Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011325
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8114011325.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.02.2024, v trestnej
veciprotiobžalovanémuA.B.,preprečinspreneverypodľa§213ods.1,2písm.a/Tr.zákona,oodvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/70/2014 zo dňa 05.06.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku,

podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. XXX, okr.
D. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov č. 1Pv 580/12/7707-40
zo dňa 13.10.2014, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm.
a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

-akoštatutárnyzástupcaspoločnostiE.,D.,F.XX/XX,G.,IČO:XXXXXXXXpouzavretíDohodyododaní
výrobkovzodňa12.05.2011sospoločnosťouA.H.,D..I.XX,H.,IČO:XXXXXXXXXprevzalvH.plastové

nádrže, kde 12.05.2011 dodal J. H. v K. 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.399,- eur, A. L. v H.
3 ks nádrží a prevzal od neho hotovosť 3.150,- eur, M. M. v B. 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť
1.199,- eur a dňa 13.05.2011 dodal C. B. v K. 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.399,- eur, kde
prevzaté finančné prostriedky v zmysle dohody do 2 dní nezúčtoval a neodovzdal H. H., ale použil ich
pre vlastnú potrebu, čím takto spoločnosti A. H., D.. H. spôsobil škodu vo výške 7.147,- eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného A. H., D., I. XX, H., IČO: XXXXXXXX o d k a z u j
e s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu sprenevery podľa §
213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- ako štatutárny zástupca spoločnosti E., D., F. XX/XX, G., IČO: XXXXXXXX po uzavretí Dohody o
dodaní výrobkov zo dňa 12.05.2011 so spoločnosťou A. H. D.. I. XX, H., IČO: XXXXXXXXX prevzal v H.

plastové nádrže, kde 12.05.2011 dodal J. H. v K. 1ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.399,- eur,
A. L. v H. 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.050,- eur, M. M. v B. 1 ks nádrže a prevzal od
neho hotovosť 1.199,- eur a dňa 13.05.2011 dodal C. B. v K. 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť
1.399,- eur, kde prevzaté finančné prostriedky v zmysle dohody do dvoch dní nezúčtoval a neodovzdalH. H., konateľovi v danom čase, ale použil ich pre vlastnú potrebu, čím takto spoločnosti A. H., D.. H.
spôsobil škodu vo výške 5.047,- eur.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri
existenciipoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.j)Tr.zákonaaneexistenciipriťažujúcejokolnostipodľa
§ 37 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody na 18 mesiacov. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil

okresný súd obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej A. H. D., I. XX, H., IČO: XXXXXXXX škodu
vo výške 5.047,- eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú A. H. D., I. XX, H., IČO: XXXXXXXX
odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku podal obžalovaný
odvolanie, ktoré aj dodatočne písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,

že okresný súd opätovne nesprávne rozhodol vo veci, vo svojom rozhodnutí sa nedostatočne
vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, keď obžalovaného uznal vinným a nebral do úvahy
žiadne argumenty a okolnosti, ktoré svedčia o jeho nevine. Prvostupňový súd podľa jeho názoru
nedostatočne a nedôsledne vyhodnotil všetky dôkazy v tejto trestnej veci, keďže vychádzal len
z výpovede poškodeného a nebral do úvahy ostatné výpovede svedkov, výpoveď obžalovaného

a ostatné dôkazy. Súd mal v uvedenej veci brať do úvahy všetky dôkazy a až následne vyhodnotiť
dôkaznú situáciu a rozhodnúť. Okresný súd po zrušení veci krajským súdom dopočul v tomto konaní
svedkyňu C. J. a znalca N. J. D., ktorý bol do konania pribratý, avšak nesprávne vyhodnotil ich výpovede
s prihliadnutím na súhrn všetkých ostatných dôkazov. Ani po vykonaní ďalších dôkazov obžalovanému
podľa jeho názoru nebola preukázaná vina, necíti sa byť vinným a skutok sa nestal tak, ako je uvedený

v obžalobe prokurátora. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že obžalovaný je
usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného H. J. H., ktorý podrobne popísal spoluprácu s ním, kde
spočiatku spolupráca fungovala bezproblémovo, ale neskôr nastali problémy, pretože obžalovaný mal
poškodenému odovzdávať menej peňazí, stále sa na niečo vyhováral, preto to bolo riešené zmluvne,
bola podpísaná zmenka a malo byť odovzdaných 50 nádrží, asi 6 plastových nádrží mal odovzdať

