslom C-KN XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 428 m2, zapísaným na liste
vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie A., na druhej strane, prechádza podrobnými bodmi
č. 876-1, 829-41, 829-40, 829-36, 829-35, 2430-10 a 2430-11 tak, ako je zakreslené v grafickej prílohe
č. 30 znaleckého posudku č. 1/2021 zo dňa 09.07.2021 G. O. P., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozsudku.

II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti žaloby žalobcov na uloženie povinností žalovaným v 1. až 3. rade
z pozemku s parcelným číslom C-KN XXX/XX - záhrady o výmere 24 m2 vedeného na liste vlastníctva č.
XXX pre katastrálne územie A., odstrániť časť hospodárskej budovy, časť hnojiska, časť drevenej šopy
a odstrániť naskladané drevo - narezané kmene stromov - nachádzajúce sa na vyššie uvedenej parcele.

III. Súd z a s t a v u j e konanie v časti žaloby žalobcov na uloženie povinnosti žalovaným v 1. až 3.
rade vydať žalobcom celý vyprataný pozemok s parcelným číslom C-KN XXX/XX - záhrady o výmere
24 m2 vedený na liste vlastníctva č. 422 pre katastrálne územie A..

IV. Súd z a s t a v u j e konanie v časti vzájomnej žaloby žalovanej v 1. rade zo dňa 30.08.2006 o určenie
vlastníckeho práva k pozemku s parcelným číslom C-KN XXX/XX - záhrady o výmere 24 m2 zapísanému
na liste vlastníctva č. 422 vedenom pre katastrálne územie A..

V. Súd z a s t a v u j e konanie v časti vzájomnej žaloby žalovaných v 1., 2. a 3. rade o určenie
vlastníckeho práva k pozemku s parcelným číslom C-KN XXX/XX - záhrady o výmere 24 m2 zapísanému

na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie A..

VI. Súd stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava IV dňa 04.05.2006 sa pôvodný žalobca
v 1. rade G. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, spolu so žalobkyňou v 2. rade domáhal voči
pôvodne žalovaným 1. J. K., nar. XX.XX.XXXX, 2. D. R., nar. XX.XX.XXXX a 3. L. N., nar. XX.XX.XXXX,

vypratania pozemku s parc. č. XXX/XX – záhrady o výmere 24 m2, vedeného na liste vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie A., ako aj odstránenia drevenej, murovanej búdy, betónového hnojiska a 12 m3
tvrdého naskladaného dreva. Na odôvodnenie žaloby žalobcovia uviedli, že ich právni predchodcovia
L. N. s manželkou P., O. R. nadobudli od S. N. s manželkou H., O. T. na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 15.10.1930 pozemok s parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 1.748 m2 za 4.000,00 Kčs. Prílohou

kúpnej zmluvy bol situačný nákres na rozdelenie parc. č. XXX/X C. XXX/X č.j. XX/XX, ktorý bol potvrdený
Štátnym mernickým úradom evidencie pozemkového katastra pod č. XXXX/XX. Vlastnícke právo bolo
vedené v pkn. vložke XXX pre k.ú. A. (A.). Po N. sa stali vlastníkmi pozemku č. XXX/X G. O. P.
s manželkou R.. Od nich kúpili žalobcovia a C. N. ako kupujúci kúpnou zmluvou zo dňa 08.04.1977
uzavretou vo forme notárskej zápisnice č. U. XXX/XX, U. XXX/XX parcely č. XXX/X (dvor o výmere 299
m2), XXX/X (záhrada o výmere 535 m2) a XXX/X (záhrada o výmere 252 m2), a to C. N. v podiele

1/3 a pôvodný žalobca v 1. rade so žalobkyňou v 2. rade ako manželkou v podiele 2/3. Na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.1981 nadobudli pôvodní žalobcovia a C. N. tiež parcelu č. XXX/X – záhrada
o výmere 80 m2, ktorá vznikla ako novovytvorená parcela geometrickým plánom zo dňa 25.02.1980
č. XXX-X-XXXX-XX/XXXX odčlenením z parciel č. XXX/X C. XXX/X, a to taktiež v spoluvlastníckych
podieloch C. N. 1/3 a pôvodných žalobcov ako manželov 2/3. Po smrti C. N. získala jej podiel na

nehnuteľnostiach žalobkyňa v 2. rade do výlučného vlastníctva titulom dedenia. Ku dňu podania žaloby
boli pôvodní žalobcovia vlastníkmi pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú.
A. ako parcely č. XXX/X – záhrady o výmere 80 m2, XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 370
m2,XXX/X–záhradyovýmere440m2,XXX/X–záhradyovýmere252m2,XXX/XX–záhradyovýmere
24 m2, pričom pôvodní žalobcovia 2/3 vlastnili v bezpodielovom spoluvlastníctve a 1/3 vlastnila výlučne

žalobkyňa v 2. rade. Vlastníkmi susednej nehnuteľnosti – pôvodne parcely č. XXX/X – záhrada o výmere
1.279 m2, ktorá bola zapísaná v pkn. vložke č. XXX pre k.ú. A., sa po smrti pôvodnej vlastníčky H. N. stali
C. N. s manželkou A., od ktorých nehnuteľnosť kúpili žalovaná v 1. rade v podiele 2/3 a pôvodní žalovaní
v 2. a 3. rade D. R. a G. L. N. spolu v 1/3. Žalobcovia kúpili predmetné nehnuteľnosti (v čase kúpy
starší dom a záhrada) na E. XX R. A. ako jednorazovú životnú investíciu za 86.333,00 Kčs a postupne

vykonávali ich opravy a rekonštrukciu. Najprv tam bývala C. N., neskôr sa tam presťahovali pôvodní
žalobcovia s deťmi. Pôvodný žalobca v 1. rade sa následne pokúšal s vtedajším vlastníkom C. N. (otcom
žalovanej v 1. rade) dohodnúť na vybudovaní plotu na hranici pozemku, za ktorým účelom pána N.
požiadal o odpratanie vecí nachádzajúcich sa na časti pozemku č. XXX/XX. Zať pána N. však na tento
pozemok, naopak, nanosil tvrdé drevo asi do výšky 2 metrov a na dĺžku asi do 6 metrov, aby do ich

pozemku nebolo vidieť. Rodinný dom pôvodných žalobcov nie je postavený priamo na hranici pozemkov
so žalovanými, je tam ponechaný úzky pás za účelom umožnenia prístupu k domu aj zo strany od
susedov. Žalovaná v 1. rade s manželom nie sú ochotní uvoľniť pozemok žalobcov (parcelu č. XXX/XX
o výmere 24 m2), ktorý susedí s parcelami č. XXX/X C. XXX/XX a tento je v časti pri rodinnom dome
úmyselne zatarasený starým tvrdým drevom, dvoma drevenými búdami, betónovou jamou s hnojiskom.

Zvyšok pozemku je zarastený kríkmi a agátovými stromami. Tým bránia žalobcom vo vybudovaní plotu,
ktorý títo zamýšľajú už dlhodobo postaviť asi v dĺžke 33 metrov. Pôvodný žalobca v 1. rade sa obrátil na
geodeta G. L. R., I., ktorý vypracoval znalecký posudok na posúdenie vlastníckej a užívateľskej hranice
medzi pozemkami parc.č. XXX/X, 7, 8 na jednej strane a parc.č. XXX/X, XX C. XXX/X, 2 na strane druhej
v k.ú. A.. V znaleckom posudku bol potvrdený neoprávnený záber pozemku vo vlastníctve pôvodných

žalobcov pôvodnými žalovanými v časti parc. č. XXX/XX o výmere 24 m2.

2. Vo vyjadrení k žalobe uviedli pôvodní žalovaní v 2. a 3. rade, že predmetné pozemky neužívajú,
sú len ich formálnymi spolumajiteľmi titulom dedenia. Žalovaná v 1. rade uviedla, že žaloba obsahuje
viacero faktických nepresností (napríklad C. N. s manželkou nehnuteľnosti nekúpil od S. N., ale od

svojej sestry Terézie), sporných domnienok a nepodložených tvrdení, nezmyslov a klamstiev. Poukázala
na to, že súčasná užívateľská hranica medzi pozemkami strán sporu, resp. ich predchodcov, bola
stanovená v roku 1930, kedy došlo k rozčleneniu na parcely č. XXX/X C. XXX/X. Od roku 1946,
kedy C. N. s manželkou nadobudli parcelu č. XXX/X susediacu s parcelou XXX/X vo vlastníctve O.
P. s manželkou, už nedochádzalo k zmenám vlastníctva medzi komunitami, ktoré sídlili na parcelách

následne vytvorených z parciel XXX/X a XXX/X, preto nemohlo dôjsť ani k zmene hraníc medzi týmito
pozemkami. Zmeny sa diali len vo vnútri týchto pôvodných parciel. To je zrejme aj prípad spornej parcely
XXX/XX, ktorá sa zrazu objavila na hranici pôvodných parciel. V roku 1977, kedy pôvodní žalobcovia
s C. N. kúpili nehnuteľnosti, bola situácia na spornom území navlas rovnaká ako v čase podania žaloby:bol tam ten istý plot, tá istá jedna drevená búda, tá istá betónová jama s hnojiskom (ktoré sa už viac
ako 25 rokov ako hnojisko nevyužíva) a aj to staré tvrdé drevo, ktoré sa vždy spotrebuje a nahrádza
novým. Drevo býva takto uskladnené už celé desaťročia, dávno predtým, ako sa tam pôvodní žalobcovia

nasťahovali. Žalovaná v 1. rade má za to, že ak mali pôvodní žalobcovia pochybnosti o správnosti
hranice, mali to reklamovať u osoby, od ktorej nehnuteľnosti nadobúdali, a to už v roku 1977. Najneskôr
mohli pôvodní žalobcovia zistiť nimi tvrdený nesúlad v roku 1979, kedy si nechali vytvoriť parcelu č.
XXX/XX v znaleckom posudku G. Q. K. X/XXXX. Tam bola uvedená táto parcela ešte pod číslom XXX/
X, avšak už o súčasnej výmere 24 m2. To, že to žalobcovia žalujú až dnes, znemožňuje získať dôležité

odpovede na viacero otázok, ktoré v tejto súvislosti vyvstávajú. Žalobcovia čakali takmer 30 rokov,
kým všetci zainteresovaní pôvodní vlastníci a spoluvlastníci pomreli a pamätníci pozabúdali. Od roku
1980 do roku 2005 neprišli pôvodní žalobcovia s tým, že by im žalovaní zaberali parcelu č. XXX/XX,
len sem-tam pôvodný žalobca v 1. rade prehodil, že by rád odkúpil pár metrov štvorcových, s čím
ale žalovaní nesúhlasili. Prvý raz sa žalovaná v 1. rade začala dozvedať niečo o existencii parcely č.
XXX/XX, keď bol znalec G. L. R., I. šetriť na mieste, avšak v tej dobe jej nebolo oznámené, z akých

dôvodov šetrenie prebieha a ani k akým výsledkom znalec dospel. Na výzvu advokátskej kancelárie
v roku 2005 obratom odpísala, že jej doteraz nebolo známe, že by tam bol nejaký spor a že dá záležitosť
okamžite prešetriť. Dala preto dopyt na katastrálny úrad v A. a nechala si zamerať svoje pozemky. Podľa
výsledkov šetrenia žalovanej v 1. rade sú to, naopak, žalobcovia, ktorí niekoľkými centimetrami zasahujú
do pozemkov žalovaných. Vytyčovací náčrt a protokol o vytýčení hranice pozemku boli vypracované dňa

02.06.2006 a dňa 21.07.2006 prevzaté do štátnej dokumentácie pod č. XXXX/XX so žiadosťou o revíziu
katastrálnej mapy a súvisiacich dokumentov. S ohľadom na uvedené žalovaná v 1. rade uviedla, že so
žalobou nesúhlasí a žiada jej zamietnutie. Súčasne navrhla, aby súd určil, že žalovaní v 1. až 3. rade
sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku s parc. č. XXX/XX – záhrady o výmere 24 m2 zapísaného na
liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. A., pričom žalovanej v 1. rade prináleží spoluvlastnícky podiel

2/3 a žalovaným v 2. a 3. rade po 1/6.

3. Na pojednávaní dňa 03.09.2007 uviedli žalobcovia, že podľa nich podmienky pre vydržanie
vlastníckeho práva na strane žalovaných neboli splnené. Žalovaní, naopak, mali za to, že dotknuté
pozemky užívajú niekoľko desiatok rokov, preto patria do vlastníctva žalovaných. Súčasne žalovaná

v 1. rade zobrala späť vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemku XXX/XX. Keďže súd
vzmyslevtedajšíchprávnychpredpisov(§96ods.1a§97ods.3zákonač.99/1963Zb.vzneníúčinnom
ku dňu doručenia späťvzatia vzájomnej žaloby) nerozhodol o zastavení konania o vzájomnej žalobe,
rozhodol súd v tomto rozsudku s poukazom na ust. § 470 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 145 CSP tiež
o zastavení konania o vzájomnej žalobe žalovanej v 1. rade o určenie vlastníckeho práva k pozemku

s parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 24 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. A..

4. Na pojednávaní dňa 21.11.2007 zopakovali žalovaní, že spornú časť nehnuteľností užívajú niekoľko
desiatok rokov. Nespochybňujú zápis v katastri nehnuteľností, len majú za to, že keďže pozemok užívajú
po tak dlhú dobu, došlo k jeho vydržaniu. Na ustálenie záberu pozemku navrhli vykonať znalecké

dokazovanie, k čomu žalobcovia namietli, že do spisu už založili znalecký posudok k predmetu sporu.

5. V predmetnej veci došlo ku dňu 01.01.2008 k prechodu výkonu súdnictva z pôvodného Okresného
súdu Bratislava IV na Okresný súd Malacky, o čom boli strany informované prípisom zo dňa 19.12.2007.

6. Podaním doručeným súdu dňa 02.09.2008 upravili pôvodní žalobcovia na výzvu súdu petit ich žaloby
tak, že naďalej žiadali pôvodných žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaviazať z pozemku s parc. č. XXX/XX
– záhrady o výmere 24 m2 vedeného na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. A. odstrániť drevenú búdu,
murovanú búdu, betónové hnojisko a 12 m3 tvrdého dreva a celý pozemok vydať pôvodným žalobcom.
Na výzvu súdu upresnili pôvodní žalobcovia podaním zo dňa 18.11.2008, že ich podanie nebolo

kvalitatívnou ani kvantitatívnou zmenou žaloby, len spresnením jej petitu za účelom jeho zrozumiteľnosti.

7. Na pojednávaní dňa 29.09.2010 pôvodní žalobcovia do spisu založili pôvodnú kúpno-predajnú zmluvu
č. XXXX/X, a uviedli, že podľa nej 15.10.1930 manželia N. odpredali parcelu č. XXX/X vtedy vo výmere
1.748 m2 manželom N.. Súčasťou zmluvy bol aj situačný nákres na rozdelenie parcely č. XXX/X, ktorá

bola jednou veľkou parcelou o výmere 4.349 m2 a rozdelila sa na parcelu č. XXX/X o výmere 1.748 m2 a
parcelu č. XXX/X o výmere 2.601 m2. Kúpnou zmluvu vo forme notárskej zápisnice pôvodní žalobcovia
spolu s C. N. kúpili do podielového a bezpodielového spoluvlastníctva 3 parcely, a to parcelu č. XXX/X
o výmere 299 m2, parcelu č. XXX/X - záhradu o výmere 535 m2 a parcelu č. XXX/X o výmere 252 m2,ako aj rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXX/X. Celkom nadobudli výmeru
pozemkov 1.086 m2. V spise je podľa pôvodných žalobcov doložený na č.1. 97 najstarší geometrický
plán na rozdelenie parcely č. XXX/X v tom období o výmere 1.614 m2 podľa PK vložky XXXX. Táto

parcela bola v tom období rozdelená na parcely č. XXX/X o výmere 800 m2, č. XXX/X o výmere 535
m2, č. XXX/X - záhrada o výmere 252 m2 a č. XXX/X o výmere 27 m2 ako cesta. Ďalej poukázali na
znalecký posudok č. 3 G. A. Q., ktorý v roku 1979 prešetroval stav parciel pôvodných žalobcov, ktorí boli
vlastníkmi parciel č. XXX/X, XXX/X C. XXX/X podľa kúpnej zmluvy z roku 1977. Objednal si ho pôvodný
žalobca v 1. rade na vytýčenie hraníc týchto troch parciel. Na strane 3 znaleckého posudku je uvedené,

že podkladom pre toto vytýčenie hranice bol geometrický plán z roku 1975, pričom boli zistené značné
rozdiely a hrubý nesúlad so skutočným stavom medzi parcelami XXX/X a XXX/X, a to tým, že pôvodný
pôdorys oboch domov bol úplne zmenený v dôsledku prestavby a výstavby hospodárskych budov a
taktiež bol výrazný nesúlad skutočnosti oproti zobrazeniu pôvodnej vlastníckej hranice medzi parcelami
XXX/X, XXX/X C. XXX/X. Podľa tohto znaleckého posudku a vytyčovacieho náčrtu si pôvodní žalobcovia
upravili hranicu pozemkov so susedmi na pravej strane P., a to medzi parcelami XXX/X C. XXX/X, kde

G. P. si zúžil parcelu č. XXX/X o 34,50 metra a o túto výmeru si posunul plot na svojom pozemku s tým,
že predmetné oplotenie bolo vystavané na náklady žalobcov.

