Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/184/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1523200987
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1523200987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, B., toho času bytom D. X, B., zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - E., toho času bytom D. X, B. a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. - E., toho času bytom D. X, B., za účasti ustanoveného opatrovníka maloletého: Mgr. Matúš
Kanis, advokát, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, v konaní na návrh Okresnej prokuratúry Bratislava
V, so sídlom Prokofievova 4, Bratislava, o schválenie právneho úkonu, o odvolaní rodičov maloletého

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. mája 2023, č.k. 73P/69/2023-77, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie schválil právny úkon a to súhlas s trestným stíhaním G.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - E., t. č. bytom D. X, B., otca maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/X, B., t. č. bytom D. X, B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona, ktorý dňa

31.01.2023 urobil v mene maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, B., t. č. bytom D.
X, B., súdom ustanovený opatrovník Mgr. Matúš Kanis, advokát, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava,
podpísaním zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného v trestnom konaní vedenom na Krajskom
riaditeľstvePZvBratislave,Krajskýdopravnýinšpektorát,Odbordopravnýchnehôd,podČVS:KRP-156/
ODN5-BA-2022, a podpísaním čestného vyhlásenia zo dňa 08.03.2023. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 8, § 9, § 27 ods. 1, § 30 Občianskeho
zákonníka, §13 ods. 2, § 111 písm. i), § 119 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ako
aj § 46 ods. 1, § 48 ods. 1,2 a § 211 ods. 1 Trestného poriadku. Vecne dôvodil, že dňa 13.03.2023
bol súdu doručený návrh Okresnej prokuratúry Bratislava V na schválenie vyššie uvedeného právneho
úkonu urobeného za maloleté dieťa súdom ustanoveným opatrovníkom, pričom svoj návrh odôvodnil
tým, že uznesením KR PZ v Bratislave, KDI, ODN, ČVS:KRP-156/ODN5-BA-2022 zo dňa 08.08.2022
bolo podľa § 199 ods. 1 TP začaté trestné stíhanie a súčasne bolo podľa § 206 ods. 1 TP vznesené

obvinenie otcovi maloletého A. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3
písm.c)Trestnéhozákonanatomskutkovomzáklade,žedňa08.08.2022,včaseokolo12:50hod.viedol
po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, v stave vylučujúcom spôsobilosť, osobné motorové
vozidlo v B. po A. H. v smere na D. I., pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam,poveternostným podmienkam stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať,
v dôsledku čoho s vozidlom dostal šmyk a narazil do stĺpu verejného osvetlenia. Následkom nárazu
došlo k zraneniu maloletých prepravovaných osôb a to maloletého A., ktorý sedel na zadnom sedadle

v strede a počas jazdy nebol pripútaný bezpečnostným pásom a tiež D. J., ktorý bol pripútaný v detskej
autosedačke, obaja maloletí spolucestujúci boli hliadkou PZ prevezení do NÚDCH Limbová 1, kde boli
hospitalizovaní. Obvinený bol podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme,
ktorýpoprefuknutívčaseo13:54hod.dňa08.08.2022vykázalpozitívnuhodnotu0,71miligramuetanolu
na liter vydychovaného vzduchu, pri vykonaní opakovanej dychovej skúšky s rovnakým prístrojom

AlcoQuant 6020 Plus bola po prefuknutí obvineným dňa 08.08.2022 v čase o 14:14 hod. nameraná
pozitívna hodnota 0.69 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu a teda vodič konal v rozpore
s ustanovením § 4 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a svojím konaním spôsobil inému ublíženie na zdraví a spôsobil škodu,
ktorá teda zjavne neprevyšuje hranicu škody väčšej v zmysle Trestného zákona. Zo znaleckého posudku
č. 48/2022 zo dňa 16.12.2022, ktorý vypracoval znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

