Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212773
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5717212773.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. A., nar. XX. X. XXXX,
bytom A. XXX/X, XXX XX B., právne zastúpená: Advokátska kancelária Marko, s.r.o., so sídlom Gróbska
19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovanej: A. A. C., (predtým D.), nar. XX. X. XXXX,
bytom E. F. X/XX, XXX XX A., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., so
sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, v konaní o zaplatenie 47 000,- Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21C/63/2017-234
zo dňa 14. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu m e n í tak, že žalobu z a m i e ta .

Žalovanej p r i z n á v a vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania a trov dovolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni 47.000,- eur s úrokom
z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 07.05.2018 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Po zrušení veci odvolacím súdom súd skúmal, či zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o

budúcej kúpnej zmluve, uzatvorená medzi sporovými stranami 07.04.2017, z ktorej žalobkyňa uplatňuje
vo vzťahu k žalovanej v predmetnom konaní svoj nárok, je platná, a to i v súvislosti s ust. § 3 a ust.
§ 39 OZ. Za preukázané považoval, že právna predchodkyňa žalobkyne A. D. uzatvorila 21.09.2016
s investorom, ktorý realizoval výstavbu bytového domu, a to spoločnosťou SANUS Real s.r.o. zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve. V zmluve o budúcej zmluve sa investor výstavby bytového domu zaviazal
odpredať dvojizbový byt vo výmere 34,30 m2 za sumu 77.760,- eur. Spoločnosť SANUS Real s.r.o. bola
investorom výstavby bytového domu súpisné číslo XXXX, projektu „Apollis“, a to na základe stavebného

povolenia, vydaného 09.08.2016. Byt, ktorý sa investor zaviazal budúcej kupujúcej odpredať, je v zmluve
o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy podrobne špecifikovaný, a to podľa projektovej dokumentácie,
vypracovanej spoločnosťou Atelier 008 s.r.o. Investor sa zmluvne zaviazal odpredať po ukončení
výstavby bytového domu sľúbený 2-izbový byt právnej predchodkyni žalobkyne A. D. za cenu 77.760,-
eur vrátane dane z pridanej hodnoty. V čase začatia výstavby a podpísania zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, byt reálne neexistoval a nebolo ho možné obhliadnuť. Zákony trhu nútia investorov (v čase pred
začatím výstavby bytového domu), aby budúce byty, ktoré vzniknú výstavbou, ponúkali za podstatne

nižšie sumy, než za aké budú predávané po ich ukončení a po kolaudácii, to znamená, kedy si záujemca
bude môcť dokončený bytový dom ohliadnuť a ohliadnuť bude možné aj byt, overiť si jeho dispozíciu a
kvalitu. Záujemcovia o byty, v dome ktorého výstavba sa má len začať, nemajú úplnú istotu, či zálohu,
ktorú na výstavbu domu investorovi zaplatia, sa im vráti a či na majetok investora nebude vyhlásenýkonkurz. Z marketingových dôvodov ponúka investor byty pred začatím ich výstavby za uvádzacie
ceny, teda za ceny nižšie ako obvyklé. Ponuka investora závisí od viacerých faktorov, napríklad od
množstva vlastných finančných prostriedkov, od možností a podmienok na získanie úveru na výstavbu

a podobne. Kvalitná marketingová a finančná analýza je predpokladom úspechu projektu. Výstavba
bytovéhodomu„Apollis“savykonávalavširšomcentremesta,vmestskejčastiG..Tátolokalitamáveľmi
výhodnú polohu (peši dostupnú občiansku vybavenosť, v blízkosti projektu sa nachádzajú obchodné
centrá, priestory pre zábavné aktivity). Právny zástupca žalobkyne tvrdil, že v súčasnosti bol rovnaký
dvojizbový byt v objekte „Apollis“ predaný za sumu 150.000,- eur. Túto skutočnosť žalobca kúpnou

zmluvou nepreukázal. Žalovaná sporný byt kúpila od investora SANUS Real s.r.o., a to kúpnou zmluvou
zo dňa 11.07.2017. Cena nových dvojizbových bytov v polovici roku 2017 v širšom centre Bratislavy
nebola nižšia ako suma 127.760,- eur, ktorú by žalovaná za sporný byt mala zaplatiť. Táto suma
zodpovedá ponuke a dopytu po nových dvojizbových bytoch v širšom centre hlavného mesta Bratislava.
Vývoj cien bytov na Slovensku býva často súčasťou finančných správ v masmédiách. Aktuálne ceny
bytov je možné si overiť aj na webových stránkach realitných kancelárií. Vzhľadom na obmedzenú

ponuku nových bytov v širšom centre hlavného mesta bola a je ich cena pomerne vysoká a konanie
žalobkyne, ktorým odpredala práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej
si žalovaná byt od investora SANUS Real odkúpila za sumu 77.760,- eur, nie je možné považovať za
konanie v rozpore s dobrými mravmi. Po ukončení výstavby bytového domu je cena práv a povinností
zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve takmer identická s kúpnou cenou bytu. V roku 2016 a v roku 2017