8. Dňa 10.01.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie pôvodných žalobcov, v ktorom uviedli že pri osobnej
návšteve na Správe katastra v A. im bolo opäť potvrdené, že zápis v katastri nehnuteľností na liste

vlastníctvač.XXXk.ú.A.týkajúcisaparcielpôvodnýchžalobcovjesprávnystým,žetotobolooverované
už aj v rámci konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. b) zák. č. 162/1995 Z.z. Správa katastra po
prešetrenívšetkýchdokladovdospelakzáveru,žeparcelač.XXX/X,ktorábolavroku1982prečíslovaná
na XXX/XX, bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XX/XXXX B. parcely č. XXX/X,
ktorá bola predmetom kúpy zmluvou O. G. XXX/XX zo dňa 01.05.1977 zo strany žalobcov a C. N..

Správa katastra svoje stanovisko potvrdila aj v protokole o oprave chyby v katastrálnom operáte zo
dňa 26.07.2007, a to že zápis geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XX/XXXX na liste vlastníctva č.
XXX je správny, parcela XXX/XX nie je vytvorená z parcely žalovaných č. XXX/X a ani do tejto parcely
žalovaných nezasahuje. Na základe konania o oprave chyby došlo len k otočeniu zákresu v katastrálnej
mape podľa GP č. XXX-X-XXXX-XX/XXXX a podľa vytyčovacieho náčrtu 61/2005 vyhotoveného firmou

V. D. dňa 18.07.2005, ktorý je súčasťou znaleckého posudku G. L. R., I. č. 3/2005. Vlastnícke vzťahy
k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. XXX boli viackrát preverované. Celková výmera pozemkov
získaných žalobcami a pani C. N. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.04.1977 bola 1.086 m2. Rovnakú
výmeru pozemkov vlastnia žalobcovia aj v súčasnosti, ako vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva č.
XXX pre k.ú. A., bez zohľadnenia pozemku č. XXX/X, ktorý žalobcovia kúpili od O. M. s manželkou

v roku 1981. Žalovaní nikdy nespochybňovali vlastníctvo žalobcov a ani na to nemali dôvod, pretože
vytvorením parcely č. XXX/XX nedošlo k zmenšeniu výmery parciel v ich vlastníctve. Parcela č. XXX/
XX bola vytvorená z parcely XXX/X vo vlastníctve žalobcov. Nejde o prípad, kedy sú hranice medzi
pozemkami nejasné a je nevyhnutné hranicu vymerať. Ide o vypratanie a vydanie parcely, ktorá bola
na základe geometrického plánu vytvorená a je riadne vedená ako vlastníctvo na liste vlastníctva č.

XXX. Žalobcovia preto podanou reivindikačnou žalobou žiadajú súd o ochranu ich vlastníckeho práva
k parcele XXX/XX, ktorú neoprávnene užívajú žalovaní.

9. Na pojednávaní dňa 13.01.2011 uviedli žalovaní, že žiadajú vykonať znalecké dokazovanie, ktorým by
znalec v skutočnom priestore zameral hranice pozemku s parc.č. XXX/XX. Žalovaní uznávajú vlastníctvo

žalobcov podľa listu vlastníctva, avšak majú za to, že parcelu č. XXX/XX v celosti užívajú práve
žalobcovia a žalovaní užívajú len svoj majetok na svojich parcelách a nijako neobmedzujú vlastnícke
právo žalobcov. Je zjavné, že došlo k pochybeniu geodeta v roku 1975 pri vyhotovení geometrického
plánu, ktoré spočívalo v chybnom zakreslení hranice parciel č. XXX/X C. K. XXX/X, pričom tento plán
bol následne používaný aj neskôr. Až po znaleckom vytýčení reálnej hranice spornej parcely č. XXX/XX

bude možné preskúmať, v akom rozsahu ktorá strana danú parcelu užíva.

10. Na rovnakom pojednávaní bolo do súdneho spisu založené vyjadrenie žalovanej v 1. rade, v ktorom
poukázala na kópiu situačného nákresu z roku 1930 s kópiou z mapy určeného operátu, ktorá
znázorňuje, okrem iného, hranicu medzi predmetnými parcelami XXX/X a XXX/X a z ktorej je vidieť, že

dom, ktorý v súčasnosti vlastnia žalobcovia, ležiaci na parcele XXX/X, ktorá bola vytvorená na parcele
XXX/X, zasahuje do parcely žalovaných č. XXX/X tak, že jeho južná časť leží na území žalovaných.
Tento presah je vidieť aj na geometrickom pláne zo spisu K. G. XXX/XX-XX, ktorý bol vypracovaný dňa
7.5.1947 a založený pod číslom W./XXXX. Z výkazu plôch je vidieť výmeru zameranú dňa 20.4.1947.Na základe dedičského konania po babke žalovanej v 1. rade H. N., O. T., sa parcela XXX/X s výmerou
23,77 a rozdelila na parcelu XXX/X s výmerou 12,79 a, ktorá pripadla jej rodičom C. N. a A. N., O.
T., a na parcelu XXX/X s výmerou 10,98 a, ktorá pripadla jej strýkovi E. N. s manželkou X.. K novej

parcele XXX/X patril aj rodinný dom na parcele XXX/X s výmerou 0,40 a. Rodičia žalovanej v 1. rade
tak boli vlastníkmi parcely XXX/X C. XXX/X s celkovou výmerou 13,19 a. Z dôvodu následnej prestavby
rodinného domu a prístavby hospodárskych budov sa zväčšila výmera parcely XXX/X na 4,88 a na úkor
parcely XXX/X, ktorá tak mala 8,31 a. Z parcely XXX/X sa v roku 1981 vytvorili parcely XXX/X s výmerou
6,11 a a parcela XXX/XX D. výmerou 2,20 a. Parcelu XXX/X dostala žalovaná v 1. rade v roku 1981 do

jej vlastníctva na základe darovacej zmluvy. Parcely XXX/X a XXX/XX zostali vo vlastníctve jej rodičov
a po smrti otca v roku 1983 pripadli matke žalovanej v 1. rade A. N., O. T.. Po smrti jej matky sa parcely
XXX/X a XXX/XX dostali do vlastníctva: J. K., O. N. - 4/6, D. R., O. N. X/X a L. N. 1/6. V súčasnosti je
celková výmera parciel XXX/X, XXX/X C. XXX/XX 13,19 a, teda presne taká ako v roku 1947. Niekedy
v 50-tych rokoch 20. storočia sa vykonali prestavby rodinných domov na strane tak žalobcov, ako aj
žalovaných a pristavili sa ďalšie hospodárske budovy pozdĺž hranice medzi parcelami XXX/X a XXX/X

na jednej strane a parcelou XXX/X na strane druhej. Prístavba na strane žalobcov - parcely XXX/X a
XXX/X - sa však vykonala tak, že budovy presahujú do parcely žalovaných č. XXX/X v hĺbke asi 25 - 30
cm. Zakreslenie týchto budov do geometrického plánu sa vykonalo až v roku 1975. Tento geometrický
plán dal vyhotoviť vtedajší majiteľ parciel č. XXX/X C. XXX/X G. O. P. kvôli plánovanému predaju týchto
pozemkov v roku 1977. Geometrický plán vyhotovil dňa 06.12.1975 G. L. Q., urobil však triviálnu chybu,

ktorá L. R. C. R. J. B. N. X. T. K. A. N. XXX/X C. XXX/X O.. XXX/X, ktorá smeruje do pozemku žalobcov
otočil smerom k pozemku žalovaných. Tým ubral cca 7 m2 z pozemku žalovaných v prospech žalobcov.
Keďže nový majiteľ nehnuteľností G. D. – žalobca v 1. rade – mal pochybnosti o súlade kúpno-predajnej
zmluvy s reálnou situáciou, dal situáciu prešetriť v roku 1979 súdnemu znalcovi G. A. Q.. Ako sám G.
Q. uvádza vo svojom znaleckom posudku, podkladom pre vytyčovacie práce mu bol práve spomínaný

geometrický plán z roku 1975, vypracovaný G. Q.. V bode 7c svojho posudku síce správne uvádza,
že nastalo zmenšenie výmery o 7 m2, zmenšená však nebola parcela žalobcov č. XXX/X, ale parcela
žalovaných č. XXX/X. Chyba vznikla práve v dôsledku opačného otočenia hranice v GP G. Q., čo
si zrejme G. Q. nevšimol. Ďalším závažným dôsledkom jeho posudku je, že vo svojom vytyčovacom
nákresez09.10.1979G.Q.„legalizoval“nesprávneotočenúhranicumedzispornýmiparcelamianavyše

svojvoľne anuloval „skok“ hraničnej čiary, ktorá sa vyskytovala vo všetkých predchádzajúcich právnych
dokumentoch, tým, že reálny stav prehlásil za zaužívaný bez toho, aby sa k tomu mohli dotknutí majitelia
- C. N. s manželkou A. N., O. T. - vyjadriť. Zaužívanie, resp. vydržanie, spochybňuje aj samotný žalobca
v 1. rade. Keby ho totiž akceptoval, nebol by dôvod na žiadny súdny spor. V dôsledku chybného
zakreslenia hraničnej čiary a anulovaním „skoku“ vzniklo fiktívne územie medzi správnou a otočenou

čiarou, v tvare úzkeho slíža s výmerou 24 m2. Túto fiktívnu parcelu si žalobcovia označili ako parcelu
č. XXX/X a nechali si ju zapísať do listu vlastníctva na katastri nehnuteľností; neskôr ju prečíslovali
na parcelu XXX/XX. Opticky to na geometrickom pláne vyzeralo tak, že táto parcela leží na území
žalovaných. Navyše, žalobcovia žalovaných obvinili, že majú na tejto parcele nezákonne „drevenú,
murovanú búdu, betónové hnojisko a 12 m3 tvrdého naskladaného dreva“ a žiadali tento pozemok

vypratať a vydať navrhovateľom. Preto logicky vo svojom prvom vyjadrení zo dňa 30.08.2006 reagovala
žalovaná v 1. rade tak, že žiadala, aby pozemok parc. č. XXX/XX bol vydaný žalovaným ako podielové
vlastníctvo. Po doručení žaloby dala situáciu prešetriť na Katastrálnom úrade A.. Zistilo sa, že hraničná
čiara je nesprávne otočená v neprospech žalovaných. Chyba sa napravila a oprava sa vyznačila v
katastrálnej mape. Ďalej sa zistilo, že parcela č. XXX/X bola vytvorená z parcely č. XXX/X z výmery

žalobcov a leží za hranicou pozemku žalovaných. Nesúlad v zakreslení bol vyvolaný práve otočením
hraničnej čiary. Tým sa pôvodná požiadavka o vydaní parcely č. XXX/XX stala bezpredmetnou a treba ju
v pôvodnom návrhu rozsudku anulovať. Súčasne sa ukázalo, že na uvedenej parcele č. XXX/XX nemajú
žalovanížiadnu„drevenú,murovanúbúdu,betónovéhnojiskoa12m3tvrdéhonaskladanéhodreva“aže
teda nie je čo vypratávať a vydávať žalobcom. Žaloba sa tým evidentne stala bezpredmetnou. Samotná

žaloba je založená na tzv. znaleckom posudku G. L. R., I. a jeho vytyčovacom náčrte, ktoré žalovaná
v 1. rade žiada nebrať do úvahy pri rozhodovaní vzhľadom na skutočnosť, že G. R. nebol poverený
príslušným súdom, ako aj s poukazom na nevhodné správanie a postup G. R.. Protokol o vytýčení
hranice pozemku, ktorý vypracoval G. R., I. s pomocou pána R. N. dňa 20.06.2005 sa natoľko odlišuje
od reality, že vzniká pochybnosť, či sa vôbec jedná o predmetné parcely. Absolútne nerešpektoval

predchádzajúce právne dokumenty, dokonca nerešpektoval ani znalecký posudok G. Q., na ktorý sa
odvolával. Vo vytyčovacom náčrte je toľko nepresností, že je otázne, či ho vôbec možno považovať za
odborný. Dokonca je v rozpore aj s jeho vlastným grafickým znázornením výsledkov kontrolných meraní.
Žalovaná v 1. rade poverila na vlastné náklady geodeta G. A. P., aby vykonal presné zameranie jej ajsusediacich pozemkov. Toto podrobné preverovanie so všetkými s tým spojenými úkonmi prebehlo v
období XX/XXXX-X/XXXX. G. P. jednoznačne potvrdil súlad právneho stavu so stavom skutočným, s
tým, že hranicu medzi parcelami XXX/X na jednej strane a XXX/X C. XXX/X na strane druhej považoval

za vydržanú, čo je síce diskutabilné, ale žalovaná v 1. rade to akceptuje. Keďže však žalobcovia
svojím konaním spochybňujú toto vydržanie, otvárajú tým možnosť nového súdneho sporu, tentoraz
v opačnom garde, pretože historicky ich nehnuteľnosti zasahujú do územia žalovaných v hĺbke 25-30
cm. Počas celého prešetrovania bol žalobca v 1. rade vyzývaný, aby sa aktívne zúčastnil preverovania
kontrolných meraní, čo však on odmietol. Po dokončení prešetrovania, ešte pred prvým pojednávaním,

G. P. žalobcu v 1. rade niekoľkokrát osobne informoval o výsledkoch meraní, s vysvetlením, že žaloba je
nezmyselná, žalobca v 1. rade to však nerešpektoval. V záujme, aby sa predišlo súdnemu sporu, bola
žalovaná v 1. rade ochotná zahrnúť do prešetrovania, vo vlastnej réžii, aj zameranie celého pozemku
žalobcov, čím by sa definitívne dokázalo, že buď a) všetko je v poriadku a netreba sa súdiť, alebo b)
existujenesúladskutočnejvýmeryžalobcovhopozemkuskúpno-predajnouzmluvou,čoonpotommohol
reklamovať u predajcu. Aj túto ústretovú ponuku však žalobcovia odmietli využiť. S ohľadom na vyššie

uvedené skutočnosti žalovaní nevyužívajú ani 1 cm2 pozemku žalobcov. Preto nie je čo vypratávať ani
odovzdávať a tak je celá žaloba bezpredmetná a teda neodôvodnená. Územné nároky voči žalobcom
žalovaná v 1. rade nemá.

11. Uznesením č.k. 6C/70/2008-236 zo dňa 14.03.2011 bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie

a ustanovený znalec z odboru geodézie a kartografie G. O. Y., ktorého úlohou bolo po obhliadke
nehnuteľností určiť hranicu medzi pozemkami žalobcov a žalovaných a určiť, akú časť pozemku
žalobcov užívajú a zaberajú žalovaní, ako aj zistiť a určiť výmeru jednotlivých parciel vo vlastníctve
žalobcov a žalovaných. Ustanovený znalec doručil znalecký posudok č. 2/2012 dňa 27.01.2012, pričom
v jeho rámci vyhotovil znalecký náčrt s vyznačením hranice medzi pozemkami a uviedol, že žalovaní

užívajú celý pozemok žalobcov s parc. č. XXX/XX o výmere 12 m2.

12. Podaním zo dňa 16.02.2012 sa žalobcovia vyjadrili k znaleckému posudku G. O. Y. a uviedli, že
s jeho závermi v celom rozsahu súhlasia. Žalovaní podľa neho užívajú celý sporný pozemok č. XXX/
XX a teda žaloba bola podaná dôvodne.

