Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118389832
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6118389832.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: I. K., narodená XX.XX.XXXX,
bytom L. E. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o.,
so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava, o zaplatenie 7 075,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava III č.k. B1-30Cb/32/2019-120 zo dňa 02.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-30Cb/32/2019-120 zo dňa
02.06.2023 p o t v r d z u j e .

Súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdBratislavaIIIakosúdprvejinštancie(ďalejajako,,súdprvejinštancie“aleboajako,,súd“)
rozsudkom č.k. B1-30Cb/32/2019-120 zo dňa 02.06.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj
ako ,,napadnuté rozhodnutie“) výrokom I. v celom rozsahu zamietol žalobu spoločnosti M. D. TRADE,
s.r.o., so sídlom Na piesku 8, 821 05 Bratislava, IČO: 35 926 937 (ďalej aj ako ,,pôvodný žalobca“

alebo aj ako ,,poistený“) a výrokom II. spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo
aj ako ,,poistiteľ“) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 788 ods. 1, § 790, § 795 ods. 1, § 797, § 806 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), § 369 ods. 1 a ods. 2, § 369c ods. 1 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“) a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca sa domáhal
návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7 075,14 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7 075,14 eura od 13.04.2017 do zaplatenia a

náhradou výdavkov spojených s uplatnením pohľadávky. Pôvodný žalobca uplatnený nárok odôvodnil
tým, že so žalovaným má uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6582555846/5719018770, na motorové vozidlo
AUDI A7, EČV: I (ďalej aj ako „poškodené motorové vozidlo“ alebo aj ako ,,motorové vozidlo“), v
ktorej boli dojednané podmienky havarijného poistenia EUROKASKO (ďalej len ako „poistná zmluva“).Tvrdil, že dňa 28.11.2016 došlo k dopravnej nehode zrážkou s lesnou zverou (danielom), ktorej
dôsledkom bolo poškodenie poisteného motorového vozidla. V zmysle záznamu o preverení oznámenia
- škodovej udalosti Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou č. ORPZ-

BN-OPDP3-1-264/2016 (ďalej len ako ,,záznam o preverení oznámenia“, č.l. 20) došlo k nehode
nezavinením vodiča motorového vozidla S. D., narodeného XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX I.
(ďalej aj ako ,,vodič motorového vozidla“ alebo aj ako ,,vodič“), a to zrážkou s lesnou zverou. Vodič
motorového vozidla bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 0.00 mg/l alkoholu v krvi. Žalovaný
bol o škodovej udalosti informovaný dňa 05.12.2016. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že poškodené

motorovévozidlodalopraviťvservisespoločnostiLMcarss.r.o..Zaopravumotorovéhovozidlamubola
vystavená faktúra v sume 7 075,14 eura, ktorá bola dňa 17.01.2017 doručená žalovanému. K obhliadke
poškodeného motorového vozidla žalovaným došlo v dňoch 09.12.2016, 19.12.2016 a 13.01.2017.
Žalovaný vyrozumením k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 28.03.2017 (ďalej len ako ,,vyrozumenie
1“, č.l. 23) žalobcu informoval, že nakoľko poškodenie motorového vozidla nekorešponduje s príčinou
vzniku, ktorú on uviedol v oznámení o vzniku škodovej udalosti, je škodová udalosť uzatvorená bez

náhrady škody. Vzhľadom k tomu, že šetrenie udalosti trvalo žalovanému viac ako tri mesiace, napísal
poistený list Národnej banke Slovenska, pričom z jej odpovede sa dozvedel, že priebeh nehodového
deja bol posúdený a vyhodnotený na základe vypracovaného znaleckého posudku. Poistený listom zo
dňa 25.10.2017 žalovanému oznámil, že so závermi šetrenia poistnej udalosti nesúhlasí a žiada vyplatiť
poistné plnenie. Žalovaný reagoval vyrozumením k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 02.11.2017

(ďalej len ako ,,vyrozumenie 2“, č.l. 26), v ktorom uviedol, že bol preverený postup likvidácie škodovej
udalosti. Odborné vyjadrenie Útvaru vnútornej kontroly poisťovne v spolupráci s prizvaným znalcom v
plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom, ako bolo uvedené v písomnom uplatnení
škody, a preto žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch. Poistený si spolu s nárokom
poistnéhoplneniauplatnilajúrokyzomeškaniaanáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky.

Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.01.2019 platobný rozkaz sp. zn. 26Up/1119/2018, proti
ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Vo vzťahu k odôvodnenosti neposkytnutia poistného
plnenia poukázal na vyrozumenie 1 a na list Národnej banky Slovenska zo dňa 05.06.2017, z

ktorého vyplýva, že postupoval pri šetrení poistnej udalosti v súlade so závermi znaleckého posudku,
v ktorom znalec konštatoval, že priebeh nehodového deja popisovaný vodičom je z technického
hľadiska neprijateľný a poškodenie motorového vozidla nevzniklo spôsobom, aký popísal vodič. V
zmysle zaslaného vyrozumenia 1 a listu Národnej banky Slovenska zo dňa 05.06.2017 bol poistený
informovaný, že nárok na poistné plnenie mu nevznikol z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti

medziuplatňovanýmnárokomapríslušnouškodovouudalosťou.Dôvodil,žepoistenýuplatňovanýnárok
nijako nepreukázal. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že Národná banka Slovenska vo svojom liste
zodňa05.06.2017konštatovala,žežalovanýprišetrenípoistnejudalostipreukázalodbornústarostlivosť
a nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podaním zo dňa 25.02.2019 sa k odporu žalovaného vyjadril pôvodný žalobca, ktorý uviedol, že
vyjadrenie žalovaného považuje za účelové. Tvrdil, že v žalobe jasne uviedol, ako dňa 28.11.2016 došlo
k škodovej udalosti, a to zrážkou s danielom, v dôsledku čoho bolo poškodené poistné motorové vozidlo.
Trval na skutočnostiach uvedených v žalobe, pričom navrhol vypočuť ako svedka vodiča poškodeného
motorovéhovozidlaS.D.apríslušníkaPolicajnéhozborunpor.Bc.A.K.,ktorýspísalzáznamopreverení

oznámenia škodovej udalosti. Zároveň vyjadril nesúhlas s predloženým znaleckým posudkom, nakoľko
mal za to, že je v rozpore s inými ním predloženými listinnými dôkazmi a nespĺňa náležitosti znaleckého
posudku v zmysle § 203 CSP. Dôvodil, že napriek tomu, že bezprostredne po škodovej udalosti situáciu
obhliadol príslušník Policajného zboru, ktorý spísal a potvrdil priebeh škodovej udalosti, predložený
posudok sa snaží účelovo znegovať jej priebeh. Namietal, že podkladom pre vypracovanie posudku

malo byť 86 ks fotografií, pričom v posudku sa nachádza iba 6 ks. Z uvedeného dôvodu mal za to,
že žalovaným predložený znalecký posudok je nepreskúmateľný. V prípade pochybností súdu o ním
tvrdených skutočnostiach navrhol nariadiť znalecké dokazovanie.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 19.12.2019 medzi poisteným (pôvodným

žalobcom) ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky
voči žalovanému.Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 10.05.2023, právny zástupca žalobcu
zotrval na žalobe a vyjadrení k odporu. Mal za to, že nárok bol v konaní preukázaný a žalobcovi
vzniklo právo na poistné plnenie v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Žalobca spochybnil

objektívnosť záverov znaleckého posudku, poukázal na podozrivú krátkosť času jeho vypracovania,
ako aj na skutočnosť, že podkladmi pre jeho vypracovanie malo byť 86 ks fotografií, pričom v posudku
sa nachádzalo iba 6 ks. Namietol, že v bode 3.2 posudku má byť uvedené, že je potrebné posúdiť
poškodenie v spojitosti s kontaktom so zvodidlom, pričom v tomto prípade išlo o kontakt so zverou.
Rovnako tak namietol, že vodič išiel v čase stretu so zverou rýchlosťou 90 km/h, nakoľko z vyjadrení

vodiča vyplýva, že po spozorovaní zvery začal brzdiť a snažil sa jej vyhnúť. K absencii poistnej zmluvy
žalobca uviedol, že existenciu poistného vzťahu nepovažuje za spornú, pričom zotrval na vykonaní
navrhnutých dôkazov.