boli úrokové sadzby, za ktoré banky poskytovali úvery na svojich minimách a hypotéky boli z toho
dôvodu pre ľudí ľahko dostupné, čo malo za následok rast cien nehnuteľností. Vzhľadom na túto situáciu
na trhu, sa ceny bytov v Bratislave (a zvlášť v jej širšom centre) udržujú na vysokej úrovni. Takýto
kontinuálny rast cien bytov ovplyvňuje aj malá ponuka bytov. Iná je situácia ohľadne cien za prevod
práv a povinností zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Ekonomické správanie sa investora výstavby

bytov vychádza z jeho vlastnej finančnej analýzy vo väzbe na situáciu na trhu s nehnuteľnosťami. Ak
by žalobkyňa dobrovoľne predala nový dvojizbový byt žalovanej za sumu 77.760,- eur tak, ako si to
predstavuje žalovaná, konanie žalobkyne by bolo možné považovať za nerozumné a nezodpovedné.
Rozumné a uvážené ekonomické správanie sa nepovažuje za nemorálne. Pri uzatváraní zmlúv je
potrebné rešpektovať autonómnu vôľu zmluvných strán. Pokiaľ by bola žalovaná ochotná zaplatiť za

prevod práv a povinností zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve aj vyššiu ako dohodnutú sumu 50.000,-
eur, aj v takomto prípade by bolo potrebné rešpektovať vôľu zmluvných strán. Pre kupujúceho môže byť
aj vyššia suma, ako je obvykle požadovaná za rovnaké byty, akceptovateľná, a to vzhľadom na osobné
záujmy a potreby. To znamená, že ak je kupujúci riadne o predmete kúpy informovaný a je ochotný
zaplatiť aj podstatne viac, než je obvyklá cena nehnuteľnosti v danom mieste a čase, nie je možné

ani takéto správanie sa predávajúceho považovať za nemravné. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o
postúpení práv a povinností zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú sporové strany uzatvorili dňa 7. 4.
2017, nie je uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi a je platná a platný je aj záväzok žalovanej zaplatiť
za postúpenie práv a povinností sumu 50.000,- eur. Z tejto sumy žalovaná žalobkyni zaplatila zálohu
3.000,- eur, a preto ju súd zaviazal, aby žalovanej zaplatila zostávajúcu časť dohodnutej ceny 47.000,-

eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní bolo preukázané, že žalovanej bola doručená
žaloba spolu s listinnými dôkazmi, spolu s platobným rozkazom dňa 05.05.2018 a nasledujúceho dňa,
teda 06.05.2018, sa žalovaná pohľadávka stala splatnou. Žalobkyňa nepreukázala, že na splnenie dlhu
žalovanú vyzvala. Z uvedených dôvodov súd žalobkyni priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania
5,25 % od 07.05.2018 z dlžnej sumy 47.000,- eur až do zaplatenia, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 563
OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v súvislosti s ust. § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v plnom rozsahu.

2. V zákonnej lehote proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila odvolanie žalovaná. Vytýkala, že

prvoinštančný súd neposudzoval súlad právneho úkonu s dobrými mravmi komplexne so zreteľom na
konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti. Falšovanie,
resp. pozmeňovanie dohody bez vedomosti druhej strany nemožno považovať za konanie, ktoré by
malo byť považované za konanie v súlade s dobrými mravmi a ktoré by bolo možné považovať za
konanie, ktoré zodpovedá všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti. Skúmanie zamerané na v tom

čase aktuálne ceny bytov nie je možné považovať za relevantné východisko pre záver, ktorý v rozsudku
II. súd z uvedeného odvodil, nakoľko zistenia, ku ktorým dospel, preukazovali úplný opak. Skúmal,
resp. sa zaoberal otázkou dobrých mravov len vo vzťahu k výške dohodnutej ceny, ktorá je de facto v
konečnom dôsledku vždy výsledkom dohody medzi zmluvnými stranami. V tomto prípade však došlok sfalšovaniu, resp. pozmeneniu dohody z 05.10.2016 a práve toto konanie bolo v rozpore s dobrými
mravmi a malo za následok uzatvorenie dohody, to znamená, že právny úkon bol v konečnom dôsledku
urobený v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko suma za predmetnú nehnuteľnosť bola pre žalovanú

určujúcim faktorom uzatvorenia dohody najmä z hľadiska limitácie spôsobu financovania. Prvoinštančný
súd ani len okrajovo nevenoval pozornosť namietanému sfalšovaniu, resp. pozmeneniu textu dohody z
05.10.2016.Absolútnezmätočnýmspôsobomposudzovalanásledneajvyhodnotilexistenciuvedomosti
žalovanej o obsahu zmluvy o budúcej zmluve ako rozhodujúcej skutočnosti preukazujúcej existenciu
omylu na strane žalovanej. Žalobkyňa počas trvania sporu ani raz nevysvetlila, prečo preukázateľne