13. Vzhľadom na závery súdom nariadeného znaleckého dokazovania, pri ktorom súdny znalec došiel k
záveru,žežalovaníužívajúcelýpozemokp.č.XXX/XXovýmere24m2vovlastníctvežalobcov,predložili
súdu žalovaní dňa 20.03.2012 vzájomný návrh, ktorým žiadali určenie, že sa stali vlastníkmi pozemku
p.č. XXX/XX o výmere 24 m2 vedeného na liste vlastníctva č. XXX ako záhrady na základe vydržania

v súlade s ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaní sami, resp. ich právni predchodcovia
nepretržite užívali predmetnú nehnuteľnosť v dobrej viere ako vlastníci od tridsiatych rokov dvadsiateho
storočia, o čom svedčí, že predmetná nehnuteľnosť je od nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov (parc.
č. XXX/X C. XXX/X) oddelená plotom, ktorý bol postavený v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia,
doteraz je funkčný a plní pôvodný účel, na ktorý bol postavený. Po celý čas žiadny z právnych

predchodcov žalobcov nevzniesol na predmetnú nehnuteľnosť nárok a ako právni predchodcovia
žalovaných, tak aj oni sami túto nehnuteľnosť užívali nerušene až do obdržania výzvy od žalobcov v roku
2005. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní, ako aj ich právni predchodcovia boli oprávnenými držiteľmi
predmetnej nehnuteľnosti tak, ako to predpokladá citované ustanovenie Občianskeho zákonníka s
odkazom na ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako takí sa kvalifikovali na nadobudnutie

vlastníctva vydržaním. Tiež poukázali na to, že na základe vydržania sa stali vlastníkmi pozemku v
súčasnosti označovaného ako par. č. XXX/XX ešte pred rokom 1977, teda predtým, ako žalobcovia
nadobudli pozemky v súčasnosti označované ako parc. č. XXX/X C. XXX/X. Na potvrdenie nimi
uvádzaných skutočností navrhli vypočuť pani A. B., pani J. W. a pani B. W.. Na výroku súdu o tom, že
sa žalovaní stali vlastníkmi nehnuteľnosti v súlade s ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú

naliehavý právny záujem, keďže predmetná nehnuteľnosť je v súčasnosti zapísaná ako vlastníctvo
žalobcov a je preto potrebné, aby bol právny stav zosúladený so stavom skutočným. Vzhľadom na
uvedené navrhli rozsudkom určiť, že žalovaná v 1. rade a pôvodní žalovaní v 2. a 3. rade sú vlastníkmi
pozemku vedeného na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. A. ako parcela č. XXX/XX, záhrady vo výmere
24 m2 a to J. K. v podiele 2/3, Silvia Veselá v podiele 1/6 a L. N. v podiele 1/6.

14. Na pojednávaní dňa 07.06.2012 žalovaní doplnili, že vlastnícke právo k parcelám č. XXX/X C. XXX/
XX nadobudli na základe dedenia, pričom ich právni predchodcovia tieto dve parcely nadobudli kúpnymi
zmluvami v 30. rokoch a od tej doby tieto parcely, vrátane parcely číslo XXX/XX v súčasnosti, užívaliako vlastné. Boli v dobrej viere, že parcela č. XXX/XX je súčasťou ich dvoch parciel, ktoré zdedili a v
podstate toto užívanie nikto nespochybnil až doposiaľ už od nadobudnutia týchto parciel ich právnymi
predchodcami. Aj v rámci tohto konania žalovaní podali vzájomný návrh na určenie, že sú podielovými

spoluvlastníkmi parcely číslo XXX/XX, pričom pôvodne návrh podali z opatrnosti, keďže boli v tom, že
neužívajú práve túto parcelu. Avšak potom ako súdny znalec určil, že túto parcelu v celom rozsahu
užívajú žalovaní, podali títo vzájomný návrh opätovne. Žalobcovia uviedli, že podľa kúpnej zmluvy z
roku 1947 právni predchodcovia žalovaných kúpili parcelu č. XXX/X o výmere 1.279 m2 a parcelu č.
XXX/X o výmere 40 m2, pričom celkom kúpili výmeru 1.319 m2. V súčasnosti podľa LV č. XXX vlastnia

žalovaní parcelu č. XXX/X o výmere 488 m2, parcelu č. XXX/XX o výmere 220 m2 a podľa LV č. XXX
v súčasnosti žalovaná v 1. rade z týchto pôvodných dvoch parciel vlastní parcelu č. XXX/X o výmere
482 m2 a parcelu č. XXX/XX o výmere 129 m2. To znamená, že aj v súčasnosti žalovaní vlastnia tú istú
výmeru ako ich právni predchodcovia nadobudli kúpou bez toho, aby bola v tejto výmere obsiahnutá aj
súčasná parcela č. XXX/XX.

15. Na pojednávaní dňa 27.09.2012 uviedli žalovaní, že pokiaľ ide o právny titul vydržania parcely
č. XXX/XX, tak možno konštatovať, že niekedy v minulosti došlo k určeniu hranice reálne medzi
nehnuteľnosťami právnych predchodcov žalobcov a právnych predchodcov žalovaných a na základe
toho bol postavený plot medzi pozemkami, ktorý je tu doposiaľ. V súčasnosti nie je možné zistiť,
ktorí právni predchodcovia za ktorú stranu účastníkov plot fakticky vystavali, ale tento plot je tam

doposiaľ v takom stave, ako bol postavený. Podľa takto vytvorenej hranice začali obe strany, t.j. právni
predchodcovia užívať predmetné nehnuteľnosti a nikdy nevznikli pochybnosti o tom, čo jednotliví právni
predchodcovia nadobudli aj užívajú ako svoje podľa právneho stavu, ktorý mali. Obe strany boli vtedy
presvedčené, že užívajú skutkovo taký rozsah nehnuteľností, ako zodpovedá právnemu stavu. To
znamená, že nedošlo k neoprávnenému záberu nejakej časti pozemkov vystavaním nového plotu alebo

iným spôsobom a z toho dôvodu ani nikdy neboli vznesené zo strany právnych predchodcov voči druhej
strane žiadne námietky alebo neboli uplatnené žiadne nároky. Žalovaní teda majú zato, že predmetnú
parcelu ako súčasť ich nehnuteľností užívali vrátane ich právnych predchodcov od počiatku v dobrej
viere, že táto časť im vlastnícky patrí.

16. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 27.09.2012 uviedla, že parcely č. XXX/X C. XXX/XX kupovali
jej rodičia od brata jej otca C. N. s manželkou A. niekedy do roku 1949. Pôvodne mal rodinný dom so
súpisným číslom XX dve izby, jej rodičia potom už len pristavovali jednu izbu na konci domu a následne
hospodársku budovu. Vtedy sa dohodli s N., ktorí vtedy vlastnili dom č. XX, že tá jedna pristavovaná
izba sa nalepí úplne na dom N.. Jej rodičia potom postavili ešte na túto izbu hospodárske budovy, ktoré

sú vyznačené vo vytyčovacom náčrte č. 8/2005 ako súvislá plocha jedného domu o dĺžke 9,60 m, ako
súradnice bodov 33, 34, 35. Hospodárska budova, ktoré je nakreslená vo vytyčovacom náčrte G. Y.
súradnicami 37, 38, 39 a 40 je vlastne šopa, ktorá je drevená, nemá betónový základ a je zastrešená
a prilepená o stenu žalobcov. Žalovaná v 1. rade v dome bývala do roku 1979, kedy sa odsťahovala a
býva na vedľajšej parcele č. XXX/X, ktorý pozemok dostala od rodičov a na ktorom si postavila dom v

roku 1979. Dom č. XX sa neobýva od roku 2001, kedy zomrela jej matka, ktorá už na konci svojho života
poväčšine bývala u žalovanej v 1. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že v dome nikdy nebývali, býval
tam ich otec, brat žalovanej v 1. rade, kým sa po svadbe neodsťahoval.

17. Súd vykonal obhliadku na mieste dňa 26.11.2012, kde zistil, že rodinný dom žalobcov je bez

akéhokoľvekpredelenia,murovanýpevnespojenýsozemou,pričomčasťjeobytnáačasťvdĺžkecca10
metrov je hospodárska budova. Strecha na hospodárskej budove je rovná a bola upravovaná žalobcami.
Za touto hospodárskou budovou je vymurovaný cca v dĺžke 1,5 metra krát 2 metre múr z tehál a kvádrov,
ktorý je neohodený, neovakovaný a za týmto múrom nasleduje starý pletivový plot v dĺžke 15 a viac
metrov. Tento plot ide do výrazného stúpania, tak ako terén a cíp parcely č. XXX/XX sa nachádza asi

1,8 metrov nad koncom tohto pletiva. Od tohto cípu nasleduje železný plot, ktorý tvorí hranicu medzi
parcelou č. XXX/X a parcelou číslo XXX/X. Ide o časť medzi bodom tri a štyri znaleckého náčrtu G. O. Y..
Na parcele č. XXX/X bol postavený pôvodne starý dom súpisné číslo XX, ktorý bol obdĺžnikového tvaru,
tak ako je to predelené v znaleckom náčrte slučkou. Neskôr bol k tomuto obdĺžniku pristavovaný ďalší
obdĺžnik, avšak len do jednej polovice tohto domu. Ostatná časť opäť predelená slučkou je len uzavretá

drevenými dverami a tvorí tzv. kôlňu. Nasleduje murovaná časť pevne spojená so zemou, ktorá tvorí
komoru s drevenými dverami a časť ako chliev pre prasce s drevenými dverami. Koniec tejto murovanej
časti, ktorá je pevne spojená s obytnou časťou rodinného domu žalobcov, končí asi meter pred koncom
obytnej časti domu. Nad kôlňou a murovanou časťou je riadna strecha a je tu položený vlnený eternit, včasti chlievov nie je murovaná časť stavby spojená pevne so zemou. Za murovanou časťou sa nachádza
prázdna plocha, na ktorej je pozostatok vymurovaných častí po bývalom hnojisku asi o veľkosti tri krát
tri metre a na polovici hospodárskej budovy žalobcov je nalepená drevená šopa, búda, ktorá je zbitá z

drevených lát a prikrytá tým istým eternitom vlnitým s azbesto-cementovým povrchom. Za hospodárskou
budovou žalobcov zo strany žalovaných sa nachádza poukladané staré drevo a opäť nasleduje vysoké
stúpanie do kopca. Súd po vykonanej obhliadke skonštatoval, že znalecký náčrt absolútne nezodpovedá
skutočnosti.

18. Súd nariadil uznesením č.k. 6C/70/2008-328 zo dňa 18.01.2013 doplnenie znaleckého dokazovania
znalcom G. O. Y., ktorému uložil v náčrte na vyznačenie neoprávneného záberu pozemkov na parc.
č. XXX/X C. XXX/XX zakresliť skutočný stav samostatne stojacich stavieb, ktoré sú pevne spojené
so zemou, hlavne rodinný dom so súp. č. XX, murovanú komoru a zostatky pôvodného hnojiska a
označiť tieto budovy súradnicami s uvedením veľkosti týchto budov (okrem rodinného domu č. XX),
samostatne vyznačiť na parc. č. XXX/X C. XXX/XX skutočný stav postavenia stavieb, ktoré nie sú pevne

spojené so zemou (kôlňa, chliev, drevená šopa) a označiť tieto budovy bodmi s uvedením veľkosti týchto
plôch, presne vyznačiť súradnicami (bodmi), v akej dĺžke sú všetky stavby žalovaných pevne spojené so
stavbami žalobcov a v akej dĺžke na hranici pozemkov strán, určiť súradnicami (bodmi) záber žalovaných
s uvedením veľkosti záberu pozemku zo strany žalovaných (označiť skutočnú dĺžku jednotlivých strán
záberu), určiť, či skutočný stav umiestnenia pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X C. XXX/X C. XXX/XX

zodpovedá stavu zakreslenia pozemkov v katastrálnej mape.

19. Žalovaní doručili súdu dňa 06.02.2013 vyjadrenie a návrh na zmenu účastníkov na strane
žalovaných. Uviedli, že hranica medzi pôvodnými parcelami XXX/X a XXX/X R. na základe situačného
nákresu zameraného dňa 12.10.1930. Pôvodnými vlastníkmi parciel XXX/X a XXX/X, kat. úz. A., boli

starí rodičia žalovanej v 1. rade S. N. a manželka H., O. T.. Titulom kúpy (kúpna zmluva zo dňa
15.10.1930) nadobudli parcelu XXX/X s výmerou 1748 m2 L. N. s manželkou P., O. R.. Parcelu XXX/X
naďalej vlastnili manželia N.. Na základe geometrického plánu zo dňa 07.05.1947, schváleného štátnym
stavebným úradom v Bratislave dňa 08.04.1949, sa pri pozostalostnom konaní po H. N., O. T. (dňa
29.04.1949) parcela XXX/X s výmerou 2.490 m2 rozdelila na parcely XXX/X s výmerou 73 m2, XXX/

X s výmerou 1.098 m2, XXX/X s výmerou 1.279 m2 a XXX/X s výmerou 40 m2. Parcely XXX/X a
XXX/X kúpili rodičia žalovanej v 1. rade C. N. s manželkou A., O. T. a parcely XXX/X a XXX/X kúpili
brat C. N., E. N. s manželkou X. O. B.. Rodičia žalovanej v 1. rade tak boli od roku 1949 vlastníkmi
parciel XXX/X a XXX/X J. celkovej výmere 1.319 m2. Z dôvodu následnej prestavby rodinného domu
a prístavby hospodárskych budov sa zväčšila výmera parcely XXX/X na 504 m2 na úkor parcely XXX/

X, ktorej tak zostala výmera 815 m2 (celková výmera 1.319 m2 zostala zachovaná). Z uvedených
dvoch parciel sa v roku 1981 vytvorili parcela XXX/X s výmerou 611 m2, parcela XXX/X s výmerou
488 m2 a parcela XXX/XX s výmerou 220 m2, na základe geometrického plánu zo dňa 27.03.1981
(celková výmera zostala 1.319 m2). Parcelu XXX/X dostala žalovaná v 1. rade od svojich rodičov do
výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy z roku 1981. A. C. N. a A. N. tak zostali po roku

1981 vo vlastníctve parcely XXX/X s výmerou 488 m2 a XXX/XX s výmerou 220 m2 (celková výmera
708 m2). Parcela XXX/X sa pritom stala jedinou parcelou, ktorá susedí s pozemkami žalobcov. Po smrti
C. N. pripadlo na základe dohody oprávnených dedičov a v súlade s rozhodnutím Štátneho notárstva
Bratislava - vidiek zo dňa 25.10.1983, celé dedičstvo po zosnulom manželke A. N.. Menovaná sa tak
stala vlastníčkou nehnuteľností: parcela XXX/X s výmerou 488 m2 - zastavané plochy a nádvoria, so

stavbou rodinného domu číslo 177 a parcela XXX/XX, s výmerou 220 m2 - záhrady (celková výmera
pozemkov 708 m2), ktoré boli vedené na LV č. XXX. Po smrti A. N. sa na základe osvedčenia o dedičstve
spísaného notárkou L. C. N. dňa 20.11.2002 a rozhodnutia Okresného súdu Malacky zo dňa 04.12.2002
stali vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX J. K., O. N. v 2/3 a D. R., O. N. a L. N. každý v
1/6. Žalovaní sa prvý raz dozvedeli o existencii parcely XXX/XX až v písomnej výzve zo dňa 04.11.2005.

