Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 10, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200212
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724200212.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobkyne: A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., právne zastúpená: Mgr. Lena Pištová, advokátka,
so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Obec Viničné, so sídlom obecného úradu
Cintorínska 1000/13, Viničné, právne zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r.
o., so sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava, IČO: 36 860 522, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.01.2024 domáhala zaplatenia sumy vo výške
20 000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počnúc dňom 12.01.2024 do zaplatenia. Súčasne
žiadala priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 15.01.2021 z dôvodu pádu na zľadovatenej miestnej komunikácii v
obci Viničné, utrpela zranenie pravej ruky. Predmetné zranenie si vyžiadalo okamžité lekárske ošetrenie,
s následným operačným zákrokom, ktorý sa uskutočnil dňa 27.01.2021. Jej práceneschopnosť v

dôsledku vyššie uvedeného zranenia trvala do 6/2021, pričom následky poškodenia na zdraví jej
pretrvávajú do súčasného obdobia, pohyblivosť pravej ruky je značne obmedzená. Komunikácia,
na ktorej utrpela zranenie nebola posypaná, ani iným spôsobom udržiavaná a zabezpečená proti
jej zľadovateniu, čím žalovaný porušil svoje povinnosti. Miesto, kde došlo ku škodovej udalosti je
vysoko frekventované motorovými vozidlami, chodcami, cyklistami. O škodovej udalosti informovala
žalovaného, ako aj štatutárneho zástupcu žalovaného – starostu obce. Žalovaného požiadala o úhradu
nákladov spojených s jej liečením a práceneschopnosťou. Štatutárny zástupca žalovaného jej vyčíslené

náklady priebežne uhrádzal. Pokiaľ ide o jej zdravotnú situáciu, táto nie je ustálená, pravidelne musí
navštevovať lekárske prehliadky, rehabilitácie, rôzne formy liečebných procedúr, v opačnom prípade
dochádza k úplnému znehybneniu ruky. Funkčnosť zranenej ruky sa zhoršuje, jej pohyblivosť je značne
obmedzená, v niektorých situáciách je ruka úplne nefunkčná, má každodenné bolesti. Aktuálne bola zo
stranylekárovoboznámená,ževkrátkomčasovomobdobímusípodstúpiťďalšíoperačnýzákrok.Vyššie
uvedená škodová udalosť výrazne zasiahla do jej pracovného aj súkromného života, je obmedzená
pri výkone svojho povolania (pracujem ako žurnalista, nakoľko je praváčka, je obmedzená pri písaní a

používaní PC), taktiež sa nemôže plnohodnotne venovať svojím koníčkom (šport, práca na záhrade,
atď....). Stará sa o obidvoch rodičov, žije s nimi v spoločnej domácnosti, obidvaja rodičia majú vážne
zdravotné problémy. Rodičia sú odkázaní na jej asistenciu pri každodenných úkonoch, sprevádza ich
pri pravidelných návštevách lekárskych zariadení.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne v celom rozsahu.
Žaloba je účelová, zavádzajúca a neopodstatnená. Obec Viničné sa za uvedenú škodu, ktorú si

spôsobila žalobkyňa postavilo, tak aby žalobkyňa bola spokojná. Posýpacie auto v daný deň, kedy
si mala žalobkyňa spôsobiť zranenie posýpalo ulice obce priebežne. Posýpanie sa robí postupne po
uliciach a nie je možné posýpať všetky ulice naraz, na to nemá obec kapacitné vybavenie. Navyše
v tom čase bol zákaz vychádzania z dôvodu vírusu COVID 19 a o to náročnejšie bolo vykonávať
údržbu na uliciach z dôvodu strachu aj zamestnancov. Udalosť pri ktorej si žalobkyňa spôsobila zranenie

bola riadne nahlásená v poisťovni Generáli pod číslom XXXXXXXXXX. Poistnú udalosť začala riešiť
zamestnankyňa žalovaného pani A. F. G.. V čase kedy si žalobkyňa spôsobila zranenie platil prísny
zákaz vychádzania, ktorý trval od 01.01.2021 do 24.01.2021. Žalobkyni bolo uhradené v hotovosti dňa
27.04.2021 starostom H. I. suma v celkovej výške 2 500,00 Eur a bankovými prevodmi a to
zo dňa 04.08.2021 v celkovej výške 1 285,00 Eur, zo dňa 31.08.2021 v celkovej výške
530,00 Eur, zo dňa 07.04.2022 v celkovej výške 509,60 Eur, čo je celkovo dokopy bankovými prevodmi

