Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824202819
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824202819.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Marka Anovčina a členiek senátu
JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., A. D. E. XXX/XX, proti žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., A. D. E. XXX/XX, právne
zastúpenému Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom, so sídlom v Prievidzi, Košovská cesta 1, IČO:
42 370 183, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Prievidza, č. k. 30C/53/2024 - 11 zo dňa 24. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. m e n í tak, že
žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať do bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí vo
vchode F. XX bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XX v katastrálnom území
G. C., v obci C., evidovanom H. I. J., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania uvedeného bytu.

II. Žalobkyni ukladá povinnosť, aby do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala
proti žalovanému na súde žalobu vo veci samej – o vylúčenie žalovaného z užívania bytu č. X,
nachádzajúceho sa na prízemí vo vchode F. XX bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku
parc. č. XX v katastrálnom území G. C., v obci C., evidovanom H. I. J., katastrálnym odborom na LV

č. XXXX.

III. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. p o t v r d z u j e .

IV. Žalobkyni u k l a d á povinnosť, aby do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala
vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie proti žalovanému na

súde žalobu vo veci samej – o ochranu osobnosti.

V. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému, aby nevstupoval do bytu
č. X, na prízemí, vo vchode F. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXX postavenom na
pozemku parc. č. XX evidovanom H. I. J., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre katastrálne územie

G. C.. Výrokom II. uložil žalovanému, aby sa úmyselne nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako 50 metrov a výrokom III. nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému.
Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, 2,
§ 262 ods. 1, § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 2, § 329 ods.
1, 2 a § 332 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie mal po oboznámení sa s návrhom a potvrdením o vykázaní

zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom, odbor poriadkovej a
dopravnej polície č. p. ORPZ-PE-OPDP2-153/2024-P zo dňa 15.05.2024 za preukázané, že žalovanýje podozrivý z násilia voči žalobkyni a zo strany žalovaného došlo k zásahu do fyzickej a
duševnej integrity žalobkyne. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný podľa ustanovenia § 27a ods. 1 zákona
č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vykázaný z bytu na

dobu 14 dní. Súd vzhľadom na uvedené konštatoval, že žalobkyňa je v tomto prípade osobou, ktorej
telesná a duševná integrita je ohrozená zo strany žalovaného. Za takéhoto stavu bolo
potrebné poskytnúť žalobkyni ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) CSP, a preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do spoločného
obydlia (bytu). Aby došlo k účinnému eliminovaniu možných útokov zo strany žalovaného voči žalobkyni,

zakázal súd prvej inštancie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP žalovanému priblížiť sa k nej na
vzdialenosťmenšiuako50metrov,nakoľkomalzato,žepriblíženímsažalovanéhokžalobkynibymohlo
dôjsť k ďalším neoprávneným zásahom do telesnej a psychickej integrity žalobkyne. Súd prvej inštancie
považoval vzdialenosť 50 metrov za dostatočnú, aby došlo zo strany žalovaného k vylúčeniu prípadných
verbálnych útokov. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené
postupompodľa§334CSP,podľaktoréhosúdnanávrhneodkladnéopatreniezruší,akodpadnúdôvody,

pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je
legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v
dodržovaní zákazu), ale aj samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia. O náhrade trov
konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni nárok na náhradu
trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyni nejaké trovy konania vznikli a

zároveň si nárok na náhradu trov konania neuplatnila.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že v
rozhodnutí absentuje výrok o tom, aby žalobkyňa podala v určenej lehote žalobu, či už na ochranu
osobnosti, prípadne na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva a pod. Uviedol, že Civilný

sporový poriadok síce v § 336 ods. 1 neukladá súdu povinnosť uložiť žalobcovi podať v určenej lehote
žalobu, avšak je to najmä v situácii, keď medzi stranami možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, čo
zrejme nie je možné vztiahnuť na tento prípad. Zároveň však za situácie, keď súd neuloží žalobcovi
podať aj žalobu vo veci samej, podľa žalovaného má strany poučiť o možnosti podať žalobu vo veci
samej a následkoch s tým spojených. V napadnutom uznesení vyššie uvedený postup

