Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/157/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200978
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1022200978.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov

senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: G. G., X..
XX.XX.XXXX, F. X, XXX XX L., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,
812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-OKAP-2020/018412-004
zo dňa 17.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Dňa 27.11.2019 žiadateľ G. G., F. X, XXX XX L. (ďalej ako „žiadateľ“ alebo aj ako „žalobca“), doručil
Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave ako povinnej osobe (ďalej aj ako „povinná osoba“),
e-mailom žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len ako
„zákon č. 211/2000 Z.z.“), ktorá bola povinnou osobou zaevidovaná dňa pod č. KRPZ-BA-192/2019-

SI (ďalej len ako „žiadosť“) a v ktorej uviedol, že v zverejňovaných zoznamoch štatistík nie sú
uvedené štatistiky s lokalizáciou na úrovni „úsek pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia sa s
inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou,“ ako to vyžaduje zákon. Žiadateľ žiadal o
poskytnutie informácií: „1. takéto štatistiky máte pre L. a celý kraj k dispozícii, 2. v akej forme (tabuľka,
CSV, open dáta, API, iná forma vyžadovaná zákonom č. 55/2014, resp. zákonom č. 95/2019), 3. akou
formou a kde ich zverejňujete“ (ďalej len ako „požadované informácie“).

2. Dňa 28.11.2019 vykonalo Oddelenie komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave ako spracovateľ, šetrenie skutkového stavu veci ohľadom žiadosti žiadateľa a listom
č. KRPZ-BA-192-001/2019-SI zo dňa 28.11.2019 si vyžiadalo podklady pre rozhodnutie od Krajského
dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.
3. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave sa k žiadosti
č. KRPZ-BA-192-001/2019-SI zo dňa 28.11.2019 Oddelenia komunikácie a prevencie Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, vyjadril listom č. KRPZ-BA- KDI3-4088-001/2019 zo dňa

29.11.2019, v ktorom uviedol k žalobcom požadovaným informáciám že: 1) štatistiky sú generované
pre Slovenskú republiku a kraje, Slovenskú republiku, kraje a okresy a pre policajné okresy a diaľničné
oddelenia Policajného zboru, 2) štatistiky sú vo forme tabuľky a 3) štatistiky sú zverejňované na stránke
P.:/..H..R.-R.. Z obsahu a formy zaslaných podkladov z Krajského dopravného inšpektorátu Krajskéhoriaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa vyplývalo, že je potrebné postupovať v predmetnej
veci podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v zmysle ktorého, ak predmetom žiadosti je získanie
informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do

piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi, oznámiť mu údaje, ktoré
umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.
4. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako povinná osoba oznámilo v zákonnej lehote
žiadateľovi listom č. KRPZ-BA-192-003/2019-SI zo dňa 03.12.2019, t.j. do piatich dní, že požadované
informácie sprístupnila s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a s odkazom na zdroj už

zverejnenej informácie, ktorá je dostupná na stránke P.:/..H..R.-R..
5.Dňa16.12.2019bolodoručenéOddeleniukomunikácieaprevencieKrajskéhoriaditeľstvaPolicajného
zboru v Bratislave z úrovne Poradnej komisie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,
odvolanie žiadateľa - proti oznámeniu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č.
KRPZ-BA-192-003/2019-SI zo dňa 03.12.2019 a proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby zo dňa
09.12.2019 (ďalej aj ako „fiktívne prvostupňové rozhodnutie“) podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000

Z.z. o čiastočnom zneprístupnení informácie (ďalej len ako „odvolanie žiadateľa“).
6. Dňa 16.12.2019 zaevidovalo Oddelenie komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave odvolanie žiadateľa zo dňa 04.12.2019, ktoré vyhodnotilo tak, že opakovaná žiadosť
žiadateľa o informácie, resp. ním podané odvolanie proti fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu
povinnej osoby bude vybavené v režime bežnej korešpondencie v zákonom stanovenej lehote 30 dní a

nie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko v danej veci nebolo povinnou osobou vydané rozhodnutie
podľa ust. § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a preto nebolo možné akceptovať predmetné podanie
žiadateľa ako odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu.
7. Oddelenie komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave pri
opakovanom spracovaní odpovede dňa 20.12.2019 zistilo, že na uvedenej stránke P.:/..H..R.-R.

sa požadovaná informácia nenachádza, a preto žalobcovi opakovanú informáciu v režime bežnej
korešpondencie v zákonom stanovenej lehote nezaslalo.
8. Oddelenie komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky dňa 20.12.2019, postúpilo odvolanie žiadateľa proti fiktívnemu prvostupňovému
rozhodnutiu spolu so spisovým materiálom na druhostupňové konanie Prezídiu Policajného zboru

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a to listom označeným ako „Stanovisko voči fiktívnemu
rozhodnutiu o neposkytnutí informácie č. KRPZ- BA-192-006/2019-SI zo dňa 20.12.2019“ spolu s
úradným záznamom č. KRPZ-BA-192- 007/2019-SI zo dňa 20.12.2019.
9. Prezídium Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej aj
ako „druhostupňový orgán“), rozhodnutím č. PPZ-OKAP-2020/006426-004 zo dňa 09.01.2020 (ďalej

aj ako „druhostupňové rozhodnutie v prvom konaní“), rozhodlo o odvolaní žiadateľa proti fiktívnemu
prvostupňovému Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 09.12.2019, tak, že podľa
ust. § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“) s poukazom na ust. § 46 a ust, § 47 Správneho poriadku,
fiktívne prvostupňové fiktívne rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa

09.12.2019 povinnej osoby, zrušilo a vec vrátilo Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave
ako povinnej osobe na nové prejednanie a rozhodnutie.
10. Dňa 16.01.2020 zaslal druhostupňový orgán - Prezídium Policajného zboru v Bratislave,
administratívny spis na nové konanie a opätovné rozhodnutie Oddeleniu komunikácie a prevencie
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave a ktorý bol preevidovaný na č. KRPZ-BA-14/2020-