2 324,60 Eur. Všetko spolu dokopy je v celkovej výške 4 824,60 Eur. Ako dôkaz na preukázanie ich
tvrdení poukázal na list od žalobkyne zo dňa 17.05.2021, kde sama v liste uvádza, že potvrdzuje prijatie
zálohy vo výške 2 500,00 Eur a bankovými výpismi z účtu vedeného v J. D., F. pod názvom účtu H. I..
Predmetné tvrdenie potvrdzuje aj samotná žalobkyňa vo svojej žalobe v odseku II. žaloby o náhradu
nemajetkovej ujmy. Na tunajšom súde bolo vedené konanie o náhradu škody na zdraví pod sp. zn.

48C/6/2022, kde žalobkyňa bola čiastočne úspešná a bol jej priznaný nárok. Žalobkyňa nepreukázala
svoj nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Nedostatočne odôvodnila svoj nárok a z ničoho
nevyplýva ani výška, ktorú požaduje, aby jej bola priznaná. V lekárskej správe - náleze je popísané
iba to čo žalobkyňa popísala ošetrujúcemu lekárovi. Nič z tohto nálezu nevyplýva ani to, že by sa
mal stav žalobkyne zhoršovať. Konštatácia žalobkyňou, že v krátkom časovom období musí podstúpiť

ďalší operačný zákrok je irelevantná a ničím nepodložená. To čo je predmetom tejto žaloby bolo podľa
ich názoru obsiahnuté v žalobe o náhradu škody na zdraví a sťaženie spoločenského uplatnenia, kde
žalovaný splnil svoje záväzky. Sama žalobkyňa vo svojej žalobe uvádza, že má každodenné bolesti a
to bolo zahrnuté v predošlej žalobe. Z opatrnosti vzniesli aj námietku premlčania nároku žalobkyne.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že trvá na žalobe zo dňa 12.01.2024 v celom rozsahu, túto vzhliada
za dôvodnú, čo do právneho dôvodu, aj čo do výšky. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že
žaloba je účelová, zavádzajúca a neopodstatnená, uvedené tvrdenie žalovaného vzhliada žalobkyňa
za účelové a ničím neodôvodnené. Z vyjadrenia žalovaného je nepochybné, že tento nepoprel
svoju zodpovednosť za škodovú udalosť uvedenú v žalobe. Žalobkyňa opätovne podotýka, že súd

svojím právoplatným rozhodnutím vydaným Okresným súdom v Pezinku, sp. zn. 48
C/6/2023, ktoré žalobkyňa spomenula už vo svojej žalobe ustálil, že žalovaný sa dopustil porušenia
svojich povinností, s následkom vzniku škody žalobkyni. Žalovaný voči predmetnému rozhodnutiu
nepodal opravný prostriedok. Žalovaný od počiatku, ako ho žalobkyňa kontaktovala v danej veci -
v komunikácii so štatutárnym zástupcom žalovaného starostom pánom I., tento žiadnym spôsobom

nenamietal pochybenia zo strany žalovaného. Práve naopak, žalobkyni prisľúbil všetku potrebnú
súčinnosť, čo nepochybne osvedčuje korešpondencia so žalovaným, ktorá bola doložená k žalobe,
ako aj fakt, že štatutárny zástupca žalovaného priebežne uhrádzal žalobkyni náklady spojené s
práceneschopnosťou, ako aj s liečením. Skutočnosť, že žalovaný vzhliadal svoje pochybenia, ako aj
zodpovednosť za škodovú udalosť, osvedčuje tiež tá skutočnosť, že predmetnú škodovú udalosť titulom

poistenia zodpovednosti za škodu, žalovaný nahlásil príslušnej poisťovni, pričom žalobkyňu uviedol
ako poškodenú. Tvrdenia žalovaného, že za uvedenú škodu sa postavil tak, aby bola žalobkyňa
spokojná vzhliada žalobkyňa za tendenčné a protichodné. Bez toho, aby žalovaný uznal svoje zákonné
pochybenia, nekonal by k spokojnosti žalobkyne, len preto, že chcel, aby bola žalobkyňa „spokojná“.
V opačnom prípade má žalobkyňa za to, že konanie žalovaného by zakladalo precedens, a síce taký,

