Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, October 2, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010441
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1619010441.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou v trestnej veci
obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. októbra 2023 v Malackách,
takto

r o z h o d o l :

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., D. E. XXXX/X, toho času bytom F., G. E. X,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e
dňa 16.06.2018 v čase o 23.10 hodine v meste Malacky, v rozpore s ustanovením § 4 odsek 2
písmeno d/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o doplnení niektorých zákonov, po požití
alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo zn. Toyota Avensis, EČ: D. XXX H., kde bol
na ulici Radlinského zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Malacky s tým, že
sa nepodrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, podrobil sa však lekárskemu vyšetreniu
odberom krvi dňa 17.06.2018 v čase o 00.02 hodine a následnému vyšetreniu krvi, pričom mu bola

zistená koncentrácia najmenej 1,99 promile alkoholu v krvi, s tým, že v čase vedenia a zastavenia
motorového vozidla t.j. dňa 16.06.2018 v čase o 23.10 hodine mu bola zistená koncentrácia najmenej
2,11 promile alkoholu v krvi,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa§289ods.1Tr.zákona,spoužitím§56ods.1,2Tr.zákonaaspoukazomna§38ods.2,ods.3Tr.
zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, k peňažnému trestu vo výmere 1.200,- EUR (slovom tisícdvesto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa mu u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra pod sp. zn. KV 51/18/4400-26 podal dňa 06.08.2019 na Okresný
súd Malacky obžalobu na obvineného A. B. C. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe:
dňa 16.06.2018 v čase o 23,10 hodine v meste Malacky, v rozpore s ustanovením § 4 odsek 2 písmeno

d/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o doplnení niektorých zákonov, po požití alkoholických
nápojov, viedol osobné motorové vozidlo zn. Toyota Avensis, EČ: D. XXX H., kde bol na ulici Radlinského
zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Malacky s tým, že sa nepodrobil dychovej
skúške na zistenie alkoholu v dychu, podrobil sa však lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetreniu krvi,
pričom mu bola zistená koncentrácia najmenej 1,99 promile alkoholu v krvi.

Uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/93/2019 zo dňa 02.08.2021, súd podľa § 280 ods.
2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného A. B. C. pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 16.06.2018 v čase o 23:10 hodine v meste Malacky, v rozpore s ustanovením § 4 odsek 2

písmeno d/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o doplnení niektorých zákonov, po požití
alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo zn. Toyota Avensis, EČ: D. XXX H., kde bol
na ulici Radlinského zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Malacky s tým, že
sa nepodrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, podrobil sa však lekárskemu vyšetreniu
odberom krvi dňa 17.06.2018 v čase o 00:02 hodine, pričom nebola bez akýchkoľvek pochybností

ustálená hodnota koncentrácie alkoholu v krvi v čase vedenia motorového vozidla,
postúpil Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Malackách, Okresnému dopravnému inšpektorátu,
nakoľko zistil, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal tento orgán prejednať v zmysle § 52
ods. 2 zák. č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. d) zákona.

Na základe sťažnosti prokurátora, rozhodol vo veci Krajský súd v Bratislave a uznesením sp. zn.
3To/1/2022 zo dňa 29.03.2022, zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu I. stupňa, aby vo veci znovu
konal a rozhodol.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní

vyplýva, že obžalovanému bola v Nemocnici Malacky odobratá vzorka krvi dňa 17.06.2018 o 00:02
hod. Vzorka krvi (biologický materiál 5 ml) bola v plastovej skúmavke zapečatená voskom, riadne
označená, vložená do papierovej obálky označenej pečaťou a podpisom člena hliadky PZ. Z výpovede
svedka ppráp. C. I., ale aj zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplýva, že takto zapečatený
biologický materiál bol na útvare vložený do chladiaceho boxu. Dňa 18.06.2018 bola vzorka krvi prijatá

na KEÚ PZ v Bratislave spolu so žiadankou pre akútne toxikologické vyšetrenie. Predložená vzorka krvi
bola analyzovaná metódou kapilárnej plynovej chromatografie s plameňovo - ionizačným detektorom
s použitím headpace technicky a bola stanovená priemerná koncentrácia etanolu v predloženej krvi
2,10 g/l, čo zodpovedná priemernej koncentrácii etanolu v kriv 1,99 g/kg. V uvedenom postupe
krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že vzorka krvi obžalovaného

bola znehodnotená, v dôsledku čoho by bolo možné vylúčiť správne hodnoty koncentrácie etanolu
v predmetnej vzorke. Vyšetrenie predloženej krvi metódou kapilárnej plynovej chromatografie s
plameňovo-ionizačným detektorom s použitím headspace techniky bolo vykonané odborne, nebolo
zistené nič netypické, alebo neštandardné, pričom táto technika patrí medzi štandardne uznávané
techniky vyšetrovania alkoholu v krvi a je využívaná medzinárodne. Ani skutočnosť, že KEÚ PZ nemá

akreditáciu na plynovú chromatografiu, nemá vplyv na správnosť vykonaného vyšetrenia krvi. KEÚ PZ
je certifikovaným pracoviskom podľa ISO 90011.2008 v rozsahu platnosti „Systém riadenia odbornej a
znaleckej činnosti vo vednom odbore kriminalistika“, čiže mal zavedený systém manažérstva kvality v
súlade s požiadavkami uvedenej medzinárodnej normy.“ Zo znaleckého posudku doc. MUDr. J. CSc.
MPH. vyplýva, že výsledky tejto metódy sú vo forenznej praxi využiteľné bez ohľadu na to, či metóda

je alebo nie je akreditovaná. Krajský súd taktiež uviedol, že nemá žiadne pochybnosti o odbornostia zákonnosti odborného vyjadrenia KEÚ PZ, a ani o použití uvedenej techniky, ktorá je v súdnej
praxi dlhodobo akceptovaná a z vykonaného dokazovania jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností
vyplynulo, že obžalovaný sa podrobil vyšetreniu krvi dňa 17.06.2018 o 00:02 hod. a bola mu zistená

koncentrácia alkoholu najmenej 1,99 promile v krvi. Nakoľko sa však odber krvi uskutočnil až 52
minút od zastavenia a kontrolovania vozidla obžalovaného hliadkou OO PZ Malacky, teda od vedenia
motorového vozidla obžalovaným, je potrebné zamerať dokazovanie na ustálenie koncentrácie alkoholu
v krvi obžalovaného v čase vedenia motorového vozidla, t. j. v čase o 23.10 hod. dňa 16.06.2018.

Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/1/2022 zo dňa 29.03.2022, vykonal
na hlavnom pojednávaní doplňujúce dokazovanie, pričom súc viazanosťou právneho názoru súdu
vyššieho stupňa v danej trestnej veci, opätovne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní.
Súd pokračoval na podklade pôvodne vykonaného dokazovania, ktoré doplnil o opätovný výsluch
znalcov a doplnenie znaleckého dokazovania, aktualizovaný výpis z registra trestov, ako aj registra
priestupkov obžalovaného a oboznámil sa aj s ostatným obsahom trestného spisu. Súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní.

