Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/102/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200083
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Juraja
Vališa, LLM., v právnej veci žalobcu: DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., so sídlom Kálov č. 356,
Žilina, IČO: 36 391 000, právne zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: 101753252/2020 zo dňa 18. novembra 2020, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/35/2021- 118 zo

dňa 24. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/35/2021 - 118 zo dňa 24. mája 2022 sa zrušuje a vec sa
vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 31S/35/2021- 118 zo dňa 24. mája
2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.:

101753252/2020 zo dňa 18. novembra 2020 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 74
ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Žilina (ďalej len „správca dane“) č.: 100383588/2020 zo dňa 04.05.2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 6.520,37 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167

SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.
2. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu,
podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, nakoľko sa žalovaný „absolútne žiadnym
spôsobom“nevysporiadalsjudikatúroužalobcuoznačenouvpodanomodvolaní.Poukazžalobcunaním
označené právne závery judikatúry súdov citované v odvolaní podľa mienky správneho súdu nenapĺňali
atribút konkrétnosti. Z rovnakého dôvodu vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného, ktorú žalobca vyvodzoval z: „absencie zdôvodnenia rozhodnutia, z akého

dôvodu je vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov neúčelné“, ako aj z dôvodu, že sa žalovaný
nezaoberal námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe, ktoré boli predtým obsiahnuté aj v
podanom odvolaní.3. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal
s vykonanými výsluchmi svedkov a nevysporiadal sa s prílohami Sumárneho vyjadrenia, ktoré podľa
mienky žalobcu preukazujú reálne vykonanie IT služieb v nadväznosti na svedecké výpovede. Tak

správca dane, aj žalovaný sa v dôvodoch svojho rozhodnutia preskúmateľným spôsobom vysporiadali
s označenými dôkazmi. Žalovaný, pokiaľ išlo o preverované zdaniteľné plnenie - dodanie upratovacích
služieb spoločnosťou TALUX s.r.o., Bratislavská 613/16, 010 01 Žilina (ďalej len „TALUX s.r.o.“),
v odôvodnení svojho rozhodnutia jednak jednotlivo opísal obsah svedeckých výpovedí R. (zo dňa
11.10.2018 a dňa 28.11.2019), ako aj svedkyne C. (zo dňa 04.02.2020) a následne vyhodnotil

označené svedecké výpovede vo vzájomných súvislostiach s ďalšími správcom dane vykonanými
dôkazmi. Správca dane v rámci vyhodnotenia dokazovania akceptoval ako preukázanú z výsluchu
svedkov plynúcu skutočnosť poskytnutia upratovacích prác na adrese Kálov, Žilina. Správca dane
ďalej preskúmateľným a dostatočne podrobným vymedzením rozvádza, z akého dôvodu nie je na
účely overovania zdaniteľného plnenia od spoločnosti TALUX s.r.o. relevantná (preukázaná) skutočnosť
poskytnutia upratovacích služieb pre žalobcu na adrese Kálov, Žilina. Žalovaný vo vzťahu k vykonanému

dokazovaniu ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že medzi faktúrou a dodaným plnením musí
existovať súlad. V tomto preverovanom prípade však zo strany spoločnosti TALUX s.r.o. nedošlo k
dodaniuplneniauvedenéhovpredmetefaktúry.Plnenie,naktorépoukázalžalobca,saodfakturovaného
plnenia odlišovalo nielen miestom plnenia ale aj samotným rozsahom.
4. Rovnaké závery platia aj pre vyhodnotenie dôkazov spätých s preverovaným zdaniteľným plnením

od dodávateľa- Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o., Hálkova 2968/22, 010 01 Žilina (ďalej len
„IVAS“). Správca dane dostatočne preskúmateľným spôsobom a podrobne špecifikuje pochybnosti,
ktoré vznikli z vykonaného dokazovania a identifikuje dôvody, pre ktoré výpoveď svedka R. a N. nie
je spôsobilá preukázať dodanie fakturovaného plnenia. Rovnako sa správca dane preskúmateľným
spôsobom vysporiadal aj s ďalším žalobcom označeným dôkazom - prílohami Sumárneho vyjadrenia

(ktorú tvorili zápisnice zo zasadnutia spoločníkov). Na závery správcu dane žalovaný poukazuje a s
nimi sa aj stotožňuje, keď uvádza, že predložené prílohy nepreukazujú, že služby IT a servis fakturované
spoločnosťou IVAS boli žalobcovi skutočne dodané v preverovaných zdaňovacích obdobiach.
5. Správny súd k hodnoteniu vykonaných dôkazov žalovaným uviedol, že jeho odôvodnenie nemožno
považovať za arbitrárne, je z neho zrejmý obsah skutočností plynúcich z vykonaného dokazovania, ako