cielene pozmenila dohodu z 05.10.2016, následne s takto pozmeneným textom zaslala žalovanej za
účelom prípravy návrhu dohody, pričom žalovaná sa po celý čas spoliehala na tvrdenia žalobkyne o
tom, že kúpna cena za byt prestavuje sumu 120.000,- eur s tým, že prvú časť z tejto kúpnej ceny za byt
vo výške 3.000,- eur bude potrebné uhradiť, resp. refundovať žalobkyni v hotovosti pri podpise dohody
za to, aby spoločnosť SANUS Real odsúhlasila prevod práv zo zmluvy o budúcej zmluve zo žalobkyne
na žalovanú (ust. čl. II. ods. 2 písm. a) dohody). Druhú časť tejto kúpnej ceny za byt vo výške 47.000,-

eur žalobkyňa uhradila spoločnosti SANUS Real, k tomu zodpovedá ust. čl. II. ods. 2 písm. b) dohody,
v ktorom sa suma 47.000,- eur explicitne definuje ako úhrada kúpnej ceny, v ktorých sa pojednáva o
tom, že toto plnenie bude financované prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého na kúpu
nehnuteľnosti a túto druhú časť kúpnej ceny za byt vo výške 47.000,- eur bude potrebné refundovať
žalobkyni, nakoľko túto sumu žalobkyňa uhradila spoločnosti SANUS Real už v minulosti (tým, že ju

nahradila svojej právnej predchodkyni p. A. D. ako prvotnej „platiteľke“ tejto sumy už v minulosti). Tretiu
časťkúpnejcenyvsume70.000,-eurzaplatížalobkyňaužpriamospoločnostiH.G..Naprípravuspornej
dohody mala žalobkyňa veľmi krátky čas, v podstate jeden deň, konkrétne 06.04.2017, nakoľko to bola
práve žalobkyňa, ktorá vyvíjala časový tlak na žalovanú, aby k podpisu spornej dohody došlo veľmi
rýchlo (údajne z dôvodov veľkého množstva iných záujemcov o predmetný byt). Žalovaná vychádzala

z informácii žalobkyne o tom, že suma 47.000,- eur bola uhradená spoločnosti SANUS Real ako
kúpna cena. Žalovaná neprevzala pri koncipovaní spornej dohody doslovne text dohody z 05.10.2016,
a teda spornou dohodou nezamýšľala v žiadnom prípade dosiahnuť rovnaký stav a rovnaké účinky.
Uzatvorením spornej dohody žalovaná mienila dosiahnuť stav, kedy bude sporná dohoda pojednávať
najmä o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny za byt. To potvrdzujú viaceré rozdiely v oboch dokumentoch.

Dohoda z 05.10.2016 je označená ako „Dohoda o finančnom vysporiadaní“, pričom sporná dohoda je
označená ako „Dohoda o postúpení práv a povinností“. Obsahom dohody z 05.10.2016 je iba výlučne
prevod práv zo zmluvy o budúcej zmluve. Obsahom spornej dohody nie je iba výlučne prevod práv
zo zmluvy o budúcej zmluve. Obsahom dohody z 05.10.2016 nie je absolútne žiadne dojednanie o
spôsobe uhradenia kúpnej ceny za byt. Uvedená platba je identifikovaná ako „finančné vysporiadanie“,

kdežto v spornej dohode sú dojednania o spôsobe uhradenia kúpnej ceny za byt. Tam uvedená platba
je explicitne identifikovaná ako „kúpna cena“ a nie ako „odplata za postúpenie“. Žalovaná sa nemala
prečo domnievať, že suma 47.000,- eur má byť suma, ktorá má byť žalobkyni uhradená titulom jej
odplaty za postúpenie, resp. akýmkoľvek iným titulom odlišným od právneho dôvodu, ktorý spočíva
v zaplatení kúpnej ceny za byt. Žalovaná sa po celý čas spoliehala na tvrdenia žalobkyne o tom, že

suma 120.000,- eur je v plnom rozsahu výlučne sumou kúpnej ceny bez toho, aby mala akákoľvek jej
časť predstavovať akúsi sprostredkovateľskú alebo inú odmenu žalobkyne. Zmluvu o budúcej zmluve
žalovanej žalobkyňa neposkytla, táto jej bola predložená až po uzavretí dohody o postúpení práv a
povinností medzi žalobkyňou a žalovanou spoločnosťou SANUS Real 18.04.2017. Žalobkyňa tieto
tvrdenia žalovanej nerozporovala, dokonca nepriamo potvrdila na pojednávaní 07.02.2019. Za týchto

okolností odôvodnenie napadnutého rozsudku postráda akúkoľvek elementárnu logiku, čím je založený
odvolací dôvod vyplývajúci z ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu zmenil a žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietol.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej sa dôrazne ohradila proti opakovaným tvrdeniam

