Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoPr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920200593
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5920200593.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

BeniačovejačlenovsenátuMgr.ZuzanyHartelovejaJUDr.VladimíraTopoľančíka,vsporežalobkyne:A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., F. XXX/X, právne zastúpená: JUDr. Jiří Martaus, advokát so sídlom
Ul. 1. Mája 113/19, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Základná škola Miloša Janošku, so sídlom
Ul. Čs. brigády 4, Liptovský Mikuláš, IČO: 37 810 472, právne zastúpený: JUDr. Ing. Ivana Kožáková,
advokátka, so sídlom Garbiarska 905, Liptovský Mikuláš, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku bývalého Okresného súdu Ružomberok č.
k. 5Cpr/8/2020-307 zo 06. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti o zamietnutí žaloby o určenie, že pracovný pomer žalobkyne
u žalovaného trvá, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu mení tak, že určuje, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané žalobkyni žalovaným listom zo dňa 29.01.2020 č. 0050/2020, je neplatné.

Návrh žalovaného na vydanie rozhodnutia, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu

naďalej zamestnával, zamieta.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v súdenej veci) okresný súd zamietol žalobu
(výrok I.), ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej
bolo dané zo strany žalovaného listom zo dňa 29.01.2020 č. 0050/2020, je neplatné a jej pracovný
pomer u žalovaného naďalej trvá. Žalovanému priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu
100% (výrok II.).

2. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd nesporne preukázané, že medzi žalobkyňou
ako zamestnankyňou a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na základe pracovnej
zmluvy z 30.08.2005 v znení Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo 16.05.2006. V predmetnej
pracovnej zmluve bol druh práce, ktorú žalobkyňa bude vykonávať u žalovaného dohodnutý ako
výchovno-vzdelávaciu činnosť učiteľky základnej školy. Pracovná náplň žalobkyne bola vymedzená
v samostatnom dokumente z 17.03.2018. V školskom roku 2019/2020 došlo k zmene organizačnej

štruktúry u žalovaného, na základe ktorej sa žalobkyňa stala nadbytočným zamestnancom. Zo strany
žalovaného však nemohlo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože mu muselo predchádzať právoplatné rozhodnutie Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny o udelení súhlasu na takéto skončenie pracovného pomeru so žalobkyňouako občanom so zdravotným postihnutím. Okresný súd preto ustálil, že pracovný pomer žalobkyne
u žalovaného naďalej trval, avšak z dôvodu zrušenia miesta učiteľky, žalobkyňa nemala vytvorený
základný úväzok v rozsahu 23 hodín týždenne priamej vyučovacej činnosti, naďalej však pre žalobkyňu

ako zamestnanca platil 37,5 hodinový týždenný pracovný čas, počas ktorého bola povinná vykonávať
žalovaným pridelený druh práce. Ďalej uviedol, že žalovaný ako zamestnávateľ vzniknutú situáciu
vyhodnotil ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa, ktorú skutočnosť žalobkyni písomne oznámil
s tým, že prekážka bude trvať do času rozhodnutia Ústredia úradu práce sociálnych vecí a rodiny v
Bratislave a počas jej trvania bude žalobkyňa každý deň ráno informovaná o náplni práce počas dňa,

čo sa aj realizovalo v období od 02.09.2019 do 14.11.2019. Konštatoval, že pracovné činnosti, ktoré
podľa rozpisu práce v uvedenom období žalobkyňa vykonávala boli v súlade s dojednaným druhom
práce vymedzeným v jej pracovnej zmluve ako aj v pracovnej náplni. K námietkam žalobkyne, že v
predmetnom rozpise nebola dodržaná vyučovacia povinnosť 23 hodín týždenne okresný súd uviedol, že
táto ani dodržaná byť nemohla z dôvodu zrušenia pracovného miesta učiteľky u žalovaného. Žalobkyňa
všakvsúladespracovnouzmluvouapokynminadriadenéhomalatietopracovnéčinnostivykonávaťako

takzvanéďalšiečinnostipedagogickéhozamestnanca.Okresnýsúdmalďalejpreukázané,žežalobkyňa
od 08.01.2020 do práce nenastúpila, čo žalovanému oznámila listom z 18.12.2020. V tomto liste uviedla,
že sa nebude dostavovať na pracovisko až do skončenia prekážok v práci na strane zamestnávateľa.

3. Žalovaný listom zo dňa 29.01.2020 oznámil žalobkyni, že s ňou okamžite končí pracovný pomer

z dôvodu niekoľkodňovej neospravedlnenej absencie v práci, nerešpektovania pracovných pokynov
zamestnávateľa aj nedodržania etického kódexu pedagogického zamestnanca, čo považuje za závažné
porušenie pracovnej disciplíny. V konkrétnostiach k jednotlivým dôvodom okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalovaný uviedol, že žalobkyňa od 08.01.2020 do 29.01.2020 nenastúpila
do práce bez ospravedlnenia napriek opakovaným písomným výzvam zamestnávateľa. Počas

práceneschopnosti, dňa 20.12.2019, sa zdržiavala bez vedomia, súhlasu alebo príkazu riaditeľa školy
v budove školy, kde podľa tam prítomných svedkov mala kopírovať svojvoľne niekoľko dokumentov na
školskej kopírke, čím sa dopustila porušenia ustanovení článku 16 písm. k), f) Pracovného poriadku.
Žalobkyňa porušila etický kódex pedagogického zamestnanca, keď o vzniknutých problémoch otvorene
nekomunikuje, aktívne nehľadá riešenia, prípadne prenáša zodpovednosť za svoje zlyhania na kolegov

a zamestnávateľa. Od 10.01.2020 nepreberá listové zásielky, neodpovedá na emaily, SMS správy,
správy na Edupage. Neuposlúchla pokyn vedúceho zamestnanca k vykonaniu pracovnej úlohy a to, aby
sa dostavila na pracovisko 29.01.2020 a podpisom potvrdila, že sa oboznámila, porozumela a nemá
výhrady voči pracovnému poriadku.