Súd po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov, ktoré boli získané
zákonným spôsobom, súc viazaný právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vyššie uvádzanému,
s konštatovaním, že nie je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, dospel

k rozhodnutiu, uvádzanému v enunciáte tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 Tr. por. vyhlásil, že je nevinný zo
spáchania uvedeného skutku. K veci vypovedal, že nepopiera konanie, ktoré je svojim spôsobom
popísanévobžalobe.Uviedol,žekeďhozastavilapolicajnáhliadka,súhlasil,abysapodrobildychovému

testu na prítomnosť alkoholu v dychu, hliadka však pri sebe nemala dräger. Následne členka hliadky
odišla pre dräger na oddelenie, čo trvalo istú dobu a keď sa vrátila, pre časový odstup uviedol hliadke, že
považuje vykonanie dychovej skúšky za bezpredmetné a chce sa podrobiť krvnému odberu. Následne
bol prevezený do nemocnice v Malackách, kde mu viac ako po hodine od jazdy urobili odber krvi. Tento
realizovala sestrička, bola tam prítomná aj lekárka, ktorá je podpísaná na lekárskych správach, ale

celú dobu sedela za stolom. Po vykonanom odbere bola vzorka krvi v zapečatenej ampulke odovzdaná
členovi hliadky, ktorý ju následne odniesol do služobného motorového vozidla. Ďalej obžalovaný uviedol,
žebolvyzvanýajnaposkytnutievzorkymoču,sčímsúhlasilabolhliadkouodprevadenýnaWC.Nakoľko
však nepociťoval fyziologickú potrebu, tak po určitej dobe čakania mu člen hliadky oznámil, že upúšťa
od potreby odovzdania vzorky moču a mieni zákrok ukončiť. V tejto súvislosti sa vyjadril písomne do

záznamu, že takýto postup nepovažuje za správny a v budúcnosti môže viesť k dôkaznej núdzi, toto
vyjadrenie aj podpísal a prefotil do svojho mobilného telefónu. Vo vzťahu k požitému alkoholu pred
jazdou uviedol, že v krátkom časovom úseku pred začatím jazdy požil 4 alebo 5 pol deci liehového
nápoja, konkrétne hruškovice s 52 percentným obsahom alkoholu. Jazdu započal niečo po 23:05 hod,
pričom tento alkohol požil v priebehu 20-25 min pred jazdou. Ďalej doplnil, že počas toho dňa popíjal

trojdecový vínový strek v pomere 2 dc vína a 1 dc vody a to v čase od 16:00 hod do 21:00 hod.,
potom mu priniesol ďalší strek jeho kamarát. Na otázku prokurátora doplnil, že dychový test drägerom
považoval pre časový odstup od jeho zastavenia za bezpredmetný a za oveľa objektívnejšie vyhodnotil
využitie odberu biologického materiálu, nakoľko koncentrácia alkoholu za takú dobu už je v dychu iná,
ako v skutočnosti.

Svedok ppráp. C. I., člen policajnej hliadky, na hlavnom pojednávaní ako svedok vypovedal, že aj naďalej
pracuje ako policajt v aktívnej službe, pričom pre množstvo realizovaných služobných zákrokov si už na
okolnosti a detaily prejednávaného skutku z dôvodu časového odstupu nepamätá. Uviedol, že sa v tejto
súvislosti plne pridržiava spísaného úradného záznamu a jeho výpovede z prípravného konania.

Na návrh prokurátora bola čítaná jeho výpoveď z prípravného konania kde uviedol, že dňa 16.06.2018
vykonával spolu s kolegyňou K. I. hliadkovú službu v meste Malacky. V čase okolo 23.00 hod spozorovali
OMVzn.ToyotaAvensis,EČ:D.,ktoréichupútalozdôvodu,žejazdilosozapnutýmivýstražnýmisvetlami
a na križovatke, ktorá križuje ulicu Duklianskych hrdinov, pri odbočovaní nedalo znamenie o zmene
smeru jazdy, pričom toto vozidlo prešlo viackrát celou plochou do protismeru. Toto sa opakovalo aj

na ďalšej svetelnej križovatke, kde znova vodič uvedeného vozidla odbočil bez znamenia o zmene
smeru jazdy na ul. Radlinského. Nato dali vodičovi znamenie na zastavenie a vozidlo zastavilo pred
budovou PRIMA banky. Vodič vystúpil z vozidla a po výzve, aby predložil platné doklady potrebné na
vedenie motorového vozidla, požadované hliadke predložil. Z dokladov bolo zistené, že vozidlo v časezastavenia riadil A. B. C., vo vozidle na sedadle spolujazdca bol ďalší muž, ktorý na výzvu predložil
doklady, jednalo sa o F. C., pravdepodobne syna vodiča. Spolujazdec zostal stáť pri vodičovi v blízkosti
vozidla. Vodič bol arogantný, uvádzal, že má veľa odslúžených rokov na dopravnej polícii, citoval stále

paragrafy a postupy, podľa ktorých by sa hliadka mala riadiť. Svedok uviedol, že už pri komunikácii
s vodičom bolo zjavné, že pred jazdou požil alkoholické nápoje, čo bolo cítiť aj z jeho dychu, mal neistý
krok a potácal sa. Vodič hliadke na otázku potvrdil, že pil alkohol, uviedol, že pil víno, koľko nepovedal.
Nakoľko ako hliadka pre zvýšený výkon nemali vo vozidle prístroj Drager, kolegyňa išla hneď pre tento
dychový prístroj na OO PZ vzdialené cca 200 m, cesta vozidlom tam a naspäť jej trvala cca 3 min.

Svedok ďalej uviedol, že vodiča vyzval, aby sa podrobil dychovej skúške, to však odmietol. Následne ho
vyzval opäť s tým, že ak odmietne vykonať dychovú skúšku, je tu ďalšia zákonná možnosť a to odber
biologického materiálu. Opätovne vodič odmietol dychovú skúšku s tým, že si žiadal odber biologického
materiálu v nemocnici, kde sa dňa 17.06.2018 v čase o 00:02 hod dobrovoľne podrobil odberu krvi,
ktorý vykonala službukonajúca lekárka F. L. I., o úkone spísala Ambulantnú správu. Lekárke následne
dali vyplniť predtlač tzv. Žiadanky pre akútne toxikologické vyšetrenie pacienta, pričom na zadnú časť

napísala svoje vyjadrenie, ktoré podpísala a verifikovala svojou pečiatkou. Skúmavka s odobratou krvou
bola personálom nemocnice riadne zapečatená a odovzdaná hliadke. Svedok ďalej uviedol, že vodiča
vyzval aj na odber moču, vodič však nemal biologickú potrebu a tak s ním v nemocnici čakali ešte
cca 1 hodinu. To že bol vodič pod vplyvom alkoholu potvrdzuje aj skutočnosť, že doslova zaspal na
verejnom WC v nemocnici. Keď vodič aj po hodine tvrdil, že nemá biologickú potrebu, po rozhovore

skolegomsvedokusúdil,ženaposúdeniehladinyalkoholuvkrvibudepostačovať1vzorka.Skolegyňou
následne spísali Správu o výsledku objasňovania priestupku, ktorú dali vodičovi prečítať, čo aj urobil,
ale odmietol podpísať a následne vlastnou rukou vpísal do uvedenej správy, že nesúhlasí s tým, aby mu
nebola odobratá vzorka moču, lebo vzniká absencia dôkazov. Svoje vyjadrenie vodič následne podpísal.
Skúmavka so vzorkou krvi, ktorá bola personálom nemocnice vložená do tzv. tlakového vrecka, bola

ním vložená do papierovej obálky, ktorú jeho kolegyňa zapečatila a cez zalepenú časť boli narazené 3
pečiatky a cez pečiatku sa kolegyňa podpísala. Takto opatrená vzorka krvi bola uložená v chladiacom
boxe, ktorý sa na tento účel bežne využíva. Vzorka bola dňa 18.06.2018 doručená osobne zástupcom
OOPZ Malacky na KEÚ v Bratislave s požiadavkou na vyšetrenie koncentrácie etanolu v krvi.
Svedok na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, doplnil, že vodič

odmietal vykonať dychovú skúšku a odber krvi sa realizoval po uplynutí cca 1 hodiny. Na otázku prečo
ako hliadka nemali vo vozidle dräger uviedol, že v danom čase bolo v službe viacero hliadok, ktoré ten
dräger možno mali. Nepamätá si, či bolo v ich inštruktáži uvedené mať alebo nemať dräger vo vozidle.
K manipulácii so vzorkou krvi uviedol, že sa pridržiava toho, čo je popísané v zázname, viac k veci nemá
čo uviesť, taktiež si nepamätá či vozidlo hliadky disponovalo chladiacim zariadením. Ďalej uviedol, že

štandardne pri obdobných zákrokoch je vzorka krvi po príchode na stanicu odovzdaná nadriadenému,
ktorý zabezpečoval jej uskladnenie.

