Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 11, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 0T/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010029
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823010029.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 11. marca 2024 konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom trestnej veci proti obžalovanému MUDr. Richardovi Zacharovi

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v B. D., trvale bytom E., F. XXX/XX, G. H. I. J.,

je vinný že

dňa 21.01.2023 čase o 09:37 h, po tom, čo požil alkoholické nápoje viedol v meste Handlová po ulici
Prievidzská osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz S 400, TEČ: C. K., kde bol zastavený a

kontrolovaný hliadkou Policajného zboru, pričom následne vykonanou dychovou skúškou v čase o 09:40
h toho istého dňa bolo zistené , že mal v dychu 0,70 mg/l alkoholu,
teda

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
tým spáchal

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) a za to sa

odsudzuje:

Podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) Trestného zákona k trestu odňatia slobody 3 (tri)
mesiace, výkon, ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne

odkladá na skúšobnú dobu 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2, 3, § 438d, § 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorového
vozidla akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu Trenčín č. 2To 57/2023 zo dňa 08.08.2023 bol podľa § 321 ods. 1 písm. d),
ods.2TrestnéhoporiadkuzrušenýrozsudokOkresnéhosúduPrievidzač.0T10/2023zodňa20.03.2023
celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec vrátená súdu prvého stupňa aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia, okrem iného, uviedol , že: „Krajský súd v Trenčíne ako
súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku (o treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, i keď z iných ako ním uvádzaných
dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je minimálne predčasné.
Odvolací súd zistil také pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom

zasadnutí odvolacieho súdu a preto rozhodol o odvolaní obžalovaného na neverejnom zasadnutí -
§ 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a
súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám
nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Výrok o vine
urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného

o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Podstatou odvolania obžalovaného
bola neprimeraná prísnosť uložených trestov (trestu odňatia slobody, ako aj trestu zákazu činnosti),
ale aj porušenie ustanovení Trestného zákona spočívajúce v neaplikovaní ustanovenia § 39 ods. 1
Tr. zák. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa vôbec nevyplýva, že by súd prvého stupňa zohľadnil u obžalovaného tú významnú skutočnosť,
že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo

spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Odvolací súd pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa
ktorej sa na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vždy
prihliadne pri rozhodovaní o treste. Prichádzajú do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na takéto
vyhlásenie sa prihliadne ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (ako na napomáhanie
pri objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú

hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Napokon takéto
vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami prípadu či pomermi páchateľa môže odôvodňovať aj mimoriadne
zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto postup je v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017.Nesprávnosť
odvolací súd ďalej zistil pokiaľ ide o výrok o treste zákazu činnosti viesť všetky motorové vozidlá, ktorý

bol obžalovanému uložený s použitím aj ustanovenia § 61 ods. 3 Tr. zák. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák.
trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou. Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný
čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo

5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v
hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.Podľa § 438d Tr. zák. ustanovenie § 61 ods. 3 a
5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods.
3 alebo 5 pred 1. novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3
alebo 5 po 1. novembri 2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom

2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie
trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne. Trestný
zákon síce bližšie nedefinuje pojem mimoriadne okolnosti prípadu, avšak v tomto smere je určujúca
súdna prax, a to najmä vo vzťahu k interpretácii tohto pojmu obsiahnutého v ustanovení § 39 Tr. zák. Pri
preskúmavaní mimoriadnych okolností prípadov, za ktoré bol páchateľ v minulosti odsúdený, sa zároveň

nemôže vykonávať nové dokazovanie a nemôžu sa konštruovať nové skutkové závery, prípadne sa
tieto nemôžu meniť či dopĺňať v týchto už právoplatne skončených veciach. Pri zisťovaní „mimoriadnych
okolností“ týchto prípadov sa musí vychádzať len z obsahu trestných spisov. Odvolací súd zistil, že súd
prvého stupňa si nepripojil trestný spis o skoršom odsúdení obžalovaného pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 201d Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (Okresný súd Košice 2 sp. zn. 8T/234/99)

a tento v potrebnom rozsahu neoboznámil na hlavnom pojednávaní. Pri svojom rozhodovaní tak zjavne
vychádzal len z údajov obsiahnutých v odpise registra trestov obžalovaného. Došlo tým však k porušeniu
ustanovenia § 438d Tr. zák., pretože súd prvého stupňa neskúmal aj okolnosti tohto predchádzajúceho
prípadu. Nesprávnosť výroku súdu prvého stupňa o treste zákazu činnosti napokon spočíva aj v tom,
že v tomto výroku výslovne neuviedol i ustanovenie § 438d Tr. zák., ktoré musí byť nedielnou súčasťou