Tvrdenie, že zaberajú parcelu na cudzom liste vlastníctva bolo pre nich veľkým prekvapením, pretože
s hranicou vytýčenou v roku 1930 sa celých 75 rokov nič nerobilo. Po celý ten čas táto hranica nikdy
nebola spochybnená právnymi predchodcami žalobcov a nebola predmetom žiadneho, ani ústneho,
sporu. Žalovaní si nechali na vlastné náklady premerať svoje parcely na liste vlastníctva č. XXX a tiež
susediace parcely geodetom G. A. P.. Toto premeriavanie so všetkými s tým spojenými úkonmi sa konalo

v období 11/2005 - 4/2006, teda ešte pred prvým pojednávaním. G. A. P. jednoznačne potvrdil súlad
právneho stavu so stavom skutočným, čo značí, že žalovaní nezaberajú žiadnu cudziu parcelu, ani
jej časť, teda ani časť pozemku žalobcov. Z tohto merania vyhotovil G. P. dňa 02.06.2006 vytyčovací
náčrt, ktorý bol prevzatý do štátnej dokumentácie Katastrálneho úradu v W., Správa katastra A. dňa21.07.2006 pod číslom 4490/06. Z hľadiska prebiehajúceho sporu je dôležitý Protokol o vytýčení hranice
pozemku zo dňa 02.06.2006, ktorý na základe merania G. A. P. vyhotovil R. N. a overila G. W. P..
Hranicu v teréne vytýčil G. A. P. existujúcimi (trvale stabilizovanými) pevnými bodmi. Podstatné je, že

vytýčená hranica medzi parcelami XXX/X a XXX/X na jednej strane a XXX/X na strane druhej je totožná s
existujúcou zaužívanou hranicou. Napriek niekoľkým výzvam sa žalobcovia odmietli k Protokolu vyjadriť.
Na kópii z mapy určeného operátu (vyhotovil L., Katastrálny úrad v W., Správa katastra A., zo dňa
27.12.2010) je jasne vidieť schodovité zalomenie hraničnej čiary medzi pôvodnými parcelami XXX/X
a XXX/X v mieste dotyku čiary s domom žalobcov. Tento schod je široký podľa vizuálneho odhadu z

mierky cca 0,5 m. Po tomto odskoku je hraničná čiara odklonená od bočnej steny domu asi o 8o smerom
k žalobcom. Táto situácia je vidieť na všetkých katastrálnych mapách a geometrických plánoch až do
roku 1975, napr. Geometrický (polohopisný) plán povolený Štátnym stavebným úradom v W. W./XXXX
zo dňa 08.04.1949, vyhotovený Katastrálnym meračským úradom v W., dňa 13.01.1950 pod č. j. 73/50,
pričom G. V. potvrdil, že odpis doslovne a presne súhlasí s pôvodným plánom a držobnostné hranice
sú v prírode vyznačené drevenými kolíkmi, v N., dňa 7.5.1947. Táto vyznačená hranica je totožná s

existujúcouzaužívanouhranicou.Vroku1975savtedajšímajiteľparcielžalovanýchG.O.P.rozhodol,že
odpredá časť svojho pozemku. K tomu si nechal vyhotoviť geometrický plán na rozdelenie parc. č. XXX/
X v Stredisku geodézie W. - R.. Na východzom Geometrickom pláne je predmetná hranica zakreslená
presne tak ako v spomínanom Geometrickom pláne z 13.01.1950. Zákazku pod číslom XXX-XXXX-
XXX/XX riešil G. L. Q.. V novom Geometrickom pláne zo dňa 06.12.1975, okrem iných zmien, dokreslil

G. P. pristavené budovy, ktoré dovtedy neboli zakreslené. Spomínaný schod ponechal, avšak hraničnú
čiaru odklonil namiesto cca 8° smerom k žalobcom na opačnú stranu - cca 8o smerom k žalovaným.
Navyše túto čiaru asi v 1 ešte raz zalomil o cca 2o smerom k žalobcom. Nikde nie je uvedené, čo ho k
tomu viedlo, preto žalovaní považujú túto zmenu za neopodstatnenú a chybnú. Graficky sa tak znížila
súhrnná výmera parciel XXX/X C. XXX/X. Zmenu nezdôvodnil ani poverený pracovník Správy geodézie

a kartografie v W. (podpis nečitateľný), ktorý tento plán dňa 10.12.1975 odsúhlasil. Dňa 08.04.1977
uzavreli žalobcovia spolu s C. N. ako kupujúci kúpnu zmluvu, na základe ktorej od predávajúcich G.
O. P. s manželkou R., O. N. kúpili nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, XXX/X C. XXX/X. Celková výmera
takto zakúpených nehnuteľností teda bola 1.086 m2. Podľa slov žalobcov títo následne zistili závažný
nesúlad medzi geometrickým plánom, na základe ktorého sa realizovala kúpa a skutočným stavom v

teréne. Preto dňa 10.10.1978 požiadali G. A. Q., aby vykonal vo veci vytýčenia vlastníckych hraníc ich
pozemkov šetrenie vo všeobecnej dokumentácii Strediska geodézie pre okres W. - R.. Znalec uzavrel
svoje prešetrovanie znaleckým posudkom 3/1979 zo dňa 9.10.1979. Ako uvádza vo svojom znaleckom
posudku, podkladom pre vytyčovacie práce mu slúžil spomínaný Geometrický plán č. XXX-XXXX-XXX/
XX vypracovaný G. Q.. Okrem mnohých iných nezrovnalostí, ktoré sa netýkajú predmetu sporu, zistil

aj nesúlad hranice v Geometrickom pláne so skutočnosťou v teréne. Konštatoval, že pôvodná hranica
bola zmenená v dôsledku prestavby oboch domov a neskoršími prestavbami hospodárskych stavenísk
a to posunutím smerom k parc. č. XXX/X. Pritom sa odvolával na spoločnú hranicu parciel XXX/X,
XXX/X C. XXX/X podľa katastrálnej mapy z roku 1896 (pričom však súčasné hranice pôvodných parciel
XXX/X a XXX/X sa tvorili až v roku 1930 a parcela XXX/X vznikla až v roku 1949). K veci žalovaní

podotkli, že k prešetrovaniu neboli oni ani ich právni predchodcovia prizvaní a ani o znaleckom posudku
G. Q. nevedeli, takže sa k nemu nemohli vyjadriť. Závery posudku sú graficky zhrnuté vo vytyčovacom
nákrese, ktorý je súčasťou posudku. Pre toto konanie je dôležité, že znalec konštatoval, že v zmysle
§ 116 zák. č. 141/1950 Zb. treba považovať hranicu v teréne za hranicu zaužívanú a preto právnu.
Prakticky to znamenalo, že vlastníkmi pozemku označeného v jeho vytyčovacom nákrese ako „e“, sú

skutoční užívatelia C. N. a manželka A., právni predchodcovia žalovanej v 1. rade. Závery znaleckého
posudku G. Q. sa odrazili v Geometrickom pláne XXX-X-XXXX- XX/XXXX zo dňa 25.02.1980, ktorý
vypracovala Geodézia n.p. A. W.. Geometrický plán bol overený Správou geodézie a kartografie v
W., Stredisko geodézie W. - R. dňa 28.02.1980 (podpis nečitateľný). Tento geometrický plán slúžil pre
majetkovo právne usporiadanie skutočného stavu podľa znaleckého posudku č. 3/79 vypracovaného G.

Q. a v posudku spomínanej ploche „e“ v ňom bolo určené parcelné číslo XXX/X (záhrady) vo výmere
24 m2, pričom ako vlastníci boli uvedení N. C. a A. O. T. každý v 1/2. Napriek tomu sa však parcela č.
XXX/X zapísala na LV č. XXX ako vlastníctvo žalobcov, ktorí ju mali nadobudnúť z titulu kúpy pod č. O. X
XXX/XX. V roku 1982 sa parcela XXX/X preznačila na parcelu XXX/XX z dôvodu duplicity, keďže parcela
XXX/X už existovala. Súdom ustanovený znalec G. Y. sa dôsledne nezaoberal zadanou úlohou, o čom

svedčí aj skutočnosť, že súd po ohliadke pozemkov bol nútený uznesením zo dňa 18.01.2013 nariadiť
doplnenie znaleckého dokazovania. Vzhľadom na vyššie uvedené je zjavné a nepochybné, že parcelu
XXX/XX (bez ohľadu na to ako vznikla a čo viedlo k jej vzniku) užívali právni predchodcovia žalovaných
minimálne od tridsiatych rokov minulého storočia v dobrej viere a v presvedčení, že ide o súčasť parcely(v súčasnosti označovanej) XXX/X, ktorá bola v ich vlastníctve. Túto skutočnosť nikto nespochybnil
až kým tak neurobili žalobcovia. Žalovaní sa tak stali vlastníkmi predmetnej parcely základe vydržania
a trvajú na ich návrhu zo dňa 15.03.2011. Napokon žalovaní s poukazom na prevod vlastníckeho práva

(podielov)kdotknutýmnehnuteľnostiamzpôvodnýchžalovanýchv2.a3.radenažalovanúv1.radeajej
manžela G. L. K. požiadali, aby súd uznesením pripustil zmenu účastníkov na strane žalovaných tak, že
namiesto D. R. a L. N. ďalej bude v spore vystupovať ako žalovaný v 2. rade G. L. K., nar. XX.XX.XXXX.
Návrhu súd vyhovel a uznesením č.k. 6C/70/2008-358 zo dňa 14.05.2013 pripustil vystúpenie D. R. a L.
N. a vstup G. L. K. na ich miesto ako žalovaného v 2. rade.

20. Znalec G. O. Y. doručil súdu dňa 10.05.2013 Doplnok č. 1 k Znaleckému posudku č. 2/2012,
v ktorom zakreslil skutočný stav samostatne stojacich stavieb na pozemkoch s parc. č. XXX/X C. XXX/
XX a konštatoval, že skutočné užívanie sporných pozemkov nezodpovedá priebehu vlastníckych hraníc
týchto pozemkov zakreslených v katastrálnej mape.

21. Dňa 14.02.2014 doručili súdu žalobcovia vyjadrenie k vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho
práva, kde namietli, že v prípade žalovaných nebol splnený jeden z predpokladov vydržania, a to
existencia oprávnenej držby. Už v roku 1930, keď bola uzavretá Kúpna zmluva medzi S. N. s manž.
Emíliou ako predávajúcimi, a L. N. s manž. Karolou ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol predaj parc.č.
XXX/X o výmere 1.748 m2, bol vypracovaný situačný nákres na rozdelenie parc.č. XXX/X C. XXX/

X. Dôvodom bolo, že pôvodné parcely XXX/X o výmere 975 m2 a XXX/X o výmere 3.374 m2 boli
rozdelené na parc.č. XXX/X o výmere 1.748 m2 a XXX/X o výmere 2.601 m2, a to práve z dôvodu
predaja novovzniknutnej parc.č. XXX/X o výmere 1.748 m2 manželom N. (právnym predchodcom
žalobcov). Uvedené pozemky boli vytýčené na mieste samom dňa 12.10.1930, pričom v situačnom
nákrese bolo uvedené: „Potvrdzujem, že deliace čiary boly vonku drevenými kolíkmi označené...“.

Situačný nákres (geometrický plán) bol vyhotovený k citovanej Kúpnej zmluve, č.d. XXXX/XX a bol
vydaný dňa 17.10.1930. V tomto nákrese boli parcely zakreslené a na základe neho aj v prírode
vymerané ako rovná čiara. Ak by už vtedy chceli zmluvné strany rozdeliť parcely inak (prípadne previesť
kúpnou zmluvou parcelu väčšej výmery) tak by to urobili už v tejto kúpnej zmluve (v roku 1930) a
prostredníctvom tohto situačného nákresu; nebol dôvod situačným nákresom rozdeliť parcely inak, ako

bolo v kúpnej zmluve dohodnuté a nebol dôvod začať ich užívať inak, ako boli v prírode zamerané.
V roku 1930 nebola žiadna zalomená hranica medzi pozemkami právnych predchodcov strán, žiadne
posuny hraníc pozemkov, preto tvrdenie žalovaných, že to užívali od tridsiatych rokov dvadsiateho
storočia vôbec neobstojí. Ďalší geometrický plán bol vyhotovený v roku 1946, kedy po smrti H. N.
O. T. (právnej predchodkyne žalovaných) na základe dohody dedičov došlo titulom dedenia a deľby

k rozdeleniu pozostalosti (t.j. pozemkov už len vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných -
hranica medzi parcelami vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov a vo vlastníctve právnych
predchodcov žalovaných sa nemenila). Došlo aj ku kúpe parc.č. XXX/X vo výmere 1.279 m2 a XXX/
X vo výmere 40 m2 právnymi predchodcami žalovaných. Za týmto účelom bol vyhotovený GP zo
dňa 07.05.1947, schválený štátnym stavebným úradom v Bratislave dňa 08.04.1949, účelom ktorého

bolo rozdelenie parc.č. XXX/X, z ktorej odčlenením vznikla okrem iných aj parc.č. XXX/X záhrada
o výmere 1.279 m2. Rovnako aj v tomto geometrickom pláne bola novovzniknutá parc.č. XXX/X
zameraná a vyznačená rovnou čiarou; v geometrickom pláne je uvedené, že držobné hranice sú v
prírode vyznačené drevenými kolíkmi. Z každého vyššie uvedeného geometrického plánu vyplýva, že
pri zmenách, ktoré sa na základe nich udiali, došlo zakaždým k vytýčeniu držobných hraníc v prírode,

aj za účasti právnych predchodcov žalovaných, a preto nemôže obstáť tvrdenie žalovaných, že to
tak užívajú od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia a že odvtedy boli oprávnenými držiteľmi. Aj v
geometrickom pláne G. Q. z 10.12.1975 č. XXX-XXXX-XXX/XX, vyhotovenom na rozdelenie parc.č.
XXX/X boli hranice medzi pozemkami strán vyznačené rovnou čiarou (aj v zadnej časti pozemkov);
na základe tohto geometrického plánu nedošlo k zmenšeniu výmery pozemkov žalovaných, príp.

ich právnych predchodcov. Tento geometrický plán riešil rozdelenie parcely vo vlastníctve právnych
predchodcov žalobcov č. XXX/X a parciel vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných sa vôbec
netýkal. Vychádzajúc z uvedených geometrických plánov, zo znaleckého posudku G. O. Y. a znaleckého
posudku G. L. R. je nesporné, že v zadnej časti pozemkov strán nikdy nebola vytýčená hranica
zalomenou čiarou (tvar trojuholníka). Žalovaní nepreukázali, na základe akého právneho úkonu alebo

na základe akej skutočnosti (t.j. titul, resp. právny dôvod) boli dobromyseľní v tom, že im sporný
pozemok vlastnícky patrí. Žalobcovia majú za to, že tvrdenia žalovaných o tom, že im sporná parcela
patrí a že s ňou nakladali ako so svojou vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami; podľa
ustálenejjudikatúryokolnosti,ktorémôžusvedčiťvprospechzáveruoexistenciidobrejvierysúspravidlaokolnosťami právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Existenciu
dobrej viery musí vydržiteľ nielen tvrdiť, ale v konaní aj preukázať. Skutočnosť, že sa medzi pozemkami
strán nachádza "plot" (podľa názoru žalobcov ide len o provizórne natiahnuté pletivo) nepreukazuje

dobromyseľnosťžalovaných,alesvedčíotom,žeichprávnipredchodcovianerešpektovalikúpnuzmluvu
uzavretú v roku 1930, rovnako ako aj geodetmi zamerané parcely vytýčené v prírode kolíkmi; preto
právni predchodcovia žalovaných nemohli byť dobromyseľní, že im sporný pozemok patrí. Žalovaní
mali predmetný pozemok len v detencii; tento nikdy nemali ani v oprávnenej držbe ani vo vlastníctve,
nepreukázali existenciu právneho titulu (právneho dôvodu oprávneného užívania), na základe ktorého

by sa stali vlastníkmi nehnuteľností. Závery autorizovaného geodeta G. A. P., na ktoré poukazujú
žalovaní, považujú žalobcovia s poukazom na vyhotovené znalecké posudky za nesprávne. Pokiaľ
žalovaní rozoberajú ďalšie geometrické plány, žalobcovia majú za to, že žiadny ďalší geometrický plán
po roku 1930 neriešil hranicu medzi pozemkami právnych predchodcov strán, ale len zmeny vo vnútri
pozemkov buď žalovaných, alebo žalobcov a ako také nemohli zmenšiť výmeru pozemku, ktorý nebol v
ich vlastníctve. K poznámke žalovaných k znaleckému posudku G. Q., že tento konštatoval, že hranicu v

teréne treba považovať za hranicu zaužívanú a preto právnu, čo malo osvedčovať vlastníctvo pozemku
C. N. a manželky Márie, uviedli žalobcovia, že G. Q. bol odborník v oblasti geodézie, avšak nemal právne
vzdelanieanikompetencienaposudzovanieexistencie,resp.určovanievlastníckehopráva.Jehozávery
o tom, kto by mal byť podľa jeho názoru vlastníkom nehnuteľnosti sú právne irelevantné, pretože o
týchto otázkach môže, aj v minulosti mohol, v prípade sporu rozhodovať kvalifikovane len súd, ktorý v

súdnom konaní musí posudzovať splnenie predpokladov vydržania vlastníckeho práva. Z uvedeného
dôvodujeajžalovanýmispomínanýgeometrickýplánG.A.zodňa22.2.1980právneirelevantný,pretože
vychádzal z neprípustne zaujatých nesprávnych právnych záverov G. Q. k vydržaniu vlastníckeho práva.
KinformáciizoSprávykatastraA.zodňa26.07.2007(správnekProtokoluoopravechybyvkatastrálnom
operáte zo dňa 26.07.2007) uviedli žalobcovia, že z nej jednoznačne vyplýva, že i) žalobcovia na základe

kúpnej zmluvy O. XXX/XX nadobudli parc.č. XXX/X o výmere 80 m2, ktorá bola vytvorená z parciel
XXX/X a XXX/X GP č. XXX-X-XXXX-XX/XXXX, ii) si žalobcovia geometrickým plánom GP č. XXX-X-
XXXX-XX/XXXX, ako vlastníci parciel nechali rozdeliť aj parcely, ktorých už vlastníkmi boli - parc.č.
XXX/X a parc.č. XXX/X a preto vznikla parc.č. XXX/XX o výmere 24 m2 a že parc.č. XXX/XX bola
vytvorená GP č. XXX-X-XXXX-XX/XXXX z parcely č. XXX/X (vo vlastníctve žalobcov), ktorú žalobcovia

nadobudli do podielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy O. XXX/XX zo dňa 13.5.1977.
Žalobcovia napokon upravili petit svojej žaloby v zmysle Znaleckého posudku č. 2/2012 a jeho Doplnku
č. 1 vypracovaného G. O. Y., ako aj v zmysle uznesenia súdu 6C/70/2008-358 a naďalej žiadali, aby
súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť z pozemku C-KN č. XXX/XX - záhrady o výmere 24 m2
vedeného na LV č. XXX pre kat. úz. A., odstrániť časť hospodárskej budovy označenú bodmi 1, 2, 3, časť

hnojiskaoznačenúbodmi7,10,9,8,časťdrevenejšopyoznačenúbodmi8,9,13,14tak,akosúuvedené
časti zakreslené v Doplnku č. 1 zo dňa 06.05.2013 k Znaleckému posudku č. 2/2012 vypracovanému
G. O. Y. v prílohe č. 2, 3 označenej Znalecký náčrt na vyznačenie neoprávneného záberu pozemkov a
odstrániť naskladané drevo - narezané kmene stromov - nachádzajúce sa na parcele č. XXX/XX do 15
dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vydať žalobcom celý vyprataný pozemok I. K. XXX/XX - záhrady

o výmere 24 m2 vedený na LV č. XXX pre kat. úz. A. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Na pojednávaní dňa 20.02.2014 bola vypočutá žalobkyňa v 2. rade, ktorá uviedla, že dom kupovali
v roku 1977 pre jej matku C. N., ktorá v dome bývala. V dome č. XXX vtedy bývali N., ktorí tam mali
chlievy, hnojisko a drevenú búdu a v murovaných chlievoch chovali prasatá a hydinu. Keď žalobcovia

dokupovali záhradu vzadu za parc. č. XXX/X zistili, že im susedia N. užívajú časť pozemku a geodet to
vyznačil v geometrickom pláne, o čom žalobca v 1. rade informoval pána N.. Nedalo sa to riešiť a prišlo
k napätým vzťahom. Následne pán N. zomrel. Situáciu žalobcovia neriešili. Po smrti C. N. začali do
domu chodiť a ho opravovať a spor znovu otvorili až po smrti susedky pani N., kedy o tom žalobca v 1.
rade asi v roku 2001 hovoril s pánom K. (žalovaný v 2. rade). Na pojednávaní bol vypočutý tiež žalovaný

v 2. rade, ktorý vo svojej výpovedi prakticky len zopakoval skutočnosti dovtedy tvrdené žalovanými.

