Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200113
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1023200113.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Glortex a.s., Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 51 078
856, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 103192079/2022 zo dňa
23.11.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 103192079/2022 zo dňa 23.11.2022, z a m i
e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 23.01.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) dňa 23.01.2023, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 103192079/2022 zo dňa 23.11.2022, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu
Bratislava č. 358594/2022 zo dňa 15.08.2022, ktorým tento podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil
žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2020 rozdiel na DPH v sume XX.XXXX,-eur, čím platiteľovi dane
z pridanej hodnoty znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2020 zo sumy XX.XXX,XX

na sumu XX.XXX,XX eura. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného (ako i rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa), vrátenia veci žalovanému na
ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Mal za to, že v

danom prípade sú dané zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku tejto žalobe. V dôvodoch
svojho návrhu uviedol, že prípadný výkon rozhodnutí, nadväzujúcich na rozhodnutie žalovaného a teda
rozhodnutia o uložení pokuty a následné daňové exekučné konanie môže pre žalobcu predstavovať
vážny zásah do jeho ekonomickej činnosti. Spoločnosť žalobcu má v súčasnej dobe 29 zamestnancov a
v dôsledku dosahovaného ročného obratu je Finančnou správou SR vedená ako vybraný hospodársky
subjekt. Len mesačné mzdové náklady za december 2022 predstavovali sumu XX.XXX,XX € z toho za

mesiac december 2022 odviedla do štátne rozpočtu odvody vo výške XX XXX,XX €, za rok 2022 to bolo
celkovo XXX.XXX,XX €.

3. Žalobca uviedol, že v súvislosti s rozvojom výroby v oblasti výroby bionafty investoval do výroby v
rokoch2021-2022sumuXXXXXXX,XX€.Nákladynaopravuvýrobyvrokoch2021-2022predstavovali
sumu X XXX XXX,XX €.4. Ďalej žalobca uviedol, že všetky záväzky voči Daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a Zdravotným
poisťovniam si spoločnosť vždy riadne a včas plnila a plní počas celej doby svojej existencie a nikdy sa
nedostala do žiadneho omeškania, taktiež záväzky z obchodného styku uhrádza v splatnosti.

5. Žalobca uviedol, že výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia v tomto štádiu znamená pre
žalobcu ohrozenie celkovej existencie spoločnosti, nakoľko by daňová exekúcia poškodila dennodenný
chod žalobcu, a to výkon jeho podnikateľskej činnosti, poškodila výkon podnikateľskej činnosti žalobcu,
nakoľko ohrozuje žalobcu na dôveryhodnosti dostala žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti,

nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými
prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní a tiež znemožnila spoluprácu s platobnými ústavmi -
bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti.
Uviedol, že táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu a
žalobca sa nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní.

6. Na preukázanie vyššie uvedených tvrdení žalobca správnemu súdu predložil nasledovné dôkazy:
Účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2021, rekapituláciu miezd a Daňové priznanie k dani z príjmov
právnickej osoby za rok 2021.

7. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej ako i návrhu na priznanie odkladu vykonateľnosti správnej žalobe

vyjadril písomne, podaním zo dňa 19.04.2023. Uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku
správnej žalobe a má za to, že daňová povinnosť v sume XX.XXX,-eur vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca vynakladá finančné prostriedky na reklamu vo výške XXX XXX,-eur mesačne je v zanedbateľnej
výške a nemôže spôsobiť ohrozenie existencie žalobcu.

8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 185 písm. a/ SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

10. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. Správny súd

môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne
z dôvodov uvedených v § 185 písm. a/ a b/ SSP.

12. Správny súd uvádza, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a
je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má tieto

dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé,
že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či
finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy
je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017
vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného

účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

13. Na tomto mieste správny súd uvádza, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
potrebné splniť dve zákonné podmienky. Prvou podmienkou je osvedčenie následku predpokladaného v

§ 185 SSP a druhou podmienkou je, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore
s verejným záujmom, pričom obe podmienky musia byť splnené kumulatívne.14. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej
žalobe odôvodnil dôvodmi uvedenými v odsekoch 2. až 8. tohto uznesenia, pričom súd nezistil zákonný

dôvod pre jeho priznanie. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu
subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu
vyhovujúce správnej žalobe.