žalovanej, o nepreukázanom sfalšovaní, resp. pozmeňovaní dohody bez vedomosti druhej strany, ktoré
je nielen nepravdivé, ale voči žalobkyni aj urážlivé. Napokon bola to strana žalovanej, kto finálnu podobu
dohody vypracoval a žalobkyňa túto žiadnym spôsobom nielenže nefalšovala ani nepozmeňovala
bez vedomia druhej strany. Zdôraznila, že príprava textácie predmetnej dohody bola plne v dispozícii
žalovanej a žalobkyňa túto textáciu nijakým spôsobom nemenila, teda tvrdenia žalovanej o akomkoľvek

sfalšovaní sú hrubým zavádzaním konajúceho súdu. Žalobkyňa nikdy žalovanej žiadnu FALŠOVANÚ
listinu, vec, dokument, proste čokoľvek NEPREDLOŽILA. Suma, ktorá bola v dohode uvedená, bola
žalobkyňou a žalovanou riadne dohodnutá a v Dohode bola uvedená žalovanou. Žalovanou podsúvaná
argumentáciaoúdajnomuvedenídoomyluohľadnesumyjeabsolútneirelevantná,nakoľkopriodplatnejzmluve je vedomosť strany, ktorá poskytuje finančné prostriedky o cene, za ktorú práva a povinností
nadobudol prevádzajúci nepodstatná a ak by vôbec šlo o omyl žalovanej, tento nebol v súdnom konaní
okrem tvrdenia samotnej žalovanej preukázaný. Ide jednoznačne o omyl v pohnútke a nie o omyl v

prejave vôle. To, že by žalovaná na dohodnuté podmienky nepristúpila, keby vedela, za akú sumu práva
nadobudla žalobkyňa, nebolo v prvoinštančnom súdnom konaní nijako preukazované a je výlučne v
rovine tvrdenia žalovanej. Tvrdenia žalovanej o údajnom falšovaní, ktoré ako činnosť samotná, už bez
ohľadu na primeranosť ceny, má mať za následok neplatnosť právneho úkonu, vychádza výlučne iba z
tvrdenia žalovanej, ktoré hrubo zasahuje do osobnostných práv žalobkyne bez toho, aby bolo voči nej

doposiaľvedenéakékoľvektrestnékonanievsúvislostistvrdeniamižalovanejvtomtokonaní.Žalobkyňa
nikdy žalovanej netvrdila, že by sumu 47.000,- eur niekomu uhrádzala a ako sama žalovaná v odvolaní
potvrdila, informovala ju o celkovom náklade za predmetný byt v sume 120.000,- eur, čo je náklad,
ktorý žalovaná na byt nevynaložila do dnešného dňa, pretože v tejto sume je započítaných aj sporných
47.000,- eur, ktoré žalovaná doposiaľ nikomu za predmetný byt neuhradila. Nadobudla vlastnícke právo
k bytu, ktorý bola ochotná nadobudnúť za 120.000,- eur o 47.000,- eur lacnejšie, pretože vyhlásila, že

dohoda, ktorú sama, resp. treťou osobou vypracovala, má byť neplatná (najskôr relatívne, aktuálne,
absolútne). Tvrdenie žalovanej, čo zamýšľala textáciou dohody vyriešiť je irelevantné, textácia dohody je
pevnédanáajeznejzrejmé,žeodplatavovýške50.000,-eur,teda3.000,-eur+47.000,-eurjeodplatou
za postúpenie práv a povinnosti zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy - nie, ako tvrdí žalovaná,
že je súčasťou kúpnej ceny určenej pre predávajúceho. Z dohody ani nevyplýva žiadna povinnosť

žalobkyne s touto sumou ďalej nakladať smerom k predávajúcemu. Ďalšia argumentácia žalovanej v tom
smere, že dohoda je dohodou o postúpení práv a povinností, a teda v takto označenom právom úkone je
odplata definovaná nie ako odplata za postúpenie práv a povinností, ale ako kúpna cena za byt je nielen
irelevantná, nemajúca žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, ale i nelogická. Akékoľvek zaťahovanie
vzťahu žalovanej a jej financujúcej banky do tohto súdneho sporu je nad rámec a ide výlučne o vzťah

žalovanej a financujúcej banky. Na jednej strane totiž žalovaná so skončeným právnickým vzdelaním de
facto nemá potrebné vedomostí, je uvádzaná do omylu, na druhej strane jej má žalobkyňa vopred uviesť,
koľko na predmetnom prevode má v úmysle zarobiť a má mať vedomosť o podmienkach financujúcej
banky žalovanej, s ktorou ani žalobkyňa nemala byť prečo v kontakte. Naviac všetky tvrdenia žalovanej,
ktorá sa snaží zo seba urobiť obeť, smerujú výlučne k omylu v pohnútke. V rámci svojej obrany žalovaná