ZvýsluchuznalcaMUDr.B.B.,PhD,znaleczodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviesúdnelekárstvo,
súd zistil, že znalec zotrval na svojich záveroch znaleckého posudku č. 043/2019, kde uviedol bilančný

prepočet koncentrácie etanolu v krvi obžalovaného, v čase jazdy dňa 16.06.2018 o 23.10 hod, na
hodnotu 1,17 g/kg (promile). Znalec vysvetlil postup matematického bilančného prepočtu koncentrácie
etanolu, ktorý sa používa v prípade, že posudzovanej osobe nie je možné vykonať odber krvi či
vyšetrenie koncentrácie alkoholu vo vydychovanom vzduchu, najčastejšie pre dlhý časový odstup medzi
činom a možnosťou takéhoto vyšetrenia. Znalec v bilančnom prepočte vychádzal z údajov uvádzaných

obžalovaným, ktorý dňa 16.06.2018 v čase okolo 16.15 – 16.30 hod. došiel na futbalové ihrisko
v Malackách, kde počas zápasu vypil asi 2 vínové streky, čo po matematickom prepočte znamená 0,525
g/l(promile),čobymalobyťzmetabolizovanénajneskôrdo21.30hodiny.ďalejznalecvychádzalzúdajov
poskytnutých obžalovaným s tým, že pred 23 hodinou vypil obžalovaný v priebehu 10-12 minút 4-5
poldeci tvrdého alkoholu - 52% hruškovice. 5 x 0,5 dcl = 2,5 dcl = 0,25 l 52% hruškovice, čo je 104 g

etanolu - 10% vstrebávacieho deficitu znamená 93,6 g, čo matematickým prepočtom znamená 1,422 g/l
(promile). Biologický materiál - krv bola obžalovanému odobratá dňa 17.06.2018 o 00:02, teda 77 minút
od započatia pitia alkoholu. Znalec dospel k záveru, že bilančným prepočtom to znamená hodnotu 1,17
promile (podľa údajov daných obžalovaným) a nie 1,99 promile (odborné vyjadrenie KEU PZ). Znalec
taktiež skonštatoval, že lieky užívané obžalovaným na liečbu depresie nemali vplyv na koncentráciu

výšky alkoholu v krvi. Znalec sa taktiež vyjadril k metóde použitej KEU PZ v Bratislave na zistenie
koncentrácie etanolu v krvi obžalovaného z odobratého biologického materiálu /krvi obžalovaného,
kde znalec uviedol, že použitá metóda kapilárnej plynovej chromatografie s plameňovo-ionizačným
detektorom s použitím „headspace“ techniky / HS-GC-FID bola vykonaná v prípade vyšetrovanej vzorkyodborne, pričom táto technika patrí medzi štandardne uznávané techniky vyšetrovania alkoholu v krvi.
Ďalej uviedol, že metóda nie je zaradená medzi akreditované skúšky vykonávané na KEU PZ v súlade
s požiadavkami medzinárodnej normy ISO/TEC17025:2005. Avšak z hľadiska použiteľnosti znalec

konštatoval, že neakreditovaná skúška vôbec neznamená, že je menej spoľahlivá, menej presná resp.
menej správna. Uviedol, že KEU PZ garantuje presnosť, správnosť a spoľahlivosť stanovenia etanolu
v krvi, jedná sa o certifikované pracovisko podľa ISO 90011.2008 „Systém riadenia odbornej a znaleckej
činnosti vo vednom odbore kriminalistika“, čiže mal zavedený systém manažérstva kvality v súlade
s požiadavkami uvedenej medzinárodnej normy. Na otázku, či mohla byť vzorka krvi znehodnotená

externými vplyvmi a či to mohlo mať vplyv na samotný výsledok rozboru krvi uviedol, že k samotnému
postupu KEU PZ sa vyjadriť nevie, avšak ak by bola vzorka znehodnotená, malo by to byť v správe
KEU PZ uvedené. Na otázku obhajcu uviedol, že ním stanovená hodnota 1,17 promile vychádzala
z konzumácie 5 poldeci, pri konyumácii 4 poldeci by bola hodnota nižšia, avšak myslí si, že stále nad
1 promile. Znalec taktiež uviedol, že sa oboznámil so znaleckým posudkom MUDr. A. J., CSc., v danej
trestnej veci, z ktorého závermi sa stotožňuje, poukázal, že metodiku výpočtu mali rovnakú s tým, že

dospeli taktiež k rovnakým zisteniam.

Súd v zmysle pokynu Krajského súdu v Bratislave, opätovne vypočul znalca MUDr. B. B., PhD., ktorý na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2023 k veci uviedol, že naďalej zotrváva na záveroch svojho
znaleckého posudku č. 043/2019. Znalec uviedol, že je oboznámený aj so znaleckým posudkom znalca

MUDr. J., s ktorého závermi sa plne stotožňuje v celom rozsahu. Znalec najprv nevedel vysvetliť, ako
je možné, že pri rovnakej metodike výpočtu bilančným prepočtom, vychádzajúc z rovnakých údajov,
ktoré poskytol obžalovaný pri výsluchu, dospeli obaja znalci k hodnote 1,17 – 1,27 promile, avšak
každý pre iný časový údaj. (znalec B. uvádzal údaj 1,17 promile na čas zastavenia MV, znalec J.
uvádzal údaj 1,17 promile na čas odberu krvi obžalovanému). Na otázku sudkyne uviedol, že tento

rozpor vznikol z dôvodu, že on zohľadnil časový úsek, ktorý obžalovaný uviedol pri výsluchu ako koniec
požitia alkoholu, preto použil údaj 77 minút, z čoho mu vyšla hodnota 1,17 promile pre čas odberu krvi
o 00.02 hod dňa 17.06.2018. Znalec po opakovanej otázke potvrdil, že spodná hodnota bilančného
prepočtu 1,17 promile alkoholu v krvi je údaj viažuci sa k času odberu krvi obžalovanému o 00.02
hod dňa 17.06.2018. Na otázku sudkyne, aká bola hodnota bilančného prepočtu na čas zastavenia

motorového vozidla dňa 16.06.2018 o 23.10 hod znalec uviedol, že potrebuje časový priestor na výpočet
a požiadal o možnosť odpovede formou doplnku k znaleckému posudku. Na otázku sudkyne, či je možné
zistiť matematickým prepočtom hodnotu alkoholu v krvi na čas zastavenia motorového vozidla, ak je
k dispozícii údaj z odobratej krvi zo dňa 17.06.2018 o 00.02 hod, kde je zistená hodnota 1,99 promile
alkoholu v krvi, znalec uviedol, že takýto prepočet je možný, v prípade ak sa osoba nachádzala vo

vylučovacej fáze. K zisteniu, či je osoba vo vylučovacej fáze je potrebné porovnať 2 po sebe odobraté
vzorky,pričomakbyneskôrodobratávzorka(po30resp.15minútach)malanižšiunameranúhodnotuod
prvej odobratej vzorky, tak sa osoba nachádza vo vylučovacej fáze a vtedy je možné použiť jednoduchý
spätný prepočet. Znalec uviedol, že matematický prepočet pre vstrebávaciu fázu nie je. Taktiež uviedol,
že fáza vstrebávania je individuálna, vstrebávať sa začína po 30 – 40 minútach, taktiež záleží, či

osoba pije nárazovo, alebo v priebehu celého dňa. Na otázku znalec uviedol, že nevie odhadnúť, či sa
obžalovaný nachádzal vo vylučovacej alebo vstrebávacej fáze uviedol, že to nevie určiť, preto sa pre
tento účel odoberajú 2 vzorky či už dychovou skúškou alebo z odberu krvi.

So súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2023 oboznámený

doplnok znaleckého posudku znalca MUDr. B. B., PhD., vypracovaný dňa 27.07.2023. Znalec na otázku
určiť bilančným prepočtom koncentráciu alkoholu v krvi obžalovaného na čas zastavenia motorového
vozidla dňa 16.06.2018 o 23.10 hod. uviedol, že bilančným prepočtom podľa údajov, ktoré udal
obžalovaný mala byť koncentrácia alkoholu v jeho krvi 0,380 g/kg, čo je v rozpore s koncentráciou od
2,11 do 2,19 promile.

Na otázku určiť matematickým prepočtom koncentráciu alkoholu v krvi obžalovaného na čas zastavenia
motorového vozidla dňa 16.06.2018 o 23.10 hod., na základe zistenej koncentrácie alkoholu v krvi
1,99 promile zo dňa 17.06.2018 v čase o 00.02 hod., a to vo vstrebávacej, ako aj vylučovacej fáze
u obžalovaného znalec uviedol, že tento prepočet možno použiť, ak sa posudzovaná osoba v čase činu,
ako aj v čase vyšetrenia s istotou nachádzala vo vylučovacej fáze alkoholemickej krivky, posudzovaná

osoba v čase medzi činom a vyšetrením nepožívala alkoholické nápoje a medzi skončením požívania
alkoholických nápojov a meraním neuplynulo viac ako 15 hodín. Znalec určil koncentráciu alkoholu
v krvi obžalovaného spätným matematickým prepočtom v čase zastavenia motorového vozidla dňa
16.06.2018 o 23.10 hod. od 2,11 do 2,19 promile.Z výsluchu znalca MUDr. A. J., CSc., MPH a znaleckého posudku č. 16/2020, znalec z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie patológia a súdne lekárstvo, súd zistil, že znalec sa nevie

vyjadriť k možnosti znehodnotenia vzorky krvi odobratej obžalovanému dňa 17.06.2018 o 00.02 hod
a analyzovanej v KEU PZ v Bratislave. Znalcovi nie je známe, ako a kde bola vzorka v čase medzi
odberom a vyšetrením skladovaná. Uviedol, že v odbornom vyjadrení KEU PZ nie je uvedený dátum,
kedy bola vzorka analyzovaná a prípadné znehodnotenie vzorky krvi je možné zistiť opakovaným
vyhodnotením pôvodného grafického záznamu toxikologického vyšetrenia vzorky krvi v KEU PZ, kde

by bolo možné prípadne zistiť prítomnosť látok, ktoré by svedčili pre rozvoj rozkladných procesov vo
vzorke krvi. K zásadám odberu krvi znalec uviedol, že medicínskou praxou a zákonom je stanovené,
že odber je potrebné vykonať čo najskôr po inkriminovanej udalosti. Krv sa odoberá zo žily do sterilnej
skúmavky v obsahu 5 až 10 ml. Dezinfekčný roztok nesmie obsahovať alkohol. Skúmavku je potrebné
naplniťažpozátkuahermetickyuzavrieť,čímsaeliminujetvorbaetanoluaskúmavkasaoznačímenom,
dátum narodenia vyšetrovanej osoby a presným časom odberu vzorky. Vzorku je potrebné uchovávať

pri teplote 0 – 4 °C. Analýzu je potrebné vykonať čo najskôr, ale je možné ju vykonať aj po 8 týždňoch.
Taktiež znalec uviedol, je analýzu je možné vykonať z akéhokoľvek aj dekomponovaného materiálu
a poukázal, že nie je kompetentný vyjadrovať sa k postupom KEU PZ v Bratislave. Znalec sa vyjadril aj
kznaleckémuposudkuMUDr.B.B.pričomuviedol,žehodnotakoncentrácieetanoluvkrviobžalovaného
1,17 promile, zistená bilančným prepočtom znalca JUDr. B., je totožná s z jeho zisteniami pri rýchlosti

odbúravania etanolu Beta 60 = 0,2g/kg (promile). Z uvedených výsledkov vyplýva, že znalec MUDr. B.
postupoval pri bilančnom prepočte rovnako. Uvedená hodnota znalcom MUDr. B. 1,17 promile je na
dolnej hranici rozmedzia vyrátaných aj jeho prepočtom pri konzumácii 5 poldeci hruškovice s obsahom
etanolu 52%, pričom horná hranica je v tomto prípade 1,27 promile. Znalec ďalej uviedol, že bilančným
prepočtom bolo zistené, že koncentrácia etanolu v krvi obžalovaného v čase odberu vzorky krvi dňa

17.06.2018 o 00.02 hod. mohla dosiahnuť pri vypití 4 poldeci hruškovice hodnotu 0,93 – 0,98 g/kg
(promile) a pri vypití 5 poldeci hruškovice hodnotu 1,17 – 1,27 g/kg (promile). Znalec skonštatoval, že
vyšetrením vzorky krvi odobratej dňa 17.06.2018 o 00.02 hod. metódou plynovej chromatografie bola
zistená koncentrácia etanolu v krvi 1,99 g/kg, z čoho vyplýva, že medzi hodnotami koncentrácie etanolu
v krvi obžalovaného získanými bilančným prepočtom a výsledkom vyšetrenia plynovou chromatografiou

je značná diskrepancia. Znalec uviedol, že dňa 16.06.2018 čase zastavenia hliadkou o 23.10 hod., pri
množstve 4 poldeci hruškovice vypité 25 min. pred jazdou, by v čase zastavenia bola koncentrácia
etanolu v krvi obžalovaného od 0,14 do 0,16 g/kg (promile). V druhom prípade u 5 poldeci hruškovice
by hodnota bola od 0,54 do 0,56 g/kg (promile). Znalec na otázku obžalovaného upresnil, že bilančný
prepočet ktorý uviedol znalec MUDr. B. a to 1,17 g/kg (promile), je bilančný prepočet pre čas odberu

krvi dňa 17.06.2018 o 00.02 hod. Uviedol, že hodnoty bilančného prepočtu obom znalcom vyšli rovnako,
avšak ten údaj ktorý uvádzal MUDr. B. 1,17 je hodnota v čase odberu krvi, kde celé rozmedzie pre čas
odberu je 1,17 – 1,27 g/kg (promile) v čase odberu 17.06.2018 o 00.02 hod.