SI.
11. Dňa 17.01.2020 Oddelenie komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Bratislave, si opätovne vyžiadalo listom č. KRPZ-BA-14-009/2020-SI zo dňa 17.01.2020 od Krajského
dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, podklady.
12. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave uviedlo v

odpovedi na list Oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Bratislave č. KRPZ-BA-14-009/2020-SI zo dňa 17.01.2020, že zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 8/2009
Z.z.“) neustanovuje povinnej osobe povinnosť viesť štatistické údaje o žalobcom požadovaných údajoch.
13. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako povinná osoba (ďalej aj ako „prvostupňový

orgán“) o žiadosti žiadateľa o sprístupnenie ním požadovaných informácií po zrušení rozhodnutia
fiktívneho prvostupňového rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa
09.12.2019 v novom konaní opätovne rozhodol rozhodnutím č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa
21.01.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žiadosti žalobcu nevyhovelo v celomrozsahu z dôvodu, že požadovanými informáciami v čase podania jeho žiadosti nedisponovalo. Svoje
rozhodnutie odôvodnil prvostupňový orgán tým, že ako povinná osoba nedisponuje požadovanými
informáciami, pretože evidencia dopravných nehôd, z ktorej sú štatistické údaje o dopravnej nehodovosti

generované, je informačným systémom policajného zboru podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov, ktorý sa vedie na účely získavania informácií o stave dopravnej
nehodovosti na území Slovenskej republiky a poskytovania údajov z tejto evidencie iným subjektom.
Podrobnosti o vedení evidencie sú uvedené v ust.§ 67 a ust. § 68 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o cestnej premávke“). Citovaný zákon pritom neustanovuje povinnej osobe povinnosť viesť štatistické
údaje o žiadateľom požadovaných informáciách. Uvedený informačný systém neobsahuje žiadateľom
štatistiky vyšpecifikovanú lokáciu „úsek pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia sa s inou
pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou“, a preto povinná osoba nemá k dispozícii ku dňu
doručenia žiadosti žiadateľa ním požadované informácie.
14. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v

Bratislave č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020 odvolanie, doručené povinnej osobe dňa
05.02.2020, v ktorom namietal nesprístupnenie ním požadovaných informácií povinnou osobou a
zastával názor, že táto musí požadovanými informáciami disponovať.
15. Oddelenie komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, listom
č. KRPZ- BA-14-013/2020-SI zo dňa 06.02.2020 postúpilo odvolanie žalobcu proti prvostupňovému

rozhodnutiu povinnej osoby č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020 spolu so spisovým
materiálom, Prezídiu Policajného zboru v Bratislave na druhostupňové konanie.
16. Prezídium Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej
aj ako „druhostupňový orgán“), rozhodlo o odvolaní žiadateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu č.
PPZ-OKAP- 2020/018412-004 zo dňa 17.02.2020, rozhodnutím č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa

21.01.2020 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), tak že odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Druhostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Policajný zbor (ďalej
aj ako „PZ“) ako štátny orgán, môže konať iba na základe zákonov, v ich medziach, v rozsahu a
spôsobom, ktorý je v nich ustanovený, ako aj v rozsahu kompetencií, ktoré mu jednotlivé zákony
dávajú. Zákony dávajú kompetencie jednotlivým štátnym orgánom podľa charakteru úloh, ktoré plnia.

PZ spracúva informácie podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „zákon č.171/1993 Z.z.“) a v prípade dopravných nehôd aj podľa zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 8/2009
Z.z.“). v takom rozsahu, v akom sú spracovávané podľa citovaných zákonov a v akom uvedené údaje
potrebuje pre plnenie svojich úloh a svoju činnosť. Uviedol, že PZ nespracováva a nevedie informácie

v rozsahu a podobe požadovanej žiadateľom, ktorý žiada štatistiky s informáciami o úsekoch pozemnej
komunikácie alebo miesta kríženia sa s inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou.
Zdôraznil, že žiadateľ poukazuje v odvolaní na ustanovenia vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 251/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti riadenia
bezpečnosti pozemných komunikácií (ďalej len ako „vyhláška č. 251/2011 Z.z.“), avšak z predmetnej

vyhlášky nevyplývajú žiadne povinnosti pre PZ spracovávať informácie tak, ako to uvádza žiadateľ
vo svojej žiadosti a následne v odvolaní. Uviedol, že predmetná vyhláška vymedzuje kompetencie a
úlohyMinisterstvadopravy,výstavbyaregionálnehorozvojaSlovenskejrepublikypririadeníbezpečnosti
pozemných komunikácii a to predovšetkým pri postupe posudzovania vplyvu bezpečnosti pozemných
komunikácií ako takých, a nie kompetencie PZ. Uviedol, že PZ podľa ust. § 68 ods. 1 zákona č.

8/2009 Z.z. poskytuje informácie z evidencie dopravných nehôd štátnym orgánom, orgánom územnej
samosprávy a správcom ciest v rozsahu ich pôsobnosti, avšak v takej forme a rozsahu, v akej ich
zhromažďuje a má k dispozícii. PZ však nespracováva poskytnuté informácie iným subjektom do podoby
a spôsobom, ktorú tieto subjekty používajú pri plnení svojich úloh. Akým spôsobom a ako následne
spracujú a využijú informácie subjekty, ktorým PZ poskytuje a sprístupňuje informácie týkajúce sa

dopravnej nehodovosti zo svojich evidencií, nie je už v jeho kompetencii. Druhostupňový konštatoval,
že PZ pri plnení svojich úloh nezhromažďuje a neeviduje informácie v takej podobe, v akej ich požaduje
žiadateľ, a preto ich nemôže žiadateľovi poskytnúť, lebo nimi nedisponuje v reálnom čase v podobe,
ako žiadateľ vyžaduje. Mal za to, že dôvodom nesprístupnenia požadovaných informácií je teda v tomto
prípade skutočnosť, že povinná osoba nemá k dispozícii požadované informácie spracované spôsobom

