Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Csp/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117215391
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5117215391.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: Intrum

Slovakias.r.o.,sosídlomMýtna48,81107Bratislava–StaréMesto,IČO:35831154,právnezastúpený:
JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Kadnárova 85, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača, proti
žalovanej: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F., právne zastúpená: JUDr. PaedDr. Markéta
Kahátová, Hlinická 401/11, 014 01 Bytča, IČO: 53 773 942, o zaplatenie 18.900,18 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 230 eur zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,56 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.05.2017 domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 18.900,18 eur spolu s úrokom
z omeškania a na náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že právny predchodca pôvodného žalobcu Consumer Finance

Holding, a.s., tzn. spoločnosť Quatro, a.s. a Žalovaný uzatvorili spolu dňa 20.4.2012 zmluvu o pôžičke
evid. č, 6117158, na základe ktorej poskytol Žalobca Žalovanému pôžičku vo výške 20000 Eur
(..Schválená výška pôžičky"). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecne obchodné podmienky.
Podľa zmluvy o pôžičke mal Žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume
331,57 Eur., a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 37220.4 Eur. Do dnešného dňa uhradil Žalovaný
z vyššie uvedenej zmluvy sumu 7403,26 Eur. Vzhľadom na to. že Žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku resp. Jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade .so zmluvou a

podmienkami k zmluve. Žalobca dňa 21.5.2014 listom - predžalobná upomienka, vyzval Žalovaného k
úhrade dlžných splátok a Žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko
k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.06.2014 úver zosplatil. Do dňa podania žaloby
Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to odo
dňa nasledujúceho po zosplatnení dlhu. Žalobca si v konaní zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom
Prehľade splátok a úhrad v stĺpci ..Pokuta" v sume 2545.44 Eur neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného
návrhu mal Žalovaný uhradiť sumu 26257,84 Eur /označené na konci výpisu ako stĺpce .,Splátka"/.

Súčasťou pohľadávky Žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré
si Žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 45,6 Eur /označené na konci výpisu ako stĺpec ..MP3"/'.
V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s
jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Nazáklade vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy v Žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí suma
18900,18eur(istina:26257,84eur+nákladynavymáhanie:45,60eur–úhrady:7403,26eur).Zostatok
pohľadávky evidovaný v Prehľade úhrad a splátok stĺpec ..Zostatok"-' zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške

2545,44 Eur /stĺpec ..Pokuta"/', ktorú si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje (zostatok: 21 445,62 eur –
pokuta: 2 545,44 eur ´18 900,18 eur).

3. Žalovaný na podanú žalobu reagoval na základe výzvy súdu podaním na č.l. 28 spisu, kde uviedol,
že žalobcovi sú posielané mesačné splátky v hodnote 30 eur. Zároveň poukázal na skutočnosť, že úver

je bezúročný, pričom vo veci plynie premlčacia doba 3 rokov.

4. Uznesením zo dňa 15.02.2018, sp. zn. 2Csp/95/2017-46 tunajší súd na základe návrhu pôvodného
žalobcu pokračoval v konaní so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako žalobcom a zároveň pripustil
zmenu na strane žalobcu tak, že žalobcom sa v konaní stala spoločnosť označená v záhlaví tohto
rozsudku.

5. Uznesením zo dňa 17.04.2023, sp. zn. 2Csp/95/2017-85 tunajší súd prerušil konanie do
právoplatného skončenia dedičského konania vedenom po poručiteľovi, pôvodnom žalovanom,
z dôvodu jeho úmrtia dňa XX.XX.XXXX, tzn. v priebehu konania.

6. Uznesením zo dňa 22.04.2024, sp. zn. 2Csp/95/2017-100 tunajší súd po právoplatnom skončení
dedičského konania pokračoval v konaní s dedičom žalovaného.

7. Žalobca následne podaním (č.l. 107 spisu) doručeným tunajšiemu súdu zobral žalobu v časti úhrad
uskutočnených zo strany pôvodného žalovaného v priebehu konania späť a to vo výške sumy 230 eur

spolu s príslušným úrokom z omeškania.

8. Podaním zo dňa 14.06.2024 (č.l. 121 spisu) žalovaná namietla nedôvodnosť žalobou uplatneného
nároku. Poukázala na tú skutočnosť, že má v konaní postavenie spotrebiteľa, pričom uplatnila vo veci
námietku premlčania. Zároveň poukázala na nedostatky predloženej zmluvy, ktorá neobsahuje správnu

RPMN, na základe čoho je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako uviedla,
že veľkosť písma v predloženej zmluve je príliš malá. Poukázala na skutočnosť, že žalobca v rozpore
s dobrými mravmi si svoju pohľadávku neuplatnil v dedičskom konaní po pôvodnom žalovanom. Podľa
názoru žalovanej sú VOP formulárom, ktorý spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, nikdy ich nepodpísal
a preto sa jedná o neplatný právny úkon. Žalovaná ďalej spochybnili uplatnený úrok z omeškania vo

výške 8,15 %. Poukázala ďalej na skutočnosť, že nadobudla po pôvodnom žalovanom dedičstvo vo
výške 3 766,87 eur, preto s poukazom na § 470 ods. 1 OZ nemôže byť zaviazaná na úhradu celej dlžnej
sumy.

9. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 20.06.2024, na ktorom vec prejednal za účasti právnej

zástupkynežalovanej.Právnyzástupcažalobcuospravedlnilsvojuneúčasťnanariadenompojednávaní,
nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Súd uvedené pojednávanie odročil
a žalobcu vyzval na preukázanie skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe, keď zo strany žalobcu nebolo
súdu predložené okamžité zosplatnenie úveru, ako aj preukázanie jeho doručenia žalovanému, ktoré
dôkazy mal žalobca súdu predložiť do 10 dní.

10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.07.2024 súdu predložil Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru zo dňa 25.06.2014, zmluvu a potvrdenie o realizovaní platby vo výške 20 000 eur dňa
20.04.2012. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ku dňu uskutočnenia podania je pôžička po konečnom
termíne splatnosti úveru (4/2022).

11. Súd vo veci vykonal v poradí druhé pojednávanie dňa 18.07.2024, na ktorom vec prejednal za účasti
právnej zástupkyne žalovanej. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaní, nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Právna zástupkyňa žalovanej
v konaní poukázala na nesplnenie podmienok pre vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, keď

z predloženej výzva vyplýva lehota na splnenie povinnosti do 05.07.2014, pričom k zosplatneniu došlo
k 19.06.2014. V tej súvislosti poukázala na nesplnenie si dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu.

12. Súd sa v prvom rade vysporiadal s procesným úkonom uskutočneným zo strany žalobcu.13. Žalobca zobral nárok v časti istiny 230 eur späť (č.l. 109 spisu) z dôvodu úhrad uskutočnených
zo strany žalovaného, ktoré úhrady boli uskutočnené nasledovne: platba vo výške 15.00 € zo dňa

18.10.2018, platba vo výške 15.00 € zo dňa 03.12.2018, platba vo výške 25.00 € zo dňa 27.12.2018,
platba vo výške 25.00 € zo dňa 21.01.2019, platba vo výške 100.00 € zo dňa 20.02.2019, platba vo
výške 50.00 € zo dňa 21.03.2019, platba vo výške 20 eur zo dňa 16.05.2023. Predmetom konania tak
zostalo zaplatenie sumy 17 280,16 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.

14. V zmysle § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

15. V zmysle § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. V zmysle § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Súd s poukazom na späťvzatie žaloby v časti uskutočnenej zo strany žalobcu pred prvým
pojednávaním vo veci, keď súd v predmetnom konaní nevykonával predbežné prejednanie sporu,

výrokom I. tohto rozsudku konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 230 eur zastavil.

18. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom,
pričom na vec aplikoval nasledovné právne ustanovenia.

19. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „občiansky zákonník“),
právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

22.Podľa§52ods.1až4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania

alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.25.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

27. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva

za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

28. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

31. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

32. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

33. Podľa § 1 písm. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

34.Podľa§2ods.zákonaospotrebiteľskýchúveroch,naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

36. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm.
a) – y).

37. Podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak podľa písm. a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, podľa
písm. b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.

38. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase postúpenia
pohľadávky (22.08.2017), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a podľa písm. a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľaoprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na
veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a podľa
písm. b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského

úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.

39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

40. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých po 1.2.2013 je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie stanovená Európskou centrálnou bankou je od
11.06.2014 vo výške 0,15 %.

42. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného nároku sa súd prednostne zameral na skúmanie
vecnej legitimácie strán sporu, predovšetkým na skúmanie, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný
domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe uzatvorenej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené

právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej,
t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Z uznesenia Ústavného
súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, vyplýva, že pasivita žalovaného v konaní nemôže mať

zanásledok(aplikáciou§151ods.1a2CSP)povinnosťvšeobecnéhosúdupriznaťakýkoľvekuplatnený
nárok. Najvyšší súd SR vo sporom uznesení zo dňa 28.09.2022, sp. zn. 9Cdo/317/2021 uviedol, že
už v rozhodnutí R 60/2018 najvyšší súd konštatoval, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom
ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť
postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí

prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti.... Ustanovenie § 17 zákona o spotrebiteľských
úveroch predstavuje normatívnu súčasť ochrany spotrebiteľa a prísnejšiu úpravu režimu postúpenia
pohľadávky, než je zakotvená v Občianskom zákonníku, ktorá v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany
kladie ďalšie podmienky na veriteľa podmieňujúce platnosť postúpenia pohľadávok zo spotrebiteľských
úverov na iné subjekty.... Je povinnosťou súdu ex offo a aj bez námietky pristúpiť k preskúmaniu

platnosti postúpenia žalovanej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu, i napriek tej skutočnosti, že zo strany
žalovaného nebola v konaní namietaná aktívna vecná legitimácia, keď však súd je povinný vždy skúmať
aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, o to viac, keď sa jedná o konanie s ochranou slabšej strany tak, ako
to vyplýva aj z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR, súd zameral pozornosť na vysporiadanie sa
s otázkou platného postúpenia pohľadávky, tzn. súd skúmal, či došlo k postúpeniu pohľadávky v súlade

sozákonom,nazákladektorejskutočnostibysúdmoholkonštatovať,žežalobcajeskutočnýmnositeľom
práva, ktorého sa v spore voči žalovaným domáha.

43. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť Quatro, a.s., ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.

ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 20.04.2012 Zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie,
predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 20 000 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v
120 mesačných splátkach vo výške 331,57 eur s poistením, suma 310,17 eur bez poistenia, pri ročnej
úrokovej sadzbe 14,90 %, RPMN 14,90 %, priemernej hodnote RPMN 12,45 %, s celkovými nákladmi
spotrebiteľa 17 220,40 Eur a celkovou čiastkou 37 220,40 Eur. Termín konečnej splatnosti bol stanovený

na 4/2022.

44. Je nutné konštatovať, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanej nárok vzniknutý mu
z poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úverochúčinného v čase uzatvorenia zmluvy (20.04.2012), spotrebiteľským úverom na účely uvedeného zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pôvodný žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ.
Predmetná zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou a teda na právny vzťah založený zmluvou o
pôžičke súd aplikoval príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň v súlade s vyššie citovaným ustanovením

zákona o spotrebiteľských úveroch podriadil aj pod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch, v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

45. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok, ktorý na neho prešiel titulom právneho nástupníctva po tom, čo
právny predchodca žalobcu vykonal predčasné zosplatnenie úveru. V predmetnom prípade súd skúmal,
či došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, ktorý mohol byť následne postúpený na tretí

subjekt (v tomto prípade na žalobcu).

46. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v
§ 53 ods. 9 občianskeho zákonníka v spojení s § 565 občianskeho zákonníka, v prípade banky aj
v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a zákonné postúpenie

pohľadávky, v spojení s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť splnené
kumulatívne. Súd poukazuje na to, že § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie
tzv. lex specialis k § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť
len do splatnosti nasledujúcej splátky. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo

podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez
ohľadu na to, že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky. V zmysle § 17 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z.z. platí, že práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú
a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom

termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Platí teda, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy uskutočnenej v súlade s § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka. Uvedené predpoklady
sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia

pohľadávky. Tieto vyššie zmienené podmienky postúpenia stanovuje priamo občiansky zákonník,
tzn. ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia
pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 občianskeho zákonníka neplatný. Z vyššie uvedených
ustanovení zákona vyplýva, že v predmetnom prípade bolo možné postúpiť iba pohľadávku, ktorá je
v celosti splatná. Žalobca v konaní produkoval skutkové tvrdenia, z ktorých vyplýva, že k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru došlo ku dňu 19.06.2014, kedy právny predchodca
žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky z predmetného úveru. K tomu súdu predložil dôkaz –
Predžalobnú upomienku zo dňa 21.05.2014 (č.l. 6 spisu) a na výzvu súdu vykonanú v súlade s § 295
CSP aj Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (č.l. 136 spisu). Žalobca napriek výzve súdu
nepredložil dôkaz o zaslaní predmetného oznámenia žalovanému.

47. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného
plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho mal úver zosplatniť v súlade so
zmluvnými dojednaniami zmluvy a v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, súd skúmal, či
v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu, tzn. či bolo preukázané

zosplatnenie úveru v súlade so zákonom. Totiž k postúpeniu pohľadávky mohlo dôjsť iba v prípade
splatnosti celého dlhu. K tomu súd uvádza, že pri postúpení pohľadávky postupom, ktorý je v rozpore
so zákonom, musí súd na rozpor so zákonom prihliadať vždy a ochranu takémuto konaniu nepriznať.
Pokiaľ žalobca poukazoval na tú skutočnosť (podaním na č.l. 134 spisu), že v súčasnosti je dlh
žalobcu po celkovej dobe splatnosti, k tomu súd uvádza, že k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť pred