4. Okresný súd pri právnom posúdení veci aplikoval ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b), § 68 ods.
2, § 70 a § 77 Zákonníka práce, ustanovenia § 2 písm. a), § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 317/2009
Z.z. o pedagogických a odborných zamestnancoch a o zmene niektorých zákonov a ustanovenia §
4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 až 3 zákona č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a
odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštatoval, že žalobkyňa sa

v zákonom stanovenej lehote podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Ustálil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané zo strany žalovaného
žalobkyni spĺňa zákonom vymedzené formálne náležitosti, bolo dané v písomnej forme, bol v ňom
dostatočne určito vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru, bolo riadne prerokované so
zástupcami zamestnancov a k jeho uskutočneniu došlo v zákonom stanovenej lehote. Rovnako mal

preukázané naplnenie materiálnych predpokladov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, t.j.
závažnéporušeniepracovnejdisciplínyzostranyžalobkynespočívajúcevneospravedlnenejabsenciina
pracoviskuvčaseod08.01.2020kudňuokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru.V súvislostistýmto
záverom považoval za rozhodujúce, že žalobkyňa v zmysle pracovnej zmluvy vykonávala u žalovaného
prácu učiteľky základnej školy, teda pedagogického zamestnanca, na základe čoho jej pracovná

činnosť spočívala nielen v priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, ale aj ostatných činnostiach s ňou
súvisiacich. Pokiaľ u žalovaného došlo od začiatku školského roka 2019/2020 k zrušeniu miesta učiteľky
a žalobkyni nemohla byť určená priama vyučovacia povinnosť v rozsahu 23 hodín týždenne v zmysle
pracovnej zmluvy, v nadväznosti na zmenenú situáciu týkajúcu sa redukujúceho počtu zamestnancov
bolo povinnosťou žalobkyne vykonávať ďalšie činnosti vyplývajúce z jej pracovnej zmluvy, pracovného

poriadku a Zákonníka práce. Žalovaným oznámená prekážka v práci na strane zamestnávateľa sa
týkala len pridelenia úväzku žalobkyni, nakoľko z dôvodu redukcie počtu tried nemal žalovaný pre
žalobkyňu úväzok, avšak práca v zmysle pracovnej zmluvy jej prideľovaná bola. Námietku žalobkyne,
že prideľovaná pracovná činnosť sa týkala zastupovania neprítomných kolegov mimo jej kvalifikácie a opovinnostiichzastupovaniasadozvedelavždyažvdeň,kedyknemumalodôjsť,okresnýsúdvyhodnotil
ako nedôvodnú. Poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý s odkazom na ustanovenie § 10 ods. 1 a
§ 13 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z., k tejto námietke žalobkyne uviedol, že zastupovanie dočasne

neprítomných zamestnancov je možné zabezpečiť aj nekvalifikovane. V prípade vopred avizovanej
neprítomnosti zamestnanca žalobkyňa mala o zastupovaní vedomosť skôr a neprítomní zamestnanci
jej dali k dispozícii svoje prípravy na vyučovacie hodiny. V tejto súvislosti okresný súd konštatoval, že
žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia
veci v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení tak okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa

závažne porušila pracovnú disciplínu pokiaľ sa od 08. januára 2020 nedostavovala na pracovisko a
okamžité skončenie pracovného pomeru dané jej osobe žalovaným ako zamestnávateľom je platné.

5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „Csp“) a žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný, priznal voči neúspešnej žalobkyni právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru,
ktoré jej bolo dané žalovaným listom z 29.01.2020 č. 0050/2020 označeným ako „Vec: Skončenie
pracovného pomeru okamžite“ je neplatné a jej pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá.

7. Namietala, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázala na závery uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 8 CoPr/ 7/2021 - 243 z 28. februára
2022, ktorým bol prvý zamietajúci rozsudok okresného súdu vydaný v súdenej veci, zrušený. Odvolací
súd považoval za podstatnú otázku nielen to, či žalovaným prideľovaný druh práce počas prekážky

v práci zodpovedal pracovnej zmluve žalobkyne, ale aj to, či rozsah prideľovaných prác, inak aj
zodpovedajúcich pracovnej zmluve, možno ešte považovať za výkon práce dohodnutý v pracovnej
zmluve, teda či možno v rozsahu ako to robil žalovaný bez toho, aby to bolo dohodnuté v pracovnej
zmluve „vykrývať“ výkon práce dočasne neprítomných zamestnancov žalobkyňou. Konštatovala, že
okresný súd sa v napadnutom rozsudku s touto podstatnou otázkou nezaoberal a prihliadol len na

druh prideľovaných prác, nie však aj na ich rozsah. Okresný súd dospel k záveru, že jej zo strany
žalovaného boli prideľované práce podľa pracovnej zmluvy, pretože jej bolo prideľované vykonávanie
dozoru na chodbách školy, zastupovanie neprítomných kolegov učiteľov, práca v knižnici, vytváranie
metodických listov, čo sú všetko pracovné činnosti, ktoré zodpovedajú dojednanému druhu práce podľa
pracovnej zmluvy. Pokiaľ sa mal okresný súd v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu

vysporiadať s rozsahom týchto prideľovaných prác tak uviedol len toľko, že riaditeľka žalovaného inak
konať nemohla, čo je však obídením vysloveného názoru odvolacieho súdu.

8. Žalobkyňa ďalej uviedla, že úlohou a povinnosťou každého zamestnanca je popri plnení hlavných
prác, ktoré sú predmetom pracovnej zmluvy, vykonávať aj ostatné činnosti, ktoré síce nie sú hlavným

predmetom jeho práce podľa pracovnej zmluvy, ale s ním priamo súvisia. Pokiaľ však z týchto ostatných
vedľajších súvisiacich činností a povinností zamestnanca urobí zamestnávateľ jediný a hlavný predmet
povinnosti zamestnanca tak už ide o iný druh práce. Pracovnou činnosťou pedagogického zamestnanca
sa podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z.z. rozumie priama výchovno-vzdelávacia činnosť a ostatné
činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, podľa § 9 cit. zákona predpokladom

na výkon tejto činnosti sú kvalifikačné predpoklady, ktoré musí pedagogický zamestnanec spĺňať po
celý čas výkonu pracovnej činnosti. V pracovnej zmluve mala dohodnutú priamu výchovno-vzdelávaciu
činnosť (úväzok) pri pracovnom úväzku 37,5 hodín týždenne, z čoho vyučovacia povinnosť bola 23
hodín týždenne. Medzi ostatné činnosti pedagogického zamestnanca patrí aj vykonávanie dozoru a
zastupovanie neprítomných pedagógov, ak sa však z tejto vedľajšej činnosti urobí jediný druh práce,