že ktokoľvek sa na žalovaného obráti, žalovaný bude konať tak, aby bol žiadateľ spokojný a to bez
ohľadu na dôvodnosť a oprávnenosť jeho požiadavky. Súčasne žalobkyňa odmieta tvrdenie žalovaného,
citujem: „škodu, ktorú si spôsobila žalobkyňa“ a žalobkyňa trvá na tom, že škodu si nespôsobila ona,
ale jej bola spôsobená porušením povinností zo strany žalovaného. Tvrdenia žalovaného o procese
vykonávania posypu na obecnej komunikácii vzhliada žalobkyňa za irelevantné, pričom žalobkyňa

opätovne uvádza, že sa jednalo o časť obecnej komunikácie, ktorá je frekventovaná, pričom táto
komunikácia nebola v dopoludňajších hodinách i napriek nepriaznivej situácii na tejto komunikácii
vôbec posypaná (komunikácia bola zľadovatená a pohyb na tejto bol chodcami, ako aj motorovými
vozidlami nebezpečný). Odhliadnuc od uvedeného, tvrdenia žalovaného o tom, že nemal kapacitnévybavenie na posyp obecnej komunikácie sú irelevantné a nezbavujú žalovaného, aby splnil svoje
povinnosti riadne a včas, žalobkyňa navrhuje, aby súd k týmto tvrdeniam žalovaného neprihliadal. Podľa
názoru žalobkyne, bolo povinnosťou žalovaného, aby vzhľadom ku počasiu a situácii na obecných

komunikáciách vykonával udržiavanie/posyp komunikácii v takom čase a rozsahu, aby boli všetky
obecné komunikácie riadne udržiavané, zvlášť s prihliadnutím k vysokému nebezpečenstvu úrazu,
nehody. Tvrdenie žalovaného, že v čase, keď došlo ku škodovej udalosti bol prísny zákaz vychádzania,
taktiež vzhliada žalobkyňa za účelové a irelevantné, tieto žiadnym spôsobom nezbavujú žalovaného
zodpovednosti, pričom žalobkyňa navrhuje, aby súd k týmto neprihliadal. V čase, keď došlo ku škodovej

udalosti bola žalobkyňa na ceste do miestnej lekárne, vzhľadom na opateru svojich starších imobilných
rodičov,postupovalavsúladesuloženýmicovidopatreniamiplatnýmiod1.1.2021do24.1.2021,vplnom
rozsahu rešpektovala tieto opatrenia, pričom sa pridržiavala uložených výnimiek. Žalobkyňa uvádza, že
nikdy nepoprela prijatie plnení od starostu žalovaného pána I., pričom, ako uviedla v žalobe, jednalo sa
o náklady spojené s liečením a PN, o čom mal pán I. vedomosť, nakoľko ho žalobkyňa pri uplatnení
jednotlivých nárokov informovala. Uvedenú skutočnosť žalovaný nerozporoval. Vo vzťahu ku tvrdeniam

žalovaného, že lekárska správa je nedostatočným dôkazom žalobkyňa udáva, že s týmto nesúhlasí.
Ku tvrdeniam žalovaného, že obsahom lekárskej správy je popísané iba to, čo žalobkyňa uviedla
ošetrujúcemu lekárovi, je nepravdivé. Žalobkyňa uvádza, že v lekárskej správe je okrem opisu stavu
žalobkyne,ktorýjepreďalšielekárskeposúdeniepodstatný,uvedenýtiežlekárskypopis,akoajsamotný
diagnostický záver lekára s ďalším liečebným postupom, vyžadujúci si opätovnú kontrolu zdravotného

