Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 7, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Tos/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124010644
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8124010644.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07.
augusta 2024 v trestnej veci ods. A. B., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
sp. zn. 4PP/27/2024 zo dňa 20. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov 4PP/27/2024 zo dňa 20. júna 2024 bola podľa § 66 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona zamietnutá žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. - D. D., trvale bytom C., E.
F. XXX/XX, toho času ÚVTOS Prešov o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v
trvaní 16 (šestnásť) mesiacov, uloženého mu Trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I. sp. zn.
0T/343/2023, zo dňa 08.09.2023 právoplatným dňa 08.09.2023.

Proti tomuto uzneseniu ihneď na verejnom zasadnutí podal odsúdený sťažnosť, ktorú do rozhodnutia
krajského súdu bližšie nezdôvodnil.

Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia a zistil pritom, že sťažnosť odsúdeného nie je opodstatnená.

Prvostupňový súd v úvodnej časti svojho rozhodnutia podrobne rozoberá hodnotenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody, podľa ktorého odsúdený nebol disciplinárne odmenený ani
potrestaný. Zo záznamov v pedagogickej dokumentácie vyplýva, že správanie a vystupovanie
bolo na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov plnil a rešpektoval bez výhrad.

Na základe predloženého návrhu psychológom a rozhodnutím riaditeľa ústavu bol umiestnený do
oddielu špecializovaného zaobchádzania vzhľadom na osobnostné prejavy odsúdeného. V oddiele
špecializovaného zaobchádzania sa nachádza doposiaľ. Odsúdený nie je a ani nebol v oddiele
špecializovaného zaobchádzania zaradený do pracovného procesu z dôvodu nedostatku vhodných
pracovnýchpríležitostíamožností.Resocializačnáprognózajeuodsúdenéhopodľanástrojahodnotenia
rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné.

Odsúdený podľa názoru riaditeľa ústavu preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu, pričom lehota na podmienečné prepustenie je aktuálne u odsúdeného dodržaná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu odporučil podmienečné prepustenie
odsúdeného s určením primeranej skúšobnej doby a nariadením probačného dohľadu. Vzhľadom na
identifikáciu rizikových faktorov, ktoré boli primárnou príčinou vedúcou k spáchaniu trestnej činnosti,
riaditeľ ústavu odporučil uložiť obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov

počas plynutia skúšobnej doby odsúdeného, ako aj povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebouchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Riaditeľ ústavu sa zároveň pripojil k žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa odpisu z registra trestov SR odsúdený A. B. bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný, z toho v 3
prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. pôvodne uložený trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom mu bol nariadený. Z výkonu trestu odňatia slobody v prípade jeho
prvého odsúdenia bol 17.12.2008 podmienečne prepustený a následne bol podmienečne prepustený aj
z výkonu trestu uloženom mu v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 6T/178/2010

a to v konaní pod sp. zn. 4PP/97/2011.

Okresný súd predovšetkým preskúmal splnenie formálnych podmienok na podmienečné prepustenie
odsúdeného A. B. z výkonu trestu odňatia slobody a zistil, že odsúdený tieto podmienky spĺňa, keďže
polovica trestu odňatia slobody uložená mu za prečin uplynula dňa 06.05.2024, čo vyplýva nielen
zo skráteného výpisu klienta - odsúdeného A. B., ktorú predložil ÚVTOS Prešov, ale tento údaj

korešponduje s obsahom spisu vedeného na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. 0T/343/2023.

Zákonným predpokladom podmienečného prepustenia odsúdeného, okrem splnenia formálnych kritérií,
ktorým je uplynutie požadovanej dĺžky výkonu trestu v závislosti od závažnosti trestného činu, je podľa
prvostupňového súdu aj posúdenie, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím

správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Splnenie tejto materiálnej podmienky sa tiež (okrem iných) viaže na správanie odsúdeného vo výkone
trestu odňatia slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného.
V danom prípade bolo podľa okresného súdu nevyhnutné uviesť, že odsúdený v priebehu výkonu
trestu neporušoval pravidlá a normy, ktoré sú pre výkon trestu stanovené a z jeho hodnotenia vyplýva

bezproblémový výkon trestu, o čom svedčí aj to, že nebol nielen disciplinárne potrestaný, ale neboli
zaznamenané ani žiadne iné nedostatky v jeho správaní.