tak už nie je možné hovoriť o prideľovaní dohodnutých prác v pracovnej zmluve. Ďalej uviedla, že
počas trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa bola len každý deň ráno informovaná o náplni
práce počas dňa, čo konštatoval vo vyjadrení k žalobe aj samotný žalovaný. Za nepravdivé označila
tvrdenie okresného súdu, že bolo nesporné že v období od 03.09.2019 do 14.11.2019 vykonávala
u žalovaného výchovno-vzdelávaciu činnosť v priemere 20 hodín týždenne. Nejednalo sa o priamu

výchovno-vzdelávaciu činnosť podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný jej prácu podľa pracovnej zmluvy od
začiatku školského roku 2019/2020 neprideľoval, pretože jej na tento školský rok ani neurčil úväzok
v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z.z., ani jej nebol ochotný prideľovať takúto prácu, hoci
sa jej od začiatku školského roku opakovane domáhala. Prostredníctvom svojho právneho zástupculistom z 18.12.2019 oznámila žalovanému, že z dôvodu ním oznámenej prekážky v práci na strane
zamestnávateľa sa až do jej skončenia nebude dostavovať na pracovisko a s preradením na inú prácu
nesúhlasí.

9. V závere odvolania žalobkyňa zdôraznila, že vzhľadom na uvedené nemôže byť závažným porušením
pracovnej disciplíny, pokiaľ zamestnávateľ opakovane písomne oznamuje zamestnancovi, ktorý sa
niekoľko mesiacov domáha prideľovania prác podľa pracovnej zmluvy, že z dôvodu prekážky v práci na
strane zamestnávateľa mu nemôže prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, pričom mu oznámi aj dobu

trvania týchto prekážok a nakoniec s ním okamžite skončí pracovný pomer z dôvodu, že nevykonáva
práce podľa pracovnej zmluvy, o ktorých tvrdí, že mu ich prideľovať nemôže. Pokiaľ by aj pripustila,
že by boli pravdivé tvrdenia žalovaného, tak oznamovaním o prekážke v práci ju uviedol do omylu a
konanie zamestnanca v omyle spôsobenom zamestnávateľom nemôže byť vyhodnotené ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny.

10. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že z obsahu o prerokovaní skončenia pracovného pomeru so
zástupcami zamestnancov vyplýva, že s nimi mala byť prerokovaná jej výpoveď, avšak jej pracovný
pomer bol ukončený okamžitým skončením nie výpoveďou. Potom zrejme aj zástupcovia zamestnancov
nepovažovali za vhodné, aby konflikt bol riešený okamžitým skončením.

11. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný uvádzal aj ďalšie porušenia pracovnej
disciplíny, ktorých sa mala dopustiť, tieto však neboli súdom považované za podstatné pre rozhodnutie,
s ktorým záverom sa stotožňuje, avšak aj tieto skutočnosti svedčia o diskriminácii jej osoby žalovaným,
čo bolo potvrdené v inom konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril písomným podaním z 29.11.2020 a žiadal, aby odvolací
súd rozsudokokresnéhosúduakovecnesprávnypotvrdil,odvolaniežalobkyneakonedôvodnézamietol
a zaviazal ju na náhradu trov celého konania vrátane trov odvolacieho konania a právneho zastúpenia.
Zároveň žiadal, aby odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie.

13. Napadnutý rozsudok považoval za správny, zákonný, spravodlivý a riadne odôvodnený. Uviedol, že
žalobkyňa tendenčne poukazuje len na určité časti listov, ktorými jej oznamoval existenciu prekážky v
práci, opomína tú časť, v ktorej jej bol uložený pokyn, aby sa dostavovala do práce, kde bude každý
deň ráno informovaná o náplni práce počas dňa. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že okresný súd
pri rozhodovaní neprihliadal na názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení, ktorým predchádzajúci

rozsudok okresného súdu zrušil. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tým, že práce vykonávané
žalobkyňou podľa rozpisu prác od 02.09.2019 do 14.11.2019 boli v súlade s dojednaným druhom
práce vymedzeným v pracovnej zmluve ako aj v samotnej pracovnej náplni. Ďalej uviedol, že je vecou
riaditeľa školy, či zastupovaním neprítomných pedagógov poverí zakaždým iného pedagóga alebo
vždy jednu a tú istú osobu/pedagóga. Pokiaľ by aj žalobkyňa mala vytvorený základný úväzok a bol

by jej daný pokyn zastupovať všetkých neprítomných pedagógov tak, aby bol zabezpečený školský
vzdelávací program bolo by povinnosťou žalobkyne tento pokyn zamestnávateľa splniť ako jej to ukladá
zákon, pracovná zmluva a interné predpisy. Potreba výkonu pracovnej činnosti žalobkyne po 08.01.2020
naďalej pretrvávala, čo bolo preukázané zoznamom neprítomných pedagógov, ktorých bolo potrebné
zastúpiť žalobkyňou. V konaní bolo tak dostatočne preukázané, že z jeho strany bola naďalej schopnosť

prideľovať žalobkyni práce v súlade s pracovnou zmluvou, pracovnou náplňou, zákonmi a internými
normami, pričom túto skutočnosť včas a riadne žalobkyni oznámil, keď ju na výkon pracovnej činnosti
opakovane vyzýval. Zdôraznil, že žalobkyňa je pedagógom s dlhoročnou praxou, čo ju predurčovalo
na flexibilnú prípravu na hodiny, u ktorých došlo k náhlemu výpadku vyučujúceho pedagóga. Zákon
explicitne neupravuje situácie zastupovania neprítomného pedagóga a neurčuje žiadne kvalifikačné

podmienky na zastupujúceho pedagóga, preto argumentácia žalobkyne o nesúlade takéhoto postupu
so zákonom je bezpredmetná.

14. Za neopodstatnenú považoval aj námietku žalobkyne, že ju mal písomnými oznámeniami o prekážke
v práci uviesť do omylu. Pred nenastúpením žalobkyne do práce dňa 08.01.2020 mal snahu vysvetliť

jej vzniknutú situáciu rozsiahlym podaním zo dňa 07.01.2020, v ktorom ju doslova prosil, aby sa na
pracovisko ustanovila. Žalovaný uviedol, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby pracovný
pomer žalobkyne u neho naďalej trval, nakoľko u neho ide o školu, ktorej zriaďovateľom je mesto, a
ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu a daný stav ho významne z finančného hľadiska zaťažuje,keď hradí mzdu žalobkyne z prostriedkov na úhradu mzdy za nadčasové hodiny v prípade zastupovania
neprítomných zamestnancov inými pedagogickými zamestnancami. Na strane žalobkyne nesporne
išlo o zavinené a vedomé porušenie pracovnej disciplíny a pracovných povinností takej intenzity, že

okamžité skončenie pracovného pomeru je platným spôsobom ukončenia trvania pracovného vzťahu.