stavu žalobkyne. Z lekárskej správy je teda nepochybné, že stav žalobkyne sa nezlepšuje a jej
liečba pokračuje. Nakoľko stav žalobkyne sa nezlepšuje, pričom tento si vyžaduje neustálu liečbu, teda
proces liečby stále prebieha s ďalšími plánovanými liečebnými procesmi. Žalobkyňa má každodenné
bolesti, ktoré už uviedla v predchádzajúcej žalobe, žalobkyňa uvádza, že informácie o pretrvávajúcich
bolestiach sú relevantnými taktiež v tomto konaní. Tak ako žalobkyňa uviedla v žalobe, účelom náhrady

nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zmierniť nepriaznivý následok
neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby a jej postavenia v spoločnosti. Žalobkyňa
podotýka, že pokiaľ ide o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, tieto sú náhradou za
ujmu spôsobenú zásahom do telesnej integrity fyzickej osoby a nie sú náhradou ujmy, zasahujúcej do
osobnostnej(psychicko-morálnej)sféryfyzickejosoby.Každýztýchtoinštitútovposkytujeochranuiným

zložkám v rámci integrity jednotlivca a tieto nároky sú teda samostatné. Tak ako žalobkyňa uviedla už
v žalobe, vzhliada označenú škodovú udalosť za vážny zásah do jej osobnostnej sféry, vzniknutú ujmu
vzhliada za vysoko závažnú s následkom obmedzení v pracovnom aj súkromnom živote. Uplatňovanú
výšku náhrady nemajetkovej ujmy považuje vzhľadom na okolnosti a následky za primeranú. Zdravotná
situácia žalobkyne nie je ustálená, pravidelne musí navštevovať lekárske prehliadky. K vznesenej

námietke premlčania žalobkyňa uviedla, aby súd k tejto neprihliadal, nakoľko žalobný nárok bol s
poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka uplatnený v 3 – ročnej premlčacej lehote, riadne a
včas. Žalobkyňa trvá na žalobe v plnom rozsahu.

5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie dňa 10.06.2024, na ktoré sa dostavili strany sporu

so svojimi zástupcami, súd vykonal dokazovanie ich výsluchom, listinnými dôkazmi a to: list Obce
Viničné zo dňa 10.03.2021, lekárske správy, list zo dňa 17.05.2021, vyjadrenie k škodovej udalosti zo
dňa 21.06.2021, výpis z účtu zo dňa 04.08.2021, výpis z účtu zo dňa 321.08.2021, výpis z účtu zo dňa
07.04.2022, emailová komunikácia z 03.10.2022, 04.10.2022, 26.10.2022, rozsudok Okresného súdu
Pezinok č.k. 48C/6/2023-118 zo dňa 20.10.2023, dopĺňací rozsudok č.k. 48C/6/2023 -132

zo dňa 31.10.2023 a zistil skutkový stav.

6. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, žiadala žalobe vyhovieť, kde uviedla, že jej

zdravotný stav sa stále vyvíja. Musí brať lieky proti bolesti. Je stále pod kontrolou. Chodí na rehabilitácie,
je praváčka, ruka je stále v pohybe. Obmedzilo ju to vo všetkom, či už v pracovnom, športovom živote.
Stará sa o imobilných rodičov, kde je zaťažená pravá ruka. Ruka je strpnutá, lekárka jej dala rukavicu,
má stiahnuté šľachy, zápästie má zošróbované. Problém má s otvorením okna, zdvíhaním rodičov.
Obmedzilo ju to pri starostlivosti rodičov, požiadala o ich starostlivosť, ktorá si vyžaduje 24 hodín. Keď je

práci je to náročné. Otca musí zdvíhať. Pred úrazom chodila športovať vo Viničnom, nepohne zápästie,
neurobí plank. Bicykluje max hodinu, dve, potom ju bolí zápästie. Predtým bicyklovala týždenne tri, štyri
hodiny. Ťažšia je práca na počítači. Má záhradu, kde musí robiť. Operáciu mala naplánovanú začiatkom
januára 2024, požiadala o odklad, pretože jej mam ochorela, bolo potrebné sa o ňu starať. Berie liekyproti opuchom, v noci má rukavicu. Ruka sa stále lieči, neustále má opuch. Pracuje v Slovenskom
rozhlase 33 rokov.