Súd prvého stupňa následne poukázal na relevantné rozhodnutia súdov týkajúcich sa splnenia
podmienok podmienečného prepustenia a či je možné očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie

riadny život. Okresný súd podrobne rozviedol trestnú minulosť odsúdeného, ktorá je relevantným
faktoromprirozhodovaníopodmienečnomprepusteníodsúdeného.Ajkeďpredpokladvedeniariadneho
života v budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti
konkrétneho jednotlivca, je ale potrebné zdôrazniť, že A. B. bol celkovo 5 krát súdne trestaný a je
teda zrejmé, že dodržiavanie noriem spoločnosti nebolo v minulosti jeho prioritou. Odsúdený mal

dostatok času a priestoru už pri prvom podmienečnom prepustení ako aj v ďalšom priebehu svojho
života preukázať, že chce žiť slušným životom. To ale v minulosti nevyužil a nie je podľa presvedčenia
súdu prvého stupňa predpoklad, že sa tak stane aj v budúcnosti. Odsúdený bol dvakrát podmienečne
prepustený, pričom hneď po osvedčení sa v prípade jeho prvého podmienečného prepustenia dňa
18.06.2010, už bol v konaní na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 6T/178/2010 trestným rozkazom

zo dňa 23.05.2011 uznaný za vinného z ďalšieho trestného činu, za spáchanie ktorého mu bol uložený
znova nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol opätovne v konaní na bývalom Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 4PP/97/2011 podmienečne prepustený, a hoci sa osvedčil dňa 11.04.2014,
opätovne bol v konaní vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 0T/117/2017
trestným rozkazom zo dňa 22.03.2017 uznaný za vinného z úmyselného trestného činu krádeže podľa

§ 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a následne bol opätovne dvakrát súdne trestaný za tento istý trestný
čin, teda sa v jeho prípade jedná o špeciálneho recidivistu, u ktorého ani opakované výkony trestov
odňatia slobody neviedli ku korekcii jeho správania a ani predchádzajúce podmienečné prepustenia
nemali na jeho správanie spoločnosťou želaný korigujúci efekt. Podľa okresného súdu neexistuje žiadna
skutočnosť, ktorú by mohol hodnotiť v tom smere, že by sa niečo na jeho doterajšom správaní zmenilo

a že možno od neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život. Dôkazom o ignorácii rozhodnutí
súdovjeajjehoposlednéodsúdenie,kdeboluznanýzavinnéhozmareniavýkonuúradnéhorozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, kedy nerešpektoval predchádzajúce rozhodnutie súdu o
zákaze pobytu. Z jeho konečného návrhu predneseného na verejnom zasadnutí vyplýva, že svoje
odsúdenia bagatelizuje, svoje správanie racionalizuje a ani po výkone tejto časti trestu si neuvedomuje

závažnosť svojho konania. Preto hoci trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky - koľkokrát bol
jednotlivec odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, či koľkokrát porušil
podmienky podmienečného prepustenia, jeho podmienečné prepustenia a následné odsúdenia dávajú
prvostupňovému súdu pri komplexnom hodnotení odsúdeného možnosť urobiť záver odlišný od záveruriaditeľa ústavu uvedeného v jeho hodnotení o strednom stupni recidívy, pretože na tento záver nie
je vzhľadom na osobu odsúdeného žiaden dôvod a riziko recidívy pri komplexnom posúdení osoby
odsúdeného považuje okresný súd za tak vysoké, že znemožňuje pozitívne rozhodnutie o jeho žiadosti

pre nesplnenie materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie uvedených v § 66 ods. 1 Tr.
zákona. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
V prieskumnom konaní sťažnostný súd zistil, že odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody
uloženýmutrestnýmrozkazomMestskéhosúduBratislavaIpodsp.zn.0T/343/2023zodňa08.09.2023,

ktorý nadobudol právoplatnosť ten istý deň, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Ods.A.B.sadomáhapodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobody,nakoľkomuuplynula
polovica trestu odňatia slobody a po prepustení z výkonu trestu sa chce hneď zamestnať a nechce ďalej
páchať trestnú činnosť.