15. Ďalšie písomné vyjadrenia sporových strán produkované neboli.

16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného

odvolania (§ 379, § 380 Csp) a po nariadení súdneho pojednávania a opakovaní dokazovania (§ 385
ods. 1 Csp) rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol žalobu o určenie, že pracovný
pomer žalobkyne u žalovaného trvá ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 Csp potvrdil, vo zvyšnej časti
rozsudok okresného súdu podľa § 388 Csp zmenil tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

17. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu

uplatnenými odvolacími dôvodmi predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdenie správnosti
záverov okresného súdu o existencii dôvodov, pre ktoré žalovaný so žalobkyňou okamžite skončil
pracovný pomer spočívajúcich v neospravedlnenej neprítomnosti žalobkyne na pracovisku. Závery
okresného súdu, že okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňalo všetky formálne zákonné
náležitosti, bolo dané včas a žalobkyňa sa v zákonnej lehote dovolala jeho neplatnosti, neboli odvolaním

napadnuté, preto ich odvolací súd považoval za dané.

18. Odvolací súd mal na základe zopakovaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa so žalovaným
dňa 30.08.2005 uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu určitú od 01.09.2005 do 30.06.2006 s dojednaným
druhom práce „výchovno-vzdelávacia činnosť učiteľky ZŠ“ (č.l. 12 spisu). Dohodou o zmene obsahu

pracovnej zmluvy zo 16.05.2006 bol zmenený pracovný pomer žalobkyne z doby určitej na dobu
neurčitú, ostatné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve zostali nezmenené (čl. 13 spisu). Žalobkyňa
v rámci výpovede pred odvolacím súdom uviedla, že v školskom roku 2018/2019 mala určený úväzok
na 1 týždeň, vedela čo bude učiť a takisto vedela, kde bude učiť. Na konci tohto školského roka jej
žalovaný oznámil, že s ňou v nasledujúcom školskom roku ako s učiteľkou nepočíta. V nasledujúcom

školskom roku 2019/2020 už nemala pridelený žiadny úväzok. Túto skutočnosť potvrdila aj poverená
zamestnankyňa žalovaného A. G. H., ktorá na pojednávaní pred odvolacím súdom vystupovala v mene
žalovaného. Uviedla, že na základe zníženia počtu žiakov muselo dôjsť u žalovaného k zníženiu počtu
učiteľov a žalovaný sa rozhodol ukončiť pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti so žalobkyňou. Keďže
však žalobkyňa je zdravotne ťažko postihnutou osobou bolo potrebné, aby Úradu práce sociálnych

vecí a rodiny rozhodol o udelení súhlasu žalovanému na skončenie pracovného pomeru výpoveďou
z dôvodu nadbytočnosti so žalobkyňou. Do začiatku školského roku 2019/2020 tento súhlas udelený
nebol, preto žalobkyňa bola naďalej zamestnaná u žalovaného, avšak nebol jej určený pracovný úväzok
učiteľky prvého stupňa, tak ako to žalobkyňa vyžadovala. Vyučovacia činnosť jej bola prideľovaná podľa
aktuálnej potreby, nedalo sa o tom rozhodnúť na dlhšie časové obdobie. Žalobkyňa k tomu uviedla,

že počas celého obdobia od 01.09.2020 pokiaľ chodila do zamestnania vykonávala zastupovanie
neprítomných kolegov, prevažne na druhom stupni, napriek tomu, že má kvalifikáciu na učiteľstvo na
prvom stupni. Žalovaný nespochybňoval žalobkyňou uvádzané tvrdenia o zastupovaní neprítomných
kolegov ani skutočnosť, že má kvalifikáciu na učiteľstvo na prvom stupni. Namietal, že žalobkyňa
zastupovala aj kolegov na prvom stupni. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom záverečnom

prednese na pojednávaní pred odvolacím súdom nespochybňovala, že žalobkyňa do konca školského
roku 2018/2019 pracovala na pozícií učiteľky prvého stupňa, avšak mala za to, že z pracovnej zmluvy
jej nevyplýval nárok, aby jej bola prideľovaná stále práca učiteľky prvého stupňa, stále bola povinná
vykonávať výchovno-vzdelávaciu činnosť učiteľa, do ktorej sa radila aj činnosť zastupovania a ďalšia
činnosť, ktorú jej žalovaný od septembra 2019 prideľoval, aj keď nemala určený žiadny úväzok.

19. Odvolací súd z obsahu listu žalovaného žalobkyni z 29.01.2020 nazvanom „Skončenie pracovného
pomeru okamžite“ zistil, že žalovaný dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru v úvode
tohto listu vymedzil ako niekoľkodňová neospravedlnená absencia, nerešpektovanie pracovných
pokynov a nedodržanie etického kódexu. Z ďalšieho obsahu tohto listu vyplýva, že dôraz kládol

na neospravedlnenú absenciu žalobkyne, keď od 08.01.2020 do dňa vyhotovenia predmetného listu
nenastúpila do práce a na nerešpektovanie jeho opakovaných výziev, aby nastúpila do práce. Tieto
skutočnosti považoval za dôvod, pre ktorý so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer.20. Odvolací súd sa v rámci zopakovania dokazovania oboznámil s písomnými podaniami sporových
strán, ktorým reagovali na situáciu vzniknutú nadbytočnosťou žalobkyne.

21. Zo zápisnice z pracovného stretnutia dňa 02.09.2019 (č.l. 171) vyplýva, že tohto stretnutia sa
zúčastnili A. G. H. riaditeľka školy – žalovaného, A. I. E., A. A. E. - predsedníčka OZ a žalobkyňa.
Žalobkyni bola oznámená prekážka na strane zamestnávateľa, ktorá nastala z dôvodu prepustenia
z nadbytočnosti. Správne konanie sa predĺžilo na základe odvolania zamestnanca voči rozhodnutiu
udelenia súhlasu s výpoveďou ÚPSVaR Liptovský Mikuláš. Žalobkyňa nesúhlasila s oznámením o

prekážke na strane zamestnávateľa, ktoré oznámenie jej bolo riaditeľkou školy odovzdané osobne.