traumatológia, okrem iného vyplýva, že maloletý A. B. utrpel pri dopravnej nehode pomliaždenie čelovej
oblasti hlavy vpravo, segmentovanú zlomeninu parasymfyzeálnej časti sánky bilaterálne, zlomeninu
kĺbového výbežku sánky vľavo, otras mozgu, zlomeninu diafýzy ramennej kosti vľavo a pomliaždenie
hrudníkovej steny s minimálnou zónou pomliaždenia pľúc, pričom zlomenina diafýzy ramennej kosti
vľavo má predpokladanú dobu liečenia 10 až 12 týždňov, teda zo znaleckého posudku vyplýva, že

maloletý A. B. utrpel ťažkú ujmu na zdraví, v dôsledku čoho prichádza do úvahy začatie trestného
stíhania a vznesenie obvinenia G. B. aj za prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona. Dňa
08.09.2022 bola vypočutá matka maloletého A. ako poškodená, ktorá v zápisnici o výsluchu výslovne
uviedla, že nedáva súhlas na začatie trestného stíhania, nakoľko je blízkou osobou obvineného.

Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4Tp/136/2022 zo dňa 20.12.2022 bol maloletému
ako poškodenému v trestnom konaní na výkon práv poškodeného ustanovený opatrovník - Mgr. Matúš
Kanis, advokát (keďže spôsobilosť maloletého na právne úkony je pre nedostatok jeho veku obmedzená
a rodičia ako zákonní zástupcovia jeho práva nemôžu vykonávať), ktorý bol dňa 31.01.2023 na KR PZ
v Bratislave vypočutý v trestnej veci obvineného G. B., stíhaného za prečin ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky (ČVS:KRP-156/ODN5-BA-2022), pričom konajúc v mene maloletého uviedol, že ako
poškodenýsivýslovneuplatňujenároknanáhraduškody(vhodnote10535,70eur)ažepopreštudovaní
spisového materiálu a zvážení závažnosti konania obvineného G. B. sa pripája k trestnému stíhaniu.
Preto navrhovateľ žiadal, aby súd schválil právny úkon, ktorý za maloleté dieťa A. B. ako poškodeného
vykonal súdom ustanovený opatrovník a ktorý spočíva v udelení súhlasu na začatie trestného stíhania

otcamaloletéhoprepodozreniezospáchaniaprečinuublíženianazdravípodľa§157Trestnéhozákona.

3. Matka maloletého vo vyjadrení k návrhu žiadala právny úkon neschváliť, lebo je to v rozpore so
záujmami jej syna, ktorý je na oboch rodičov citovo naviazaný, je úplne zdravý a šťastný, zo zranení sa
vyliečil a nemá žiadne trvalé následky, pričom v prípade schválenia právneho úkonu súdom by otcovi

hrozil výrazne vyšší trest (5 rokov nepodmienečne) a jeho prípadný pobyt vo výkone trestu odňatia
slobody by sťažil starostlivosť o maloletého a zároveň zvýšil riziko, že rodina príde o jediný príjem, keďže
matka nie je aktuálne zamestnaná. Rovnako aj otec maloletého navrhol návrh zamietnuť. Opatrovník
maloletého Mgr. Matúš Kanis v konaní uviedol, že s podaným návrhom súhlasí, keď pri právnom úkone,
ktorý vykonal v mene maloletého vzal do úvahy i) rozsah zranení, ktoré boli spôsobené maloletému pri

dopravnej nehode, ii) výšku nameraného alkoholu v krvi otca maloletého, iii) nezodpovedné správanie
otca spočívajúce v tom, že maloletý nebol počas jazdy v motorovom vozidlu pripútaný bezpečnostným
pásom, iv) druh a povahu trestu, ktorý hrozí otcovi v prípade jeho odsúdenia (podmienečné odsúdenie
na trest odňatia slobody so skúšobnou dobou, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo). Kolízny
opatrovník maloletého s podaným návrhom tiež súhlasil s tým, že považoval za potrebné vziať do úvahy

aj to, že otec je jediným živiteľom rodiny, s maloletým má vytvorené kladné citové väzby a že nebolo
jeho úmyslom ublížiť maloletému.