Ako už stabilne konštatuje krajský súd vo svojich rozhodnutiach, podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho výkonu, a preto by mala byť umožnená
len odsúdeným, u ktorých je reálny predpoklad, že uložený trest splní svoj účel aj bez potreby jeho
celého výkonu v ústave. Súd preto musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy
odsúdeného a jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody.

Z pojatia trestu ako účelovej sankcie vyplýva, že pokiaľ doposiaľ vykonanou časťou trestu bol dosiahnutý
účel trestu sledovaný zákonom, je ďalší výkon trestu nepotrebný a taktiež neodôvodnený. Aj keď súd
pri ukladaní trestu prihliada k možnostiam nápravy páchateľa, nie je možné vždy presne predvídať, ako
sa u jednotlivých páchateľov prejaví jeho výchovný účinok. Z chovania odsúdeného a z jeho postoja
k plneniu si povinnosti v dobe výkonu trestu môže byť zjavné také polepšenie, že ďalší výkonu trestu nie

je potrebný a môže byť prepustený na slobodu. Podmienečné prepustenie je významným prostriedkom
dovŕšenia prevýchovy a resocializácie odsúdeného a neznamená teda ukončenie tohto procesu, ale
pokračovanie prevýchovného a resocializačného procesu v iných podmienkach (na slobode).

Zmysel tohto inštitútu nie je v tom, že za dobré chovanie, prípadne za plnenie si svojich povinností

vo výkone trestu bude odsúdený automaticky prepustený po odpykaní si zákonom stanovenej doby,
bez zreteľa k účelu trestu. Nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody je aj pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného.

Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov sťažnostnému súdu okrem iného vyplýva, že

resocializačná prognóza sa javí do budúcna u odsúdeného ako menej priaznivá a riziko sociálneho
zlyhania je stredné.

Krajský súd zastáva názor, že len samotné plnenie príkazov a nariadení vo výkone trestu odňatia
slobody a dodržiavanie väzenského poriadku nie je samo o sebe, bez splnenia ďalších okolností,

postačujúcenadosiahnutiemateriálnehopredpokladuuvedenéhov§66ods.1Tr.zákona.Odsúdenýsa
takýmtosprávanímlenadaptujenapodmienkyvýkonutrestuodňatiaslobodyavprípadenedodržiavania
stanoveného ústavného poriadku sa vystavuje hrozbe uloženia disciplinárneho potrestania.

Na naplnenie materiálneho predpokladu pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

sa vyžaduje predovšetkým aktívny prístup a postoj odsúdeného, z ktorého možno vyvodiť polepšenie sa
a v budúcnosti očakávať, že si odsúdený z výkonu trestu vzal ponaučenie a bude dodržiavať zákonom
stanovené normy správania sa a viesť riadny život. Krajský súd dodáva, že materiálnu podmienku
možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je potrebné i v tomto prípade skúmať
ajprizohľadneníokolnostipredchádzajúcehoživotaodsúdeného,vrátanejehoskoršíchodsúdení.Podľa

názoru sťažnostného súdu odsúdený svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal
síce istý stupeň polepšenia (nebol disciplinárne postihnutý ale ani odmenený), avšak zároveň od neho
nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, vzhľadom na jeho predchádzajúce
výkony trestov odňatia slobody. Neušlo totiž pozornosti sťažnostného súdu, že odsúdený je 3 krát vovýkone trestu odňatia slobody, pričom ako to vyplýva z registra trestov, odsúdený spravidla v krátkej
doby po uplynutí skúšobnej doby po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa
opätovne dopúšťa ďalšej trestnej činnosti, v dôsledku čoho sa znova ocitá vo výkone trestu. Ak ani