7. Žalovaný na pojednávaná uviedol, že nárok nie je dôvodný. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení citovala
rozsudokNSSR,kdepoukázal,ževslovenskejprávnejpraxisaobjavilidvaprotichodnénázorynaokruh
nárokov v súvislosti s poškodením zdravia. Podľa prvého názoru premietnutého v rozhodnutí NS SR z
28.mája2014sp.zn. 7Cdo65/2013,jemožnépripoškodenízdraviauplatňovaťpoprisebenárokna
náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv podľa § 11 a nasl. OZ a nárok

na náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ, resp. § 444 OZ, pretože uplatnením každého z týchto nárokov
sa odškodňuje (zmierňuje) obsahovo iná ujma na strane dotknutej osoby. Podľa druhého (opačného)
názoru je nemajetková ujma krytá v slovenskej právnej úprave cez ustanovenia zákona o odškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia - v zmysle tohto názoru sú nemajetková ujma a sťaženie
spoločenského uplatnenia nárokmi nemajetkovej povahy odškodňované podľa § 444 OZ. Vychádza sa z
toho, že nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia má povahu špeciálnej úpravy vo vzťahu k ochrane

osobnosti (k tomuto opačnému názoru sa priklonil Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 426/2014 zo
dňa 13. augusta 2014). Žalobkyňa nepreukázala zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v
spoločnostipodľa§13ods.2Občianskehozákonníka,týmpádomnemánároknanáhradunemajetkovej
ujmy, tak ako ju žiada. V súdnej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo opakovane vyslovené,
že „pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v

spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom
prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a
vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže, že reakcia svedčiaca o znížení
dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere podľa § 13 Občianskeho zákonníka, môže byť
fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.“ (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 15/03. In Zo súdnej praxe, 2003, č. 3, s. 68).
Nie je prípustné, aby sa osoba dotknutá na zdraví pokúšala žalobou na ochranu osobnosti nahrádzať
či navyšovať svoje nároky z titulu náhrady škody. Domôcť sa ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na
ochranuosobnostitakvšaknemožnonazákladerovnakýchskutkovýchtvrdení,akovžalobenanáhradu
škody.Právonanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochpodľaustanovenia§13ods.2a3Občianskeho

zákonníka a nárok na náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa §
444 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sú samostatné právne prostriedky ochrany fyzickej osoby, a preto
ich nie je možné uplatniť na základe rovnakých skutkových tvrdení. Všeobecné súdy, tak ako aj ústavný
súd sú si vedomé existencie zásady, ktorá platí ako pravidlo, podľa ktorej výška relutárnej náhrady
nesmie byť zrejmým bezdôvodným obohatením dotknutej osoby neoprávneným zásahom a súčasne

by nemala byť pre pôvodcu neoprávneného zásahu jednoznačne likvidačná a všeobecne vytvárajúca
tzv. Chilling effect (odrádzanie od legitímneho výkonu a ústavného práva hrozbou právnej sankcie).
Podľa ich názoru dôkazné bremeno je na strane žalobkyne a tá v predmetnom konaní nevie preukázať
oprávnenosťnárokunemajetkovejujmy.Zásahzostranyžalovanéhoneboltakejintenzity,abyžalobkyňa
bola úspešná v nároku nemajetkovej ujmy. Bolo zasiahnuté do zdravia a telesnej integrity žalobkyne, ale

tá je normálne zamestnaná, pomáha rodičom, ktorí sú navyše sebestační. V neposlednom rade treba
brať do úvahy aj správanie žalovaného voči žalobkyni, čo aj ona sama spomína vo svojom vyjadrení, že
žalovaný pristupoval zodpovedne k úrazu žalobkyne, ktorý utrpela, uhrádzal jej všetky náklady spojené s
liečbou. Súd musí prihliadať aj na to, ako sa zodpovedný subjekt správal voči dotknutej osobe - žalobkyni
pred podaním žaloby. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva

na ochranu osobnosti nie je jediným výlučným kritériom pre určenie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určenítejtovýškysúdmusíprihliadnuťajnaokolnosti,zaktorýchkporušeniuprávadošlo.Tietookolnosti
môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (R
29/2001). Žalovaný sa snažil zabezpečiť všetky ulice naraz, ale to nie je možné. Musel by zamestnávať
neuveriteľný počet ľudí, aby vedeli zabezpečiť, aby boli ulice odhrnuté naraz a stále.

