Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010029
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823010029.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.

Michala Eliaša a JUDr. Juraja Valáška na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. júla 2024 prejednal
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom D., E. XXX/XX, ktoré podal proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 0T/10/2023 zo dňa 11.03.2024 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu
činnosti.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. B. C. odsudzuje podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
v spojení s § 438d Tr. zák. a s použitím § 36 písm. l), n) a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 5 (päť) rokov, 6 (šesť) mesiacov a 1 (jeden) deň.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/10/2023 zo dňa 11.03.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. C. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pretože

dňa 21.01.2023 čase o 09:37 h, po tom, čo požil alkoholické nápoje viedol v meste Handlová po ulici

Prievidzská osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz S 400, TEČ: C. F., kde bol zastavený a
kontrolovaný hliadkou Policajného zboru, pričom následne vykonanou dychovou skúškou v čase o 09:40
h toho istého dňa bolo zistené , že mal v dychu 0,70 mg/l alkoholu.

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

Podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) Trestného zákona k trestu odňatia slobody 3 (tri)

mesiace, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2, 3, § 438d, § 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorového
vozidla akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom

pojednávaní prokurátor napadol odvolaním čo do výroku o treste (zákazu činnosti) v neprospech
obžalovaného.V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolaním napáda výrok o treste zákazu činnosti uvedený
v napadnutom rozsudku. Ďalej uviedol, že je síce pravdou, že samosudca súdu prvého stupňa citlivo
a individuálne pri ukladaní tohto druhu trestu zohľadnil najmä ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., avšak

uloženie trestu zákazu činnosti za súčasnej aplikácie aj ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. považuje
vzhľadom na okolnosti spáchaného skutku, ako aj osobu obžalovaného a jeho pomery za neprimerane
benevolentné a mierne, ako aj z hľadiska generálnej prevencie vysielajúce „negatívny signál“. V prípade
obžalovaného a posudzovania jeho osoby nemožno opomenúť, že išlo o jeho opakované vedenie
motorovéhovozidlapodvplyvomnávykovejlátky.Zvýkladuustanovenia§39ods.1Tr.zák.jezrejmé,že

súd by mal pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností, resp. pomerov,
ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov inak bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť
v ich prospech. Má za to, že len samotná skutočnosť, že obžalovaný vykonáva povolanie lekára, nie
je dôvodom na zvažovanie použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Koniec koncov ide o povolanie
ako každé iné a bolo by diskriminačné a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzťahu
k ostatným občanom vykonávajúcim iné povolania, ak by táto skutočnosť ovplyvňovala úvahy súdu

smerujúce k rozhodnutiu o treste pre páchateľa. Na strane jednej sa síce obžalovaný nepopierateľne
podieľa na liečbe pacientov, resp. na zachraňovaní ľudských životov, no na strane druhej sa nie prvýkrát
správal nezodpovedne, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Pritom ho viedol po trase
v celkovej dĺžke cca 19,3 km, pričom s motorovým vozidlom za bieleho dňa v doobedňajších hodinách
priamo prechádzal cez obce Bojnice, Prievidza, Chrenovec-Brusno, Jalovec, Ráztočno a Handlová, kde

bol zastavený hliadkou PZ. Keby nebol zastavený, mal v pláne absolvovať celkovú trasu o dĺžke cca
41 km, vrátane prejazdu cez horský priechod Nová Lehota. Jazdou po takomto dlhom úseku vystavil
do nebezpečenstva všetkých účastníkov cestnej premávky, nielen vodičov motorových vozidiel, ktorí
sa vtedy presúvali rovnakým, resp. protismerným jazdným pruhom, ale aj chodcov pohybujúcich sa
vo vyššie uvedených obciach v blízkosti cestnej komunikácie. Naviac obžalovaný si za volant pod

vplyvom alkoholu sadol v čase, kedy vedel, že je lekárom, že je námestníkom NsP Bojnice a že je
členom krízového štábu. Takisto vedel, že do zamestnania musí dochádzať z miesta svojho trvalého
bydliska. Ani táto vedomosť o jeho pomeroch mu však nezabránila v páchaní trestnej činnosti. Naviac
zo správy riaditeľa NsP Bojnice vyplýva, že nemožnosť vedenia motorového vozidla sa u obžalovaného
žiadnym spôsobom neprejavila na plnení jeho pracovných povinností, zabezpečovaní chodu NsP

