Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 8, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010029
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3823010029.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. augusta 2023 prejednal
odvolanieobžalovanéhoA.B.C.,nar.XX.X.XXXXvB.D.,trvalebytomE.,F.G.XXX/XX,ktorépodalproti
rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/10/2023 zo dňa 20. marca 2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/10/2023 zo dňa 20. marca 2023 bol obžalovaný A. B.
C. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pretože

dňa 21.01.2023 v čase o 09:37 hod., potom, čo požil alkoholické nápoje viedol v meste Handlová po
ulici Prievidzská osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz S 400, TEČ: C. H., kde bol zastavený
a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru, pričom následne vykonanou dychovou skúškou v čase o
09:40 h. toho istého dňa bolo zistené, že mal v dychu 0,70 mg/l alkoholu.

Bol za to odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l) a 38 ods. 3 k trestu odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 Tr. zák.
podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 15 mesiacov. Podľa § 61 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu
5 rokov a 7 mesiacov.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, teda v zákonnej lehote obžalovaný napadol odvolaním čo do výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu namietal nesprávnosť uloženého trestu
odňatia slobody, keď sa súd prvého stupňa nezaoberal možnosťou uložiť mu peňažný trest podľa § 56 Tr.
zák.,ktorýbyzabezpečildostatočnýmspôsobomjehonápravuajetrestomvhodnejšímaprimeranejším.

Súd prvého stupňa teda nedostatočne prihliadol na jeho osobu, že je vysokoškolsky vzdelaný, od
roku 2011 pracuje ako lekár v Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, od roku
2022 pracuje ako primár na rádiológii, často musí dochádzať do práce aj mimo službu, pretože je
nedostatok atestovaných lekárov. Zároveň je námestníkom, čím sa podieľa aj na riadení nemocnice,
zastáva funkciu vedúceho krízového štábu, ktoré skutočnosti predstavujú mimoriadne okolnosti týkajúce
sa jeho osoby. Ďalej uviedol, že súdom prvého stupňa uložený trest zákazu činnosti vo výmere 5

rokov a 7 mesiacov považuje za neprimerane prísny. Poukázal na možnosť súdu prvého stupňa použiť
zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom nie je vylúčené, aby bol takýto postup aplikovanýaj iba na trest zákazu činnosti. Na dochádzanie do práce je odkázaný na osobné motorové vozidlo,
keďže ide o vzdialenosť 44 km a z miesta jeho bydliska do miesta výkonu práce neexistuje žiadne
priame dopravné spojenie. Zároveň navrhol v prípade uloženia trestu zákazu činnosti aplikovať výnimku

na použitie osobného motorového vozidla na cestu do práce a z práce. Vzhľadom k tomu navrhol, aby
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že mu uloží primeraný peňažný trest a primeraný trest zákazu
činnosti riadiť motorového vozidlá každého druhu s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. a s udelením výnimky
používať osobné motorové vozidlo na cestu z miesta svojho bydliska do práce a späť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku(otreste),akoajsprávnosťpostupukonania,
ktoré im predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, i keď z iných
ako ním uvádzaných dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je minimálne predčasné.

Odvolací súd zistil také pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom
zasadnutí odvolacieho súdu a preto rozhodol o odvolaní obžalovaného na neverejnom zasadnutí – §
326 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere

nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podstatouodvolaniaobžalovanéhobolaneprimeranáprísnosťuloženýchtrestov(trestuodňatiaslobody,
ako aj trestu zákazu činnosti), ale aj porušenie ustanovení Trestného zákona spočívajúce v neaplikovaní
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vôbec
nevyplýva, že by súd prvého stupňa zohľadnil u obžalovaného tú významnú skutočnosť, že na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.

Odvolací súd pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa na vyhlásenie obžalovaného, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vždy prihliadne pri rozhodovaní o treste. Prichádzajú
do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na takéto vyhlásenie sa prihliadne ako na poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (ako na napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo
je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm.

d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Napokon takéto vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami prípadu či
pomermi páchateľa môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto
postup je v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017.

Nesprávnosť odvolací súd ďalej zistil pokiaľ ide o výrok o treste zákazu činnosti viesť všetky motorové
vozidlá, ktorý bol obžalovanému uložený s použitím aj ustanovenia § 61 ods. 3 Tr. zák.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin
alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku,odsúdený,uložímutrestzákazučinnostivhornejpolovicitrestnejsadzbyuvedenejvodseku

2.