a podľa kritérií, ktoré požadoval žiadateľ. Povinná osoba nie je povinná pri svojej činnosti spracovávať
štatistické prehľady a informácie podľa kritérií zadaných žiadateľom a neukladá jej povinnosť vytvárať
na základe žiadosti informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Poukázal na to, že zákon
č. 211/2000 Z.z. neukladá povinnej osobe také povinnosti, podľa ktorých by musela vykonať takéoperácie požadované žiadateľom, na základe čoho by boli vytvorené kvalitatívne odlišné alebo dokonca
nové informácie. Zdôraznil, že sledovanie požadovaných informácií nevyplýva z vyhlášky č. 251/2011
Z.z. ako povinnosť PZ ale iného subjektu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžol90/2008 zo dňa 27.05.2009. Záverom druhostupňový orgán dodal,
že údaje o činnosti služby dopravnej polície PZ, resp. o dopravných nehodách v rozsahu, v akom ich
PZ eviduje, sú zverejnené v príslušných súboroch na webovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, kde sú zverejnené datasety údajov o dopravných nehodách, t.j. generované štatistické reporty
zapríslušnérokyzinformačnéhosystémuDopravnénehody,ktorýchtechnicképarametrezverejňovania

na webe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zabezpečuje príslušný útvar v zmysle príslušných
právnych predpisov (teda aj v súlade s výnosom Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014
Z.z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy). Na základe uvedených skutočností,
druhostupňový orgán vyhodnotil odvolacie námietky žiadateľa ako irelevantné a nedôvodné a stotožnil
sa v plnom rozsahu s právnym názorom prvostupňového orgánu a tak dospel k jednoznačnému záveru,
že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a preto rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
II.
Žaloba

17. Včas podanou žalobou zo dňa 23.04.2020, doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej ako

„krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 28.04.2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného - Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PPZ-
OKAP-2020/018412-004 zo dňa 17.02.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol
jeho odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave
č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020, ktoré potvrdil a navrhoval, aby ich správny súd zrušil

podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2005 Z. z.. Správny súdny poriadok (ďalej len ako
„SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, zároveň navrhol, aby uložil Krajskému riaditeľstvu
Policajného zboru v Bratislave povinnosť sprístupniť mu požadovanú informáciu, ktorou sú informácie
podľa bodov l.,2.,3. žiadosti v elektronickej podobe.

18. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 191
ods. 1 písm. c/ SSP).
19. Vo vzťahu k vyššie uvedenému žalobca uviedol, že doteraz sprístupnené informácie boli takto:
„Na uvedenom linku sú generované štatistiky pre Slovenskú republiku a kraje, Slovenskú republiku,
kraje a územné okresy a pre policajné okresy a diaľničné oddelenia Policajného zboru. Štatistiky sú vo

forme tabuľky. Štatistiky sú zverejňované na P.:/. W..H..R.-R..“. Avšak, voči požadovaným informáciám
v žiadosti neposkytli uvedené internetové odkazy odpovede. Internetové odkazy neobsahujú štatistiky
konkrétnych lokalít, teda špecificky úseky pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia sa s inou
pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou. Ak by ich obsahovali, z existencie týchto štatistík by
sa dala dovodiť odpoveď na otázky žiadateľa (l., 2., 3.); to by samozrejme uvítal, lebo nad rámec otázok

v žiadosti by mu boli sprístupnené aj samotné údaje. Ale žiaľ, odkazy obsahujú iba rámcové štatistiky
pre územie krajov a pod., nedá sa teda dovodiť odpoveď na otázku 1. či takéto štatistiky má povinná
osoba k dispozícii; ani na otázky 2., 3. ohľadom formy. Povinná osoba takto ani neodpovedala v podstate
na žiadnu otázku položenú v bodoch l., 2., 3. žiadosti.
20. Mal za to, že uvedený názor vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, na čo žalobca

upozornil žalovaného už v odvolaní a nad rámec zákona č. 211/2000 Z.z. uviedol v žiadosti, že evidenciu
požadovanýchdátpredpisujezákon.Žalovanýrozhodolanevyhovelodvolaniuvcelomrozsahu,pretože
informáciami vraj nedisponuje.
21. Poukázal na zákon č. 249/2011 Z.z. o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií (ust. § 4)
a na vyhlášku č. 251/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti riadenia bezpečnosti pozemných

komunikácií.
22. Zastával názor, že žalovaný resp. dopravné inšpektoráty štatistiku nehodovosti vedú a vyhodnocujú
(alebo by mali) a predmetnou žiadosťou sa snažil zistiť, či je to tak.
23. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 19S/3/02 zo dňa 16.05.2002 (Rs
37/2003), v ktorom sa uvádza: „Povinná osoba disponuje požadovanými informáciami okrem iného aj

vtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti narába, resp. ak sú predmetom jej činnosti.“
24. Rozhodnutie povinnej osoby tak paradoxne tvrdí, že povinná osoba nevie (nemá informáciu) o tom,
či takéto štatistiky vedie.25. Uviedol, že obdobne napadnuté rozhodnutie neuvádza (za predpokladu, že by k tomu v rozpore
s oficiálnymi dokumentárni a zákonom dochádzalo), či orgány verejnej správy v rozpore so zákonom
o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií tieto informácie vôbec nevyhodnocujú. Tak by dostal

odpoveď na otázku 1. žiadosti; čo by znamenalo pre povinnú osobu priznanie nezákonného stavu a
možné iné konzekvencie.
26. Namietal, že z rozhodnutia nie je teda možné zistiť, že by povinná osoba informáciou nedisponovala
a z akého dôvodu.
27. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (ust.

§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP).
28. Poukázal na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v zmysle ktorého, v odôvodnení rozhodnutia
správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k
podkladom rozhodnutia.