4. Súd mal listinnými dôkazmi preukázané navrhovateľom uvádzané skutočnosti a ďalej zistil, že
maloletý A. B. je dieťa rodičov E. F. a G. B., ktorí nie sú manželmi, toho času žijú s maloletým v spoločnej

domácnosti, otec je od 17.10.2022 živnostníkom, matka je aktuálne nezamestnaná a hľadá si prácu.
Súd konštatoval, že osobám, ktoré nemôžu samostatne vykonávať právne úkony, či už sú to maloletí
alebo osoby obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, poskytuje štát zvýšenú ochranu tým, že všetky
právneúkonyurobenévichmeneichzákonnýmizástupcami,presahujúcerámecbežnejveci,podliehajúschváleniu súdom. Súd musí takýto právny úkon preskúmať z hľadiska jeho súladu so zákonom a
záujmom osoby, za ktorú bol právny úkon urobený. Schváliť ho môže len vtedy, keď má za preukázané,
že takýto právny úkon je v záujme osoby, za ktorú bol urobený a neodporuje zákonu. Opatrovnícke

konanie slúži na ochranu týchto osôb, ktoré sa z objektívnych dôvodov nemôžu chrániť sami. Ide o
také konanie, pri ktorom sú zákonní zástupcovia (rodičia) maloletého spravidla vylúčení zo zastupovania
maloletého pre konflikt záujmov, keďže pri rozhodovaní o (ne)schválení právneho úkonu, ktorý nie je
bežnou záležitosťou, môže dôjsť k rozporu medzi záujmom rodičov a záujmom maloletého dieťaťa.
Zákonné ustanovenia ustanovujú postup súdu, ktorý je potrebný na platnosť právnych úkonov, ktoré za

maloleté dieťa urobí jeho súdom ustanovený zákonný zástupca v podobe opatrovníka s ohľadom na
hmotnoprávneustanoveniaospôsobilostinaprávneúkonymaloletých.Vtejtosúvislostisúdpoukázalna
judikatúru najvyššieho súdu, podľa ktorej ak je poškodeným trestným činom maloleté dieťa páchateľa,
na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu s trestným stíhaním treba maloletému ustanoviť opatrovníka
podľa § 48 ods. 2 TP. Uvedené vyjadrenie nemožno vyžadovať len od druhého rodiča maloletého, lebo
by to bolo v rozpore s § 31 ods. 2 zákona o rodine. Úkon opatrovníka musí byť schválený opatrovníckym

súdom (R 33/1992).

5. Súd dôvodil, že v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých neprináleží súdu posudzovať a
hodnotiť vinu či nevinu obvineného v trestnom konaní ani hodnotiť dôkazy vo vzťahu k spáchanému
skutku, to patrí do výlučnej pôsobnosti súdu v trestnom konaní. V tomto konkrétnom konaní súd skúmal

len záujem maloletého A. B. vo vzťahu k predmetnému právnemu úkonu - súhlasu s trestným stíhaním
jeho otca za trestný čin ublíženia na zdraví. Súd zdôraznil, že prvoradý je záujem maloletého dieťaťa,
pričom je potrebné rozlišovať medzi záujmom maloletých detí a trestnoprávnou zodpovednosťou jeho
rodičov. V prejednávanej veci po oboznámení sa obsahom spisového materiálu vrátane vyjadrení
účastníkov konania dospel súd po zrelej úvahe k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na

schválenie uvedeného právneho úkonu, keďže ten bol vykonaný v súlade s právnymi predpismi a je v
záujme maloletého. Súd mal za to, že riadne vyšetrenie skutku, na základe ktorého je otec maloletého
trestne stíhaný (zatiaľ len pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky) a pri ktorom zároveň došlo
k ublíženiu na zdraví maloletého (podľa znaleckého posudku až k ťažkej ujme na zdraví maloletého),
je v záujme maloletého, jeho bezpečnosti a ochrany; inak povedané je v záujme maloletého, aby

orgány činné v trestnom konaní zistili, na základe akých konkrétnych skutkových okolností došlo hoc
neúmyselným, ale prinajmenšom veľmi nezodpovedným konaním otca maloletého (ktoré spočíva v tom,
že v stave vylučujúcom spôsobilosť, teda pod vplyvom alkoholu viedol motorové vozidlo a zároveň
porušil predpisy na zabezpečenie bezpečnosti maloletého A. počas jazdy v motorovom vozidle tým, že
honepripútalbezpečnostnýmpásom)kpoškodeniuzdraviamaloletého.Jeprirodzené,žerodinuudalosť