23. Na pojednávaní dňa 18.06.2015 bol na návrh žalobcov uznesením pripustený vstup M. N., nar.
XX.XX.XXXX do konania ako žalovanej v 3. rade, a to s poukazom na prevod 2/3 podielu na sporných
nehnuteľnostiach na ňu žalovanými v 1. a 2. rade. Na predmetnom pojednávaní žalovaní ďalej namietali

proti znaleckým posudkom G. R. a G. Y., pričom poukázali tiež na skutočnosť, že pri vypracovaní
znaleckého posudku G. Y. bol prítomný znalec G. R., ktorý robil posudok žalobcom a títo sa spoločne
zdržiavali najmä u žalobcov. Znalec G. Y. rovnako podľa žalovaných nezodpovedal na žiadne ich otázky
žalovaných, ktoré mu títo doručili. Žalobcovia k tomu uviedli, že žalobkyňa v 2. rade poverila G. R. na jejzastupovanie na predmetnom zameraní, čo bolo dôvodom jeho prítomnosti na mieste. Otázky žalovaní
doručili priamo znalcovi a niektoré z nich nemožno nazvať riadnymi otázkami na znalca.

24. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.06.2015 namietli žalobcovia okrem nehospodárnosti
prípadného kontrolného znaleckého dokazovania tiež k otázke vydržania vlastníckeho práva žalovaných
k predmetnej parcele, pričom poukázali na judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/78/2011
a 4Cdo/78/2011 k oprávnenosti držby. Zastávajú názor, že ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti bez
písomne uzavretej zmluvy nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom

veci.

25. Uznesením č.k. 6C/70/2008-424 zo dňa 18.06.2015 súd v písomnej forme rozhodol o pripustení
vstupu M. N., nar. XX.XX.XXXX do konania ako žalovanej v 3. rade a tiež rozhodol o pripustení
zmeny petitu žaloby v zmysle návrhu žalobcov doručeného súdu dňa 14.02.2014. Žalobcovia podaním
doručeným súdu dňa 09.06.2016 požiadali o opravu predmetného uznesenia, aby bolo súladné

s návrhom žalobcov, alternatívne požiadali o pripustenie ďalšej zmeny petitu, o čom rozhodol súd priamo
na pojednávaní dňa 21.06.2016. Súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaným v 1. až 3. rade mala
naďalej byť uložená povinnosť z pozemku I. K. XXX/XX – záhrady o výmere 24 m2, zapísaného na liste
vlastníctva č. XXX pre k.ú. A. odstrániť časť hospodárskej budovy označenú bodmi 1, 2, 3, časť hnojiska
označenú bodmi 7, 8, 9, 10, časť drevenej šopy označenú bodmi 8,9,13,14 tak, ako sú uvedené časti

zakreslené v Doplnku č. 1 zo dňa 06.05.2013 k Znaleckému posudku č. 2/2012 vypracovanom G. O.
Y. v prílohe č. 2, 3 označenej ako znalecký náčrt na vyznačenie neoprávneného záberu pozemkov a
odstrániť naskladané drevo - narezané kmene stromov - nachádzajúce sa na parcele XXX/XX do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku, ako aj vydať žalobcom celý vyprataný pozemok I. K. XXX/XX - záhrady o
výmere 24 m2 vedený na LV č. XXX pre kat. úz. A. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

26. Na pojednávaní dňa 21.06.2016 bola vypočutá žalovaná v 3. rade, ktorá k veci uviedla, že má za
to, že k predmetnej parcele vzniklo vlastnícke právo jej rodičom, pretože táto parcela vznikla z parcely
XXX/X. Nemá žiadne doklady k tomu, že by im niekto odňal túto výmeru. Aktuálne bol zbúraný rodinný
dom č. XX a v tejto časti bol uvoľnený rodinný dom žalobcov. Z hospodárskej budovy bola zbúraná časť,

ktorá nemala pevný betónový základ a ostala tam asi 2/3 murovaná časť hospodárskej budovy. Časť
hnojiska v zmysle petitu žaloby tam ostala a drevená šopa tam taktiež ešte stojí, rovnako ako drevo.

27. Dňa 16.09.2016 založil žalovaní do spisu nimi obstaraný súkromný znalecký posudok G. E. E. č.
4/2016 spolu s vyjadrením k nemu, v ktorom poukázali na skutočnosť, že tento znalec pri parc.č. XXX/

XX dospel k záveru, že bola odčlenená z pôvodnej parcely č. XXX/X a je teda správne vo vlastníctve
žalobcov. K znaleckým posudkom G. O. Y. a G. L. R. uviedol znalec, že G. O. Y. pri vypracovávaní
posudku vážne pochybil, keďže síce v posudku uviedol, čo všetko vykonal, ale tieto údaje sa nikde
nenachádzajú, ani z ktorých bodov bolo merané a ako boli zamerané. Nie sú uvedené ani merané údaje
skutočného stavu a ani tzv. identické body, o ktorých sa v posudku zmieňuje. Výsledky svojej práce

neodovzdal do štátnej dokumentácie, tak ako to predpisuje vyhl. č. 300/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva
zákon o geodézii a kartografii. Takisto chýba v posudku kontrolný výpočet výmery pozemkov. Znalec G.
E.E.nenašielvterénežiadnestopy,ktorébydokazovalivytýčeniehranice.KatastrálnyodborOkresného
úradu v A. nemá žiadne údaje, ktoré by sa týkali priebehu skúmanej hranice. Preto dospel G. E. E. k
záveru, že podľa súradníc, ktoré uvádza G. O. Y. vo svojom posudku sa nedá určiť priebeh hranice medzi

pozemkami parc.č. XXX/X C. XXX/X. Podľa znalca G. E. E. sú aj v znaleckom posudku G. L. R. vážne
pochybenia. Hraničná čiara, ktorú G. L. R. určil, vôbec nie je totožná s meraním. G. L. R. neurčil lomové
body pozemku parc.č. XXX/XX (nemajú čísla a ani súradnice) a nemeral tak, ako je to zobrazené v jeho
prílohách. Vytyčovací nákres G. L. R. autorizačne overila G. W. P. pod číslom B. XXX, ale digitálne údaje
pod týmto záznamom do štátnej dokumentácie odovzdané neboli. G. E. dospel k záveru, že G. L. R.

uvádza vo svojom posudku závery bez hodnoverného dôkazu. Znalec G. E. E. vo svojom znaleckom
dokazovanídospelkzáveru,žežalovanízasahujúdopozemkužalobcovparc.č.XXX/XXvýmerou10m2
a uvedený zásah vyobrazil v prílohe č. 4 posudku. Žalovaní uviedli, že na základe záverov znaleckého
dokazovania G. E. E. posunú v teréne plot a naďalej považujú žalobu za bezpredmetnú.

28. Aj žalobcovia doručili súdu k znaleckému posudku G. E. E. vyjadrenie. Uviedli, že z neho vyplýva, že
znalec vychádzal zo situačného nákresu G. V. z roku 1931 aj z vytyčovacieho nákresu G. Q.; rovnako aj
G. R. a G. Y. vychádzali zo zameraní G. Q., jeho vytyčovacieho nákresu a znaleckého posudku. Znalec
neuvádza, že by merania G. V. a G. Q. boli nesprávne. V znaleckom posudku G. E. potvrdzuje vznikparc.č.XXX/XXzparcelyč.XXX/X,ktorájevovlastníctvežalobcov,ževzniklanazákladegeometrického
plánu č. 38/1980, aj to, že výmera parc.č. XXX/XX je od jej zamerania v roku 1980 doteraz 24 m2. Na
str. 6 a 7 uvádza znalec výhrady k znaleckému posudku G. Y. a G. R.. Výhrady k obom znaleckým

posudkom sú všeobecné, bez uvedenia konkrétnych nedostatkov; znalec nešpecifikoval ním zistené
nedostatky (neoznačil ich a ani ich nevymenoval), neuviedol zistené odchýlky v meraniach G. R. a G.
Y. napriek tomu, že porovnával jeho údaje s údajmi zo znaleckých posudkov G. R. a G. Y., z ktorého
dôvodu nie je možné sa presvedčiť o správnosti tvrdení G. E.. Pokiaľ sa G. E. vyjadruje k znaleckému
posudku G. R., nie je jasné s akým meraním hraničnú čiaru G. E. porovnával; v každom prípade hraničná

čiara určená G. R. je v súlade s meraniami uvedenými v znaleckom posudku G. R. na str. 71, 73. Zo
znaleckého posudku G. E. nevyplýva, ktoré merania porovnával (konkrétne ich neuviedol a neporovnal),
aby to bolo jasné a zrozumiteľné. Nie je pravda, ako tvrdí G. E., že G. R. nevychádzal zo znaleckého
posudku G. Q. ani že by neurčil a nemeral lomové body pozemku p.č. XXX/XX. Pokiaľ G. E. uvádza, že
sa s G. R. rozchádza v určení priebehu spornej hranice, neuvádza konkrétne kde napr. vznikli rozdiely
v meraní, neuviedol rozdielne hodnoty jeho meraní a meraní G. R., neuviedol ako sa to odzrkadlilo pri

vytýčení hranice aj s prihliadnutím na povolené odchýlky pri meraní. G. E. rozdiel len graficky vyznačil v
prílohe č. 6 jeho posudku - takýto záver je nepreskúmateľný, nemožno overiť správnosť tohto grafického
vyznačenia. Vytyčovací náčrt G. R. bol riadne overený autorizovaným geodetom G. P. a u G. Y. to
autorizačne overil on sám. Súčasťou znaleckého posudku Ing. Špačka nie je vytyčovací náčrt a preto
tento posudok nemôže slúžiť pre účely tohto súdneho konania, keďže vytyčovací náčrt je potrebný k

rozhodnutiu súdu. Zo znaleckého posudku G. E. nevyplýva, či a ako pri posudzovaní posudkov G. R.
a G. Y. zohľadnil dovolené odchýlky pri meraní v zmysle vyhl. č. 79/1996 Z.z. Znalec neuviedol jasné a
zrozumiteľné dôvody prečo znalecké posudky G. R. a G. Y. správne nie sú a prečo práve jeho posudok
určuje správny priebeh hranice. Znalecký posudok G. E. je nezrozumiteľný; len všeobecným spôsobom
označuje nedostatky znaleckých posudkov G. R. a G. Y.. Znalecký posudok G. E. preto trpí vážnymi

nedostatkami, ktoré vylučujú aby bol v tomto konaní spoľahlivým podkladom pre preukázanie tvrdení
v ňom uvedených.

29. V podaní doručenom súdu dňa 02.02.2017 zhrnuli žalobcovia dovtedajšie stanoviská žalovaných
kžalobeapodotkli,žeaždovypracovaniaznaleckéhoposudkuG.E.žalovanítvrdili,žepozemokč.XXX/

XX buď vôbec neužívajú alebo ho síce užívajú, ale cítia sa byť jeho vlastníkmi z titulu vydržania, avšak
nespochybňovali hranicu sporného pozemku. Na základe znaleckého posudku G. E. žalovaní pripustili,
že užívajú 10 m2 pozemku žalobcov. Od vyhotovenia predmetného znaleckého posudku sa strany
pokúšali dosiahnuť mimosúdnu dohodu, čo sa im však nepodarilo a naopak, vznikol medzi nimi nielen
spor o veľkosť záberu pozemku zo strany žalovaných, ale tiež o priebeh hranice medzi pozemkami strán.

Vyvstalatedapotrebapriamosúdnymrozhodnutímurčiťpriebehhranicemedzipozemkamiparc.č.XXX/
XX C. XXX/X aby sa v budúcnosti predišlo ďalším súdnym sporom medzi stranami. Preto žalobcovia
navrhli pripustiť zmenu žaloby tak, aby táto okrem už uvedeného petitu zahŕňala tiež výrok, ktorým
by súd určil, že priebeh hranice medzi pozemkom s parc.č. I. XXX/XX – záhrady o výmere 24 m2
zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. A., v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 2. rade

podielom 1/3 a žalobcov v1. rade a v 2. rade titulom BSM podielom 2/3 a pozemkom s parc.č. I. XXX/
X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 428 m2 zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz.
A. v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade titulom BSM podielom 1/3 a žalovanej v 3.
rade podielom 2/3 v zmysle Vytyčovacieho náčrtu č. 61/2005 na vytýčenie hranice medzi p.č. XXX/XX
a XXX/X vypracovaného spoločnosťou V. D.. B. XXX, A. dňa 18.07.2005, autorizačne overeného G. W.

P. dňa 18.07.2005 je definovaný spojnicou bodov 18, 32, 31. Súd pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle
návrhu žalobcov doručeného dňa 02.02.2017 uznesením vyhláseným za prítomnosti strán priamo na
pojednávanídňa09.02.2017.Predmetomkonaniasatakpouvedenompripustenízmenystalo1.určenie
hranice medzi pozemkami, 2. odstránenie stavieb žalovaných, 3. vypratanie pozemku a 4. vzájomná
žaloba žalovaných o určenie vlastníckeho práva.

30. Dňa 03.04.2017 predložili žalovaní odborné vyjadrenie G. E. E. k námietkam žalobcov smerujúcim
k jeho znaleckému posudku. Na pojednávaní dňa 13.04.2017 uviedli, že znalecký posudok G. E.
považujú za jediný správny, pretože ostatní znalci nevniesli nimi namerané lomové body či už
prostredníctvom náčrtu alebo znaleckého posudku do povinnej štátnej dokumentácie katastra, na rozdiel

od G. E., ktorý požiadal o lomové body a tieto aj vniesol pri vytýčení hranice pozemkov a v odbornom
vyjadrení uviedol svoje lomové body pre určenie hranice pozemkov. Žalovaní tiež poukázali na
skutočnosť, že ak by súd rozhodoval o priebehu hranice medzi pozemkami podľa vytyčovacieho náčrtuV. D., jednalo by sa o nevykonateľný rozsudok, pretože by vychádzal z lomových bodov, ktoré neboli
vnesené do štátnej evidencie.

31. Na základe zhodného návrhu oboch strán bolo uznesením č.k. 6C/70/2008-546 zo dňa 05.05.2020
nariadené nové znalecké dokazovanie, ktorým bol poverený súdny znalec G. O. P.. G. P. doručil súdu
znaleckýposudokč.1/2021dňa13.07.2021.Znalecvrámcivyhotovovaniaposudkuvykonalprešetrenie
dokumentov nachádzajúcich sa vo všeobecnej dokumentácii OÚ A. a Ústredného archívu technickej
dokumentácie GKÚ v Bratislave, kde prešetril geometrické plány vyhotovené v predmetnej lokalite a

získal meračský náčrt XX-21-bg z roku 1896, ako aj pôvodné PK mapy. Súčasne si vyžiadal mapové
podklady a následne vykonal opakované zameranie na mieste. Uviedol, že k problému medzi žalobcami
a žalovanými sa dosiaľ vyjadrili viaceré odborne spôsobilé osoby: znalec G. A. Q. (znalecký posudok
č. 3/1979), znalec G. L. R., I. (znalecký posudok č. 3/2005), OÚ A., katastrálny odbor / Správa katastra
A. (list z 19.12.2005, oprava zákresu v KN mape 26.07.2007), G. A. P. – GOE PROJ (VN 3/2006 na
vytýčenie hranice medzi parc.č. XXX/X, XXX/XX, XXX/X C. XXX/X), znalec G. O. Y. (znalecký posudok č.

