Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/124/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212219899
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:1212219899.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W. Š.Í., narodeného XX. B. XXXX, D. XX, S.,
zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouSVITOKaspol.,s.r.o.,Tomášikova23/C,Bratislava,IČO:36863
980, proti žalovanej Q. I., narodenej XX. R. XXXX, O. XXX/XX, A. I., zastúpená BIZOŇ & PARTNERS,
s.r.o., Laurinská 4, Bratislava, IČO: 36 833 533, o zaplatenie 100 000 eur s príslušenstvom, vedenom na
Okresnom súde Bratislava II (aktuálne Mestský súd Bratislava IV) pod sp. zn. 58C/214/2012, o dovolaní

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/60/2019 z 25. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vydal v spore poradí
druhý rozsudok č. k. 58C/214/2012-270 z 2. októbra 2018 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“
alebo „rozsudok okresného súdu“), v ktorom prvým výrokom, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
100 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 100 000 eur od 31. marca 2012

do zaplatenia, druhým výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne § 442 ods. 1, § 488, § 489, § 580, § 581 ods. 2,
§ 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Z vykonaného
dokazovania mal okresný súd za preukázané, že strany 11. januára 2012 spolu uzatvorili kúpnu zmluvu
(ďalej len „kúpna zmluva“) predmetom, ktorej bol predaj nehnuteľností v k.ú A. vo vlastníctve žalobcu

ako predávajúceho. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 200 000 eur, s tým, že 100 000 eur bolo
žalobcovi vyplatených z hypotekárneho úveru. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve z 11. januára 2012
(ďalej len „dodatok č. 1“) uzatvoreným v rovnaký deň ako kúpna zmluva, sa žalovaná zaviazala zaplatiť
žalobcovi zostatok sumy vo výške 100 000 eur do 30. marca 2012, avšak túto povinnosť si nesplnila.
Po podaní žaloby si žalovaná voči žalobcovi uplatnila náhradu ušlého zisku vo výške 100 000 eur, ktorá
mala vzniknúť tým, že nedošlo k naplneniu zámeru žalovanej na výstavbu rodinných/bytových domov z

dôvodu, že žalobca pri uzatvorení kúpnej zmluvy zamlčal, že cez nehnuteľnosti je plánovaná severná
tangenta, sú tam kryty civilnej obrany a vecné bremeno optických káblov obchodnej spoločnosti UPC.
Žalovaná si voči žalobcovi uplatnila aj nárok na zaplatenie 50 000 eur ako náhradu skutočnej škody
vzniknutej titulom zvýšených nákladov na vybudovanie prístupovej cesty a z uhradených zálohových
faktúr obchodnej spoločnosti DAMKO s.r.o.

3.Súdprvejinštancieustálil,ženedošlokjednostrannémuzapočítaniupohľadávokzdôvodu,žezápočty
pohľadávok z 20. augusta 2012 a 6. septembra 2012 spolu vo výške 50 000 eur neobsahovali presnéoznačenie pohľadávok, ani ich splatnosť, z ich znenia nie je zrejmé, aké položky tvorili započítavanú
sumu. Zápočet neobsahoval žiadny dôkaz o zaplatenej sume obchodnej spoločnosti DAMKO s.r.o. a
žalovaná v konaní nepreukázala doručenie výzvy veriteľa na zaplatenie započítavanej sumy. Okresný

súd preto vyhodnotil jednostranné započítanie pohľadávky ako neplatný právny úkon. Žalovaná v konaní
nepredložila dôkaz o vykonaní jednostranného započítania sumy 100 000 eur. Konanie žalovanej
okresný súd vyhodnotil ako obchádzanie zákona a zmluvných dojednaní, ktoré spočívalo vo vylúčení
právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samé o sebe nie sú
zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javil ako právne nenapadnuteľný.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenia žalovanej o nesplnení povinnosti žalobcu informovať
žalovaného o plánovanej výstavbe severnej tangenty, o krytoch civilnej obrany a vecných bremenách
optických káblov spoločnosti UPC nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach ako hypotetické. Žalovaná
si mohla a mala pred podpisom kúpnej zmluvy a jej dodatku preveriť na príslušných orgánoch
stav kupovaných nehnuteľností. Z kúpnej zmluvy nevyplýval zámer žalovanej na výstavbu rodinných/

bytových domov, čiastočne je uvedený v dodatku, ale nie je zrejmé, v akom rozsahu žalovaná plánovala
výstavbu na predmetných nehnuteľnostiach. Už pri posúdení daných nehnuteľností znalcom pred
poskytnutím hypotekárneho úveru mohla mať žalovaná vedomosť o stave daných nehnuteľností a mala
tak možnosť odstúpiť od zmluvy. Žalovaná v konaní nepreukázala protiprávne konanie žalobcu, vznik
škody ani kauzálny nexus medzi konaním žalobcu a vzniknutou škodou.