15.Správnysúdprirozhodovanímusímaťnadvšetkypochybnostiosvedčené,žepriznanímodkladného
účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej
ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému
následku. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie
správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej

prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným
spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.

16. Žalobca svoje tvrdenia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe síce osvedčil
prehľadom zamestnancov, prehľadom záväzkov a pohľadávok žalobcu so splatnosťou 180 dní, ako

aj analýzou finančnej situácie v porovnaní výsledkov roku 2021 a stavu hospodárenia k 31.07.2022,
avšak vôbec neosvedčil aktuálny stav na bankovom účte v spojení s jeho výdavkami, stav jeho majetku
takým spôsobom, aby mal správny súd podklady, na základe ktorých by mohol posúdiť žalobcov návrh
a odôvodniť svoje rozhodnutie, t.j. či žalobcom tvrdené skutočnosti sú spôsobilé u žalobcu vyvolať
hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok.

17. Správny súd musí mať k dispozícii reálne podklady, z ktorých je možné vyhodnotiť celkovú
situáciu žalobcu tak, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Žalobcom predložené listiny podľa
názoru súdu nie sú dostatočnými prostriedkami osvedčenia možnej hrozby vzniku závažnej ujmy,

značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, ako tvrdí žalobca. Predložené doklady len osvedčujú
situáciu žalobcu preukazujúce počet zamestnancov, mzdové náklady, pravidelné platby daní, platby
Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam no nijako tieto údaje nedal do komparácie s výškou
daňovej povinnosti zaplatiť XX.XXX eur a konkrétneho vplyvu na jeho hospodárenie, majetkový dopad a
ostatné tvrdené skutočnosti ako poškodenie podnikateľskej činnosti, zníženie dôveryhodnosti, druhotnú

platobnú neschopnosť, či stratu obchodných partnerov alebo znemožnenie spolupráce s bankovými
spoločnosťami.

18. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje
spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. V prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe má povinnosť žalobca osvedčiť svoju materiálnu a finančnú situáciu tak, aby súd mal k
dispozíciitaképodklady,titulomktorýchmôžepotenciálnuexistenciuhrozbyreálneposúdiťavyhodnotiť.

19. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zároveň zákon ako podmienku priznania odkladného

účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Subjektívne presvedčenie žalobcu o jeho nároku na
priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ustanovenie § 185 SSP zakotvuje možnosť a nie
povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných podmienok.

Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky možnosti priznať
odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu.

20. Ďalšou zákonnou podmienkou je preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku
správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto podmienku v žalobnom návrhu

vôbec nezdôvodnil a ani neosvedčil. Súd je názoru, že v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva
najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobcovi bola uložená pokuta za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ DP za uvedenie dane z pridanej hodnoty v dodatočnom
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2015, v nižšej sume ako daň, ktorú mal odviesť. Vzhľadom nauvedené, súd vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe rozpor s verejným záujmom. Na tomto
mieste správny súd odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 479/2017-44 „ ...
verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či

verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet
subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec
pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov
príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné
záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. ...“

21. Správny súd uzatvára, že žalobca návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tvrdenú
hrozbu, tak ako predpokladá zákonná úprava § 185 písm. a/ SSP, relevantným spôsobom neosvedčil, a
tak žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že mu reálne hrozí značná hospodárska škoda, či finančná
škoda. Zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok,
ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti.

Ustanovenie § 185 SSP zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe
odkladný účinok za splnenia zákonných predpokladov. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom
prípade boli splnené zákonné predpoklady možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho
súdu. Keďže žalobca nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a/ SSP,
správny súd v súlade s § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.