Na pojednávaní konanom dňa 10.05.2023 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobu považuje
za nedôvodnú a má za to, že predloženými dôkazmi vrátane znaleckého posudku bolo preukázané,

že k škodovej udalosti nemohlo dôjsť tak, ako to tvrdí žalobca. Poukázal na skutočnosť, že žalobca
nepredložil poistnú zmluvu alebo poistku, ktorá by preukazovala dojednanie zmluvných podmienok,
dohodnutú spoluúčasť a či bol poistený platcom DPH. Výhrady žalobcu k predloženému znaleckému
posudku považoval za nedôvodné a žiadal, aby súd na ne neprihliadal z dôvodu koncentrácie konania,
keďže vo vyjadrení k odporu žalobca nenamietal žiadne skutočnosti zo znaleckého posudku. K záznamu

o preverení oznámenia vypracovaného príslušníkom Policajného zboru uviedol, že polícia danú udalosť
neposudzovala ako dopravnú udalosť, a preto nebola vytvorená z jej strany žiadna fotodokumentácia,
či šetrenie. K námietkam ohľadne nepredloženej poistnej zmluvy uviedol, že tá má výpovednú hodnotu
až v druhom rade po posúdení škodovej udalosti ako poistnej udalosti, pričom v predmetnom prípade
nebolo preukázané, že ku škode došlo tak, ako to uviedol poistený.

K navrhovaným dôkazom zo strany žalobcu súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že pokiaľ išlo o výsluch vodiča poistného motorového vozidla S. D., súd vykonanie tohto dôkazu
nepovažoval za dôvodné, účelné a hospodárne, nakoľko mal k dispozícii dotazník pre účastníka poistnej
udalosti, z ktorého boli súdu zrejmé okolnosti, za akých malo dôjsť k škodovej udalosti. Zároveň žalobca

neuviedol, ktoré skutočnosti mali byť výsluchom svedka v zmysle § 197 ods. 2 CSP preukázané. Pokiaľ
išlo o výsluch svedka npor. A. K., súd prvej inštancie zamietol vykonanie aj tohto dôkazu, nakoľko
mal za to, že jeho výsluchom by neboli preukázané žiadne nové skutočnosti, a to vzhľadom k tomu,
že tento svedok nebol priamym účastníkom šetrenej škodovej udalosti, ale bol na jej miesto privolaný
až následne vodičom poškodeného motorového vozidla. Skutočnosti uvedené v zázname o preverení

oznámenia zo dňa 28.11.2016 obsahujú iba skutočnosti tvrdené vodičom poškodeného motorového
vozila. S poukazom na skutočnosť, že polícia predmetnú udalosť neposudzovala ako dopravnú nehodu,
aleibaakoškodovúudalosť,nebolovykonanéjejobjasňovanie,ktorébymohlopriblížiťvznikpredmetnej
udalosti. Súd bol názoru, že uvedený svedok nedisponoval vedomosťami, ktoré by mohli preukázať
priebeh žalobcom tvrdenej škodovej udalosti. K návrhu žalobcu na nariadenie vykonania znaleckého

dokazovania súdom, súd uviedol, že vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za účelné a hospodárne
vzhľadom na predmet konania a ostatné dôkazy, ktoré súd v konaní vykonal, nakoľko zo znaleckého
posudku predloženého žalovaným jednoznačne vyplýva, že k poškodeniu motorového vozidla nemohlo
dôjsťtakakotouviedolžalobca.Pokiaľžalobcapovažovalznaleckýposudokzanesprávnyanievsúlade
s inými ním predloženými dôkazmi, mal od oboznámenia sa so znaleckým posudkom predloženým

žalovaným dostatok času na to, aby si dal v prípade záujmu vypracovať súkromný znalecký posudok. Z
uvedených dôvodov súd zamietol aj návrh žalobcu na nariadenie vykonania znaleckého dokazovania.

Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o nárok na poistné plnenie uplatnený žalobcom, právo na
poistné plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť

(poistná udalosť). V predmetnom prípade malo ísť o udalosť zo dňa 28.11.2016, kedy mal vodič
poisteného motorového vozidla naraziť do lesnej zveri (daniela) prechádzajúcej cez cestu, v dôsledku
čoho došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla a k jeho následnej oprave, pričom poistený
si v konaní uplatnil nárok na náhradu nákladov vynaložených na opravu poškodeného motorového
vozidla. Súd konštatoval, že žalobca domáhajúci sa poistného plnenia musí preukázať, že nastala