29. Namietal, že žalovaný sa nevyrovnal s jeho námietkami, najmä sa nevyjadril k prezumpcii právneho
stavu (vyhodnocovania štatistík) a taktiež neuviedol, v akej forme informácie aktuálne povinná osoba
spracováva, napriek tomu, že to bola jedna z požadovaných informácií v žiadosti.
30. Namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zmätočne uvádza, že: „zákon
neustanovuje povinnej osobe povinnosť viesť štatistické údaje o žiadateľom požadovaných údajoch“,

ako aj „Ak žiadateľ poukazuje na to, že povinnej osobe to vyplýva z vyššie uvedenej vyhlášky, je
potrebné poukázať na skutočnosť, že sledovanie požadovaných informácií nevyplýva z vyhlášky ako
povinnosť Policajného zboru ale iného subjektu.“ Ale na druhej strane uvádza, že “Evidencia dopravných
nehôd, z ktorej sú štatistické údaje o dopravnej nehodovosti generované, je informačným systémom
Policajného zboru podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,

ktorý sa vedie na účely získavania informácií o stave dopravnej nehodovosti na území Slovenskej
republiky a poskytovania údajov z tejto evidencie. Podrobnosti o vedení evidencie sú uvedené v § 67
a § 68 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Citovaný zákon pritom neustanovuje povinnej osobe povinnosť viesť štatistické
údaje o žiadateľom požadovaných údajoch. Štatistické údaje sú generované z evidencie dopravných

nehôd predovšetkým za účelom pozitívneho ovplyvňovania bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a
na zabezpečenie praktickej činnosti služby dopravnej polície Policajného zboru.“ Tieto tvrdenia považuje
žalobca za protichodné a z nich nedokáže ani nepriamo odvodiť odpoveď na otázku 1. v žiadosti, či
teda tieto štatistiky povinná osoba má alebo nemá, nakoľko tvrdenia si logicky odporujú. Ďalej sa v
prvostupňovom rozhodnutí, ktoré bolo druhostupňovým plne potvrdené, uvádza: „Uvedený informačný

systém neobsahuje žiadateľom štatistiky vyšpecifikovanú lokáciu: „úsek pozemnej komunikácie alebo
miesto kríženia sa s inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou“. Tu podľa žalobcu
dochádza k nelogickej zámene otázky - požadovanej informácie (o existencii dát) s dátami samotnými,
lebo povinná osoba hneď v ďalšej vete uviedla: „Povinná osoba ku dňu doručenia predmetnej žiadosti
informácie požadované v žiadosti nemá k dispozícii.“

31. Zároveň žalobca poznamenal, že nie je jasné, prečo sa žalovaný ako povinná osoba vyhol priamej
odpovedi, resp. ak otázke neporozumel (napr. ak nebolo jasné, či žiadateľ požaduje dáta nehodovosti
samotné, alebo len informáciu o dátach), prečo nevyužil inštitút ust. § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
a nepožiadal o doplnenie žiadosti resp. aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
32. Žalobca zastával názor, že správny súd by mal postupovať v zmysle na ust. § 193 SSP z ktorého

vyplýva, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa
osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom
uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia
dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať
informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

III.
Vyjadrenie žalovaného
33. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 16.10.2020, doručeným
správnemu súdu dňa 16.10.2020 a to zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím boli vydané v súlade so zákonom a v nadväznosti na nižšie uvedené skutočnosti navrhol
žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
34. Trval na všetkých skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí s tým, že v jeho odôvodnení
sa v dostatočnej miere vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.35. V súvislosti s námietkou žalobcu, že policajný zbor je povinný zhromažďovať informácie v takej
podobe, ako to požadoval vo svojej žiadosti a preto, povinná osoba mala sprístupniť ním požadované
informácie, žalovaný uviedol, že policajný zbor (ďalej aj ako „PZ“) na účely získavania informácií o

stave dopravnej nehodovosti na území Slovenskej republiky a poskytovania údajov vedie evidenciu
dopravných nehôd, ktorá je jeho informačným systémom podľa ust. § 69 zákona č. 171/1993 Z.z.. Okruh
údajov, ktoré sú vedené v evidencii dopravných nehôd, stanovuje výlučne ust. § 67 zákona č. 8/2009
Z.z.. Citované ustanovenie dostatočným a konečným spôsobom vypočítava konkrétne údaje, ktoré
evidencia dopravných nehôd má obsahovať. Zdôraznil, že citovaný zákon, ktorý je jediným záväzným

právnym predpisom pri úprave obsahu evidencie dopravných nehôd, neustanovuje povinnosť PZ viesť
štatistiky s lokalizáciou na úrovni „úsek pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia s inou pozemnou
komunikáciou alebo železničnou dráhu“ tak, ako to uvádza žalobca.
36. Žalovaný uviedol, že PZ pre zabezpečenie úloh vyplývajúcich mu zo všeobecne záväzných
právnych predpisov, najmä pre pozitívne ovplyvňovanie bezpečnosti cestnej premávky, vyhodnocuje
údaje evidované podľa ust. § 67 zákona č. 8/2009 Z.z. a prijíma konkrétne opatrenia, pričom na tieto

účely zadefinoval a používa pojmy ako „nehodový úsek“ a „nehodová lokalita“, tieto pojmy a ich obsah
nie je legálne určený všeobecne záväzným právnym predpisom a používa ich len pre potreby plnenia
svojich úloh. Nehodovým úsekom alebo miestom sa pritom rozumie taký úsek alebo miesto pozemnej
komunikácie, ktoré spĺňa konkrétne podmienky v závislosti na počte dopravných nehôd v konkrétnej
územnej rozlohe. Nehodovým úsekom na diaľniciach, rýchlocestných cestách, cestách I. a II. triedy sú

najmä úseky pozemných komunikácií alebo medzikrižovatkové úseky v dĺžke najviac 1 km, generované
evidencioudopravnýchnehôd;prehľadtvorínajmäčíslocesty,kilometerzačiatkuakonca,dôvodurčenia
napríklad počtu a následkov dopravných nehôd a mapa územného obvodu útvaru Policajného zboru
s ich vyznačením. Nehodovým miestom na diaľniciach, rýchlocestných cestách, cestách I. a II. triedy
sú najmä križovatky ciest, priechody pre chodcov, železničné priecestia, miesta vjazdov alebo výjazdov

objektov prípadne pozemkov na cestu alebo iné obdobné miesta v dĺžke najviac 100 m, generované
evidenciou dopravných nehôd; prehľad tvorí najmä číslo cesty, kilometer, dôvod určenia napríklad počtu
a následkov dopravných nehôd a mapa územného obvodu útvaru Policajného zboru s ich vyznačením.
Štatistické údaje o polohe miesta dopravnej nehody (s položkou kilometráže), pre ich selektovanie na
nehodových úsekoch, sú v evidencii dopravných nehôd sledované len na vybranej cestnej sieti, t.j. na