žalobkyňu de facto kriminalizuje de iure ako osoba s ukončeným právnickým vzdelaním s ohľadom na
možnosť krivého obvinenia. Doposiaľ tak neurobila, resp. o tom žalobkyňa vedomosť nemá. Žiadala
preto rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne rázne poprela, že by v dohode zo dňa 07.04.2017

vo vzťahu k čiastke 50.000,- eur sa jednalo o odplatu za postúpenie práv a povinností zo zmluvy
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Od počiatku bola so žalobkyňou komunikovaná ako kúpna cena
bytu a nie ako odplata za postúpenie práv a povinností. Kľúčovým je podľa žalovanej pojem „kúpna
cena“, ktorý jednoznačne vyjadruje vôľu žalovanej uhradiť túto sumu titulom kúpnej ceny za byt nie
titulom odplaty pre žalobkyňu. Žalovaná predpokladala, že žalobkyni bude stačiť, ak odplata za uzavretie

dohody zo dňa 07.04.2017 = vrátenie zálohy za kúpnu cenu, čomu svedčí aj textácia dohody, pričom
upozornila na znenie čl. III. ods. 2 písm. b) dohody. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení nerozlišuje medzi
dohodou zo dňa 07.04.2017 a dohodou o finančnom vysporiadaní z 05.10.2016. Žalovaná ani jej
právny zástupca nikdy netvrdili, že žalobkyňa pozmeňovala, resp. falšovala dohodu zo 07.04.2017.
Žalobkyňa sfalšovala, resp. pozmenila pôvodnú dohodu z 05.10.2016. Pozmenila v nej uvedenú sumu

18.916,- eur na 47.016,- eur. S tým uviedla žalovanú do omylu ohľadne skutočnej kúpnej ceny bytu.
Pri príprave dohody zo 07.04.2017 žalovaná vychádzala z nesprávneho skutkového stavu, pričom tento
omyl vyvolala žalobkyňa. Žalobkyňa od počiatku konala so zlým úmyslom, tento sa premietol aj do
textácie čl. 3 ods. 2 písm. b) dohody zo 07.04.2017. Tento nemôže byť v súlade s dobrými mravmi,
preto je absolútne neplatný. Žalovaná vyjadrila presvedčenie, že skúmanie aktuálnej ceny obdobných

bytov nie je pre konanie relevantné. Predmetom sporu nie je primárne kúpna cena, ale vôbec odplata
za prenechanie práva uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetný byt a okolnosti (ne)dojednania. Žalobkyňa
si za postúpenie práv vypýtala sumu podstatne prekračujúcu 50 % ceny celého bytu, čo sa môže
prinajmenšom javiť ako neprimerané a nesúladné s primeranou cenou, ktorú vyžadujú dobré mravy.
Z uvedeného preto nemôže ísť len o omyl v pohnútke, ale aj o omyl v skutočnostiach rozhodujúcich

pre urobenie právneho úkonu. Ak by tento omyl nenastal, žalovaná by vedela, že na takúto „odplatu“
nemá dosť finančných prostriedkov a že ho nemôže financovať z úveru. Žalobkyňa nikdy netvrdila, že
nie je ochotná uhradiť za byt aj zvyšnú sumu 47.000,- eur, avšak od počiatku tvrdila, že túto sumu môže
uhradiť len ako kúpnu cenu za byt, nakoľko iba v takom prípade ju môže uhradiť z hypotekárneho úveru.Snahou žalovanej nikdy nebolo vyhnúť sa plateniu dohodnutej povinnosti, čo preukázala aj tým, že túto
povinnosť, ak by bola taká, akou ju prezentovala žalobkyňa, bola pripravená uhradiť prostredníctvom
hypotekárneho úveru, ale vinou žalobkyne a jej konania v rozpore s dobrými mravmi tak urobiť nemohla.

Zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej dala do pozornosti, že právny úkon dohoda o postúpení
práv a povinností rieši ako už zo samotného názvu a vyplýva postúpenie práv a povinností, teda
aj odplata uvedená v tomto úkone logicky a tiež systematicky je odplatou za poskytnutie plnenia,

teda za predmet dohody. Vyhotovenie právneho úkonu bolo realizované stranou žalovanej. Údajne
tvrdený nesprávny skutkový stav, ktorého nesprávnosť má spočívať podľa obrany žalovanej výlučne
v tom, že či sa suma 50.000,- eur za postúpenie práv a povinností započítavala a kúpnu cenu
alebo nie, nie je nesprávnym skutkovým stavom. Dôsledne sa ohradila voči tvrdeniam o akomkoľvek
pozmeňovaní akýchkoľvek listín zo strany žalobkyne. Žalobkyňa nikdy nepozmeňovala, nefalšovala,
nejak neupravovala žiaden text riadne uzavretého právneho úkonu. Textáciu dohody z 05.10.2016