škodová udalosť, že mu vznikla škoda a že vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s poistnou škodovou
udalosťou. Na poisťovateľovi je potom povinnosť preukázať skutočnosť zbavujúcu ho povinnosti plniť.
V predmetnom prípade malo podľa žalobcu k škodovej udalosti dôjsť tak, že vodičovi poistného
motorového vozidla pri jazde v smere od mesta Nováky na Bánovce nad Bebravou mala do jazdyvbehnúť lesná zver (daniel) a napriek skutočnosti, že sa snažil brzdiť a zvieraťu sa vyhnúť, zachytil
ho ľavou prednou časťou vozidla. Zrazené zviera malo následne ujsť do lesa. Ako vodič v popise
nehodového deja uviedol, v čase nehody mal jazdiť rýchlosťou cca 90 km/h. Zrážku s lesnou zverou

nahlásil na polícii, ktorá sa dostavila na miesto udalosti, avšak zrazené zviera nebolo nájdené a
udalosť bola vedená iba ako škodová udalosť bez následného objasňovania. V záujme objektívneho
šetrenia predmetnej poistnej udalosti si dal žalovaný vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracoval
Ing. D. D., znalec z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický
stav vozidiel. Úlohou znalca bolo pri predmetnej škodovej udalosti posúdiť na základe analýzy pohybu

vozidla v nehodovom deji, zdokladovaného rozsahu poškodenia vozidla, fotodokumentácie z miesta
dopravnej nehody, či k poškodeniu vozidla došlo podľa udania vodiča. Súd prvej inštancie sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 25. veľmi podrobne venoval výsledkom znaleckého
dokazovania, pričom záverom uviedol, že po vyhodnotení všetkých podkladov znalec konštatoval, že
zadokumentované poškodenia vznikli pri inej udalosti a nie pri náraze do lesnej zveri (daniela) v rýchlosti
cca 90 km/h a dospel k záveru, že priebeh udalosti ako ju opísal vodič poškodeného vozidla je z

technického hľadiska neprijateľný a predmetné poškodenia vznikli iným, než popisovaným dejom.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku, ako aj na skutočnosť, že žalobcove tvrdenia o priebehu
škodovej udalosti ako aj jej následkoch vyplývali iba z tvrdení vodiča poškodeného motorového vozidla,
bol súd toho názoru, že žalobcovmu nároku nebolo možné vyhovieť a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcom namietané niektoré skutočnosti ohľadom znaleckého posudku, súd vyhodnotil ako nedôvodné
a nespochybňujúce jeho závery. Súd poukázal aj na skutočnosť, že žalobca sa vo vyjadrení k odporu
žalovaného k obsahu a záverom znaleckého posudku nijako nevyjadril, a preto spochybňovanie
znaleckého posudku vo vzťahu k rýchlosti jeho vypracovania, k chybám v písaní, alebo k údajnej
nepreskúmateľnosti z dôvodu absencie ostatných fotografií poškodeného vozidla, považoval za účelové

a nespôsobilé spochybniť obsah a závery tohto posudku. Zároveň dodal, že znalec pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádzal iba z výpovede vodiča poškodeného motorového vozidla, ktorý sám pri
popise nehodového deja uviedol, že odhadovaná rýchlosť motorového vozidla v čase kolízie bola 90
km/h. Spochybňovanie tejto skutočnosti žalobcom sa mu preto javilo ako účelové. K návrhu žalobcu na
nariadenie znaleckého dokazovania súdom súd prvej inštancie zdôraznil, že aj pri ďalšom vyhotovení

znaleckého posudku by znalec mohol vychádzať iba z jednostranného vyhlásenia vodiča poškodeného
motorového vozidla a fotodokumentácie vyhotovenej až po jeho príchode do Bratislavy. Nakoľko
bol poistený povinný dať pravdivé vysvetlenie o vzniku a rozsahu následkov poistnej udalosti, ktoré
podľa názoru súdu nie je možné dodatočne meniť a prispôsobovať v záujme privodenia priaznivého
rozhodnutia, bolo vzhľadom na závery znaleckého posudku možné konštatovať, že k škodovej udalosti

nemohlodôjsťtak,akotouviedolvodičpoškodenéhovozidla,apretovdôsledkunepreukázaniapríčinnej
súvislosti medzi udalosťou a škodou na vozidle nebolo možné žalobe vyhovieť.

