Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124203146
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8124203146.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytomB..C.XXXX/XX,XXXXXD.,právnezastúpeného:JUDr.MartinStaroň,advokát,sosídlomHlavná
89, 080 01 Prešov, IČO: 42083541 proti odporcom: 1/ E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX
XX E., 2/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 9C/17/2024-62 zo dňa
23.4.2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že
zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovaným
1/ a 2/ akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV. č. XXXX k. ú. E., okres Prešov,
obec Prešov a to parcelou CKN č. 7716/1, CKN č. 7716/2, CKN č. 7717 a stavbou – rodinným
domom súp. číslo XXXX postaveným na parcele CKN č. 7716/1 (ďalej len ako „sporné nehnuteľnosti“),
a to najmä tieto nehnuteľnosti scudziť, predať, darovať, akokoľvek zaťažiť, dať do zálohy, zriadiť

zabezpečovacie právo, či prenajať a to až do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného
na Najvyššom súde SR o dovolaní navrhovateľa ako žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. 16Co/4/2023-1016 zo dňa 29.1.2024. Žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia
domáhal z dôvodu, že súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 9C/51/2018-771 zo dňa 10.10.2022 rozhodol,
žespornénehnuteľnostisúvrozsahu7/8vpomerekcelkuvbezpodielovomspoluvlastníctvežalovaných
a v podiele 1/8 v pomere k celku vo vlastníctve žalovanej 2/. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/4/2023-1016 zo dňa 29.1.2024. Žalobca predmetné rozsudky
napadol dovolaním, preto je potrebné až do rozhodnutia dovolacieho súdu upraviť pomery strán sporu
tak, aby žalovaní so spornými nehnuteľnosťami nenakladali, aby nedošlo k situácii, že žalobca bude
úspešný v dovolacom konaní no nehnuteľnosti budú zatiaľ prevedené na tretiu osobu, ktorá sa bude
brániť námietkou dobromyseľnosti. Žalovaní majú podľa žalobcu úmysel nehnuteľností sa účelovo
zbaviť.

2. Svoje zamietavé rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 324
ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade ide o nariadenie

neodkladného opatrenia po skončení konania o určenie vlastníckeho práva, v ktorom bol žalobca
v pozícii žalovaného a v konaní neuspel. Samotné dovolacie konanie nie je dôvodom nariadenianeodkladného opatrenia, a keďže vo veci je právoplatne rozhodnuté, súdu neprináleží čo i len predbežne
sa zaoberať možným rozhodnutím dovolacieho súdu. Žalobca nepreukázal to, čo tvrdí v návrhu,
a teda, že žalovaní majú záujem zbaviť sa predmetných nehnuteľností, aby eliminovali pre nich možné

nepriaznivé následky vyplývajúce z rozhodnutia dovolacieho súdu v ich neprospech. O tom nebol
predložený žiaden dôkaz alebo čo i len indícia vedúca k možnému záveru, že žalovaní pristupujú
k predaju alebo zaťaženiu sporných nehnuteľností. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalobca už
v základnom súdnom konaní tvrdil, že žalovaní sa plánujú odsťahovať na I. a rovnako tak bez reálneho
základu teraz tvrdí úmysel žalovaných predať sporné nehnuteľnosti. Hypotetické vlastníctvo žalobcu je

dostatočne chránené poznámkou v katastri nehnuteľností o začatí dovolacieho konania.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, a to
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom,
že mal preukázať úmysel žalovaných zbaviť sa predmetných nehnuteľností. Tento záver je podľa
žalobcu v rozpore s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015, z ktorého vyplýva, že

„postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe
žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou.“ Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 17Co/255/2016, podľa ktorého sa „zámer dispozície s nehnuteľnosťou dá osobe nezúčastnenej
na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní

(zavkladovanie). .... Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo
významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom
pri uspokojovaní jeho pohľadávky.“ Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
5Co/278/2014. Súdu prvej inštancie vytkol, že na návrh žalovaných v základnom konaní sp. zn.
9C/51/2018, kde vystupovali ako žalobcovia, vyhovel ich návrhu na neodkladné opatrenie aj bez

konkrétnych dôkazov preukazujúcich úmysel súčasného žalobcu scudziť sporné nehnuteľnosti. Bolo by
podľa neho spravodlivé, aby aj v prospech žalobcu bolo vydané v tomto konaní rovnaké neodkladné
opatrenie o zákaze nakladať so spornými nehnuteľnosťami až do skončenia dovolacieho konania, aby
tak ako navrhovateľ nemohol nakladať s nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania sp. zn.
9C/51/2018, nemohli rovnako ani žalovaní nakladať so spornými nehnuteľnosťami až do právoplatného

skončenia dovolacieho konania na NS SR. Žalobca napokon namietal aj poukaz súdu prvej inštancie
na súdny spis v základnom konaní, ktoré je však už právoplatne skončené a súd prvej inštancie naň
nemôže prihliadať, pokiaľ nebol ako dôkaz vykonaný v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z uvedených dôvodov navrhol žalobca podľa § 388 CSP zmeniť napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie a nariadiť neodkladné opatrenie v znení jeho návrhu. Navrhol tiež priznať mu náhradu

trov prvoinštančného aj odvolacieho konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je príslušný okresný súd.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd

môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o
zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

11. Vychádzajúc z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii)
ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a
tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,

aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia

potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ
sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň
osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Zmyslom
neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu
jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. V rámci konania

o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie.
Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/104/2010,

2Cdo/105/2010).

12. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah
jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom
súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými

zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase
rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny
záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto
súdneho rozhodnutia, dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia

sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumie
stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo
veci samej. Je nevyhnutné aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna, na podanie návrhu.

Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré
opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k
právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Existencia právneho pomeru
medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre

nariadenie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a aspoň osvedčené.

13. Žalobca namieta nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie s ich následným nesprávnym
právnym posúdením. V súdenom prípade sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím

súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Odôvodnenie
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ
rozhodnutia.14. Žalobca v odvolaní namieta nesprávnosť právnych záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa
požiadavky na osvedčenie úmyslu žalovaných scudziť alebo zaťažiť sporné nehnuteľností, pričom
poukazuje aj na rozhodovaciu prax krajských súdov.

15. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom dospel k záveru, že splnenie tejto podmienky
žalobcom osvedčené nebolo. Žalobca neosvedčoval a ani netvrdil, že žalovaní nejakým spôsobom
prejavili zámer alebo úmysel disponovať so spornými nehnuteľnosťami, keďže vychádzajúc z
označených rozhodnutí krajských súdov dospel k záveru, že vyčkávanie na preukázateľné úkony

dispozície s nehnuteľnosťami by mohlo jeho práva zmariť alebo významne sťažiť. Odvolací súd sa
s týmto názorom žalobcu v danom prípade nestotožňuje.

16. Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia po právoplatnom skončení súdneho
konania, v ktorom bolo súdom prvej inštancie určené vlastnícke právo žalovaných k sporným
nehnuteľnostiam. V zmysle § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje

záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu na uloženie zákazu
nakladať so spornými nehnuteľnosťami po právoplatnom skončení konania je potrebné špecifikovať
konkrétny dôvod, prečo je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán neodkladným opatrením
po právoplatnom skončení konania vo veci samej, predmetom ktorého bolo posúdenie a určenie
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Samotné podanie dovolania zo strany žalobcu nie je

takýmto dôvodom, pretože sporná otázka vlastníctva sporných nehnuteľností bola už medzi stranami
právoplatne vyriešená, a to v neprospech žalobcu. Aj keď bol v tomto konaní osvedčený právny vzťah
sporových strán, žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením navrhovaného
neodkladného opatrenia; konanie vo veci samej (sp. zn. 9C/17/2024) o určenie vlastníckeho práva
je právoplatne skončené; návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca po skončení

tohto konania; zákonodarca koncipoval takýto druh neodkladného opatrenia po skončení konania z
dôvodu, že by jeho nenariadením mohla byť ohrozená exekúcia; potreba bezodkladnej úpravy pomerov
strán po právoplatnom skončení konania vo veci samej môže preto nastať len v celkom výnimočných
prípadoch; takýmto výnimočným prípadom však nie je samotná možnosť zmeny rozhodnutia, ktorým
bola skončená vec sama, na základe mimoriadneho opravného prostriedku; v opačnom prípade by v

prípade každého právoplatne skončeného konania bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu
možnej zmeny rozhodnutia po podaní mimoriadneho opravného prostriedku (k tomu porovnaj napr.
Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/120/23 z 22.11.2023, Krajský súd v Bratislave, sp. zn.
7Cob/72/2023 z 25.10.2023, Krajský súd v Košiciach, sp. zn. 11Co/125/2022 z 18.8.2022).

17. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti argumentoval odkazom na vybrané rozhodnutia krajských súdov
(Krajský súd v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015, Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014 a
17Co/255/2016), odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že všetky tieto rozhodnutia
krajských súdov s jednotným záverom v podstate v tom smere, že pri podaní návrhu na neodkladné
opatrenie nie je dôvodné vyčkávať na prejavenie úmyslu nehnuteľnosti scudziť, keďže by mohlo dôjsť k

ďalšiemu prevodu, boli vydané v špecifickom type konaní o určenie právnej neúčinnosti úkonov dlžníka
voči veriteľovi (tzv. odporovacej žalobe v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka). Ide o prípady,
kedy už dlžník (žalovaný) vykonal právne úkony ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu, z povahy veci teda vyplýva, že žalovaný už predtým prejavil úmysel ukrátiť svojho veriteľa
prevodomnehnuteľnostinatretieosobyaexistujemotiváciapreviesťvlastníckeprávoknehnuteľnostiam

opätovne, čo ale nie je daný prípad.