použila ako základ pre svoj návrh dohody so žalovanou. V tomto texte odstránila osobné údaje právnej
predchodkyne - uviedla inú sumu, ako bola uvedená v pôvodnom texte dohody z 05.10.2016. Takéto
konanie nie je v žiadnom prípade sfalšovaním alebo pozmeňovaním akejkoľvek listiny. Bod II.3.3.
vyjadrenia žalovanej je vyslovene útokom na osobnostné práva žalobkyne. Bod III.3.4., III.3.5. označila
za prenášanie obchodného rizika žalovanej a jej vzťahu a podmienok hypotekárneho úveru, resp. jej

vzťahu s treťou osobou, s ktorou žalobkyňa absolútne vôbec nemá žiaden vzťah a ani možnosť doňho
zasiahnuť. Sama žalovaná potvrdila, že mala vedomosť, že náklady na obstaranie bytu budú 120.000,-
eur, pričom žalobkyni do dnešného dňa uhradila iba zálohu 3.000,- eur a priebežne 70.000,- eur uhradila
predávajúcemu, takže ako dobromyseľná nadobúdateľka bytu vedomá si nákladu vo výške 120.000,-
eur uhradila za byt niečo dokopy 70.000,- eur a o 47.000,- eur sa súdi so žalobkyňou. Žiadala preto, aby

odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil a odvolanie žalovanej zamietol.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§
379, § 380 CSP), po zopakovaní dokazovania na pojednávaní 29. júna 2021 rozsudok prvoinštančného
súdu zmenil, žalovanej uložil uhradiť žalobkyni 27.000,- Eur s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy

27.000,- Eur od 07.05.2018 do zaplatenia, do 3 dní, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol o nároku
na náhradu trov konania.

7. Na základe dovolania žalobkyne proti rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd SR uznesením
1Cdo/62/2022 zo dňa 29. novembra 2023 rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/138/2020-321

zo dňa 29. júna 2021 zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z procesných dôvodov.
Na podklade zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR, odvolací súd vytýčil termín pojednávania
na deň 28.5.2024, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a pojednávanie
odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia na 25.6.2024 o 9,25 hod.

8. Podľa § 219 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), rozsudok
sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je
možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí
rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám
ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

9. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, zopakovaní dokazovania a zohľadnenia
skutočností tak, ako z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynuli, odvolací súd zastal názor, že
právny základ, od ktorého žalobkyňa uplatňuje svoj nárok na plnenie vo vzťahu k žalovanej, je daný,
zostalo posúdiť iba primeranosť žalobkyňou požadovaného plnenia.

10. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že strany sporu uzatvorili 07.04.2017 dohodu
o postúpení práv a povinností, predmetom ktorej bol prevod všetkých práv a povinností z uzatvorenej
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s budúcim predávajúcim SANUS Real s.r.o. na prevod nehnuteľností,
bližšie špecifikovanej v dohode. V čl. III tejto sa žalovaná ako postupník zaviazala zaplatiť žalobkyni

ako postupcovi za prevod práv a povinností z uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve kúpnu cenu
vo výške 50.000,- eur spôsobom, že za a) prvá časť kúpnej ceny vo výške 3.000,- eur bude zo strany
postupníka postupcovi zaplatená v hotovosti pri podpise dohody, b) druhá časť kúpnej ceny vo výške47.000,- eur bude zo strany postupníka postupcovi uhradená prostredníctvom hypotekárneho úveru
poskytnutého na kúpnu nehnuteľností, čerpaného kupujúcim H. H. a.s.

11. Z vykonaného dokazovania bolo taktiež preukázané, že žalobkyňa nadobudla právo na odkúpenie
nehnuteľnosti na podklade dohody, uzatvorenej 05.10.2016, dohodou o finančnom vysporiadaní,
uzatvorenou s pani D., predmetnom ktorej bol prevod práv zo zmluvy o budúcej zmluve, na podklade
ktorej žalobkyňa uhradila pani D. za prevod práv na odkúpenie spornej nehnuteľnosti 18.916,- eur.

12. Podľa § 39 OZ uplatnený právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

14. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje zrejme preto, že podliehajú spoločenskému
vývoju a tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich definovať, vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru, všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a

vzájomné rešpektovanie.

15. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015 sp.zn. I.ÚS 640/2014 pri poskytovaní súdnej
ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania má byť táto založená, okrem iného, i na zohľadnení
a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii

výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.

16. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. I.ÚS 243/07, I.ÚS 242/07) opakovane pripomína, že
prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho
hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody, vyplývajúcej z princípu zmluvnej

voľnosti (autonómie vôle) podľa článku 2 ods. 3 ústavy. Ústavný súd zároveň zdôraznil, že jedným
zo základných princípov výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred
takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený
a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená
spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou.