Súd v zmysle pokynu Krajského súdu v Bratislave, opätovne vypočul znalca MUDr. A. J., CSc., ktorý

na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2022 k veci uviedol, že naďalej zotrváva na záveroch
svojho znaleckého posudku č. 16/2020. Uviedol, že bol oboznámený aj so znaleckým posudkom č.
43/2019 znalca MUDr. B., pričom podľa jeho názoru, dospeli obaja k rovnakým zisteniam bilančného
prepočtu, ktorý vychádzal z údajov o množstve konzumovaného alkoholu tak, ako udal obžalovaný vo
svojej výpovedi. Znalec poukázal na Znalecký posudok znalca MUDr. B. s tým, že na č.l. 7 znaleckého

posudku znalec uvádza bilančný prepočet 1,17 promile v čase odberu krvnej vzorky obžalovaného.
Znalec poukázal, že zistená hodnota 1.17 promile je najnižšia zistená hodnota v čase odberu krvnej
vzorky obžalovaného dňa 17.06.2018 v čase o 00.02 hod. (čas odberu vzorky). Na otázku prokurátora, či
je možné určiť matematickým prepočtom hodnotu alkoholu v krvi na čas zastavenia motorového vozidla,
akjekdispozíciiúdajzodobratejkrvizodňa17.06.2018o00.02hod,kdejezistenáhodnota1,99promile

alkoholu v krvi, uviedol, že takýto prepočet je možný, pričom do prepočtu vstupujú viacerá faktory, ako
to, či bola osoba v tzv. vylučovacej alebo vstrebávacej fáze. Znalec uviedol, že matematický prepočet
možno urobiť v prípade, ak sa osoba nachádzala vo vylučovacej fáze. Vylučovacia fáza nastupuje
po vstrebávacej fáze, pričom pri pití nalačno by to malo byť cca po 30 minútach od požitia alkoholu.
Ďalej znalec uviedol, že pre matematický prepočet je ideálne mať k dispozícii 2 vzorky odobratej krvi,

avšak je možné učiniť matematický prepočet aj z jednej odobratej vzorky s konkrétnym časovým údajom
odberu krvi. Znalec súčasne uviedol, že matematickým prepočtom dospel k záveru, že hodnota alkoholu
v krvi obžalovaného bola v čase zastavenia motorového vozidla dňa 16.06.2018 v čase o 23.10 hodv rozmedzí 2,11 – 2,19 promile alkoholu v krvi (vychádzajúc z hodnoty 1,99 promile v čase o 00.02
hod dňa 17.06.2018).
Na otázku obžalovaného znalec potvrdil, že odobratá krvná vzorka nebola kontaminovaná, keďže vo

výsledku vyšetrenia KEU BA sa prítomnosť takýchto produktov neuvádzala.

Z písomného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. C. I.
k osobe obžalovaného vyplýva, že v čase spáchania skutku netrpel takou duševnou poruchou alebo
chorobou, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Obžalovaný trpel v čase

spáchania skutku Recidivujúcou depresívnou poruchou, ktorá pretrvávala aj v čase vyšetrenia, pričom
stanovená diagnóza nemala žiaden forenzný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
Znalec uvádza, že obžalovaný v čase spáchania skutku bol v stave jednoduchej opitosti a vzhľadom
k tomu, boli jeho rozpoznávacie schopnosti v plnej miere zachované a ovládacie schopnosti len mierne,
čiastočne, forenzne znížené. Znalec u obžalovaného nezistil klinický obraz závislosti od alkoholu
či iných omamných a psychotropných látok. Znalec uviedol, že obžalovaný nebol v minulosti a ani

v čase vyšetrenia, liečený z abúzu alkoholu, pričom psychický stav obžalovaného bol v čase vyšetrenia
(12.03.2019) bez patológie.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Z ambulantnej správy MUDr. L. I., sekundárnej lekárky UPS interna Nemocničná a.s. Malacky, zo dňa
17.06.2018 o 00.01 hod. vyplýva, že obžalovaný bol dňa 17.06.2018 00.01 hod. privezený v sprievode
polície za účelom odobratia biologického materiálu – krv a moč, Materiál bol odobraný a odovzdaný
polícii za účelom ďalšieho vyšetrenia.

Zo Žiadanky pre akútne toxikologické vyšetrenie súd zistil, že obžalovanému bol na základe požiadavky
polície odobratý biologický materiál – vzorka krvi. Dátum a čas odberu je uvedený 17.06.2018 o 00.02
hod. Žiadané bolo vyšetrenie koncentrácia etanolu. Záver vyšetrujúceho lekára bol, že javí príznaky
požitia alkoholu resp. inej návykovej látky. Zo záznamu službukonajúcej lekárky F. I. na zadnej strane
Žiadanky súd zistil, že obžalovaný bol vyzvaný aj na podrobenie sa odberu moču, pričom na tento odber

čakala hliadka asi 1 hodinu s negatívnym výsledkom, podľa udania obžalovaného nemal biologickú
potrebu.

Zo Žiadosti o vyšetrenie krvi na zistenie prítomnosti návykovej látky zo dňa 17.06.2018 súd zistil, že člen
policajnej hliadky ppráp. C. I. vypracoval žiadosť na akútne toxikologické vyšetrenie na Kriminalistický

a expertízny ústav PZ, Bratislava.

Zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy OR PZ v Malackách,
Okresného dopravného inšpektorátu, zo dňa 17.06.2018 spísanej ppráp. C. I. a nstržm. F. K. I. vyplýva,
že obžalovanému bola v NsP Malacky pred službukonajúcou lekárkou MUDr. L. I. s jeho súhlasom

odobratá vzorka krvi dňa 17.06.2018 o 00.02 hod. Táto bola personálom nemocnice riadne zapečatená
a odovzdaná členom hliadky. Zapečatený biologický materiál – ampulka s krvou zapečatená voskom
a riadne označená, vložená do papierovej obálky a označená pečaťou a podpisom člena hliadky, bola
hliadkou po návrate na útvar uložená do chladiaceho boxu.

Z odtlačku pečiatky na Žiadosti o vyšetrenie krvi na zistenie prítomnosti návykovej látky zo dňa
17.06.2018 súd zistil, že vzorka krvi obžalovaného bola spolu so Žiadankou pre akútne toxikologické
vyšetrenie prijatá na Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave dňa 18.06.2018 (bez udania času
príjmu).

Z odborného stanoviska KEU PZ v Bratislave, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických
analýz, vypracovaného mjr. Ing. F. M. pod č. PPZ-KEU-BA-EXP-2018/7597 zo dňa 28.06.2018 súd zistil,
že vzorka krvi označená „C., XXXX“ bola dvakrát paralelne analyzovaná metódou kapilárnej plynovej
chromatografie s plameňovoionizačným detektorom, s použitím „headspace“ techniky (HS-GC-FID).
Uvedenou metódou bola stanovená priemerná koncentrácia etanolu v krvi 2,10 g/l, pričom uvedené

hodnota zodpovedá priemernej koncentrácii etanolu v krvi 1,99 g/kg (hmotnostné promile). Pri prepočte
koncentrácie etanolu v krvi z jednotky g/l na jednotku g/kg bola použitá priemerná hustota krvi 1,055
kg/l. Zo stanoviska taktiež vyplýva, že nespotrebovaný biologický materiál bol ako hygienicky závadný
materiál zlikvidovaný.Z metodického usmernenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 09.12.2008 č.p. SRLZ-495/SP-2008 súd
zistil, že v citovanom usmernení MV SR určilo postup pre úkony na zistenie, či policajt je alebo nie