výrazne zasiahla, čo má vplyv na prežívanie rodičov, ktorým následné prešetrenie záležitosti spôsobí
napätie a nepohodu, avšak s prihliadnutím na predmet tohto konania súd považuje tieto argumenty za
irelevantné a na argumenty rodičov, že ide jednorazové zlyhanie, že o maloletého sa riadne starajú, že
maloletý je zdravý a nemá žiadne trvalé následky, ako aj na ďalšie okolnosti súvisiace s budúcnosťou
maloletého súd neprihliadal, keďže všetky tieto argumenty môžu byť uplatnené v trestnom konaní. V

uvedených súvislostiach súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP 287/2018
zo dňa 09.10.2018 v obdobnej veci. Preto podanému návrhu vyhovel, zároveň o trovách konania
rozhodol v zmysle § 52 CMP.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia. Otec mal za to, že

odôvodnenie rozhodnutia je nelogické, lebo záujmy prokuratúry a všeobecne celospoločenské záujmy
sú súdom prezentované ako najdôležitejšie záujmy konkrétneho dieťaťa a skutočne konkrétne záujmy
dieťaťa súd označil za irelevantné a poukázal, že tieto argumenty môžu byť uplatnené v trestnom konaní.
V konečnom dôsledku tak súd vec chybne právne posúdil a rozhodol v neprospech dieťaťa. Otec
uviedol, že každá vec je individuálna a je potrebné prihliadať na okolnosti a pomery v rodine maloletého

a na širšie súvislosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania. Týmto sa súd dôsledne neriadil
a aplikoval všeobecnú floskulu, že pre bezpečnosť a ochranu maloletého je potrebné zisťovať skutkové
okolnosti. V danej veci však nič také nie je potrebné, nakoľko všetko otec veľmi podrobne vysvetlil a je
to zadokumentované. Otec sa ku všetkému priznal, skutok hlboko ľutuje a žiadal prokurátora o čo
najskoršie uzavretie veci, najlepšie dohodou o vine a treste. Otec napokon uviedol, že sa o syna stará

ako najlepšie vie a neskutočne ľutuje bolesť, ktorú mu spôsobil. Netreba pochybovať o tom, že sa z toho
poučil a očakáva trest, avšak nie taký, aby jeho syn (v zastúpení) trval na prísnejšej trestnej kvalifikácii,
čo najprísnejšom treste a na vymáhaní vysokého finančného zadosťučinenia.7. Matka tiež v podanom odvolaní namietala, že súd nezohľadňuje najlepší záujem dieťaťa, súd dospel
k chybnému posudzovaniu záujmov maloletého, ktoré ani riadne nevymenoval alebo bagatelizoval
vporovnanísozáujmamiprokuratúryasovšeobecnýmzáujmomnavyšetrovanítrestnejveciaochranou

pred páchateľmi. V danej veci nie je súhlas maloletého potrebný na ochranu dieťaťa, ani na riadne
vyšetrenie veci orgánmi činnými v trestnom konaní, lebo ako prokurátor, tak i ustanovený opatrovník, ale
aj ostatní účastníci konania vedia presne ako a prečo ku skutku prišlo a vyšetrovanie je prakticky dávno
ukončené, pričom podľa verejných vyjadrení na zasadnutí by nikto ani nenavrhoval nepodmienečný trest
odňatia slobody. V každom prípade tieto záujmy neprevyšujú prirodzené záujmy dieťaťa na celistvej

rodine, na lepšom príjme domácnosti a na vzťahoch s otcom a matkou, ktoré by nepochybne mohli byť
narušené aj ekonomickou náročnosťou dlhších súdnych konaní, ako aj výkonom trestu odňatia slobody,
ktorý by reálne mohol nastať, lebo následné rozhodnutie trestného súdu v otázke trestu pre otca nie
je viazané názorom prokurátora a zákon stanovuje sadzbu do 5 rokov. Pokiaľ má prokuratúra a súd
skutočný záujem na ochrane záujmov dieťaťa, treba neschváliť udelený súhlas, čím sa umožní orgánom
činným v trestnom konaní ukončiť zbytočné prieťahy a ukončiť vec z trestnoprávneho hľadiska len pre

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona so sadzbou
troch rokov, kde je menej pravdepodobné ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody a budú
rýchlejšie naplnené požiadavky prokuratúry, ako aj individuálnej prevencie.