aj posúdenie relevancie zistených skutočností z hľadiska aplikovaných právnych noriem. Správny súd v
súvislosti s označeným vyhodnotením vykonaného dokazovania podotkol, že predmetom preverovania
práva na odpočítanie DPH uplatneného daňovým subjektom nie je existencia služby ale náležitosti
zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.
1Sžf/91/2015 zo dňa 24.01.2017). Z tohto pohľadu potom prílohy Sumárneho vyjadrenia sú bez

výpovednej hodnoty vo vzťahu k predmetu dokazovania. Možno z ich obsahu totiž vyvodiť maximálne
existenciu určitej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou IVAS. Možná spolupráca zároveň vyplýva
len zo Zápisníc zo dňa 09.08.2008, 17.06.2010 a 31.08.2012, pričom predmetom preverovania je nárok
žalobcu na odpočet DPH za zdaniteľné plnenie od spoločnosti IVAS za zdaňovacie obdobie máj 2016,
teda nie za zdaňovacie obdobia 2008, 2010 a 2012, ktorých sa obsah zápisníc týkal.

6. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej správca dane vo
Výzve č. 102426279/2019 zo dňa 23.10.2019 požadoval od žalobcu predloženie dôkazov, pričom
svoju požiadavku nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval. Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalobcu
správny súd považoval za potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nemožno
vyvodiť povinnosť správcu dane inštruovať daňový subjekt, akými rôznymi dôkazmi by mohol

preukázať ním deklarované (preverované) zdaniteľné plnenie. Dôkazné bremeno o dodaní služieb
deklarovaným dodávateľom nezaťažuje správcu dane ale daňový subjekt. Pokiaľ správca dane
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom,
možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných

dôkazov správcom dane (rovnako Ústavný súd SR III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009).
7. K poukazu žalobcu na judikatúru súdov Českej republiky správny súd uviedol, že žalobca neuviedol,
v čom sú konkrétne skutkové okolnosti prípadu posudzovaného správnym súdom totožné/obdobné
skutkovým okolnostiam prípadov posudzovaných v označených rozhodnutiach súdov ČR. Odhliadnuc
od uvedeného podotkol, že v spornej výzve zo dňa 23.10.2019 správca dane nevyzýval žalobcu

na preukázanie „čohokoľvek“, ale iba na preukázanie toho, čo tvrdil (deklaroval) sám žalobca, a to
predložením faktúr s označením dodávateľom deklarovaných služieb, t. j. správca dane vyzýval žalobcu
napreukázanievkonanízhľadiskaaplikácieust.§49ods.1,2vspojenísust.§51zákonač.222/2004o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) relevantnej skutočnosti -dodania služby dodávateľom označeným na faktúre (spoločnosťou IVAS). Taktiež uviedol, že predmetná
výzva nemala charakter výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keďže išlo o výzvu realizovanú až
po ukončení daňovej kontroly v rámci samotného vyrubovacieho konania.

8. Správny súd však ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, v zmysle ktorej je nepreskúmateľný
záver žalovaného, ktorý poukazuje na výzvy subdodávateľským spoločnostiam so záverom, že sa
jednalo prevažne o nekontaktné spoločnosti, a tie ktoré odpovedali, popreli dodanie plnení určených
pre žalobcu. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že nie všetky výzvy, na ktoré
žalovaný odkazuje, tvoria súčasť predloženého administratívneho spisu. Z obsahu výziev, ktoré sú jeho

súčasťou,malsprávnysúdzapreukázané,žesprávcadanežiadallenoposkytnutielistinnýchpodkladov
tretie subjekty. Správnemu súdu nie je zrejmé, o akú súčinnosť správca dane žiadal subdodávateľské
spoločnosti vo výzvach, ktoré v administratívnom spise absentujú. Ďalej považuje správny súd za
potrebné zdôrazniť, že žalovaný menovite neuvádza, ktoré konkrétne subdodávateľské spoločnosti
poskytli správcovi dane „odpoveď“. V danom prípade je však okolnosť, či správca dane subdodávateľom
adresoval „len“ výzvy na predloženie dokladov alebo aj o výzvy na poskytnutie informácií o dôležitých

skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu pre správny súd zásadnou, nakoľko od poznania tejto okolnosti je
závislý úsudok súdu o tom, či došlo k porušeniu procesného práva žalobcu (práva byť účastný výsluchu
svedka, resp. klásť svedkovi otázky) alebo nie.
9. K vznesenej procesnej námietke (pokiaľ ide o tvrdené porušenie procesného práva žalobcu byť
prítomný pri výsluchu svedka) uviedol, že zodpovedať ju je predčasné, nakoľko tomu bráni neúplnosť

správcom dane predloženého administratívneho spisu (ktorý neobsahuje všetky výzvy adresované
subdodávateľským spoločnostiam, tak ako sú vymenované v žalobou napadnutom rozhodnutí),
ako aj čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov
(žalovaný neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, menovite ktoré konkrétne subdodávateľské spoločnosti
„odpovedali“ na výzvu správcu dane) a čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia

