Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Vladimíra Slobodová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/230/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201467
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201467.1
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX
XX E., proti žalovanému: Súkromná spojená škola British International School Bratislava, so sídlom J.
Valašťana Dolínského 1, Bratislava, IČO: 30 795 371, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, o sprístupnenie informácie
podľa zákona č. 211/2000 Z.z.č. 102170423/2023 zo dňa 24.08.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.10.2022, sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti a zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobkyni dňa 24.
augusta 2022 a sprístupnenia informácie požadovanej žiadosťou zo dňa 8. augusta 2022.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 8. augusta 2022 elektronicky požiadala prostredníctvom
e-mailu podľa zákona o slobode informácií žalovaného o zaslanie „Education agreement“ (zmluvy
o vzdelávaní) v slovenskom jazyku v súlade s § 4 zákona č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov upravujúceho používanie štátneho jazyka v školstve. V zákonnej
lehote jej žalovaný informácie nesprístupnil, ani nevydal písomné rozhodnutie o nesprístupnení
informácií. Dňa 16. augusta 2022 žalovaný doručil iba vyjadrenie, že žiadosti nevyhovuje, z dôvodu,
že zákon o slobode informácií sa na neho v rozsahu žalobkyňou požadovanej informácie nevzťahuje.
Nečinnosťou žalovaného došlo k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o informáciu, teda k vydaniu
fiktívneho rozhodnutia. Toto rozhodnutie sa podľa zákona považuje za doručené v tretí deň od uplynutia
lehotynavydanierozhodnutia. Vyjadreniežalovanéhozo16.augusta2022všakanizformálnoprávneho
hľadiska, ani z hľadiska obsahu nemožno považovať za rozhodnutie vydané v zákonnej lehote 8
pracovných dní. Proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií dňa 19. augusta 2022
podala žalobkyňa odvolanie adresované riaditeľke školy ako odvolaciemu orgánu. Žalovaný ako škola
zaradená do verejnej siete škôl a školských zariadení vedenom Ministerstvom školstva, vedy, výskumu
a športu SR svojou nečinnosťou porušil ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií. Toto
ustanoveniejednoznačneukladáajškolealeboškolskémuzariadeniuzaradenémudoverejnejsieteškôl
a školských zariadení v prípade, ak nevyhovie žiadosti, povinnosť vydať v zákonom stanovenej lehote
písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Toto rozhodnutie musí obsahovať všetky náležitosti
rozhodnutia, t. j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Zákon o slobode informácií neumožňuje
ani škole alebo školskému zariadeniu zaradenému do verejnej siete škôl a školských zariadení zostať
nečinným a vznik fiktívneho rozhodnutia nastáva iba v záujme ochrany žiadateľa. Škola alebo školské
zariadenie zaradené do verejnej siete škôl a školských zariadení je povinná vydať písomné rozhodnutie.
Fiktívne rozhodnutie neobsahuje ani odôvodnenie, v dôsledku čoho je nezákonné a nepreskúmateľné.
Navyše, neexistuje žiadny zákonný dôvod na nesprístupnenie požadovanej informácie. V odvolanížiadala, aby bolo fiktívne rozhodnutie zrušené a požadované informácie sprístupnené elektronicky. Dňa
24. augusta 2022 jej bolo doručené emailom vyjadrenie žalovaného ako reakcia na odvolanie proti
fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií z 19. augusta 2022, v ktorej odvolací orgán uvádza,
že nespôsobil vydanie fiktívneho rozhodnutia a opätovne zopakoval, že nie nie je povinnou osobou a
že z týchto dôvodov nemôže sprístupniť požadovanú informáciu. Riaditeľka školy ako odvolací orgán
taktiež uvádza, že zakladateľom Súkromnej spojenej školy British International School Bratislava je
právnická osoba zriadená podľa Obchodného zákonníka. Ak žalovaný považuje požadovanú zmluvu
napr. za obchodné tajomstvo alebo chránenú podľa zákona o ochrane osobných údajov, má za to, že
sprístupnenie zmluvy o vzdelávaní v štátnom jazyku, teda v slovenskom jazyku, navyše bez osobných
údajov alebo bez obchodného tajomstva patrí do rozsahu ústavného práva na vzdelávanie a je v súlade
aj s § 4 zákona č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
upravujúceho používanie štátneho jazyka v školstve. Povinná osoba môže odmietnuť sprístupnenie
informácie ako celku alebo len jej časti. Pre ilustráciu, žiadateľ môže žiadať sprístupnenie príloh zmluvy,
ktorej obsahom sú výlučne informácie tvoriace obchodné tajomstvo. V takomto prípade povinná osoba
rozhodne o nesprístupnení informácie ako celku. Naopak obsahom prílohy zmluvy môžu byť všeobecné
obchodné podmienky a niekoľko viet, ktoré tvoria obchodné tajomstvo a niekoľko osobných údajov. V
tomto prípade povinná osoba sprístupní prílohu a vyčierni obchodné tajomstvo s osobnými údajmi. O
nesprístupnení obchodného tajomstva a osobných údajov vydá rozhodnutie. Ak nedôjde k sprístupneniu
informácie podľa § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba musí vydať
písomné rozhodnutie, resp. podať podnet na vydanie rozhodnutia a doručiť ho žiadateľovi do vlastných
rúk. Povinná osoba nie je oprávnená odmietnuť poskytnutie informácie, a to ani čiastočne, bez vydania
písomného rozhodnutia, resp. podnetu na vydanie rozhodnutia. Písomnosť rozhodnutia znamená, že
jeho text je obsiahnutý na osobitnej listine. Predmetná požiadavka písomnej formy rozhodnutia nie
je splnená doručením rozhodnutia elektronickou poštou, napríklad ako súčasť emailu (napr. ak je
rozhodnutie pripojené ako príloha emailu vo forme scanu podpísaného rozhodnutia vo formáte pdf).