zákazníkom spolu s faktúrami a príslušnou dokumentáciou, následne mal od zákazníkov prijať peniaze,
ktoré mal v sídle poškodenej spoločnosti odovzdať poškodenému alebo na účet spoločnosti, keďže
tieto peniaze neodovzdal a ponechal si ich, dopustil sa trestného činu. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku však podľa názoru obžalovaného nijakým spôsobom nevyplýva, že by sa dopustil trestného
činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Svedkovia J. H., N. A. L., M. M. a C. B. popísali spôsob dodania

plastových nádrží a zhodne uviedli, že peniaze vyplatili osobe, ktorá dodala tieto nádrže, pričom svedok
B. obžalovaného pri rekognícii aj opoznal. Obžalovaný v podanom odvolaní nepopiera, že uvedené
nádrže od poškodeného prevzal, prevzal aj od uvedených zákazníkov peniaze, tieto peniaze odovzdal
H. H.. Spolupráca medzí ním a poškodenou spoločnosťou začala na základe ústnej dohody asi v apríli
2011, kedy sa ústne dohodli, že bude zabezpečovať prepravu plastových nádrží pre jeho klientov za

odmenu 15 Kč za 1 km cesty. Na začiatku mu H. vyplácal odmenu vypočítanú podľa kilometrov bez
vystavovania faktúr. Spočiatku mu H. dával dve faktúry vypísané ručne, jednu nechal klientovi a druhú,
podpísanú klientom, mal vrátiť poškodenému, keďže ich však od neho poškodený nechcel, neskôr ich
vyhodil. H. si až dodatočne urobil poriadok v účtovníctve, avšak nemohlo ísť o tie isté faktúry, ktoré
boli vystavené predtým v čase ich spolupráce. Postupom času došlo k podpísaniu dohody o dodaní

plastových nádrží, ktorá bola zaistená aj zmenkou, kde pri nakladaní a preberaní ďalších plastových
nádrží mal tieto dokumenty H. vopred pripravené a ktoré obžalovaný podpísal. V zmluve je uvedených
10 plastových nádrží, ale pri podpise zmluvy ich toľko neprevzal, prevzal ich menej, minimálne 4 ks,
ale 10 ks ich určite nebolo. Túto zmluvu podpísal z toho dôvodu, že H. na tom trval a obžalovaný si
myslel, že to bude vec budúcna. Svedok O. B. potvrdil, že po rozvoze prevzaté peniaze obžalovaný

odovzdal poškodenému, svedok obžalovaného čakal vonku, ale videl spokojnosť H., keď vyšli spolu von.
Z uvedeného podľa názoru obžalovaného jasne vyplýva, že v kancelárii H. dochádzalo k odovzdaniu
peňazí od klientov, pretože za iným účelom do tejto kancelárie ani nechodili, teda nič nenasvedčovalo
tomu, že by peniaze neodovzdal, práve naopak, hneď po tom začali s vybavovaním a nakladaním
ďalších plastových nádrží, ktoré mali byť ďalej dodané, v opačnom prípade by nedošlo k nakladaniu

ďalších plastových nádrží. Obžalovaný ďalej v podanom odvolaní namietal, že má zato, že doklady,
ktoré boli odovzdané znalcovi, boli urobené dodatočne na základe faktúr, ktoré boli vypísané rukou
pánom H. a zaúčtované na základe saldokonta do účtovníctva. Všetky sporné faktúry boli uvedené od
čísla jeden, čo nie je ani možné týmto spôsobom zaúčtovať do účtovníctva, keďže predošlé faktúryby mali byť vystavené aj na ďalších najmenej osem nádrží, ktoré boli odovzdané klientom, taktiež
vyfaktúrované a odovzdané peniaze pánovi H., avšak ani jedna z týchto faktúr sa v spise nenachádza,
takže ani k predošlým obchodom sa faktúry nevystavovali, neboli potvrdené odberateľmi a nevkladali sa