Rozhodnutie odvolacieho súdu

5. O odvolaní žalovanej rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)
rozsudkom sp. zn. 16Co/6/2019 z 25. mája 2021 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo „rozsudok

krajského súdu“), ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I. výrok) a žalobcovi priznal
proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania (II. výrok).

6. V odôvodnení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel tak ku skutkovým záverom, na základe ktorých vyvodil

právny záver o dôvodnosti žaloby.

7. V odôvodnení uviedol, že z napadnutého rozsudku okresného súdu nemožno vyvodiť záver o
neplatnosti dodatku č. 1, tak ako to konštatovala žalovaná. Poukázal na to, že autonómia vôle je jedna
z ťažiskových zásad súkromného práva a s poukazom na § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka a článku

2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je dôvod brániť subjektom občiansko-právnych vzťahov, aby
právne úkony robili, pokiaľ spĺňajú všetky znaky právneho úkonu a pokiaľ neodporujú obsahu alebo
účelu zákona. Zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že obsahom zhodne prejavenej vôle
zmluvných strán bolo, aby kúpna cena bola zaplatená vo výške a spôsobom dohodnutým v dodatku č.
1, pričom vzhľadom na zmenu dohodnutého spôsobu zaplatenia kúpnej ceny nemožno stranám uprieť

uzatvorenie takej dohody, podľa ktorej zaplatená časť kúpnej ceny 160 000 eur bude žalovanej vrátená.
Odvolací súd považoval tvrdenia žalovanej, že jej záväzok zanikol a žalobca sa mal domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu za účelové z dôvodu, že to bola práve
žalovaná, ktorá po zaplatení časti kúpnej ceny zmenila svoju vôľu smerujúcu k tomu, aby zaplatením
sumy 160 000 eur v hotovosti bol čiastočne splnený je záväzok vyplývajúci z uzatvorenej kúpnej zmluvy.

Vo vzťahu ku kompenzačným námietkam odvolací súd uviedol, že pokiaľ žalovaná v konaní uplatnila
voči žalobcovi pohľadávku na započítanie, bola povinná preukázať jej vznik a výšku. Žalovanej sa však
v konaní nepodarilo tieto skutočnosti preukázať, preto bola pohľadávka považovaná za nespôsobilú na
započítanie a procesná obrana žalovanej bola vyhodnotená ako neúspešná.

Dovolanie

8. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“ i
„dovolateľ“ ), ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP navrhujúc napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

9.Vdovolaníodvolaciemusúduvytýkala,ževbode24.napadnutéhorozsudku,vktoromsaodvolacísúd
venoval námietke žalovanej o neplatnosti dodatku č. 1, neuviedol žiadne relevantné vysvetlenie prečopovažuje dodatok č. 1 za určitý a prečo je argumentácia žalovanej v tejto časti nedôvodná. Zároveň
poukázalnato,ževyjadreniekrajskéhosúdujevtejtootázkeprotirečivé,keďženajednejstraneodvolací
súd sám uviedol, že žalovaná namietala neplatnosť dodatku pre jeho určitosť na druhej strane uviedol,

že žalovaná existenciu takejto vady v priebehu konania ani netvrdila.

10. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka uviedla, že za právnu otázku,
ktorá nebola vyriešená v rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu považuje: Ako nazerať na skutočnosť,
že žalobca žalovanej vrátil časť kúpnej ceny vo výške 160 000 eur. Odvolací súd vyriešil túto právnu

otázku s poukazom na autonómiu vôle v súkromnom práve tak, že nemožno stranám uprieť uzatvorenie
takej dohody, podľa ktorej zaplatená časť kúpnej ceny bude žalovanej vrátená. Nesprávnosť tohto
právneho posúdenia spočíva v tom, že splnenie dlhu je v Občianskom zákonníku upravené kogentne v
§ 559 a nasl.. Predmetná právna otázka mala byť riešená tak, že ak žalobca 11. januára 2012 prijal od
žalovanejprvúčasťkúpnejcenyvovýške160000euravčlánkuI.ods.4kúpnejzmluvyvýslovnepotvrdil
„prijatie časti kúpnej ceny podľa predchádzajúcej vety v celosti“, záväzok žalovanej zaplatiť kúpnu cenu

v tejto časti nenávratne zanikol a nie je možné ho dohodou strán sporu obnoviť, respektíve vrátiť.