Bojnice a celkovo na plnení poslania lekára. Preto je možné predpokladať, že v prípade uloženia trestu
zákazu činnosti už bez aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nedôjde k ohrozeniu záchrany ľudských
životov, na ktorej záchrane sa podieľa i obžalovaný. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je
hlavným a základným účelom trestu zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu
zabráni v páchaní trestnej činnosti. Tento účel nemožno u obžalovaného dosiahnuť inak, ako uložením

prísnejšieho trestu zákazu činnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr.
por. v časti výroku o treste zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám obžalovanému
uložil (popri podmienečnom treste odňatia slobody, ktorý mu v napadnutom rozsudku uložil súd prvého
stupňa) trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods.
3 a § 438d Tr. zák. v druhej polovici trestnej sadzby.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, avšak pri splnení všetkých zákonných
podmienok uvedených v ustanovení § 293 ods. 5 Tr. por. Naviac sám obžalovaný aj písomne požiadal,
aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov:
· Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pridržiaval písomných dôvodov odvolania
podriadeného prokurátora a jeho konečný návrh modifikoval v tom smere, aby odvolací súd zrušil
(zmenil) len výrok o treste zákazu činnosti uvedený v napadnutom rozsudku.
· Obhajca obžalovaného uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku

rešpektoval skôr vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý vo veci už rozhodoval. Mal za to, že
napadnutý rozsudok je správny a súd prvého stupňa správne aplikoval všetky zákonné ustanovenia,
ktoré sú uvedené vo výroku o treste zákazu činnosti.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste (zákazu činnosti) uvedeného v napadnutom rozsudku, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je
dôvodné.Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. I keď zákonný sudca súdu prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom nesprávne

v procesnom postavení samosudcu, keď správne mal rozhodnúť ako sudca pre prípravné konanie,
takéto „menej závažné pochybenie“ nepovažoval odvolací súd za také, pre ktoré by bolo potrebné
napadnutý rozsudok zmeniť či zrušiť. Nešlo ani o nezákonné zloženie súdu, čo je dovolacím dôvodom
podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Ďalej odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že predmetnou vecou sa už zaoberal, keď
uznesením sp. zn. 2To/57/2023 zo dňa 08.08.2023 (ďalej „skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu“) podľa
§ 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil v celom rozsahu skorší rozsudok súdu prvého stupňa (zo dňa

20.03.2023) a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu bolo odôvodnené tým, že zo skoršieho rozsudku súdu prvého
stupňa nevyplývalo, akým spôsobom súd prvého stupňa zohľadnil u obžalovaného tú skutočnosť, že na

hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Ďalej zistil odvolací súd aj nesprávnosť výroku o treste zákazu činnosti
viesť všetky motorové vozidlá, ktorý bol obžalovanému uložený s použitím aj ustanovenia § 61 ods.
3 Tr. zák. Odvolací súd konkrétne zistil, že súd prvého stupňa si nepripojil trestný spis o skoršom
odsúdení obžalovaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201d Tr. zák. č.

140/1961 Zb. (išlo o odsúdenie Okresného súdu Košice 2 pod sp. zn. 8T/234/99) a tento v potrebnom
rozsahu neoboznámil na hlavnom pojednávaní. Došlo tým k porušeniu ustanovenia § 438d Tr. zák.,
pretože súd prvého stupňa neskúmal okolnosti tohto predchádzajúceho prípadu. Nesprávnosť výroku o
treste zákazu činnosti napokon spočívala aj v tom, že v tomto výroku výslovne neuviedol i ustanovenie
§ 438d Tr. zák., ktoré musí byť nedielnou súčasťou výrokovej časti takéhoto výroku s poukazom na

ustanovenie § 163 ods. 1 písm. c) Tr. por. Súd prvého stupňa bol po vrátení veci najmä povinný pripojiť
si trestný spis o skoršom odsúdení obžalovaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
a tento v potrebnom rozsahu oboznámiť na hlavnom pojednávaní, pri zachovaní práva obžalovaného
sa k nemu vyjadriť a zahrnúť ho následne aj do procesu hodnotenia dôkazov. V rámci opätovného
rozhodovania o treste bol súd prvého stupňa povinný prihliadať na novo zistené dôkazy z pohľadu