absentuje, pričom len v závere uznesenia je odkaz na ust. § 334 CSP. Pokiaľ ide o
samotnú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, uviedol, že on sa ku konaniu voči žalobkyni na
polícii priznal, dokonca sám išiel incident nahlásiť polícií, avšak táto impulzívna reakcia bola dôsledkom
konania žalobkyne, ktorá si našla milenca, s ktorým dokonca po vykázaní žalovaného zo spoločného
obydlia žije v spoločnom byte žalobkyne a žalovaného. Zároveň uviedol, že žalobkyňa aktuálne opustila

spoločný byt v C. a mal. 15-ročného syna K. v byte nechala samého a tento je momentálne v
opatere otca, s ktorým prespávajú u kamaráta žalovaného. Druhý spoločný syn žalobkyne a žalovaného
L. je už plnoletý. Po vykázaní žalovaného zo spoločného bytu tak vznikla absurdná situácia, kedy sa v
byte už nezdržiava väčšinou ani žalobkyňa a žalovaný do bytu nemôže vstupovať a s deťmi musí hľadať
ubytovanie u kamarátov. Pokiaľ ide o dôvodnosť obavy z pokračovania v násilnom správaní žalovaného,

tak táto by nemala vychádzať len z jednej situácie, pri ktorej sa správal násilne, ale je potrebné prihliadať
na žalovaného komplexne, t. j. či sa už v minulosti dopúšťal násilného správania voči žalobkyni a
či bol za toto konanie postihnutý, či už priestupkovo alebo trestnoprávne. Toto v konaní preukázané
nebolo,apretopovažovalzanesprávneaneprimeraneprísne,abykvôlijednémunáhodnémunásilnému
konaniu nemohol užívať bez časového ohraničenia byt, ktorý majú so žalobkyňou v bezpodielovom

spoluvlastníctvemanželov.Vzhľadomnauvedenéskutočnostinavrhol,abyodvolacísúduzneseniesúdu
prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne v celom
rozsahu, prípadne vec vráti súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 388 CSP vo výroku I. zmeniť a podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku II. ako vecné správne
potvrdiť.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre

ktoré bolo nariadené.

10. Podľa § 336 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno

dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1
uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že pred začatím konania vo veci samej sa žalobkyňa podaným návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému zákaz dočasne vstupovať do
bytu č. X na prízemí vo vchode F. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na
pozemku parc. č. XX evidovanom H. I. J., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie
G. C. (ďalej aj "predmetný byt") a uložil žalovanému zákaz približovať sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Svoj návrh odôvodnila správaním žalovaného, ktorý

trpí nepredvídateľnými zmenami nálad a výbuchmi, kedy kričí, uráža ju, ponižuje a vulgárne jej nadáva.
Poukázala na fyzické útoky z minulosti, kedy na ňu žalovaný fyzicky zaútočil – sotil ju, roztrhol jej tričko,
vykrúcal ruky a pod. Uviedla, že agresívne správanie žalovaného vyvrcholilo dňa 15.05.2024, kedy jej
vulgárne nadával, kričal, že ich podreže, utopí, že má samopaly a že ich skántri, potiahol ju za kraťasy,
nadvihol a hodil na zem. Starší syn ho od nej odtiahol, on odsotil aj syna, potom odišiel. O svojich

tvrdeniach predložila súdu ako dôkaz potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 15.05.2024.

12. Vo všeobecnosti je neodkladné opatrenie v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe
bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia

strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

13. Neodkladné opatrenia vydané podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP sú účinným prostriedkom
preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu

právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia.
Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, ktoré
vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe
alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

14. V dôsledku uplatnenia ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP sa ohrozenej osobe poskytuje rýchla ochrana,
vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje
obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život azdravie a nemusí sa zaťažovať hľadaním náhradného bývania. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom
vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP zákonodarcom.
Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k

tomuto bytu alebo domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou
úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je
základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo
na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, vrátane práva na pokojný rodinný život.