výrokovej časti takéhoto výroku s poukazom na ustanovenie § 163 ods. 1 písm. c) Tr. por. Z takto
rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súd prvého stupňa bude najmä povinný pripojiť si trestný spis
o skoršom odsúdení obžalovaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (viď vyššie) a

tento v potrebnom rozsahu oboznámiť na hlavnom pojednávaní, pri zachovaní práva obžalovaného sa
k nemu vyjadriť a zahrnúť ho následne aj do procesu hodnotenia dôkazov. Súd prvého stupňa bude
povinný napokon vykonať aj ďalšie dôkazy, ak v konaní vyvstane takáto potreba. Následne bude povinný
opäť vo veci rozhodnúť na základe posúdenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Tr. por. V rámci opätovného rozhodovania o treste bude súd prvého stupňa povinný prihliadať na
novo zistené dôkazy z pohľadu ustanovenia § 438d Tr. zák., t. j. bude povinný sa dôsledne zaoberať
aj otázkou, či by vzhľadom na možné mimoriadne okolnosti predchádzajúceho prípadu mohlo byť pre

obžalovaného použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 Tr. zák. (t. j. v
hornej polovici trestnej sadzby) neprimerane prísne. Takúto okolnosť neprimeranej prísnosti bude súd
prvého stupňa povinný zvážiť podľa následku trestného činu, ktorého sa predchádzajúce odsúdenie
týka, podľa úrovne ovplyvnenia alkoholom, podľa časového odstupu od predchádzajúceho odsúdenia,
prípadne aj podľa osobných a rodinných pomerov odsúdeného. Primárne je však potrebné posudzovať

existenciu mimoriadnych okolností predchádzajúceho prípadu (nie súčasného prípadu) ako ojedinelých,
zvláštnych podmienok. Tiež bude súd prvého stupňa povinný v novom rozhodnutí zohľadniť v rámci
ukladania trestu obžalovanému aj jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní (jedným zo spôsob
uvádzaných odvolacím súdom vyššie), ktoré je možné zohľadňovať aj pri určovaní druhu primárneho
trestu, teda bude nevyhnutné skúmať, či je u obžalovaného nevyhnutné ukladať mu trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom alebo na splnenie účelu trestu bude postačovať aj uloženie iného

„alternatívneho“ trestu (napríklad trestu peňažného).“
Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 327 ods. 1 Trestného
poriadku doplnil dokazovanie v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu. Súd na hlavnom
pojednávaní, potom čo podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, vykonal dokazovanie len ohľadne výroku o treste. V súvislosti s

ukladaním trestu, na žiadosť obhajcu vypočul obžalovaného. Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil
register trestov číslo listu 32, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 33, evidenčnú kartu vodiča číslo
listu 34, trestný rozkaz číslo listu 48 správu zamestnávateľa obžalovaného číslo listu 60. Na hlavnom
pojednávaní dňa 11.03.2024 podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil uznesenie Krajského súdu
Trenčín č. 2To 57/2023 na čísle listu 83 - 84, pripojený spis Okresného súdu Košice 2 č. 8 T 234/99 a

stanovisko riaditeľa NsP Bojnice na číslo listu 97 - 98.
Obžalovaný, okrem iného uviedol, že okolnosti, ktoré predchádzali skutku boli také, že bol na večierku
nemocnice, na takejto akcii bol po jedenástich rokoch, takéto akcie neobľubuje. Považoval to za dôležité
z titulu funkcie námestníka. S družkou sa dohodol, že sa vráti najneskôr o 02.00 hodine až 03.00 hodine.
Večierok sa pretiahol, bol pozvaný ešte vedúcim laborantom a jeho manželkou, vrchnou sestrou. Zašiel k

nim,bývajúvBojniciach. Zaspaltam,zobudilsao07.00hodineráno.DružkamuposlalaSMSsprávu,že
už sa nemá vracať ani domov, že skončili spolu. Zľakol sa, nerozmýšľal racionálne. Išiel do z nemocnice,
prezliekol sa, okolo 09.15 hodine vyšiel z Prievidze. Zľakol sa, že príde o rodinu tak sadol do auta. Dá
sa overiť, že alkoholické nápoje nepožíva. Ak si vypije 3 - 4 krát do roka, je to veľa. Na otázku obhajcu
uviedol, že zastáva funkciu primára oddelenia, rádio diagnostického oddelenia. Vzhľadom na nedostatok