ustanovenia § 438d Tr. zák., t.j. bol povinný sa dôsledne zaoberať aj otázkou, či by vzhľadom na možné
mimoriadne okolnosti predchádzajúceho prípadu mohlo byť pre obžalovaného použitie trestnej sadzby
trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 Tr. zák. (v hornej polovici trestnej sadzby) neprimerane
prísne. Takúto okolnosť neprimeranej prísnosti bol súd prvého stupňa povinný zvážiť podľa následku
trestného činu, ktorého sa predchádzajúce odsúdenie týka, podľa úrovne ovplyvnenia alkoholom,

podľa časového odstupu od predchádzajúceho odsúdenia, prípadne aj podľa osobných a rodinných
pomerov odsúdeného. Primárne bolo však potrebné posudzovať existenciu mimoriadnych okolností
predchádzajúceho prípadu (nie súčasného prípadu) ako ojedinelých, zvláštnych podmienok. Taktiež bol
súd prvého stupňa povinný v novom rozhodnutí zohľadniť v rámci ukladania trestu obžalovanému aj jeho
vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní (jedným zo spôsob uvádzaných odvolacím súdom v skoršom

rozhodnutíodvolaciehosúdu).Súdprvéhostupňapovrátenívecirozhodolvovecipriviazanostiprávnym
názorom vysloveným odvolacím súdom a vykonal dôkazy, ktorých vykonanie mu odvolací súd nariadil.

Podstatou teraz prejednávaného odvolania prokurátora bola nesprávna aplikácia ustanovenia § 39 ods.
1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu v prípade uloženého trestu zákazu činnosti obžalovanému.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest zákazu činnosti
riadiť motorového vozidla akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky, i keď podľa ustanovenia § 61 ods. 3
Tr. zák. (v spojení s § 438d Tr. zák.) mal obžalovanému uložiť takýto trest zákazu činnosti v hornej
polovici trestnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr. zák. (ktorá je 1 až 10 rokov). Obžalovanému však

uložil trest zákazu činnosti pod takto zákonom určenú hranicu, pretože mal za to, že existujú dôvody
pre aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. Súd prvého stupňa takýto postup a svoje rozhodnutie konkrétne
odôvodnil tým, že pomery obžalovaného, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti
pod zákonom určenú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 61 ods. 3 Tr. zák., spočívajú v pracovnomzaradení obžalovaného a skutočnosti, že ako riadiaci pracovník NsP Bojnice, jeho námestník a hlavne
primár oddelenia rádiológie sa prakticky dennodenne podieľa na zachraňovaní ľudských životov.

S takýmto jeho odôvodnením sa však odvolací súd nestotožnil, pričom naopak dospel k záveru, že
u obžalovaného neboli splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti
podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Tr. zák. pi určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. f) Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť
mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin

alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku,odsúdený,uložímutrestzákazučinnostivhornejpolovicitrestnejsadzbyuvedenejvodseku
2.

Podľa § 438d Tr. zák. ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená

za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 1. novembrom 2011, ak táto
osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 1. novembri 2011. Súd však
nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne
okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti
ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne.

Obžalovaný spáchal v prejednávanej veci ako vodič dopravného prostriedku prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. po tom, čo bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil
ako vodič dopravného prostriedku, v minulosti už odsúdený (trestným rozkazom Okresného súdu Košice
II sp. zn. 8T/234/99 zo dňa 01.06.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.1999). S poukazom

na znenie ustanovenia § 61 ods. 3 Tr. zák., pri vzatí do úvahy tohto jeho skoršieho odsúdenia (§ 438d Tr.
zák.), mal teda súd prvého stupňa obžalovanému ukladať trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej
sadzby určenej rozpätím od jedného do desiatich rokov, teda vo výmere minimálne 5 rokov, 6 mesiacov
a 1 deň. Pritom ustanovenie § 61 ods. 3 Tr. zák. bolo do Trestného zákona „doplnené“ s cieľom
prehĺbiť ochranu života, zdravia a majetku občanov pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú vozidlo

po požití alkoholických nápojov alebo pod vplyvom iných návykových látok.Odvolacísúdďalejuvádza,žeokolnosťamiprípadusúvšetkyskutočnosti,ktorémajúvplyvnaposúdenie
povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej

podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú
z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní
trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou
príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

Pomery páchateľa sa potom následne týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda najmä o okolnosti,
ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest
pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa
zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Vyžaduje sa, aby išlo o pomery takého charakteru,
z ktorých je zjavné, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne
citeľnejšie ako iní páchatelia. Hodnotia sa preto rodinné a osobné pomery existujúce až v čase

rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho
rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, atď.).