Na záver súd dodal, že napriek skutočnosti, že medzi stranami konania nebola sporná existencia
poistného vzťahu na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, predmetnom ktorej bolo havarijné poistenie,

žalobca súdu nepredložil samotnú poistnú zmluvu, z ktorej by bolo možné zistiť dojednania majúce
vplyv na výšku poistného plnenia zo strany žalovaného, ako napr. dohodnutá výška spoluúčasti a
to, či je poistený platcom DPH. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebol preukázaný
základný predpoklad na vznik nároku na poskytnutie poisteného plnenia v podobe príčinnej súvislosti
medzi udalosťou a škodou na poistenom motorovom vozidle, nebolo potrebné sa vyššie uvedenými

skutočnosťami bližšie zaoberať.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 20.06.2023 v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Žalobca uviedol, že znalecký posudok žalovaného
mu bol doručený dňa 25.02.2019. Následne dňa 26.02.2019 podal vyjadrenie k odporu žalovaného, v
ktorom namietal žalovaným dodatočne predložený znalecký posudok v celom rozsahu a podal návrh na
nariadenie znaleckého dokazovania súdom. Zdôraznil, že prvé pojednávanie vo veci sa konalo až dňa

10.05.2023, na ktorom mu súd oznámil, že jeho návrh na nariadenie znaleckého dokazovania zamieta,
pričom mu neumožnil predloženie súkromného znaleckého posudku. Na základe uvedeného žalobca
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
novérozhodnutie,aabymupriznalvočižalovanémunáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.5. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa
18.07.2023. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po
oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

8. Podľa § 790 písm. a/ OZ, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,

odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

9. Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po
uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy
alebo neskôr.

10. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

11. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

12. Podľa § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

13. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred
súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu, odvolací
súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorého podrobným odôvodnením
sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou

ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový
postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným
a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie
vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti

civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

17. S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a obmedzil sa v odôvodnení tohto rozhodnutia len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca mal so žalovaným uzatvorenú
poistnú zmluvu pre havarijné poistenie EUROKASKO na motorové vozidlo AUDI A7, EČV: I Dňa28.11.2016 malo dôjsť podľa žalobcu k dopravnej nehode zrážkou s danielom, ktorej dôsledkom
bolo poškodenie poisteného motorového vozidla. Žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný dňa
05.12.2016. Poistený si dal poškodené motorové vozidlo opraviť v servise spoločnosti LM cars s.

r .o., pričom náklady na opravu predstavovali sumu 7 075,14 eura (viď č.l. 42), ktorú si poistený
uplatnil u žalovaného ako nárok na poistné plnenie v dôsledku vzniknutej škodovej udalosti z titulu
uzatvoreného havarijného poistenia. Žalovaný vykonal prehliadku poškodeného motorového vozidla v
dňoch 09.12.2016, 19.12.2016 a 13.01.2017. Následne vyrozumením k oznámeniu poistnej udalosti zo
dňa 28.03.2017 (č.l. 23) a zo dňa 02.11.2017 (č.l. 26) žalobcu informoval, že na základe vypracovaného

znaleckého posudku poškodenie motorového vozidla nekorešponduje s príčinou vzniku, ktorú uviedol v
oznámení o vzniku škodovej udalosti, preto bola škodová udalosť uzatvorená bez náhrady škody.

19. V konaní bolo sporné, či zadokumentované poškodenie motorového vozidla poisteného bolo
následkom škodovej udalosti tak, ako ju opísal poistený v predmetnom návrhu.

20. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom
žalobcom voči napadnutému rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

21. K odvolacím námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie nenariadil vo veci znalecké dokazovanie,

ani mu neumožnil predložiť súkromný znalecký posudok, odvolací súd uvádza, že súd nemusí vykonať
všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať,
je výlučne na súde. Účastníci konania môžu navrhnúť v priebehu konania dôkazy. Súd rozhodne o
tom, ktoré dôkazy bude vykonávať, a ktoré nie, a zároveň s rozhodnutím oboznámi strany sporu,
čo sa v predmetnom konaní na pojednávaní konanom dňa 10.05.2023 aj stalo. Ak sa súd rozhodne

navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Spravidla pôjde o
dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti alebo spornú skutočnosť možno
preukázať iným dôkazom (pričom súd vždy prihliada na hospodárnosť), alebo sa týkajú skutočností
právne bezvýznamných, resp. s predmetom konania nesúvisiacich alebo ide o dôkazy navrhnuté s
úmyslom predĺžiť súdne konanie napr. v prípadoch ak skutočnosť, ktorú majú preukázať, už bola bez