uplynutím celkovej doby splatnosti (4/2022), pričom súd skúmal splnenie zákonných podmienok pre
platné zosplatnenie ku dňu postúpeniu pohľadávky (22.08.2017). Rovnako žaloba bola podaná ešte
pred uplynutím celkovej doby splatnosti.48.Výzvouzodňa21.05.2014(č.l.6spisu)právnypredchodcažalobcuoznámilprávnemupredchodcovi
žalovanej, že ku dňu 21.05.2014 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 1 027,71 eur, pričom
vyzvalprávnehopredchodcužalovanejnaúhraduuvedenejsumy.Vpredmetnejvýzvezároveňupozornil

právneho predchodcu žalovanej, že ak do 05.07.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci
03/2014, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Predmetná výzva bola zaslaná
na adresu právneho predchodcu žalovanej.

49. Právny predchodca žalobcu následne listom zo dňa 25.06.2014 pristúpil k okamžitému zosplatneniu

zostatku úveru s príslušenstvom a vyzval právneho predchodcu žalovanej na predčasné splatenie
zostatku úveru, pričom dlžná čiastka je vo výške 19 374,13 eur. Uvedené zosplatnenie bolo zaslané na
adresu právneho predchodcu žalovanej.

50. Zo systematického zaradenia ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 v Občianskom zákonníku ako aj
logického výkladu vyplýva, že zákonodarca pre platnosť okamžitého zosplatnenia pohľadávky vyžaduje

uskutočnenie 2 úkonov, tzn. výzvu, v ktorej je dlžník upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie práva zosplatniť dlh a následné zosplatnenie úveru, ktoré zosplatnenie môže veriteľ vykonať
najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky. Výzvu aj okamžité zosplatnenie
úveru je možné považovať za právny úkon v zmysle § 35 občianskeho zákonníka, keď sa jedná
o prejav vôle smerujúci k zmene, príp. zániku práva a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto

prejavom spájajú. Totiž vyhlásením okamžitej splatnosti úveru jednoznačne dochádza k zmene pôvodne
dohodnutých zmluvných podmienok v zmysle zmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Aby boli
právne úkony (tzn. okamžité zosplatnenie a výzva) platné, vyžaduje sa v súlade s § 37 občianskeho
zákonníka, aby boli uskutočnené slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Vo vzťahu k výzve (č. l. 6
spisu) súd uvádza, že z uvedenej výzvy vyplýva, že pre prípad nezaplatenia splátky za mesiac 03/2014,

je právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Právny predchodca žalobcu uložil právnemu
predchodcovižalovanejlehotunazaplateniedo05.07.2014.Napriekuvedenejskutočnosti,žeprávnemu
predchodcovi žalovanej ešte neuplynula lehota stanovená v predžalobnej výzve na zaplatenie splátky
splanej v mesiaci 03/2014, ktorá dodatočná lehota bola stanovená do 05.07.2014, pristúpil právny
predchodca žalobcu k okamžitému zosplatneniu úveru ku dňu 25.06.2014. Je teda zrejmé, že právny

predchodca žalobcu nemohol pristúpiť k zosplatneniu úveru pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci
03/2014, keďže jej dodatočná lehota na zaplatenie v zmysle predžalobnej výzvy zo dňa 21.05.2014
ku dňu 25.06.2014 ešte neuplynula. Zo strany žalobcu súdu neboli poskytnuté skutkové tvrdenia, na
základektorýchbybolomožnékonštatovať,žeprávnypredchodcažalobcupristúpilkzosplatneniuúveru
pre nezaplatenie inej, v čase uskutočnenia okamžitého zosplatnenia už splatnej splátky.

51. Vo vzťahu k okamžitému zosplateniu (č. l. 136 spisu) súd uvádza, že zo súdu predloženého
zosplatnenia nevyplýva, vo vzťahu ku ktorej konkrétnej splátke (v akej výške, s akou splatnosťou)
veriteľ, t.j. žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, keď s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti je nutné konštatovať, že právny predchodca žalobcu nemohol pristúpiť k okamžitému

zosplatneniu ku dňu 19.06.2014 tak, ako žalobca tvrdí a preukazuje uvedené skutočnosti Oznámením
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.06.2024. Je nutné zmieniť, že uvedená skutočnosť
(zistenie, pre ktorú splátku došlo k uskutočneniu okamžitého zosplatnenia úveru) je podstatnou pre
vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a zistenie, resp. overenie splnenia podmienok postupcu vo
vzťahu k § 53 ods. 9 a § 565 občianskeho zákonníka. Dlžníkovi bez uvedenia podstatných skutočností