Písomné rozhodnutie sa vydáva vždy, ak povinná osoba nevyhovie žiadosti čo i len sčasti. Pokiaľ ide
o obchodné tajomstvo, dáva do pozornosti, že ustanovenie § 10 ods. 1 infozákona sa má vykladať tak,
že na to, aby určité skutočnosti tvorili predmet obchodného tajomstva, musia byť kumulatívne splnené
zákonné predpoklady definované v § 17 Obchodného zákonníka. Rozhodnutia/vyjadrenia žalovaného
považuje za nezákonné z dôvodu ich nepreskúmateľnosti. Uvedenými rozhodnutiami/vyjadreniami bola
poškodená na svojich právach na sprístupnenie informácií, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky
a zákon o slobode informácií, ako aj ústavného práva na vzdelávanie.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.03.2023 uviedol, že sa s tvrdeniami žalobkyne nestotožňuje,
na základe čoho upozornil hlavne na skutočnosť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, žaloba
je nedôvodná v celom rozsahu a je ju potrebné odmietnuť, nakoľko žalovaný nie je povinnou osobou
v zmysle ustanovenia § 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na základe čoho nemohlo dôjsť
ani k vydaniu fiktívnych rozhodnutí a zároveň je žaloba neprípustná podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm.
g) zákona č. 162/2015 Z. z.
4. Správny súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania
žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej
neprípustnosť.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) v správnom súdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.8. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
9. Podľa § 4 písm. d) SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby
a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
10.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
13. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými
podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie
územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať
o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v
rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom
a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného
zákona.
14. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej
klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy
v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa
zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z
prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
15. V uvedenej právnej veci správny súd po skúmaní procesných podmienok zistil, že nie je daná jeho
právomockonaťopodanejžalobezdôvodu,žesavdanomprípadenejedná opreskúmanierozhodnutia
orgánu verejnej správy.
16. V danom prípade sa žalobkyňa domáha poskytnutia informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z.
o slobodnom prístupe k informáciám, a to o sprístupnenie „Zmluvy o vzdelávaní“ v slovenskom jazyku.
Ustanovenie § 2 zákona č. 211/2000 Z.z. vymedzuje osoby povinné sprístupňovať informácie v zmysle
tohto zákona. Ide o štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby,
ktorýmzákonzverujeprávomocrozhodovaťoprávachapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnických
osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Žalovaný je súkromnou
školou,jetedaprávnickouosobou,ktorejzákonzverujeprávomocrozhodovaťoprávachapovinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozsah rozhodovacej činnosti v oblasti
verejnej správy je však vo vzťahu k žalovanému stanovený právomocami riaditeľa školy v zmysle § 5
zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorá sa považuje za orgán
štátnej správy v školstve podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej správe v školstve. Informačná
povinnosť v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. sa teda na žalovaného vzťahuje len v rozsahu právomocí
riaditeľa školy v zmysle § 5 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Na žalobkyňou požadovanú informáciu sa informačná povinnosť žalovaného nevzťahuje.
17. Žalovaný odpoveďou zo dňa 24. augusta 2022 na „odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu“ žalobkyne
zo dňa 19. augusta 2022 odmietol sprístupniť žalobkyňou požadovanú informáciu z dôvodu, že
v zmysle § 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám nie je povinnou osobou.Správny súd k veci uvádza, že vzhľadom na súkromnoprávny charakter požadovanej informácie
(sprístupnenie „Zmluvy o vzdelávaní“ v slovenskom jazyku), nie je daná právomoc správneho súdu
na jej prejednanie a rozhodnutie. Požadovaná informácia sa netýkala rozhodovania žalovaného
o právach alebo povinnostiach osôb v oblasti verejnej správy, teda žaloba smeruje voči rozhodnutiu,
ktoré nebolo vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného v oblasti verejnej správy. Požadovaná
informácia nevznikla v rámci rozhodovacej činnosti žalovaného v oblasti verejnej správy a ani nesúvisí
s rozhodovacou činnosťou žalovaného v oblasti verejnej správy. Keďže správny súd dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného zákon zo súdneho preskúmania správnym súdom vylučuje,
postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol.
18. Podľa dôvodovej správy k § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z., žaloba je neprípustnou
najmä v týchto prípadoch:
– ak smeruje voči rozhodnutiu alebo opatreniu, inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej
správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7 SSP,
– ak smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, inému právnemu aktu alebo
úkonu, ktoré nebolo vydané v rámci výkonu pôsobnosti tohto orgánu v oblasti verejnej správy (napr. akty
občianskoprávnej povahy týkajúce sa majetku atď.),
– ak smeruje voči právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy (napr. rozhodnutiu
či inému právnemu aktu orgánov činných v trestnom konaní alebo právnym úkonom osôb súkromného
práva).
19. Neboli teda splnené podmienky na súdny prieskum zákonnosti, kladené na charakter orgánu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal a tým ani na charakter napadnutého rozhodnutia rsp. postupu. Správny
súd zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v predmete nepodliehajúcom
súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. d) SSP, čo má za následok odmietnutie žaloby ako neprípustnej
podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 171 ods. 1 SSP tak, že žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože mu v konaní vznikli trovy konania titulom právneho
zastúpenia a žaloba bola odmietnutá z dôvodu, že je podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP neprípustná.
Z procesného hľadiska žalobca zavinil odmietnutie žaloby tým, že ju podal na súd, ktorý nemá právomoc
žalobu prejednať a v danej veci rozhodnúť, je preto povinný žalovanému nahradiť trovy konania.
21. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.