diaľniciach a ich privádzačoch, rýchlostných cestách a ich privádzačoch, cestách I. a II. triedy (napríklad
za rok 2019 zverejnený na adrese P.:/..H..R.?Š.C. - X&rok=XXXX&mesiac= XX C. za J. S.
Y. C. B. C. na C. P.:/..H..R.?G. A.). Evidencia dopravných nehôd v súčasnosti nedisponuje aplikáciou
pre štatistické spracovanie údajov o polohe miesta dopravných nehôd vo vektorovom formáte. Pre
ostatné pozemné komunikácie, t.j. cesty III. triedy, komunikácie nesledované, komunikácie účelové -

poľné a lesné cesty, ako aj komunikácie účelové - ostatné (napríklad parkoviská), evidencia dopravných
nehôd údaje o polohe miesta dopravnej nehody (s položkou kilometráže) štatisticky nespracováva.
Na druhej strane zákon č. 249/2011 Z.z. o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 249/2011 Z.z.“)
je zákonom v gescii Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Podľa dôvodovej správy

vypracovanej v legislatívnom procese pri tvorbe zákona č. 249/2011 Z.z. sa týmto zákonom preberá
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES zo dňa 19.11.2008 o riadení bezpečnosti cestnej
infraštruktúry (ďalej len „smernica“). V súlade s predmetnou smernicou boli stanovené postupy, ktoré by
mali byť významným nástrojom na zlepšene bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Výsledkom by malo byť
vykonávanie posudzovania vplyvu bezpečnosti pozemnej komunikácie v začiatočnej fáze plánovania

výstavby novej pozemnej komunikácie alebo podstatnej zmeny existujúcej komunikácie, vykonávanie
bezpečnostného auditu v každej etape projektovania až po uvedenie novej pozemnej komunikácie
alebo podstatnej zmeny existujúcej komunikácie do užívania a vykonávanie pravidelných inšpekcií na
pozemných komunikáciách, ktoré sú už v prevádzke. Vykonanie predmetných činností bude povinný
zabezpečiť na vlastné náklady vlastník alebo správca pozemných komunikácií zaradených v TEN-T

sieti. Vlastníci a správcovia ostatných ciest majú samozrejme možnosť vykonávať predmetné činnosti
na pozemných komunikáciách vo svojom vlastníctve a v správe podľa vlastného uváženia a potreby.
Posudzovanie vplyvu bezpečnosti pozemnej komunikácie, bezpečnostný audit a inšpekciu je v zmysle
novely zákona č. 249/2011 Z.z. oprávnená vykonávať odborne spôsobilá osoba, ktorá spĺňa zákonom
stanovené podmienky.

37. Vo vzťahu k vyššie uvedenému žalovaný zároveň dodal, že je rozdiel medzi vedením štatistických
ukazovateľov smerujúcich k označeniu miesta, resp. úseku ako nehodového miesta alebo nehodového
úseku a medzi pojmom používaným v zákone č. 249/2011 Z.z. - kritické nehodové úseky. Tieto pojmy
nemajú rovnaký obsah. Obsah pojmu „nehodový úsek alebo miesto“ je stanovený Policajným zborom.Kritériá klasifikácie nehodových úsekov sú stanovené v § 5 vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 251/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti riadenia
bezpečnosti pozemných komunikácií. Z uvedených skutočností, ako aj z ustanovení zákona č. 249/2011

Z.z. je zrejmé, že povinnosť zabezpečiť klasifikáciu nehodových úsekov podľa ustanovených kritérií
nie je povinnosťou, za ktorú zodpovedá PZ, ale správca pozemnej komunikácie. Vzhľadom na to,
že PZ pre zabezpečenie plnenia úloh orientuje výkon služby na miesta, resp. lokality označené ako
nehodové miesta alebo nehodové lokality, pre výkon svojej práce štatistiky s lokalizáciou na úrovni „úsek
pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia sa s inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou

dráhou“ nepoužíva a z toho dôvodu ich ani nevedie.
38. Žalovaný poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že danú
informáciu by mal mať k dispozícii správca konkrétnych pozemných komunikácii. K postúpeniu žiadosti
žalobcu o sprístupnenie ním požadovaných informácií však zo strany povinnej osoby nemohlo dôjsť,
a to z dôvodu enormného počtu jednotlivých správcov pozemných komunikácií v L. a v L. kraji
(správcom pozemnej komunikácie je aj súkromná spoločnosť, ktorá má kontrolovaný vjazd len určitých

vozidiel, napríklad objekt Volkswagen). Povinná osoba nemá ani nemôže mať k dispozícii na každý deň
aktualizovaný zoznam všetkých správcov všetkých pozemných komunikácií.
39. Zdôraznil, že s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 190/2008 zo dňa 27.05.2009 je zrejmé, že
zo zákona č. 211/2000 Z.z. nevyplýva povinnosť, ktorá povinnému subjektu ukladala povinnosť

získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály
požadované žiadateľom o informácie, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú.
Taktiež z citovaného zákona nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených
osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomocí alebo realizovať šetrenia či kontrolnú alebo
vyhodnocovaciučinnosťnapožiadanieoprávnenýchosôb.Rozširujúci,extenzívnyvýklad,podľaktorého

by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy ako je tá, v ktorej sa nachádzajú alebo
poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie
informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona č. 211/2000
Z.z.. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach
verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej

osoby.
40. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa údajného nesprávneho pochopenia jeho žiadosti o
sprístupnenie informácie, keď žiadal výslovne cit.: „Žiadam vás o poskytnutie informácie, či 1) takéto
štatistiky máte pre L. a celý L. kraj k dispozícii. 2) v akej forme (tabuľka, CSV, open dáta, API, iná
forma vyžadovaná zákonom 55/2014, resp. 95/2019) 3) akou formou a kde ich zverejňujete“, uviedol,