Za ústavne nesúladnú ústavný súd považuje i interpretáciu foriem podústavného práva v extrémnom
rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku prílišného formalizmu. Spravodlivosť je totiž kritériom,
ukladajúcim každému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie v súdenej právnej
veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel
a účel príslušných zákonných ustanovení. Ústavný súd považuje za samozrejmé a určujúce, že vždy

je potrebné vychádzať z individuálnych, teda konkrétnych zistení, založených rozmerom každej súdom
prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť komplikované a netypické, to
však nezbavuje všeobecné súdy urobiť všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia, akokoľvek sa to
môže javiť zložité (I.ÚS 118/2013).

17. Vychádzajúc z uvedeného, z okolností prejednávanej veci, ako i samotného správania sa žalovanej,
ktorá v priebehu sporu sama navrhovala tento ukončiť mimosúdne dohodou a ponúkala žalobkyni na
uspokojenie ňou uplatneného nároku 26.500,- eur, i odvolací súd dospel k záveru, že uzatvorenú dohodu
o postúpení práv a povinností zo 07.04.2017 nemožno považovať za dohodu v extrémnom rozpore
s dobrými mravmi, naviac, ak z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že samotná

žalobkyňa za postúpenie práv na odkúpenie bytu uhradila svojej právnej predchodkyni, resp. poskytla
svojej právnej predchodkyni, finančné prostriedky vo výške 18.916,- eur ako „odmenu za prenechanie
poradia na odkúpenie bytu“.

18. Pokiaľ i žalovaná v konaní namietala, že jej žalobkyňa mala zaslať pozmenenú dohodu z 05.10.2016,

na podklade ktorej právna predchodkyňa žalobkyne žalobkyni postúpila práva na odkúpenie bytu,
uvedené pri posudzovaní platnosti dohody zo 07.04.2017 nie je relevantné, nakoľko predmetnú dohodu
pripravovala žalovaná a do textu tejto dohody žalobkyňa žiadnym spôsobom nezasahovala. Za právne
významné nepovažoval odvolací súd ani tvrdenia žalovanej o uvedení do omylu pri oznámení kúpnejceny bytu, nakoľko tieto skutočnosti si žalovaná mohla u predajcu bytu overiť skôr, ako dohodu zo
07.04.2017 podpísala.

19. Nesporným zostalo, že na podklade dohody, uzatvorenej so žalovanou 07.04.2017, žalovaná
nadobudla právo na odkúpenie bytu v lukratívnej časti Bratislavy, ktorého hodnota od uzatvorenia
kúpnej zmluvy nepomerne vzrástla. Pri posudzovaní odôvodnenosti nároku žalobkyne odvolací súd
preto zvažoval, že žalovaná na jednej strane „robí zo seba obeť“, ktorá bola „podvedená“ žalobkyňou, na
druhej strane, bez overenia si ňou uvádzaných informácií o cene bytu, bola ochotná uhradiť žalobkyni,

resp. za odkúpenie bytu, cenu uvádzanú žalobkyňou.

20. Vo väzbe k výsledkom vykonaného dokazovania, vyhodnoteniu jednotlivých dôkazov vo vzájomných
súvislostiach, zohľadniac i ochotu samotnej žalovanej poskytnúť žalobkyni „odmenu“ za postúpenie práv
na odkúpenie bytu, odvolací súd z hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov oboch strán sporu
dospel k záveru, že primeranou sumou za „prenechanie poradia na odkúpenie bytu“ je suma 30.000,-

eur ako jednu tretinu skutočnej ceny bytu v čase kúpy. Mal zato, že požiadavka žalovanej, presahujúca
50 % kúpnej ceny, je značne premrštená i po odpočítaní ňou uhradenej odmeny v prospech pani D..
Limitom, ktorým sa odvolací súd riadil, bola hodnota príležitosti odkúpiť byt, a nie dorovnanie straty v
stúpajúcej hodnote bytu, ktorá žalobkyni prenechaním poradia na kúpu bytu vznikla a vzniká. Túto si
totiž neschopnosťou cenu bytu dofinancovať založila sama. Za jediné kritérium odvolací súd považoval

hodnotu príležitosti, ktorú žalobkyňa žalovanej poskytla v podobe možnosti odkúpiť byt v lukratívnej časti
B..

21. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ i na pojednávaní vyslovil predbežný právny názor, v zmysle ktorého
považoval nárok žalobkyne za odôvodnený v celom rozsahu, vo väzbe na účel ust. § 181 ods. 2 CSP,

dodáva, že účelom a zmyslom stanoviska súdu k skutkovým tvrdeniam a navrhovaným dôkazom a jeho
predbežného právneho posúdenia veci je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania,
vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Vyslovenie predbežného právneho názoru na
vec má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní a pokiaľ
i sudca dané zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia

strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie § 181 ods. 2
CSP žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť
prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť svoje návrhy na záver
pojednávania a pod. Striktné nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu teda samo
osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle ust. § 420 písm.

f) CSP.