žalovaného pre nezrozumiteľnosť (z obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu,
vyplýva, že subdodávateľské spoločnosti boli vyzývané len na predloženie listinných dôkazov, avšak
v odôvodnení rozhodnutia žalovaný na základe odpovedí označených subdodávateľských spoločností
odvodzuje, že tieto popreli dodanie plnenia žalobcovi, t. j. neuvádza, že by z listinných dôkazov
predložených dodávateľskými spoločnosťami správca dane nemal overené, resp. preukázané dodanie

plnenia dodávateľskými spoločnosťami žalobcovi). Pre úplnosť dodal, že zrušenie napadnutého
rozhodnutia pre rozpor s obsahom administratívneho spisu alebo chýbajúcu oporu v tomto spise úzko
súvisí s nedostatočne zisteným skutkovým stavom.
10. Námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že si žalovaný osvojil bližšie
nešpecifikované informácie z informačného systému finančnej správy, na základe ktorých dospel

k záveru, že služby žalobcovi neboli nikdy dodané, pričom sa nemal žalobca možnosť s nimi
oboznámiť správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Uviedol, že žalovaný (rovnako aj správca dane) vyvodil
skutkový zaver o nekontaktnosti a nespolupráci subdodávateľov spoločnosti IVAS (BETAMAK, NLT, SC
OBISTA, PHARMADATE, Arts & Craft, Carera) z označeného podkladu - Obchodného registra SR a
informačného systému finančnej správy. V tejto časti tak považuje odôvodnenie rozhodnutia žalovaného

za nepreskúmateľné, a to pre nedostatok dôvodov.
11. Podľa názoru krajského súdu, z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nemožno ustáliť,
z akých konkrétnych podkladov tvoriacich súčasť informačného systému finančnej správy žalovaný
pri svojich skutkových záveroch o nekontaktnosti (nespolupráci) subdodávateľov vychádzal. Nie je
zrejmé, akú štruktúru má „informačný systém finančnej správy“, resp. z akých podkladov je tvorený.

Rovnako tak možno konštatovať porušenie práva žalobcu, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia,
ktoré neboli v odôvodnení rozhodnutia identifikované a správny súd ani nezistil, že by mali tvoriť obsah
administratívneho spisu listiny, z ktorých by označený skutkový záver žalovaného vyplýval. Je potrebné
si uvedomiť, že účastník konania musí mať vytvorenú možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia
priamo, nielen v podobe už ovplyvnenej ich interpretáciou zo strany orgánu verejnej moci - v danom

prípade mal možnosť daňový subjekt oboznámiť sa len s interpretačným záverom o nekontaktnosti,
resp. nespolupráci subdodávateľov.
12. Záverom správny súd k námietke žalobcu, v zmysle ktorej pokiaľ boli žalovaným čerpané z
informačného systému finančnej správy informácie z daňových kontrol u iných daňových subjektov,
bolo porušené právo žalobcu klásť svedkom otázky (žalobca mal zrejme na mysli zápisnice o výsluchu

svedkov z daňových kontrol vykonaných u iných daňových subjektov). Hoci sa správnemu súdu javí
viac ako nepravdepodobné, že by správca dane vyvodil skutkový záver „o nekontaktnosti“, resp.
„nespolupráci“, z vykonaného dôkazu výsluchom svedka, pre ozrejmenie tejto námietky uviedol, že
vo všeobecnosti je potrebné vo vzťahu k použitiu dokladov získaných iným správcom dane v rámcidaňových kontrol, resp. daňových konaní vykonávaných u iných daňových subjektov konštatovať, že
v zmysle cit. ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore

sovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi.Vovšeobecnostipretomôžesprávcadanepoužiťajlistiny
- zápisnice o výsluchu svedkov, miestnej ohliadke, ako dôkaz, hoc bol tento dôkaz získaný a vykonaný
v rámci iných daňových kontrol u subjektov odlišných od žalobcu. Takto získaný dôkaz bude mať potom
charakter listinného dôkazu, s ktorým však musí byť daňový subjekt riadne oboznámený a musí mu byť
dané právo sa k jeho obsahu vyjadriť. V súvislosti s touto otázkou je žiadúce, aby celý obsah zápisníc o

výsluchu svedka potom tvoril súčasť administratívneho spisu a nielen prípadná do protokolu o daňovej
kontrole u iného daňového subjektu prevzatá časť na účely preverenia splnenia daňových povinností
iného daňového subjektu.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

13. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný, v procesnom postavení sťažovateľa, v zákonnej lehote
kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa dokladov, ktoré správcovi dane predložila
dodávateľská spoločnosť IVAS mali byť v rokoch 2015, 2016 a 2017 jeho subdodávateľmi spoločnosti

NLT spol. s r. o., Žilina (obdobia január 2015 až november 2015), PHARMADATE s. r. o., Ružomberok
(obdobie december 2015), BETAMAK s. r. o., Nitra (obdobia január 2016 až apríl 2017), Arts & Craft
s. r. o., Žilina (obdobia máj 2017 až júl 2017), Beáta Tvrdá (obdobie august 2017), SC OBISTA s. r.
o. Bratislava (obdobie september 2017), Carera s. r. o., Žilina (obdobie október 2017). Z podaných
kontrolných výkazov zároveň zistil existenciu ďalších možných subdodávateľov.