8. Okresný prokurátor považoval obe odvolania za nedôvodné a navrhol ich zamietnuť. Bol toho názoru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené, vychádza z náležite zisteného skutkového
stavu,ktoréhozisteniebolopreúčelytohtokonaniazabezpečenévykonanímdostatočnéhodokazovania
a vec bola i správne právne posúdená. Argumenty uvádzané matkou a otcom v podaných odvolaniach
nie sú podľa názoru prokuratúry dôvodom na zmenu alebo zrušenie predmetného rozhodnutia.
Prokuratúra sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že riadne vyšetrenie

skutku,nazákladektoréhojeotecmaloletéhotrestnestíhanýapriktoromzároveňdošlokťažkejujmena
zdravímaloletého,jevzáujmemaloletéhoA.,jehobezpečnostiaochranyotoviac,žeprokurátorhodnotí
konanie otca ako absolútne nezodpovedné a je iba súhrou náhod, že nedošlo k fatálnym následkom
na živote a zdraví maloletého. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd potvrdil
rozhodnutie ako vecne správne.

9. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam uviedol, že sa pridržiava svojho
vyjadrenia, ktoré prezentoval na pojednávaní dňa 10.05.2023 a zároveň súhlasí s rozsudkom okresného
súdu, ktorý rozhodol o schválení právneho úkonu.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie majú zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a

§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je vecne správny.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým schválil právny úkony spočívajúci v udelení súhlasu v mene maloletého dieťaťa

na trestné stíhanie otca maloletého, ktorý dňa 08.08.2022 ako vodič motorového vozidla po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v stave vylučujúcom spôsobilosť narazil s motorovým
vozidlom do stĺpu verejného osvetlenia, čím spôsobil maloletému, ktorý sa v rozhodnom čase nachádzal
v motorovom vozidle, ťažkú ujmu na zdraví.

12. Podľa § 119 CMP, právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to
v záujme maloletého.

13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).14. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, odvolacou argumentáciou rodičov i
obsahom celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia dôvodnosti podaného

návrhu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne a logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 2 CSP) a ani
s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu matky a otca maloletého nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku

a vzhľadom k odvolacím námietkam sa žiada doplniť iba nasledovné:

15. Odvolacia argumentácia oboch rodičov v podstate spochybňovala správnosť vyhodnotenia
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v danej veci.

16. V zmysle Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

17. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Odvolací súd pripomína, že podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, tieto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Zároveň z citovaného ustanovenia

vyplýva, že rodičia sú pri výkone ich rodičovských práv povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa,
pričom najlepší záujem dieťaťa podľa čl. 5 Zákona o rodine vyžaduje, aby sa pri jeho určovaní
a posudzovaní zohľadňovalo aj bezpečie dieťaťa a jeho bezpečnostná situácia, ktoré patrí medzi jedno
z najvýznamnejších kritérií posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa. Istota bezpečia je základnou
ľudskou potrebou a jej ohrozenie či porušenie negatívne ovplyvňuje telesný, duševný aj citový vývin

dieťaťa, narušuje podmienky na rozvoj schopností dieťaťa a v neposlednom rade môže ovplyvňovať
rozvoj vzťahových väzieb s rodičmi, súrodencami a blízkymi osobami, preto neistota bezpečia
a bezpečnosti dieťaťa ohrozuje aj ďalšie atribúty najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 5 Zákona
o rodine. Práve rodičia sú tie osoby, ktoré majú dôsledne dohliadať na bezpečie a bezpečnosť svojho
dieťaťa, pretože samé to nedokáže. Podľa opisu skutku, ktorého sa dopustil otec maloletého dňa