22. Žalovaný listom z 26.08.2019 (č.l. 17 spisu) označeným ako „Oznámenie o prekážke na strane
zamestnávateľa zamestnancovi“ oznámil žalobkyni, že „nastala na strane zamestnávateľa prekážka
vykonávať prácu učiteľa.... Prekážka bude trvať po dobu právoplatného rozhodnutia Ústredia ÚPSVaR
v Bratislave. Počas trvania prekážky na strane zamestnávateľa bude zamestnanec každé ráno

informovaný o náplni práce počas dňa.“

23. Žalobkyňa listom z 28.10.2019 (č.l. 18 spisu) vyzvala riaditeľku žalovaného, aby jej začala byť
prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy, lebo hoci Ústredie ÚPSVaR právoplatne rozhodlo, tak jej v
rozpore s písomným oznámením z 26.08.2019 nie je prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy.

24. Žalovaný listom z 28.11.2019 ( č.l. 19 spisu) žalobkyni oznámil, že správne konanie sa predĺžilo o
nové konanie pre odvolanie zamestnanca voči rozhodnutiu udelenia súhlasu s výpoveďou pre žalobkyňu
a prekážka v práci na strane zamestnávateľa bude trvať „po dobu právoplatného rozhodnutia ÚPSVaR“.
„Počas trvania prekážky na strane zamestnávateľa bude zamestnanec každé ráno informovaný o náplni

práce počas dňa.“

25. Žalobkyňa listom z 18.12.2019 (č.l. 20 spisu) žalovanému oznámila, že vzhľadom na to, že jej listom
z 28.11.2019 oznámil, že prekážka v práci na strane zamestnávateľa, ktorá jej neumožňuje vykonávať
prácu učiteľky bude trvať do právoplatného skončenia správneho konania, nebude sa dostavovať na

pracovisko až do skončenia uvedených prekážok.

26. Žalovaný listom z 07.01.2020 (č.l. 21 spisu) oznámil žalobkyni, že trvá na tom, aby sa naďalej
dostavovalanapracoviskoaplnilasisvojepracovnépovinnostivsúladespracovnouzmluvouapokynmi
zamestnávateľa tak ako dovtedy. Konštatoval, že žalobkyni bola po organizačnej zmene, v dôsledku

ktorej bol znížený počet pedagogických zamestnancov na úseku 1. stupňa ZŠ, prideľovaná v zmysle
jej pracovnej zmluvy „náhradná výchovnovzdelávacia činnosť v rozsahu dohodnutého druhu práce
podľa pracovnej zmluvy. Jednotlivé výchovnovzdelávacie činnosti sú jej prideľované podľa aktuálnych
potrieb zamestnávateľa, tak aby aj počas nadbytočnosti zamestnankyne bola jej činnosť prospešná pre
zamestnávateľa“.

27. Žalobkyňa listom z 10.01.2020 (č.l. 22 spisu) vyzvala žalovaného, aby jej jednoznačne oznámil, či
je pripravený prideľovať jej prácu v súlade s podmienkami dohodnutými v pracovnej zmluve, teda pri
pracovnom úväzku 37,5 hodín týždenne, z čoho vyučovacia povinnosť je 23 hodín týždenne a odkedy.

28. Žalovaný v liste zo dňa 17.01.2020 (č.l. 24 spisu) poukázal na to, že žalobkyňa voči jeho
predchádzajúcim písomným oznámeniam z 26.08.2019, 28.11.2019 nevzniesla námietky, napriek tomu,
že v nich jasne uviedol, že počas prekážky v práci bude zamestnanec každý deň ráno informovaný o
náplní práce počas dňa. V období od 03.09.019 do 15.11.2019 sa žalobkyňa dostavovala na pracovisko
vykonávala výchovnovzdelávaciu činnosť v priemere 20 hodín týždenne „spočívajúcu v zastupovaní

neprítomných pedagógov, ktorá bola v potrebnom rozsahu dopĺňaná inou výchovnovzdelávacou
činnosťou ako prácou súvisiacou s pedagogickou prácou.“

29. Odvolací súd sa v rámci zopakovania dokazovania oboznámil s pracovnou náplňou žalobkyne (č.l.
27 spisu). V záhlaví pracovnej náplne je pri skutočnom vzdelaní žalobkyne uvedené „ vysokoškolské

- učiteľstvo pre 1. stupeň + 2. atestácia“. V ďalšej časti sú v nej vymedzené „Všeobecné
činnosti zamestnanca“ (povinnosť dodržiavať pracovnoprávne predpisy vzťahujúce sa na prácu ním
vykonávanú, ostatné predpisy súvisiace s výkonom práce, pokiaľ bol s nimi riadne oboznámený,
dodržiavať pracovný poriadok školy, predpisy BOZP a PO atď.) a „Osobitné činnosti pedagogickéhozamestnanca“ (vychovávať a vzdelávať žiakov v súlade s úlohami a cieľmi štátnej školskej politiky,
neustále skvalitňovať a prehlbovať účinnosť výchovno-vzdelávacieho procesu a starostlivosti o zdravý
vývoj žiakov, dbať na individuálny prístup k žiakom, výchovu a vzdelávanie v záujme zdravého rozvoja

duševných a fyzických schopností detí atď.). V poslednej časti pracovnej náplne sa uvádza povinnosť
zamestnanca vykonávať a plniť ďalšie úlohy súvisiace s dohodnutým druhom práce podľa pokynov
priameho nadriadeného zamestnanca.