11. Po podaní dovolania dovolateľka doručila dovolaciemu súdu návrh na odloženie vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia, ktorý odôvodnila tým, že exekučným príkazom z 19. júla 2022 súdny
exekútor zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti žalovanej. Za dôvod hodný osobitného zreteľa

považovala žalovaná skutočnosť, že ujma na strane žalovanej podstatne prevyšuje možnú ujmu na
strane žalovaného. V dôsledku vyhovenia návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu
dôjde k oddialeniu exekúcie, nie k jej zastaveniu. Na druhej strane žalobca v konaní nerozporoval, že
je nemajetný a nadobudnutý majetok priebežne prepisuje na svoju dcéru. Ak by žalobca predmetnú
pohľadávku vymohol, je tu dôvodná obava, že by vymoženú pohľadávku minul a neskoršie rozhodnutie

dovolacieho súdu by malo iba akademický charakter.

12. K dovolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovanej
odmietol a uviedol, že námietka žalovanej o údajnej neplatnosti dodatku č. 1 neobstojí, pretože dodatok
bol uzatvorený v súlade zo zákonom, jednoznačne a určite vyjadruje vôľu konajúcich subjektov. Podľa

názoru žalobcu konajúce súdy vyhodnotili dvojstranné právne úkony medzi stranami sporu ako platné,
čím sa jednoznačne vysporiadali s námietkami žalovanej.

Posúdenie veci dovolacím súdom

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS SR“)
ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)
strana,vktorejneprospechbolovydanénapadnutérozhodnutie(§424CSP),zasplneniatiežpodmienok
zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez
nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie

žalovanej je potrebné odmietnuť.

14. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať

akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

15. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný
prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací
súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený

preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený
prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v
dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým.

16. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorýchmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho
konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

17. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV.
ÚS476/2012).Dovolacísúdpretopristupujekpodanémudovolaniutak,ženajskôrskúma,čijeprocesne
prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený

dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.
Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody
zakladajúceprípustnosťdovolaniatrebadôsledneodlišovaťoddôvodov,ktorézakladajúopodstatnenosť
dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený
dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V
prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti

uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421
ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).

18. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

19. V danom prípade z dovolania žalovanej vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom
jeho rozsahu na základe § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

20. V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

21. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

22. Ustanovenie 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch,
vktorýchmieraporušeniaprocesnýchprávstranynadobudlaintenzituporušeniajejprávanaspravodlivý
proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré

tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej
ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu spojené so zákazom

denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

23. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho
odôvodnenia dovolaním napádaného rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne
právne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Do úvahy

preto neprichádza ani relevantnosť námietky, že odvolací súd nedostatočným odôvodnením rozhodnutia
dovolateľovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné
poznamenať,žeodvolacísúdvodôvodnenísvojhorozhodnutianemusídaťodpoveďnavšetkyodvolacie
námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam,

ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska
doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).24. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR platí, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené
procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať

v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS
32/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje
každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky
odôvodneného rozsudku. Iba skutočnosť, že dovolatelia sa s právnym názorom odvolacieho súdu
nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).

25. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj
na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument (rozhodnutia vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s.
12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku

z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998).

26. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany konania, aby sa súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bola strana konania
úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením

práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení strán, ako aj
iný právny názor súdu na dôvodnosť uplatneného nároku, resp. námietok. Právo na súdnu ochranu
nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán konania, vrátane ich dôvodov a námietok
(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).

27.Dovolateľkavsúvislostisvadoupodľa§420CSPodvolaciemusúduvytýkalanedostatkyspočívajúce
v nedostatočnom odôvodnení posúdenia neplatnosti dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve.

28. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho

rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v
zmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (I. ÚS 105/06,
III. ÚS 330/2013, 4Cdo/34/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 8Cdo/152/2018).

29. V posudzovanom prípade obsah spisu podľa názoru dovolacieho súdu nedáva podklad pre záver,
že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v
zmysle § 420 písm. f) CSP. V odvolaní žalovaná poukazovala na to, že dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve
je neplatný z dôvodu, že nebola s určitosťou zrejmá dohodnutá výška kúpnej ceny. Zároveň uviedla, že

dohodnutá výška kúpnej ceny podľa dodatku č. 1 bola 200 000 eur, ale žalovaná výkladom rozsudku
súdu prvej inštancie dospela k záveru, že bola povinná zaplatiť 360 000 eur. Odvolací súd v bode 24.
rozsudku k tejto veci uviedol, že obsahom zhodne prejavenej vôle zmluvných strán bolo, aby kúpna
cena bola zaplatená vo výške a spôsobom dohodnutým v dodatku č. 1. Ďalej uviedol, že súd prvej
inštancienedospelkzáveruoneplatnostidodatkuč.1aanivpriebehukonanianevyšlatátovadanajavo.