do účtovníctva. Faktúry uvedené v obžalobe boli riadne odovzdané poškodenému H., pričom to, že boli
zaúčtované do účtovníctva, bolo len dodatočné tvrdenie a účtovníčka zaúčtovala iba tie faktúry, ktoré jej
dal poškodený. O ostatných faktúrach svedkyňa C. J. vypovedať nevedela a neboli ani doložené súdu,
čiže znalec musel tvrdiť a vychádzať ź tých faktúr, ktoré mal k dispozícii a aj on tvrdí, že išlo o prvé
faktúry vnesené do účtovníctva, navyše faktúry, ktoré ani neboli podpísané odberateľmi a je sporné, či

boli vôbec vypísané vo forme, na akú sa formát na faktúru vyžaduje. Vykonaným dokazovaním nebolo
podľa názoru odvolateľa preukázané, žeby obžalovaný neodovzdal finančné prostriedky za nádrže
poškodenému H., navyše tento počas konania menil výšku týchto faktúr, čo tiež podľa odvolateľa vyplýva
o nedôveryhodnosti jeho výpovede, keďže mali existovať faktúry, ktoré mali byť doložené do účtovníctva
a z nich malo byť jednoznačne jasné, o aké sumy by išlo, pokiaľ by obžalovaný neuhradil poškodenému.
Obchody mali byť vykonávané od začiatku apríla do 9.5., avšak za mesiac apríl nebolo vedené žiadne

účtovníctvo a neboli preukázané žiadne iné faktúry, ktoré mali byť vystavené. Aj faktúra, ktorá mala byť
vyplatená cez účet od odberateľa P., vystavená nebola, v tejto časti si nebol poškodený H. istý, tak túto
sumu zobral späť, pričom mu bola na základe toho, ako mu ju odovzdal tak aj ďalším trom alebo štyrom
susedom, vyplatená na účet, nie však na firemný účet, ale na účet osobný a ani táto faktúra a výplata
na túto faktúru nefiguruje na firemnom účte tejto spoločnosti, o čom svedčí podľa názoru odvolateľa

fakt, že poškodený H. vo svojej výpovedi nehovoril pravdu a prinajmenšom aj v tomto smere je jeho
výpoveď sporná. Z týchto predložených dôkazov nie je možné podľa názoru odvolateľa vyvodiť vinu
obžalovaného. Dôvodom ukončenia spolupráce bolo to, že poškodený H. nedodržal dohodu o odmene
pri prevážaní plastových nádrží, obžalovaný si svoju odmenu odrátal z peňazí od klientov po dohode
s H., následne mu aj zvyšok peňazí odovzdal a ukončil s ním spoluprácu. Odvolateľ preto navrhol, aby

na základe zásady in dubio pro reo, v pochybnostiach v prospech obžalovaného, krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, alternatívne, aby vec
zrušil a vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 , podľa

ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316
ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. je dôvodné.

Vposudzovanejtrestnejvecibolopodľanázorukrajskéhosúdupozrušeníavrátenívecikrajskýmsúdom
na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia
§ 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Podľa názoru krajského
súdu však aj napriek tomu, že ide o druhé rozhodnutie krajského súdu, pričom okresný súd vykonal

dokazovanie tak, ako v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení nariadil krajský súd, neboli odstránené
pochybnosti o tom, akú prípadnú škodu mal svojím konaním spôsobiť obžalovaný.

Aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný A. B. ako konateľ spoločnosti E. D. zaoberajúcej

sa autodopravou, na základe dohody vykonával dovoz tovaru - pre zákazníkov poškodenej spoločnosti
A. H. D., ktorá vyrábala plastové nádrže, ktorú spoločnosť zastupoval konateľ H. J. H.. V zmysle dohody
mal dopravca prevziať na dopravu plastové výrobky, tieto doviezť tretím osobám, prevziať od týchto
tretích osôb kúpnu cenu za výrobky a túto kúpnu cenu odovzdať výrobcovi A. H. D. do dvoch pracovných
dní.