30. Odvolací súd sa ďalej oboznámil s príkazom o pracovnom čase a dovolenke zamestnanca,

číslo príkazu 3/P/2019, ktorý bol vydaný riaditeľom žalovaného , účinným od 09.11.2019 (č.l. 59).
Jedná sa o vnútorný predpis žalovaného, ktorého účelom bolo stanoviť základné pravidlá pre
využitie pracovného času nepedagogických a pedagogických zamestnancov a dovolenky všetkých
zamestnancov žalovaného. V štvrtej časti nazvanej „PEDAGOGICKÍ ZAMESTNANCI“, v článku 7
– Náplň a rozvrhnutie pracovného času pedagogických zamestnancov sa, okrem iného, uvádza
nasledovné:

„(2) Rozsah, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva priamu vyučovaciu činnosť a priamu
výchovnú činnosť (ďalej len „základný úväzok") upravuje nariadenie vlády č. 201/2019 Z.z. o priamej
výchovno-vzdelávacej činnosti (ďalej len „ NV č. 201/2019 Z.z. ).
(3) Priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sa rozumie priama vyučovacia činnosť, ktorou sa
uskutočňuje vzdelávací program, a priama výchovná činnosť, ktorou sa uskutočňuje výchovný program,

vykonávaná pedagogickým zamestnancom.
(4) Prácou súvisiacou s pedagogickou prácou sa rozumie predovšetkým svedomitá osobná príprava
na ňu, výkon špecializovaných činností alebo výkon riadiacich činností v škole, príprava pomôcok a
starostlivosť o ne , príprava materiálu na vyučovanie alebo výchovnú činnosť, vedenie predpísanej
pedagogickej dokumentácie, oprava písomných a grafických prác žiakov, dozor nad žiakmi, spolupráca

s ostatnými učiteľmi, rodičmi a ostatnou verejnosťou na zabezpečenie kvality výchovno- vzdelávacieho
procesu.......
Prácami súvisiacimi s pedagogickou prácou sa rozumie aj plnenie úloh vyplývajúcich z osobitných
predpisov alebo pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý je zamestnancovi nadriadený, v súlade s
pracovným poriadkom a pracovnou zmluvou.

(17) Pedagogický zamestnanec je povinný na príkaz riaditeľa ZŠ zastupovať prechodne neprítomného
pedagogického zamestnanca a v prípade potreby prevziať vyučovaciu činnosť alebo výchovnú činnosť
nad mieru vyučovacej činnosti alebo výchovnej činnosti v rozsahu určenom nariadením vlády.
(18) Pedagogický zamestnanec je povinný byť v ZŠ v čase určenom jeho rozvrhom hodín, rozvrhom
výchovnej práce, rozvrhom dozorov, v čase porád a schôdzí zvolaných vedúcimi zamestnancami

a združením rodičov, v čase určenom na pracovnú pohotovosť, na prechodné zastupovanie iného
pedagogického zamestnanca a v čase určenom na konzultácie so zákonnými zástupcami žiakov.
V článku 8 – Práca nadčas, pracovná pohotovosť a nočná práca pedagogických zamestnancov sa,
okrem iného, uvádza nasledovné :
„(2) U pedagogických zamestnancov sa za prácu nadčas považuje aj každá hodina priamej výchovno-

vzdelávacej činnosti, prevyšujúca základný úväzok pedagogického zamestnanca (§ 7 ods. 4 zákona č.
138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch). Riaditeľ ZŠ pri príprave
rozvrhu hodín presne rozvrhne predovšetkým základný úväzok pedagogického zamestnanca a osobitne
určí hodiny priamej vyučovacej činnosti alebo hodiny priamej výchovnej činnosti prevyšujúce tento
základný úväzok, ktoré sa budú považovať za prácu nadčas.“

31. Odvolací súd sa ďalej oboznámil s Pracovným poriadkom žalovaného číslo: 1/P/2019, účinným od
09.11.2019. V článku 17 uvádza, čo sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, okrem
iného aj porušovanie etického kódexu, ktorý podľa článku 12 tvorí prílohu tohto Pracovného poriadku
(písm. c/), neospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku v trvaní 1 a viac dní (písm. k/).

32. Odvolací súd sa oboznámil s rozhodnutím Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny z 23.03.2020
(č.l. 75 spisu). Týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Liptovský Mikuláš z 15.01.2020, ktorým bol žalovanému udelený súhlas na skončenie pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou a odvolanie žalobkyne

proti tomuto rozhodnutiu bolo zamietnuté.

33. Odvolací súd už v predchádzajúcom uznesení (č.k. 8CoPr/7/2021-243 z 28. februára 2022), ktorým
zrušil v poradí prvý rozsudok vydaný okresným súdom v súdenej veci uviedol, že pracovnoprávnyvzťah medzi žalobkyňou a žalovaným treba posudzovať nie len podľa ustanovení Zákonníka práce,
ale aj podľa osobitných právnych predpisov týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahoch pedagogických
zamestnancov, a to zákona č. 317/2009 Z.z. a zákona č. 138/2019, ktorý s účinnosťou od 01.09.2019

nahradil zákon č. 317/2009 Z.z. , lebo v zmysle § 3 ods. 2 Zákonníka práce, iba v prípade, že osobitné
právne predpisy nevylučujú jeho aplikáciu, možno použiť ustanovenia Zákonníka práce.

34. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/, c/ zákona č. 138/2019 Z.z. pracovnou činnosťou pedagogického
zamestnanca sa rozumejú priama výchovno-vzdelávacia činnosť, ktorou sa uskutočňuje školský

vzdelávací program alebo výchovný program (písm a/), ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-
vzdelávacou činnosťou, ktoré zamestnávateľ upraví v pracovnom poriadku (písm. c/).

35. Podľa § 7 ods. 1 až 3 zákona č. 138/2019 Z.z. - (1) Týždenný pracovný čas pedagogického
zamestnanca tvorí čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu
činnosť a čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva ostatné činnosti súvisiace s priamou

výchovno-vzdelávacou činnosťou. Riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia (ďalej len "riaditeľ")
môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou
výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického
zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom
poriadku.

(2) Rozsah priamej výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogického zamestnanca (ďalej len "základný
úväzok") a podrobnosti s ním súvisiace ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
(3) Riaditeľ určí týždenný rozsah priamej výchovno-vzdelávacej činnosti (ďalej len "úväzok") najviac
na obdobie školského roka po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V školách a školských
zariadeniach s celoročnou prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou riaditeľ určí úväzok najviac na

kalendárny rok po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

36. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z.z. pedagogická činnosť a odborná činnosť podľa predpisov
účinných do 31. augusta 2019 je pracovnou činnosťou podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019.

37.Podľanariadeniavládyčíslo201/2019Z.z.opriamejvýchovno-vzdelávacejčinnostizákladnýúväzok
učiteľa prvého stupňa základnej školy je 23 vyučovacích hodín, jedna vyučovacia hodina v rozsahu
45 minút.

38. Podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ
je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

39. Podľa § 47 ods. 3 písm. a/ Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie
povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi.

40. Podľa § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa

zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.

41. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky
na strane zamestnávateľa ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy

v sume jeho priemerného zárobku.

42. Zásadnou otázkou v prejednávanej veci bolo posúdenie, či nedostavovanie sa žalobkyne na
pracovisko v čase od 08.01.2020 do 29.01.2020, kedy s ňou bol zo strany žalovaného okamžite
skončený pracovný pomer, malo za následok neospravedlnenú absenciu žalobkyne v práci a či v

tejto súvislosti došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Pre zodpovedanie tejto otázky
bolo potrebné ustáliť, či zmena organizačnej štruktúry u žalovaného, na základe ktorej sa žalobkyňa
stala nadbytočným zamestnancom v školskom roku 2019/2020 spôsobila nemožnosť vykonávania
dojednaného druhu práce žalobkyňou dohodnutého v pracovnej zmluve.43. Odvolací súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že v pracovnej zmluve mala
žalobkyňa dojednaný druh práce „výchovno-vzdelávaciu činnosť učiteľky ZŠ“, bez bližšej špecifikácie. Z

obsahu pracovnej náplne žalobkyne ako aj zhodných vyjadrení sporových strán vyplýva, že žalobkyňa
mala kvalifikáciu pre výkon učiteľstva na prvom stupni. Medzi stranami nebolo sporné, že do konca
školského roku 2018/2019 žalobkyňa na základe tejto kvalifikácie vykonávala funkciu učiteľky na prvom
stupni, mala určený týždenný pracovný úväzok učiteľa prvého stupňa základnej školy v rozsahu 23
vyučovacích hodín.

44. Taktiež bolo nesporné, že na základe organizačnej zmeny u žalovaného, došlo k zrušeniu miesta
učiteľky na prvom stupni, z ktorého dôvodu sa žalobkyňa stala pre žalovaného nadbytočnou. Žalovaný
chcel z tohto dôvodu so žalobkyňou ukončiť pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť podľa §
63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Vzhľadom na status žalobkyne ako osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, musel mať žalovaný udelený súhlas príslušného správneho orgánu na takýto spôsob

ukončenia pracovného pomeru. Bolo nesporné, že v čase začiatku nového školského roku 2019/2020
organizačná zmena, na základe ktorej sa žalobkyňa stala nadbytočnou, trvala a príslušný správny
orgán o udelení súhlasu nerozhodol. Súhlas bol udelený až na základe rozhodnutia Ústredia práce
sociálnych vecí a rodiny z 23.03.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o udelení súhlasu vydané
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny z 15.01.2020. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trval,

žalovaný žalobkyni neurčil základný pracovný úväzok pre tento školský rok.

45. Z písomnej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným odvolací súd zistil, že žalovaný tento stav
vyhodnotil ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zároveň však žalovaný v rámci procesnej
obrany v súdnom konaní tvrdil, že napriek tomu mal v období školského roku 2019/2020 pre žalobkyňu

prácu zodpovedajúcu druhu práce, ktorý bol s ňou dojednaný v pracovnej zmluve a túto jej do času,
kedy sa neustanovila do zamestnania aj prideľoval. Naopak, žalobkyňa tvrdila, že práca, ktorá jej bola
žalovaným v tomto období prideľovaná nezodpovedala dojednanému druhu práce v pracovnej zmluve.

46. Odvolací súd mal z výpovede žalobkyne a poverenej zamestnankyne žalovaného na pojednávaní,

ako aj z obsahu z písomnej korešpondencie medzi žalobkyňou a žalovaným preukázané, že žalobkyňa
od 01.09.2020 vykonávala zastupovanie neprítomných kolegov na prvom, ale aj druhom stupni.
Žalovaný v liste zo 07.01.2020 konštatoval, že v tomto období žalobkyni bola v zmysle jej pracovnej
zmluvy prideľovaná náhradná výchovno-vzdelávacia činnosť.

47. Tak ako to už odvolací súd viackrát zdôraznil, na pracovnoprávny vzťah žalobkyne a žalobcu sa
vzťahujú nielen ustanovenia Zákonníka práce, ale primárne ustanovenia osobitného právneho predpisu,
ktorým bol v čase školského roku 2018/2019 zákon č. 317/2009 Z. z., ktorý špecifikoval pedagogickú
činnosť a odbornú činnosť pedagogických zamestnancov, tento bol od 01. septembra 2019 nahradený
zákonom č. 138/2019 Z.z., ktorý v ustanovení § 87 ods. 1 uvádza, že pedagogická činnosť a

odborná činnosť podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 je pre pracovnou činnosťou podľa
predpisov účinných od 01. septembra 2019. Odvolací súd preto vychádzal z definície pracovnej činnosti
pedagogického zamestnanca upravenej už v tomto právnom predpise.

48. Tento zákon za pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca považuje priamu výchovno-

vzdelávaciu činnosť, ktorou sa uskutočňuje školský vzdelávací program alebo výchovný program
a ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou (§ 6 ods. 1 písm. a/, c/
citovaného zákona). Týždenný pracovný čas pedagogického zamestnanca tvorí čas, v ktorom
pedagogickýzamestnanecvykonávapriamuvýchovno-vzdelávaciučinnosťačas,vktorompedagogický
zamestnanec vykonáva ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou (§ 7 ods.

1 až 3 citovaného zákona ). Pre pojem priama výchovno-vzdelávacia činnosť uvedený zákon používa
legislatívnu skratku „základný úväzok“ (§ 7 ods. 2 citovaného zákona ), ktorého rozsah je upravený
nariadením vlády. Riaditeľovi školy ukladá určiť týždenný rozsah priamej výchovno-vzdelávacej
činnosti, pre ktorý používa legislatívnu skratku „úväzok“ (§ 7 ods. 3 veta prvá citovaného zákona ) .

