Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Ndt/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617010347
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8617010347.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a
sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 15. mája
2024 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného P. I. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, prejednal návrh na odňatie veci Krajskému súdu v
Prešove a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa a takto

r o z h o d o l :

Podľa§23ods.1TrestnéhoporiadkutrestnávecobžalovanéhoP.I.vedenánaKrajskomsúdevPrešove
pod sp. zn. 6To/38/2023, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajskému súdu v Prešove bol 13. novembra 2023 z Okresného súdu Bardejov predložený spisový
materiál na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného P. I. proti rozsudku naposledy označeného súdu
prvého stupňa.

Trestná vec obžalovaného bola na Krajskom súde v Žiline pridelená do senátu 6To pod sp. zn.
6To/38/2023, v zložení predseda senátu JUDr. Emil Dubňanský a členovia senátu JUDr. Rastislav Varga,
PhD., LL.M., MBA a JUDr. Peter Farkaš.

Predseda senátu odvolacieho súdu sa s predmetnou vecou obrátil na Najvyšší súd Slovenskej republiky

za účelom rozhodnutia o jej odňatí a prikázaní inému krajskému súdu. Za spisom priložil aj vyjadrenie
sudcov trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove.
+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh ako aj predložený spis a dospel k záveru, že
dôvody na odňatie predmetnej veci Krajskému súdu v Prešove a jej prikázanie inému súdu toho istého

druhu a stupňa nie sú dané, a to riadiac sa nasledovným:

Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a
prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom
súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanovuje zákon“. Účelom práva priznaného podľa citovaného ústavného článku je
zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má
právomoc vo veci konať a aby konal a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1 poskytuje každému, a teda aj obvinenému „právo nebyť
odňatý zákonnému sudcovi“.Na rozhodnutie o odňatí veci vecne a miestne príslušnému súdu a jej prikázanie na ďalšie konanie inému
súdu toho istého druhu a stupňa podľa § 23 Trestného poriadku musia vždy existovať dôležité dôvody,
ktoré svojím významom a závažnosťou odôvodňujú výnimku z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi“.

Medzi dôležité dôvody okrem iného nepochybne patrí aj požiadavka zabezpečenia spravodlivého
procesu vykonaného nestranným sudcom či sudcami (senátom). Záruku, že vo veci bude konať
nestranný sudca poskytuje obvinenému článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého:

„Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“. Z tohto článku okrem
práva na určitú kvalitu spravodlivého procesu vyplýva aj „právo na nestranného sudcu“.

Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov či názorov, ktoré nie sú
založené na spoľahlivom poznaní, ale na púhom predpoklade) alebo predpojatosti (subjektivizme,

neobjektivite, straníckosti). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho
hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho
prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky
pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa
nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku (Piersack v. Belgicko - rozsudok ESĽP

z 1. októbra 1982). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností.
Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako
taký objektívne javiť v očiach strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk
pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť
vykonaná, oná sa musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok ESĽP zo 17. januára

1970, Saraiva de Carvalho v. Portugalsko - rozsudok z 22. apríla 1994).

V prípade ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia predsudkov alebo
predpojatosti procesne činných sudcov, v tomto prípade sudcov Krajského súdu v Prešove, potom nie
je možné vysloviť, že sú u nich dané predpoklady na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia

dôvodu či dôvodov na ich vylúčenie.

Konkrétne dôvody, pre ktoré je, resp. nie je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sú
uvedené v ustanoveniach § 31 ods. 1 až 3 Trestného poriadku.

Najvyšší súd po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že z jeho obsahu nevyplývajú dôvody
na vylúčenie sudcov krajského súdu v zmysle § 31 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku. Preto ďalej
upriamil pozornosť na skúmanie dôvodov na vylúčenie sudcov podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z
dôvodu pochybnosti o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon
priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému orgánu

činnému v trestnom konaní.

Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu činného v trestnom
konaní na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola dostatočným dôvodom
pre vznik pochybností o schopnosti sudcu pristupovať k veci a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne.

Táto môže napríklad spočívať v tom, že orgány činné v trestnom konaní, resp. jeho príbuzní, rodinný
príslušník, osoba jemu blízka a podobne, boli činom poškodení eventuálne orgán trestného konania bol
svedkom skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.

Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku sa rozumie

vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať vo verejnosti pochybnosti o jeho
nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže
spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v § 31
ods. 1 Trestného poriadku, ďalej môže ísť o úzke priateľstvo či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.

Sudcovia trestného kolégia dotknutého súdu sa k predloženému návrhu obžalovaného P. I. v podstate
všetci (až na dvoch sudcov - pozri ku tomu vysvetlenie nižšie) zhodne vyjadrili tak, že sa necítia byť
subjektívne zaujatí. To platí aj o predsedovi senátu 6To a jeho zvyšných dvoch členoch, čo už samo osebeznamenáfunkčnézloženiesenátunato,abymoholrozhodovaťsamostatne,bezpotrebydoplnenia
inými sudcami či už z trestnoprávneho kolégia, eventuálne ďalších kolégií na súde pôsobiacich.