18. Preto, ak v danom prípade žalobca netvrdil, ani neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy jeho právam tým, že by žalovaní akokoľvek prejavili úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť
alebo zaťažiť, neosvedčil jednu zo základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Samotné

podanie dovolania bez ďalšieho nezakladá potrebu nariadenia neodkladného opatrenia o zákaze
nakladať s nehnuteľnosťami, ktorých sa rozhodovanie dovolacieho súdu týka. Musí k tomu pristúpiť
aj ďalšia skutočnosť, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žiadna indícia vo vzťahu
k samotnej dispozícii však nebola tvrdená ani osvedčená.

19. Odvolací súd uvádza, že je potrebné rešpektovať slobodu nakladania každého s vlastným majetkom,
pričom zákaz dispozície s majetkom je zásahom do vlastníckeho práva a podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to
na základe zákona. Toto ústavou zaručené právo treba rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladnéhoopatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP a pred nariadením neodkladného opatrenia,
ktorým sa ukladá povinnosť nenakladať s určitými vecami alebo právami alebo zdržať sa výkonu
vlastníckeho práva, prípadne strpieť zásah do vlastníckeho práva, je potrebné venovať pozornosť

tomu, či uložením zákazu dispozície nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva nad nevyhnutnú
mieru(princíp proporcionality). Za situácie, že žalobca neosvedčil žiadne konanie žalovaných
smerujúce k nakladaniu s majetkom spôsobom vymedzeným v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, by uloženie zákazu žalovaným nakladať so svojím majetkom bolo neprimeraným zásahom
do ich vlastníckych práv. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nebolo preukázané splnenie zákonných

predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP, z ktorých dôvodov
súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

20. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že v katastri nehnuteľnosti
bola na návrh žalobcu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam vyznačená tzv. poznámka spornosti
podľa § 38 a § 39 ods. 1 katastrálneho zákona (zákona č. 162/1995 Z. z.) pod č. P 92/2024. Uvedená

skutočnosť celkom nepochybne vyplýva z tvrdení samotného žalobcu ako aj z nahliadnutia do katastra
nehnuteľností.

21. Podľa § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka

návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

22. Existencia poznámky spornosti zapísanej v katastri nehnuteľností, ktorého údaje sú podľa § 69
katastrálneho zákona verejne dostupné, zabezpečuje publicitu prebiehajúceho sporu, čím narúša

dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Poznámka síce nebráni žalovaným
nakladať s nehnuteľnosťou, no z § 228 ods. 2 CSP plynie, že ak by po zápise poznámky do katastra
nehnuteľností žalovaní spornú nehnuteľnosť previedli do vlastníctva tretej osoby, resp. ju zaťažili a
následne by bol žalobca v dovolacom konaní úspešný, toto rozhodnutie by bolo záväzné aj pre
nového nadobúdateľa nehnuteľnosti, pretože potenciálny nadobúdateľ má vďaka poznámke v katastri

možnosťzískaťvedomosťospornostivlastníckehoprávaanemôžesapretodovolávaťdobromyseľnosti.
Neodkladnéopatreniejeprostriedkomprocesnejobrany,ktorébysamalopoužiťažvtedy,keďneexistujú
iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu. Nemožno preto uzavrieť, že účel
neodkladného opatrenia možno v prejednávanej veci dosiahnuť len jeho nariadením, pretože práve na
tento účel slúži inštitút poznámky spornosti. Žalobca tento inštitút využil a tým dosiahol ochranu svojich

práv, ktorej sa chce domáhať aj prostredníctvom tu navrhovaného neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie je ako subsidiárny procesný prostriedok ochrany práv, v tomto prípade nadbytočné, aj v
dôsledku čoho nie je splnená zákonná požiadavka naliehavosti podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP a
jehouplatneniebyneprimeranýmspôsobomobmedzovaložalovanýchprivýkoneichprávakovlastníkov
nehnuteľnosti. Obdobný záver je v porovnateľných veciach stabilne judikovaný všeobecnými súdmi a

bol tiež aprobovaný judikatúrou Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 171/2017).

23. Napokon odvolací súd poukazuje aj na možnosť žalobcu navrhnúť v zmysle § 444 ods. 2 CSP odklad
právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Táto možnosť má aj v zmysle záverov právnej
doktríny za následok, že v prejednávanej veci nie je potrebné nariadiť navrhované neodkladné opatrenie

(k tomu napr. Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H.BECK 2016, str.1429).

24. Pokiaľ žalobca poukazuje na skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý v pôvodnom konaní
sp. zn. 9C/51/2018 vyhovel návrhu žalovaných (vtedy žalobcov) na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez osvedčenia dispozície zo strany žalobcu (vtedy žalovaného), odvolací súd k tomu iba stručne

uvádza, že skoršie rozhodnutie o neodkladnom opatrení ho v tomto smere nijak nezaväzuje, keďže
pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení je zo vždy rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Odvolací súd preto pri posúdení veci vychádzal výlučne z obsahu
súdneho spisu vo veci sp. zn. 9C/17/2024 a relevantnej rozhodovacej praxe, na ktorú v odôvodnení
svojho rozhodnutia aj poukázal.

25. Odvolací súd z týchto dôvodov s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 396 ods.1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaným žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Z toho dôvodu rozhodol odvolací súd tak, že stranám sporu náhradu trov

konania nepriznal.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).