49. Žalobkyňa ako pedagogický zamestnanec na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, predmetom
ktorej bola výchovno-vzdelávacia činnosť, v kontexte vyššie uvedených zákonných ustanovení bola
povinná vykonávať priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť v rozsahu úväzku určeného riaditeľom školy
zodpovedajúcu jej kvalifikačným predpokladom. Iba v prípade určenia úväzku, v rámci ktorého byvykonávala priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, by žalobkyni vznikla povinnosť aj na výkon ostatných
činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Žalovaný v rámci svojej argumentácie
zastával názor, že aj v prípade neurčenia úväzku na výkon priamej výchovno-vzdelávacej činnosti,

žalobkyňa bola povinná vykonávať ostatné činnosti, medzi ktoré radil zastupovanie neprítomných
kolegov podľa aktuálnej potreby, vykonávanie dozoru, vypracovávanie metodických listov a podobne,
pretože išlo o činnosti v súlade s dojednaným druhom práce v pracovnej zmluve. Žalobkyňa by však
bola povinná vykonávať tieto ostatné činností iba v prípade, že by súviseli s jej priamou výchovno-
vzdelávacou činnosťou, ktorá ako nepochybne z vykonaného dokazovania vyplynulo nebola žalobkyni

v rozhodnom období určená žalovaným. Napokon aj samotný žalovaný uvedenú okolnosť hodnotil
ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa a konštatoval, že počas tohto obdobia žalobkyni
určoval výkon náhradnej práce. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že prideľovaná náhradná
práca žalobkyni zodpovedala druhu práce podľa pracovnej zmluvy. Z interného predpisu žalovaného
- príkazu o pracovnom čase a dovolenke zamestnanca č. 3/P/2019 vyplýva povinnosť pedagogického
zamestnanca na príkaz riaditeľa zastupovať prechodne neprítomného pedagogického zamestnanca.

Rozsah zastupovania je však limitovaný tým, že sa tento posudzuje ako práca nadčas. V prípade
žalobkyne však žalovaný tým, že jej ako náhradnú prácu ukladal výlučne zastupovanie neprítomných
kolegov, fakticky jej pôvodný druh práce, a to priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť zmenil na pracovnú
činnosť pozostávajúcu zo zastupovania neprítomných kolegov, ktorú sám považoval za prácu nadčas,
prevyšujúcu základný úväzok pedagogického zamestnanca.

50. Možno potom uzavrieť, že pokiaľ v dôsledku organizačnej zmeny nemohol žalovaný určiť žalobkyni
základný úväzok, mal sa pokúsiť o dohodu o zmene pracovnej zmluvy ( § 54 Zákonníka práce),
k čomu v prípade žalobkyne žalovaný nepristúpil, čo vyplýva aj z jeho tvrdenia, že takýto postup
nemohol zvoliť. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že bolo povinnosťou žalobkyne vyplývajúcou z

pracovnej zmluvy vykonávať práce, ktorými ju poveroval počas školského roku 2019/2020, a teda, že
bola povinná napriek jeho oznámeniu o existencii prekážok v práci na strane zamestnávateľa ustanoviť
sa na pracovisko v čase od 08.01.2020 do dňa, kedy s ňou bol okamžite skončený pracovný pomer t.j.
29.01.2020 . Žalovaný poukazoval na to, že v rámci písomnej korešpondencie žalovanú vždy oboznámil
s jej povinnosťou dostaviť sa do zamestnania, kde bude každé ráno informovaná o náplni práce počas

dňa. Odvolací súd však dospel k záveru, že uvedený „príkaz“ nebola žalobkyňa povinná akceptovať,
nakoľko tento bol v rozpore s ustanovením § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zmysle ktorého je
zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, potom podľa § 47
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ ako nesplnenie povinností nesmie posudzovať, ak
zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými

právnymi predpismi. V danom prípade, tak nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak
sa žalobkyňa, ktorej žalovaný neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy nedostavila do zamestnania
a po dobu trvania tejto prekážky v práci sa na pracovisku nezdržiavala.

51. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a právnych záverov, odvolací súd dospel k názoru,

že odvolanie žalobkyne voči výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu v časti o určení neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalobkyni žalovaným listom z 29.01.2020 č. 0050/2020
zamietol je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu v tejto časti zmenil a žalobe vyhovel.

52. Žalobkyňa odvolaním napadla aj tú časť výroku, ktorým bola žaloba o určení, že jej pracovný

pomer trvá, zamietnutá. Žalobkyňa sa určenia trvania pracovného pomeru domáhala v spojení s
určením neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, kedy by jej pracovný pomer naďalej
trval. Okresný súd, keďže žalobe o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
nevyhovel, bez ďalšieho žalobu zamietol aj v tejto časti. Žalobkyňa sa predmetným určením domáhala
určenia právnej skutočnosti, v ktorom prípade, podľa § 137 písm. d) Csp je takáto žaloba prípustná, ak to

vyplýva z osobitného právneho predpisu. V prípade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa, pokračovanie trvania pracovného pomeru zamestnanca vyplýva priamo z
§ 79 ods. 1 Zákonníka práce bez tohto, aby o tejto skutočnosti musel rozhodnúť súd ako v prípade
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, kedy priamo z ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že súd
o tejto skutočnosti rozhodne. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v časti o zamietnutí žaloby

o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá, potvrdil ako vecne správny.

53. Žalovaný na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 08.06.2021 v záverečnej reči (č.l.
210 spisu) žiadal pre prípad, že bude žalobe vyhovené, aby bolo rozhodnuté, že nemožno od nehospravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej
dobe, a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho

pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával na základe návrhu zamestnávateľa. Zákonník práce
nedefinujeskutočnosti,prektorénemožnoodzamestnávateľaspravodlivopožadovať,abyzamestnanca
naďalej zamestnával, lebo časť ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce je právnou normou s relatívne
neurčitou hypotézou a bude vždy vecou posúdenia individuálnych okolnosti každého prípadu, či dôjde k

jej naplneniu. V súdenej veci žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa sa stala nadbytočnou,
lebo došlo k zníženiu počtu žiakov a s tým súvisí aj zníženie počtu učiteľov. Okolnosti, ktoré vyplývajú
z organizačnej zmeny vo vzťahu k nadbytočnosti zamestnanca sú dôvodom pre skončenie pracovného
pomeru výpoveďou [§ 63 ods. 1 písm. b) ZP] a sú predmetom skúmania platnosti skončenia pracovného
pomeru, nemôžu predstavovať výnimku, pre ktorú spravodlivo nemožno požadovať od zamestnávateľa,
aby zamestnanca prestal zamestnávať. Odvolací súd preto návrhu žalovaného nevyhovel a tento

zamietol.

54. O trovách celého (prvoinštančného a odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
2 Csp v spojení s § 255 ods. 1 Csp a žalobkyni v konaní úspešnej, keď neúspech v časti zamietnutia
žaloby o určenie, že pracovný pomer trvá považoval za nepatrný, priznal voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

55. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).