je (na základe nariadenia nadriadeného) pod vplyvom alkoholických alebo iných návykových látok.
VsúvislostisuvedenýmbolpožiadanýKEUPZostanoviskokpostupupriodberebiologickéhomateriálu.
Podľa stanoviska KEU PZ je potrebné na toxikologické skúmanie vzorku moču a vzorku krvi. Krv sa
odoberie do 10 ml sterilnej skúmavky, moč sa odoberie do platovej skúmavky na tento účel určenej.,
minimálnevobjeme50ml.Odobratúvzorkukrvijepotrebnéihneďodstrediťnacentrifúge,abysazískala

krvná plazma. Každá odobratá vzorka musí byť označená menom, priezviskom a dátumom narodenia,
v sprievodnom liste treba uviesť aj užívanie liekov, vrátane času, kedy dotyčný lieky naposledy
užil. Odobraté vzorky krvi a vzorky moču sa posielajú na toxikologické vyšetrenie regionálnemu
súdnolekárskemu pracovisku KEU alebo inému špecializovanému toxikologickému laboratóriu. Vzorky
musia byť na pracoviská doručené bezodkladne a počas transportu treba zabezpečiť ich dostatočné
chladenie, aby nedošlo k zmenám v dôsledku rozkladných procesov. V prípade, že vzorky nemôžu byť

doručené bezodkladne, treba ich uskladniť v chladničke a ak by mala doba od odberu vzoriek po ich
doručenie prekročiť 24 hodín, vzorky sa musia zmraziť.

Z odpovede MV SR zo dňa 06.09.2019 na žiadosť o sprístupnenie informácií súd zistil, že v roku
2018 disponoval Okresný dopravný inšpektorát Malacky 1 vozidlom s chladiacim boxom určeným na

skladovanie a transport vzoriek biologického materiálu, vozidlo s REČ: B-78783, rok výroby 2015.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol nikdy odsúdený. Z ústrednej evidencie
priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa dopustil v minulosti deviatich drobných priestupkov na úseku
cestnej premávky, čo bolo vyriešené blokovými pokutami alebo napomenutím.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, policajt môže v zmysle svojich oprávnení vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie
je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť
bezpečne viesť vozidlo.

Súd v tejto súvislosti uvádza, že vyšetrenie na zistenie prítomnosti alkoholu alebo iných návykových
látok sa vykonáva v zmysle zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov.

Podľa § 5 ods. 4 cit. zákona, vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom,
ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu,

možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického
materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych
klinických príznakov.

Podľa § 5 ods. 7 písm. c) cit. zákona, lekárske vyšetrenie spojené s odberom a laboratórnym vyšetrením

krvi alebo iného biologického materiálu sa okrem prípadu uvedeného v odseku 4 vykoná vždy, a to
i bez predchádzajúcej dychovej skúšky prístrojom na zistenie alkoholu alebo bez predchádzajúceho
orientačného psychomotorického vyšetrenia alebo orientačného vyšetrenia testovacím prístrojom na
zistenie omamných látok a psychotropných látok, ak o to požiada osoba, ktorá sa vyšetreniu na zistenie
alkoholu alebo omamných látok a psychotropných látok má podrobiť.

Súd je pri posudzovaní skutku viazaný obžalobným návrhom a iné skutočnosti ako tie, ktoré sú
predmetom obžaloby ani nemôžu byť predmetom konania a dokazovania na súde (obžalovacia zásada).
Súd v tomto posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov nehľadá možnosť postihu určitej osoby, ale výlučne
hodnotí objektívne i subjektívne kritériá trestnosti činu.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo je
nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Skutkový stav veci súd zisťoval
tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti a v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. Srovnakou starostlivosťou súd pristupoval k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich
proti obžalovanému, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Na hlavnom pojednávaní
boli vykonané všetky dôkazy, ktoré procesné strany obstarali, resp. navrhli. Vykonané dôkazy súd

následne starostlivo a nestranne zhodnotil, aplikujúc tak zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods.
12 Trestného poriadku) a ďalej postupujúc v intenciách pokynov Krajského súdu v Bratislave, ktorého
právnym názorom je prvostupňový súd v danej trestnej veci viazaný, doplnil dokazovanie o opätovné
výsluchy znalcov a na základe zistených skutkových záverov sa súd zaoberal otázkou koncentrácie
alkoholu v krvi obžalovaného v čase vedenia resp. zastavenia motorového vozidla.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplýva, tak ako uviedol Krajský súd v Bratislave
v odôvodnení uznesenia sp. zn. 3To/1/2022, že obžalovanému bola v Nemocnici Malacky odobratá
vzorka krvi dňa 17.06.2018 o 00:02 hod. Vzorka krvi (biologický materiál 5 ml) bola v plastovej skúmavke
zapečatená voskom, riadne označená, vložená do papierovej obálky označenej pečaťou a podpisom
člena hliadky PZ. Z výpovede svedka ppráp. C. I., ale aj zo správy o výsledku objasňovania priestupku

vyplýva, že takto zapečatený biologický materiál bol na útvare vložený do chladiaceho boxu. Dňa
18.06.2018 bola vzorka krvi prijatá na KEÚ PZ v Bratislave spolu so žiadankou pre akútne toxikologické
vyšetrenie. Predložená vzorka krvi bola analyzovaná metódou kapilárnej plynovej chromatografie s
plameňovo - ionizačným detektorom s použitím headpace technicky a bola stanovená priemerná
koncentrácia etanolu v predloženej krvi 2,10 g/l, čo zodpovedná priemernej koncentrácii etanolu v krvi

1,99 g/kg. Súd poukazuje aj na výsluchy znalcov - MUDr. B. B. PhD., ako aj doc. MUDr. A. J. CSc. MPH,
ktorí sa na hlavnom pojednávaní vyjadrili k vykonanej analýze krvnej vzorky, pričom obaja uviedli, že
nezistili pochybnosť, resp. nič čo by naznačovalo, že by bol biologický materiál znehodnotený. Ak by k
niečomu takému prišlo bolo by to uvedené v správe KEÚ PZ. Znalci sa tiež vyjadrovali k bežnej praxi
pri odbere krvi, ktorá zodpovedá postupu, ktorý bol zvolený v prejednávanom prípade. Vzorka krvi bola

odobratá do skúmavky, zapečatená a následne uložená v chladiacom boxe. Skutočnosti, že vzorka krvi
nebola znehodnotená je podporená aj skutočnosťou, že v odbornom vyjadrení KEÚ PZ o znehodnotení
vzorky nie je žiadna informácia, ktorá podľa vyjadrenia oboch znalcov, v prípade znehodnotenia
krvnej vzorky, by bola v správe uvedená. Vyšetrenie predloženej krvi metódou kapilárnej plynovej
chromatografie s plameňovo-ionizačným detektorom s použitím headspace techniky bolo vykonané

odborne, nebolo zistené nič netypické, alebo neštandardné, pričom táto technika patrí medzi štandardne
uznávané techniky vyšetrovania alkoholu v krvi a je využívaná medzinárodne. Ani skutočnosť, že KEÚ
PZ nemá akreditáciu na plynovú chromatografiu, nemá vplyv na správnosť vykonaného vyšetrenia krvi.
Zo znaleckého posudku MUDr. B. PhD. vyplýva, že neakreditovaná skúška nemusí znamenať, že je
automaticky menej spoľahlivá, menej presná, respektíve menej správna. KEÚ PZ garantuje presnosť,