8. Z dekurzu z 15.01.2021 a z lekárskej správy z 28.01.2021 vyplýva, že žalobkyňa utrpela na
zľadovatenom chodníku úraz, ktorý si vyžiadal lekársky zákrok – operáciu dňa 27.01.2023.

9. Z písomnej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila

u žalovaného nároky z úrazu: sťaženie spoločenského uplatnenia, finančná náhrada bolestnej ujmy,
náklady spojené s liečbou, kúpeľná liečba, náhrada mzdy, finančná náhrada obmedzenia života
privátneho, profesionálneho, spoločenského, kompenzácia prípadného ďalšieho operačného zákroku,
zálohová platby podľa dohody, finančná kompenzácia poškodená požaduje bez daňového zaťaženia.10. Z výpisom z účtov zo dňa 04.08.2021, zo dňa 31.08.2021, zo dňa 07.04.2022 vyplýva, že žalobkyni
bolo zo strany žalovaného uhradená suma vo výške 4824,60 Eur, čo aj sama žalobkyňa potvrdila vo

vyjadrení, ako aj v liste zo dňa 17.05.2021.

11. Z emailovej komunikácie z 03.10.2022, 04.10.2022 vyplýva, že žalobkyňa opakovane iniciovala
stretnutie za účelom zabezpečenia plnenia nároku, ktorý nebol uspokojený.

12. Žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu o náhradu škody na zdraví dňa 30.01.2023, rozsudkom č.
k. 48C /6/2023- 118 zo dňa 20.01.2023 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 6628,65 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne od 07.02.2023 do zaplatenia a priznal nárok na náhradu trov konania,
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 48C/6/2023- 132 zo dňa 31.10.2023, rozsudok je právoplatný
dňa 28.12.2023, vykonateľný dňa 28.12.2023.

13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

14. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

15. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

16.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

17. K vzniku občiansko-právnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia
byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú: a) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať
nemajetkovú ujmu, a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a
morálnej integrite, b) musí ísť o zásah neoprávnený, c) musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma
uvedenými predpokladmi. K prostriedkom súdnej ochrany osobnosti podľa ustanovenia § 13 OZ patrí

medzi iným i satisfakčná žaloba vo forme uplatnenia nároku na poskytnutie primeraného zadosťučinenia
v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 OZ. Občiansky zákonník priznanie uplatnenej nemajetkovej ujmy
v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 OZ podmieňuje tým, že kvalifikovaná ujma
na osobnostných právach skutočne nastala a je so zásahom spojená, nie iba ako možný do úvahy
prichádzajúci následok, ale ako reálny a výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok negatívneho

pôsobenia zásahu na osobnosť fyzickej osoby. Vo veci ochrany osobnosti platí, že dôkazné bremeno
nesie žalobca. V prípade účastníka konania, ktorého zaťažuje v tomto smere dôkazné bremeno pri
uplatnenom nároku podľa § 13 OZ, nepostačuje teda len formálne označenie, ale obsahom dôkazného
bremena je aj nezameniteľné preukázanie dôsledku negatívneho pôsobenia zásahu na osobnosť
uplatňujúcu si tento nárok.

18. Súd prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.09.2008 sp. zn.
5Cdo/278/2007, v ktorom bol vyslovený názor, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako
jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobností fyzickej osoby, je právom majetkovej
povahy, ktoré sa premlčuje. Rovnaký právny názor bol vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z

27.11.2012 sp. zn. 2Cdo/194/2011. Z tohto rozhodnutia tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť
dňom nasledujúcom po dni, kedy došlo neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť, alebo
ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.03.2009 sp.
zn. 5Cdo/265/2009 bol vyslovený rovnaký názor, že počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej
doby náhrady za nemateriálnu ujmu podľa § 101 OZ je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému

zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba
začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.19. Súd prvej inštancie sa zaoberal najprv tým, či žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná.
Podľa ust. § 8 zákona o mimoriadnych opatreniach v súvislosti s COVID 19 „Lehoty ustanovené
právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde,

uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto
zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa
účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“ S
prihliadnutím na ust. § 1 písm. a) v spojení s ust. § 8 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach v
súvislosti s COVID 19 premlčacia lehota v období od v období od 19.01.2021 do 28.02.2021 neplynula,