Z výpovedí svedka poškodeného H. J. H. plynie, že obžalovaný sa mu ozval na základe inzerátu, tovar
preberal osobne obžalovaný v H. dvakrát až trikrát do týždňa po dobu dvoch týždňov, pričom poškodený
k výške dlhu pri výsluchu dňa 03.10.2012 uviedol, že dlh predstavuje sumu 16.196 eur, pričom nevedel
konkretizovať, za ktoré faktúry obžalovaný neodviedol kúpnu cenu prevzatú od zákazníkov. Pri výsluchu

dňa 27.08.2013 poškodený konkretizoval, že za odvoz mali dohodnutú sumu 11-13 Kč za kilometer
podľa počtu prevážaných plastových nádrží. Za faktúru pre zákazníka P. z Trnavy č. 20011001 zaplatil
osobne zákazník P., ktorý si bol nádrž prevziať osobne v Břeclavi a aj za ňu pri prebratí tovaru zaplatil.
Nezaplatenézostalifaktúryč.152011004-1preL. ato4nádržepo1.050,-eur,spolu4.200eur,poradovéčíslo 14, faktúra č. 2011003 1.399 eur pre J. H., ďalej pod poradovým č. 16 faktúra 2011004 v sume 1.199
eur pre zákazníka M., a pod č.18 faktúra 2011006 v sume 1.399 eur pre C. B.. Spolu tak obžalovaný
dlhoval poškodenej spoločnosti sumu 8.197 eur.

Svedkovia C. B., J. H. a M. M. potvrdili, že si objednali plastové nádrže v spoločnosti A. H., následne
im tieto boli dodané a oni za ne zaplatili vodičovi pri dodávke. Svedok N. A. L. potvrdil, že objednal 4 ks
plastových nádrží a pri dodávke zaplatil vodičovi okolo 4.000 eur a to za nádrže pre seba, pre suseda
Q. a pre suseda B.. Svedok R. H. však uviedol, že jemu bola nádrž doručená neskôr ako susedom L.

a B. a nezaplatil vodičovi, ale na účet spoločnosti A. H. D. vo P. H., o čom predložil aj doklad z banky,
z ktorej plynie, že dňa 15.07.2011 uhradil sumu 1.050,-eur.

Svedkyňa C. J., účtovníčka poškodenej spoločnosti, dňa 28.11.2012 doručila kópiu knihy pohľadávok,
z ktorej plynulo, že spoločnosť A. H. D. eviduje nezaplatené faktúry od J. P. (č.2011001) v sume 900
eur, J. H. (faktúra 2011003) v sume 1399 eur, M. M. (faktúra č. 2011004) v sume 1199 eur, C. B. (faktúra

2011006) v sume 1399 eur a A. L. (faktúra 2011004-1) v sume 1050 eur, spolu 5947 eur. Z uvedeného
plynie, že v dlžnej sume je zahrnutá faktúra aj za platbu od zákazníka P., ktorý však vypovedal, že si
doviezolnádržsámaajzaňupriamoupoškodenéhozaplatil,tedanedoviezolmujuobžalovaný.Vdlžnej
sume nie sú zahrnuté dve nádrže, za ktoré mal platiť N. L.. A na rozdiel od výpovede poškodeného tam
nie je zahrnutá platba za nádrž, ktorú síce mal objednať svedok L., ale mala byť dodaná neskôr a svedok

H. za ňu mal zaplatiť prevodom na účet v banke. Z uvedeného plynie, že spoločnosť považovala za
uhradené dve plastové nádrže, ktoré mal prevziať svedok L.. Z výpisu z účtu spoločnosti A. H. plynie,
že dňa 17.05.2011 obžalovaný zaslal na jej účet 3000 eur.

K účtovnému dokladu IDX č. 11013 zo dňa 30.12.2011, kde podľa obsahu malo ísť o zápočet OF

s pohľadávkou voči dopravcovi nádrží na sumu 3.997,- eur svedkyňa C. J., účtovníčka poškodeného
uviedla, že sa nejednalo o zápočet, ale o preúčtovanie pohľadávky voči prvotným odberateľom na
spoločnosť obžalovaného B. E. s.r. o., keďže prvotní odberatelia kúpnu cenu uhradili obžalovanému,
teda neboli oni dlžníci, ale spoločnosť obžalovaného.