Situácia vo veci bola tá, že okrem návrhu na odňatie a prikázanie veci, obžalovaný namietol aj zaujatosť
sudcov voči JUDr. Rastislavovi Vargovi, PhD., LL.M., MBA, JUDr. Petrovi Farkašovi a JUDr. Petrovi
Tobiašovi kvôli ich pomeru ku otcovi obhajcu obžalovaného, Mgr. Petrovi Troščákovi. Poukázal na to,
že v minulosti boli členovia senátu JUDr. Varga a JUDr. Farkaš v inej trestnej veci vylúčení pre pomer
k obhajcovi a jeho otcovi, pričom v tej trestnej veci figuroval obhajca ako obžalovaný. V tomto smere

najvyšší súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6To/38/2023, zo 14. marca
2024, ktorým bolo rozhodnuté o nevylúčení prvých dvoch menovaných sudcov, a následne uznesením
toho istého súdu, sp. zn. 2Tos/11/2024, z 18. apríla 2024 bola zamietnutá sťažnosť obžalovaného. Pokiaľ
ide o JUDr. Petra Tobiaša ten sa cíti byť zaujatý. Zaujatý sa cíti byť ešte i zastupujúci člen senátu 6To
sudca JUDr. Jaroslav Bugeľ. Nimi uvádzané dôvody však na posúdenie predmetného návrhu nemajú
žiaden vplyv.

S poukazom na uvedené najvyšší súd nezistil dôvody na vylúčenie všetkých sudcov označeného súdu
(vylúčeniesudcovdanéhosúdujezákladnoupodmienkounakonštatovaniemožnéhozaujatéhokonania
a rozhodovania príslušného súdu) podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu pochybnosti o
nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi,

zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému orgánu činnému v trestnom
konaní, a teda nezistil ani danosť podmienok na odňatie predmetnej veci z ich jurisdikcie.

Obžalovaný v návrhu na odňatie veci nevysvetlil dostatočne presvedčivo z akých dôvodov namieta aj
ostatných sudcov Krajského súdu v Prešove. Preto najvyšší súd môže len predpokladať, že má obavu

z ich prípadného zaujatého postupu voči nemu, bez bližšieho ozrejmenia toho čo uvádza.

Najvyšší súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu konštatuje, že neexistujú žiadne také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu zo zaujatého konania a rozhodovania sudcov označeného
súdu v trestnej veci obžalovaného a nezistil ani žiadne skutočnosti čo i len okrajovo naznačujúce

absenciu nestrannosti a predpojatosti týchto sudcov. Len predpokladaný subjektívny názor
obžalovaného o možnom narušení objektivity rozhodovania súdu bez priliehavých relevantných
argumentov, nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcov z konania tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 31 ods. 1 Trestného poriadku, a teda ani dôležitým dôvodom na odňatie veci.

Akobhajcaiobžalovanýdôvodiapredchádzajúcimrozhodnutímnajvyššiehosúdu(sp.zn.4Ndt/14/2021)
o odňatí veci Okresnému súdu Prešov a Krajskému súdu v Prešove, tak tento poukaz sa javí ako
nenáležitý.Vdanomprípademalitotižsúdyrozhodnúťoobžalobenasúčasnéhoobhajcuobžalovaného,
a to Mgr. Petra Troščáka. Obhajca teda vystupoval v procesnej pozícii obžalovaného, pričom jeho otec
bol vyšetrovateľom na ORPZ a KRPZ Prešov a v čase rozhodovania bol prísediacim na Okresnom súde

v Prešove.

Ako však vyplýva z vyjadrení sudcov i z rozhodnutí krajského súdu v aktuálnej trestnej veci (6To/38/2023
zo 14. marca 2024 a 2Tos/11/2024 z 18. apríla 2024), aktuálne obhajca vystupuje v úplne inej procesnej
pozícii a členovia konajúceho senátu nemajú k obžalovanému žiaden vzťah. Skutočnosti spôsobilé

vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu pre jeho pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka (o
ktorých sa rozhoduje), automaticky nemusia byť spôsobilé vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti k
ich zástupcom. Pri rozhodovaní o vylúčení sudcu z dôvodu pomeru k osobe je nutné rozlišovať či
ide o obžalovaného, jeho obhajcu alebo orgán činný v trestnom konaní. Pochybnosti o nezaujatosti
uvedených sudcov nevyvoláva ani ich vzťah k otcovi obhajcu, pretože vzťahy odôvodňujúce vylúčenie

sudcu (§ 31 ods. 1 Trestného poriadku) majú zostupnú tendenciu. Preto skutočnosti, ktoré sú spôsobilé
na rozhodnutie o vylúčení sudcu pre jeho pomer k obžalovanému, nebudú spravidla stačiť na jeho
vylúčenie z dôvodu jeho pomeru k obhajcovi obžalovaného, ktorého sa úkony súdu spravidla priamo
nedotýkajú.

Návrh obžalovaného na odňatie veci spolu s uvedenými konštatovaniami predpokladajúcimi
predpojatosť sudcov označeného súdu navyše nemá charakter zodpovedajúci podmienkam podľa §
31 a nasl. Trestného poriadku, pričom ako bolo uvedené vyššie, ani z vyjadrení „trestných“ sudcov
dotknutého súdu nevyplýva zaujatosť ich všetkých. Takýto stav vylučuje možnosť úvah o odňatí vecidotknutémusúduajejprikázaniainémusúdutohoistéhodruhuastupňapreto,žebysudcoviapôsobiaci
na príslušnom súde boli vylúčení z vykonávania úkonov v trestnej veci obžalovaného.

So zreteľom na neexistenciu dôležitého dôvodu na odňatie veci v podobe vylúčenia všetkých sudcov
Krajského súdu v Prešove a nezistenie iných dôležitých dôvodov na odňatie veci nebolo možné vyhovieť
návrhu obžalovaného, pretože ak by sa tak stalo, došlo by v konečnom dôsledku k porušeniu jeho práva
na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom.

Riadiac sa uvedeným rozhodol najvyšší súd tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.