lekárov často má služby. V prípade problémov musí sadnúť do auta a problémy riešiť. Od minulého roku
robínámestníkanemocnicespoliklinikoupreliečebno-preventívnustarostlivosť.Prenehojenevyhnutné
presúvať sa motorovým vozidlom. K akútnym prípadom je privolávaný 2 - 3 krát za polroka. Na otázku
samosudcu uviedol, že pred skutkom požíval alkohol do 02.00 hodiny až do 03.00 hodiny. Večierok
začínal okolo 20.00 hodiny. Nevie odhadnúť množstvo alkoholu ktoré vypil, v septembri bol menovaný

do funkcie námestníka, každý si chcel s ním pripiť. V priebehu večera pil tvrdý alkohol. Z jeho pohľadu
sa jednalo o skratové konanie. Na ďalšiu otázku uviedol, že čo sa týka problému z roku 1999, aj v tomto
prípade sa jednalo o firemné stretnutie. Na okolnosti prípadu si nespomína. Na otázku obhajcu uviedol,
že keby mu nebola poslala družka SMS správu, nesadol by za volant.
Na čísle listu 32 sa nachádza odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 21.01.2023. Podľa odpisu

z registra trestov bol obžalovaný jeden krát súdne trestaný a to rozhodnutím Okresného súdu Košice 2
číslo 8T 234/99 zo dňa 01.06.1999 bol odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 201d Trestného zákona. Bol mu uložený peňažný trest 10.000 Slovenských korún s náhradným
trestom odňatia slobody 3 mesiace. Peňažný trest zaplatil 12.10.1999. Bol mu uložený aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na 15 mesiacov. Uvedené rozhodnutie bolo podľa § 70 ods. 1 Trestného

zákona zahladené.
Na čísle listu 33 sa nachádza výpis z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
obžalovaného za obdobie od 30.10.2017 do 21.01.2023. Za uvedené obdobie bol postihnutý v štyroch
prípadoch za priestupky v oblasti dopravy, posledný priestupok je z 26.03.2022.
Na čísle listu 60 sa nachádza správa od zamestnávateľa obžalovaného zo dňa 16.03.2023. Podľa

správy obžalovaný je lekár s dlhoročnými skúsenosťami, ktorý je privolávaný ktorúkoľvek hodinu, dennú,
nočnú, sviatočnú k najťažším, život ohrozujúcim prípadom. Motorové vozidlo je pre neho nevyhnutné
k rýchlemu presunu v akútnych prípadoch. Od roku 2022 pracuje tiež na pozícii námestníka pre
LPS, podieľa sa na riadení nemocnice. Taktiež je vo funkcii vedúceho krízového štábu, podieľa sa narealizácii opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s krízovým plánom. L. I. D. M. N. pracuje od roku
2011. Zamestnávateľ a spolupracovníci vyzdvihujú jeho odbornosť, vysokú úroveň pracovnej disciplíny,
slušnosť, ochotu na úkor súkromného života a zdravia zabezpečiť plynulý chod oddelenia a starostlivosť

o pacientov. Je nepopierateľné, že situáciu, v ktorej sa ocitol si plne uvedomuje, vyjadruje úprimnú
ľútosť a presvedčenie, že sa už nebude opakovať. Zamestnávateľ je ochotný v plnej miere sa zaručiť za
ďalší riadny a usporiadaný život obžalovaného. Od roku 2011 bol obžalovaný podrobený niekoľkokrát
neohlásenej dychovej skúške, vždy s negatívnym výsledkom. V závere správy bol súd požiadaný o
dodržanie zásady, aby sa v porovnateľných prípadoch s obvinenými nezaobchádzalo rozdielne a podľa

možnostisaprihliadalokzáujmomapotrebámspoločnosti. ZobsahupripojenéhospisuOkresnéhosúdu
Košice 2 č. 8 T 234/99 vyplýva, že trestným rozkazom zo dňa 01.06.1999 právoplatným dňa 28.06.1999
bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201
písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený peňažný trest 10.000 ,- Sk, náhradný trest odňatia slobody
3 mesiace a trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 15 mesiacov. Skutok
spočíval v podstate v tom, že obžalovaný dňa 25.02.1999 v čase o 01.45 hodine v Košiciach po štátnej

ceste I/50 po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hladinou najmenej 1,45 promile alkoholu
v dychu riadil služobné motorové vozidlo Škoda Octavia, pričom po prejdení ľavotočivej zákruty dostal
šmyk, zišiel mimo vozovku, s vozidlom sa prevrátil, čím spôsobil na vozidle škodu v celkovej výške
307.700,- Sk.Vspisenačíslelistu110sanachádzavýpiszkartyvodiča,obžalovaného,zktorejvyplýva,
že v evidenčnej karte vodiča má záznam, že dňa 01.06.1996 porušil § 6 ods. 4, § 5 ods. 2 písm. b) PCP