Okolnosti prípadu či pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. len za
predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa

neprimeraneprísneapritomúčeltrestumožnodosiahnuťajtrestomkratšiehotrvania.Trebapripomenúť,
že znížiť trest z dôvodov okolností prípadu pod dolnú hranicu prípustnej trestnej sadzby zvýšenej na
základe okolnosti, ktorá to podmieňuje, je vylúčené. Naopak to nebude vylúčené s prihliadnutím na
pomery páchateľa.

Sumarizujúc uvedené potom musí odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného neboli splnené
podmienky na mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na
pomeryobžalovaného,ktorésúdprvéhostupňazohľadnil.Akonatoinaksprávnepoukázalajprokurátor,
obžalovaný si za volant pod vplyvom alkoholu sadol v čase, kedy jednoznačne vedel, že je lekárom, že
je námestníkom NsP Bojnice a že je členom krízového štábu. Takisto vedel, že do zamestnania musí

dochádzať z miesta svojho trvalého bydliska. Ani táto vedomosť mu nezabránila v spáchaní trestnej
činnosti, resp. v „riskovaní“ straty vodičského oprávnenia. Napokon ani doterajšia nemožnosť viesť
motorové vozidlo sa u neho žiadnym spôsobom neprejavila na plnení jeho pracovných povinností,
zabezpečovaní chodu NsP Bojnice a celkovo na plnení poslania lekára.

Práve naopak odvolací súd uvádza, že obžalovaný vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si
privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, a to napriek
tomu, že bol lekárom podieľajúcim sa na zachraňovaní životov či liečbe zdravia pacientov. Ako osoba
v takomto postavení by mal ísť jednoznačne „príkladom pre všetkých“ a mimoriadne zníženie trestu
zákazu činnosti by v jeho prípade mohlo „evokovať“ možno aj určitý „papalášizmus“ pre jeho povolanie,

čo je neprípustné.

Tiež je potrebné dodať, že pozitívne správy na obžalovaného od jeho zamestnávateľa boli zohľadňované
v rámci skúmania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., ktorá mu ale pre spáchanie
viacerých dopravných priestupkov napokon správne nebola súdom prvého stupňa ani priznaná.

Odvolací súd nemôže ďalej opomenúť ani naliehavú potrebu naplnenia účelu trestu z hľadiska
individuálnej, ale i generálnej prevencie. I napriek všeobecnému povedomiu a častej medializácií
takýchto prípadov týkajúcich sa trestnosti vedenia motorových vozidiel pod vplyvom alkoholu počet

takýchto trestných činov neklesá a veľa páchateľov dokonca „recidivuje.“ Preto je potrebné, aby súdy
na túto situáciu adekvátne reagovali, a to aj formou ukladania prísnejších trestov, a teda nie trestov
mimoriadne znížených. Len tak potom môže byť naplnená požiadavka individuálnej a aj generálnej
prevencie.

Súd prvého stupňa preto pri uloženom treste zákazu činnosti nepostupoval v súlade so základnými
zásadami ukladania trestov uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zák., ako aj v ustanovení § 61 ods. 3 Tr.
zák., a dospel k nesprávnemu záveru o dôvodnosti mimoriadneho zníženia trestu zákazu činnosti podľa§ 39 ods. 1 Tr. zák. Tým jeho postupom a rozhodnutím bolo porušené ustanovenie § 34 Tr. zák., čo
predstavuje odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti. Následne rozhodol sám pri splnení zákonných
podmienok uvedených v § 322 ods. 3 Tr. por. týmto rozsudkom o „sprísnení“ trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu tak, že tento trest obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3
Tr. zák. v spojení s § 438d Tr. zák. a s použitím § 36 písm. l), n) a § 38 ods. 3 Tr. zák. vo výmere 5 rokov,

6 mesiacov a 1 deň, teda na samej dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby podľa § 61 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák., ktorú výmeru tohto trestu považoval za primeranú z pohľadu splnenia účelu trestu (§ 34 Tr. zák.).

Ostatné výroky (o vine a o podmienečnom treste odňatia slobody) v napadnutom rozsudku zostali týmto
zrušením nedotknuté. Odvolací súd inak nezistil žiadnu nesprávnosť v prípade výroku o podmienečnom
treste odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.