dôvodných pochybností preukázaná (viď rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/107/2019 zo dňa 31.03.2021).
Predloženýmdôkazomžalovaným-znaleckýmposudkomč.22/2017zodňa17.03.2017,vypracovaným
Ing. D. D., znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický stav
vozidiel,malodvolacísúdskutočnosť,ktorábolavkonaníspornáamalabyťpreukázanázajednoznačne
preukázanú, a to so záverom, že ,,možno jednoznačne konštatovať, že priebeh nehodového deja

popísaný vodičom je z technického hľadiska neprijateľný. Pri hodnotení plauzibility a kompatibility
popisovanéhodejasapreukázalo,žepoškodeniavozidlanevzniklispôsobomakotovodičpopísal.Vznik
zadokumentovanýchpoškodenívozidlapopísanýmspôsobomjemožnévylúčiť.“.Vzhľadomnauvedené
odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že vykonanie navrhovaného dôkazu, nariadenie
znaleckého dokazovania, by nebolo v danom prípade účelné ani hospodárne.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca sa k obsahu a záverom
znaleckého posudku nijako relevantne nevyjadril, a preto spochybňovanie znaleckého posudku vo
vzťahu k rýchlosti jeho vypracovania, k chybám v písaní, alebo k údajnej nepreskúmateľnosti z dôvodu
absencieostatnýchfotografiípoškodenéhovozidlapovažujezaúčelovéanespôsobiléspochybniťobsah

a závery predloženého znaleckého posudku.

Zároveň odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode
25. veľmi podrobne a náležite venoval výsledkom znaleckého dokazovania, pričom zákonnú požiadavku
vyplývajúcu z § 220 ods. 2 CSP, t.j. uviesť v odôvodnení rozhodnutia, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých

dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, vyčerpávajúco splnil
v bode 9., 25. a 26. napadnutého rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje.

Taktiež odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca považoval znalecký

posudok za nesprávny a nie v súlade s inými ním predloženými dôkazmi, mal od oboznámenia sa
s predmetným znaleckým posudkom, ktorý predložil žalovaný, t.j. odo dňa 25.02.2019 (kedy mu bol
doručený) do dňa 02.06.2023 (kedy rozhodol súd prvej inštancie), dostatok času na to, aby si dal v
prípade záujmu vypracovať súkromný znalecký posudok a ten predložil súdu prvej inštancie. Odvolacísúd zdôrazňuje, že dôkazná iniciatíva podľa ustanovení CSP (viď ustanovenie § 209 ods. 1 a ods.
2), bola presunutá zo súdu na strany sporu. Znalecký posudok vyžiadaný súdom je upravený v § 207
ods. 1 CSP, podľa ktorého ,,ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké

poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206 CSP, súd na návrh
nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.“. Z uvedeného vyplýva, že súd ustanoví znalca iba na
návrh strany sporu. Je teda zrejmé, že aj keby si súd nebol istý odbornou stránkou prejednávanej veci,
nemôže ustanoviť znalca z vlastnej iniciatívy. Uvedené je plne v súlade s koncepciou formálnej pravdy v
civilnom procese - súd vníma skutkový stav tak, ako mu ho prednesú strany sporu. Súkromný znalecký

posudok je v zmysle § 209 ods. 1 CSP „znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké
dokazovanie nariadil súd.“. Podľa § 209 ods. 2 CSP „ak je spolu so žalobou predložený súkromný
znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.“ V danom prípade sa jedná o
dôkaz znaleckým posudkom. Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôže súd hodnotiť odborné

závery, ku ktorým znalec dospel z hľadiska ich správnosti. Posudzujú iba úplnosť posudku vo vzťahu
k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov, a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Bez ohľadu
na to, kedy je súkromný znalecký posudok vyhotovovaný (počas konania alebo pred konaním, a je
predložený žalobcom spolu so žalobou), za splnenia zákonných náležitostí je rovnocenný so znaleckým
posudkom súdom ustanoveného znalca. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní (povinnosť označiť dôkazy na svoje
tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania,

pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
Procesná pasivita strany sporu má za následok, že neuniesla dôkazné bremeno.

Odvolací súd tieto odvolacie námietky žalobcu preto považuje za nedôvodné.

22. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,

odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
ten mal síce v odvolacom konaní plný úspech, avšak v priebehu odvolacieho konania si žiadne trovy
konania neuplatnil, ani mu zo súdneho spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).