Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722203141
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5722203141.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., B. XX/XX, právne zastúpený: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10,
036 01 Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovaným: v rade 1/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. XXX,
XXX XX B. A., v rade 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., obaja právne zastúpení:

JUDr. Katarína Turanská, advokátka so sídlom Štúrovo námestie 10520/13B, 036 01 Martin, v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a iné, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Martin č.k. 5C/59/2022-167 zo dňa 23.1.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Vo výroku I. p o n e c h á v a uznesenie prvoinštančného súdu nedotknuté.

Žalovaným 1/, 2/ vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil, žalovaným v rade 1/, 2/ voči
žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že

žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť. Žalovaní so späťvzatím žaloby
žalobcom súhlasili. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca v konaní
nepreukázal, že by darovacia zmluva so zriadením vecného bremena bol absolútne neplatný právny
úkon. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol s poukazom na ust. § 256 ods.
1 CSP s odôvodnením, že žalobca žiadal vysloviť neplatnosť darovacej zmluvy, ktorú uzavrela matka
s tým, že podľa neho v čase uzavretia darovacej zmluvy nebola spôsobilá urobiť takýto právny úkon

vzhľadom na jej duševný stav. Závery znaleckého posudku nepotvrdili tvrdenie žalobcu. Po vypracovaní
znaleckéhoposudkužalobcaprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyninaďalejtrvalnažalobeanavrhol
vypočuť svedkov. Po predvolaní svedkov na pojednávanie žalobca vzal žalobu späť, a to spôsobom, že
právna zástupkyňa žalobcu vzala žalobu späť bez odôvodnenia žiadnych ďalších skutočností. Jediným
dôvodom bolo, že žalobu berie späť na základe výslovného pokynu žalobcu. V tomto prípade podľa
názoru súdu boli splnené podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovaným. K

späťvzatiu žaloby došlo na základe výslovného správania sa žalobcu., ktorý trval na podanej žalobe
aj po vypracovaní znaleckého posudku, navrhol vypočuť svedkov. Súd tento návrh akceptoval a po
predvolaní svedkov žalobca vzal žalobu späť. Teda pre správanie sa žalobcu došlo k späťvzatiu žaloby
na základe čoho žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu, čo do výroku II. v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca.

Poukázal, že prvoinštančný súd v odôvodnení uznesenia poukázal na závery vyslovené znalkyňou
MUDr. Janou Bachledovou v podanom znaleckom posudku, ktorá uviedla, že v súčasnej dobe nie jemožné jednoznačne a objektívne posúdiť duševný stav C. B. ku dňu 4.3.2020, kedy bola uzatvorená
sporná darovacia zmluva. Na podklade tohto vyhodnotil, že znalecké dokazovanie nepotvrdilo tvrdenie
žalobcu. Mal za to, že súd nesprávne posúdil závery znalkyne, nakoľko znaleckým posudkom ani

jeho tvrdenia nevyvrátila. Žalobca žalobu zobral späť z toho dôvodu, že podľa znalkyne nebolo možné
jednoznačne a objektívne posúdiť duševný stav neb. C. B. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy.
Nestotožnil sa so záverom súdu, že späťvzatie žaloby z jeho strany nebolo odôvodnené. Výsledky
znaleckého dokazovania nezaložili úspech ani jednej strany sporu. Žalobca žiadal v konaní vypočuť
žalovaného 1/, tento sa však na pojednávania nedostavoval a v konaní nebol vypočutý z dôvodu, že

jeho zdravotný stav vyžaduje izoláciu. Správanie žalovaného 1/ bolo ovplyvnené správaním žalovaného
2/, vychádzajúc zo skutočnosti, že sa mu žalovaný 1/ s plačom zdôveril, že žalovaný 2/ na neho vyvíja
nátlak. Poukázal zároveň i na to, že samotná sestra žalobcu, ktorá mala vo veci vypovedať ako svedok
a ktorá vlastne iniciovala žalobcu k podaniu žaloby sa od žalobcu po Vianociach dištancovala. Celé
konanie prebiehalo v úzadí vzájomných rodinných vzťahov, konfliktov. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu Košice sp.zn. 2Co/204/2020.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhovali uznesenie prvoinštančného súdu v odvolaním
napadnutej časti potvrdiť. Poukázali na ust. § 256 CSP. Skutočnosť, že tvrdenia žalobcu v podanej
žalobe sa dokazovaním nepreukázali. Uviedli, že žalovaný 1/ sa na pojednávanie nedostavil z dôvodu,
že má 91 rokov a zdravotný stav mu nedovoľuje sa pojednávania zúčastniť. Čo sa týka sestry, nič

nebránilo žalobcovi, aby požiadal súd o jej predvolanie. Zároveň poukázali na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Sžo/225/2010, podľa ktorého je potrebné sa oboznámiť s celým rozhodnutím, nielen
s vytrhnutým kontextom. Majú za to, že na strane žalobcu neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom podľa § 385 CSP a contrario uznesenie prvoinštančného súdu
vo výroku II. ako odvolaním napadnutým ako správny potvrdil.

5. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

6. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri
rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral

späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napr. v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom
je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak však žalobca zobral
žalobu späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda
nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému znáša trovy žalovaného žalobca. Podľa Z IV str.
736: z procesného hľadiska je navrhovateľovým zavinením za zastavenie konania späťvzatie návrhu.

Úvahy o tom, či si navrhovateľ mohol byť vedomý bezdôvodnosti svojho návrhu na začatie konania, sú
z hľadiska použitia citovaného ustanovenia v tom čase Občianskeho súdneho poriadku bezpredmetné.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7M Cdo 4/2010 – vnútorná pohnútka žalobcu vedúca
k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Nárok na
náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim z nehmotného procesného práva, a preto otázku, či išlo

o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, teda z hľadiska výsledku
správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide o to, či sa žalobca domohol uplatnenému nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

8. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď síce sú nakoniec všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
podľa § 255 a nasl. CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná, musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci ako
i v okolnostiach u strán sporu. Platí, že nepriznanie náhrady trov konania v zmysle tohto ustanovenia
prichádza do úvahy len výnimočne a jeho aplikácia sa má vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutieo nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Z aplikácie tohto ustanovenia je dôležité
tiež prihliadať na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím konania so správaním sa

účastníkov v priebehu sporu, okolnosťami uplatnenia nároku a pod.

9. V kontexte uvedeného odvolací súd sa stotožnil so závermi vyslovenými prvoinštančným súdom
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že i keď
výsledok sporu a úspešnosť žaloby závisel od posúdenia odborných otázok, žalobca si nedal vypracovať

znalecký posudok pred začatím sporu ale k podaniu znaleckého posudku došlo až v priebehu konania.
Napriek výsledkom znaleckého dokazovania žalobca trval na podanej žalobe, navrhol vypočuť svedkov,
po ich predvolaní na pojednávanie žalobca zobral žalobu späť bez odôvodnenia ďalších skutočností.
Na podklade toho odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade jednoznačne späťvzatie žaloby
žalobcom nepodmienilo správanie žalovaných a vzhľadom na jeho správanie v priebehu sporu a najmä
po podaní znaleckého posudku nemožno, a to ani z hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov

medzi stranami, preniesť procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na žalovaných. Ust. § 257
v danom prípade by predstavovala prílišnú tvrdosť vo vzťahu k žalovaným a jeho aplikácia by v podstate
odporovala účelu, ktorému má toto zákonné ustanovenie slúžiť. V konaní totiž nebolo preukázané, že
by žalobca dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva, právom chránené záujmy a že by
žalovaní svojím správaním akokoľvek prispeli k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania.

10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)