čo predstavuje predĺženie premlčacej doby o 41 dní. K úrazu na zľadovatenom chodníku došlo dňa
15.01.2021, nemajetkovej ujmy v peniazoch sa mohlo objektívne vykonať prvýkrát, a to nasledujúci
deň, t.j. 16.01.2021 od ktorého začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila
16.01.2024, kde je potrebné predĺžiť lehotu o 41 dní, t.j. do 26.02.2024. Súd konštatuje, že nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy bol žalobkyňou uplatnený podaním žaloby na súde dňa 16.01.2024, teda
pred uplynutí trojročnej premlčacej doby, a preto vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.

20. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 15.01.2021 z dôvodu pádu na zľadovatenom chodníku
miestnejkomunikáciivobciViničnéutrpelazraneniepravejruky,ktorýsivyžiadallekárkyzákrokoperáciu
dňa 27.01.2023.

21. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 20 000 Eur titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu,
že predmetný úraz zasiahol do jej osobnostných práv, konkrétne do pracovného a súkromného života.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zameral svoje dokazovanie na existenciu predpokladov pre
priznanie uplatneného nároku, aj otázku unesenia dôkazného bremena zo strany žalobkyne v súvislosti
s preukázaním skutočne existujúceho následku na osobnosť žalobkyne.

22. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd priznať len ako sekundárnu kompenzáciu, vtedy
ak by iná náprava nebola vôbec možná, ak by § 13 ods. 1 OZ nebol možný. Žalobkyňa a žalovaný
zhodne uviedli, že od počiatku bol žalovaný v kontakte so žalobkyňou, žalobkyni bolo priebežne
uhrádzané bankovými prevodmi, a to dňa 04.08.2021 suma 1285 Eur, dňa 31.08.2021 suma 530

Eur, dňa 07.04.2022 suma 509,60 Eur, celkovo spolu 4824,60 Eur, kde z listu obce Viničné zo dňa
vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nároky z úrazu aj finančnú náhradu obmedzenia života privátneho,
profesionálneho, spoločenského.

23. Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy, nie ponechané na ľubovôli súdu, ale musí byť založené

na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu, na
základe dokazovania vykonaného najmä na zistení konkrétnych následkoch v jednotlivých oblastiach
spoločenského života dotknutej osoby, kde dôkazné bremeno má žalobkyňa. Žalobkyňa neodôvodnila
výšku požadovanej nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa mala preukázať aká ujma jej vznikla, konkrétne
skutkovými okolnosťami preukázať, že zásah nielen mohol, ale skutočne vyvolal následnú reakciu

v súkromnom, rodinnom a pracovnom živote. Nestačí totiž, aby zásah mohol vyvolať určitú reakciu,
ale musí aj konkrétnu reakciu v živote fyzickej osoby vyvolať, čo v prípade žalobkyne nie je žiadnym
spôsobom preukázané. Žalobkyňa vo svojom výsluchu poukázala, že jej zdravotný stav sa nezlepšuje,
musí brať lieky proti bolesti, mala naplánovanú operáciu, ktorú z dôvodu starostlivosti o mamu musela
preložiť. Obmedzilo ju to v pracovnom živote, nakoľko je praváčka a pracuje na počítači, taktiež uviedla,

že stará sa o imobilných rodičov, nemôže športovať ako predtým. Súd poukazuje, že žalobkyňa vo svojej
výpovedi sama uviedla, že pracuje v Slovenskom rozhlase 33 rokov, to znamená, že v profesijnej oblasti
nedošlo k jej zásahu, pracuje naďalej u toho istého zamestnávateľa ako pred úrazom. Taktiež uviedla,
že pred úrazom rada bicyklovala týždenne 4 hodiny, teraz bicykluje 1- 2 hodiny, pre bolesť zápästia
nemôže dlhšie bicyklovať. To znamená, že žalobkyňu ani v športovej oblasti úraz neobmedzil závažnej