15. Správca dane za účelom posúdenia vzťahov na nižšom stupni obchodu (úroveň možných
subdodávateľov a ich subdodávateľov) vykonal úkony (výsluchy svedkov - pán Peter Tvrdý, konateľ v
zaniknutých spoločnostiach NLT spol. s r. o., Žilina a Carera s. r. o., Žilina, pani Beáta Tvrdá - konateľka
v zaniknutej spoločnosti BETAMAK s. r. o., Nitra, zaslanie výziev uvedeným spoločnostiam), resp.
vychádzal z dokladov, ktorými správca dane disponoval v prípade uvedených subdodávateľov, resp.

ich subdodávateľov. Aj bez výsledkov tohto skúmania by záver správcu dane ohľadom dodávateľskej
spoločnosti IVAS zostal nezmenený.
16. Sťažovateľ namietal, že vo svojom rozhodnutí síce poukázal na úkony, ktoré správca dane vykonal,
avšak jedná sa o úkony, ktoré sa týkajú všetkých preverovaných období január 2015 až október
2017. Dôvodom bola komplexnosť uvedenej informácie a vytvorenie celkového obrazu o samotnom

dodávateľovi - spoločnosti IVAS. Správca dane v prípade predložených administratívnych spisov za
jednotlivé zdaňovacie obdobia predložil len tie dôkazy, ktoré sa týkali konkrétneho subdodávateľa v
konkrétnom období. Za zdaňovacie obdobie október sa jednalo o subdodávateľa Carera s. r. o. (čo je aj
uvedené v rozhodnutí žalovaného na strane 18) a preto boli správcom dane predložené doklady, ktoré
mali vzťah k uvedenému subdodávateľovi. V prípade iných subdodávateľov správca dane predložil v

príslušných administratívnych spisoch doklady, ktoré mali zase vzťah k týmto subdodávateľom. Uvedená
skutočnosťbolasprávnemusúduznáma.Vjednomtermínetotižsprávnysúdrozhodolvprípadežalobcu
v 14 zdaňovacích obdobiach a preto mal vedomosť aj o jednotlivých dôkazoch viažucich sa k jednotlivým
subdodávateľom. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že v predloženom administratívnom spise
sa teda nachádzali všetky dôkazy, ktoré sa vzťahovali k uvedenému zdaňovaciemu obdobiu. Navyše

správny súd disponoval informáciou z ďalších administratívnych spisov o všetkých vykonaných úkonoch
správcom dane a produkovaných dôkazoch vo vzťahu k žalobcovi za celé obdobie od januára 2015
do októbra 2017. Vo vzťahu žalobcu k jednotlivým dôkazom sťažovateľ uviedol, že žalobca mohol v
prípade akýchkoľvek pochybností tieto odkomunikovať so správcom dane, príp. nahliadať do spisov u
správcu dane.

17. K tvrdeniam správneho súdu ohľadom informácií získaných z Obchodného registra SR a
informačného systému finančnej správy sťažovateľ uviedol, že informácie z Obchodného registra SR
sú verejne prístupné informácie, zatiaľ čo informácie z informačného systému finančnej správy sú
prístupnélenpresprávcudane.Konštatovaniesprávcudaneonekontaktnostianespolupráciuvedených
subdodávateľov spoločnosti IVAS sa odvíjala najmä z údajov z Obchodného registra SR, podľa ktorých

spoločnosti BETAMAK s. r. o., Nitra, NLT spol. s r. o., Žilina, PHARMADATE s. r. o., Ružomberok a
Arts & Craft s. r. o., Žilina sú zaniknuté. V prípade spoločnosti Carera s. r. o., Žilina je táto spoločnosť
zapísaná v Obchodnom registri SR bez štatutárneho orgánu. Spoločnosť SC OBISTA s. r. o., Bratislava
poskytovanie počítačových služieb nemala a nemá zapísanú v Obchodnom registri SR ako predmetpodnikania.Skutočnosť,žesprávcadaneaanisťažovateľneuviedlipodrobnéinformáciezinformačného
systému finančnej správy, ktoré by taktiež nasvedčovali o nekontaktnosti a nespolupráci uvedených
subjektov nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

18. Sťažovateľ zároveň podotkol, že v prípade žalobcu sa jedná o preskúmanie 34 rozhodnutí, ktoré
sú na rovnakom právnom základe. Vytýkané dôvody podľa sťažovateľa nemajú vplyv na skutočnosť,
že obchodný vzťah na posudzovanom stupni obchodu medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou
IVAS bol relevantne spochybnený a žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Mal za to, že ani
prípadne ďalšie konanie naznačené správnym súdom by neprivodilo výhodnejšiu pozíciu pre žalobcu.