predtým viackrát vykonané nepodmienečne tresty odňatia slobody neprimäli odsúdeného začať žiť
riadnym spôsobom života a znova sa nedopúšťať ďalšej trestnej činnosti, potom jeho vyjadrenie, že
chce sa ihneď zamestnať a nie páchať trestnú činnosť, hodnotí krajský súd ako nie celkom úprimné.
Preto záver okresného súdu, že odsúdený po materiálnej stránke nespĺňa predpoklady na podmienečné
prepustenie je správny.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak
vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad,
že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.
Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je podľa odbornej
literatúry, ako aj bohatej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a všeobecných

súdov,taktiežpredchádzajúcispôsobživotaodsúdeného,vrátanejehominulejtrestnejčinnosti.Okresný
súd neopomenul poukázať na spáchané trestné činy, ktoré odsúdený v súčasnej dobe vykonáva s tým,
že tieto nenasvedčujú na jednorazové vybočenie, práve naopak, tresty preukazujú opakované páchanie
trestnej činnosti, a to predovšetkým tej majetkovej. Krajský súd dodáva, že podstatou tohto inštitútu je
skutočnosť, že sa neuplatňuje plošne, ale iba vo vhodných prípadoch, teda iba u niektorých odsúdených.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody po uplynutí doby požadovanej zákonom,
teda nenastáva automaticky, ale po zhodnotení všetkých, právne relevantných skutočností. Pozitívna
prognóza budúceho chovania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa
odsúdeného počas výkonu trestu a tiež i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i

zistenie, aké sociálne podmienky sú vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody. V konkrétnom prípade aj podľa názoru sťažnostného súdu odsúdený A. B. splnil
iba formálne podmienky inštitútu podmienečného prepustenia. K tomu, aby žiadosť odsúdenej osoby
o podmienečné prepustenie bola úspešná sa však vyžaduje aj splnenie materiálnych podmienok. V
tomto smere okresný súd svoje rozhodnutie založil na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného,

dostatočnezhodnotiljehodoterajšiesprávaniesapočasvýkonutrestu,prihliadalnajehoosobnépomery,
na spáchané trestné činy i na účel trestu.

Vo vzťahu k posúdeniu splnenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody, sťažnostný súd v tejto súvislosti tiež skúmal, či u odsúdeného došlo

k polepšeniu, teda, či u neho prebehol proces vnútornej premeny jeho osobnosti oprávňujúci „nádej“,
že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, v rámci čoho zvážil aj závažnosť a povahu trestných
činov, ktorých sa vykonávaný trest týka, plnenie si povinností a správanie sa odsúdeného vo výkone
trestu odňatia slobody v kontexte jeho doterajšieho spôsobu života, charakteru jeho osoby, povahových
vlastnostíajehopostojakspáchanejtrestnejčinnosti.Vneprospechodsúdenéhoaleprávesvedčínajmä

predchádzajúce opakované páchanie rôznorodej (hlavne majetkovej) trestnej činnosti. Vychádzajúc z
charakteru trestnej činnosti, pre ktorú v súčasnosti trest odňatia slobody odsúdený vykonáva, ako aj
z jeho sklonov k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, možno vyvodiť záver, že páchanie trestnej
činnosti nie je len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale že sa jedná o osobu, ktorá
opakovanetrestnúčinnosťpácha,pričomniejezáruka,žepoprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobody

sa opakovane nedopustí trestnej činnosti.