PovrátenívecibolpredokresnýmsúdomopätovnevypočutýsvedokH.J.H.,ktorýuviedol,žeprvásuma
predstavovala reálnu škodu, ktorá im vznikla neodovzdaním kúpnej ceny obžalovaným a k časti tovaru
nevedeluviesť,čiobžalovanýtovardodalaprevzalodzákazníkovkúpnucenu,pretožesnímobžalovaný
prestal komunikovať. Následne mala ich spoločnosť výpadok v dodávkach a vznikla im strata. Mali
zmätok, pretože nevedeli vyčísliť niečo, čo im obžalovaný B. nezdokladoval, vedia zdokladovať len to,

čo mala účtovníčka J. v účtovníctve.

Okresný súd pribral do konania znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie personalistika,
účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý dospel k záveru, že podľa účtovníctva spoločnosti A. H. D. dlhovala
spoločnosť E. D. sumu 5.047,- eur a to za faktúru vystavenú J. H. 1.399 eur, A. L. 1.050 eur, M. M.

1.199 eur a C. B. 1.399 eur. Spoločnosť A. H. D. na konci roka 2011 presunula v rámci účtovnej závierky
škodu vo výške 5.947 eur na účet 378 ako pohľadávku voči spoločnosti E. D., z účtovných dokladov
nebolo možné zistiť, či boli, resp. aká bola vyplatená odmena A. B. za vykonanú dopravu plastových
nádrží, neexistujú žiadne príjmové ani výdavkové doklady. Sumu 900 eur svedok H. uviedol, že omylom
zahrnuli do celkovej škody, keďže išlo o kúpnu cenu od zákazníka P., preto ju aj znalec vylúčil z celkovej

dlžnej sumy.

Krajský súd nespochybňoval vyjadrenie konateľa poškodenej spoločnosti v tom zmysle, že mu nesedeli
sumy, ktoré odovzdával obžalovaný za tovar, ktorý dodal ich zákazníkom, avšak ani po doplnení
dokazovania výsluchom znalca ako aj výsluchom svedkyne, ktorá vykonávala účtovnícke práce pre

poškodenú spoločnosť, nebola ustálená výška škody. Napokon aj samotný poškodený uviedol, že
neviedli riadnu evidenciu odovzdaných nádrží a následne za jednotlivé nádrže evidenciu prevzatých
súm, keď aj v priebehu trestného konania poškodený menil výšku spôsobenej škody, navyše žiadal
škodu aj za taký tovar, za ktorý podľa dokladov, ktoré sa nachádzajú v spise, obžalovaný uhradil
prevzatúsumu.UznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.3To/3/2019zodňa22.01.2020bolzrušený

rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/70/2014 zo dňa 12.09.2018 s tým, že v poradí v prvom
odsudzujúcom rozsudku bola vyčíslená spôsobená škoda obžalovaným poškodenej spoločnosti na
sumu 7.147,- eur.Súdprvéhostupňavdôvodochnapadnutéhorozsudkuuviedol,ktorédôkazyvpredmetnejvecivykonala
ktoré pojal za základ pre svoje rozhodnutie. Vychádzal predovšetkým z výpovede poškodeného svedka
H. J. H., ktorý potvrdil, že obžalovaný pre neho vykonával rozvoz plastových nádrží - žúmp a po dodaní

nádoby klientovi peniaze preberal v hotovosti obžalovaný a následne ich mal odovzdať, pričom svedok
H. J. H. mu mal odpočítať sumu za cestu. Krajský súd už v predchádzajúcom rozhodnutí uvádzal, že
svedok H. J. H. nepredložil všetky relevantné účtovné doklady preukazujúce jeho tvrdenia a navyše v
priebehu trestného konania vyčíslil škodu, ktorú mu mal obžalovaný spôsobiť v troch rôznych výškach,
keď v podanom trestnom oznámení prostredníctvom obhajcu žiadal o sumu 16.196,- eur a ako škodu

spôsobenú obžalovaným, pri výsluchu dňa 27.08.2013 požadoval sumu 8.197,- eur, z uzávierky, ktorá
sa v listinnej podobe vo fotokópii nachádza vo vyšetrovacom spise na čísle listu 141, plynie, že ku dňu
30.12.2011 mal obžalovaný dlh 5.947,- eur. Svedkyňa C. J. uviedla, že v roku 2012 bola oslovená H.
s tým, aby mu zaúčtovala doklady a pripravila daňové priznanie sa spoločnosť A. H. D., následne boli
dodané doklady, vyhotovila účtovnú závierku, ktorá bola podávaná v júni. Pokiaľ ide o doklad aj IDX č.
11013 zo dňa 30.12.2011, kde má ísť o zápočet OF s pohľadávkou voči dopravcovi nádrží na sumu