Sťažovateľ záverom dodal, že v prípade pochybnosti správneho súdu bolo možné vyzvať sťažovateľa
na odstránenie vzniknutých pochybnosti v rámci prebiehajúceho súdneho konania a to aj z prihliadnutím
na hospodárnosť celého konania.
19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 08.09.2022 uviedol, že podľa neho v podanej
kasačnej sťažnosti absentujú zákonné náležitosti ustanovené Správny súdnym poriadkom na kasačnú
sťažnosť, kasačné dôvody a ich právne vymedzenie a právne zdôvodnenie. Preto navrhol, aby kasačný

súd kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. e) SSP odmietol. Sťažovateľom prezentované výhrady voči
napádanému rozsudku sú v skutočnosti skutkového a nie právneho charakteru, pričom sťažovateľ vôbec
neuviedol právne posúdenie, ktoré považuje za nesprávne a rovnako neuviedol, ako mal správny súd
vec správne právne posúdiť, čo je neodstrániteľnou vadou podanej kasačnej sťažnosti.
20. Skutkové a právne závery uvádzané sťažovateľom v podanej kasačnej sťažnosti považuje žalobca

za nesprávne a arbitrárne, nakoľko nenachádzajú oporu vo vykonanom dokazovaní (resp. priamo
odporujú výsledkom vykonaného dokazovania) a ani v ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.
Podľa žalobcu sa správny súd so všetkými argumentmi sťažovateľa, ktoré sú z jeho strany v kasačnej
sťažnosti zopakované zo správneho aj súdneho konania, dostatočne právne a zákonným spôsobom
vysporiadal.

21.Žalobcoviniejezrejmé,akomôžebyťabsencianeúplnéhoadministratívnehospisuospravedlniteľná,
tak ako sa to snaží navodiť v kasačnej sťažnosti sťažovateľ. Uvedené nemôže ospravedlniť ani tvrdenie
uvedenévkasačnejsťažnosti,žesprávnysúddisponovalinformáciouzďalšíchadministratívnychspisov
o všetkých vykonaných úkonoch správcom dane a produkovaných dôkazoch vo vzťahu k žalobcovi za
celé obdobie od januára 2015 do októbra 2017. Uvedené nemožno konvalidovať či ospravedlniť ani

prenášaním povinností na žalobcu, kedy ten mal podľa sťažovateľa možnosť „v prípade akýchkoľvek
pochybností tieto odkomunikovať so správcom dane, príp. nahliadať do spisov u správcu dane“.
Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa
17.02.2015 ohľadne aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov, rozsudok sp. zn. 7Sžo 77/2016 zo
dňa 28.06.2018 ako aj rozsudok sp. zn. 1Sžfk/12/2016 zo dňa 20.02.2018.

22. Žalobca ďalej uviedol, že sťažovateľ právne svojvoľne obhajuje nezákonnosť svojho postupu
voči žalobcovi, čo odôvodňuje „správnym“ výsledkom. Zákonnosť daňovej kontroly pritom zásadným
spôsobom ovplyvňuje zákonnosť dôkazov v rámci nej obstaraných a vykonaných, pričom poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/52/2017 zo dňa 04.12.2018, ako aj sp.
zn. 5Sžfk/46/2016 zo dňa 13.12.2017 o povinnosti daňových orgánov v daňovom konaní dodržiavať

všeobecne záväzné právne predpisy.
23. Sťažovateľ podľa žalobcu ani jedným odsekom v podanej kasačnej sťažnosti nepreukázal, že vady,
ktoré identifikoval správny súd v napadnutom neexistujú a rovnako nepreukázal, že zo strany správneho
súdu došlo k vydaniu kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci. Záverom opätovne navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. e)

SSP odmietol eventuálne, aby ju podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol a zároveň, aby mu kasačný
súd priznal náhradu trov konania.

III. Konanie na kasačnom súde

24. Prejednávaná vec bola dňa 22.09.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a bola náhodným výberom technickým
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie
senátu 4S - sp. zn. 4Sfk/102/2022.
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu

v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
26. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u

žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2017 až október
2017. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 100605415/2019 zo dňa 11.03.2019, voči ktorému
podal žalobca odvolanie a ktoré bolo rozhodnutím sťažovateľa č. 102204993/2019 zo dňa 20.09.2019
zrušené a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie. Po došetrení skutkového stavu správca dane vydal
rozhodnutie č. 100383588/2020 zo dňa 04.05.2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil

žalobcovi rozdiel dane v sume 6.520,37 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
2017. Správca dane preveroval nárok žalobcu na odpočítanie DPH v označenom zdaňovacom období
(okrem iného) aj z:
- faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť TALUX, s.r.o., dňa 31.10.2017 (dodanie tovaru/služby: 31.10.2017)
pod č. 20172841 na sumu celkom 1.195,00 eur, z toho 20 % DPH 199,17 eur, za čistiace a upratovacie
práce v priestoroch pobočiek za 10/2017 a to na základe Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 a dodatkov,

- faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť IVAS s.r.o., dňa 31.10.2017 (dodanie tovaru/služby: 31.10.2017)
pod č. 20170131 na sumu celkom 13.260,00 eur, z toho 20 % DPH 2.210,00 eur, za servis a konzultačné
služby v oblasti IT za mesiac 10/2017 na základe Zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009,
- faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť IVAS s.r.o. dňa 02.11.2017 (dodanie tovaru/služby: 31.10.2017)
pod č. 20170137 na sumu celkom 24.667,20 eur, z toho 20 % DPH 4.111,20 eur za služby IT v

pobočkách v období október 2017 (aktualizácia operačných systémov, kontrola a údržba kabeláže,
kontrola komunikácie internetovej siete Linux, profilaktika počítačov, upgrade antivír a firefox).
27. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol sťažovateľ napadnutým
rozhodnutím č.: 101753252/2020 zo dňa 18.11.2020 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
28. Priebeh administratívneho konania je podrobne opísaný v rozsudku krajského súdu, preto ho

kasačný súd nebude opakovať, len naň v celom rozsahu odkazuje.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

29. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
32.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
33. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

34. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.36. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
37. Kasačný súd poznamenáva, že správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného na základe jeho
nepreskúmateľnosti, konkrétne pre neúplnosť správcom dane predloženého administratívneho spisu,
ako aj z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok
dôvodov a nezrozumiteľnosť. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd v posúdení prejednávanej veci

a v rozsahu kasačných námietok zameral na posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného a správcu dane v kontexte právneho posúdenia správneho súdu.
38. Kasačný súd sa v tomto smere podrobne oboznámil s administratívnym spisom, prvostupňovým
rozhodnutím správcu dane a rozhodnutím sťažovateľa, pričom v tejto súvislosti musí konštatovať, že
neidentifikoval nepreskúmateľnosť uvedených rozhodnutí.
39. V tejto súvislosti ani kasačný súd nespochybňuje, že ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP upravuje

ako dôvod zrušenia nepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Túto vadu
je nepochybne potrebné vnímať v kontexte s úpravou náležitostí odôvodnenia v osobitných predpisoch,
v tomto prípade v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Kasačný súd však na druhej strane zdôrazňuje,
že správna žaloba ako aj kasačná sťažnosť majú povahu mimoriadnych opravných prostriedkov. Preto
je aj jednotlivé dôvody zrušenia príslušných rozhodnutí potrebné vnímať v kontexte mimoriadnosti,

resp. výnimočnosti. Právo na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je právom procesným, čo
je potrebné vnímať aj pri vyvodzovaní dôsledkov z jeho narušenia. Prihliadajúc na zmysel a význam
procesných pravidiel, procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na
zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie
nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov,

pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002,
publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011
a iné).
40. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nie akákoľvek vada/nedostatok na strane odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu založí dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá
zakladá nepreskúmateľnosť (nemožnosť prieskumu) rozhodnutia správneho orgánu. Ide teda o také
vady, keď napr. právny názor správneho orgánu nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný,
je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre
konanie podstatnou otázkou či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia.

41. Kasačný súd konštatuje, že dôvody označené správnym súdom, ktoré by mali zapríčiniť
nepreskúmateľnosť rozhodnutia sťažovateľa v tomto rozhodnutí nenachádza. Podľa názoru kasačného
súdu, sťažovateľ (rovnako ako správca dane) sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadali so všetkými
skutočnosťami, ktoré v priebehu daňového konania vyšli najavo, dôkladne a rozsiahlo popísali zistený
skutkový stav, riadne vyhodnotil predložené dôkazy a dôkladne sa vysporiadali aj so všetkými

námietkami žalobcu. Závery sťažovateľa majú oporu v administratívnom spise, z ktorého vyplýva, že
správca dane žalobcu so všetkými zisteniami priebežne oboznamoval, žalobca nahliadol do spisu a
vyhotovilsiznichfotokópie,tedasaknimmoholvyjadriťataktiežžalobcuriadneinformovalovýsluchoch
svedkov. Správca dane zároveň postupoval správne pokiaľ si zabezpečil všetky relevantné informácie
a dôkazy a hodnotil ich jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach a zároveň prihliadol na všetko, čo

v daňovom konaní vyšlo najavo.
42. Jedným z hlavných argumentov smerujúcim k nepreskúmateľnosti rozhodnutia sťažovateľa mala byť
podľa správneho súdu skutočnosť, že v administratívnom spise absentujú niektoré výzvy správcu dane
subdodávateľským spoločnostiam a preto nie je zrejmé, o akú súčinnosť správca dane uvedené subjekty
žiadal. Kasačný súd k uvedenému tvrdeniu správneho súdu uvádza, že všetky tvrdenia a právne úvahy

sťažovateľa sú v jeho rozhodnutí jasne uvedené a majú oporu v administratívnom spise, rovnako ako aj
predmetné výzvy správcu dane rozhodné v prejednávanej veci.
43. Sťažovateľ dôvodne v kasačnej sťažnosti namietal, že správca dane v prípade predložených
administratívnych spisov za jednotlivé zdaňovacie obdobia predložil len tie dôkazy, ktoré sa týkali
konkrétneho subdodávateľa v konkrétnom období. V prejednávanom zdaňovacom období október