15. Integritou v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP sa rozumie z jazykovedného hľadiska celistvosť,
neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej
integrity človeka dochádza pôsobením násilia.

16. Vo veciach domáceho násilia vrátane ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla
vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, lekárskych správ, oznámenia o priestupku či

trestnom čine, podaní v priestupkovom či trestnom konaní a podobne.

17. V posudzovanom prípade je nesporné, že strany sporu sú manželmi, ktorí žili v spoločnej domácnosti
– v predmetnom byte, ktorý patrí do ich BSM.

18. V predmetnej veci bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov nielen zo
subjektívnych tvrdení žalobkyne produkovaných v podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ale aj listinným dôkazom – potvrdením polície o vykázaní žalovaného z obydlia.

19. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že incident išiel sám na políciu nahlásiť a ku konaniu voči

žalobkyni sa sám priznal. Z obsahu podaného odvolania však vyplýva, že žalovaný dáva svoje agresívne
konanie za vinu manželke, keď jeho impulzívna reakcia mala byť dôsledkom konania žalobkyne, ktorá
si našla milenca. Zároveň žalovaný toto konanie zľahčuje, keď ho označil za ,,jedno násilné náhodné
konanie“, pričom popiera dôvodnosť z obavy pokračovania v jeho násilnom správaní, keď podľa neho
jeho násilné správanie voči žalobkyni v minulosti nebolo preukázané.

20. Je nepochybné, že rozporné tvrdenia strán by bolo možné odstrániť v procese dokazovania
v riadnom súdnom konaní, avšak v danej veci ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia s
nižším štandardom preukazovania, resp. osvedčenia tvrdených skutočností, pričom odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní osvedčila základné

náležitosti pre úspešné nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Pred
nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP totiž postačuje, ak je osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia, čo znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce) a postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko

nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia. Žalobkyňa v návrhu jasne popísala násilné správanie sa žalovaného a z toho vyplývajúce jej
obavy o jej zdravie. Dôvodné podozrenie žalovaného z násilného správania sa voči žalobkyni bolo
osvedčené potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia ORPZ v Partizánskom, odboru poriadkovej
a dopravnej polície, obvodné oddelenie PZ zo dňa 15.05.2024, na základe ktorého bol žalovaný podľa

§ 27a ods. 1 zákona. č. 171/1993 Z. z. dňa 15.05.2024 o 22:00 hod. policajtom vykázaný zo spoločného
obydlia ohrozenej osoby - žalobkyne (z predmetného bytu) a bol mu uložený zákaz priblíženia 50 m
na dobu 14 dní.

21. Opis násilného správania sa žalovaným voči žalobkyni, čiastočne potvrdený samotným žalovaným,

je v spojení s predmetným listinným dôkazom podľa odvolacieho súdu postačujúcim na osvedčenie
potreby dočasne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným tak, že žalovanému bude dočasne
zakázaný vstup do ich spoločnej nehnuteľnosti.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že žalobkyňa dostatočne

osvedčila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie dočasného zákazu
žalovanému vstupovať do predmetného bytu, ktorý patrí do BSM strán sporu. Žalobkyňa osvedčila
jednakto,žežalovanýjevovzťahuknejdôvodnepodozrivý znásilia,ajednakto,žejehokonaním
je ohrozená jej telesná alebo duševná integrita. Samotný žalovaný sa k svojmu agresívnemu správaniuvoči žalobkyni priznal. Nie je možné brať na ľahkú váhu verbálnu agresiu, vyhrážky vážnou ujmou na
zdraví žalobkyne, ba čo viac, fyzické útoky voči žalobkyni pri spolužití v jednom byte. Skutočnosť, že
žalobkyňa sa v predmetnom byte podľa vyjadrenia žalovaného nemá zdržiavať, žalovaný

nepreukázal.