3.997,- eur, uviedla, že neide o zápočet, ale o preúčtovanie pohľadávky voči prvotným odberateľom
z prvotného odberateľa na spoločnosť obžalovaného B. E., s.r.o., G.. Pokiaľ v doklade je uvedené
slovo zápočet, išlo o preúčtovanie. Firma A. H. dodala určitým fyzickým osobám nádrže, ktoré neboli
zaplatené, H. jej to vysvetlil, že spoločnosť E., ktorá robila prepravu, mu neodovzdala peniaze za tieto
nádrže, spoločnosti A. H. už nedlhovali prvotní odberateľa, ale dopravca, spoločnosť obžalovaného a

to je zaúčtované na internom doklade. Nevedela uviesť, kedy bol doklad reálne vystavený, keďže ona
začala pracovať pre spoločnosť poškodeného až v roku 2012 a doklad bol vystavený v roku 2011. Dlh
poškodeného ona účtovala na základe informácií svedka H.. K tomu ako svedok H. dospel k výške dlhu
sa nevedela vyjadriť. V účtovníctve za rok 2011 sa nenachádzala žiadna došlá faktúra za prepravu pre
obžalovaného a ani žiadny doklad o vyplatení odmeny za tento obchod, preto si svedkyňa myslí, že išlo

o načierno vyplácanú odmenu a stále spoločnosť eviduje pohľadávku voči dopravcom vo výške 5.947,-
eur. Na otázku samosudcu, či nemali zmätok z toho, ktorá faktúra je uhradená, ktorá nie je, svedok
poškodený H. uviedol, že mali, vie zdokladovať len to, čo svedkyňa J. má v účtovníctve, nie sú schopní
zdokladovať niečo, čo mu B. nezdokladoval.

Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd uzatvára, že ani vykonaným dokazovaním nebolo
možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, či a v akej výške neodviedol obžalovaný
kúpnu cenu za dodaný tovar poškodenej spoločnosti, keď samotná poškodená spoločnosť uvádzala
rôznedlžnésumy,nesprávnepovažovalazadlhobžalovanéhoajsumu900eur,ktorámalabyťuhradená
zákazníkom Feketem priamo poškodenej spoločnosti, nie je zrejmé, ako bola zaúčtovaná suma 3.000

eur, ktorú mal v banke vložiť obžalovaný, pritom krajský súd konštatuje, že k neprehľadnosti jednotlivých
finančných tokov mohol prispieť nielen poškodený, ale aj obžalovaný, ktorý nie celkom uveriteľne
vypovedal,ževyhodilfaktúryodzákazníkov,leboichpoškodenýnechcel.Nadruhejstranevšakostávajú
naďalej pochybnosti o tom, či v poškodenej spoločnosti boli správne sparované aj iné platby, keď
napokon aj poškodená spoločnosť na jednej strane vykazovala neuhradené faktúry v sume 5947 eur,

kde zahrnula aj dlh za faktúru vystavenú na zákazníka P. v sume 900 eur, o ktorej uviedol aj poškodený,
že táto suma bola zaplatená, ale pri preúčtovaní ku koncu roku 2011 (31.12.2011) už bol dlh vyčíslený len
na sumu 3997 eur. Nie je zrejmé, prečo by obžalovaný poškodenému uhradil časť peňazí od zákazníka
L. za dve nádrže v sume 2100 eur a neuhradil aj sumu 1050 eur, keď mali byť dodané a zaplatené
obžalovanému za tri nádrže naraz. Za takejto situácie potom naďalej zostali pochybnosti o správnosti

ustálenej výšky škody, preto krajský súd postupoval v súlade so zásadou in dubio pro reo a keďže výška
škody je pri posudzovanej trestnej činnosti podstatná ako kvalifikačný moment, pri takýchto výrazných
pochybnostiach o správnosti účtovných záverov poškodenej spoločnosti obžalovaného spod obžaloby
prokurátora oslobodil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.