Už Ústavný súd SR konštatoval, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí
ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý

obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich
úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti
i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd prihliadne na
okolnosť, že nie je zabezpečená podmienka budúceho riadneho života sťažovateľa, je to výlučne
iba vecou jeho uváženia, ak dospel k záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil

charakterové vlastnosti, ktoré sťažovateľa viedli k páchaniu závažnej trestnej činnosti. Ústavný súd
v týchto prípadoch nemôže zasahovať do skutkových a právnych záverov všeobecného súdu za
predpokladu, že ich možno pokladať za ústavne udržateľné a aprobovateľné. Taktiež Ústavný súd SR
vo svojom rozhodnutí I. ÚS 136/2024 zo 7. marca 2024 uviedol, že ak konajúce všeobecné súdy vsúlade s účelom § 66 Trestného zákona pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie obsiahlo
analyzovali trestnú minulosť sťažovateľa a zároveň očakávanie toho, že v budúcnosti povedie riadny
život,podmienkypodmienečnéhoprepusteniaodvodzovaliodprítomnosti(tedaodsúčasnéhosprávania

odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody), ale v určitej miere aj retrospektívne, t. j. pohľadom
na trestnú minulosť, okolnosti spáchania trestného činu (I. ÚS 348/2019), pričom skúmali efektivitu
vplyvu rodinného prostredia na sťažovateľa a prípadného jeho zamestnania sa, a tieto vyhodnotili ako
nedostatočné, je takéto vyhodnotenie z ústavnoprávneho aspektu udržateľné a ústavný súd závery
prijaté všeobecnými súdmi na základe takto vykonaného dokazovania nie je oprávnený prehodnocovať.

I keď medzi ostatným podmienečným prepustením a spáchaním aktuálnej trestnej činnosti uplynula
dlhšia doba, nemá táto okolnosť automaticky za následok, že nevyužitie poskytnutej šance a opakovaná
recidíva stráca pre posúdenie podmienok na nové podmienečné prepustenie význam. Táto skutočnosť
skôr svedčí o tom, že odsúdený si ani po rokoch neuvedomil nesprávnosť svojho konania a zo
zištných dôvodov je schopný trestnú činnosť opakovať. To rozhodne nesvedčí o dôvodnosti očakávania,

že v budúcnosti povedie riadny život. Tieto skutočnosti, podľa názoru krajského súdu, poskytujú vo
svojom súhrne dostatočný podklad na posúdenie či odsúdený splnil i materiálnu podmienku vyžadovanú
na podmienečné prepustenie. Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažnostný súd konštatuje, že
u odsúdeného sú síce naplnené formálne podmienky podmienečného prepustenia, nakoľko došlo v
jeho prípade k výkonu polovice uloženého nepodmienečného trestu, avšak nie sú splnené materiálne

podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. I keď riaditeľ ÚVTOS
odporučil podmienečné prepustenie s dohľadom, takýto záver nemá pre súd záväzný charakter, jedná
sa len o odporučenie. Naopak, súd musí starostlivo a autonómne posúdiť, či sú splnené formálne i
materiálne podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa krajského
súdu to, že odsúdený participuje na programe zaobchádzania, že sa správa slušne voči personálu a

spoluodsúdeným, ešte neznamená, že v podmienkach slobody bude jeho konanie totožné. Sťažovateľ
nepresvedčil ani krajský súd, že sa zmenil a zmenil životné priority a hodnoty, z ktorých by mohli vyplynúť
záruky, že povedie riadny život. Práve výchovným pôsobením trestu odsúdený participuje na programe
zaobchádzania, keď prostredníctvom neho je napĺňaný aj účel trestu. Sťažovateľ sa síce adaptoval v
podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, no poučenie si z tohto svojho konania neodniesol, pretože v

minulosti svoj život nezmenil a trestnú činnosť páchal aj po svojom podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody v iných trestných veciach. Odsúdenému boli poskytnuté viaceré šance, a to
aj v podobe podmienečných trestov odňatia slobody, ktoré nevyužil, a preto niet sa prečo domnievať,
že práve podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody splní svoj zákonom
sledovaný účel.

A keďže odsúdený v rámci podaného opravného prostriedku nepredložil žiadne sťažnostné námietky,
s ktorými by sa krajský súd musel vysporiadať a odpovedať na ne, toto boli podstatné dôvody, pre
ktoré sťažnostný súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne a zákonné a riadny opravný
prostriedok odsúdeného ako nedôvodný zamietol v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.

poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.