nie je zrejmé, či veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti po tom, čo bol vo vzťahu ku
konkrétnej splátke v omeškaní najmenej 3 mesiace. Súd má s poukazom na vyššie zmienené za to, že
právny úkon – okamžité zosplatnenie je neplatným právnym úkonom, keď nebolo v konaní preukázané
splnenie podmienok pre okamžité zosplatnenie úveru (súdu nebola predložená výzva, z ktorej je možné
konštatovať, že pred 19.06.2014 právny predchodca žalobcu vyzval právneho predchodcu žalovanej

na zaplatenie konkrétnej dlžnej splátky s určením dodatočnej lehoty na zaplatenie do dňa okamžitého
zosplatneniaúveru,t.j.do19.06.2014).Okamžitézosplatneniejeneplatnýmprávnymúkonomajprejeho
neurčitosť a nezrozumiteľnosť, keď z neho nevyplýva, ku ktorej konkrétnej splátke, v akej výške, s akou
splatnosťou je dlžník v omeškaní a teda právny predchodca žalobcu využíva právo vyplývajúce mu z §
53 ods. 9 a § 565 občianskeho zákonníka. Právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý je nutné posúdiť

ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka. S takýmto záverom
sa rovnako stotožnil Krajský súd v Prešove, ktorý v rozhodnutí zo dňa 28.06.2018 sp. zn. 6Co/26/2017
uviedol, že „Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu
by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodolvyužiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad
rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na
úkor určitosti, nejasný , vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§37 ods.1 OZ)“. Rovnaký

záver plynie z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 6CoCsp/14/2023, ktorý
uviedol, že výzvu veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ako aj žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky podľa ust. § 565 OZ je tak nesporne bez najmenších pochybností
potrebné považovať za právne úkony, t. j. za prejav vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku, zmene
alebo zániku práv alebo povinností, ktoré s takýmto prejavom spájajú uvedené ustanovenia OZ. Tieto

právne úkony tak pre svoju platnosť vyžadujú v zmysle ust. § 37 OZ určitosť a zrozumiteľnosť. Inak
povedané, z prejavu vôle veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ musí byť jednoznačne, určito a
zrozumiteľne zrejmé naplnenie podmienok/hypotézy týchto právnych noriem. V prípade výzvy veriteľa
podľa ust. § 53 ods. 9 OZ by tak malo byť z tohto právneho úkonu veriteľa zrejmé, že spotrebiteľ je v
omeškaní so zaplatením tej ktorej individualizovanej splátky / splátok, pre ktoré omeškanie v prípade
jeho trvania viac ako tri mesiace, bude môcť veriteľ uplatniť právo podľa ust. § 565 OZ, pričom táto

výzva sa musí dostať spotrebiteľovi najneskôr 15 dní predtým, ako veriteľ toto právo uplatní. Rovnako
tomu je aj v prípade právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 OZ, keďže pre nesplnenie niektorej
splátky môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky len do splatnosti nasledujúcej splátky. Pri
zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa „zosplatniť“ celú svoju pohľadávku podľa ust. § 53
ods. 9 OZ uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky pre

nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto
splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti splátky najbližšie nasledujúcej
po uplynutí doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky. Teda aj z právneho
úkonu veriteľa podľa ust. § 565 OZ by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a
súčasne ust. § 53 ods. 9 OZ. Len takýto právny výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným

zmyslom a účelom ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ.

52.Súdtedatak,akojeuvedenévyššieustálil,žežalobcanepreukázalsplneniepodmienokpreokamžité
zosplatenie úveru, keď súdu nepredložil výzvu, z ktorej by bolo zrejmé, že došlo k splneniu podmienok
pre platné zosplatnenie úveru, ku ktorému malo dôjsť podľa žalobcu ku dňu 19.06.2014. Zároveň súd

uvádza, že oznámenie o okamžitej splatnosti úveru nebolo uskutočnené kvalifikovane, v súlade so
zákonom (§ 37 ods. 1, § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka), preto je nutné konštatovať neplatnosť
uvedeného právneho úkonu. V konaní rovnako nebolo preukázané doručovanie oznámenia o okamžitej
splatnosti úveru právnemu predchodcovi žalovanej.

53. Pokiaľ súd konštatoval tak, ako je uvedené vyššie v texte, že v konaní nebolo preukázané
splnenie zákonných podmienok pre platné zosplatnenie úveru, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky. Skutočnosť, že neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky vyplýva z
§ 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku zo
spotrebiteľského úveru predtým, ako sa stane splatnou pred termínom konečnej splatnosti (k tomu

pre neplatnosť zosplatňovacieho úkonu v predmetnom prípade nedošlo), resp. pred jeho konečnou
splatnosťou (konečná splatnosť úveru nastala až po tvrdenom postúpení pohľadávky). Pokiaľ teda
právny predchodca žalobcu postupoval na žalobcu pohľadávku zo spotrebiteľského úveru, ktorý pre
neplatnosť predčasného zosplatnenia nebol v čase postúpenia pohľadávky splatný, také postúpenie
pohľadávky je pre rozpor s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 z. z. neplatné. Pohľadávka, ktorá

mala byť postúpená k danému obdobiu totiž neexistovala. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak
neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho nie je žalobca subjektom aktívne vecne legitimovaným
v prebiehajúcom spore.