miere. Čo sa týka starostlivosti o imobilných rodičov, v akej miere potrebujú jej starostlivosť žalobkyňa
súdu nepreukázala, nakoľko sama vo svojej výpovedi uviedla, že požiadala pomoc o starostlivosť
o rodičov, nakoľko sa vyžaduje 24 hodinová, popri práci je to náročné. Súd poukazuje, že dané tvrdenie
žalobkyne, si protirečí, kde najprv uviedla, že rodičia si vyžadujú 24 hodinovú starostlivosť, následne
uviedla, že popri práci je to náročné. V konaní v podobe nemajetkovej ujmy nesie žalobkyňa bremeno

tvrdenia v tom, a to tak, že žalovaný spôsobil žalobkyni škodu, resp. zasiahol do jej osobnosti a že
tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmy na jeho právach, pričom žalobkyňa musí nielen
uviesť (tvrdiť), ale aj preukázať aká ujma jej vznikla. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobkyňu vyplýva
dôkazné bremeno preukázať skutočnosti svedčiace o existencii škody a zásahu. Preukázanie zásahudo osobnostných práv, ktoré má za následok skutočne zníženie dôstojnosti alebo vážnosti do dotknutej
osoby v spoločnosti v značnej miere zaťažuje postihnutú fyzický osobu. Nemajetkovú ujmu možno
priznať len prípadoch, keď došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo v jej vážnosti v spoločnosti

v značnej miere. Z vykonaného odkazovanie súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
bolo jej povinnosťou preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j. preukázať, že bola
znížená dôstojnosť žalobkyne a jej vážnosť v spoločnosti.

24. Žalobkyňa na pojednávaní poukázala na to, že jej zdravotný stav sa nezlepšuje, má naplánovanú

operáciu a jej zlepšenie zdravotného stavu je nedohľadne, kde súd poukazuje, že zásah do práv na
ochranu osobnosti nemožno stotožňovať s nárokom na náhradu škody, a preto nemožno v danej veci
spájať nárok na náhradu škody s ochranou osobnosti. Z koncepcie právnej úpravy, ktorá rozlišuje
medzi inštitútom ochrany osobnosti a náhrady škody vyplýva, že nároky majúce základ v týchto
inštitútoch sú samostatné a vzájomne závislé - zároveň je potrebné podotknúť, že každý z týchto
inštitútov poskytuje ochranu iným zložkám v rámci duševnej integrity jednotlivca. Právo na ochranu

osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychicko-morálnej integrity osoby, pričom
právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu pri zásahoch
do fyzickej integrity jednotlivca. Tieto nároky sledujúc ochranu rôznych záujmov je preto potrebné
považovať za rovnocenné a samostatné. Nemajetkovou ujmou v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 OZ
je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti.

Takáto ujma sa teda bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej
osoby. Treba ju preto dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými
dôsledkami (pozri § 16 OZ) a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do
telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (pozri § 444 OZ).
Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 OZ je dosiahnuť

vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady
takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne, a tým
účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a
najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho, zmyslom náhrady
ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby (§ 444 OZ) je

pokúsiť sa poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo
odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé
následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia). Treba odlíšiť špeciálnu
úpravu odškodnenia ujmy na zdraví fyzickej osoby a ochranu jej dôstojnosti dotknutej neoprávneným

zásahom i práva na súkromný a rodinný život.

25. Odhliadnuc od uvedeného žalobkyňu zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno ohľadom preukázania
aj dôsledku negatívneho pôsobenia zásahu na jej osobnosť. V danom prípade nepostačuje označenie
verbálneho charakteru pre úspešné uplatnenie takéhoto nároku, avšak musí byť preukázaný nie

iba možný, ale reálny následok reálnymi výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok negatívneho
pôsobenia zásahu na osobnosť fyzickej osoby. Žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno,
tvrdila negatívne následky a zásahy do jej osobnosti, avšak v priebehu celého konania zostali tieto
tvrdenia len vo verbálnej rovine bez preukázania dôsledku negatívneho dopadu na osobnosť samotnej
žalobkyne. Vzhľadom na výsledky prevedeného dokazovania súd prvej inštancie žalobu v celom

rozsahu zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.28. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
priznal oproti žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.