Podľa § 438d Tr. zák. ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená
za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 1. novembrom 2011, ak tátoosoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 1. novembri 2011. Súd však
nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne
okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti

ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne.

Trestný zákon síce bližšie nedefinuje pojem mimoriadne okolnosti prípadu, avšak v tomto smere je
určujúca súdna prax, a to najmä vo vzťahu k interpretácii tohto pojmu obsiahnutého v ustanovení § 39
Tr. zák. Pri preskúmavaní mimoriadnych okolností prípadov, za ktoré bol páchateľ v minulosti odsúdený,

sa zároveň nemôže vykonávať nové dokazovanie a nemôžu sa konštruovať nové skutkové závery,
prípadne sa tieto nemôžu meniť či dopĺňať v týchto už právoplatne skončených veciach. Pri zisťovaní
„mimoriadnych okolností“ týchto prípadov sa musí vychádzať len z obsahu trestných spisov.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si nepripojil trestný spis o skoršom odsúdení obžalovaného pre
prečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§201dTr.zák.č.140/1961Zb.(OkresnýsúdKošice

2 sp. zn. 8T/234/99) a tento v potrebnom rozsahu neoboznámil na hlavnom pojednávaní. Pri svojom
rozhodovaní tak zjavne vychádzal len z údajov obsiahnutých v odpise registra trestov obžalovaného.
Došlo tým však k porušeniu ustanovenia § 438d Tr. zák., pretože súd prvého stupňa neskúmal aj
okolnosti tohto predchádzajúceho prípadu.

Nesprávnosť výroku súdu prvého stupňa o treste zákazu činnosti napokon spočíva aj v tom, že v tomto
výroku výslovne neuviedol i ustanovenie § 438d Tr. zák., ktoré musí byť nedielnou súčasťou výrokovej
časti takéhoto výroku s poukazom na ustanovenie § 163 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd prvého stupňa bude najmä povinný pripojiť si trestný spis o skoršom odsúdení obžalovaného pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (viď vyššie) a tento v potrebnom rozsahu oboznámiť na

hlavnom pojednávaní, pri zachovaní práva obžalovaného sa k nemu vyjadriť a zahrnúť ho následne aj
do procesu hodnotenia dôkazov. Súd prvého stupňa bude povinný napokon vykonať aj ďalšie dôkazy, ak
v konaní vyvstane takáto potreba. Následne bude povinný opäť vo veci rozhodnúť na základe posúdenia
vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.

V rámci opätovného rozhodovania o treste bude súd prvého stupňa povinný prihliadať na novo
zistené dôkazy z pohľadu ustanovenia § 438d Tr. zák., t.j. bude povinný sa dôsledne zaoberať aj
otázkou, či by vzhľadom na možné mimoriadne okolnosti predchádzajúceho prípadu mohlo byť pre
obžalovaného použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 Tr. zák. (t.j.
v hornej polovici trestnej sadzby) neprimerane prísne. Takúto okolnosť neprimeranej prísnosti bude súd

prvého stupňa povinný zvážiť podľa následku trestného činu, ktorého sa predchádzajúce odsúdenie
týka, podľa úrovne ovplyvnenia alkoholom, podľa časového odstupu od predchádzajúceho odsúdenia,
prípadne aj podľa osobných a rodinných pomerov odsúdeného. Primárne je však potrebné posudzovať
existenciu mimoriadnych okolností predchádzajúceho prípadu (nie súčasného prípadu) ako ojedinelých,
zvláštnych podmienok. Tiež bude súd prvého stupňa povinný v novom rozhodnutí zohľadniť v rámci

ukladania trestu obžalovanému aj jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní (jedným zo spôsob
uvádzaných odvolacím súdom vyššie), ktoré je možné zohľadňovať aj pri určovaní druhu primárneho
trestu, teda bude nevyhnutné skúmať, či je u obžalovaného nevyhnutné ukladať mu trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom alebo na splnenie účelu trestu bude postačovať aj uloženie iného
„alternatívneho“ trestu (napríklad trestu peňažného).

Súd prvého stupňa je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 327 ods. 1 Tr.
por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.