54. Súd uzatvára, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na

postúpenie pohľadávky, vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na
žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom podľa §
39 Občianskeho zákonníka a postupca (právny predchodca žalobcu) zostal veriteľom svojej pohľadávky,
ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla, na základe čoho je nutné konštatovať, že v konaní
nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

55. Vo vzťahu k samotnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorú mimoriadnu splatnosť úveru
vyhlásil právny predchodca žalobcu ku dňu 19.06.2014 (ktorá skutočnosť vyplýva iba zo skutkových
tvrdení žalobcu, nie z predloženého oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru) súd uvádza,že veriteľ môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno
skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní
viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje,

aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa
na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 občianskeho zákonníka je teda
podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa
na to, že toto právo využije. Veriteľ je potom časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo
splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí

veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. Keďže je zrejmé, že predložená výzva
nemohla byť podkladom pre zosplatnenie úveru, keďže v čase okamžitého zosplatnenia ešte neuplynula
dodatočná lehota na splnenie povinnosti, pričom oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
neuvádza, pre nezaplatenie ktorej splátky malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, súd ani
z dostupných údajov nie je schopný overiť, či došlo k splneniu podmienok definovaných v § 53 ods.
9 a § 565 občianskeho zákonníka, keď dlžník musí byť pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru

v omeškaní najmenej 3 mesiace, keď zároveň musí byť dlžníkovi zo strany veriteľa doručená notifikácia
s lehotou najmenej 15 dní na zaplatenie. Súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ nevie na základe
žalobcom uskutočnených úkonov overiť, či žalobca bol v omeškaní 3 mesiacov, za splnenia podmienky
uskutočnenia výzvy v zmysle § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka, o to viac nie je možné očakávať
od žalovaného, spotrebiteľa bez právneho vzdelania, aby k takémuto overeniu dospel. Až po splnení

týchto podmienok môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru. V žalobe absentujú skutkové tvrdenia,
v zmysle ktorých by súd mohol overiť splnenie podmienok pre okamžité zosplatnenie úveru, keď ani zo
žaloby, ani z iných vyjadrení žalobcu uskutočnených v konaní nevyplýva, vo vzťahu ku ktorej konkrétnej
splátke žalobca po splnení zákonných podmienok mal pristúpiť k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru.
Zo súdu predloženej predžalobnej výzvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu uložil právnemu

predchodcovi žalovanej dodatočnú lehotu na splnenie podmienky zaplatenia splátky za mesiac 03/2014
do 05.07.2014, preto uvedená výzva nemohla byť podkladom pre okamžité zosplatnenie úveru ku
dňu 19.06.2014. Skutočnosť, že by právny predchodcu žalobcu umožnil žalovanému splatiť dlžnú
splátku v lehote dlhšej, ako zákonnej 15-dňovej lehote, neoprávňuje žalobcu nerešpektovať lehotu
stanovenú vo výzve a v rozpore so svojim samotným konštatovaním pristúpiť k predčasnej splatnosti

úveru pre stanovenou lehotou (zákon sám hovorí o lehote „nie kratšej ako 15 dní“). Takýto postup
by rozhodne odporoval ustanoveniam o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní spotrebiteľských úverov.
Žalobca si v konaní nesplnil svoju povinnosť skutkových tvrdení, keď rozhodné skutkové konania, ktoré
majú vplyv na preukázanie uplatneného nároku tak, ako je uvedené vyššie v rozsudku, v žalobe (ako
aj v ostatných vyjadreniach žalobcu) absentujú. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je

unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez
ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie
súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom
procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená

na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu.
Povinnosť strany sporu preukázať vlastné tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo, nemôže byť
prenášaná na protistranu, pretože by to bolo v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho
procesu, ako aj s princípom zodpovednosti za unesenie dôkazného bremena a princípom formálnej
pravdy uplatňovanej v sporovom konaní. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn.

I. ÚS 246/2019, všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti
protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť
strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného
procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti a procesné bremená).