správnosť a spoľahlivosť uvedeného stanovenia obsahu etanolu v krvi obžalovaného. KEÚ PZ je
certifikovaným pracoviskom podľa ISO 90011.2008 v rozsahu platnosti „Systém riadenia odbornej a
znaleckej činnosti vo vednom odbore kriminalistika“, čiže mal zavedený systém manažérstva kvality v
súlade s požiadavkami uvedenej medzinárodnej normy.“ Zo znaleckého posudku doc. MUDr. J. CSc.
MPH. vyplýva, že výsledky tejto metódy sú vo forenznej praxi využiteľné bez ohľadu na to, či metóda

je alebo nie je akreditovaná. Z vykonaného dokazovania jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností
ďalej vyplynulo, že obžalovaný sa podrobil vyšetreniu krvi dňa 17.06.2018 o 00:02 hod. a bola mu
zistená koncentrácia alkoholu najmenej 1,99 promile v krvi. Nakoľko sa však odber krvi uskutočnil
až 52 minút od zastavenia a kontrolovania vozidla obžalovaného hliadkou OO PZ Malacky, teda od
vedenia motorového vozidla obžalovaným, súd zameral doplnené dokazovanie (v zmysle vysloveného

názoru KS BA) na ustálenie koncentrácie alkoholu v krvi obžalovaného v čase vedenia a zastavenia
motorového vozidla, t. j. v čase o 23.10 hod. dňa 16.06.2018. V prejednávanej veci bolo vykonané
znalecké dokazovanie znalcami z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, pričom
obaja znalci vykonali bilančný prepočet koncentrácie alkoholu v krvi obžalovaného. Obaja znalci pri
opakovanom výsluchu na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli hodnotu 1,17 promile, na čas odberu

krvi obžalovanému, t. j. 00:02 hod. dňa 17.06.2018, pričom obaja potvrdili rovnaký spôsob výpočtu tejto
hodnoty bilančným prepočtom, vychádzajúc z údajov o konzumácii alkoholu, ktoré uvádzal obžalovaný
pri výsluchu v prípravnom konaní. Keďže hodnota bilančného prepočtu 1,17 promile bola v rozpore
so zistenou koncentráciou etanolu v krvi 1,99 g/kg v čase o 00.02 hod dňa 17.06.2018 (analyzované
metódou kapilárnej plynovej chromatografie s plameňovo - ionizačným detektorom s použitím headpace

technicky), je zrejmé, že údaje, ktoré poskytol obžalovaný pri svojom výsluchu o množstve požitého
alkoholu, zrejme neboli správne, alebo úplné.Znalec MUDr. J. CSc. na hlavnom pojednávaní taktiež uviedol, že je možné realizovať aj matematický
prepočet hodnoty alkoholu v krvi obžalovaného v čase zastavenia motorového vozidla, pričom možno
takýto prepočet urobiť v prípade, ak sa osoba nachádzala vo vylučovacej fáze. Uviedol, že vylučovacia

fáza nastupuje po vstrebávacej fáze, pričom pri pití nalačno by to malo byť cca po 30 minútach od
požitia alkoholu. Ďalej znalec uviedol, že pre matematický prepočet je ideálne mať k dispozícii 2 vzorky
odobratej krvi, avšak je možné učiniť matematický prepočet aj z jednej odobratej vzorky s konkrétnym
časovým údajom odberu krvi, ak sa osoba nachádzala vo vylučovacej fáze. V tejto súvislosti súd
poukazuje na výpoveď obžalovaného, ktorý vo vzťahu k požitému alkoholu pred jazdou uviedol, že

v krátkom časovom úseku pred začatím jazdy požil 4 alebo 5 pol deci liehového nápoja, konkrétne
hruškovice s 52 percentným obsahom alkoholu. Jazdu započal niečo po 23:05 hod, pričom tento alkohol
požil v priebehu 20-25 min pred jazdou. S poukazom na uvedené tvrdenie obžalovaného, možno
konštatovať, že obžalovaný sa v čase zastavenia motorového vozidla policajnou hliadkou už nachádzal
vovylučovacej(eliminačnej)fázealkoholemickejkrivky,pričomvčaseodzastaveniamotorovéhovozidla
do odberu krvi dňa 17.06.2018 o 00.02 hod., nepožil žiaden iný alkohol, a taktiež od zastavenia

motorového vozidla do odberu krvnej vzorky neuplynula doba viac ako 15 hodín. Znalec ďalej uviedol,
že matematickým prepočtom dospel k záveru, že hodnota alkoholu v krvi obžalovaného bola v čase
zastavenia motorového vozidla dňa 16.06.2018 v čase o 23.10 hod v rozmedzí 2,11 – 2,19 promile
alkoholu v krvi (vychádzajúc z hodnoty 1,99 promile v čase o 00.02 hod dňa 17.06.2018). K rovnakému
záveru matematickým prepočtom dospel aj znalec MUDr. B. PhD.

Vzhľadom na uvádzané skutkové zistenia, následne upravil prvostupňový súd aj skutkovú vetu a doplnil
časť skutku o nové skutkové zistenia a to, že v čase vedenia a zastavenia motorového vozidla t.j.
dňa 16.06.2018 v čase o 23.10 hodine bola obžalovanému zistená koncentrácia najmenej 2,11 promile
alkoholu v krvi. Súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, to však

neznamená, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom, uvedeným vo
výroku rozsudku, musí byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť a iné naopak pribudnúť,
nesmiesazmeniťlenpodstataskutku.Podľaustálenejsúdnejjudikatúrytedanemožnochápaťtotožnosť
skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami popísanými v obžalobnom návrhu a výrokom
rozhodnutia súdu. Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami, pričom súd môže a musí

prihliadať k tým zmenám skutkového deja, ku ktorým došlo v procese dokazovania. Totožnosť skutku je
teda zachovaná, ak je zachovaná jeho podstata. Podstatu skutku pritom tvorí konanie páchateľa, ktorým
sa rozumejú prejavy vôle páchateľa vo vonkajšom svete, ak sú zahrnuté zavinením a následok týmto
konaním spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva hmotného a ktorý spočíva v porušení
alebo ohrození hodnôt (záujmov, vzťahov) chránených trestným zákonom, t. j. objektu trestného činu

(viď rozhodnutie NS SR z 11. apríla 2012, sp. zn. 6 Tdo 18/2012). Podstata skutku je tak určovaná
účasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok
porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené trestným zákonom. Následkom z hľadiska
zachovania totožnosti skutku je potrebné rozumieť porušenie individuálneho objektu trestného činu
v jeho konkrétnej podobe, teda konkrétny následok (porušenie alebo ohrozenie určitého jedinečného

vzťahu – záujmu), nie určitý typ následku. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že
totožnosťskutkuvtrestnomkonaníbudezachovanápopriúplnejzhodekonaniaanásledkutiežvtedy,ak
bude daná zhoda aspoň v konaní pri rozdielnom následku alebo zhoda aspoň v následku pri rozdielnom
konaní, ale rovnako i vtedy, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to za
predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach (z hľadiska zachovania totožnosti konania

i následku nie sú podstatné napríklad tie skutkové okolnosti, ktoré charakterizujú len zavinenie či iný
znak subjektívnej stránky činu).