2017 sa konkrétne jednalo o subdodávateľa Carera s. r. o., čo podľa kasačného súdu sťažovateľ
v napadnutom rozhodnutí aj konkretizoval (strana 18 napadnutého rozhodnutia sťažovateľa). Z
uvedeného dôvodu boli v administratívnom spise správcom dane založené listiny, ktoré sa týkali
uvedených subdodávateľov v konkrétnom zdaňovacom období. Pokiaľ sťažovateľ vo svojom rozhodnutí(rovnako ako aj správca dane) poukazoval na vzťahy žalobcu a dodávateľa s ďalšími subdodávateľmi
za iné zdaňovacie obdobia, pričom nepredložil do administratívneho spisu všetky výzvy týmto
subdodávateľom adresované za tieto obdobia, uvedené rozhodne nezakladá nepreskúmateľnosť

napadnutého rozhodnutia sťažovateľa. V tomto smere možno súhlasiť s názorom sťažovateľa, ktorý
podotkol, že uvedené tvrdenia sťažovateľa v napadnutom rozhodnutí mali smerovať len k celkovému
ozrejmeniu a priblíženiu informácií o samotnom žalobcovi ako aj o dodávateľovi, ktorý bol deklarovaným
dodávateľom žalobcu v rámci kontrolovaného zdaňovacia obdobia v roku 2017. Uvedená skutočnosť
má svoje opodstatnenie najmä z dôvodu, že pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2017 bol

vyhotovený jeden Protokol z daňovej kontroly č. 100075741/2019 zo dňa 07.01.2019.
44. Kasačný súd navyše považuje za potrebné zdôrazniť, že správca dane a aj sťažovateľ vo svojich
rozhodnutiach jednoznačne uviedli, že uvedení subdodávatelia sú len potencionálnymi dodávateľmi už
označeného subdodávateľa Carera s. r. o. (prípadne dodávateľa IVAS s.r.o.), ktorých označil len na
základe podaných kontrolných výkazov k dani z pridanej hodnoty, pričom sa správcovi dane nepodarilo
zistiť skutočný reťazec obchodných spoločností resp. skutočného dodávateľa spoločnosti Carera s. r.

o. Správca dane pritom predvolal aj bývalého konateľa uvedenej spoločnosti, ktorý nevedel uviesť, kto
uvedené služby vykonal, príp. ktorá spoločnosť služby dodávala. Správca dane sa však aj s uvedenou
skutočnosťou riadne vysporiadal a doplnil dokazovanie, čím sa snažil o objasnenie skutočného
obchodného reťazca nad rozsah označený žalobcom, jeho dodávateľom alebo subdodávateľom.
45. Zároveň kasačný súd podotýka, že v kontexte vyššie uvedeného, je z obsahu výziev, ktoré správca

dane adresoval daným potencionálnym subdodávateľom kasačnému súdu zrejmé, o akú súčinnosť
správca dane uvedené subjekty žiadal a rovnako je z administratívneho spisu zrejmé, že žiadna z
uvedených spoločností nepotvrdila obchodný vzťah so spoločnosťou Carera s. r. o. alebo priamo s
dodávateľom žalobcu, ktorý by bol rozhodný pre prejednávanú vec. Na základe uvedeného, kasačný
súd považuje za dostatočné, pokiaľ uvedené závery sťažovateľ vo svojom rozhodnutí jednoznačne

prezentoval, a to bez potreby konkrétneho opisu jednotlivých odpovedí. Navyše, ako už bolo uvedené,
rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych
nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka konania. V tomto prípade by tak požiadavka vymenovania spoločností, ktoré neodpovedali
na výzvu správcu dane a vymenovanie spoločností, ktoré na výzvu správcu dane odpovedali (s

odpoveďou, že s dodávateľom žalobcu ako ani so samotným žalobcom neobchodovali) bolo len
formálnymzopakovanímtvrdeníužprezentovanýchsprávcomdaneasťažovateľomvichrozhodnutiach,
obzvlášť keď všetky relevantné výzvy sú obsahom predloženého administratívneho spisu, s ktorým sa
žalobca mal možnosť oboznámil. Uvedené platí aj k tvrdeniu správneho súdu ohľadne nekontaktnosti
potencionálnych subdodávateľov žalobcu. Kasačnému súdu je totiž z napadnutého rozhodnutia

sťažovateľa zrejmé, na základe akých skutočností dospel sťažovateľ k záveru o nespolupráci a
nekontaktnosti uvedených spoločností a to v súvislosti s ďalšími zisteniami vyplývajúcimi z obsahu
administratívneho spisu sťažovateľa (údaje z Obchodného registra SR ako aj informácie z informačného
systému finančnej správy).
46. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.

Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a
informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane
niejepridokazovaníviazanýibanávrhmidaňovýchsubjektov,jevšakpovinnýzistiťskutkovýstavvecičo
najúplnejšie.Daňovékonanieniejekonanímvyhľadávacím.Zuvedenéhovyplýva,žejetoprávesprávca

dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery
vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a
zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.
47. Sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal priebeh konania ako aj vykonané
dokazovanie, pričom neopomenul vyhodnotiť svedecké výpovede, zmluvy a iné dôkazy predložené

žalobcom. Za účelom preverenia tvrdení a dôkazov predložených žalobcom následne sťažovateľ
vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom sa riadne vysporiadal aj s dôkazmi získanými z daňovej kontroly
iných dotknutých subjektov teda svoje rozhodnutie založil na konkrétnych zisteniach vyplývajúcich z
vykonaného dokazovania v rámci daňového konania a to v súlade s ustanovením § 24 Daňového
poriadku.

48. Na doplnenie kasačný súd uvádza, že otázke využitia podkladov a listín z?daňovej kontroly iných
subjektov sa kasačný súd venoval napríklad v rozhodnutí 8Sžfk/76/2020 z 02.02.2022, kde v bode 39
uviedol, že „V?súhrne je preto možné uviesť, že ak svedkovia vypočúvaní v?rámci inej daňovej kontroly
neboli vypočúvaní aj v?daňovej kontrole sťažovateľky, nie je porušením procesných práv sťažovateľkyto, ak o?výsluchu takýchto svedkov upovedomená nebola. Uvedené neznamená, že je vylúčené, aby
ako dôkaz v?daňovej kontrole sťažovateľky nemohli byť?použité ako podklady aj listiny z?daňovej
kontroly týchto iných subjektov, keď podľa názoru kasačného súdu, takto obstarané podklady (najmä

protokoly z?iných daňových kontrol) spĺňajú podmienku dôkazu podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o?rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k?nim.“
49. Kasačný súd ďalej konštatuje, že zápisnice o výsluchu svedkov získané z daňovej kontroly
iných dotknutých subjektov sú rovnako súčasťou administratívneho spisu. Žalobca tak mal možnosť
sa oboznámiť s celým priebehom výsluchu svedkov a k uvedenému sa vyjadriť. Aj v tomto smere
je tak tvrdenie správneho súdu o neúplnosti administratívneho spisu nedôvodné. Správca dane
vykonal rozsiahle dokazovanie nad rozsah skutočností tvrdených/ deklarovaných žalobcom, jeho

priamym dodávateľom ako aj subdodávateľom, obzvlášť keď správca dane svoje rozhodnutie založil na
spochybnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - existencia plnenia v
rámci vzťahu medzi žalobcom a deklarovaným priamym dodávateľom ako zdaniteľnou osobou. Dôkazné
bremeno je v takomto prípade v prvom rade na žalobcovi ako daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný
preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil zákonné podmienky a nárok na odpočet DPH mu

skutočne vznikol.
50. S ohľadom na už uvedené musí kasačný súd konštatovať, že rozhodnutie sťažovateľa je dostatočne
odôvodnené, je z neho jasný a zrozumiteľný (i) priebeh konania, (ii) vykonané dokazovanie, (iii)
hodnotenie dôkazov ako aj (iv) právny názor sťažovateľa na prípad žalobcu. Kasačný súd sa preto
stotožnil s názorom sťažovateľa, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, pokiaľ správny súd konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia sťažovateľa.
51. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola
dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
440 ods. 1 písm. g) SSP). Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.

52. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení
tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).
53. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na obsah kasačnej sťažnosti
sa zaoberal len otázkou (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia sťažovateľa a (ne)úplnosti administratívnych
spisov. Neriešil tak otázku správnosti záverov sťažovateľa/žalovaného na predmetnú vec. Bude preto

úlohou správneho súdu, aby v ďalšom procesnom postupe sťažovateľom/žalovaným vymedzený dôvod
neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane z poskytnutého plnenia konfrontoval so žalobnou
argumentáciou žalobcu. Pri posudzovaní správnosti právneho názoru sťažovateľa/žalovaného zohľadní
správny súd aktuálnu rozhodovaciu činnosť kasačného súdu v podobných otázkach a najmä súvisiacu
rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie.

54. Záverom kasačný súd dopĺňa, že i keď napadnutý rozsudok vo veci vydal Krajský súd v Žiline,
vzhľadom na inštitucionálne zmeny v rámci výkonu správneho súdnictva v podmienkach Slovenskej
republiky s účinnosťou od 1. júna 2023 vec vracia (po zrušení napadnutého rozsudku) na ďalšie konanie
Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý prešla rozhodovacia právomoc v súdenej veci (§3 ods. 3
písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z.).

55. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku na náhradu trov konania pred
správnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd.
56. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.