23. Súd prvej inštancie však pochybil, pokiaľ žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do predmetného
bytu bez časového obmedzenia, pričom samotná žalobkyňa sa domáhala uloženia tejto povinnosti
žalovanému dočasne, hoc tento čas nešpecifikovala. Aj zo samotného

ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP však vyplýva, že takúto povinnosť možno uložiť len dočasne.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. podľa § 388 CSP zmenil tak,
že síce ponechal v platnosti žalovanému uloženú povinnosť nevstupovať do predmetného bytu, avšak
túto časovo ohraničil právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania
uvedeného bytu, pričom výrokom II. zároveň v zmysle § 336 ods. 1 CSP uložil žalobkyni povinnosť
podať do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia proti žalovanému na súde žalobu vo veci samej

– o vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu, keď nariadeným neodkladným opatrením vo
forme zákazu vstupu žalovaného do bytu nemôžu byť natrvalo upravené pomery strán sporu z dôvodu,
že takéto neodkladné opatrenie je zo zákona definované ako dočasné. Zároveň je potrebné prisvedčiť
námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď takúto povinnosť
žalovanej neuložil a zároveň ani strany podľa § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu vo veci samej

nepoučil. V prípade, že žalobkyňa žalobu v určenej lehote nepodá, súd prvej inštancie aj
bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení (zákaze vstupu žalovaného do bytu) zruší.

24. Vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
50 metrov v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP (výrok II. napadnutého uznesenia), odvolací súd uvádza,

že považuje za dôvodne uložené obmedzenie z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity žalobkyne súvisiacej s dôvodným podozrením žalovaného z násilia
voči nej, pričom vzdialenosť 50 metrov odvolací súd považuje za primeranú aj v súvislosti s okolnosťami
bežného života a za dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že žalovaný
tieto skutočnosti v podanom odvolaní ani nenamietal. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie

súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

25. Aj v prípade nariadeného neodkladného opatrenia v podobe uloženého zákazu žalovanému priblížiť
sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov však súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ žalobkyni

neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej a ani strany nepoučil o možnosti podať žalobu vo veci
samej. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd výrokom IV. tohto uznesenia uložil v zmysle § 336 ods.
1 CSP žalobkyni povinnosť podať do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia proti žalovanému
na súde žalobu vo veci samej – o ochranu osobnosti. Za stavu, keď sú strany sporu manželmi
azároveňrodičmidvochdetí(ztohojednéhomaloletého),dospelodvolacísúdkzáveru, že

neodkladným opatrením v podobe zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni nemôžu byť natrvalo
upravené pomery strán sporu, a preto uložil žalobkyni uvedenú povinnosť. Aj v tejto časti súd
prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď ani takúto povinnosť žalobkyni neuložil a zároveň
ani strany podľa § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu vo veci samej nepoučil. V prípade, že
žalobkyňa žalobu v určenej lehote nepodá, súd prvej inštancie aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom

opatrení (zákaze priblíženia) zruší.

26. Na základe uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že strany môžu v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo neodkladné opatrenie nariadené, žiadať podľa § 334 CSP o zrušenie neodkladného opatrenia.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
úspešná v tom, že jej návrhu bolo plne vyhovené. Pokiaľ odvolací súd menil napadnuté uznesenie, tak
len v časti trvania neodkladného opatrenia o zákaze vstupu do bytu a naprával procesné pochybenie

súdu prvej inštancie ohľadne uloženia povinnosti žalobkyni podať žaloby vo veci samej. Žalovaný tak
mal úspech len v tej časti, pokiaľ v podanom odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie v tom, že žalobkyni nebola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej, resp. strany neboli
o možnosti podať žalobu poučené, a časové neohraničenie trvania neodkladného opatrenia o zákazevstupu do bytu. Úspech žalobkyne v konaní je tak väčší ako úspech žalovaného, preto by žalobkyni
patrila pomerná náhrada trov konania. Odvolací súd jej však nárok na náhradu trov konania
nepriznal, keďže si náhradu trov konania neuplatnila.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).