Z vykonaného dokazovania, tak ako už súd vysvetlil vyššie, bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené
to, že obžalovaný dňa 16.06.2018 v čase o 23.10 hodine v meste Malacky, v rozpore s ustanovením §

4 odsek 2 písmeno d/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o doplnení niektorých zákonov, po
požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo zn. Toyota Avensis, EČ: D. XXX H., kde
bol na ulici Radlinského zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Malacky s tým,
že sa nepodrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, podrobil sa však lekárskemu vyšetreniu
odberom krvi dňa 17.06.2018 v čase o 00.02 hodine a následnému vyšetreniu krvi, pričom mu bola

zistená koncentrácia najmenej 1,99 promile alkoholu v krvi, s tým, že v čase vedenia a zastavenia
motorového vozidla t.j. dňa 16.06.2018 v čase o 23.10 hodine mu bola zistená koncentrácia najmenej
2,11 promile alkoholu v krvi, a týmto konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. Z hľadiska objektívnej stránky vovzťahu ku skutku uvedenému vo výrokovej časti rozsudku je teda nepochybné, že v príčinnej súvislosti s
priamym úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného, spočívajúcom v konaní v stave vylučujúcom
spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život

alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím došlo ku trestnoprávne relevantnému
následku. Obžalovaný je tiež spôsobilým subjektom skutkovej podstaty trestného činu, keď v čase
spáchania skutku bol trestne zodpovednou osobou v rozsahu veku i príčetnosti. Súd preto uzatvára, že
obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu
a preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na vyššie
popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách

o druhu a výmere trestu tak aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo
zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu

a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nebol
doposiaľ súdne trestaný. Z ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa dopustil

v minulosti deviatich drobných priestupkov na úseku cestnej premávky, čo bolo vyriešené blokovými
pokutami alebo napomenutím.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd
už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona -
tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči

ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu
nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o
treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný

s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. V zmysle tejto
požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi
spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa
nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov
páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť

prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne (ale
samozrejmeineprimeranemierne)trestypôsobiaškodlivonapáchateľaispoločnosť.Primeranosťtrestu
je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným
predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho

protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany
páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného taktiež obligatórne prihliadol aj na pomer a závažnosť
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd

u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona spočívajúcu v tom,
že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, čo je preukázané najmä listinami
(odpis registra trestov, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť. U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (1:0). V zmysle § 38 ods. 3Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie
trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 1
roku na 8 mesiacov. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe až 8 mesiacov.

Prokuratúra sa domáhala uloženia podmienečného trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici
trestnej sadzby a súčasne navrhovala uložiť aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že pri ukladaní trestu je potrebné v
prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám

zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej
trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny.
Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad aj
alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona stanovuje zákonodarca trestnú
sadzbu v rozpätí až na 1 rok. Už týmto ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny (§ 10 ods. 1

písm. b) Tr. zák.), avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil
zákonodarca tento trestný čin medzi najmenej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho
spáchanie nemusí súd povinne vôbec ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák. argumentum
a contrário). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj
prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody (nakoľko sa jedná o nedbanlivostný

trestný čin). Súd za spáchanie prečinu podľa § 158 Tr. zák. môže preto uložiť dokonca len samostatné
alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne.
Z uvedených skutočností vyplýva, že prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona nie je
podľa zákonodarcu typovo závažným trestným činom.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd ďalej prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -

potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto
uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu je potrebné
osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu,
pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok
omožnostinápravypáchateľasisúdvytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnosti

spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobných
pomerov obžalovanej osoby a jeho trestnej ( príp. priestupkovej) minulosti, ktoré sú rovnocennými

právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery.
K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného
vtrestnomkódexeodrádzaverejnosťodpáchaniatrestnejčinnosti,pričomintenzitatejtoprevencierastie
so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu
páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.

Súd mal za to, že okolnosti prípadu (samotný skutok bol spáchaný v roku 2018), povaha spáchaného
prečinu (ide o menej závažný trestný čin) a možnosti nápravy obžalovaného (ide o človeka
v dôchodkovom veku, doposiaľ netrestaného, celý život riadne pracujúceho, pričom v prípade spáchania
skutku sa jednalo o ojedinelé vybočenie z inak riadneho vedenia života), nie je potrebné ukladať mu

nepodmienečný prípadne podmienečný trest odňatia slobody (§ 56 ods. 2 zák.).

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť,
ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest

odňatia slobody neukladá.

Vzhľadom na vyššie uvedené, považoval súd za primeraný, zákonný a spravodlivý trest uloženie tzv.
„alternatívneho“ peňažného trestu vo výške 1.200,- EUR, ktorý je schopný u obžalovaného splniť svoj
účelvzmysle§34ods.1Tr.zák.,pričomsúdmalzato,žepeňažnýtrestvtakejtovýškebudeobžalovaný

schopný aj zaplatiť (§ 57 ods. 1 Tr. zák.), a to aj vzhľadom k jeho vlastnému vyjadreniu. Pre prípad,
že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil súd obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody na 1 mesiac, ktorého výmeru považoval rovnako za primeranú (§ 57
ods. 3 Tr. zák.).

Ďalej súd uvádza, že pri trestnej činnosti v doprave má uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá každého druhu z pohľadu individuálnej prevencie, ako aj z pohľadu všeobecnej prevencie
významný účel, pričom najmä pri porušení dôležitej povinnosti vodiča je jeho ukladanie v súlade s
ustálenou súdnou praxou. Vzhľadom na uvedené, uložil súd obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť
motorovévozidlávšetkýchdruhovvtrvaní1(jeden)rok.Podľa§61ods.1,2Tr.zák.trestzákazučinnosti
spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania,

povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky
výkonu upravuje osobitný zákon. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak
sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov mu bol uložený vo výmere jeden rok, čo je na spodnej hranici upravenej trestnej
sadzby (upravená sadzba 1 až 7 rokov, sadzba upravená z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností).

Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu. Preto je jeho
uloženie plne odôvodnené najmä vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o
svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlá. Ide o typickú sankciu trestnú za porušenie
pravidiel v cestnej premávky, najmä za trestné činy spáchané v doprave.

Súd je presvedčený, že peňažný trest vo výmere 1.200,- EUR, za súčasného uloženia trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov mu bol uložený vo výmere jeden rok, je pre
obžalovaného dostatočný, primeraný a adekvátny. Podľa názoru súdu osobu páchateľa treba hodnotiť
vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa, treba posúdiť negatívny alebo
pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho

správania sa v spoločnosti. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho
nápravy, najmä z hľadiska určenia prognóz jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia
jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálneho
prostredia. Súd musí zvažovať prísnu individualizáciu trestu, a individualizáciu trestnej činnosti - čo v
danom prípade aj vykonal. I z predmetných dôvodov vo vzťahu k osobe obžalovaného mal súd za to, že

na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje i trest ktorý uložil. Predmetná výmera a druh trestu je
dostatočne prísny vzhľadom tak na individuálnu ako i generálnu prevenciu. Súd má za to, že je potrebné
primárne nevyhnutné uviesť, že vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržiavať princíp úmernosti
represie,abytátoneprekročilamierunevyhnutnú,presplnenieúčelutrestu.Súdvtomtosmereakceptuje
potrebu zvolenia optimálnej miery represie, keďže ani príliš prísny, ale ani príliš mierny trest nepôsobia

výchovne. Uložený trest súdom uložený spĺňa požiadavku na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
osobou obžalovaného. Uložený trest v predmetnej výmere spĺňa generálno-prevenčnú funkciu, pretože
je spôsobilý pôsobiť odraďujúco na potencionálnych páchateľov obdobnej trestnej činnosti. Zároveň bolo
vyjadrené i morálne odsúdenie páchateľa. Predmetný trest korešponduje i s účelom trestu deklarovaným
v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. výmera a druh trestu nie sú neprimerane mierne práve s prihliadnutím

na § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.. Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná
žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste
možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s
maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.