že orgány verejnej správy konštatovali, že obsahu jeho žiadosti porozumeli, správne ju vyhodnotili a
zákonne postupovali pri spracúvaní predmetnej odpovede.
41. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca v úvode svojej žiadosti o sprístupnenie informácie zo
dňa 27.11.2019 uviedol, že ním požadované štatistické prehľady nie sú zverejňované na internetovej
stránke tak, ako to má podľa jeho názoru vyžadovať zákon a až následne požaduje informáciu, či

takéto štatistiky má povinná osoba k dispozícii, v akej forme a kde ich zverejňuje. Zo žiadosti žalobcu
je teda zrejmé, že je presvedčený, že danou informáciou povinná osoba disponuje a požaduje výslovne
miesto a formu zverejnenia. Správne pochopenie obsahu žiadosti o sprístupnenie informácie povinnou
osobou podporil aj samotný žalobca, keď vo svojom odvolaní zo dňa 04.12.2019 výslovne uvádza, cit.:
„Dňa 04.12.2019 mi povinná osoba doručila rozhodnutie o sprístupnenie informácie, ktoré však nebolo

úplnýmsprístupnenímžiadanýchinformácií,znasledovnéhodôvodu-neboliuvedenéštatistikyúsekovej
nehodovosti,ktorúpodľazákonamusíPolíciaSRzaznamenávať.Zaslanýodkaznazverejnenéštatistiky
tieto neobsahuje. Žiadam o sprístupnenie štatistík úsekových podľa zákona.“ Zároveň žalovaný uviedol,
že obdobne aj v odvolaní zo dňa 04.02.2020 žalobca uviedol, že nakoľko povinná osoba musí mať
ním požadované informácie k dispozícii, ide o informácie, ktoré povinná osoba nemusí nanovo vytvárať

pre účely jeho žiadosti. Ak by žalobca požadoval iné informácie, resp. ak by povinná osoba nesprávne
pochopila obsah jeho žiadosti o poskytnutie informácie, namietal by túto skutočnosť určite už v prvom
zaslanom odvolaní zo dňa 04.12.2019 alebo v odvolaní zo dňa 04.02.2020.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný zotrval na právnom názore, že povinná
osoba správne vyhodnotila, resp. zhodnotila význam žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie, keď

posudzovala jeho žiadosť v celom kontexte s pochopením jej zámeru a nie prísne formalisticky, pričom
to by práve mohlo predstavovať porušenie práv žalobcu.
43. Žalovaný s poukazom na svoj právny názor mal za preukázané, že PZ nie je povinný viesť prehľady
požadované žalobcom, ktoré na zabezpečenie výkonu úloh uložených mu zákonom nepotrebuje apreto ich nevedie a teda, ich ani nemá reálne k dispozícii. Povinná osoba nemá povinnosť získavať,
zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať údaje, ktoré nemá k dispozícii v originálnej podobe.
IV.

Konanie na Krajskom súde v Bratislave

44. Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: G. G., F. X, XXX XX L., proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. PPZ-OKAP-2020/018412-004 zo dňa 17.02.2020 rozhodol rozsudkom č.k.
1S/109/2020-75 z 10.02. 2022 tak, že podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako aj prvostupňové
rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa
21.01.2020.

V.
Konanie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky

45. Žalovaný podal voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/109/2020-75 z 10.02.2022
v právnej veci žalobcu: G. G., F. X, XXX XX L., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-
OKAP-2020/018412-004 zo dňa 17.02.2020, kasačnú sťažnosť v ktorej namietal, že neobsahuje
zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov. Zdôraznil, že povinnosť podľa zákona č. 249/2011 Z.z. a

vyhlášky č. 251/2011 Z.z. týkajúce sa nehodových úsekov, nie je uložená PZ, ale správcom pozemných
komunikácií a informácie vo vzťahu k týmto úsekom neeviduje a preto ich nemôže ani sprístupniť.
Namietal, že správny súd sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Ďalej žalovaný namietal, že
žalobca nežiadal len o odpoveď na otázku, či krajského riaditeľstvo vedie žiadané štatistiky, ale žiadal
poskytnúť samotné štatistické údaje. Orgány verejnej správy tak jeho žiadosť vyhodnotili materiálne,

nielen čisto formálne.

46. Podľa kasačného súdu napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie obsahujú
odôvodnenie, ktoré plne vyhovuje požiadavkám ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý sa podľa §
22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. vzťahuje aj na konanie o žiadosti o poskytnutie informácie. Napadnuté

rozhodnutie je celkom zrozumiteľné a obsahuje jasné zhrnutie skutočností, ktoré boli podkladom
preň, ako aj to, ako sa aplikovali príslušné právne predpisy. Preto ho nebolo možné považovať za
nepreskúmateľné, a tak neprichádzalo do úvahy jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.

47. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ust. § 438 ods. 2 SSP) preskúmal

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/109/2020-75 z 10.02.2022 v celom rozsahu (§
453 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, ak zrušil rozhodnutie
žalovaného č. PPZ-OKAP-2020/018412-004 zo dňa 17.02.2020 ako aj prvostupňové rozhodnutie z tých
dôvodov, ktoré uviedol vo svojom rozsudku a preto napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 462 ods.
1 SSP rozsudkom (ust. § 457 ods. 1 SSP) a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie s tým, že

správny súd o správnej žalobe rozhodne znova a je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto
rozsudku (ust.§ 469 SSP).

VI.

Právne posúdenie veci
48. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“), po opätovnom preskúmaní
žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, dospel k záveru, že žaloba
je nedôvodná.

49. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 137 ods. 4
SSP dňa 18.05.2023, nakoľko žalobca v žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie a žalovaný vo vyjadrení
uviedol, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.50. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného Prezídia Policajného zboru
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PPZ-OKAP-2020/018412-004 zo dňa 17.02.2020, ktorým
zamietol odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v

Bratislave č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020 o nevyhovení jeho žiadosti o sprístupnenie
informácií a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
51. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.

2 Ústavy Slovenskej republiky).
52. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy,
sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
53.Pripreskúmavanízákonnostirozhodnutiasúdskúma,čižalobounapadnutérozhodnutiejevsúlades

právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj

povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré
má zákonom predpísané náležitosti.
54. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý
predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu
verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje

takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
55. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

56.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
57. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
58. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z., tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného
prístupu k informáciám.
59. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické

osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
60. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené
zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa
osobitného zákona.

61. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má každý právo na prístup k informáciám, ktoré
majú povinné osoby k dispozícii.
62. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli
zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania
žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a

získanie zverejnenej informácie.
63. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví
bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa
odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií a do 15 pracovných
dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/ zákona

o slobode informácií, ak tento zákon neustanovuje inak.
64. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone uvedené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.65. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

66. Podľa § 32 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladom pre
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

67. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich
tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
68. Podľa ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
69. Úlohou správneho súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho záveru a či je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov,

keď žalobcovi orgán verejnej správy nesprístupnil požadované informácie.
70.Zobsahuadministratívnehospisumalsprávnysúdzistené,žežalobcažiadaloposkytnutieinformácií
žiadosťou zaslanou elektronicky (e-mailom) z adresy L..M..sk zo dňa 27.11.2019 nasledovne:
„V zverejňovaných zoznamoch štatistík (web je mimochodom nezabezpečený SSL certifikátom a teda
porušuje GDPR): P.:/.\v.X..R.?F.-R. nie sú uvedené štatistiky s lokalizáciou na úrovni,, úsek pozemnej

komunikácie alebo miesto kríženia sa s inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou, “ ako
to vyžaduje zákon.
Žiadam Vás o poskytnutie informácie, či:
1. takéto štatistiky máte pre L. a celý kraj k dispozícii,
2. v akej forme (tabuľka, CSV, open dáta, API, iná forma vyžadovaná zákonom 55/2014, resp. 95/2019),

3. akou formou a kde ich zverejňujete.“
71. Zároveň správny súd zistil z administratívneho spisu, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Bratislave ako povinná osoba (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) o žiadosti žiadateľa o sprístupnenie
ním požadovaných informácií po zrušení rozhodnutia fiktívneho prvostupňového rozhodnutia Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 09.12.2019 v novom konaní opätovne rozhodol

rozhodnutím č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“)
tak, že žiadosti žalobcu nevyhovelo v celom rozsahu z dôvodu, že požadovanými informáciami
v čase podania jeho žiadosti nedisponovalo a ďalej, že Prezídium Policajného zboru Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“), rozhodlo
o odvolaní žiadateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu č. PPZ-OKAP- 2020/018412-004 zo dňa

17.02.2020, rozhodnutím č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020 (ďalej aj ako „druhostupňové
rozhodnutie“), tak že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
72. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP) a že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (ust. § 191 ods.
1 písm. d/ SSP). Zastával názor, že správny súd by mal postupovať v zmysle na ust. § 193 SSP, z

ktorého vyplýva, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného
podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom
uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Navrhoval, aby správny súd
zrušiloberozhodnutiapodľaust.§191ods.1písm.c/ad/SSPavecvrátilžalovanémunaďalšiekonanie
a zároveň navrhol, aby uložil Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave povinnosť sprístupniť

mu požadovanú informáciu, ktorou sú informácie podľa bodov l., 2., 3. žiadosti v elektronickej podobe.
73. Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli
vydané v súlade so zákonom a žalobu navrhol v plnom rozsahu zamietnuť.
74. V zmysle záverov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky bolo úlohou správneho súdu
preskúmať, či žalobca ako žiadateľ žiadal len o odpovede na otázku, či orgán verejnej správy ako

povinná osoba, žiadanými informáciami disponuje (ako to tvrdil v správnej žalobe) alebo či žiadal
sprístupniť samotné štatistiky (ako to naznačujú jeho podania z administratívneho konania) a následne
posúdiť, či orgán verejnej správy ako povinná osoba požadované informácie žalobcom ako žiadateľom
má alebo nemá k dispozícii a vyhodnotiť oprávnenosť jeho žiadosti.
75. V nadväznosti na vyššie uvedené, preto správny súd v novom konaní zisťoval, či orgán verejnej

správyakopovinnáosobamalvčasepodaniažiadostižalobcomakožiadateľompožadovanéinformácie
k dispozícii (štatistiku nehodovosti v žiadanom členení podľa úsekov), t.j. štatistické údaje o nehodách
usporiadané podľa žalobcom vymedzených kritérií (úsekov pozemných komunikácií v zmysle ust. § 5
ods. 1 vyhlášky č. 251/2011 Z.z.) alebo či žiadal sprístupniť samotné štatistiky.76. Správny súd uvádza, že v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré
majú povinné osoby k dispozícii, ktoré využíva pri svojej činnosti, s ktorými pracuje, ktoré používa, s
ktorými narába ako aj informácie z databáz, ktoré boli ňou vytvorené resp., ktoré jej boli postúpené inou

osobou. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám
oprávnenej osoby, je nevyhnutné skúmať povinnou osobou, či informáciu ako takú možno sprístupniť v
obmedzenom rozsahu a až pokiaľ informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom
je možné informáciu nesprístupniť. Zároveň správny súd poukazuje na to, že usporiadanie existujúcich
údajov podľa požiadavky žiadateľa, by znamenalo vytváranie novej, doteraz neexistujúcej informácie

(spracovanie novej databázy).
77. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že orgán verejnej správy ako povinná
osoba (PZ), vedie evidenciu dopravných nehôd, z ktorej sú štatistické údaje o dopravnej nehodovosti
generované v informačnom systéme PZ podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov, ktorá sa vedie na účely získavania informácií o stave dopravnej nehodovosti
na území Slovenskej republiky a poskytovania údajov z tejto evidencie iným subjektom. Podrobnosti

o vedení evidencie sú uvedené v ust. § 67 a ust. § 68 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej
premávke“). Citovaný zákon pritom neustanovuje povinnej osobe povinnosť viesť štatistické údaje
o žiadateľom požadovaných informáciách. Podľa zákona č. 249/2011 Z.z. o riadení bezpečnosti
pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky Ministerstva dopravy,

výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 27.07.2011 č. 251/2011 Z.z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti riadenia bezpečnosti pozemných komunikácií, je právomoc spracovávať
štatistické prehľady a informácie zverená správcom komunikácií.
78. Ďalej mal správny súd preukázané z administratívneho spisu, že orgán verejnej správy ako povinná
osoba (PZ), nezhromažďuje a neeviduje informácie v takej podobe, v akej ich požadoval žalobca

ako žiadateľ, nakoľko jeho informačný systém neobsahuje štatistiky nehodovosti v žiadanom členení
podľa úsekov, t.j. vyšpecifikovanú lokáciu „úsek pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia sa s inou
pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou“. Vo vzťahu k uvedenému správny súd dodáva,
že údaje o činnosti služby dopravnej polície PZ, resp. o dopravných nehodách v rozsahu, v akom ich
PZ eviduje, sú zverejnené v príslušných súboroch na webovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, kde sú zverejnené datasety údajov o dopravných nehodách, t.j. generované štatistické reporty
zapríslušnérokyzinformačnéhosystémuDopravnénehody,ktorýchtechnicképarametrezverejňovania
na webe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zabezpečuje príslušný útvar v zmysle príslušných
právnych predpisov (výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z.z. o štandardoch pre
informačné systémy verejnej správy).

79. Na základe vyššie uvedeného, správny súd dospel k záveru, že nakoľko orgán verejnej správy
ako povinná osoba (PZ), ku dňu doručenia žiadosti žiadateľa nemal k dispozícii ním požadované
informácie,t.j.spracovanéspôsobomapodľažiadateľomuvedenýchkritériíaztohtodôvodumunemohli
byť poskytnuté. Žalobcovi teda nevzniklo právo na ich poskytnutie v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona
č. 211/2000 Z.z., ktoré je právnou normou predstavujúcou hmotnoprávnu úpravu práva na prístup k

informáciám,ktorémajúpovinnéosobykdispozícii(viďrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
Slovenskejrepubliky sp.zn.6Sži1/2010zodňa16.06.2010).Vdanomprípade,správnysúdtedanezistil
právny základ na poskytnutie informácie v režime zákona č. 211/2000 Z.z. a má za to, že preskúmavané
napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sú zákonné.
80. Pod právnym posúdením veci správnym orgánom je možné rozumieť činnosť, pri ktorej skutkový stav

(zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu
príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne
posúdenie veci je vtedy nesprávne, ak sa správny orgán pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval).

81. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“
82. „Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri
uplatneníštandardnýchmetódvýkladuprichádzajúdoúvahyrôznevýkladysúvisiacichprávnychnoriem,
bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou

garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto
povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými
zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd...” (viď napr. II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS
209/07, podobne aj I. ÚS 252/07).83. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo
190/2008, ktorý judikoval, že informáciou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie
je štatistické spracovanie údajov podľa požiadaviek toho, kto o informácie žiada a ktorý v odôvodnení

uviedol: „Zo znenia zákona o informáciách však nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie
obsahu spisov, prípadne že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov
podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Takisto nevyplýva zo zákona
o informáciách jeho využívanie na získanie takých informácií, ktoré by následne žiadateľ (resp. iné
subjekty) využil, napr. pri svojej podnikateľskej činnosti alebo inak na získanie majetkového alebo iného

prospechu, ani možnosť (tretích osôb) získania napríklad rôznych dokumentov o právnych úkonoch,
ktoré sú súhrnom množstva údajov, či dohôd a postupov rozličného charakteru, požívajúcich rôznu
právnu ochranu. Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť
získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály,
požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii
nenachádzajú. Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať

na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať
šetrenia,čikontrolnúalebovyhodnocovaciučinnosťnapožiadanieoprávnenýchosôb.Oprávnenéosoby
môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k
dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba
musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej

osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti
zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách.“
84. Ďalej správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži
3/2011, v ktorom sa uvádza: „Zo znenia zákona nemožno vyvodiť, že informáciou je aj poskytovanie
obsahu spisu alebo rôznych dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch (kúpne či iné zmluvy), ktoré sú

súhrnom množstva údajov a ujednaní rôznej povahy, požívajúcich rôznu ochranu, a to tretím osobám,
ktoré nie sú účastníkmi konania ani subjektmi právnych vzťahov založených uvedenými úkonmi (nie
sú zmluvnými stranami). Zo znenia zákona o informáciách nemožno vyvodzovať ani to, že informáciou
by malo byť spracovanie údajov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie
žiada. Takisto nevyplýva zo zákona o informáciách možnosť (tretích osôb) získania napríklad rôznych

dokumentov o právnych úkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov, či dohôd a postupov rozličného
charakteru, požívajúcich rôznu právnu ochranu.“
85. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a
činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva -
individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú

určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a
postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich
podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 Ústavy upravuje princíp právneho štátu,
t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok.
Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon.

Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj
spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno
použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom
Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne

rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom
ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len
v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a
právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať
nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z

uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98). Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je
oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v
rozsahuzákonaazákonomustanovenýmspôsobom.Právnejistoteakonedielnejsúčastiprávnehoštátu
podľa čl. 1 Ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa

vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
postupom.
86. Z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva princíp zákonnosti, ktorý ovláda činnosť verejnej správy
ako celok, t.j. limitovanie štátnych orgánov normatívnou právnou úpravou. Podľa správneho súdunemôže byť tento princíp vylúčený pri uplatňovaní právomoci vykonávateľov verejnej správy. Základnou
premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To
znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania

o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.
87. Správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a
aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd a vec správne právne
posúdili. Preto má za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané
v súlade so zákonom a preto niet dôvodu na jeho zrušenie.

88.Úlohousúduvsprávnomsúdnictveniejenahradzovaťčinnosťsprávnychorgánov,alelenpreskúmať
zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok
(vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr.
ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21, NS SR napr. sp.zn. 6Sžo 84/2007, sp.zn. 6Sžo 98/2008, sp.zn. 1Sžo
33/2008, sp.zn. 2Sžo 5/2009, sp.zn. 8Sžo 547/2009).
89. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v

spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto ju
zamietol v zmysle ust. § 190 SSP.
90. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému
žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

91. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej
pomoci.