(riadil motorové vozidlo po požití alkoholu). Dopravný inšpektorát v Prievidzi mu uložil dňa 23.07.1996
pokutu 2.000 ,-Sk a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 16 mesiacov.
Na čísle listu 97 - 98 sa nachádza správa riaditeľa I. N. zo dňa 15.02.2024, ktorú založila do spisu
obhajoba. Podľa správy obžalovaný vykonáva funkciu primára oddelenia rádiológie a zároveň od
13.09.2022 je poverený riaditeľom I. M. so sídlom v N. vykonávaním funkcie námestníka pre liečebno-

preventívnu starostlivosť. Sú mu podriadení všetci primári nemocnice, vedúca nemocničnej a verejnej
lekárne a v neprítomnosti riaditeľa NsP koná ako štatutárny orgán. Jeho pracovná náplň zahrňuje,
okrem iného, riadenie zamestnancov nemocnice vykonávajúcich liečebno-preventívnu starostlivosť
prostredníctvom primárov osemnástich oddelení, riadi činnosť komisií NsP podľa poverenia riaditeľa,
zaisťuje činnosti spojené s vykonávaním lekárskych posudkov a sťažností na činnosť nemocnice,

plnením úloh v oblasti zdravotníctva ukladaných NsP inými kompetentnými orgánmi a mimo iného
je aj vedúci krízového štábu. Je odborným garantom na výkon špecializovaných pracovných činností
v špecializačnom odbore rádiológia, je odborne spôsobilý na vykonávanie činnosti vedúcej k
ožiareniu alebo činnosti dôležitej z hľadiska radiačnej ochrany na používanie rádio diagnostických
röntgenových prístrojov. Z vyššie uvedených pracovných činností obžalovanému vyplývajú povinnosti

rýchleho presunu na pracovisko v prípadoch akútnych, neplánovaných a nepredvídateľných. Odobratie
vodičského preukazu mu spôsobuje značné ťažkosti pri dochádzaní za povinnosťami vyplývajúcimi
z jeho pracovného zaradenia primára, námestníka a vedúceho krízového štábu keďže cestuje do
miesta pracoviska z iného okresu. Dopravu na pracovisko si zabezpečuje taxi službou a rodinnými
príslušníkmi a aj napriek problémom, ktoré mu odobratím vodičského preukazu vznikli, jeho pracovný

výkon a nasadenie to nijako neovplyvnilo. Obžalovaný jedným z najdôležitejších pilierov NsP po
ľudskej aj profesionálnej stránke. Je lekárom s najvyššou vyťaženosťou, čo sa nadčasovej práce cez
pracovný týždeň, víkendy a sviatky týka. Za jeho vedenia sa úroveň, efektivita a pracovné prostredie
oddelenia RDG výrazne zlepšila. Jeho prístup k práci a jej výsledky sú nadmieru uspokojivé a svojím
osobným vkladom na zabezpečenie plynulého chodu nemocnice je vzorom pre ostatných kolegov. Žije

usporiadaným spôsobom života s partnerkou a maloletou dcérou, ktorá má svoje voľnočasové aktivity
spojené s ušľachtilou činnosťou, starostlivosťou o kone s dovozom na miesto určenia "J. J.", čo je mimo
jej trvalý pobyt. Obžalovaný je ústretový konštruktívny riešením problémov, sťažností pacientov, za jeho
empatický a ľudský prístup k ťažkým životným osudom pacientov, mu vďačnosť príbuzní prišli prejaviť
dokonca osobne.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona, pretože vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky inú činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú

škodu na majetku. Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná, okrem jeho vyhlásenia na hlavnom
pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal; aj ďalšími dôkazmi, ktoré
boli zabezpečené v prípravnom konaní a ktoré tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu. Jedná sa o dôkazy
priame a nepriame, ktoré tvoria ucelenú sústavu dôkazov usvedčujúcich obžalovaného zo spáchaniatrestnej činnosti. Vzhľadom na tieto dôkazy, súd uznal obžalovaného vinným z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov bol doteraz jeden krát súdne trestaný a to vyššie

konštatovaním trestným rozkazom Okresného súdu Košice 2 č. 8 T 234/99 zo dňa 01.06.1999,
odsúdenie má zahladené. Ako bolo konštatované vyššie v období posledných piatich rokov bol
postihnutý v štyroch prípadoch sa priestupky v oblasti dopravy. Podľa správ od zamestnávateľa (číslo
listu 60, 97 - 98) sa jedná o vedúceho pracovníka zamestnávateľa, ktorého zamestnávateľ hodnotí
kladne.