2/2012 a Doplnok č. 1), znalec G. E. E. (znalecký posudok č. 4/2016, odborné vyjadrenie z 15.03.2017),
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (odpoveď zo dňa 07.11.2017). G. P. v posudku zhrnul, že
žalobcovia ani žalovaní nespochybňujú vzájomnú vlastnícku hranicu vytvorenú primárnym technickým
podkladom – Situačným nákresom z októbra 1930 na rozdelenie pôvodných PK p.č. XXX/X a XXX/X
a uviedol, že práve túto hranicu dostal znalec za úlohu zrekonštruovať. Ďalej znalec v posudku podrobne

popísal, akým spôsobom pri rekonštrukcii hranice postupoval. Podotkol, že v situačnom nákrese z roku
1930 je spoločná vlastnícka hranica definovaná ako priama spojnica bez lomov. V súčasnom katastri je
táto priama spojnica definovaná ako hranica medzi p.č. XXX/XX C. XXX/X a medzi p.č. XXX/X C. XXX/X.
Údajezosituačnéhonáčrtuzroku1930poukazujúnarozporsostavomvsúčasnomkatastri.Problémom
je nesprávne zakreslenie vlastníckej hranice z roku 1930 do jednej z PK máp a následné prenesenie

tejto chyby do bývalých analógových KN máp a z nich rekonštruovanie znalcami a geodetmi, pričom bol
opomenutý zákres do inej PK mapy. Znalec na strane 12 a nasl. posudku popísal genézu vzniku parciel
a uviedol, že v roku 1896 vznikla katastrálna mapa ZS XX-21-bg v mierke M=1:2880 v stereografickej
projekcii so zameraním pozemkov na p.č. XXX/X C. XXX/X. V roku 1930 v pozemkovom katastri nastalo
nové zlúčenie a rozdelenie parcely č. XXX/X C. XXX/X v zmysle rozdelenia situačným nákresom G. L.

A., pričom p.č. XXX/X sa zapísala do PK vl. 526 a p.č. 337/2 do PK vložky XXX. V roku 1931 došlo
k preurčeniu výmer parciel XXX/X C. XXX/X bez zmeny priebehu hranice medzi nimi. V roku 1938 došlo
v pozemkovom katastri k vytvoreniu parciel XXX/X o výmere 1.560 m2 , p.č. XXX/X o výmere 2.377
m2, p.č. XXX/X o výmere 299 m2, p.č. XXX/X o výmere 73 m2 a p.č. XXX/X o výmere 40 m2, k čomu
existuje tiež situačný zákres v poľných manuáloch. V tomto období nastal chybný zákres rodinného

domu na parc. č. XXX/X do operátu katastra – katastrálnej mapy. Uvedené potvrdzujú údaje z merania
danej doby, grafická situácia v poľnom manuáli v rozpore s číselnými údajmi meračskej priamky a zákres
rodinného domu v katastrálnej mape. V poľnom nákrese bola okrem iného chybne zakreslená toho
času sporná hranica určená z roku 1930. Dáta z oboch meraní nepodporujú zákres tejto vlastníckej
hranice cez rodinný dom na parc.č. XXX/X. V tej dobe nastáva aj určenie výmer, s ktorými geodeti

v ďalšom budú pracovať. Ak je na bývalých PK mapách vidieť zákres rodinného domu na p.č. XXX/
X a odskok spornej vlastníckej hranice, tak táto zmätočnosť pochádza práve z predmetného obdobia.
V roku 1947 došlo k rozdeleniu parc. č. XXX/X U. XXX/X, XXX/X XXX/X C. XXX/X, ktoré bolo technicky
vytvorené v geometrickom pláne G. V. z mája 1947. Následne neprichádzalo k nekorektným technicko –
právnym vyhotoveniam a zápisom v oblasti predmetnej vlastníckej hranice. G. Q. v znaleckom posudku

č. 3/1979 poukázal na neidentický zákres rodinného domu na parc.č. XXX/X C. XXX/X na katastrálnej
mape (zmätočnosť pochádzajúca z roku 1938, ako vysvetlil G. P.) a na nesúlad skutkového stavu voči
zobrazenej vlastníckej hranici medzi p.č. XXX/X, XXX/X C. XXX/X. Tvrdil, že sporná vlastnícka hranica
je podľa originálnej katastrálnej mapy z roku 1896 priama spojnica od rohu domu na p.č. XXX/X po ním
označený bod č. 5, pričom prestavbami domov a hospodárskych stavenísk sa vlastnícka hranica menila

a posúvala smerom do p.č. XXX/X. To je však podľa znalca G. P. možné vyvrátiť primárnymi podkladmi –
situačným náčrtom z roku 1930, ale i dátami z poľných manuálov z roku 1938 a GP z roku 1947, z ktorých
vyplýva, že hranica bola síce priama spojnica, ale neposúvala sa do p.č. XXX/X. Posun nastal zdanlivo
nesprávnym zakreslením rodinného domu na p.č. XXX/X, keď bol v tom čase zakreslený smerom do p.č.
XXX/X. V dôsledku postupu použitého G. Q. nemal tento dáta na spoľahlivé odhalenie príčin nesúladu

a poznamenal do posudku, že hranica je zaužívaná a jestvovala viac ako 25 rokov, na čo ju v nákrese
vyznačil bodkočiarkovanou čiarou. Uvedený zákres korešponduje so súčasným skutkovým stavom
a jediná odchýlka voči vlastníckej hranici v súčasnosti skonštruovanej podľa primárnych podkladov
je v lome oplotenia pred p.č. XXX/X (nedodržanie priamej spojnice). Následne došlo v roku 1980k vyhotoveniu geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XX/1980 V., n.p., ktorým bola vytvorená p.č. XXX/
X o výmere 24 m2 ako majetkoprávne vysporiadanie skutkového stavu (neskôr musela byť táto parcela
prečíslovaná z dôvodu duplicity). Spracovateľ p. A. sa odvolával na podklad ZP 3/79 G. Q. a polohovo

uvádzal p.č. XXX/X (teraz XXX/XX) v oblasti p.č. XXX/X. Zapísaním GP nastala skutočnosť, že p.č. XXX/
X (teraz XXX/XX) sa podľa spracovateľa majetkoprávne vysporiadala z p.č. XXX/X, pričom však dáta
potvrdzujú, že v skutočnosti je poloha p.č. XXX/X na mieste bývalej PK p.č. XXX/X, resp. v tom čase p.č.
XXX/X. Podľa stanoviska ÚGKak bolo spracovanie GP odlišné od záverov ZP 3/1979 G. Q. aj napriek
odvolávaniu sa naň. Išlo o odlišnosť v zobrazení zaužívanej právnej hranice. Neskôr v roku 1980 bol

vypracovaný GP XXX-X-XXXX-XXX/XXXX fy. Geodézia, n.p. na majetkoprávne vysporiadanie p.č. XXX/
X /504m2/ a XXX/XX /240m2/ z pôvodných PK p.č. XXX/X a PK p.č. XXX/X /pk vl.XXX/. V apríli roku
1981 bol spracovaný V. XXX-X-XXXX-XX/XXXX fy. Geodézia, n.p. úprava vlastníckej hranice medzi p.č.
XXX/X /611m2/ a XXX/X /488 m2/, XXX/XX /220 m2/. V roku 2006 bol spracovaný V. XXX-XXX-XX/X/
XXXX fy. GEO-PROJ, G. A. P. /ZPMZ XXX/ - oddelenie p.č. XXX/X /482 m2/ a XXX/XX /129 m2/. V
roku 2016 bol spracovaný GP XXXXXXXX-X/XXXX, G. E. E. /ZPMZ XXXX/ - oddelenie p.č.XXX/X /428

m2/ a XXX/XX /60 m2/.

32. Znalec G. P. v znaleckom posudku uviedol, že súčasné výmery parciel v obvode bývalej parcely č.
XXX/X v katastri sú evidované na príslušných LV na parcely registra „C“ pre výmerový obvod definovaný
v r. 1938, následne spracovaný v r. 1947 v GP G. V.. Táto skutočnosť o.i. poukazuje, že parcela „C“

p.č. XXX/XX nemôže polohovo ležať v oblasti vymedzenej pre bývalú PK p.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, čo nepriamo potvrdzuje, že majetkoprávne vysporiadanie z V. XXX-X- XXXX-XX/XXXX, ktorým
sa polohovo na mieste bývalej PK p.č. XXX/X vytvorila „C“ N.XXX/X /neskôr prečíslovaná na XXX/XX/
o výmere 24 m2/, bolo polohovo v operáte EN a následne KN chybne zaznačené. Výmerovo nebola
p.č. XXX/XX vysporiadaná z bývalej PK p.č. XXX/X, t.j. nebude potrebné ani po oprave meniť súčasné

výmery južne od spornej hranice. Tiež číselne určená výmera zo súradníc podrobných bodov poukazuje,
že obvod bývalej PK p.č. XXX/X /1.279 m2/ a XXX/X /40 m2/, t.j. v súčte 1.319 m2 sú identické.
Pri skonštruovaní a posúdení vlastníckej hranice sa znalec vo svojom posudku opieral o stanovisko
ÚGKAK v zmysle Uznesenia. Pre konštrukciu sa dala použiť aj PK mapa; tu je však potrebné tiež
pracovať s identickými bodmi, aj keď máme raster mapy transformovaný GKÚ. Problém navyše robia

chybné zákresy /v predmetnom prípade stavby rodinného domu na bývalej PK p.č. XXX/X/. Na základe
komplexného prešetrovania však dáta podporujú tvrdenie, že bez konštruovania vlastníckej hranice a
staviebrodinnýchdomovpodľaprimárnychčíselnýchpodkladov,situačnéhonákresu,poľnýchmanuálov
nie je možné uviesť, v ktorom pôvodnom mapovom podklade je sporná vlastnícka hranica zakreslená
korektne s pôvodným vytýčením v teréne. Až zákres podľa pôvodných originálnych podkladov umožnil

diferencovať medzi výberom mapového podkladu. Tiež je presnosť obnovy vlastníckej hranice podľa
mapového podkladu v mierke 1:2880 nižšia ako podľa originálnych priamo meraných mier danej
doby. Podľa znalca dáta z roku 1930 a aj z roku 1947 poukazujú na to, že v prípade technicky a
právne korektného riešenia bude potrebné priebeh vlastníckej hranice opraviť v katastri zákresom v
súbore geodetických informácií - platnej vektorovej katastrálnej mape nečíselnej a zrušiť p.č. XXX/XX v

katastri a jej výmeru vrátiť späť do p.č. XXX/X, z ktorej bola GP XXX-X-XXXX-XX/XXXX majetkoprávne
vysporiadaná. Uvedeným riešením sa právne nezmení stav pôvodne určený pre spornú vlastnícku
hranicu, medzi vlastníkmi ostane užívací stav rovnaký a zachovaný ako pri ich právnych predchodcoch.
Vzhľadom na sporný priebeh vlastníckej hranice medzi p.č. XXX/X, X, XX a p.č. XXX/X a súčasný
nekorektný stav evidovania vlastníckej hranice v grafickom operáte katastra podľa GP XXX-X- XXXX-

XX/XXXX/ sa pre opravu vlastníckej hranice vyžaduje rozhodnutie, tj. rozsudok súdu. V prípade, že sa
neskôr sporné strany dohodnú na budúcom vlastníckom usporiadaní podľa zalomeného oplotenia, bude
potrebné k uvedenému následne spracovať geometrický plán a výmeru, ktorú zaberajú žalobcovia, bude
potrebné majetkoprávne vysporiadať z p.č. XXX/X. V závere znaleckého posudku G. P. konštatuje, že
na pozemku žalobcov je postavená stavba na hranici pozemku so žalovanými. V pôvodnej PK mape

bol zákres stavby chybný. Stavba rodinného domu žalovaných i ich hospodárske stavby, ktoré nie
sú v operáte katastra, ležia polohovo v obvode bývalej PK č. XXX/X. Parcela XXX/XX bola pôvodne
označená ako parcela XXX/X (premenovaná bola na odstránenie duplicity) a bola vytvorená z pôvodnej
parcely č. XXX/X, ktorá tak zaznamenala úbytok svojej výmery 24 m2. Nesprávne je však grafické
znázornenie parcely č. XXX/XX v operáte katastra. Chybné bolo už pôvodné znázornenie parcely č.

XXX/X v príslušnom geometrickom pláne, čo bolo spoľahlivo zistené pripojením pôvodného merania
z rokov 1930, 1938 a 1947 do JTSK a rekonštrukciou spornej vlastníckej hranice medzi p.č. XXX/X
a XXX/X. Korektný priebeh spornej vlastníckej hranice bol znázornený v jednej z pracovných PK máp.
Ďalej znalec v závere jeho posudku uvádza, že vlastnícka hranica z roku 1930 je priama spojnica,ktorej začiatok je definovaný podrobným bodom 2430-11, následne pokračuje na lom rodinného domu
na p. č. XXX/X – podrobný bod 2430-10, prechádza cez podrobné body ležiace na stene rodinného
domu na p.č. XXX/X – podrobné body 829-35 a 829-36, vedie po stene stavieb na parc.č. XXX/X

cez podrobné body 829-40 a 829-41 a smeruje k podrobnému bodu 876-1, na ktorom je ukončená.
V geometrickom pláne G. V. z roku 1947 sporná vlastnícka hranica správne končila v bode 876-1,
avšak inak je nutné jej grafické zobrazenie v geometrickom pláne vzhľadom na chybné zakreslenie
rodinného domu v operáte katastra od roku 1938 a na prebratie nesprávneho grafického zobrazenia
hranice z poľného náčrtu z roku 1938 G. V. považovať za zmätočné. Parcela č. XXX/XX je v súčasnosti

chybne polohovo vedená v oblasti pôvodného p.č. XXX/X, polohovo sa tak v súčasnosti zobrazuje za
zrekonštruovanou pôvodnou vlastníckou hranicou v oblasti žalovaných. Výmerovo tak bola odčlenená
z p.č. XXX/X, no polohovo bola nesprávne zakreslená do oblasti pôvodnej p.č. XXX/X a súčasnej I.
XXX/X. Zmätočný stav v katastri preto znalec navrhuje opraviť a nastoliť stav, ktorý bol historicky medzi
právnymi predchodcami súčasných vlastníkov zaužívaný a ktorý je zdokumentovaný v situačnom náčrte
z roku 1930, resp. sčasti i z roku 1947. Žiadny záber žalovaných parcely č. XXX/XX tak v súčasnosti

neexistuje. Znalec sa vyjadril tiež k dovtedy v konaní predloženým znaleckým posudkom G. R., G. Y. i G.
E., ku ktorým uviedol, že v žiadnej z prác týchto znalcov neboli pre spracovanie použité pôvodné číselné
priamo merané podklady (kde sú zdokumentované priamo merané dáta) z čias, kedy vlastnícka hranica
vznikla. Využitá bola len jedna PK mapa a to práve tá, v ktorej bola vlastnícka hranica a tiež stavba
na p.č. XXX/X nekorektne zakreslená. Žiaden zo znalcov neanalyzoval rozporuplnosť rôznych zákresov

spornej hranice v dvoch PK mapách, kde v pracovnej PK mape, ktorá bola značne opotrebovaná,
bol zákres korektný, avšak všetci pracovali s čo najviac zachovanou (druhou) PK mapou. K všetkým
predloženým znaleckým posudkom G. P. uviedol, že nie sú správne, a to vzhľadom na nedostatky
v nimi použitých podkladoch a na nedostatočné prešetrovanie podkladov v archívoch. Znalec poukázal
na vyjadrenia žalovaných na viacerých miestach v spise, ktorí uvádzali, že parcelu XXX/XX užívali

ich právni predchodcovia minimálne od 30. rokov 20. storočia v presvedčení, že ide o súčasť parcely
v súčasnosti označovanej ako XXX/X, čo, ako uviedol, dáta historických situačných náčrtov a aj jedného
rastra pracovnej PK mapy uvedené skutočne potvrdzujú.

33. K doručenému znaleckému posudku sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že ho plne akceptujú a nemajú

k nemu žiadne výhrady. Jednoznačne z neho vyplýva, že žaloba o vypratanie a vydanie nehnuteľnosti
je bezpredmetná a žalovaní žiadajú ju v celosti zamietnuť.