56. Žalobca vo vyjadrení na č. l. 134 spisu poukázal na skutočnosť, že dnešného dňa už uplynula
konečná splatnosť úveru, ktorá bola stanovená na 04/2022. K tomu súd uvádza, že žalobca v konaní
uplatnilsvojupohľadávkuvyplývajúcumuzuzatvorenejzmluvy,ktorúpohľadávkuuplatnilakopredčasne
zosplatnenú. Súd z dôvodu nesplnenia podmienok pre vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky (v čase
okamžitého vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pôžičky ešte neuplynula dodatočná lehota na úhradu

dlžnej splátky za mesiac 03/2014) a neurčitosti právneho úkonu podľa § 53 ods. 9 občianskeho
zákonníka prejudiciálne vyslovil neplatnosť okamžitého zosplatnenia a teda je nutné konštatovať, že
žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. Súd zároveň ustálil, že je s poukazom
na uvedenú neplatnosť úkonov nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznaťžalobcovi plnenie titulom splatnosti celého dlhu s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1
CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený, k čomu produkoval skutkové tvrdenia.
Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo

strany žalobcu (ktorá zmena ani nenastala) by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských
sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok
skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, súd nárok nemohol posudzovať
ako plnenie titulom uplynutia konečnej splatnosti úveru, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných
skutkových tvrdení) nárok (k tomu rovnako rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10CoCsp/14/2023).

Rovnako Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, uviedol, že
vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím
postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného
petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom
návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola
oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo

k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy.
Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol
naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity
žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť
uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216

CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím
porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.

57. Žalovaná v konaní namietala nepreukázanie poskytnutia pôžičky zo strany právneho predchodcu
žalobcu, neplatnosť zmluvy o pôžičke pre rozpor s dobrými mravmi, keď žalovaný v dedičskom konaní

po poručiteľovi – pôvodnom žalovanom, si neuplatnil v tomto konaní súdenú pohľadávku. Poukázala na
nemožnosťuložiťžalovanejpovinnosťplatiťsumuvyššiuako3766,87euratospoukazomna§470ods.
1 občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní namietal „nové“ námietky uskutočnené zo strany žalovanej,
keď ich nenamietal pôvodný žalovaný, k čomu súdu poukazuje na § 296 CSP, podľa ktorého platí, že
ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa v spotrebiteľských

sporoch nepoužijú, keď pritom žalovaná vstúpila do práv a povinností po pôvodnom žalovanom v súlade
s § 63 a 65 CSP.

58. Súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v konaní sa nezaoberal všetkými ďalšími
argumentmi žalovanej vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku. Považuje za potrebné však uviesť, že

žalobca v konaní preukázal poskytnutie plnenia v zmysle zmluvy o pôžičke, pričom žalovaný, ktorému
mali byť predmetné peňažné prostriedky poskytnuté, uvedenú skutočnosť nenamietal a v zmysle zmluvy
aj žalovanému poskytoval mesačné splátky.

59. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na potrebu aplikácie § 470 ods. 1 občianskeho zákonníka súd uvádza,

žesasuvedenýmnázoromstotožňuje.Zuzneseniaodedičstve,sp.zn.21D/281/2019-277(č.l.89spisu)
vyplýva, že žalovaná nadobudla čistú hodnotu dedičstva vo výške 3 766,87 eur. Platí, že zodpovednosť
dedičov za dlhy poručiteľa je obmedzená ustanovením § 470 občianskeho zákonníka. Dedič zodpovedá
voči veriteľom poručiteľa za jeho dlhy nielen vecami a inými majetkovými hodnotami, ktoré mu pripadli
z dedičstva, ale aj svojím vlastným majetkom, a to až do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva.

Cena dedičstva sa zisťuje v dedičskom konaní. Nezávisí na tom, či konkrétny dlh bol zahrnutý do pasív
dedičstva v konaní o dedičstve, alebo nie. V predmetnom prípade teda nastala situácia, že pohľadávka
veriteľa, ktorá je predmetom tohto konania nebola zahrnutá do pasív dedičstva a teda nemala vplyv na
čistú hodnotu dedičstva. V tomto konaní by súd pre prípad úspechu žalobcu v spore mohol rozhodnúť
o povinnosti žalovanej plniť dlh po pôvodnom žalovanom iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva,

ktorá bola ustálená na sumu 3 766,87 eur. V konaní neboli tvrdené ani preukázané iné pasíva, ktoré
neboli zahrnuté do dedičstva po poručiteľovi, ani náklady súvisiace s pohrebom po poručiteľovi, ktoré
by boli zaplatené žalovanou. Aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 29.09.2010, sp. zn. 4 Obo 74/2010
konštatoval, že v ustanovení § 470 občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu
dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho

dlhy. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič
zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda
neručízadlhydedičstvom,tedatým,čonadobudol(innatura),aleručícelýmsvojímmajetkom,avšakiba
do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedenímnedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením a aby bol chránený pred negatívnym
dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. K to dedil
a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve,

ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol.