Rovnako nemožno prehliadať, že to bola práve žalovaná (dovolateľka), kto inicioval zmenu pôvodne
dohodnutého spôsobu zaplatenia kúpnej ceny. Práve žalovaná požiadala v dodatku č. 1 žalobcu o
vrátenie už zaplatenej kúpnej ceny vo výške 160 000 eur, ktorý jej aj uvedenú sumu vrátil (článok 1 bod 2
dodatku č. 1 k zmluve). Právnym dôvodom vrátenia sumy 160 000 eur zo strany žalobcu žalovanej bola
práve vzájomná dohoda zmluvných strán vyplývajúca z obsahu článku 1 bod 2 dodatku č. 1 k zmluve.

Namietaná vada neurčitosti dodatku č. 1 k zmluve podľa záveru odvolacieho súdu najavo nevyšla,
rovnako si neosvojil na základe vyššie uvedeného argumentáciu žalobcu o vzniku nového záväzku.

30. Dovolací súd preto konštatuje, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu sa vyrovnalo so
všetkými podstatnými odvolacími námietkami žalovanej a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho

myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Z
odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je teda zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a
podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení srozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP.
Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že dovolateľka
sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

jej predstáv. Preto dovolací súd v tejto časti odmietol dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

31. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

32. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny

význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v
dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková
otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku
hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii
procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou)

povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v § 421 ods. 1 písm.
a) až c) CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad 1Cdo/126/2017,
1Cdo/206/2017, 1Cdo/208/2016, 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 3Cdo/132/2017, 4Cdo/14/2017,
4Cdo/89/2017, 4Cdo/207/2017, 7Cdo/20/2017, 8Cdo/186/2016, 8Cdo/78/2017, 8Cdo/221/2017).

33. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená
dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia prax
dovolacieho súdu. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a/
konkretizovať právnu otázku doposiaľ neriešenú dovolacím súdom a b/ uviesť, ako by mala byť táto
otázka správne riešená.

34. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je, že sa týka
právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na
takú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych
úvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne

úvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so
zreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací
súd ešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení
ktorej ale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napádané rozhodnutie, nie je preto v zmysle
ustanovenia, o ktorom je reč, rovnako relevantná.

35. V danom prípade žalovaná, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, odôvodnila dovolanie
nesprávnym právnym posúdením odvolacieho súdu, a za otázku, ktorá ešte v rozhodovacej praxi nebola
riešená, považoval otázku: Ako nazerať na skutočnosť, že žalobca vrátil žalovanej časť kúpnej ceny
vo výške 160 000 eur. Dovolací súd konštatuje, že z takto naformulovanej otázky nie je zrejmý právny

problém, ktorý by mal byť predmetom dovolacieho prieskumu. Pritom v zmysle bodu 16. uznesenia
Veľkého senátu Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2017 platí, že pokiaľ
nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447
písm. f) CSP je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení

s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).

36. Pokiaľ by dovolací súd absenciu konkrétne vymedzenej právnej otázky nezohľadnil, a napriek
tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný
bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému § 421 ods. 1 CSP (porovnaj 1Cdo/23/2017,

2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017). Ak by bez ohľadu na
neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (a na
tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil), porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto
stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03). Na uvedený záver dovolacieho súdu vzhľadomna koncentráciu dovolacieho konania už nemohla mať vplyv ani doplnená argumentácia dovolateľky
doručená dovolaciemu súdu až 7. decembra 2022, pretože bola podaná po uplynutí zákonnej
dvojmesačnej lehoty stanovenej v § 430 CSP v spojení s § 427 ods. 1 CSP na podanie dovolania

(rozsudok odvolacieho súdu bol žalovanej strane sporu doručený 30. júla 2021).

37.ZvyššieuvedenýchdôvodovdospelNajvyššísúdSlovenskejrepublikykzáveru,že(ani)napodklade
dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum a dovolanie
s poukazom na § 447 písm. f) CSP odmietol.

38. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal
samostatné rozhodnutie.

39. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.