22. Vo väzbe na uvedené preto odvolací súd i napriek vyslovenému právnemu názoru dospel k záveru
o tom, že nárok žalobkyne je potrebné modifikovať, a to najmä z dôvodov, na ktoré v podrobnostiach
odvolací súd poukázal. Prioritnou pre zmenu vysloveného právneho názoru bola najmä požiadavka

žalobkyne presahujúca 50% kúpnej ceny. Limitom, ako odvolací súd poukázal už v predchádzajúcom
rozhodnutí, ktorým sa odvolací súd riadil, i po zrušení veci Najvyšším súdom, bola hodnota príležitosti
odkúpiť byt a nie dorovnanie straty v stúpajúcej hodnote bytu, ktorá žalobkyni prenechaním poradia na
kúpu bytu vznikla a vzniká.

23. Na pojednávaní pred odvolacím súdom, žalovaná uviedla, že si svoje povinnosti v zmysle dovolaním
zrušeného rozsudku odvolacieho súdu, vo vzťahu k žalobkyni, splnila. Uvedenú skutočnosť právny
zástupca žalobkyne nerozporoval, a preto vyjadrenie žalovanej o tom, že si svoje finančné povinnosti
vo vzťahu k žalobkyni na podklade rozsudku odvolacieho súdu, splnila, odvolací súd považoval za
nesporné. Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp.zn. 5M Cdo 17/2009, sp.zn. 9Cdo 85/2013, sp.zn.

8Cdo 30/2017 a Ústavný súd v rozhodnutí sp.zn. II. ÚS 18/2016 sa zaoberali otázkou vzniku
bezdôvodného obohatenia v prípade poskytnutia plnenia, na základe právoplatného a vykonateľného
súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušené.
Súdna prax je jednotná v tom, že zrušenie právoplatného rozhodnutia deklaratórnej povahy, nezakladá
bez ďalšieho právo strany v konaní na vrátenie poskytnutého plnenia, lebo rozhodujúce je, či právny

dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotno-právnom základe. Zrušením rozhodnutia na
základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené len vtedy,
ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Vo všetkých prípadoch, keď bolo
poskytnuté plnenie, na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôrv rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušené, môže dôjsť k novému prejednaniu veci
a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom
pre plnenie a splnenie si hmotno-právnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia

rozsudku (zmieru), ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom
obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku.

24. Nakoľko v predmetnej veci odvolací súd pri opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, že žalobkyni
vznikol vo vzťahu k žalovanej nárok na zaplatenie 30.000,- Eur, „ako odmeny za prenechanie poradia

na odkúpenie bytu“ (po odpočítaní sumy 3.000,- Eur) a túto žalovaná podľa prednesu pred odvolacím
súdom v prospech žalobkyne uhradila, (čo právny zástupca žalobkyne nespochybnil), odvolací súd
rozsudok prvoinštančného súdu v konečnom dôsledku zmenil a žalobu žalobkyne zamietol.

25. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

26. Nakoľko zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému
obohateniu toho, komu bolo plnené iba vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom
práve a v predmetnej veci žalovaná v prospech žalobkyne plnenie poskytla na základe dohody
o postúpení práv a povinností uzatvorenej 7.4.2017, teda na hmotno-právnom základe, dospel odvolací
súd k záveru, že splnením súdom uloženej povinnosti dlh žalovanej zanikol a tento nebolo možné

opätovne priznať. V konečnom dôsledku preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil
tak, že žalobu žalobkyne zamietol, žalovanej vo vzťahu k žalobkyni priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100% (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania odvolací súd zohľadnil, že právny zástupca žalobkyne na skutočnosť, že žalovaná vo vzťahu
kžalobkyniplnilavrozsahustanovenompôvodnýmrozsudkomodvolaciehosúdu,procesnýmspôsobom

nereagoval, a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nebolo možné aplikovať ust. §
256 ods. 1 CSP, a to ani analogicky podľa Čl. 4 Základných princípov CSP. Podľa § 453 ods. 3 CSP
ak dovolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.

27. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd priznal žalovanej vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu
trov dovolacieho konania v plnom rozsahu vychádzajúc z toho, že výrok nároku na náhradu trov konania
je závislým výrokom od výroku, ktorým súd rozhodol vo veci samej, a nakoľko bola žalovaná v konečnom
dôsledku vo vzťahu k žalobkyni úspešná, vychádzajúc z jednoty konania priznal žalovanej vo vzťahu
k žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia § 366 CSP neprihliadal na dôkazy
predložené žalovanou na odvolacom pojednávaní.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)