08.08.2022 je zrejmé, že ako rodič si nielenže nesplnil svoju povinnosť chrániť maloleté dieťa, ale
svojim nezodpovedným a bezohľadným konaním sa dopustil skutku, ktorým dieťa vyslovene ohrozil
na živote a bolo šťastím, že maloletý skončil „len“ s ťažkým ublížením na zdraví, z ktorého sa vyliečil.
Matka v odvolaní vytýkala súdu, že tento pri rozhodovaní bagatelizoval záujmy maloletého, s čím
sa však odvolací súd rozhodne stotožniť nemohol, práve naopak, z postoja matky i otca je zrejmé,

že obaja rodičia bagatelizujú závažnosť konania otca maloletého, ktoré mohlo stáť ich syna život,
alebo mu mohol poškodením zdravia spôsobiť doživotné následky. Pokiaľ rodičia poukazujú na záujem
maloletého A. na celistvej rodine, na lepšom príjme domácnosti a na vzťahoch s otcom a matkou,
ktoré by mohli byť narušené ekonomickou náročnosťou dlhších súdnych konaní, prípadne výkonom
trestu odňatia slobody a podobne, ide samozrejme o záujmy maloletého dieťaťa, ktoré súd musel brať

na zreteľ, zároveň však musel zvažovať, ktorým z práv a záujmov maloletého dieťaťa musí poskytnúť
prvoradú ochranu a záver súdu je v tomto jednoznačný. Treba si uvedomiť, že najvýznamnejším právom
fyzickej osoby, ktoré garantuje štát prostredníctvom svojich ústavných právnych noriem, je právo na
život a zdravie, resp. právo na ochranu života a zdravia, práve zdravie sa u nás chápe ako jedna zo
základných a najdôležitejších životných hodnôt. Súd nemôže uprednostniť právo dieťaťa na celistvej

rodine a ekonomickom dostatku pred právom dieťaťa na výchove v bezpečnom prostredí kde dieťa nie
je ohrozené na živote a zdraví, a pod ochranou rodičov, ktorí si v plnej miere uvedomujú zodpovednosť,
ktorá na nich i v tomto smere spočíva. Je preto namieste, aby v prípade, že pri ochrane dieťaťa rodič
takto závažne zlyhá, zasiahol štát, ktorý má na ochrane maloletých detí verejný záujem a aby prijal
všetky do úvahy prichádzajúce opatrenia na to, aby zamedzil podobnému zlyhaniu rodiča v budúcnosti.

V prípade, ako je prejednávaná vec, vzhľadom na okolnosti tohto veľmi nezodpovedného skutku (pri
ktorom si otec pod vplyvom alkoholu sadol za volant spolu s maloletým synom, ktorý nebol počas
jazdy v motorovom vozidlu pripútaný bezpečnostným pásom) i vzhľadom na rozsah zranení, ktoré boli
spôsobené maloletému pri dopravnej nehode, preto nie je namieste ustupovať od prísnejšieho postupuvoči rodičovi len z dôvodu, že rodič oľutoval a dieťa sa z ujmy zotavilo. Práve podrobné vyšetrenie
skutku v trestnom konaní a prevzatie celej zodpovednosti rodiča za takýto skutok môže byť zárukou
toho, že nielen skutok tomuto podobný, ale ani žiadne iné konanie, ktorým by maloletý syn mohol byť

zo strany jeho otca ohrozený, sa nezopakuje, pričom niet dôvodu domnievať sa, že by trestné stíhanie
mohlo mať negatívny dopad na citové väzby medzi otcom a maloletým, keďže je celkom zrejmé, že
syn na tomto vinu nenesie žiadnu (i súhlas s trestným stíhaním neudeľuje priamo maloletý syn ale
jeho súdom ustanovený opatrovník) a nepodmienečný trest odňatia slobody reálne nehrozí. Zároveň
uplatnený nárok na náhradu škody v hodnote 10 535,70 eur vzhľadom na jeho výšku nie je spôsobilý

viesť k existenčnému ohrozeniu rodiny a v prípade jej priznania táto suma aspoň čiastočne odškodní
maloletého za utrpenú ujmu.

19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.

20. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovení § 52, § 58 CMP a ust. § 396
ods. 1 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).