34. K znaleckému posudku sa vyjadrili aj žalobcovia, ktorí podotkli, že posudzovaný prípad je náročný
z hľadiska zamerania skutočného priebehu hranice, keďže strany sporu sa zhodujú prakticky len na tom,

že správna je hranica zameraná v roku 1930. Zo znaleckého posudku G. P. č. 1/2021 vyplýva, že určenie
hranice je obtiažne pre nesprávnosti spôsobené pri predchádzajúcich meraniach geodetmi a znalcami
a pre nesprávne zakreslenie hraníc parciel v pozemkových a katastrálnych mapách. Žalobcovia majú
záujem vedieť, ako v skutočnosti má prebiehať hranica medzi pozemkami vo vlastníctve strán, preto
podaním zo dňa 03.05.2018 žiadali, aby znalec porovnal výmeru a identifikoval pôvodné parcely č.

XXX/X a XXX/X z roku 1930 so stavom parciel v súčasnosti. Znalec v znaleckom posudku však
identifikoval iba pozemok č. XXX/X bez toho, aby vykonal identifikáciu pozemku č. XXX/X. Žalovaní
i žalobcovia totiž, pokiaľ ide o metre štvorcové, vlastnia podľa údajov z katastra nehnuteľností rovnako
veľké pozemky, ako boli kupované či už podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 21.06.1947 (LV č. XXX) alebo
podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 08.04.1977 (LV č. XXX). Na to, aby bolo možné akceptovať závery znalca

a konštatovať správnosť jeho znaleckého posudku, s prihliadnutím na množstvo predchádzajúcich
znaleckých posudkov s rôznymi závermi, je potrebné zistiť, či aj pôvodná výmera parc.č. XXX/X po
geometrickom zameraní v októbri 1930 zodpovedá súčasnej výmere, pričom sa môže stať, že znalec
po zameraní skonštatuje, že žalobcom chýba výmera 24 m2 a potom bude potrebné zistiť, v ktorej časti
pozemku im táto výmera chýba. Vzhľadom na stav tohto konania a vykonané rozsiahle dokazovanie

je dôležité z pohľadu hospodárnosti konania, aby bola táto sporná otázka raz a navždy vyriešená,
a ak žalobcom chýba 24 m2, aby bolo jasné, v ktorej časti ich pozemku im táto výmera chýba,
aby sa odstránil spor medzi stranami. Preto požiadali súd, aby znalcovi uložil povinnosť vypracovať
doplnenie znaleckého posudku o porovnanie výmery pôvodnej PK parc. č. XXX/X vzniknutej na základe
situačného náčrtu G. L. A. z októbra 1930 so súčasným stavom, t.j. identifikoval parcelu XXX/X v stave

po zmene v roku 1930 so stavom parciel v súčasnosti a následne uviedol, či výmera parciel vo
vlastníctve žalobcov zodpovedá skutočnému stavu (oplotený pozemok) a ak nie, aby uviedol, v ktorej
časti a v akom rozsahu je neoprávnený záber časti ich parcely. Tomuto návrhu žalobcov súd nevyhovel,
a to z dôvodu, že žiadané doplnenie znaleckého dokazovania by značne presahovalo potreby tohtosúdnehokonania,ktoréhopredmetomjeurčeniehranice,vyprataniepozemkuaodstráneniestavieb,ako
i určenie vlastníctva k pozemku I. XXX/XX vedenému na LV č. XXX pre k.ú. A., a nie určenie vlastníctva
alebo súvisiaca vlastnícka žaloba týkajúca sa pôvodnej parcely č. XXX/X. Inak povedané, predmetom

konania je spor medzi žalobcami a žalovanými o to, kadiaľ vedie hranica medzi pozemkami žalobcov
a pozemkami žalovaných a či žalovaní žalobcom zaberajú akúkoľvek časť ich pozemkov. Tieto otázky sú
v plnom rozsahu znaleckým posudkom G. P. zodpovedané, preto by dopĺňanie jeho znaleckého posudku
v konaní bolo nadbytočné a neefektívne. Navyše je potrebné podotknúť, že žalobcom nič nebráni si
vlastný pozemok nechať zamerať s poukazom na znalecký posudok G. P. za účelom zistenia, kde sa

nachádza sporných 24 m2 ich pozemkov.

35. Na pojednávaní dňa 16.06.2022 uviedli žalobcovia, že doplnenie znaleckého posudku žiadali
z dôvodu, že konanie o určenie hranice medzi pozemkami je svojou povahou konaním o určenie
vlastníckeho práva. Je potrebné, aby znalec urobil identifikáciu aj pôvodnej parcely č. XXX/X a vyznačil
jej obvod rovnako, ako to urobil s parcelou č. XXX/X. Taká identifikácia by raz a navždy vyriešila spory

medzi stranami a žalobcovia by aj do budúcnosti mali postavené na pevno, aká je hranica ich pozemkov.
Poukázali na rozhodnutie NS SR 1Rkc/2/2009 a R 6/1999. Žalovaný v 2. rade uviedol, že so žiadnymi
dodatočnými meraniami nesúhlasí. Už pred 15 rokmi vyzvali žalobcov, aby si pozemky dali zamerať
a oni to neurobili. Striktne odmieta, že by na strane žalovaných bolo akékoľvek zavinenie či chyba.
Pozemok bol vymeraný v roku 1930 a bol riadne zadokumentovaný. Problém nastal až v čase, kedy sa

žalobcovia v roku 1975 prisťahovali a zmysleli si, že hranica ide inak. Žalobcovia nepriznávajú, že sa
z ich strany jednalo o omyl a žalovaných ťahajú po súdoch, hoci títo pozemky užívajú tak, ako ich vždy
užívali. Žalovaní nesúhlasia s tým, aby súd zisťoval, kade má viesť pozemok žalobcov, keďže v tomto
spore sú žalovaní oni a to je problém žalobcov. Znalecký posudok G. P. jednoznačne určil, kade má
viesť hranica medzi pozemkami.

36. Na pojednávaní dňa 16.06.2022 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom
spise, vrátane stranami predložených súkromných znaleckých posudkov a strany oboznámil tiež so
znaleckými posudkami obstaranými súdom – znaleckým posudkom G. Y. a znaleckým posudkom G. P..

37. Dňa 14.07.2022 doručil žalovaní súdu podanie nadpísané ako Návrh na doplnenie dokazovania,
v ktorom zhrnuli genézu vzniku a prevodov pozemkov žalobcov a žalovaných, ako aj ich
zameriavania jednotlivými znaleckými posudkami a geometrickými plánmi. Žalovaní netušili o nejakých
nezrovnalostiach v geometrických plánoch, ani o tom, že si niekto vymeral parcelu na ich pozemku
a zapísal do svojho listu vlastníctva. Museli si nájsť a platiť právnych zástupcov a krvopotne zháňať

rôzne dokumenty, ktoré by za normálnych okolností vôbec nepotrebovali. Žalobcovia pritom nemuseli
zháňať a predkladať žiadne dokumenty, stačilo im používať zmätočný tzv. znalecký posudok G. R.,
ktorý si nechali vypracovať. Celé dôkazné bremeno zostalo výlučne na žalovaných. K väčšine listín
museli zakúpiť kolky a platiť kopírovanie (aj 3 Sk za stranu). Len dokumenty k majetkovej podstate,
ktoré vyžadoval súd, mali asi 100 strán. Kompletne si napríklad zaplatili premeranie pozemku G. P. (cca.

30.000,00 Sk), znalecký posudok G. E. (cca. 1.000,00 Eur) a mali mnohé ďalšie výlohy (napr. cestovné),
ktoré by im inak nevznikli, nehovoriac o zdravotných problémoch spôsobených permanentným stresom
a morálnej ujme u susedov a známych, ktorí im neustále zazlievajú, že prečo vraj ubližujú starým ľuďom.
Aj súdom ustanovený znalec G. Y. zasa vychádzal len z chybných podkladov a nešiel do hĺbky, až
do roku 1930. Tak v roku 2012 konštatoval, že žalovaní zaberajú parcelu XXX/XX, ktorá je zapísaná

na LV žalobcov. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj súd, takže žalovaní stáli pred neodvratnou
hrozbou, že o tento pozemok, ktorý ležal na ich území a roky ho v dobrej viere užívali, prídu. Preto
prehlásili, že v takom prípade podajú vzájomnú žalobu o vydržanie v zmysle občianskeho zákonníka. K
tomu však nakoniec nedošlo, pretože priradenie pozemku označeného ako XXX/XX, ktorý leží na území
žalovaných, do fyzického vlastníctva žalobcov bolo nevykonateľné, v dôsledku zásadných rozporov

v znaleckých posudkoch vypracovaných na základe chybných podkladov. Vzájomný návrh žaloby o
vydržaní tak nebol podľa žalovaných aktivovaný, pretože bol bezpredmetný. V súčasnosti, keď už sú k
dispozícii všetky relevantné dokumenty, ako aj znalecký posudok G. P., ktorý jednoznačne konštatuje,
že parcela XXX/XX neleží na území žalovaných, prehlasujú, že nemajú žiadne právne nároky na túto
parcelu a plne rešpektujú, že je oprávnene zapísaná na LV žalobcov. Čo sa týka parcely XXX/XX, je

výsostnou záležitosťou žalobcov, či túto parcelu zrušia a výmeru priradia k nejakej inej svojej parcele
(napr. XXX/X alebo XXX/X) alebo či si ju zakomponujú niekde na svojom pozemku. V každom prípade,
žalovaných sa to netýka a nemajú s tým nič spoločné. Naďalej žiadajú, aby súd zrušil žalobu v plnom
rozsahu a prisúdil žalovaným plnú náhradu súdnych trov.38. Dňa 30.09.2022 doručili žalobcovia súdu návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu. Uviedli,
že prípad je náročný z hľadiska zamerania spornej parcely č. XXX/XX, resp. skutočného priebehu

hranice. Znaleckému posudku G. P. predchádzalo vypracovanie niekoľkých znaleckých posudkov
a geometrických plánov, na základe ktorých však nedošlo k jednoznačnému a jasnému záveru v otázke
zamerania spornej parcely a priebehu vlastníckej hranice. Vzhľadom na stav súdneho konania, závery
znaleckého posudku G. P., sporné stanoviská strán a s poukazom na zásadu hospodárnosti konania
navrhli žalobcovia pripustiť zmenu žaloby, ktorou žiadajú o určenie priebehu hranice, aby bola táto

sporná otázka raz a navždy vyriešená. Navrhli, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu, ktorým naďalej
žalobcovia žiadali určiť, že hranica medzi nehnuteľnosťami parcely registra „C“, parc.č. XXX/XX –
záhrada o výmere 24 m2, parc.č.XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2 vedenými
Okresným úradom v A., katastrálnym odborom, zapísanými na LV č. XXX kat. úz. A. a nehnuteľnosťou
parcelouregistra„C“,parc.č.XXX/X–zastavanáplochaanádvorieovýmere428m2vedenouOkresným
úradom v A., katastrálnym odborom, zapísanou na LV č. XXX kat. úz. A. prechádza podrobnými bodmi

č. 876-1, 829-41, 829-40, 829-36, 829-35, 2430-10 a 2430-11 tak, ako je zakreslená v grafickej prílohe č.
30 znaleckého posudku č. 1/2021 zo dňa 9.7.2021 G. O. P., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

39. Keďže pôvodný žalobca v 1. rade v priebehu konania zomrel, rozhodol súd uznesením č.k.
6C/70/2008-778 zo dňa 10.01.2024 o pokračovaní v konaní s jeho dedičom C. D., nar. XX.XX.XXXX,

E. XXX/XX, XXX XX A. ako žalobcom v 1. rade.

40. Súd následne pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcov zo dňa 30.09.2022, a to na
pojednávaní dňa 13.05.2024 uznesením vyhláseným v prítomnosti všetkých sporových strán, preto
nebolo nutné jeho písomné vyhotovenie. Žalobcovia pritom priamo na pojednávaní potvrdili, že ich návrh

zo dňa 30.09.2022 je potrebné chápať tak, že naďalej žiadajú žalobou už len určiť priebeh hranice
medzi pozemkami a teda nežiadajú vypratanie pozemku K. XXX/XX, ani odstránenie stavieb sa na
ňom nachádzajúcich. Predmetné podanie žalobcov zo dňa 30.09.2022 v spojení s jeho upresnením
na pojednávaní je tak nutné vykladať nielen ako návrh na pripustenie zmeny žaloby, ale tiež vo
vzťahu k reivindikačnému výroku a výroku smerujúcemu k odstráneniu stavieb ako čiastočné späťvzatie

podanej žaloby. Preto súd konanie v časti o vypratanie pozemku č. XXX/XX a v časti o odstránenie
stavieb vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zastavil, o čom v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP
rozhodol v tomto rozsudku. Na rovnakom pojednávaní dňa 13.05.2024 súd vyzval aj žalovaných, aby
sa výslovne vyjadrili, či trvajú na nimi podanej vzájomnej žalobe, keď im súčasne vysvetlil, že vzájomnú
žalobu nepodali „podmienene“, ako indikovali vo svojom poslednom písomnom vyjadrení, ale táto je

riadnym predmetom súdneho konania. Žalovaní následne zobrali podanú vzájomnú žalobu o určenie
vlastníckeho práva výslovne v celom rozsahu späť. Súd preto konanie aj v tejto časti s poukazom na
§ 145 CSP zastavil.

41. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

42. Žalobcovia sa po čiastočnom späťvzatí ich žaloby v rozsahu zvyšných dvoch výrokov domáhali
už len určenia priebehu hranice medzi pozemkami s parc. č. C-KN č. XXX/XX – záhrada o výmere

24 m2 a parc.č. C-KN XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, vedenými na liste
vlastníctvač.XXXprekat.územieA.najednejstraneapozemkomsparc.č.I.XXX/X–zastavanáplocha
a nádvorie o výmere 428 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre kat. územie A. na
strane druhej, a to tak, ako túto hranicu určil v znaleckom posudku č. 1/2021 súdom ustanovený znalec
G. O. P.. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či sú po procesnej stránke splnené všetky podmienky

stanovené zákonom, t.j. či je žaloba procesne prípustná, či je daný naliehavý právny záujem žalobcov
na požadovanom určení, ak je zákonom vyžadovaný a či je tu daná aktívna a pasívna vecná legitimácia
žalobcov a žalovaných.43. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 1 Rkc 2/2009 vyplýva, že podľa právneho
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa určenia priebehu hraníc v konaní pred katastrálnym
úradom možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne k porušeniu vlastníckych práv; v katastrálnom

konaní preto nepôjde o vyriešenie spornej otázky vlastníctva dotknutých nehnuteľností, ale o vyriešenie
predovšetkým technických problémov určenia priebehu hranice pozemkov za použitia technických
podkladov vyhotovených katastrálnym úradom, prípadne za použitia znaleckého posudku alebo iného
technického podkladu. Ak však dôjde k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa na
súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho

práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami, lebo v takomto prípade
ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a „určenie hranice" treba považovať za
spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu
- ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov. Rovnako bolo judikované i v uznesení Najvyššieho súdu
SR z 31. 0. 2012, sp. zn. 7 Cdo 130/2011, kde najvyšší súd vyslovil záver, že v spore o určenie hranice
ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a že „určenie hranice“ vyjadruje určenie,

ktorá časť spornej plochy patrí tomu – ktorému vlastníkovi susedných pozemkov. Spor o určenie hranice
je sporom vlastníckym v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má
vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa
môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. I keď vlastník sa môže domáhať
ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým žalobou o vydanie veci alebo zdržanie sa zásahov do

jeho vlastníckeho práva, z okruhu prípustných žalôb na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani
žalobu o určenie hranice medzi spornými pozemkami, ak má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem.SpoukazomnauvedenézáveryNajvyššiehosúduSRsúduzavrel,žežalobaourčeniepriebehu
hranice medzi pozemkami je svojou povahou žalobou o určenie práva v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP,
preto bolo potrebné skúmať, či je daný naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe.

44. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP

je skôr preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav
ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a
jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah
a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie korešpondujú

s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Na začiatku konania bolo medzi stranami sporné, či
žalovaní užívajú pozemok č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcov, pričom žalobcovia na jednej strane žiadali
ich pozemok vypratať a odstrániť stavby na ňom postavené a žalovaní na druhej strane žiadali určiť,
že tento pozemok patrí im. Vykonaným znaleckým dokazovaním sa podarilo odhaliť príčinu vzniku
sporu medzi stranami, keď bolo zistené, že vlastnícka hranica medzi pôvodnými pozemkami XXX/X

a XXX/X z roku 1930 bola v jednej z PK máp zakreslená nesprávne, čo bolo následne prenesené do
bývalých analógových KN máp a potom do ďalších postupne vyhotovovaných geometrických plánov
a znaleckých posudkov. Výsledkom tejto chyby bolo, že pozemok č. I. XXX/XX – záhrada o výmere 24
m2 je síce majetkovoprávne vysporiadaný (odčlenený) z bývalej parcely č. XXX/X, resp. z pozemkov
žalobcov, avšak bol chybne polohovo v operáte EN a následne KN zaznačený do oblasti bývalej parcely

č. XXX/X (teraz pozemky žalovaných). Samotný znalec ustanovený súdom G. O. P. v znaleckom
posudkukonštatuje,žetechnickyiprávnekorektnýmriešenímbybolopriebehvlastníckejhraniceopraviť
v katastri zákresom v súbore geodetických informácií – platnej vektorovej mape nečíselnej a následne
zrušiť parcelu XXX/XX v katastri a jej výmeru vrátiť späť do parcely č. XXX/X. Vzhľadom na sporný
priebeh vlastníckej hranice medzi parcelami č. XXX/X, 7, 12 a č. XXX/X a súčasný nekorektný stav

evidovania vlastníckej hranice v grafickom operáte katastra podľa V. XXX-X-XXXX-XX/XXXX sa pre
opravu vlastníckej hranice vyžaduje rozsudok súdu. V predmetnej veci je tak naliehavý právny záujem
žalobcov na podanej určovacej žalobe o určenie priebehu hranice ich pozemkov vo vzťahu k pozemkom
ich susedov daný spôsobilosťou žaloby byť podkladom pre zmenu aktuálne chybného polohového
vyznačeniaichpozemkuC-KNXXX/XXvoperáteKNtak,abyzodpovedalskutočnému,právnemustavu.