60. Žalovaná namietala neplatnosť zmluvy o pôžičke titulom konania žalobcu rozporu s dobrými mravmi.
K tomu súd uvádza, že žalovaná nenamieta, že by právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní
zmluvy s právnym predchodcom žalovanej spôsobom, ktorý by odporoval dobrým mravom, čo by mohol

by dôvod pre určenie neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Skutočnosť, že žalobca nevyužil
svoje právo prihlásiť pohľadávku do dedičského konania nie je možné považovať za konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Žalobca nemôže byť sankcionovaný za nevyužitie svojho práva a potom takéto
konanie nie je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

61. Okrem vyššie zmienených námietok žalovaná produkovala námietky k nesplneniu náležitosti zmluvy

o úvere (nesprávne uvedená RPMN a malá veľkosť písma), dôsledkami nesplnenia ktorých má byť
vyhlásenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový. Súd v konaní na nariadenom termíne pojednávania
zamietol návrh žalobcu z dôvodu neplatnosti zosplatnenia pohľadávky a s tým súvisiacej nemožnosti
vymáhať si zosplatnený nárok v súdnom konaní a preto sa ďalej bližšie nezaoberal všetkými námietkami
strán učinenými v konaní, keď žalovaná v konaní produkovala námietky, ktoré by smerovali k vyhláseniu

úveru za bezúročný a bezpoplatkový. Súd totiž vôbec nepriznal žalobou uplatnený nárok, preto námietky
smerujúce k vyhláseniu úveru za bezúročný a bezpoplatkový nemôžu zvrátiť rozhodnutie, ani nemôžu
byť pokladom pre zamietnutiu nároku ako celku. Ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

62. Na záver súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný v konaní predložil dôkazy o úhrade dlžnej
istiny (č.l. 30 – 37 spisu). Jedná sa o úhradu vždy rovnakej sumy 30 eur platenú dňa 20.03.2017,
18.04.2017, 18.05.2017, 15.06.2017, 17.07.2017, 17.08.2017 s VS: 6117158 na účet uvedený právnym

predchodcom žalobcu. Z prehľadu splátok (č.l. 8 a 8 rub spisu) vyplýva, že tieto sumy neboli zohľadnené
v istine pred podaním žaloby, keď žaloba bola podaná dňa 09.05.2017, pričom dve splátky (20.03.2017
a 18.04.2017) boli uskutočnené pred podaním žaloby, ostatné po jej podaní. Z oznámenia o postúpení
pohľadávky (č.l. 27 spisu) vyplýva, že postúpenie pohľadávky bolo pôvodnému žalobcovi oznámené
podaním zo dňa 23.08.2017, tzn. potom, čo pôvodný žalobca uskutočnil predmetné platby. S poukazom

na tú skutočnosť, že žalobca nenamietal pôvodným žalovaným uskutočnené platby, o uskutočnení
ktorých pôvodný žalovaný súdu predložil dôkazy (ktoré neboli zohľadnené v podanej žalobe a zároveň
žalobca v tejto časti nezobral žalobu späť), súd návrh žalobcu v časti uskutočnených úhrad vo výške 180
eur aj tohto dôvodu zamietol. Pokiaľ žalobca uskutočnil späťvzatie nároku v časti, jednalo sa o úhrady
uskutočnené od 18.10.2018 do 21.03.2019.

63. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

64. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

65. Úroky z omeškania predstavujú sekundárny právny nárok, ktorý vzniká ex lege ako dôsledok
porušenia primárnej právnej povinnosti plniť svoj peňažný záväzok včas a riadne. Možno ich vymedziť
ako určitú majetkovú sankciu, ktorú zákon spája výlučne s omeškaním plnenia peňažného záväzku.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd zamietol žalobu čo do zaplatenia istiny, nevznikol žalobcovi nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré sú sekundárnym nárokom závislým od povinnosti zaplatenia istiny.

Súd preto nárok žalobcu aj vo vzťahu k zaplateniu úrokov z omeškania z dlžných súm zamietol.66. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

68. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

69.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

70. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, v spojení s § 262 CSP, keď súd žalovanej

ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 97,56 %.
Žalobca bol v konaní úspešný čo do zaplatenia sumy vo výške 230 eur, t.j. vo vzťahu k úhradám, ktoré
boli zo strany pôvodného žalovaného uskutočnené po podaní žaloby (od 18.10.2018 – 21.03.2019), tzn.
žaloba bola podaná dôvodne a žalobca má v tomto rozsahu úspech. Žalobca bol neúspešný vo vzťahu
k tej časti istiny, ktorú súd zamietol, t.j. suma 18 670,18 eur. Úspech žalobcu je potom v rozsahu 1,22

% a jeho neúspech v rozsahu 97,78 %, čistý neúspech žalobcu – 97,56 % predstavuje v rovnakej miere
čistý úspech žalovaného. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle §
262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.