Pri ukladaní trestov sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spácha a nie činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom
zrušujúcom rozhodnutí, taktiež s prihliadnutím na oboznámený spis Okresného súdu Košice 2 č. 8T
234/99; súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti zvažoval, či má zohľadniť ustanovenie § 438d Trestného

zákona podľa ktorého ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená
za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 01. novembrom 2011, ak táto
osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 01. novembri 2011, súd však
nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 01. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne
okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti

ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne. Vzhľadom na oboznámený spis Okresného
súdu Košice 2 č. 8 T 234/99 však podľa názoru súdu neexistujú žiadne mimoriadne okolnosti prípadu,
za ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice 2 č. 2 T 234/99 zo
dňa 01.06.1999, pre ktoré by bolo použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61
ods. 3 Trestného zákona neprimerane prísne. V prípade skutku, za ktorý bol obžalovaný odsúdený v

Košiciach tento riadil služobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, v dychu mal minimálne 1,45
promile alkoholu a spôsobil v takomto stave dopravnú nehodu so škodou na služobnom motorovom
vozidle vo výške viac ako 300.000 - Sk. V prípade obžalovaného sa nejednalo o ojedinelé vybočenie z
riadneho spôsobu života pretože niekoľko rokov predtým, ako to vyplýva z čísla listu 110 uvedeného
spisu, tiež riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom v priestupkovom konaní mu bol uložený

zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 16 mesiacov a tiež pokuta 2.000,- Sk. Súd však v
prípade ukladania trestu zákazu činnosti obžalovanému zvažoval, či pri ukladaní trestu zákazu činnosti
nie je možné a zákonné využiť ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona podľa ktorého ak súd
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany

spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného týmto zákonom. Po dôslednom zvážení dospel k záveru, že je možné prípade
trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá prihliadnuť na pomery páchateľa - obžalovaného a uložiť
mu trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Osobnými pomermi páchateľa sa
v zmysle ustálenej súdnej praxe rozumejú okolnosti, ktoré vplývajú na osobnosť páchateľa trestného

činu, no neprejavia sa v spôsobe spáchania konkrétneho skutku. Ide teda o súbor určitých okolností,
ktoré pôsobia na páchateľa trestného činu a spravidla majú dlho trvajúci charakter. Ustanovenie § 39
ods. 1 Trestného zákona neuvádza výpočet okolnosti, ktoré možno považovať za mimoriadne pomery
páchateľa, ktoré majú vplyv na aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. Preto je potrebné
ku každému jednotlivému prípadu pristupovať prísne individuálne a skúmať pomery páchateľa vždy

s ohľadom na všetky individuálne okolnosti konkrétneho prípadu a vo vzájomnej súvislosti. Podľa
názoru súdu je možné vysloviť, že pomery páchateľa - obžalovaného, ktoré odôvodňujú mimoriadne
zníženie trestu zákazu činnosti pod dolnú hranicu trestnej sadzby spočívajú v jeho pracovnom zaradení,
skutočnosti, že ako riadiaci pracovník I. N., jeho námestník a hlavne primár oddelenia rádiológie
sa prakticky dennodenne podieľa na zachraňovaní ľudských životov. Tieto skutočnosti jednoznačne

vyplývajú zo správ od zamestnávateľa, ktorý hodnotí obžalovaného veľmi kladne v pracovnej aj osobnej
rovine. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 2, 3, § 438d, §
39 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na dobu 2 roky. Takto uložený trest považuje súd, aj vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný je
od 21.01.2023 bez vodičského oprávnenia a motorové vozidlo neriadi; za trest primeraný, dostatočne

vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného. Okrem trestu zákazu činnosti súd uložil
obžalovanému aj trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, výkon ktorého mu podmienečne odložil na
skúšobnú dobu 14 mesiacov. Počas skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej
činnosti, priestupku, priestupkov, lebo v opačnom prípade by hrozilo, že by mohol vykonať podmienečneodložený trest v trvaní 3 mesiace. Trest bol uložený v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona (ak prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu), pretože v prípade obžalovaného existovali dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l)

Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a podľa § 36
písm. n) Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.