Takéto určenie priebehu hranice medzi pozemkami strán je súčasne spôsobilé zabrániť vzniku ďalších
sporov medzi stranami do budúcnosti.45. Pokiaľ ide o aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu v spore, súd konštatuje, že je daná na jednej
i na druhej strane, pretože na konaní sa zúčastňujú (spolu)vlastníci všetkých pozemkov, ktorých sa
požadované určenie týka. Na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. A. sú ku dňu vyhlásenia tohto

rozsudku ako podieloví spoluvlastníci pozemku parc.č. C-KN XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 428 m2 vedení žalovaná v 3. rade v 2/3 a žalovaní v 1. a 2. rade titulom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v 1/3. Na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. A. sú ku dňu vyhlásenia
tohto rozsudku ako podieloví spoluvlastníci pozemkov č. XXX/XX a XXX/X zapísaní žalobcovia, z toho
žalobca v 1. rade v 1/3 a žalobkyňa v 2. rade v 2/3.

46. Ako vyplýva z vyššie uvedeného podrobného zhrnutia vývoja rozhodovaného sporu, medzi stranami
bolo na začiatku konania sporné, komu patrí pozemok č. I. XXX/XX, keďže tento bol právne vedený ako
vlastníctvo žalobcov a polohovo v operáte KN vyznačený v oblasti užívanej žalovanými. Z uvedeného
dôvodu sa žalobcovia s poukazom na nimi obstaraný znalecký posudok domáhali vypratania ich
pozemku užívaného žalovanými a odstránenia tam nimi vystavaných drobných stavieb. Žalovaní od

počiatku v rámci procesnej obrany tvrdili, že užívajú len svoj vlastný pozemok v hraniciach, ktoré medzi
susedmi platili od 30. rokov 20. storočia, teda popierali, že by čo i len časť nimi užívaných pozemkov
vlastnícky patrila žalobcom. Vzhľadom na vývoj konania, najmä pokiaľ ide o znalecké dokazovanie
k otázke priebehu hraníc medzi pozemkami, žalovaní z opatrnosti podali tiež vlastnícku určovaciu žalobu
o určenie, že práve oni sú po právnej stránke vlastníkmi pozemku č. I. XXX/XX s poukazom na ich

dobrú vieru a oprávnenosť ich držby, t.j. z titulu vydržania. Následne sa znaleckým dokazovaním, ako je
vyššie uvedené, podarilo odhaliť príčinu sporu medzi stranami (nesprávne vyznačenie priebehu hranice
a chybné zakreslenie polohy domu žalobcov v jednej z PK máp, ktorú následne používali i znalci
a geodeti, pracujúci v uvedenej lokalite, čo spôsobilo nesprávne polohové vyznačenie pozemku XXX/
XX v operáte KN) a medzi nimi prestalo byť sporným, kadiaľ vedie hranica medzi ich pozemkami. Na

poslednom pojednávaní vo veci sa obe strany vyjadrili, že navrhujú súdom autoritatívne určiť priebeh
hranice medzi ich susediacimi pozemkami, pričom obe strany za správny považujú znalecký posudok
G. O. P. č. 1/2021 a priebeh hranice, ktorý uvedený znalec vo svojom posudku vyznačil. Vzhľadom
na odstránenie spornosti v otázke priebehu hranice medzi pozemkami žalobcov s parc.č. I. XXX/XX
C. XXX/X a pozemkom žalovaných s parc.č. XXX/X súd rozhodol výrokom I. tohto rozsudku tak, že

žalobe vyhovel a určil, že hranica medzi uvedenými pozemkami vedie bodmi určenými v znaleckom
posudku G. P. č. 1/2021, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

47. Následne zostávalo rozhodnúť o náhrade trov konania, a to pri zohľadnení priebehu celého súdneho
konania a jeho príčin. Žalobcovia pôvodne podanou žalobou doručenou dňa 04.05.2006 uplatnili dva

nároky – nárok na vypratanie pozemku a nárok na odstránenie stavieb, ktoré oba podaním zo dňa
30.09.2022 zobrali späť, na základe čoho bolo konanie v tejto časti výrokmi II. a III. tohto rozsudku
zastavené. Až podaním doručeným súdu dňa 02.02.2017 navrhli žalobcovia pripustiť zmenu žaloby jej
rozšírením o ďalší výrok smerujúci k určeniu priebehu hranice medzi pozemkom žalobcov č. XXX/XX
a pozemkom žalovaných č. XXX/X, pričom navrhovali priebeh hranice určiť v súlade s Vytyčovacím

náčrtom č. 61/2005 na vytýčenie hranice medzi p.č. XXX/XX a XXX/X vypracovaným spoločnosťou V.
D.. B. XXX, A. dňa 18.07.2005, autorizačne overeným G. W. P. dňa 18.07.2005 ako spojnicu bodov 18,
32, 31. Návrhu žalobcov bolo vyhovené a súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 09.02.2017.
Následne podaním doručeným súdu dňa 30.09.2022 žalobcovia navrhli pripustenie zmeny tohto tretieho
(určovacieho) výroku ich žaloby tak, že naďalej žiadali určiť priebeh hranice medzi pozemkami žalobcov

č. XXX/XX C. XXX/X a pozemkom žalovaných č. XXX/X v súlade so znaleckým posudkom G. P. č.
1/2021. Zmena žaloby bola pripustená uznesením súdu zo dňa 13.05.2024. Pokiaľ ide o vzájomné
žaloby, žalovaná v 1. rade podala dňa 31.08.2006 vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva
k pozemku č. XXX/XX, ktorú zobrala späť na pojednávaní dňa 03.09.2007. Následne žalovaní po
doručení znaleckého posudku G. Y., konštatujúceho ich záber pozemku žalobcov č. XXX/XX v celom

rozsahu, podali na súd dňa 20.03.2012 opätovne vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva
kpozemkuč.XXX/XXvichprospech.Tútožalobuzobralispäťdňa13.05.2024.Súdrozhodolozastavení
konania o prvej i druhej vzájomnej žalobe žalovaných týmto rozsudkom (výroky č. IV. a V.).

48. Žalobcovia navrhovali, aby súd vo vzťahu k trovám konania uplatnil ust. § 257 CSP a nepriznal ani

jednej zo strán nárok na náhradu trov konania s poukazom na okolnosti tohto prípadu, kde žalobcovia
postupovali od začiatku vo viere v správnosť zákresov v katastri nehnuteľností a v nimi obstaraných
posudkoch a zameraniach. V tejto súvislosti sa odvolávali na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 83/2019, ktorý odobril aplikáciu uvedeného ustanovenia v prípade nesprávneho vykonaniaspracovania ROEP. Žalovaní dostali priestor sa k návrhu žalobcov vyjadriť a s aplikáciou ust. § 257 CSP
na posudzovaný prípad výslovne nesúhlasili. Poukázali na skutočnosť, že v roku 1977 si nechal pôvodný
žalobca v 1. rade vymerať parcelu na území žalovaných, ktoré bolo ohraničené plotom, a to bez ich

vedomia,následne15rokovčakal,potomsinechalspracovaťznaleckýposudokažalovanýchzažaloval.
Podľa žalovaných mal zámer získať pozemok navyše, nejednalo sa o nedopatrenie. Nesúhlasia s tým,
aby si znášali vlastné trovy, ktoré sa ročne mohli vyšplhať aj na 1.000,00 Eur na platbách pre advokáta.
Žalobcovia k tomu uviedli, že im nešlo o získanie pozemku, ale chceli mať veci na poriadku. Vychádzali
zo zákresu v katastrálnej mape a nemohli predvídať, že nie je pravda, čo tam bolo evidované a čo im

tiež potvrdili znalci. Faktom je, že to stálo obe strany peniaze, ale treba prihliadnuť na to, že sa to stalo
omylom spôsobeným katastrom a znalcami. Preto je tu na mieste aplikovať citované ustanovenie § 257
CSP. Žalovaní napokon uviedli, že žiadajú vziať do úvahy skutočnosť, že žalobcovia podľa nich nevyužili
všetky možnosti na to, aby sa predišlo sporu. Žalovaní v tom boli celkom nevinne a doplatili na to.

49. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná

náhradu týchto trov protistrane.

51. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. S poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP je súd povinný v tomto rozhodnutí, keďže sa ním konanie
končí, rozhodnúť aj o náhrade jeho trov. Všeobecne vo vzťahu k trovám konania platí, že každá strana

znáša (platí) trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP) či už meritórnym
rozhodnutím (rozhodnutím vo veci samej) alebo rozhodnutím o zastavení konania. Následne nastávajú
v zásade dve možnosti. Ak sa o veci meritórne rozhodlo, ovláda rozhodovanie o trovách konania zásada
zodpovednosti za výsledok, v zmysle ktorej má úspešná strana nárok na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním

žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech
vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Pokiaľ konanie skončí jeho zastavením či už na základe späťvzatia žaloby
alebo z iných dôvodov, je rozhodovanie o náhrade trov konania ovládané zásadou zodpovednosti za
zavinenie. Ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže

byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. V prípade späťvzatia žaloby je potom primárne za
zastavenie konania zodpovedný subjekt, ktorý žalobu zobral späť, a to s výnimkou prípadu, ak by
sa vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie sa žalovaného, v akom prípade je
práve žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä

o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi to, čoho sa žalobca domáhal, v dôsledku čoho
žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa však posudzuje striktne procesne a bez ohľadu na to,
aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný
splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

54. Ustanovenie § 257 CSP napokon predstavuje odchýlku ako od zásady zodpovednosti za výsledok
tak od zásady zodpovednosti za zavinenie. Znamená to, že súd nemusí výnimočne zaviazať neúspešnú
stranu sporu, resp. tú stranu, ktorá zavinila zastavenie konania, na náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon
bližšie nešpecifikuje. Možno však za ne považovať prípady, kedy je nevyhnutné odstrániť neprimeranú

tvrdosť, či zohľadniť podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť
doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné
pomery strán sporu, prípadne nízky príjem a podobne. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr.
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo46/2012)platí,žeustanovenie§257niejemožnépovažovaťzapredpis,ktorýbyzakladalvoľnúmožnosť
jeho aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či
v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri

stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Hranice sudcovskej úvahy sú dané
účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa
len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania
(§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať
iba vo výnimočných prípadoch.

55.Vposudzovanomprípadebolokonanieožalobesčastizastavenéasčastibolomeritórnerozhodnuté;
konanie o vzájomnej žalobe bolo v celosti v dôsledku späťvzatia zastavené. Súd by preto mal aplikovať
v meritórne prejednanej a rozhodnutej časti konania ust. § 255 ods. 1 CSP, kde by náležal nárok
na náhradu trov konania žalobcom, pretože súd ich žalobe po pripustenej zmene v celosti vyhovel.
V zastavenej časti konania o žalobe by nárok na náhradu trov konania mali v súlade s ust. § 256

ods. 1 žalovaní, pretože žalobcovia zobrali žalobu v časti dvoch samostatných výrokov späť, čím
znemožnili súdu meritórne ju prejednať a v tomto rozsahu dospieť k záveru o jej dôvodnosti. V zmysle
rovnakého ustanovenia by napokon mal súd priznať žalobcom nárok na náhradu trov konania v časti
konania týkajúcej sa vzájomnej určovacej žaloby, a to ako vzájomnej žaloby podanej žalovanou v 1.
rade, tak i vzájomnej žaloby podanej žalovanými v 1. až 3. rade dňa 20.03.2012. Okrem aplikácie

zásady zodpovednosti za zavinenie a zásady zodpovednosti za výsledok (§§ 255 a 256 CSP) je však
v posudzovanom prípade podľa názoru súdu na mieste zohľadniť aj výnimočné okolnosti, ktoré viedli
jednu i druhú stranu sporu k zvoleniu nimi využitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany
(podanie žaloby / vzájomnej žaloby, ich späťvzatia). Nemožno totiž nevziať do úvahy skutočnosť, že
žalobcovia pri podaní žaloby postupovali vo viere v správnosť zápisu a najmä zákresu ich pozemku

č. XXX/XX v katastri nehnuteľností, preto boli presvedčení o tom, že im pozemok XXX/XX vlastnícky
patrí a že ho neoprávnene užívajú žalovaní. Toto ich presvedčenie bolo založené nielen na zákrese
pozemku v katastrálnych mapách, ale i na nimi obstaranom znaleckom posudku G. R. a dokonca i na
znaleckom posudku, ktorý v konaní zadovážil súd od ustanoveného znalca G. Y.. Až v omnoho neskoršej
fáze konania sa na základe ďalšieho súdom nariadeného podrobného znaleckého dokazovania G. P.

zistilo, že prakticky všetky odborne spôsobilé osoby, ktoré sa dovtedy k priebehu hranice vyjadrovali
(G. R., G. Y. i G. E.), dospeli k nesprávnym odborným záverom, pretože nepoužili pôvodné číselné
priamo merané podklady a používali podklady (PK mapu) s chybným zákresom hranice i domu žalobcov,
pričom ani jeden z nich neanalyzoval rozporuplnosť rôznych zákresov spornej hranice v dvoch PK
mapách (z ktorých v jednej, viac opotrebovanej, bol zákres korektný). To však žalobcovia, samozrejme,

nemohli vedieť, pretože nie sú odborne spôsobilými osobami, ktoré by vedeli preveriť správnosť záverov
prijatých tým-ktorým znalcom. Boli preto oprávnení sa na správnosť záverov znalcov spoľahnúť. Na
druhej strane žalovaní dotknutý pozemok užívali takpovediac odjakživa v rovnakých hraniciach, a preto
svoju procesnú obranu v konaní neobmedzili s poukazom na vykonané znalecké skúmania iba na
namietanie, že žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemku, ktorý žiadajú vypratať, ale podali priamo vzájomnú

žalobu o určenie, že vlastníkmi pozemkov sú žalovaní z titulu vydržania. Vzájomná žaloba tak bola
podaná preto, že žalovaní verili, že celé roky predmetný pozemok užívali oprávnene, čo sa napokon
ukázalo byť aj pravdou. Ako sa však zistilo po vykonanom dokazovaní znaleckým posudkom G. O. P.
č. 1/2021, celý spor bol zapríčinený chybou spočívajúcou v nesprávnom vyznačení priebehu hranice
a chybnom zakreslení polohy domu žalobcov v jednej z PK máp, ktorú následne používali i znalci

a geodeti, pracujúci v uvedenej lokalite, čo spôsobilo nesprávne polohové vyznačenie pozemku XXX/XX
v operáte KN. Nemožno teda povedať, že by bol spor zavinený jednou zo strán, keďže aj jedna aj druhá
strana bola dôvodne oprávnená predpokladať, že jej nárok sa zakladá na pravde a až po rozsiahlom
a opakovanom znaleckom dokazovaní sa podarilo zistiť príčinu celého sporu. Následne medzi stranami
prestalo byť sporným, kadiaľ vedie hranica medzi ich pozemkami a ako žaloba žalobcov o vypratanie

a odstránenie stavieb, tak i naďalej zbytočná určovacia vzájomná žaloba žalovaných boli vzaté späť.
Za danej situácie však súdu pripadá nanajvýš nespravodlivé, aby priznával náhradu trov konania jednej
či druhej zo strán, pretože jedna i druhá len dôvodne a oprávnene bránila svoje porušené či ohrozené
práva a právom chránené záujmy. Ako spravodlivé rozhodnutie sa preto súdu javí, aby si každá zo strán
znášala vlastné trovy, a to s poukazom na popísané okolnosti vzniku sporu, resp. na jeho príčinu, ktoré

súd považuje za natoľko výnimočné a hodné osobitného zreteľa, že odôvodňujú použitie postupu podľa
§ 257 CSP. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že
stranám tento nárok nepriznal.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).